Test - ČR 12% DPH (Stromy, rastliny...)

PÔVOD: takmer celá Európa po Ural a Kaukaz. Na Slovensku rozšírený najmä v nížinách (tvrdé lužné lesy) a pahorkatinách, vyššie len vtrúsene v porastoch iných drevín.

RAST: pomalý, dorastá výšky 30-50 m a šírky 30 m. Kmeň je v mladosti zakrivený, neskôr vzpriamený, v zápoji rovný, koruna je nepravidelná, hustá, široká. Borka je olivovohnedá, najskôr hladká, potom popraskaná a hrubá až do 10 cm. Listy sú stopkaté, čepeľ podlhovasto až obrátene vajcovitá, na báze s výraznými uškami, pravidelne perovito laločnatá so 6–8 tupými lalokmi. Koreňový systém je kolovitý a veľmi hlboký. Majestátny, dlhoveký strom, dožíva sa 500, výnimočne aj 1000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, cudzoopelivý, kvitne v máji, ľahko ho opelia aj iné druhy dubov.

PLODNOSŤ: neskorá, po asi 70-100 rokoch. Veľmi variabilná v závislosti od genetických predispozícií semenáčov a od počasia. Vyššia je v prípade suchého, chladného počasia počas kvitnutia a suchšieho leta.

PLODY: žalude sú usporiadané po 2–5, sú stopkaté, čiašky sú miskovité až pologuľovité. Žalude sú podlhovasto elipsoidné, 15–30 mm dlhé, nezrelé často po dĺžke nevýrazne pruhované.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: okrem toho, že je významnou lesnou drevinou, je vhodný aj ako okrasná drevina do parkov, alejí, medzí, veľkých záhrad, ako solitér či v skupinke vo voľnej krajine. Plody sú významným zdrojom potravy pre zver a vtáctvo, dajú sa použiť aj na kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Včely zbierajú jeho peľ, hoci je pre ne menej výživný. Kulinárne využitie: Je významným tvorcom medovice, teda včelárskou drevinou. Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je tvrdé, veľmi kvalitné a vodeodolné, používa sa v stavebníctve, stolárstve, na výrobu sudov. Z dubienok, teda hálok hmyzu na listoch, sa dajú získať taníny a farbivo využiteľné ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, ale znáša aj mierne zatienenie. Je to druh so širokou ekologickou amplitúdou, znáša kontinentálnu aj oceánickú klímu. Najlepšie sa mu darí na hlbokých pôdach, znáša však aj chudobnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, citlivejšie sú kvety na neskoré mrazy. Staršie stromy sú dobre odolné voči suchu. Je silne vetruodolný, dobre znáša znečistenie ovzdušia či zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Vranja, Srbsko, v roku 1898 ju vyšľachtil Nenadovič.

RAST: kríkový, silný, vzpriamený, stredne rozvetvený. Má veľmi dlhú vegetačnú dobu, raší relatívne skoro a listy jej opadávajú ako jednej z posledných odrôd.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá.

PLODNOSŤ: pravidelná a veľmi vysoká.

PLODY: veľké až veľmi veľké (250 - 300 g, niektoré až 1 kg). Tvar je dosť nepravidelný - od guľatého po hruškovitý s pevnou, sýtožltou, silno oplstenou šupkou, ktorá ale počas dozrievania mizne. Dužina je svetložltá, okolo jadrovníka sa vyskytujú drobné kamienkovité bunky. Chuť je sladkokyslá, aromatická, jemná. Jej silná aróma a kyslosť rýchlo degradujú.

DOZRIEVANIE: skoré, postupne od začiatku septembra až po neskoršie termíny počas októbra.

VYUŽITIE: vhodná na výrobu dulového muštu a ostatných dulových výrobkov (dulový syr, marmeláda, výživa, likér, pálenka atď.). Dobre znáša prepravu a je relatívne dobre skladovateľná.

STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.

ODOLNOSŤ: v dreve aj pukoch mrazuodolná, ale menej ako Muškatnaja. Je mierne náchylná na múčnatku a náchylnejšia na napadnutie bakteriálnou spálou.

PÔVOD: Nemecko, Geisenheim nad Rýnom, vypestoval Rudolf Goethe ako semenáč Landsberskej renety v roku 1882, v roku 1891 prvýkrát rodila. 

RAST: v mladosti bujný rast, čoskoro ustáva, vytvára širokokužeľovitú až previsnutú korunu. 

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: James Grieve, Ananásová reneta, Coxova reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, každoročná, veľmi bohatá. 

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150-190 g, ale aj 320 g, pri preplodení na vysokokmeni len okolo 130 g), tupo rebernaté, sploštené. Šupka je lesklá, mastná, žltozelená, v plnej zrelosti sýtožltá s nepatrným svetločerveným líčkom. Dužina je žltkastá, jemnozrnná, veľmi šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyselkavá, mierne korenistá, aromatická. Má vyšší obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva v decembri, uskladnené plody vydržia v dobrom stave do marca až apríla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, muštovanie, ale aj ďalšie všestranné spracovanie, najmä sušenie či pečenie alebo výrobu výživ. Plody sú vhodné proti prekysleniu žalúdka.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, otvorené polohy a hlboké hlinité pôdy. Neznáša mrazové polohy, je vhodná do teplých a stredne teplých polôh. 

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke, mierne náchylná na rakovinu, moníliu a vošku vlnačku krvavú.

PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč nájdený na zač. 80. rokov 19. storočia pri obci Watervliet. Synonymá a cudzie názvy: Marbrée de Watervliet.

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný rast, vytvára vznosnú guľovitú až pyramidálnu, stredne zahustenú korunu s kratším plodonosným drevom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Lord Lambourne, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 100-150 g), vyrovnaného, guľovitého tvaru. Šupka je pevná, hrubá, pololesklá, základná farba - žltá - je prekrytá červeňou s charakteristickým hrdzavým mramorovaním a nenápadnými lenticelami. Niekedy hrdza pokrýva väčšinu plodu. Je to tzv. kožovka. Dužina je pevná, tuhá, neskôr krehká, farbou belavo žltkastá, na vzduchu takmer nehnedne. Chuť je sladkokyselkavá, jemná, menej korenistá.

