Nenašli sa žiadne produkty
Použite menej filtrov alebo odstráňte všetky
PÔVOD: druh z východnej Ázie a Japonska, kde sú pestované a šľachtené celé stáročia. Tento kultivar pochádza z USA, Virginie, Mobjack Nurseries, našiel ju John Machen, Jr. ako tetraploidnú verziu odrody Francee na začiatku 90. rokov 20. storočia a na trh uviedol v roku 1994.
RAST: stredne rýchly až rýchly, do plnej veľkosti dorastie po 2 až 5 rokoch. Dorastá do trsu s výškou 50 cm a šírkou 100 cm, s tmavozelenými oválnymi až srdcovitými listami s bielym okrajom a oválnou bázou a rozmermi približne 18x15 cm. Oproti odrode ""Patriot"", ktorej sa podobá, majú listy užší a svetlejší okraj a tmavší a lesklejší stred. Na povrchu sú listy lesklé, zo spodnej strany matné. Po vyrašení si listy chvíľu udržujú tvar malej šálky.
OPEĽOVACIE POMERY: hmyzom opelivá, je tetraploid, kvitne levanduľovo-fialovými, zvončekovitými, nevoňavými kvetmi v júli až auguste.
PLODNOSŤ: zriedkavo vytvára plody, nepestuje sa kvôli nim.
PLODY: tobolky s viacerými semenami.
DOZRIEVANIE: v auguste až septembri.
VYUŽITIE: veľmi ozdobná a dokonca aj jedlá rastlina do polotieňa a tieňa stromov aj budov, kombinovateľná s inými odrodami hosty. Kulinárne využitie: jedlé sú mladé výhonky, mladé stopky listov a mladé listy, ktoré sa jedia varené alebo dusené najmä v ázijských krajinách. Chuťou sa trochu podobajú špargli. Jedlé sú aj kvety zasurova s menej výraznou chuťou, ale veľmi dekoratívne do šalátov a dezertov k tmavým polevám.
STANOVIŠTE: polotieň až silnejší tieň. Táto odroda, podobne ako ostatné s bielymi časťami listov, neznáša priame slnečné žiarenie. Uprednostňuje ľahšiu, dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú piesočnato-hlinitú či hlinitú pôdu. Je vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v podzemku (minimálne do -28 °C, možno až do -40 °C). Je mierne odolná voči slizniakom a slimákom.
PÔVOD: Libovice u Slaného, ČR, 2. pol. 20. storočia, vyšľachtil Václav Bláha ako kríženec Drouardovej s Lucasovou.
RAST: slabý, koruna kužeľovitá.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody kvitnúcu v rovnaký čas v blízkosti do cca. 60 m. Zrejme vhodné opeľovače: Amanliská, Angoulemská, Avranšská, Anglická bergamotka, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.
PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe a úrodnosť je stredne vysoká.
PLODY: veľké plody valcovitého tvaru. Prevládajúca farba šupky je zelená, miestami pokrytá hrdzou. Dužina je šťavnatá, mäkká, chuť sladká, dobrá, jemne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: v novembri, skladovateľná v chlade do januára.
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum a skladovanie.
STANOVIŠTE: odroda náročná na teplo, vyžaduje chránené stanovište a hlboké hlinité pôdy. Nevhodná do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: stredne odolná voči mrazu.
PÔVOD: Nemecko, Grevenbroich, Porýnie, vyšľachtil ju v roku 1878 Dietrich Uhlhorn mladší ako kríženec medzi Ananásovou renetou a Purpurovým agátovým a pomenoval ju po svojom svokrovi súdnom radcovi Vinzenzovi von Zuccalmagliovi.
RAST: v mladosti stredný, neskôr slabší, menej intenzívny, koruna spočiatku široká, neskôr vysoko guľovitá, hustejšia.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Coxova reneta, James Grieve, Croncelské, Landsberská reneta, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Ušľachtilé žlté, Železné.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, v plnej plodnosti striedavá.
PLODY: menšie až stredne veľké, s vajcovitým až guľovitým tvarom, veľkostne aj tvarovo nevyrovnané. Šupka je zelenkavo citrónovožltá, na slnečnej strane s červeno-oranžovým nádychom, s červenohnedými lenticelami. Dužina je jemná, hustá, šťavnatá, mierne voňavá, chuť sladko kyselkavá, vyvážená, príjemne korenistá, osviežujúca, veľmi dobrá.
