Test - ČR 12% DPH (Stromy, rastliny...)

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.

RAST: stredný rast, vytvára v mladosti ihlanovitú korunu, ktorá je u starých stromov previsnutá. Listy sú na jeseň nádherne sfarbené do oranžovo-červena.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Drouardova, Hardyho maslovka, Guyotova, Lectierova. Dobrý opeľovač.

PLODNOSŤ: skoršia, veľká, pravidelná.

PLODY: atraktívne, stredne veľké plody tupo kužeľovitého/ valcovitého tvaru. Šupka je zeleno-žltá, neskôr žltá, s karmínovo červeným líčkom, niekedy s hrdzavými pruhmi. Biela dužina je mäkká, veľmi šťavnatá, rozplýva sa; chuťovo je vynikajúca, polosladká - sladko kyselkavá, špecifická.

DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. augusta, konzumná zrelosť: v 2. pol. augusta, skladovateľnosť len 2-3 týždne.

VYUŽITIE: priamy konzum, muštovanie, výroba destilátu, džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište a dostatočne živná a hlboká pôda. Odrode sa darí vo vyšších, chladnejších polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči chorobám, len vo vlhkých rokoch mierne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Francúzsko, INRA, 1995, kríženec Franquette x Lara.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený, dosiahne výšku asi 10-15 m. Raší neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, kvitne neskoro, vďaka čomu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Kvitne protandricky, teda samčie kvety rozkvitajú o niečo skôr než samičie. Vhodné opeľovače: Fernette, Franquette, Ronde de Montignac, Lara. Sám je dobrým opeľovačom pre odrody: Chandler, Lara.

 
PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), vysoká (4-5 t/ha po 10 rokoch po výsadbe), pravidelná, rodí aj na bočnom obraste, nielen na koncoch výhonov.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 12,4 g, 60 % plodov viac ako 32 mm), guľovité až vajcovité, škrupina nápadne žltkastá, stredne hrubá, stredne ryhovaná, jadro sa dá dobre vylúpnuť. Jadro je svetlé, v priemere váži 6,9 g a úplne vypĺňa škrupinu, má strednú výťažnosť (tvorí 44-48 % hmotnosti plodu). Chuť je aromatická, sladkastá, vynikajúca, bez horkosti.

 
DOZRIEVANIE: dozrieva neskoro, v prvej polovici októbra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, cukrárenské využitie. Skladovať v škrupine na tmavom chladnom mieste sa dá aj pol roka.

 
STANOVIŠTE: slnečné s hlbokou, dobre odvodnenou pôdou bohatou na živiny, hlinitou, mierne kyslou alebo neutrálnou aj v chladnejších oblastiach.

 
ODOLNOSŤ: vysoko odolný voči bakterióze (Xanthomonas arboricola pathovar. juglandis) a antraknóze (Gnomonia leptostyla). Vysoko mrazuodolný v dreve aj v kvetoch. Dobre toleruje sucho. Celkovo je vitálny a prispôsobivý na rôzne klimatické podmienky.

PÔVOD: Japonsko, druh Rubus crataegifolius, odroda selektovaná pánom Toshihiko Hara

RAST: vzpriamený, úzky, stĺpovitý rast so silnými výhonmi, dosahuje výšku do 1,5 m. Najmä vo veternejších lokalitách odporúčame pestovať aj s oporou. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: Plodí na minuloročných výhonoch.

PLODY: veľké asi 2 cm, guľovité, sýtočervené až tmavočerevné, polopriesvitné, súplodie tvorené cibuľkovitými plodmi, aromatické, sladké.

DOZRIEVANIE: od júla do augusta.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj mrazenie a ďalšie spracovanie (najmä džemy).

STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, priepustná a výživná pôda. Odroda vhodná aj do menších záhrad, na balkóny, terasy, do živých plotov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C, odolná voči chorobám.

PÔVOD: Švajčiarsko.

 
RAST: kompaktný a nízky, rastlina dosahuje len 80-100 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda, kvitnúca v apríli.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká.

 
PLODY: veľké, čierne, sladké, jemné bobule s príjemnou ríbezľovou vôňou, rastú v strapcoch.

 
DOZRIEVANIE: v druhej polovici júna.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie do džemov, sirupov, vína, créme de cassis apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vďaka malému vzrastu vhodné aj do veľkých črepníkov na terasy a balkóny. Pôda vzdušná, priepustná, výživná, ocenia zamulčovanie organickým materiálom. Pre dobrú úrodnosť treba posadiť kríky hlbšie a odrezávať každoročne 4-ročné výhony.

 
ODOLNOSŤ: odroda je odolná voči hubovým chorobám a mrazuvzdorná.

PÔVOD: Taliansko, Kampánia, bližší pôvod je neznámy.

RAST: stredne bujný, rozložitý. 