DOZRIEVANIE: zbiera sa v 2. polovici októbra, pokiaľ možno čo najneskôr. Konzumne dozrieva v decembri, vydrží do mája. Podtrhnuté plody pri skladovaní vädnú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov, muštovanie a sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodné pôdy a vlhkejšie ovzdušie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti, stredne voči múčnatke.

PÔVOD: Nemecko, Geisenheim, výskumný ústav, v r. 1884 ju vyšľachtil pomológ Rudolf Goethe z voľného opelenia Parmény zlatej zimnej, prvé plody niesla v roku 1894. Synonymá: Geheimrat Wesener, Tajný rada Wesener.

RAST: bujný, vzpriamený rast v mladosti, neskôr vytvára rozložitejšiu, neskôr až previsnutú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi rozkvitajúcimi stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Berlepschova reneta, Braeburn, Coxova reneta, Golden Delicious, Kandil Sinap, Londýnske, Ontario, Orleánska reneta, Šampanská reneta, Viliamovo.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až nižšia, pravidelná.

PLODY: veľké, tvarovo variabilné od plocho guľovitých až po súdkovité. Šupka je tenká, hladká, neskôr mastná, žltá s pruhovaným červeným líčkom, s nápadnými lenticelami a často mramorovo pokrytá hrdzou. Je to tzv. kožovka. Dužina je žltobiela, jemná, tuhá, veľmi šťavnatá, chuť výrazne kyslejšia.

DOZRIEVANIE: zber v septembri, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do januára až februára.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum, muštovanie, pečenie a výrobu výživ.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na pôdu, ale neznáša príliš ťažké pôdy. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke.

PÔVOD: Európa po Malú Áziu, Sýriu a Kaukaz. Najväčšia zachovalá lokalita v strednej Európe je práve na Slovensku - v Harmaneckej doline - NPR Harmanecká tisina. V najrozsiahlejšej lokalite celkovo (cca. 700 ha) vo V Gruzínsku v tiesňave Bacara tisy staré 400–600 rokov tvoria prevládajúcu drevinu porastov.

RAST: pomalý. Vytvára dlhoveké, vždyzelené stromy alebo kry vysoké 3–20(–37) m vysoké, 10 m široké, s priemerom kmeňa 0,75–1,3 m, často viackmenné, so zrastajúcimi kmienkami. Koruna je široko kužeľovitá až guľovitá. Hladká hnedočervená borka sa odlupuje v tenkých plátoch. Veľmi tvrdé, ťažké a pružné drevo má červenohnedé jadro, svetlejšiu beľ, balzamové kanáliky mu chýbajú. Ihličie je na konárikoch usporiadané v dvoch radoch, na vzpriamených výhonoch radiálne. Veľmi dobre znáša rez, dobre sa tvaruje a tvar si dlho drží. Vie sa dožiť 2000, údajne až 3000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: je dvojdomý, jeden jedinec má vždy buď len samčie alebo len samičie kvety. Na tvorbu šišiek musí byť v dostatočnej vzdialenosti (70-250 m) od samičieho stromu aj samčí strom. Kvitne v marci až apríli.

PLODNOSŤ: stredne skorá (po 10-15 rokoch od výsevu), v prípade dostatočnej blízkosti opeľovača vysoká, rodí na spodnej strane jednoročných výhonov.

PLODY: samičie šištice sú jednotlivé vrcholové vajíčka podopreté jedným alebo viacerými pármi listeňov. Prstencový val pod vajíčkom sa v čase dozrievania mení na červený dužinatý miešok, ktorý je jedinou jedlou časťou z celého silne jedovatého stromu. Chuť má sladkú, konzistenciu slizovitú.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.

VYUŽITIE: Vie byť krásnym solitérom aj stálezeleným živým plotom do parkov aj záhrad, keďže veľmi dobre znáša rez. Celý strom až na sladký červený miešok je prudko jedovatý, vrátane semienka uprostred toho mieška. Kedysi sa z dreva tisov vyrábali luky, dnes je tis chránenou drevinou.

STANOVIŠTE: toleruje najviac zo všetkých európskych drevín zatienenie. Optimálne rastie na úživných, hlinitopiesočnatých až hlinitých pôdach, dostatočne vlhkých a prevzdušnených, preferuje pôdu bohatú na vápnik, ale rastie aj na pôdach kyslejších. Vyžaduje dostatočnú vlhkosť vzduchu.

ODOLNOSŤ: toleruje znečistené ovzdušie, tieň. Je mrazuodolný do -23 °C až -29 °C.

PÔVOD: USA, Tennessee, McMinnville, U.S. State Arboretum, vyšľachtená ako selekcia druhej generácie kríženia z roku 1998 medzi odrodami Snow Queen a Pee Wee, na trh bola uvedená v r. 2010.

 
RAST: stredne bujný, dorastá do výšky 1 m a šírky 1,5 m. Je to opadavý krík s guľatým tvarom. Listy sú oválne s 5 až 7 lalokmi, dlhé do 15 cm a široké do 17 cm, pripomínajú dubové listy. Počas sezóny sú stredne zelené, na jeseň sa prefarbujú do rôznych odtieňov mahagónovej červenej. V zime zas zaujme odlupujúcou sa borkou na konároch.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne počas júla až septembra pyramidálnymi súkvetiami dlhými až 25 cm a širokými až 10 cm, ktoré vytŕčajú nad olistenie. Obojpohlavné kvety sú na začiatku biele, ale čoskoro zružovejú až do tmavoružovej farby.

 
PLODNOSŤ: nižšia, väčšina kvetov je sterilná.

 
PLODY: drobné (2x2 mm) tobolky.

 
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri, ostanú na kríku dlho do zimy.