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v novembri až začiatkom decembra, skladovateľnosť do februára až marca. Nepadajú predčasne pôsobením vetra. Nevädne pri skladovaní, ale môže múčnatieť.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie a skladovanie. Na vzduchu nehnedne. Plody sú odolné voči otlačeniu a vhodné na transport.
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy živné, vlhké, stredne ťažké, nie však mokré. V suchých pôdach sú plody len veľmi malé. Vhodná pre teplé polohy, chránené pred vetrom a silnými mrazmi.
ODOLNOSŤ: dobre odolná voči škodcom, v dreve často namŕza, stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke, v mokrých pôdach trpí rakovinou.
PÔVOD: južná Európa, Španielsko, juhozápadná Ukrajina až Stredná Ázia. V strednej Európe rastie hlavne v teplejších oblastiach, na Slovensku na karbonátoch v teplejších oblastiach, najvyššie položené výskyty sú zaznamenané z Muránskej planiny.
RAST: stredne bujný, tvorí vyšší viackmenný ker až strom dorastajúci do 9–13 m výšky a 9 m šírky, často so zakriveným kmeňom. Koruna je široká, guľovitá až nepravidelná. Listy sú široko vajcovité až okrúhle, krátko hrotité, po okraji vrúbkovano zubaté, na vrchnej strane tmavozelené lesklé, lysé, na spodnej svetlozelené.
OPEĽOVACIE POMERY: variabilne samoopelivá aj cudzoopelivá so stromami s obojpohlavnými kvetmi aj so stromami len s funkčne samičími voňavými kvetmi opeľovanými hmyzom, kvitne v máji.
PLODNOSŤ: skorá (v 3-6 rokoch), vyššia v prípade stromov s funkčne samičími kvetmi.
PLODY: malé (6–7 mm), guľovité, tmavočervené až čierne kôstkovice horkej chuti. Kôstka je asi 4 mm veľká, vajcovitá s dvoma rebrami, žltkastá až svetlosivá, hladká.
DOZRIEVANIE: koncom júna a v júli.
VYUŽITIE: celý strom je veľmi ozdobný, tvarom koruny, listami, voňavými kvetmi aj plodmi, vhodný do parkov a záhrad, alejí či medzí a voľnej krajiny. Používa sa ako suchuvzdorný a vzrast oslabujúci podpník pre čerešne a višne. Pomleté jadrá kôstok sa v Grécku, Egypte a v Malej Ázii používajú v malých množstvách ako korenie "mahleb" / "mahlepi" s chuťou a vôňou kombinujúcou horké mandle a čerešne či marcipán do pečiva či syrov. Má tvrdé a ťažké drevo vhodné na rezbárstvo.
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje vlhké, ale dobre odvodnené, hlinité, chudobnejšie pôdy, ale je odolná voči suchu, rastie v lesostepných spoločenstvách spolu s dubom plstnatým a jaseňom mannovým a inými teplo a suchomilnými drevinami, hlavne na výhrevných, vysychavých, vápenatých a kamenitých stanovištiach. Je vhodná aj do tepelných ostrovov miest.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C, silne suchuvzdorná a dobre odolná voči znečisteniu ovzdušia.
PÔVOD: Stredozemie a Predná Ázia. Rozšírila sa aj v severnejšie položených oblastiach Európy, v Makaronézii, v Severnej aj Južnej Amerike.
RAST: rýchly. Je to vytrvalá, bohato rozvetvená bylina vysoká 30–80 cm. Listy sú stopkaté, protistojné, vajcovité, vrúbkovito pílkovité. Kvety vyrastajú z pazúch listov v riedkych papraslenoch a sú pyskovité.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá. Kvitne od júna do augusta.
PLODNOSŤ: každoročná, bohatá pri ponechaní kvetov.
PLODY: tvrdky obsahujúce semená.
DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.