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, bez opelenia tvorí partenokarpické plody, opelenie inou odrodou zvyšuje úrodu, ale aj počet semien. Je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Kvitne stredne skoro, približne v prvej polovici júna. Vhodné opeľovače: Tipo, Fuyu.

PLODNOSŤ: pri neprítomnosti opeľovača stredne vysoká, s prítomnosťou vysoká, tvorí aj partenokarpické plody bez opelenia a tie sú bezsemenné.

PLODY: na druh Diospyros kaki skôr menšie (priemerne 95 g), široko vajcovité, pevnejšie. Šupka je v plnej zrelosti výrazne oranžová. Dužina sa najmä pri opelených plodoch sfarbuje do čokoládovohneda a od toho je odvodený názov odrody. Opelené plody majú semená. Chuť je veľmi sladká s vysokým obsahom cukrov (priemerne 17,5 °Brix) a nízkym obsahom kyselín. Je to typ PVNA (Pollination-Variant Non-Astringent), teda bez opelenia pri zbere trpký, s opelením inou odrodou sladký.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri. Trpké plody potrebujú na dozretie 2 týždne v izbovej teplote, netrpké sú konzumovateľné hneď.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, najmä v období dozrievania plodov. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum aj spracovanie, sušenie, do džemov, na víno apod. Liečivé využitie: plody sa používajú proti kašľu, na podporu trávenia, proti zápche a hemoroidom, po uvarení zas proti hnačke. Usušené plody sa používajú pri problémoch s prieduškami, nezrelé plody pri vysokom krvnom tlaku. Technické využitie: Nezrelé plody a kôra obsahujú taníny, ktoré sa využívali pri farbení a konzervácii dreva. Drevo je tvrdé a trvanlivé, s krásnym zrnom, používa sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodné len do vinohradníckych oblastí. 

ODOLNOSŤ: mrazuodolné asi do -15 °C , prvé 2 roky po výsadbe odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: z ihličnatých drevín má asi najširší areál rozšírenia a je veľmi premenlivá. Pôvodná je v Eurázii, asi na 1/3 severnej pologule, v nadmorskej výške od 0 po 2400 m n.m.

RAST: bujný, dorastá výšky asi 40 m a šírky 10 m s priemerom kmeňa 1 m. Koruna je v S a SV časti európského areálu štíhla s jemným vetvením, v strednej a J časti klenutá až dáždnikovitá so silnými konármi. Kmeň je priamy, pokrytý oranžovou borkou, ktorá sa odlupuje v papierovitých šupinách. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po 2, sú dlhé, špicaté, na okraji pílkovité. Opadávajú po 2–3 rokoch. Stromy sa dožívajú okolo 300 rokov, výnimočne aj 600 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, ale cudzoopelivá, opeľuje ju vietor, kvitne v máji. Ľahko ju opeľujú iné druhy borovice.

PLODNOSŤ: solitéry do 15 rokov života, v lese po 25-30 rokoch. Väčšie úrody sú priemerne každý 3. až 6. rok.

PLODY: šišky sú vajcovito kužeľovité, často asymetrické, šedohnedé, 2,5–7×2–3,5 cm. Jedlé semená sú vajcovité, dlhé 3–4 mm, s krídlom.

DOZRIEVANIE: šišky začínajú dozrievať v októbri po vyše 2 rokoch od opelenia a vyše roku od oplodnenia. Časť semienok vyletí počas 10.-12., zvyšok v predjarí 3. roku. Prázdne šišky padajú počas 3. roku od opelenia.

VYUŽITIE: Je krásnou parkovou drevinou či stromom do väčších záhrad. Síce netvorí nektár a peľ je pre včely medonosné nezaujímavý, tvorí medovicu, takže sa dá využiť aj pri včelniciach. Kulinárne využitie: Semená sú jedlé, ale drobné. Mladé ihličie je tuhé, ale dá sa pripraviť ako čaj či po rozmixovaní s cukrom použiť pri pečení. Má antiseptické a močopudné účinky a uľahčuje vykašliavanie. Pridáva sa do kúpeľa proti únave a podráždeniu pokožky alebo inhaluje pri pľúcnych ťažkostiach, tak ako aj esenciálny olej. Jedlám pareným nad vodou s jej ihličím dáva zaujímavú príchuť. Nezrelé samičie šišky sa macerujú v alkohole či sirupe. Ľahké, mäkké, elastické, trvanlivé drevo sa používa ako stavebné, na výrobu nábytku a papiera.

STANOVIŠTE: je výrazne svetlomilná. Rastie dobre na plytkých chudobných suchších piesočnatých až kamenitých, ale aj na rašelinných a bažinných či zasolených pôdach. Na vápenitých pôdach síce rastie, ale dožije sa na nich oveľa menej. Je adaptovaná na veľmi široký klimatický rozsah: vegetačná doba 90–200 dní a ročné zrážky 200–1780 mm.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 °C až -40 °C. Po zakorenení suchuvzdorná a dobre vetruodolná. Toleruje znečistenie ovzdušia, stredne aj zasolenie pôdy posypom ciest.