 
VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka, vhodná ako solitéra, súčasť záhonov, skupiny kríkov či voľnejšieho živého plotu. Vďaka kompaktnému vzrastu je obzvlášť vhodná do menších záhrad, ale skrášli aj tie väčšie či parky.

 
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, stredne výživná a dobre odvodnená pôda, nie nutne kyslejšia. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladnejších polôh.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23,3 °C až -28,9 °C. Väčšinou netrpí chorobami ani škodcami, niekedy sa môže vyskytnúť na listoch múčnatka či antraknóza alebo roztoče či vošky.

PÔVOD: USA, semenáč odrody Halehaven.

RAST: bujný rast, vytvára stredne husté, polovzpriamené až rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro a trvá stredne dlho.

PLODNOSŤ: skorá, stredná, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné, s výrazným švom. Šupka je stredne pevná, stredne silno prilieha k dužine, je stredne silne plstnatá. Základná farba je žltá až žltooranžová, na slnečnej strane prekrytá červeným líčkom, pruhovaná. Dužina je žltooranžová, mäkká až stredne tuhá, nevláknitá, sladká až sladkokyselkavá, šťavnatá, jemne korenistá, veľmi dobrá. Horšie sa oddeľuje od kôstky. Náchylnosť k praskaniu kôstky je nízka až stredná. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

DOZRIEVANIE: Skorá odroda, dozrieva v 2. pol. júla - 14 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi málo.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. Je dobre skladovateľná a vhodná na prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, úrodné pôdy v chránených, teplých polohách.

ODOLNOSŤ: Menej odolná voči mrazu v dreve aj kvetných pukoch, najmä ak dôjde k rýchlemu striedaniu vyšších a nižších teplôt. Je síce náchylná na glejotok, ale málo náchylná na bakteriálnu škvrnitosť listov (Xanthomonas arboricola pv. pruni). Voči kučeravosti listov (Taphrina deformans) je stredne tolerantná.

PÔVOD: pôvodná euroázijská drevina.

RAST: ker, ojedinele strom s nepravidelnou, širokou korunou, dorastajúci do výšky 4 - 6 m. Kôra je svetlosivá, staršie kmene pokrýva tmavosivá, plytko rozpukaná borka. Jednoduché, protistojné listy sú kopijovité až vajcovité, po okraji jemne pílkovité. Vrchná strana je matná, zelená.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji a júni. Zelenkavé / žltobiele obojpohlavné kvety sú zoskupené do vzpriamených vidlanov a sú opeľované hmyzom. Sú iba čiastočne samoopelivé.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: zelené, v zrelosti cyklaménovočervené štvorpuzdrové tobolky, tzv. “kvadrátky”, dlhé asi 1 - 1,5 cm, visiace na 2 -3 cm dlhej stopke. V každom puzdre je oranžový miešok, ktorý obsahuje jedovaté semená.

DOZRIEVANIE: dozrievajú koncom septembra a v októbri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívny krík, najmä na jeseň v čase dozrievania plodov, vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov, parkov, či inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov či medzí. Semienka sú často konzumované vtákmi, najmä červienkami. Kvety sú nektárodajné, takže sa uplatní aj pri včelniciach. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevené uhlie využívané ako uhlík na kreslenie.

STANOVIŠTE: slnečné stanovište, znesie i zatienenie. Vlhkejšie pôdy, ale znesie aj suchý polotieň pod stromami. Preferuje prirodzene lužné lesy, dubiny, bučiny, súčasť krovísk. Na Slovensku sa vyskytuje predovšetkým v nížinách a pahorkatinách do 700 m n.m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný, odolný voči vetru, zatieneniu, suchu, toleruje znečistenie ovzdušia aj dočasné zaplavenie.

PÔVOD: Francúzsko, Nantes, 1. pol. 19. storočia, vypestoval ju záhradník Pierre Clairgeau ako náhodný semenáč, prvýkrát rodila v r. 1848. Na trh ju uviedol záhradník De Jonghe v Bruseli.

 
RAST: stredne bujný, vytvára úzku, stredne hustú pyramidálnu korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša,Dekanka Robertova, Hardyho maslovka, Júlová, Liegeltova maslovka, Konferencia, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (až do 500 g), kužeľovito pretiahnuté, hruškovité, v hornej časti zakrivené. Šupka je pevná, hrubá, hladká, matno lesklá, zelenožltá s krásnym červeným líčkom, husto pokrytá lenticelami. Žltobiela dužina je šťavnatá, krehká až rozplývavá, zrnitá okolo jadrovníka. Chuť je sladká až sladkokyselkavá, jemne korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva v 2. polovici októbra, skladovateľná je do decembra až januára.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a všestranné použitie na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie, muštovanie a pečenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje kvalitné hlboké hlinité pôdy a teplejšie polohy. Plody z vyšších polôh alebo suchých pôd bývajú menej kvalitné, opadávajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v mladosti a mladom dreve, silne mrazuodolná vo vyššom veku a staršom dreve aj v kvete, dobre regeneruje, silne odolná voči chrastavitosti a iným chorobám, náchylnejšia na poškodenie obaľovačom jablčným.

PÔVOD: Čína, Chang Bai Mountain Research Institute na hranici so Severnou Kóreou, odroda aktinídie význačnej (Actinidia arguta). Šľachtenie je neznáme.

 
RAST: bujný, dosahuje výšku 8-12 m s ročnými prírastkami 2-3 m. Lianovité výhony sú hladké, bez chĺpkov. Listy má široké a listové stopky zelené. Pestujeme s pevnou oporou - buď na pergole, na plote alebo na vysokom vedení v tvare T.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivé, len so samičími kvetmi, vyžaduje opelenie inou samčou odrodou druhu aktínídia význačná (Actinidia arguta), napr. Prince Jumbo či obojpohlavnou odrodou Weiki.

 
PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: sú veľmi veľké (až 20–30 g, 4-5 cm), elipsovité, sploštené, niekedy srdcovité. Šupka je hladká, zelená, plody sa jedia vcelku aj s ňou. Dužina je zelená a šťavnatá. Chuť je veľmi sladká, aromatická, len jemne kyselkavá.