VYUŽITIE: používa sa ako liečivá rastlina, pastva pre včely a v kuchyni začerstva pre svoju výraznú citrusovú vôňu. Kulinárne využitie: listy zbierané pred kvitnutím do čajov, miešaných nápojov, likérov (napr. Chartreuse či Bénedictine) a ovocných šalátov či zaváranín, priemyslovo sa z nej extrahuje aj veľmi drahá silica, lebo výdatnosť je veľmi nízka. Liečivé využitie: listy (vňať) pred kvitnutím, sušíme rýchlo, v tieni a pri nízkej teplote. Medovka ukľudňuje, používa sa pri nespavosti, proti kŕčom v tráviacom trakte, proti nechutenstvu či pri plynatosti. Má aj proti protivírusové účinky, najmä pri herpese či repelentné účinky. Dá sa použiť aj ako dynamický akumulátor, teda rastlina, ktorá zhromažďuje minerály alebo živiny z pôdy a uchováva ich v prístupnejšej forme - používa sa ako hnojivo alebo mulč.
STANOVIŠTE: preferuje ťažšiu, výživnú pôdu v slnečnej, chránenej polohe.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C v podzemku, z ktorého na jar raší. Ako prevenciu voči voškám a roztočom odporúčame umiestnenie na dostatočne vlhké miesto a neprehusťovanie porastu. Dostatočné vzdialenosti a výber miesta s dostatočným prúdením vzduchu slúži aj ako prevencia proti múčnatke.
PÔVOD: ČR, Šlachtiteľská stanica Želešice, vyšľachtil ju J. Urban v r. 1968 ako kríženec odrôd Heinemannova neskorá a zmes peľu Red Lake a Jonkheer van Tets.
RAST: stredne bujný až bujný, stredne hustý, tvar je guľovitý až krovitý, v plnej rodivosti rozložitý, ale nepolieha. Výhony rastú polovzpriamene. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá, kvitne stredne skoro. Kvety nespŕchajú.
PLODNOSŤ: je skorá, vysoká (priemerne 5-10 kg, maximálne 16,2 kg), pravidelná. Plodí na jednoročnom obraste dvojročných výhonov aj na dvojročných výhonoch.
PLODY: strapce sú dlhé (priemerne 7,8 cm, na mladom dreve 12 cm, maximálne 15 cm), stredne husté, s 20 až 34 bobuľami. Bobule sú stredne veľké (priemerne 9-9,5 mm), guľaté, pevné. Šupka je lesklá, smotanovobiela, priesvitná, pevná, tuhá, stredne hrubá. Dužina je šťavnatá, tuhšia, bezfarebná. Chuť je lahodná, kyslejšia až sladkokyslá. Má stredne vysoký obsah vitamínu C v rámci ríbezlí.
DOZRIEVANIE: stredne neskoré až neskoré, v 2. polovici júla až do začiatku augusta. Určená pre ručný zber. Plody dobre znášajú prepravu aj skladovanie do 6 dní.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj sirupy, vína, džemy či želé.
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje pôdu bohatú na humus a živiny, dobrú úrodu poskytuje aj v podmienkach menej priaznivých pre pestovanie ríbezlí, dobre znáša sucho. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná v dreve aj kvete, vysoko odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), menej odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).
PÔVOD: stredná, J a V Európa, cez Sibír až po Jenisej, od Malej, Prednej a Strednej Ázie až po západné Himálaje.
RAST: bujným rastom dosahuje rýchlo výšku 20-35 m a šírku 12 m. Má široký kmeň, rozložitú veľkú korunu a bielošedú až zelenošedú borku, ktorá je u starých stromov tmavo šedá až černejúca a hrubo rozbrázdená. Listy sú na líci lysé a lesklé, na rubu plstnaté, pričom tvar listov je rôzny. Listy na dlhých výhonoch sú 3–5 laločné, dlhé 4–12 cm a na rube bieloplstnaté. Na krátkych vetvičkách sú listy okrúhlo vajcovité, dlhé 3–6 cm, hrubo zubaté a na rube tenko plstnaté.
OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomý, opeľovaný vetrom, kvitne v marci a apríli pred olistením. Samičie jahňady sú až 5 cm dlhé a zelené. Samčie jahňady sú o niečo väčšie, dlhé 3–7 cm, šedé s červenými tyčinkami.
PLODNOSŤ: stredne skorá (do 5-10 rokov), vysoká, pravidelná.
PLODY: tobolky v 5–10 cm dlhých jahňadách s páperím.