PÔVOD: Rumunsko, nájdená na zač. 20. stor. ako náhodný semenáč.

RAST: stredne silný rast, koruna pyramidálna alebo vysoko guľovitá, vetvy nepravidelné a dosť krehké.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda. Vhodné opeľovače: Stanley, Vlaška, Althanova ringlota, Anna Späth.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká.

PLODY: stredne veľké, oválne, šupka tmavofialovomodrá až modročierna s jemným osrienením. Dužina je zelenožltá až žltá, stredne šťavnatá, s harmonickou, veľmi dobrou, sladko-kyselkavou chuťou, veľmi podobnou chuti Bystrickej; veľmi dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: v 1.-2. polovici septembra, v závislosti od lokality.

VYUŽITIE: lahodné plody majú univerzálne použitie.

STANOVIŠTE: odrode vyhovujú teplejšie polohy a pôdy dostatočne zásobené vlahou.

ODOLNOSŤ: stromy sú v dreve odolné voči mrazu a v dobe kvetu dobre odolávajú neskorým jarným mrazom. Ja viac tolerantná voči šarke ako Bystrická a je stredne odolná voči hubovým chorobám, náchylnejšia len na moniliózu.

PÔVOD: pôvodná odroda Hayward pochádza z Nového Zélandu, Avondale, Auckland, kde ju v 20. rokoch 20. storočia vyselektoval Hayward Wright, registrovaná bola v r. 1924, ale jeho meno získala až o vyše 30 rokov neskôr a stala sa z nej najpestovanejšia odroda na svete. Klon 8 odvodený z tejto odrody bol vybraný v Taliansku na Univerzite v Udine v roku 1993 ako kultivar bez niektorých nedostatkov pôvodnej odrody (spojené či deformované plody). 

 
RAST: stredne bujný. Vytvára plstnaté lianovité ovíjavé výhony, veľké srdcovité listy, dorastá do výšky asi 4-7 m. Potrebuje silnú oporu pre rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, kvitnúca neskôr než väčšina samičích odrôd, počas júna. Na tvorbu druhov vyžaduje opelenie samčou odrodou, napr. Tomuri, jeden samec stačí na 4-5 samíc.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká až vysoká, pravidelná (približne okolo 30 kg/rastlinu).

 
PLODY: veľké (priemerne 100 g), podlhovasté, v priereze oválne, tvarovo vyrovnané. Šupka je zelenohnedá, husto plstnatá. Dužina je svetlozelená, šťavnatá príjemne sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: neskoré, zber v druhej polovici októbra až v novembri. Pri uskladnení v chlade má veľmi dlhú trvanlivosť, v ochrannej atmosfére až pol roka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy či džúsy apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Vhodná len do teplých oblastí Slovenska.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná do asi -12 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Lepšie odolná voči hubovým chorobám a plesniam, napr. fytoftóre (Phytophthora spp.).

PÔVOD: Nemecko, z vinohradníckych terás nad riekou Moselou, už zrejme veľmi stará odroda, znovuobjavená v 20. storočí

 
RAST: slabší až stredne silný rast, vytvára atraktívny dekoratívny strom. Na jar kvitne krásne sfarbenými ružovočervenými kvetmi, na jeseň sa listy sfarbujú do červena.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká, je nutná prebierka.

 
PLODY: stredne veľké, guľovité. Šupka je silne plstnatá, základná farba zelená, takmer po celom povrchu prekrytá atraktívnou červeňou. Dužina je pevná, intenzívne červená, dobre sa oddeľuje od kôstky. Plod je mierne sladký, výrazne aromatický.

 
DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, počas septembra.

 
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a najmä na zaváranie, výrobu ružovo sfarbených džemov, čatní a likéru.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Menej náročná na kvalitu pôdy. Je vhodná skôr do teplých a stredne teplých polôh ani nie kvôli mrazuodolnosti, ako kvôli neskorému dozrievaniu.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve, stredne tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: Belgicko, Leuven, vyšľachtil ju v r. 1800 van Mons, ktorý jej dal meno po majiteľovi veľkého záhradníctva v Bollweileri v Hornom Alsasku.

 
RAST: bujný v mladosti, neskôr slabší, dospelé stromy tvoria najprv vyššie, neskôr širšie pologuľovité, silne rozvetvené, nepravidelné koruny. Vyžaduje kvalitný výchovný rez, neskôr zmladzovanie na udržanie veľkosť plodov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Boikovo, Croncelské, Gdanský hranáč, Charlamowski, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Ušľachtilé žlté, Wagenerovo, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, striedavá, ob rok vždy vyššia.