 
DOZRIEVANIE: stredné skoré, koncom septembra až v októbri.

 
VYUŽITIE: plody na priamy konzum a spracovanie na džemy, marmelády apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve dobre mrazuodolná (do -25 ℃), listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: Rusko, stará odroda aktinídie význačnej (Actinidia arguta), ktorá získala svoje meno v Taliansku a odtiaľ sa rozšírila do celej Európy. Jej alternatívne pomenovanie je Jumbo Verde alebo Ambrosia.

 
RAST: je veľmi bujný, dorastá do dĺžky približne 8-10 m. Lianovité výhony sú hladké a nechlpaté. Listy sú stredne veľké, svetlozelené s charakteristickými zelenými stopkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Je to samičia odroda, ktorá na tvorbu plodov potrebuje opelenie samčou odrodou aktinídie význačnej (Actinidia arguta), napr. Prince Jumbo.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (v 4. roku po vysadení), mierne striedavá, stredne vysoká.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 15-19 g, 22,5x37 cm), podlhovasté, zboku sploštené. Šupka je hladká, zelená, bez líčka. Dužina je zelená až žltozelená, šťavnatá. Chuť je vyvážene sladkokyslá, bez výraznej vône. Väčšinu cukrov tvorí sacharóza. Má nižší obsah vitamínu C v rámci kiwi, ale stále vysoký (priemerne 63,5-89,6 mg/100 g).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v druhej polovici až koncom septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, marmelády, smoothie apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná, skôr neutrálna až mierne kyslá. Odporúčame zamulčovať. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolné v dreve do -26 °C až -28 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).

PÔVOD: Maďarsko.

RAST: ker, prípadne nízky strom rozložitého tvaru, vo vyššom veku má tendenciu rásť viac do šírky, ako do výšky, dorastá do 3 až 5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (20-30 g, 4-6 cm), sploštene guľovité, zelenej farby, postupne hnednú. Zrelé sú po uhniličení buď pôsobením mrazu alebo pri zbere pred mrazmi postupne počas uskladnenia. Vtedy majú príjemne kyslosladkú, pikantnú chuť. Pripomínajú džem či pikantnú výživu obranú priamo zo stromu.

DOZRIEVANIE: skoré, v októbri.

VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie na výživy, džemy, ovocné kože, likéry.

STANOVIŠTE: vyhovujú jej nižšie aj stredné polohy, rastie a prosperuje aj vo vyšších, ideálne chránených lokalitách. Obľubuje ľahšie, priepustné pôdy s dostatkom vápniku, pri adekvátnej výžive však prosperuje aj na menej kvalitných, ťažkých a plytkých ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: odroda je mrazuodolná do cca. -25 °C, uniká neskorým jarným mrazom, odolná voči chorobám.

 PÔVOD: USA, West Virginia, Clay County, vznikla ako náhodný semenáč pravdepodobne odrody Grimesovo žlté, okolo roku 1890. Našiel ju A. H. Mullins, firma Stark Bro's ju začala v Louisiane rozmnožovať od roku 1916a od vtedy sa stala jednou z hlavných svetových odrôd. Synonymá: Delicious zlatý, Yellow Delicious, Gelber Köstlicher, Zolotoje prevoschodnoje, Arany Delicious.

RAST: stredne bujný, v plodnosti slabší. Vytvára stredne veľké, vysoko guľovité a neskôr rozložitejšie, hustnúce koruny. Konáre majú stredný až vyšší sklon k rozvetvovaniu a dobre obrastajú stredne dlhým až dlhším plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitnúť začína stredne neskoro až neskoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Akane, Bláhovo oranžové, Breuhahnovo, Cortland, Coxova reneta, Dukát, Gloster, James Grieve, Jonathan, Kidd's Orange, Laxton's Superb, Lord Lambourne, MacIntosh, Matkino, Melrose, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Spartan, Starking Delicious, Starkrimson Delicious, Wealthy, Zvonkové atď. Nevie opeliť: Boskoopské.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná. Plody nasadzuje po 1-2 na stredne dlhom plodonosnom dreve a tvorí volnejšie zhluky.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 120-160 g), podľa násady plodov, guľovité až vysoko guľovité, v chladnejších oblastiach skôr tupo kužeľovité, pozdĺžne súmerné. Šupka je hladká, stredne hrubá a stredne pevná, väčšinou suchá, mierne lesklá, najskôr zelenožltá, neskôr zlatožltá, niekedy s ružovkastým alebo svetlooranžovým líčkom, s dosť výraznými, hrdzavými lenticelami, najmä v okolí kalichu býva pokrytá hrdzou. Dužina je stredne tuhá, chrumkavá, jemná, len mierne zrnitá, šťavnatá, svetložltá. Chuť je kyslosladká až sladká, typicky výrazne muškátovo aromatická, výborná, s banánovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber v teplých oblastiach v 2. polovici septembra, v stredne teplých až okolo polovice októbra. Konzumne plody dozrievajú v novembri až decembri, uskladnené v chlade vydržia až do marca či apríla, v chladiarňach až do júna. Pri zbere sú náchylné na otlačenie, ale po šetrnom zbere dobre znášajú prepravu. Vyžadujú skladovanie pri vyššej vlhkosti vzduchu, inak skoro vädnú. Môžu trpieť skládkovými chorobami - chladové hnednutie dužiny a šupky či spála šupky. 

VYUŽITIE: kvety sú atraktívne pre opeľovače, plody sú výborné najmä na priamy konzum ako prvotriedne stolové jablká, ale dajú sa použiť aj na všestranné spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ale dostatočne vzdušné s primerane vlhkou, hlbokou, teplou, pravidelne hnojenou pôdou. Je vhodná do teplých polôh. Neznáša studenú, ťažkú pôdu. 

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, vyššie mrazuodolná v kvete. Je málo odolná voči chrastavitosti, vírusovej mozaike listov a stredne odolná voči múčnatke. Plody nepadajú vo vetre. Je citlivá na meďnaté postreky.