DOZRIEVANIE: v máji a júni.
VYUŽITIE: vysádzať ho môžeme do brehových porastov a alejí popri vodných tokoch či do vetrolamov, kde plní funkciu výplňových rýchlorastúcich drevín, do agrolesníckych systémov. A samozrejme ako František Dobrota k rybníkom a iným vodným plochám. Kôra z mladých konárikov obsahuje glykozidy salicín a populín, ktoré sa používajú proti horúčke a pri ochoreniach močového mechúra.
STANOVIŠTE: slnečné, len mladé stromčeky znášajú slabší tieň. Nemá veľké nároky na pôdu, ale najlepšie sa mu darí na piesčitohlinitých výživných naplaveninách. Rastie typicky v lužných lesoch a v brehových porastoch, sekundárne osídľuje lomy, pieskovne, tehelne, násypy a ďalšie miesta s obnaženým povrchom. V mäkkom luhu vytvára společenstvá s vŕbou bielou a topoľom čiernym.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný do -34 °C až -40 °C, dobre znáša trvalé podmáčani. Jeden z najodolnejších stromov voči zasoleniu pôdy.
PÔVOD: druh pochádza z južnej Európy, severnej Afriky a Blízkeho Východu, kde rastie na suchých svahoch a v medziach. Odroda Bianco je starou svetložltou formou pochádzajúcou z Talianska, ale presné miesto vzniku nie je zdokumentované. Synonymá: Bianco d'Italia, Moscatello, Italian White.
RAST: stredne bujný, je to nižší strom alebo ker, ktorý vo svojej domovine môže dorásť aj do 9 m, ale u nás skôr do 4 m výšky aj šírky v dospelosti. Je takmer beztŕnny, letorasty sú jemne plstnaté. Listy sú dlhé 4-7,5 cm, podobne široké, jednoduché, troj- až päťlaločnaté, laloky zubaté alebo celookrajové. Listy sú pevné, na líci takmer holé, na rube plstnaté.
OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne samoopelivý, hmyzom - najmä muchami - opelivý, jednodomý s obojpohlavnými, väčšími, bielymi kvetmi. Kvitne veľmi neskoro, ako jeden z posledných hlohov v júni či niekedy až začiatkom júla.
PLODNOSŤ: skorá (do 3-4 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.
PLODY: na hloh stredne veľké až veľké (priemerne 2-4 cm, 10-15 g), plocho guľovité, často s výraznejším 5-dielnym oblým rebrovaním, s výrazným kalichom. Šupka je svetložltá, jemná, s menej výraznými lenticelami než napr. hloh bodkovaný Aurea. Dužina je relatívne šťavnatá, obsahuje až 5 semien, ktoré sú často tak blízko pri sebe, že sa dajú vypľuť naraz ako kôstka. Chuť je výborná, kyslastá až sladkokyslastá, osviežujúca, veľmi príjemná, chutnejšia v teplejších oblastiach a rokoch.
DOZRIEVANIE: v polovici septembra až v októbri.
VYUŽITIE: strom využiteľný v parkoch, menších aj väčších záhradách, ale aj v medziach, vetrolamoch a živých plotoch je veľmi dekoratívny celoročne: bez olistenia svetlošedou farbou borky, počas vegetácie tmavozelenými, zdravými listmi a bielymi súkvetiami, ako aj okolíkmi svetložltých plodov. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum len tak či ako veľmi atraktívna ozdoba dezertov, spracovanie na džemy, výživy, pretlaky, kompóty, rôsoly, do koláčov. Liečivé využitie: plody sa sušia do čajových zmesí podporujúcich činnosť srdca. Liečivé účinky majú aj kvety, čaj z nich podporuje činnosť srdca, pomáha pri nervozite, zlepšuje spánok a znižuje krvný tlak. Technické využitie: drevo je veľmi ťažké, tvrdé, pevné s hustým zrnom, dá sa využiť na násady náradia, tĺčiky a podobne.
STANOVIŠTE: slnečné či polotieň, teplé, najviac rodí na slnečnom mieste. Preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú hlinitú pôdu, ale nie je vôbec náročný na pôdu. Po zakorenení zvládne dobre aj premokrenú pôdu aj sucho, rastie dobre na vápenitých pôdach aj v ťažkom íli. Vzhľadom na čas dozrievania je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve do asi -24 °C aj v kvete do asi -4°C, hoci v kvete obvykle uniká neskorým jarným mrazom. Po zakorenení je dobre odolný voči suchu, zamokreniu pôdy, znečisteniu ovzdušia, vetru.