 
PLODY: mierne sploštené, veľkosťou veľmi premenlivé, menšie, stredné až veľké (priemerne 140-200 g), ku kalichu niekedy mierne zúžené, niekedy mierne hranaté, nesúmerné. Šupka je v zrelosti žltá, krytá karmínovou alebo krvavou červeňou, pruhovaná, s belavými lenticelami. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, tuhá, hrubšia, po dozretí krehká, chuť dobrá, sladkokyslastá, jemne korenistá. Na vzduchu dužina takmer nehnedne.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v decembri, vydrží do marca až apríla. Plody pri skladovaní nevädnú.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, kuchynské spracovanie (pečenie atď.), výrobu vína, veľmi dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, úrodné primerane vlhké pôdy, neznáša príliš vlhké ani príliš suché pôdy. Vhodná do nižších aj vyšších polôh, ale chránených pred mrazom, nie uzavretých. Vhodná do záhrad, sadov.

 
ODOLNOSŤ: v kvete stredne mrazuodolná, v dreve slabo, silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a vlnačke krvavej.

PÔVOD: USA, San Diego, University of California, kríženec genotypov Cal 87.112-6 × Cal 88.270-1 vyšľachtený v r. 1991 a uvedený na trh v roku 1994.

RAST: bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne bez ohľadu na dĺžku dňa najskôr počas mája a potom počas leta.

PLODNOSŤ: vysoká, najmä v druhej časti sezóny.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 15 g), krátko kužeľovité, niekedy srdcovité alebo mierne sploštené, tmavočervené a výrazne lesklé, stredne pevné. Dužina je tmavšie červená ako u viacerých opakovane rodiacich odrôd. Chuť je silne aromatická, sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: opakovane rodiaca odroda, od júna až do septembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie, výrobu džemov a iné spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, veľmi prispôsobivá rôznym podmienkam, najmä do teplých aj stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne odolná voči vysokým teplotám v lete, stredne mrazuodolná. Relatívne odolná voči múčnatke (Podosphaera macularis), antraknóze (Colletotrichum acutatum) a voči roztočcu chmeľovému (Tetranychus urticae), stredne náchylná na škvrnitosť listov (Ramularia tulasnei) a verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae).

PÔVOD: JV Európa, Kaukaz, Malá Ázia, Irán a Himálaje, pôvodne možno len JV Európa a Malá Ázia.

 
RAST: stredne bujný, vytvára menšie stromy dorastajúce do výšky maximálne 20–25 m a šírky 7 m s hnedošedou borkou, ktorá sa vo vyššom veku šupinovito odlupuje. Vytvára peknú kužeľovitú korunu, často s vodorovnými spodnými konármi. Neodnožuje.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v marci a apríli.

 
PLODNOSŤ: neskorá (v 10. roku po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, nepravidelná, každé 2-3 roky.

 
PLODY: menšie až stredne veľké (1,5–2 cm, 0,6-2,9 g), s hrubšou škrupinkou (0,7-3,7 mm), ktorá sa síce horšie lúska bežnými luskáčikmi, ale luskáčik Drosselmeyer si s ňou hravo poradí. Oriešky vyrastajú v súplodí guľovitého tvaru po 6-10 kusov. Lepkavé a veľmi cípovité plodové obaly - pančušky - ďaleko prečnievajú plod. Jadro je menšie až stredne veľké (0,3-0,7 g, podiel z celkovej hmotnosti plodu 25-41 %), len s tenkou, ružovou, nekorkovatejúcou šupkou a je veľmi chutné, sladkasté, bohatšie na tuky (59-64 %) než jadrá veľkoplodých liesok.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, od konca augusta do septembra.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod. Používa sa ako dekoratívna a plodonosná drevina, výborný tieniaci strom, vhodný do parkov, alejí, ostrovčekov zelene, prírodných záhrad, na spevňovanie pôdy so silnou eróziou. Drevo je dobre opracovateľné, využíva sa v nábytkárstve.

 
STANOVIŠTE: slnečné alebo slabý polotieň. Znáša širokú škálu pôd, s pH medzi 5,3 a 7,3, ale plodnejšia je na stredne úrodných pôdach. Po dobrom zakorenení veľmi dobre znáša sucho.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -29 °C až -34 °C, veľmi suchuvzdorná a vetruvzdorná. Odolnejšia voči nosánikom lieskovým, vtákom a veveričkám kvôli hrubej, skoro tvrdnúcej škrupinke. Chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: veľmi stará odroda, zrejme Francúzsko, Metz v Lotrinsku.

RAST: bujný rast, vytvára mohutnú korunu, ktorá je široko rozložitá, mierne previsnutá.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Croncelské, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

PLODNOSŤ: skorá a vysoká.