PÔVOD: Druh pochádza z východnej Ázie, V Číny, Kórey, Japonska a Taiwanu. V Japonsku prirodzene rastie na ostrovoch Honšú, Kjúšú, Šikoku, na súostroví Rjúkjú. V Kórei a Japonsku sa vyskytuje v nominátnom poddruhu Cornus kousa subsp. kousa, pod ktorý táto odroda patrí. Vo svojej domovine rastie ako podrastový strom v zmiešaných lesoch, na zatienených svahoch, na brehoch vodných tokov aj pozdĺž ciest, v pásme od 400 až do 2200 m n. m. Odrodu Satomi vybral Akiri Shibamichi v Japonsku a na trh ju uviedla v USA v štáte Maryland škôlka Brookside Gardens v roku 1980 alebo 1981. Synonymá: Miss Satomi, Satsumi, Satomi Red, Rosabella, ‘Schmred’ Heartthrob®, New Red.

RAST: umiernený, rozložitý. Je to strom alebo krík dorastajúci relatívne pomaly do strednej výšky 3-7 m, a šírky až 6 m. Je bohato rozvetvený, v mladosti má koruna vázovitý tvar, neskôr je zaoblenejšia a rozložitejšia. Najmä spodné konáre rastú viac horizontálne a odlišujú sa od smeru rastu hornej časti koruny. Borka je šedohnedá a hladká, neskôr sa odlupuje v nepravidelných plátoch. Letorasty sú spočiatku zelené, holé alebo s jemnými bielymi chĺpkami, neskôr červenohnedé, holé, lenticely sú kruhové. Poddruh kousa sa od poddruhu chinensis odlišuje redšími lenticelami na letorastoch. Listy sú protistojné, stopkaté, jednoduché, celistvé, vajcovité až široko vajcovité, dlhé 5–9, prípadne až 11 cm a široké 3,6–5 cm, na líci lysé, lesklé a zelené, na rube pritlačene chlpaté a svetlozelené, celistvo okrajové, so zvlneným alebo prehnutým okrajom. Charakteristická je oblúková žilnatina, smerujúca ku kraju lista a potom pozdĺž kraja sa ohýbajúca k vrcholu listu. Okraj listov a často aj žilnatina bývajú pri tejto odrode často červené. Na jeseň sa listy vyfarbujú do krásnej purpurovočervenej farby. Poddruh kousa sa od poddruhu chinensis odlišuje tenšími listami s tmavšou spodnou stranou.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, v drvivej väčšine cudzoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom, najmä včelami a motýľmi. Môžu sa vyskytnúť aj čiastočne samoopelivé genotypy v rámci semenáčov. Kvety sú usporiadané v hustých, dlho stopkatých hlávkach so 4 špicato vajcovitými listeňmi, dlhými 3–5 cm a výrazne širokými, čiastočne sa prekrývajúcimi, ktoré sú ružovej až tmavoružovej farby, ktorá môže byť menej výrazná pri pestovaní v tieni či počas výrazného sucha. Kvitne po olistení od mája do júla v závislosti od lokality.

PLODNOSŤ: do kvitnutia a do plodnosti vstupuje relatívne skoro (do 5. roku po výsadbe). Výška úrody nebola vedecky preskúmaná.

PLODY: kôstkovice zrastajúce v guľatú dužinatú hlávku dosahujúcu veľkosť 2-3 cm. Hlávka je skôr hladká než hrboľatá. Šupka je hrubá, najskôr zelenkastá, v plnej zrelosti ružovočervená. Dužina je sýtooranžová, mäkká, krémovitá. Väčšinou obsahuje väčší počet menších semien (viac než 3 semená). Chuť je sladkastá, pri neúplnej zrelosti môže byť mierne trpkastá. Niekomu môže pripomínať chuť anony trojlupienkovej – tzv. čerimoje (Annona cherimola). Niektoré genotypy majú menej výraznú, mdlejšiu chuť, iné sú výraznejšie. Plody obsahujú zdraviu prospešné flavonoidy, antioxidanty, vrátane karotenoidov, anotkyány aj vitamín C. Zrelé čerstvé plody obsahujú priemerne 35,07 % cukrov a 8,90 % kyselín. Celkový obsah cukrov je jedným z najvyšších z druhov s jedlými plodmi rodu Cornus. Na rozdiel od drieňa obyčajného, v ktorého plodoch z cukrov prevažuje glukóza nad fruktózou, u drieňa japonského je hlavným cukrom fruktóza nasledovaná glukózou. V rámci rodu Cornus obsahujú plody drieňa japonského najmenej antokyánov, ak nepočítame žltoplodé odrody drieňa obyčajného (Cornus mas).

DOZRIEVANIE: približne od 2. polovice septembra až do novembra v závislosti od lokality a priebehu počasia v danom roku.

VYUŽITIE: využíva sa primárne ako okrasná a v menšej miere ovocná drevina v menších aj väčších záhradách, parkoch a inej verejnej zeleni ako solitéra - pre tvorbu plodov pestovaná aspoň vo dvojici odrôd alebo aj ako skôr voľne rastúci živý plot. Kulinárne využitie: plody sa dajú využiť na priamy konzum zo stromu alebo aj ako efektná jedlá dekorácia dezertov, pričom sa konzumuje dužina bez tvrdej a drsnej šupky. Alebo z nich môžete vyrábať džemy s nutnosťou prepasírovania semien a šupky či sa používajú na výrobu vína, čo je zrejme najčastejší spôsob ich využitia v ich domovine, teda najmä v Číne. Liečivé využitie: V tradičnej kórejskej medicíne sa plody používajú aj proti hnačke a na zastavenie krvácania. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a ťažké drevo, ktoré sa dá použiť na výrobu tĺčikov a podobne.

