Test - ČR 12% DPH (Stromy, rastliny...)

PÔVOD: Švajčiarsko, Wädensvil, výskumný ústav ovocinársky vo Wädensvile, vyšľachtená v roku 1935 ako kríženec odrôd Coxova reneta x Ontario, na trh bola uvedená v r. 1955. Synonymá: Švýcarské pomerančové, Schweizer Orangenapfel.

RAST: stredne bujný, neskôr slabší. Vytvára široko rozložité a dosť riedke, menšie koruny. Rýchlo starne, vyžaduje zmladzovací rez skôr počas života.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi rozkvitajúcimi stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače najmä: Berlepschova reneta, Braeburn, Coxova reneta, Golden Delicious, Kandil Sinap, Londýnske, Ontario, Orleánska reneta, Šampanská reneta, Viliamovo.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná pri pravidelnom reze. Plodí v zhlukoch, plody sú veľmi pravidelné.

PLODY: stredne veľké až väčšie (priemerne 126-167 g), plocho guľovité, súmerné, pravidelne rebrovité s 5 širokými, tupými rebrami po celom povrchu plodu. Šupka je hladká, pololesklá, mierne mastná, zelenožltá až slamovožltá, prekrytá na slnečnej strane bodkovaným či mramorovaným oranžovočerveným líčkom a oranžovými lenticelami výraznejšími len v líčku. Dužina je žltá, okolo cievnych zväzkov zelenkastá, stredne tuhá, stredne zrnitá až hrubozrnná, šťavnatá, krehká, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je kyslosladká, príjemne aromatická, veľmi dobrá.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, z nižších polôh skôr, z vyšších neskôr, konzumne dozrieva približne koncom novembra až v decembri, vydrží asi do marca.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, pečenie či výrobu výživ.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, vyžaduje úrodné a dostatočne vlhké pôdy. Vhodná najmä do stredne teplých polôh s vlhkejším ovzduším.

ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve a v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, menej voči múčnatke.

PÔVOD: pôvodný druh Pistácia pravá (Pistacia vera) zo Strednej Ázie, najmä z Iránu, Iraku a Turkestanu. Tam v drsných a suchých horách, kde je v lete veľmi horúco a v zime mrazivo a sucho, prežíva vo forme riedkych lesostepí. Táto samčia odroda bola vybraná vo Fresne v USA okolo polovice 20. storočia ako perspektívna odroda na opeľovanie samičej odrody Kerman.

RAST: stredne bujný až slabší, v podmienkach strednej Európy dorastie zrejme do 5 m výšky a 3 m šírky.

OPEĽOVACIE POMERY: pistácia je dvojdomá rastlina, Peters je samčia rastlina potrebná na opelenie samičej odrody Kerman. Kvitne bohato približne 2 týždne v dobe prekrývajúcej sa s kvitnutím odrody Kerman. Aby ste dosiahli dobré opelenie, vysádzajte samca tak, aby peľ z neho letel v smere prevládajúceho vetra k samici(am). Jeden samec opelí 4-7 samíc.

 
PLODNOSŤ: netvorí plody.

 
PLODY: netvorí plody.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: strom pôsobí veľmi exoticky a okrasne a hodí sa na spestrenie chránenej záhrady, terasy či strešnej záhrady. Je opeľovačom pre odrodu Kerman.

 
STANOVIŠTE:  slnečné, teplé, s dobre odvodnenou pôdou len mierne kyslou, neutrálnou alebo zásaditou do pH maximálne 8, optimálne medzi 6-8. Vyvarovať sa treba prílišnému prehnojeniu pôdy. Vhodná do najteplejších oblastí Slovenska, prípadne do veľkých kvetináčov ako prenosná rastlina, ani nie kvôli mrazu, ale kvôli riziku premokrenia pôdy počas zimy. 

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do približne -15 °C, ale vyžaduje suchšiu, dobre odvodnenú pôdu počas zimy. Na použitom podpníku UCB1 je odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu.

PÔVOD: Belgicko, 1. pol. 19. st., ovocinár Courtray

 
RAST: stredný rast, vytvára vysoko ihlanovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: do 5 rokov po výsadbe, úrodnosť veľká, každoročná.

 
PLODY: veľké plody hruškovitého tvaru (niekedy viac guľovitý, niekedy viac zúžený). Hladká a lesklá šupka je zelená, husto pokrytá bledohrdzavými bodkami a pri kalichu hnedošedou hrdzou. Biela, pod šupkou zelenkastá dužina je silno šťavnatá, maslová, chuťovo výborná, polosladká, korenistá s jemne pikantnou trpkastou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, od 2. pol. novembra; skladovateľnosť do januára až marca.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba destilátu, džemov, zaváranie.

 
STANOVIŠTE: odrode sa darí na chránenom stanovišti a v hlbokej, hlinitej, dostatočne vlhkej a teplej živnej pôde, neznáša suché, či naopak príliš mokré, studené pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, v nevhodných podmienkach náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: pôvodný druh Pistácia pravá (Pistacia vera) zo Strednej Ázie, najmä z Iránu, Iraku a Turkestanu. Tam v drsných a suchých horách, kde je v lete veľmi horúco a v zime mrazivo a sucho, prežíva vo forme riedkych lesostepí. Semená tejto odrody boli aj s ďalšími privezené v roku 1929 z Iránu z mesta Kerman do USA, kde bola na malej experimentálnej farme na Chico vybraná v roku 1952 ako perspektívna odroda a v roku 1957 uvedená na trh.