PLODY: stredne veľké plody, tvar guľovitý, prípadne aj vyšší alebo sploštený, väčšinou nenápadne päťhranný. Šupka je zelená, pokrytá hnedou "hrdzou", v ktorej sú belavé lenticely, bez líčka, hrubá. Je to tzv. kožovka. Dužina je biela, nazelenalá, veľmi jemná, kyprá a šťavnatá, výbornej sladkokyslej chuti s korenistou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do januára až marca, ak je dobre uskladnená. Plody predčasne padajú vo vetre.

VYUŽITIE: priamy konzum a kuchynské využitie, sušenie, výroba vína a lekváru.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na kvalitu pôdy, ale nemá rada mokré, ťažké, ílovité, ani príliš suché, hodí sa do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná. V mokrých pôdach je náchylná na rakovinu, v príliš suchých predčasne padajú plody, náchylná na chrastavitosť v uzavretých polohách, málo náchylná na múčnatku v suchých pôdach.

PÔVOD: Ukrajina, kríženec Vostorg krasnyj x Jubilej Novočerkaska.

 
RAST: veľmi bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: Počet strapcov na koreni treba redukovať primerane veku kra. Ponechávame pekné veľké, dobre odkvitnuté strapce v počte 3 – 4 ks, neskôr max. 5 – 6 strapcov.

 
PLODY: Strapce veľké (1000 – 1500 g), kónického tvaru, viacnásobne rozvetvené, akoby strapaté, stredne husté až riedke. Bobule sú veľké až veľmi veľké (do 20 g, 50x30 mm). Tvar bobule je zvláštny: podlhovastý, na konci zašpicatený s mierne zahnutým koncom. Farba bobule je ružovozelená, v plnej zrelosti tmavoružová, po prezretí aj bordová. Dužina je šťavnatá, chrumkavá. Chuť je príjemná hroznová, sladká, vysoko hodnotená s cukornatosťou 20-21 °NM. Bobule nepraskajú. Pri optimálnej agrotechnike môžeme vypestovať aj viac ako 3 kg strapec. Má semienka.

 
DOZRIEVANIE: skoré, okolo 20. augusta. Rodí aj zo zálistkov, ktoré dozrievajú v októbri.

 
VYUŽITIE: najmä priamy konzum, ale aj na ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Potrebuje dobrú, hlbokú, výživnú pôdu, závlahu a väčší životný priestor. Jednotlivé korene sa môžu sadiť aj na vzdialenosť 1,5 – 2 m. Potrebná je pevná opora a priviazaný kmienik.

 
ODOLNOSŤ: stredne až vyššie odolný voči chorobám, najmä voči perenospóre a múčnatke, ale ošetrenie je potrebné. Mrazuvzdorný do -24 °C.

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, kde ju okolo r. 1960 získala od Dr. Döneša ovocná škôlka v Galante. Synonymá: Dönešova, Demešova.

 
RAST: bujný až stredne bujný, po vstupe do plodnosti stredne bujný až umiernený, tvorí menšie až stredne veľké pyramidálne koruny. Má sklon vyhoľovať, preto počas obdobia plodnosti vyžaduje občasné zmladenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, len niekedy vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 5 g), guľatého alebo až srdcovitého tvaru. Šupka je pevná, lesklá, tmavočervená, v plnej zrelosti takmer čierna. Dužina je stredne tuhá - najtuhšia zo známych višní, tmavočervená so svetločerveným žilkovaním, veľmi šťavnatá, šťava silno farbí. Chuť je kyslastá až sladkokyslá, aromatická, s osobitnou príchuťou, jemne trpkastá, veľmi dobrá až výborná. Dužina sa dobre oddeľuje od kôstky. Je to kyselka.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, obvykle v 1. polovici júla. Plody dobre držia na strome po dozretí.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum aj na všestranné spracovanie na výrobu kompótov, džemov, sirupov, likérov, vína, destilátu či na sušenie. Veľmi dobre znáša prepravu a skladovanie aj v plnej zrelosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Na pôdu nie je veľmi náročná, ale uprednostňuje dobre odvodnenú, ale dostatočne vlhkú, hlinitopiesočnatú až hlinitú pôdu. Neznáša vyššiu hladinu podzemnej vody. V príliš suchej pôde sú plody drobné. Je vhodná do teplých a stredne teplých, ale chránených oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, silne odolná voči praskaniu plodov pri dlhotrvajúcich dažďoch. Silne odolná voči moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena). Napáda ju vrtivka čerešňová.

PÔVOD: ČR, pravdepodobne z okolia Čáslavi či Kutnej Hory, stará odroda, zrejme z 2. polovice 18. storočia. Synonymá: Böhmische Birne, Graue Muskatellerbirne, Muszkatelka, Musqué Grise de Bohême.