STANOVIŠTE: slnečné, ale uspokojí sa aj s polotieňom, ktorý je preň výhodný najmä v suchších oblastiach. Na pôdu nie je náročný, darí sa mu v širokej škále pôd dobre a stredne úrodných od kyslých až po mierne zásadité, ale nemá rád plytké, vápenité pôdy. Dobre rastie aj v ťažkej ílovitej pôde, ale preferuje úrodnú, dobre odvodnenú, ale rovnomerne vlahou zásobenú hlinitú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh Slovenska. 

ODOLNOSŤ: Je dobre mrazuodolný v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C a v kvete do asi -4 °C. Neskorým kvitnutím obvykle dobre uniká neskorým jarným mrazom. Jednotlivé genotypy tohto druhu sú v rôznej miere tolerantné voči antraknóze (Discula destructiva) a voči múčnatke (Erysiphe pulchra), ale všeobecne odolnejšie než okrasné svíb floridský (Cornus florida) či svíb Nuttalov (Cornus nuttallii), ktoré sa vyznačujú tiež veľkými listeňmi kvetov. Za vlhkého počasia sa na jar na kvetoch, listoch, letorastoch a plodoch môže objaviť bodkovitá antraknóza (Elsinoë corni). Je stredne odolný voči vetru.

PÔVOD: Švédsko, Balsgård Fruit Breeding Institute, vyšľachtená v roku 1952 ako kríženec odrôd Cárska x Ruth Gerstetter, prvýkrát popísaná v r. 1972

 
RAST: stredne bujný až bujný, s polovzpriamenou, hustejšou korunou.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, niekedy mierne striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie, elipsovité, nesúmerné. Šupka je osrienená, pod osrienením tmavomodrá, zatienená strana svetlejšia. Dužina je žltozelená, stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká až sladká, priemerne aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, je to jedna z najskorších odrôd, dozrieva približne 58 dní pred odrodou Bystrická, teda v 1. a 2. dekáde júla, dozrieva veľmi postupne počas asi 2 týždňov.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie, najmä na koláče. Plody neznesú dlhšiu prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou pôdou, dobre odvodnenou, ale dostatočne vlhkou. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre slivky.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Je považovaný za „kráľa lesov“ mierneho klimatického pásma Európy. Tento dominantný strom veľkých rozmerov vytvára predovšetkým bukové porasty bez podrastu, hoci sa vyskytuje aj v zmiešaných lesoch.

RAST:  bujný až stredne bujný, je to mohutný strom, dorastá približne do výšky 35 m (v optimálnych podmienkach až 50 m). Vytvára husto vetvenú, vajcovitú až guľovitú korunu. Kmeň je rovný, so svetlosivou hladkou kôrou. Dlhoveký strom - dožíva sa 200 až 400 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý - samčie a samičie kvety sú oddelené, ale vyskytujú sa na tom istom jedincovi. Kvitne od apríla do mája.

PLODNOSŤ: je neskorá, samostatne stojace stromy vstupujú do plodnosti v 30-40 rokoch, v zápoji lesa až niekedy po 60. roku života. Buk neplodí každoročne rovnako, ale vykazuje tzv. semenné roky v intervale približne 2–8 rokov. Úroda v semenných rokoch môže byť až 1500–4000 semien na m², v rokoch s nižšou produkciou aj len 16-17 % z tohto množstva. Úrodnosť je výrazne ovplyvnená klimatickými podmienkami (teplé a suché leto podporuje tvorbu kvetných púčikov).

PLODY: hnedé, lesklé, trojboké nažky = bukvice (priemerne 1,5–2,0 cm, 0,2–0,3 g) uložené v ostnatých čiaškach. Dužina je olejnatá, škrobovitá, pripomínajúca jadro orechov. Chuť je oriešková, jemne sladkastá a jemne horkastá kvôli trieslovinám. Surové bukvice obsahujú mierne toxickú látku fagín, po tepelnej úprave sa toxicita výrazne znižuje.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Plody dozrievajú približne 5–6 mesiacov po odkvitnutí.

VYUŽITIE: Často sa vysádza ako solitérna drevina v parkoch a stromoradiach. Má významnú ekologickú hodnotu. Druh je veľmi vhodný na tvarovanie a do živých plotov. Kvôli využitiu dreva je to jedna z hospodársky najvýznamnejších listnatých drevín Európy. Kulinárne využitie: mladé listy tesne po rozvinutí sú jedlé, vhodné ako súčasť šalátov. Majú veľmi jemnú, kyslastú chuť. Tepelne upravené, teda najmä pražené, bukvice sú jedlé. Majú príjemnú sladkastú chuť, sú však malé a náročnejšie na spracovanie. Semená možno sušiť a mlieť na prášok, ktorý sa používa ako prídavok k obilným múkam pri výrobe chleba, koláčov a iných pekárenských výrobkov. Sú tiež bohaté na olej - obsahujú približne 17–20 % jedlého oleja, ktorý je stabilný a nežltne. Tento olej je svojou jemnosťou prirovnávaný k olivovému oleju. Používa sa ako olej do šalátov aj na tepelné spracovanie potravín. Technické využitie: drevo je pleťovo ružovej až naružovelo hnedej farby, bez výrazne vyvinutého pravého jadra, tvrdé, ťažké. Na vonkajšie použitie je nevhodné. Využíva sa najmä na výrobu ohýbaného nábytku, ďalej na dyhy, preglejky a parkety. V stredoveku sa používalo aj na výrobu dreveného uhlia.

STANOVIŠTE: slnečné, ale dobre znáša aj zatienenie, po tise a jedli najlepšie z európskych drevín. Je vhodný pre ľahké, stredne ťažké aj ťažké pôdy, pričom uprednostňuje dobre priepustné, mierne vlhké pôdy. Z hľadiska pôdnej reakcie toleruje mierne kyslé, neutrálne aj mierne zásadité pôdy a je schopný rásť aj na silne kyslých i silne alkalických pôdach. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorný v dreve približne do -25 °C. Kvety sú citlivé na neskoré jarné mrazy. Je veľmi dobre tieňuvzdorný. Je odolný voči silnému vetru, avšak neznáša prímorské podmienky. Znáša dobre aj znečistené ovzdušie, čo ho predurčuje na použitie v mestskom a prímestskom prostredí. Je relatívne dobre odolný voči škodcom a chorobám. Napáda ho červec bukový (Cryptococcus fagisuga) hubové patogény rodu Armillaria spp. spôsobujúce hnilobu koreňov či rakovina kôry spôsobená ražovkou (Neonectria ditissima).