 
RAST: je slabší. Je to nižší, opadavý strom s rozložitou až mierne previsnutou korunou, dosahujúci u nás výšku asi 4 až 6 m a šírku 3 až 5 m. V Stredozemí sa zvykne sadiť v spone 5x6 m až 7x7 m. Pistácie sú vo svojej domovine veľmi dlhoveké stromy, môžu sa dožiť aj niekoľko storočí.

 
OPEĽOVACIE POMERY: pistácia je dvojdomá, vetrom opelivá rastlina, Kerman samčia odroda, na tvorbu plodov vyžaduje opelenie samičou odrodou Peters. Vrcholíkovité súkvetia kvitnú neskoro v rámci pistácií, asi v polovici apríla. Jej súkvetia sú veľké, voľnejšie. Na vyvolanie kvitnutia je potrebné dostatočne dlhé chladné obdobie, približne 800-1000 hodín pri teplote nižšej než 7,2 °C.

 
PLODNOSŤ: skorá (do 5-6 rokov po výsadbe), vysoká, niekedy striedavá, dosť závislá na priebehu počasia, vyžaduje veľa tepla.

 
PLODY: veľké trsy oválnych až guľatých plodov - kôstkovíc, ktoré sú stredne veľké až väčšie (priemerne asi 2 cm). Šupka s tenkou dužinou vonia živične a po úplnom dozretí sa sfarbí do žiarivočevenej farby. Hladká krémovo sfarbená kôstka, ktorá pri správnom dozretí stvrdne a otvorí sa, ukrýva veľké, zelené, sladké, výživné a chutné jadro. Časť plodov sa nevyvinie správne a kôstky sú buď prázdne, alebo neprasknú a neotvoria sa.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom septembra až začiatkom októbra. Potrebuje približne 180-190 dní pri sume aktívnych teplôt 2010 °C.

 
VYUŽITIE: strom pôsobí veľmi exoticky a okrasne a hodí sa na spestrenie chránenej záhrady, terasy či strešnej záhrady. Jadrá plodov najmä na priamy konzum, prípadne výrobu cukroviniek a zmrzliny. 

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou pôdou len mierne kyslou, neutrálnou alebo zásaditou do pH maximálne 8, optimálne medzi 6-8. Vyvarovať sa treba prílišnému prehnojeniu pôdy. Vhodná do najteplejších oblastí Slovenska, prípadne do veľkých kvetináčov ako prenosná rastlina, ani nie kvôli mrazu, ale kvôli riziku premokrenia pôdy počas zimy. 

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do približne -15 °C, ale vyžaduje suchšiu, dobre odvodnenú pôdu počas zimy. Na použitom podpníku UCB1 je odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu.

Opadavý ker alebo krovito rastúci strom dorastajúci do výšky 4 m. Protistojné, laločnaté, po okraji tupo zúbkované listy sa podobajú javorovým listom a na jeseň sa sfarbujú zo svetlozelena do červenofialova. Ker kvitne od júna do júla a zaujme nádhernými veľkými, bielymi súkvetiami. Plody tvoria jednosemenné guľovité kôstkovice, ktoré sú spočiatku tuhé, belavé s červeným líčkom, neskôr mäkké, karmínovo červené. Veľkosť 10 - 15 mm. Semienko vovnútri kôstkovice dozrieva od septembra do októbra. Plody sú horkej chuti a obsahujú jedovaté látky, ale majú aj liečivé účinky. Vysádza sa pre spevnenie brehov potokov a riek a pri parkových úpravách. Zaujme predovšetkým nápadnými bielymi kvetmi, atraktívnymi červenými plodmi a na jeseň krásne sfarbenými, tmavofialovými listami. Plody sú potravou pre vtáctvo. V liečiteľstve sa využívajú plody a kôra kaliny. Prirodzený výskyt v ťažších ílovitých pôdach, lužné lesy, vlhkejšie listnaté lesy, kroviská, medze. Nížiny až polohy do 1300 m.n.m. Pôvodné rozšírenie: Európa, Malá Ázia, severná Afrika .

PÔVOD: Východná časť Severnej Ameriky – od juhu východnej Kanady na severe až po Georgiu na juhu, od Nového Škótska na východe až po Minnesotu a Arkansas na západe. Do Európy bol privezený koncom 17. storočia. V súčastnosti je v Európe často pestovaný, objavuje sa nielen v mestskej zeleni a v parkoch, ale aj v lesoch.

RAST: Opadavý strom, dorastá do výšky 20–30(–40) m vysoký, s šedastou borkou. Listy má dlhé 10–25 cm a široké asi 10 cm. Na jeseň sa listy najmä mladších stromov farbia na červeno, odtiaľ pochádza druhový názov. Od príbuzných druhov s podobnou stavbou listov (Q. palustris, Q. coccinea, Q. velutina) sa líši najmä ich nápadne matným povrchom.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvitne v máji na letorastoch. Kvety sú jednopohlavné, samčie tvoria previsnuté jahňady, samičie sú jednotlivé, buď sedia priamo na konárikoch alebo majú krátke stopky. Je cudzoopelivý, na tvorbu semien potrebuje prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného jedinca.