 
RAST: bujný, zdravý. Tvorí mohutné, vysoko guľovité koruny, ktoré sa neskôr pod váhou plodov rozkladajú šľahúňovitými kostrovými konármi do charakteristických oblúkov. Charakteristické je v čase vegetácie aj bohaté a zdravé olistenie. Plodonosný obrast je stredne dlhý. Stromy sú veľmi dlhoveké a do vysokého veku nevyžadujú zmladenie, len pravidelné presvetlenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

 
PLODNOSŤ: neskorá (až po 8-12 rokoch po výsadbe), potom vysoká, pravidelná, ob rok veľmi vysoká.

 
PLODY: malé (priemerne 100 g), vajcovité až špicato vajcovité s tenkou, dlhou stopkou. Šupka je v zberovej zrelosti zelená, neskôr žltozelená, hrubá a drsná, len stredne lesklá a bez líčka, často jemne hrdzavá, najmä pri stopke, s množstvom nevýrazných lenticiel. Dužina je belavá, mierne žltkastá, polorozplývavá, jemne zrnitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, jemne kyselkavá, s výbornou muškátovou príchuťou. Táto jej výnimčnú chuť sa rozvinie pri zbere v tvrdej zrelosti a po niekoľkodňovom uskladnení.

 
DOZRIEVANIE: zber väčšinou začiatkom augusta, niekedy aj skôr, dozrieva nerovnomerne. Treba ju zbierať v tvrdej zrelosti (asi týždeň pred konzumnou), dozrieva v chladnom uskladnení po 5-7 dňoch, vydrží asi 1-2 týždne od zberu. Prezreté plody hniličia od jadrovníka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na výrobu džemov a lekvárov, muštov, destilátov či na pečenie. Na výrobu kompótov je vhodná pevnosťou dužiny, ale plody sú dosť malé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je veľmi nenáročná na polohu a kvalitu pôdy, hoci preferuje dostatočne vlhké a úrodné pôdy, znesie aj piesočnaté a kamenisté pôdy, ak sú dosť vlhké a aj drsnejšie a veternejšie polohy. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh. Vhodná najmä do väčších sadov, alejí, do krajiny ako krajinotvorný strom.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti aj monilióze, nezvykne trpieť ani škodcami.

PÔVOD: Poľsko, arborétum Bolestraszyce, získaný výberom zo semenáčov z kríka, ktorý bol vysadený v 19. storočí na majetku poľskej rodiny Zamojských vo Florianke. Rok výberu nie je známy, v roku 2008 získal právnu ochranu v Poľsku. Bol pomenovaný na počesť poľského botanika Władysława Szafera.

RAST: pomerne silný a vzpriamený habitus. Nakoniec dorastie do výšky 3 - 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODY: stredne veľké (priemerne 3 g, 2,8 cm), hruškovitého tvaru, tmavočervenej farby, jeden z najtmavších. Plody sú považované za najsladšie, majú vysoký obsah cukru približne 16 % a obsah kyselín len 2,4 %. Má síce len stredne vysoký obsah vitamínu C (75 mg/100 g), ale zato veľmi vysoký obsah antokyánov (160 mg/100 g) a polyfenolov (464 mg/100 g).

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, veľmi dlhé od polovice augusta do konca septembra postupne počas 6 týždňov.

VYUŽITIE: Vhodný najmä na priamy konzum ako dezertná odroda aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: USA, New Jersey Experiment Station, vyšľachtená v 60. rokoch 20. storočia ako kríženec genotypov NJC95 × D42-13 W.

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený až polovzpriamený. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 240 g), veľkostne vyrovnané, guľovité, súmerné. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne husto až husto plstnatá, silne priľnavá k dužine, oranžovožltá, na slnečnej strane ojedinele s červenými škvrnami. Dužina je veľmi pevná, nerozplývavá, nevláknitá, žltá až žltooranžová. Chuť je kyslosladká, veľmi aromatická. Kôstka je stredne veľká, ťažko oddeliteľná od dužiny. 

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, asi 7 dní po odrode Redhaven, teda obvykle v 2. polovici augusta. 

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a spracovanie na džúsy, kompóty (ale nie z polovičiek, len menších kúskov kvôli zlej odlučiteľnosti dužiny), džemy či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, s dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. Vhodná najmä pre teplé a stredne teplé polohy.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Nie je náchylná na praskanie kôstky ani na predčasný opad plodov, za dažďa len ojedinele praskajú. Je stredne až vyššie tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans), stredne až vyššie odolná voči monilióze plodov (Monilinia fructigena) a stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Nemecko, nájdená ako náhodný semenáč na pozemku pána Schneidera v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici v 2. pol. 19. storočia, prvý krát popísaná bola v roku 1865. V Čechách sa pestovala na Mladoboleslavsku pod názvom Thurn-Taxis a považovali ju za krajovú odrodu.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredný. Vytvára pravidelné ihlanovité či široko pyramidálne koruny, neskôr až vysokoguľovité, stredne husté. Kostrové konáre rastú šikmo hore, terminál výrazne dominuje nad ostatnými kostrovými konármi. Vyžaduje dobré zapestovanie koruny, aby sa dala ľahko oberať. Postranné konáre sú previsnuté. Niekedy vyhoľujú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne neskoro a postupne, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Troprichterova, Hedelfingenská, Kordia.