Dve odrody moruše bielej zaštepené na jednom podpníku, aby ste mali biele aj čierne plody na jednom strome.

Moruša biela Veľkoplodá biela

Moruša biela Milanówek

PÔVOD: Francúzsko, Fromont, medzidruhový hybrid, ktorý krížením druhov Magnolia denudata a Magnolia liliiflora, vypestoval Étienne Soulange-Bodin v roku 1820 a v r. 1827 prvýkrát zakvitla. Rod je pomenovaný podľa francúzskeho botanika P. Magnola.

RAST: stredne bujný. Je to obvykle ker alebo malý strom vysoký a široký až 5 m s popolavou šedou borkou. Letorasty a veľké puky sú zelenkavo plstnaté. Listy sú vajcovité, kožovité, dlhé 10–20 cm, široké 7–10 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne ešte pred vyrašením listov v apríli a máji veľkými (10 cm), vzpriamenými kvetmi s 6–9 okvetnými lístkami, cca. 4 cm širokými, najčastejšie ružovými alebo z vnútornej strany bielymi a z vonkajšej ružovými. 

PLODNOSŤ: stredne skorá, 3-7 rokov po výsadbe, v prípade nevymrznutia kvetov pravidelná.

PLODY: nejedlé, ale dekoratívne červené mechúriky vo vzpriamených, podlhovastých, drevnatejúcich súplodiach.

DOZRIEVANIE: v auguste až septembri.

VYUŽITIE: Nielen na jar obrovskými kvetmi, ale aj v lete a na jeseň listami a plodmi dekoratívny ker či strom, ktorý je vhodné pestovať ako solitéru či v kombinácii s inými magnóliami v dostatočnej vzdialenosti, aby mali dosť svetla. Vhodná do stredne veľkých a veľkých záhrad, parkov a inej mestskej zelene, najmä v ochrane budov. Kulinárne využitie: mierne štipľavé, po zázvore chutiace kvetné lupienky sa môžu jesť surové samotné či ako súčasť šalátov, ale častejšie sa používajú na výrobu sirupu, limonády, octu, nakladaných lupienkov, opražených kvetných pukov či ako náplň rôznych ázijských pirohov. 

STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, chránené pred studeným vetrom a neskorými mrazmi. Najlepšie jej vyhovuje vlhká, ale nezamokrená, mierne kyslá, humózna, hlinitá pôda, nemá rada príliš suchú pôdu. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh, prípadne chránených chladnejších.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v pukoch počas zimy do -29 °C až -34 °C. Je náchylná na poškodenie kvetov neskorými jarnými mrazmi. Nezvykne veľmi trpieť škodcami či chorobami, niekedy sa môžu objaviť puklice alebo listové škvrnitosti. Je dobre odolná voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Japonsko, odroda Actinidia arguta vyšľachtená zo samoopelivej odrody Issai.

 
RAST: popínavá rastlina, dorastá do cca 2-4 m, vyžaduje oporu (pergola, altánok, plot); vzrast je menší než u iných odrôd Actinidia arguta.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivé kiwi; pre vyššie výnosy je vhodné vysadiť v blízkosti opeľovača - samca druhu Actinidia arguta.

 
PLODNOSŤ: nastupuje 2.-3. rok po výsadbe.

 
PLODY: malé, oválne, šupka je zelená, hladká, jemná, nemusí sa pri konzumácii šúpať. Dužina je šťavnatá, v plnej zrelosti mäkká, sladko kyselkavá.

 
DOZRIEVANIE: od konca septembra až do polovice októbra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády atď.).

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne juhozápadná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná (do -27 ℃), listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne z Francúzska alebo Severnej Ameriky. Je to stará odroda uvádzaná v katalógoch už v r. 1771. Synonymá a cudzie názvy: Kmínová reneta, Reinette de Canada, Kanada Renette, Reneta Kanadyjska, Pariser Rambur, Renet Kanadskij.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr bujný, vytvára veľké, plocho guľovité, rozložité až prevísavé koruny. Dobre obrastá krátkym až stredne dlhým plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a veľmi dlho, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, Oldenburgovo, Ontario, Sudetská reneta, Zvonkové. Neopeľuje sa s Parménou zlatou zimnou a Hájkovou muškátovou renetou.

PLODNOSŤ: stredne skorá (5-6 rokov po výsadbe), stredne vysoká, striedavá.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké, veľkostne stredne vyrovnané (priemerne 180 g, ale aj 450 g), plocho guľovité, pravidelne 5-hranne rebrovité, súmerné. Šupka je hladká, matná, pevná, v nepriaznivých podmienkach drsná a hrdzavá, najskôr hnedavozelená, neskôr bronzovožltá, s oranžovočerveným mramorovaným alebo pruhovaným líčkom, s hrdzavými lenticelami odrodovo typického kmínovitého, prípadne hviezdicovitého tvaru. Často vytvárajú nesúvislú, mramorovanú hrdzu po väčšej časti plodu. Je to tzv. kožovka. Dužina je žltobiela, krehká, neskôr jemná, niekedy mierne zrnitá, šťavnatá, po rozkrojení rýchlo hnedne. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, korenistá, renetovitá, s príjemnou vôňou.