PLODNOSŤ: Do plodnosti vstupuje v 20 až 30 rokoch, vyššie úrody dávajú až tak 50-ročné stromy. Viac rodia dominantné stromy s veľkou a voľnou korunou. Úroda je vyššia každých 2-5 rokov.

PLOD: Žaluď je skoro rovnako dlhý ako široký, guľovitý, na vrchole so zvyškom blizny, vyrastá po 1 až 2 na krátkych stopkách, guľovité. Žaluď je na báze plochý, 18 až 30 mm dlhý, lesklý, hnedý, jemne chlpatý. Čiaška je plytko miskovitá, hrubostenná, šupiny čiašky elipsovité, kožovité, lesklé, červenohnedé, chlpaté.

DOZRIEVANIE: v októbri. Plody dozrievajú až po dvoch letách.

VYUŽITIE: Veľmi vhodná, dekoratívna parková drevina s všeobecne drevina do mestskej zelene či alejí. Po odstránení horkých tanínov buď vymývaným mletého prášku z plodov alebo po naklíčení plodov sa dá použiť ako prídavok do múky.

STANOVIŠTE: Slnečné až polotieň, je menej náročný na svetlo a vlhkosť ako ostatné druhy našich dubov. Relatívne dobre znáša vysýchanie pôd a teplotné rozdiely prostredia, neznáša však zaplavovanie.

ODOLNOSŤ: Mrazuodolný do -34 °C až -40 °C. Suchuvzdornejší než ostatné naše duby. Odolný voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Francúzsko, Villiers-en-Breune, neďaleko Clionu, departement Indre, v roku 1760 ju našiel ako náhodný semenáč v háji Fromentau farár H. Leroy.

 
RAST: zdravý a bujný, vytvára typickú, krásnu, široko ihlanovitú, v neskorších rokoch riedkejšiu korunu - konáre sa pod váhou ovocia skláňajú. Plodonosný obrast je krátky až stredne dlhý. V dobe plodnosti treba korunu pravidelne presvetľovať.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Madame Verté, Magdalénka, Parížanka, Solanka, Trévouxská, Williamsova maslovka.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké, fľaškovito pretiahnuté. Šupka je hrubšia, hladká, ale málo lesklá, zelená až žltkastá, niekedy na slnečnej strane mierne načervenalá, miestami pokrytá hrdzavými lenticelami, často s odrodovo typickým švom. Celé plody jemne muškátovo voňajú. Dužina je žltkastobiela, polojemná, často polorozplývavá, šťavnatá, okolo jadrovníka býva zrnitá. Chuť z dobrých polôh je sladkokyslastá, mierne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: Zber podľa polohy a preibehu počasia od konca septembra do konca októbra (pri predčasnom zbere plody vädnú), konzumne dozrieva 3-5 týždňov po zbere, vydrží uskladnená v chlade do januára až februára, dozrieva veľmi postupne.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie, kompóty, sušenie, výživy a pečenie. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, stromy sú nenáročné na polohu, ale ideálnymi sú pre ne teplejšie polohy a úrodné, výhrevné, hlboké pôdy, lebo z oblastí studených, mokrých a drsných je ovocie vodnaté a repovitej chuti. Sadíme ju na vzdušné, no pred vetrom chránené a slnečné miesto a udržujeme vzdušnú korunu.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, v mladosti aj menej, ale veľmi dobre regeneruje, menej mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti a monilióze v uzavretých či zatienených polohách.

PÔVOD: Švajčiarsko, Wädenswil, objavil ho koncom 19. storočia ako náhodný semenáč vrchný záhradník Löbner a pomenoval po svojom otcovi, popísaný bol prvýkrát v roku 1899.

 
RAST: zdravý, vytvára stredne veľké, vznosné a pravidelné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače nie sú overené, ale podľa času kvitnutia by mohli byť napr. Banánové zimné, Batul, Baumannova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Idared, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion,Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, skôr nižšia.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie plody (priemerne 180 g) kužeľovitého tvaru. Šupka je stredne hrubá, hladká, pololesklá, v základe citrónovožltá, prekrytá mramorovanou / pruhovanou červeňou. Dužina je chrumkavá, jemne žltkastá, voňavá, menej šťavnatá, na vzduchu takmer nezhnedne. Chuť výborná, sladko kyselkavá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra (čo najneskôr), konzumná zrelosť: december, skladovateľnosť do apríla i dlhšie. Vetrom plody nepadajú, nehnijú, nevädnú.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie, dlhodobé skladovanie. Plody dobre znášajú transport.

 
STANOVIŠTE: menej náročná odroda, vhodná i do vyšších, podhorských polôh; preferuje stredne ťažké pôdy a vlhkejšie ovzdušie.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chorobám, vrátane chrastavitosti a voči škodcom, len v suchu trpí múčnatkou.