PLODNOSŤ: neskoršia, väčšinou stredná, striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (8 aj viac g), široko až tupo srdcovité, zo strán sploštené, stoja na temeni. Šupka je tuhšia, tmavohnedočervená, lesklá so svetlejšími bodkami. Dužina je pevná (chrupka), ružovočervená, šťavnatá, šťava slabo farbí. Chuť má veľmi dobrú až výbornú, sladkú, aromatickú, korenistú, chutí dobre už pri červenej zrelosti. Kôstka je veľká, od dužiny sa dobre oddeľuje.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4.-5. čerešňovom týždni postupne, podľa lokality a priebehu počasia niekedy v 1. polovici júla. Plody napáda už vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu kompótov, destilátov, len džemy a sirupy sú svetlejšie. Plody sa dobre prepravujú aj krátkodobo skladujú.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé svahy a priepustné, úrodné, dostatočné vlhké pôdy. Vhodná najmä do teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov.

PÔVOD: Maďarsko, Kecskemét, Poľnohospodársky inštitút.

RAST: stredne bujný, vytvára rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, stredne skoro až neskoro kvitnúca (ale 10 dní pred Ferragnes). Vhodné opeľovače: Tétényi bötermö, Tétényi Kedvenc, Buda Tétényi, Szigetcsépi 58, Filippoceo, Tuono, Ferragnes a Ferraduel.

PLODNOSŤ: veľmi vysoká a spoľahlivá.

PLODY: stredne veľké, bacuľaté vretenovité plody s veľkosťou 34-38 mm. Tenká, ale pevná škrupinka - polopapierová, ľahko sa lúska luskáčikom. Pomer jadra 38-42 %. Škrupina aj jadro sú atraktívne, svetlohnedožlté. Jadro je bacuľaté, valcovité a sladkejchuti.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: silne odolná voči zimným mrazom v dreve a kvetných pukoch, silne mrazuodolná v kvete, suchuvzdornejšia.

PÔVOD: ČR, vybraná zo semenáčov sladkoplodých mandlí z južnej Moravy, registrovaná v r. 1994.

RAST: bujný, koruna je otvorená, guľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro a veľmi bohato, asi 10 dní pred Sladkoplodou krajovou. Vhodné opeľovače: Tétényi Kedvenc, Buda Tétényi a /Palatina.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pomerne pravidelná.

PLODY: malé až stredne veľké (priemerne 4,7 g), široko elipsovité až vajcovité, bez výraznej špičky. Škrupinka je hrubá, svetlohnedá, horšie lúskateľná pre vtáky, ale luskáčik si s ňou hravo poradí. Jadro je veľké (priemerne 1,8 g), široko elipsovité, svetlohnedé, iba veľmi slabo až slabo zvrásnené. Dobre vypĺňa škrupinku. Jeho chuť je aromatická, sladkastá až sladká, veľmi dobrá. Výskyt dvojitých jadier je stredný.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, koncom 3. dekády septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve,  dobre mrazuodolná v kvete a po odkvete, hoci kvitne skoro až stredne skoro.

PÔVOD: Kanada, Ontario, Harrow, Harrow Research Station, vyšľachtij ju Gerald M. Weaver ako kríženca odrôd Redskin a Sunhaven, kríženie prebehlo v roku 1961, selekcia v roku 1964 a na trh bola uvedená v roku 1964.

RAST: bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi zvonkovitého typu. Rozkvitá skoro až stredne skoro, stredne dlho.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké (7,6 cm), veľkostne vyrovnané, elipsovité, väčšinou súmerné. Šupka je stredne hrubá, slabo až stredne silno priľnavá k dužine, stredne husto plstnatá, zelenožltá, asi s 1/2 prekrytou rozmytým výrazne červeným líčkom. Dužina je žltá, stredne tuhá, nevláknitá, sladkokyslá až kyslosladká, veľmi dobrá. Kôstka je stredne veľká až veľká, dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, dozrieva zároveň s odrodou Redhaven, teda obvykle počas 1. dekády augusta.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj univerzálne spracovanie na kompóty, džúsy, džemy, výživy, pečenie či destiláty, ale aj na mrazenie na neskoršie použitie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, s dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. Je vhodná pre teplé a stredne teplé polohy.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch (podobne ako Jayhaven). Je tolerantná voči gumovitosti spôsobenej hubou Botryosphaeria dothidea, vysoko tolerantná voči bakteriálnej škvrnitosti (Xanthomonas pruni), menej odolná voči múčnatke broskýň (Podosphaera pannosa) a kučeravosti (Taphrina deformans). Plody sú veľmi málo náchylné na predčasný opad a veľmi málo až málo na praskanie kôstky, veľmi odolné voči praskaniu plodov počas dažďov.