PÔVOD: Francúzsko,
RAST: bujný, neoslabuje rast naštepenej odrody oproti semenáču alebo len málo, nevyžaduje celoživotnú oporu. Vytvára množstvo silných koreňov.
OPEĽOVACIE POMERY: ako podpník sa nenecháva rodiť.
PLODNOSŤ: odrody na ňom zaštepené vstupujú skoro do plodnosti a majú vysokú úrodu.
PLODY: ako podpník sa nenecháva rodiť.
DOZRIEVANIE: ako podpník sa nenecháva rodiť.
VYUŽITIE: používa sa ako podpník pre broskyne a mandle, najmä do náročných pôd - vápenitých, suchých, vyčerpaných. Má dobrú afinitu so všetkými odrodami broskýň aj mandlí.
STANOVIŠTE: Je vhodný aj do suchých a vápenitých pôd, dobre znáša presádzanie aj jesennú výsadbu, nemá rád ťažké pôdy so stagnujúcou vodou.
ODOLNOSŤ: je veľmi odolný voči šarke, stredne odolný voči háďatkám, čiastočne náchylný na verticíliové vädnutie, náchylný na fytoftóru, agrobaktera a bakteriálnu nekrózu.
PÔVOD: Rusko, Novosibirsk, Ústav cytológie a genetiky, Sibírska pobočka Ruskej akadémie vied v spolupráci s Novosibirskou oblastnou ovocno-bobuľovou pokusnou stanicou I. V. Mičurina, vyšľachtili ho A. M. Belych, L. A. Gončarovová, E. A. Karpovová, V. K. Krejmer, N. S. Ščapov ako selekciu zo semenáčov voľne opelenej selekcie č. 101, ktorá vznikla výberom semenáčov z Katuňskej oblasti. Registrovaný bol v roku 2003.
RAST: stredne bujný, široko rozložitý, so stredným až malým počtom tŕňov. Má relatívne veľké, zelené, matné, kožovité listy s plstnatým rubom.
OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, vetrom opelivá, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie samčieho opeľovača K+ alebo Pollmix.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (priemerne 10 kg/krík, 6,1 t/ha), pravidelná.
PLODY: sú stredne veľké (priemerne 0,50-0,65 g), guľovito oválne. Šupka je pevná, žiarivočervená. Chuť je kyslá, mierne sladká. 100 g plodov obsahuje priemerne: 4,8 g cukru, 1,8 g kyselín, 5,4-5,6 g tukov, 86-102 mg vitamínu C a veľmi veľa karotenoidov - až 22,4-26,9 mg. Stopka plodu je dlhá 3-4 mm, plody sa ľahko trhajú.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, je to zatiaľ najskoršie dozrievajúca odroda, dozrieva už v 1. polovici júla.
VYUŽITIE: plody na priamy konzum, zaváranie, výrobu štiav, sirupov, džemov, mrazenie, sušenie, výrobu kozmetiky, listy do čajov.
STANOVIŠTE: vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 2x4 až 3x4 m.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do asi -40 °C. Je stredne odolný voči suchu aj voči vrtivke rakytníkovej (Rhagoletis batava).
PÔVOD: neznámy, pravdepodobne Kanada.
RAST: umiernený, mierne rozložitý, dorastá do výšky asi 2-2,5 m a šírky asi 2 m.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, jednodomý s obojpohlavnými, bielymi kvetmi. Kvitne v rámci muchovníkov skoro.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná.
PLODY: sú stredne veľké (priemerne 10-12 mm), guľaté, modrofialové s modrým osrienením. Dužina je šťavnatá. Chuť je príjemná, sladká.
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, nerovnomerné, podľa lokality v priebehu júna až júla.
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar, plodmi v lete a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do nízkych živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie, ale potrebuje oddelenie od trávnika a zamulčovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve, dobre mrazuodolný aj v kvete. Odolnosť voči škodcom a chorobám nebola pri tejto odrode vyhodnocovaná.