PÔVOD: Slovensko, miestna odroda z Bielych Karpát.

 
RAST: bujný, vytvára mohutné, dlhoveké stromy, jedny z najstarších.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až obrovské, nepravidelného, ale skôr valcovitého tvaru. Šupka je zelenobiela s tehlovočerveným líčkom na slnečnej strane. Dužina je biela, riedka, šťavnatá. Chuť je sladkastá s miernou horkosťou.

 
DOZRIEVANIE: zber počas augusta a sepembra, konzum hneď po zbere, vydrží maximálne do októbra.

 
VYUŽITIE: najmä na cider a mušty, hospodárske využitie.

 
STANOVIŠTE: nenáročná na polohu a pôdu. Veľmi vhodná do alejí, k cyklocestám, do voľnej krajiny, do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči chorobám aj škodcom.

PÔVOD: komplexné kríženie zahŕňajúce odrody Samarkandský samý raný, Goldcot, Scout a McClure bolo realizované v USA, výber zo semenáčov v ČR na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici, registrovaná bola v roku 1999.

RAST: slabý až stredne bujný

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, stredne dlho, zároveň s odrodou Velkopavlovická alebo tesne po nej. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Ledana, Leala, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Velita, Veselka, Vesna, Vestar.

PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Vyžaduje prebierku plodov.

PLODY: stredne veľké (priemerne 42 g), zboku kruhovitý, zpredu trojuholníkovitý, symetrický, hladký. Šupka je len veľmi slabo až slabo plstnatá, oranžová, s malým červeným, rozmytým líčkom. Dužina je oranžová, tuhá, stredne hrubá, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická, pikantná, veľmi dobrá. Jadro kôstky je stredne horké.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, od konca júna, 12-14 dní pred Velkopavlovickou.

VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie, konzerváciu, výrobu lekvárov.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvetných pukoch a v mladých plôdikoch, silne odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophilla), stredne odolná voči monilióze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), dobre odolná voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma), citlivá na šarku.

PÔVOD: Slovensko, Borovce / VŠS Veselé pri Piešťanoch, vyšľachtili v roku 1964 Pavol Cifranič a Teodor Malík ako kríženec odrody Maďarská a zmesi peľu od Achrori, Arzami a Zard (podobne ako Barbora), odroda registrovaná v roku 1991.

RAST: bujný, tvorí previsnutú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Ledana, Leala, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Velita, Veselka, Vestar.

PLODNOSŤ: neskorá, stredne vysoká, niekedy striedavá.

PLODY: stredne veľké, guľaté, mierne nesúmerné, hladké. Šupka je len slabo plstnatá, oranžová s pomerne výrazným červeným líčkom. Dužina je oranžová, mäkká, jemná, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, pri plnom vyzretí až sladká, dostatočne aromatická, veľmi dobrá. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva počas 1. a 2. dekády júla, 9 dní pred Velkopavlovickou.

VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pre marhule.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve, v kvetných pukoch aj kvete, silne odolná voči voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).

PÔVOD: Nemecko, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg, kríženec Solaris a Gelber Muskateller (Muscat Blanc), 1987.

 
RAST: bujný, silne olistený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká.

 
PLODY: strapec stredne veľký, voľný, bobule stredné veľké, guľaté, šupka zelenožltkastá, dužina s vyšším obsahom kyselín, chuť muškátová, pripomína vôňu liči.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v auguste.

 
VYUŽITIE: vhodný na výrobu muškátového vína a sektu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Má menšie nároky na stanovište.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolný voči hubovým chorobám a mrazom. Silne odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až silne voči múčnatke (Uncinula necator) a stredne voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Rusko, bývalý ZSSR, Petrohrad, Petrovská experimentálna stanica Všeruského inštitútu rastlinnej genetiky N. I. Vavilova.

RAST: stredne bujný, mierne rozložitý, hustý, v piatich rokoch dosahuje priemerne výšku 1 m a šírku 1,1 m.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda, pre zabezpečenie lepšieho opelenia je pri výsadbe vhodné kombinovať viac odrôd zemolezu. Vhodné opeľovače: zrejme iné ruské odrody Jugana, Vostorg, Sinij Utes, Bakčarskij Velikan.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 0,80-1,05 g), podlhovasté. Chuť je výborná, sladká, vyhodnotená v testovaní 8 odrôd ako najlepšia.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom mája až začiatkom júna.

VYUŽITIE: kríky s jedlými plodmi poskytujúce skorú pastvu pre včely a iný hmyz sú vhodné do menších aj väčších záhrad, sadov, ako nižší živý plot. Plody na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, šťavy, sirupy, kompóty, do koláčov, na mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, nenáročný na výber stanovišťa. Darí sa mu v širokej škále pôd. Nevyžaduje kyslé pôdy ako čučoriedky. Znesie aj mierne sucho, ale odvďačí sa za dostatočnú vlahu väčšími plodmi. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie. Vhodný do všetkých, aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: v rámci zemolezov kamčatských stredne mrazuodolný v dreve, ale celkovo silne mrazuodolný v dreve aj v kvete.