DOZRIEVANIE: zber približne v polovici októbra, čo najneskôr, inak vädne pri skladovaní. Konzumne dozrieva v decembri a vydrží do februára. Vyžaduje vyššiu vzdušnú vlhkosť pri skladovaní, teplotu okolo 4 °C, nemá klesnúť pod 2 °C. Dobre sa prepravuje, najmä pri zbere, plody sa neotláčajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie výrobu lekvárov a vína.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Vyžaduje teplú, vlhkejšiu, ale dostatočne odvodnenú, výživnú, najlepšie hlinitú pôdu. Je vhodná najmä do stredne teplých polôh. V drsných a suchých podmienkach sa jej nedarí dobre, v suchu trpí obaľovačom, v ílovitej pôde rakovinou.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve a v kvete, silnejšie odolná voči chrastavitosti a múčnatke, stredne odolná voči rakovine, menej odolná voči monilióze.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne Holandsko, okolie Maastrichtu alebo Belgicko, prípadne Nemecko, je to stará odroda prvýkrát popísaná už v r. 1830 ako už v tej dobe dosť rozšírená odroda. Synonymá: Calville Ambrée, Calville Etoilée, Calville Rouge Precoce, Early Red Calville, Herzapfel, Meuser’s Rote Herbst Reinette, Reinette Etoilée, Reinette Saint-Lambert, Renet Rosu Stelat, Rote Sternrenette, Star Reinette, Stern Apfel.

RAST: stredne bujný, vzpriamený a neskôr rozložitý. Vytvára väčšie, vysoko kužeľovité, široko pyramidálne až guľovité koruny, ktoré sú relatívne riedke vnútri a hustejšie na koncoch konárov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne neskoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Šampanská reneta, Coxova reneta, Ontario, Roter Trierer Weinapfel, Hodvábne neskorokvitnúce, atď.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká, niekedy zvykne rodiť obrok celý strom alebo len časti stromu.

PLODY: stredne veľké, pri preplodení až menšie, plocho guľovité a mierne asymetrické s takmer kruhovým prierezom, bez hrán a iných nerovností. Šupka je lesklá, hladká, jemná, pri zbere výrazne modrasto osrienená, zelenožltá, ale takmer celá prekrytá karmínovočervenou, typické sú nápadné lenticely hviezdičkovitého tvaru. Dužina je žltobiela s ružovkastými žilkami, jemnozrnná, stredne tuhá a stredne šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, príjemne sladkokyslá a aromatická a jemne korenistá. 

DOZRIEVANIE: zber plodov v 2. polovici septembra až v októbri, konzumne dozrievajú v októbri až novembri, uskladnené v chlade vydržia do januára až marca podľa pestovateľskej polohy. Plody môžu najmä na veternej polohe padať ešte pred dozretím. Potlčené plody nehnijú, ale v mieste buchnutia dužina skorkovatie. Vyžaduje uskladnenie vo vyššej vlhkosti vzduchu, aby plody nevädli.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum ako ideálne jabĺčko pre deti a na vianočnú tabuľu, ale aj na muštovanie či iné spracovanie, napr. na pečenie, sušenie, výrobu výživ, džemov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom, s dostatočne vlhkou pôdou. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných, ale chránených polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, ale kvety horšie znášajú dážď počas kvitnutia. Je vysoko odolná voči múčnatke, stredne až vyššie voči chrastavitosti a rakovine.

PÔVOD: neznámeho, zrejme z bývalého ZSSR, názov znamená "plodná".

RAST: stredne bujný, vytvára stredne veľké, rozložité, plocho guľovité koruny. Raší stredne skoro a skoro ukončuje vegetáciu.

OPEĽOVACIE POMERY: neznáme, zrejme čiastočne samoopelivá. Kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: vysoká až veľmi vysoká (v rozmedzí 35-100 kg/strom).

PLODY: stredne veľké (200-250 g), variabilného, jabĺčkového, valcovitého či hruškovitého tvaru. Šupka je svetlá, citrónovožltá, mäkšia, s výrazným oplstením, ktoré mizne pri dozrievaní plodov. Dužina je biela s krémovým nádychom, mäkšia, šťavnatá, jemne kyslastá, aromatická, vynikne po tepelnej úprave. Má stredný obsah cukrov a stredný obsah kyselín. Obsah vitamínu C je v rámci dúl vysoký (priemerne 79 mg/100 g hmotnosti čerstvých plodov), podobne aj obsah vápnika (priemerne 19 mg/100 g hm. čerstvých plodov) a horčíka (priemerne 11 mg/100 g hm. čerstvých plodov).

DOZRIEVANIE: neskoré, v 3. dekáde septembra, v októbri, približne 17 dní po odrode Vranja, 9 dní po odrode Muškatnaja.

VYUŽITIE: plody vhodné najmä na tepelné spracovanie: výrobu džemov, pyré, dulového "syra", ale aj na sušenie, muštovanie, výrobu destilátov. Treba ju skladovať na chladnom a dobre vetranom mieste. 

STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište. Pôda vlhká, dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh a chránených chladnejších.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, podobne ako odroda Muškatnaja. Zvykne dobre unikať mrazom v kvete.

PÔVOD: Francúzsko, Angers, stará odroda pestovaná už možno v 15. storočí. Často využívaná aj ako podpník pre hrušky a označovaná vtedy ako dula A / (EM) quince A, MA či Pillnitz R 5.

RAST: bujný až stredne bujný, dorastá do 4-6 m. Potrebuje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho (9-11 dní). Vhodné opeľovače napr.: Bereczki bőtermő, Champion, Konstantinopolská, Mezőtúri.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 195-221 g, ale aj 340 g), variabilného tvaru. Šupka je citrónovožltá a plstnatá, v plnej zrelosti intenzívne zlatožltá, oplstenie sa stráca. Dužina je žltobiela, tuhá, silne aromatická. Chuť je po tepelnom spracovaní veľmi príjemná, kyslastá, voňavá. 

DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne v polovici októbra.

VYUŽITIE: výborná na tepelné spracovanie na tzv. dulový syr, marmeládu, výživy, kompóty, ale aj na mušt, víno, destiláty, likéry či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda dobre priepustná, ale nemá rada suché, vápenité pôdy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, ako všetky duly kvitne neskoro, takže väčšinou uniká neskorým jarným mrazom. Je odolná voči agrobakterovi (Agrobacterium tumefaciens), stredne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), voči vápniku v pôde, suchu a vysokej hladine podzemnej vody.