PÔVOD: USA, Kalifornia, University of California Davis, vyšľachtili ho G. McGranahan a C. Leslie v roku 1991 ako kríženca odrôd Howard x Purpurea, perspektívny semenáč vybrali v r. 1998 a patentovaný bol v roku 2001 pod názvom Robert Livermore. Bol pomenovaný po Robertovi S. Livermoreovi, ktorý ako podnikateľ v oblasti počítačov, pomológ a nadšený pestovateľ orechov dlhé roky podporoval Program vylepšenia orechov kráľovských na Kalifornskej univerzite, než v r. 1997 zomrel. Synonymá: Robert Livermore.

RAST: stredne bujný až bujný (menej bujný než Franquette). Dorastá do výšky a šírky 10-18 m, ale vďaka vysokej plodnosti skôr menej, ak nevymŕza na jar v kvetoch. Ale raší neskoro (ešte priemerne o 2 dni neskôr než Chandler), takže pravdepodobnosť vymrznutia je nižšia.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý so samčími aj samičími kvetmi na tom istom strome. Kvitne neskoro, v podobný čas ako Chandler a kvitne protoandricky, teda samčie kvety rozkvitajú o niečo skôr než samičie, ale prekryv kvitnutia je dostatočný. Vhodné opeľovače na zvýšenie úrody: Chandler, Franquette, Cisco, Tulare.

PLODNOSŤ: je skorá (2.-3. rok po výsadbe), vysoká (hoci nižšia než u Chandleru) a pravidelná, nealternuje, ak nevymrzne. Plodí nielen na koncových konároch, ale aj na laterálnych, asi 90 % laterálnych pukov je plodných.

PLODY: sú veľké (priemerne 36,4 x 35,9 mm, 14,8 g), takmer guľaté až mierne oválne. Škrupina je hrubá, pevná, žltohnedá, hlboko zbrázdená, dobre prilieha a ľahko sa lúska. Jadrá dobre vypĺňajú škrupinu (priemerne 7,1 g, teda 48 % hmotnosti celého orecha), majú krásne žiarivú bordovočervenú šupku, dobre sa oddeľujú od škrupiny v celku. Chuť je výborná, sladkastá, s typickou orechovou vôňou, šupka je len málo horká. 

DOZRIEVANIE: je neskoré, zbiera sa začiatkom októbra, ešte asi týždeň pred odrodou Chandler. Dobre sa skladuje v škrupine.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a cukrárenské využitie ako farbou veľmi dekoratívna odroda, ktorá sa dobre oddeľuje od škrupiny v celku. Okrem toho aj na pečenie v nakrájanej či pomletej podobe a na lisovanie oleja. 

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred mrazivým vetrom, s dobre odvodnenou, ale vlahou zásobenou pôdou - najlepšie hlinitou až hlinitopiesočnatou. Vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu vhodný aj do chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve, vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolný voči bakteriálnej škvrnitosti orecha (Xanthomonas campestris var. juglandis) a stredne až vyššie odolný voči antraknóze (Marssonina juglandis).

PÔVOD: Kanada, Ontario, Simcoe, vyšlachtil J. M. Roxbourgh ako mutáciu odrody Redhaven, na trh bola uvedená v roku 1957. Bola vybraná najmä kvôli skoršiemu dozrievaniu a atraktívnemu vyfarbeniu.

RAST: stredne bujný, rozložitý, vytvára stredne hustú korun s množstvom plodonosného obrastu. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro. Kvety sú zvončekovitého typu.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká (priemerne 71 kg/strom/rok), pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne okolo 110-130 g, 6,1-6,4 cm), guľovité až oválne, mierne sploštené. Šupka je stredne hrubá, jemne plstnatá, žltá, z asi 70 % prekrytá karmínovočerveným líčkom. Dužina je žltooranžová, jemnozrnná, stredne tuhá, rozplývavá, veľmi šťavnatá. Dužina sa zle oddeľuje od kôstky. Chuť je vyvážene sladkokyslá, aromatická, veľmi dobrá. 

DOZRIEVANIE: je skoré, asi 10 pred odrodou Redhaven, teda niekedy okolo 3. dekády júla. Plody dozrievajú postupne. 

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a na spracovanie na džúsy, džemy, výživy, sirupy, pečenie či destiláty. Kvôli zlej odlučiteľnosti dužiny od kôstky sa veľmi nehodí na výrobu kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné, pôdy dostatočne priepustné, ale dostatočne zásobené vlahou a živinami. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve a v kvete, silnejšie odolná voči monilióze (Monilinia spp.), stredne až vyššie voči kučeravosti (Taphrina deformans).

Zdroj fotografií: Klára Gogolková, taxonweb.cz