PÔVOD: Severná Amerika, štát Ontario v Kanade, v USA pd východnej časti po predhorie Skalnatých vrchov. Ako parková a okrasná drevina sa rozšíril do Európy, strednej Ázie a  Číny. V Európy bol introdukovaný v 17. storočí. U nás najstarší exemplár, zrejme z roku 1712, rastie v Seredi v zámockom parku.

RAST: je bujný, dorastá do výšky 18-30 m a šírky 10-20 m, v pôvodnom areáli dorastá aj do výšky 50 m. Je to dlhoveký, opadavý listnatý strom s výrazným terminálom a rozložitou korunou. Borka je hnedošedá až čiernošedá, hlboko zbrázdená. Zložené listy bývajú väčšinou nepárnoperovité, ale niekedy chýba koncový lístok. Sú dlhé 20–50 cm a zložené najčastejšie z 15–19 kopijovitých až vajcovitých lístkov dlhých 6–11 cm s pílkovitým okrajom, ktoré sú na vrchnej strane lysé, na spodnej roztrúsene chlpaté. Dožíva sa okolo 250-350 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, čiastočne samoopelivý, vetrom opelivý, so samičími a samčími kvetmi rozkvitajúcimi na tom istom strome väčšinou s istým časovým prekryvom, ale prítomnosť geneticky odlišných jedincov (=semenáčov či odrôd) zvyšuje plodnosť. Samčie jahňady sú dlhé cca 8–14 cm a široké 1–1,5 cm. Samičie kvety sú v 2–5-početných koncových klasoch.

PLODNOSŤ: relatívne skorá, jednotlivo rastúce stromy môžu začať rodiť už vo veku 4-6 rokov, ale vyššie úrody treba očakávať až od 20-30 rokov veku, najvyššiu plodnosť dosahuje vo veku asi 30-130 rokov. Ak nevymrzne v kvete, plodí pravidelne, ale vyššie úrody máva nepravidelne, tak 2x za 5 rokov. 

PLODY: sú veľké (priemerne 3,5-8 cm aj s rubinou, 3-4 cm bez nej), guľovité. Rubina je veľmi silne, živične voňavá, pri dozrievaní černie, z toho je odvodený názov orecha. Rubina sa sama neotvára pri dozrievaní, treba ju ošúpať, aby sa orechy nekazili. Škrupina je veľmi tvrdá a hrubá. Skrýva živične aromatické a chutné, mastné jadro, ktoré sa nedá vylúskať vcelku kvôli množstvu pevných prepážok v plode. Priemerne obsahuje asi 14 % cukrov, 15 % bielkovín and 65 % tukov.

DOZRIEVANIE: v septembri a októbri, plody padajú čoskoro po opade listov.

VYUŽITIE: stromy sú dekoratívne a voňavé, vhodné do veľkých záhrad, parkov či inej mestskej zelene, aj do alejí či stromoradí. Koreňmi vylučujú juglon, ktorý inhibuje rast mnohých rastlín v okolí, najmä malvíc. Mladé semenáče sú použiteľné ako podpníky pre pre odrody orecha čierneho aj kráľovského. Kulinárne využitie: Nezrelé plody sa dajú nakladať podobne ako "svätojánske orechy" vlašské a využívať na jedenie aj likéry. Zrelé plody čerstvé alebo po usušení sú chutné a veľmi aromatické, hoci sa nedajú vylúskať vcelku či ako polovičky. Jedia sa priamo alebo sa nimi ochucujú koláče, zákusky, keksy či zmrzlina začerstva či v pečenej podobe. Po otvorení zo škrupinky v izbovej teplote rýchlo stuchnú. Podobne rýchlo na vzduchu a pri izbovej teplote stuchne výživný olej, ktorý treba skladovať v tme, chlade, bez prístupu vzduchu. Zo starších stromov sa šetrným navŕtaním na jar dá získať sladká miazga, ktorá má podobné kvality ako brezová či javorová a dá sa povariť na sirup. Liečivé využitie: kôra a listy majú čistiace účinky na pokožku, používajú sa proti herpesom a ekzémom. Pri vnútornom použití pôsobia proti zápche aj hnačke a proti črevným parazitom, ale príliš veľká dávka môže vyvolať vracanie. Nálev z listov znižuje krvný tlak. Kôra sa môže žuvať pri bolesti zubov a použiť ako obklad pri bolesti hlavy. Ako obklad pri zápaloch sa môže použiť aj rubina. Proti zápalom sa používa aj miazga. Technické využitie: má veľmi kvalitné, dekoratívne, tvrdé, ťažké, pevné, veľmi trvanlivé drevo s jemným zrnom. Veľmi dobre sa s ním pracuje, dobre glejuje a leskne sa po vyhladení. Používa sa na výrobu nábytku, dýh, lodí, rukovätí zbraní, v minulosti aj vrtúľ lietadiel. Z kôry, rubiny a listov sa dá získať hnedé farbivo aj bez použitia moridiel, s použitím moridiel aj šedé či čierne. Rubina obsahuje aj veľa tanínu, ktorý funguje ako stabilizátor farby. Dá sa z nej povarením získať aj žlté farbivo a aj kvalitné drevné uhlie využiteľné ako filter. Priečne narezané orechy s hrubými, pevnými a dekoratívnymi prepážkami sa používajú na výrobu bižutérie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom. Vo svojej domovine rastie na okraji lesov či pri vodných tokoch. Pôdu preferuje dobre odvodnenú, hlbokú, hlinitú, neutrálnu alebo mierne kyslú či mierne zásaditú, neznáša zamokrenú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -26 až -28,9 °C, na neskoré jarné mrazy v kvete je náchylný podobne či menej než orech vlašský, často raší a kvitne neskoršie. Je dobre odolný voči znečisteniu ovzdušia. Vrtivka orechová (Rhagoletis completa) ho napáda.

PÔVOD: Francúzsko, INRA (dnes INRAE), vyšľachtili ho pod vedením Érica Germaina ako kríženca medzi francúzskymi odrodami Franquette x Lara ([Hartley × Payne] × [PI 18256 × Conway Mayette]) v r. 1993 a na trh bol uvedený v r. 1995.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, dosahuje obvykle výšku a šírku len 6-8 m. Koruna je v mladosti pyramidálna, neskôr guľovitá, rozložitejšia. Sadíme ho v spone od 5x6 m do 9x9 m. Raší neskoro.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý, kvitne protoandricky, teda samčie kvety kvitnú skôr než samičie a kvitnutie sa v tomto prípade neprekrýva. Vhodné opeľovače: Fernor, Pedro, sám je vhodným opeľovačom pre odrody Chandler, Lara a Fernor. Kvitne neskoro, začína ešte neskôr než Chandler a Red Livermore.

PLODNOSŤ: je skorá (4-5 rokov po výsadbe), výrazne skoršia než u Franquette, vysoká, pravidelná, rodí nielen na koncových výhonoch, ale aj na laterálnych. 5-7-ročné stromy už dávajú úrodu okolo 16-20 kg.

PLODY: sú veľké (priemerne 32-36 mm, 11-12 g, až 15 g), guľaté. Škrupina je stredne hrubá, stredne dobre až dobre lúskateľná. Jadro dobre vypĺňa škrupinu (tvorí 47-50 % hmotnosti orechu), je veľmi svetlé, krémové až svetložlté. Chuť je výborná, sladkastá, vysoko oceňovaná. Jadrá obsahujú priemerne 64 % tuku, 20 % bielkovín, množstvo vitamínov a stopových prvkov (vrátane Ka, Ca, Fe, Mg a P).

DOZRIEVANIE: neskoré, od začiatku do polovice októbra. Pri vhodnom skladovaní v škrupine má trvanlivosť niekoľko mesiacov.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum a zdobenie cukrárskych výrobkov kvôli svetlosti šupky, na pečenie vcelku, ako nasekané či pomleté či na lisovanie oleja. 

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred studeným vetrom, s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-piesočnatou pôdou. Kvôli neskorému rašeniu, kvitnutiu a mrazuodolnosti v dreve je vhodný aj do vyšších, chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve, vďaka neskorému rašeniu a kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči bakteriálnej škvrnitosti orechov (Xanthomonas arboricola pv. juglandis) aj voči antraknóze listov (Gnomonia leptostyla).

Foto zdroj: gordesltd.com.tr, cevizfidaniyetistir.com

PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Markus je veľkoplodá selekcia neznámeho pôvodu, zrejme slovenského.

RAST: stredne rýchly. Je to mohutný a dlhoveký strom, je kompaktnejší než semenáče, dorastá do výšky aj 20 m a šírky 10-15 m a tvorí veľké, rozložité koruny. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná, listy sú jednoduché, podlhovasto kopijovité, lesklé, s pílkovitým okrajom. Koreňový systém je mohutný, kolovitý.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo kultúrnej odrody. Kvitne v máji. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká.

PLODY: tmavohnedé, guľovité nažky široko vajcovitého tvaru a veľkosti do 3,5-4 cm, nažka je pri vrchole hrotitá a jemne chlpatá, uložená je v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

DOZRIEVANIE: v priebehu októbra.

VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, náchylný na poškodenie výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: Nemecko, objavená v roku 1820 v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici ako náhodný semenáč.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne silný rast, vytvára veľkú, vajcovitú korunu. Na vtáčnici dorastá do asi 6 m výšky a 4 m šírky.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne neskoro až neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné. Vhodné opeľovače: napr. Hedelfingenská, Thurn-Taxis (Schneiderova), Büttnerova, Ramon Oliva.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 6,5 g) polochrupky srdcovitého tvaru. Farba je žltá , na slnečnej strane s jemným červenkastým / nahnedlým líčkom. Dužina je belavá, jemná, chrumkavá, stredne tuhá, šťavnatá, nefarbiaca, so sladkou, medovou chuťou, len nepatrne kyslou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, niekedy počas 1. polovice júla. Kvôli času dozrievania ju už zvykne napádať vrtivka čerešňová, teda býva červivá. Dlho vydrží na strome. Pri daždivom počasí je náchylná na popraskanie.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie napr. kompóty. Na prepravu je chúlostivá v plnej zrelosti, kedy je náchylná na otlačenie.

STANOVIŠTE: slnečná, nenáročná na pôdu a polohu, vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne odolná voči mrazu v dreve, silne v kvete, odolná voči monilióze.

PÔVOD: neistý, buď z Nemecka v 2. pol. 19. storočia vypestovaná škôlkarom Küpperom v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici a zavedená na trh v r. 1887/88 alebo privezená do Nemecka z Francúzska ešte počas francúzsko-nemeckej vojny v rokoch 1870/71. Známa bola aj ako Küpperova raná alebo Früheste der Mark (Najskoršia z kraja).

RAST: v mladosti bujný, v plodnosti stredne bujný. Vytvára vysoké pyramidálne, neskôr až guľovité, ale celkovo menšie koruny, relatívne riedke, vhodné aj do menších záhrad. Kostrové konáre rastú vzpriamene, postranné vodorovne, neskôr až previslo.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Lyonská skorá, Veľká čierna chrupka, Büttnerova, Braunauer, prípadne aj neskôr kvitnúca Napoleonova.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, nepravidelná, závislá od ročníka.

PLODY: menšie (priemerne 3,5-5 g), s nepravidelným tvarom, srdcovitým až guľovitým, šupka je lesklá červená, neskôr tmavohnedočervená, vínovočervená; dužina je mäkká (srdcovka), červená, v plnej zrelosti fialovohnedá, stredne šťavnatá, málo farbiaca, dobrá, sladká, ľahko sladkokyslá, jemne aromatická, treba ju nechať plne vyzrieť a neuponáhľať sa so zberom. Kôstka ide dobre oddeliť od dužiny.

DOZRIEVANIE: 1. deň čerešňového týždňa, je to najskoršia odroda, od ktorej sa počítajú čerešňové týždne. Podľa lokality a priebehu počasia dozrieva koncom mája až začiatkom júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale vzhľadom na dobrú oddeliteľnosť kôstky od dužiny je využiteľná aj na iné spracovanie, vrátane sušenia. Plody v červenej zrelosti dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje teplé polohy s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou a vápenitou, hlinitou či hlinitopiesočnatou pôdou. V suchých pôdach sú plody drobné, podobne aj v ílovitých, kde naviac stromy trpia glejotokom. Teplé polohy jej svedčia nielen kvôli malej mrazuodolnosti skoro kvitnúcich kvetov, ale aj kvôli tomu, že sa najlepšie prejaví jej najlepšia prednosť - ranosť a plody sú kvalitnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, ale slabo v kvete, stredne odolná voči praskaniu plodov počas dažďov, náchylnejšia na moniliózu po popraskaní.

PÔVOD: Maďarsko, zrejme k. 19. stor., na trhu od r. 1995.

RAST: stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače napr.: Konstantinopolská, Champion, Angerská, Mezőtúri.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priem. 300-500 g) so široko hruškovitým, v strede najširším tvarom, zlatožltej farby. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, veľmi aromatická a chutná, okolo jadrovníka mierne zrnitá.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až v októbri. Uskladnená vydrží do januára.

VYUŽITIE: aj na priamy konzum a výborná na dulový syr, marmeládu, výživy, kompóty, mušt, víno, destiláty, likéry.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda dobre priepustná, ale nemá rada suché, vápenité pôdy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná.

PÔVOD: Nemecko, Geisenheim nad Rýnom, vypestoval Rudolf Goethe ako semenáč Landsberskej renety v roku 1882, v roku 1891 prvýkrát rodila. 

RAST: v mladosti bujný rast, čoskoro ustáva, vytvára širokokužeľovitú až previsnutú korunu. 

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: James Grieve, Ananásová reneta, Coxova reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, každoročná, veľmi bohatá. 

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150-190 g, ale aj 320 g, pri preplodení na vysokokmeni len okolo 130 g), tupo rebernaté, sploštené. Šupka je lesklá, mastná, žltozelená, v plnej zrelosti sýtožltá s nepatrným svetločerveným líčkom. Dužina je žltkastá, jemnozrnná, veľmi šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyselkavá, mierne korenistá, aromatická. Má vyšší obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva v decembri, uskladnené plody vydržia v dobrom stave do marca až apríla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, muštovanie, ale aj ďalšie všestranné spracovanie, najmä sušenie či pečenie alebo výrobu výživ. Plody sú vhodné proti prekysleniu žalúdka.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, otvorené polohy a hlboké hlinité pôdy. Neznáša mrazové polohy, je vhodná do teplých a stredne teplých polôh. 

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke, mierne náchylná na rakovinu, moníliu a vošku vlnačku krvavú.

PÔVOD: takmer celá Európa až na východnú, kde prakticky chýba. Pôvodné rozšírenie zasahuje až na Kanárské ostrovy, do severozápadnej Afriky, Malé Ázie a do Strednej Ázie. U nás je to bežný druh, ktorý rastie od nížin až po horské oblasti, hlavne na suchých miestach – suchých stráňach, okrajoch lesov a polí, v okolí ľudských sídiel.

RAST: bujný, variabilný. Je to statný ker, vysoký až 3,5 m a široký asi 3 m, niekedy rastie aj ako liana až do dĺžky 10 m. Konáre majú ostne, plodonosný obrast je bez ostňov. Listy sú zložené, nepárno perovité, najčastejšie tvorené 5-7 lístkami, lístky na okraji zubaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v máji až júni jemne voňavými, ružovými kvetmi rôznej intenzity, pri odkvitaní bledne až do bielej. Kvety vyrastajú v skupinách po 1–5, korunné lístky sa navzájom dotýkajú. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: šípky rôznej veľkosti a tvaru od guľatých až po oválne, v rôznych odtieňoch oranžovej a červenej.

DOZRIEVANIE: v októbri až v decembri.

VYUŽITIE: je vhodná najmä do voľne rastúcich nepriestupných živých plotov do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, do včelníc, medzí a na pastviny. Konáriky so zrelými šípkami sa dajú použiť na rez do vázy či iné floristické využitie - ikebany, vence apod. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov. Olej z nich lisovaný je veľmi cennou kozmetickou surovinou do krémov, balzámov apod. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením, ale je nenáročná na pôdu. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a obvykle uniká neskorým jarným mrazom v kvete. Je silne vetruodolná a po zakorenení aj dobre suchuvzdorná. V rôznej miere odolná voči múčnatke, hrdzi a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Anglicko, Emneth, vyšľachtil ju William Lynn ako kríženca odrôd Lord Grosvenor x Codlin Keswick, množí sa od r. 1899. Synonymá: Early Victoria, Emneth Early, Früher Viktoria, Viktória biela.

RAST: miernejší, zdravý, vytvára menšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Ananásová reneta, Banánové zimné, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Discovery, Gascoyneho šarlátové, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Harbertova reneta, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, James Grieve, Kalvil biely zimný, Kidd's Orange, Lebelovo, Matkino, Ontario, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Red Delicious, Spartan, Wealthy, Zuccalmagliova reneta.

PLODNOSŤ: je veľmi skorá, veľmi vysoká, skôr striedavá.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 140-200 g), tupo kužeľovité, mierne rebrovité. Šupka je mierne mastná, zelenožltá až slamovožltá, niekedy s nevýrazným líčkom, mierne voňavá, často sa cez plod ťahá 1-2 čiary. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, šťavnatá. Chuť je osviežujúco a pikantne kyslastá.

DOZRIEVANIE: zber od polovice augusta, dozrieva postupne, vydrží často až do konca septembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu jablčného pyré.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na polohu. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti, stredne až vyššie voči múčnatke, silne odolná voči rakovine aj voči voške vlnačke krvavej.

PÔVOD: Anglicko, Nottingham, stará odroda z polovice 19. storočia, ktorú buď vyšľachtil alebo aspoň šíril biológ a škôlkar Robert Hogg alebo je dokonca ešte staršieho pôvodu. 

RAST: nízky strom rozložitého tvaru, vo vyššom veku má tendenciu rásť viac do šírky, ako do výšky, dorastá do 3 až 5 m. Letorasty sú osrienené.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji veľkými, miskovitými kvetmi, zvykne unikať mrazom. 

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná. 

PLODY: menšie až stredne veľké (25-30 g, 2,5-3, niekedy 4 cm), guľovité až sploštene guľovité, zelenej farby, postupne hnednú. Zrelé sú po uhniličení buď pôsobením mrazu alebo pri zbere pred mrazmi postupne počas uskladnenia. Vtedy majú príjemne kyslosladkú až sladkú, pikantnú chuť s náznakom karamelu. Táto odroda patrí k najchutnejším. Pripomínajú džem či pikantnú výživu obranú priamo zo stromu.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, väčšinou v novembri. 

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie na výživy, džemy, ovocné kože, likéry.

STANOVIŠTE: vyhovujú jej nižšie aj stredné polohy, rastie a prosperuje aj vo vyšších, ideálne chránených lokalitách. Obľubuje ľahšie, priepustné pôdy s dostatkom vápniku, pri adekvátnej výžive však prosperuje aj na menej kvalitných, ťažkých a plytkých ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do cca. -25 °C, uniká neskorým jarným mrazom, je odolná voči chorobám.

PÔVOD: Nemecko, z vinohradníckych terás nad riekou Moselou, už zrejme veľmi stará odroda, znovuobjavená v 20. storočí

 
RAST: slabší až stredne silný rast, vytvára atraktívny dekoratívny strom. Na jar kvitne krásne sfarbenými ružovočervenými kvetmi, na jeseň sa listy sfarbujú do červena.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká, je nutná prebierka.

 
PLODY: stredne veľké, guľovité. Šupka je silne plstnatá, základná farba zelená, takmer po celom povrchu prekrytá atraktívnou červeňou. Dužina je pevná, intenzívne červená, dobre sa oddeľuje od kôstky. Plod je mierne sladký, výrazne aromatický.

 
DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, počas septembra.

 
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a najmä na zaváranie, výrobu ružovo sfarbených džemov, čatní a likéru.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Menej náročná na kvalitu pôdy. Je vhodná skôr do teplých a stredne teplých polôh ani nie kvôli mrazuodolnosti, ako kvôli neskorému dozrievaniu.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve, stredne tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).