PÔVOD: stredná Európa, severné oblasti južnej Európy, vzácne v západnej Európe, okrem toho aj v Rumunsku, v Bulharsku a v západnej časti Ukrajiny. Na východe areál druhu zasahuje až na Ďaleký východ a vyskytuje sa aj v Severnej Amerike. U nás sa vyskytuje roztrúsene až hojne najmä v pahorkatinách a horách, kde rastie v listnatých aj ihličnatých lesoch, na krovinatých stráňach, v roklinách a na rúbaniskách. Osídľuje vlhké, humózne, hlinité až kamenisté pôdy, bohaté na živiny.
RAST: stredne bujný až umiernený, je to opadavý krík, dorastajúci rýchlo konečnú výšku 1–3 m, prípadne až 4 m, s priamymi alebo oblúkovito prehnutými, svetlohnedými konármi. Borka je hnedá až šedohnedá s výraznými lenticelami, dreň konárov je škoricovohnedá. Zložené, nepárno perovité listy sú dlhé 10–25 cm, jednotlivé lístky sú elipsovité až oválne, na okraji pílkované, na vrchole majú dlhú špičku a na bázi sú klinovité. Na jeseň sa sfarbujú do červena. Krík sa rozširuje odnožovaním. Rezom v predjarí odstraňujeme tieto odkopky, ak nechceme vytvoriť súvislý živý plot, staré a vyschnuté výhony.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v apríli až máji drobnými svetložltozelenými kvetmi vo vzpriamených, kužeľovitých metlinovitých súkvetiach.
PLODNOSŤ: skorá, vegetatívne rozmožené rastliny začínajú plodiť už v 2-3 rokoch veku, semenáče v 3-5 rokoch. V prípade nevymrznutia kvetov vysoká a pravidelná.
PLODY: malé (priemerne 4-6 mm, 0,15–0,35 g), guľaté, sýtočervené, hladké, lesklé, veľmi dekoratívne plody usporiadané v súplodiach dlhých 5-10 cm. Dužina je šťavnatá a obsahuje 3-5 semien. Za surova sú plody nejedlé a mierne jedovaté kvôli obsahu kyanogénnych glykozidov, najmä sambunigrínu. Po tepelnej úprave a prepasírovaní semien sú jedlé. Chuť je kyslastá a mierne, ale príjemne horkastá.
DOZRIEVANIE: v júni až júli, prípadne až v auguste podľa lokality.
VYUŽITIE: ker je dekoratívny na jar kvetom a v lete plodmi a počas celej vegetácie listami, je vhodný do menších aj väčších záhrad ako solitéra, ale aj do voľne rastúceho živého plotu, do parkov a inej mestskej zelene mimo oblastí silne znečistených prízemným ozónom, do medzí, včelníc či ako podrast vyšších stromov, k vodným plochám a tokom. Včely zbierajú na kvetoch peľ aj nektár. Kulinárne využitie: plody po uvarení v odokrytom hrnci aspoň 15-20 minút a prepasírovaní semien sú vhodné na kečupovo červený džem či svetlejšie želé, sirupu či vína.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, listy sú najlepšie vyfarbenéna plnom slnku. Toleruje širokú škálu pôd, ale preferuje vlhkú, humóznu, výživnú, neutrálnu až mierne kyslú hlinitú pôdu.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -37 °C až -40°C, kvety znesú slabšie mrazy do cca. -3 °C. Je stredne vetruodolná, je odolná voči ohryzu jeleňmi či srnami. Potrápiť ju v nevhodných podmienkach môže múčnatka, rakovina, listové škvrnitosti, roztoče či vošky.
PÔVOD: druh pochádza zo strednej časti východnej Číny, kde rastie v horských lesoch v nadmorskej výške od 500 do 1800 m. n. m. Do Európy bola privezená v roku 1816. Pôvod odrody Amethyst nie je známy.
RAST: bujný, je to opadavá liana dorastajúca do výšky aj 6-10 m a vyžadujúca silnú oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať. Ovíja sa v protismere hodinových ručičiek. Listy sú zložené z asi 11 lístkov a pri rašení majú bronzový nádych.
OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne od mája do júna pred rozvinutím listov silne voňavými kvetmi v rôznych odtieňoch fialovej so žltým stredom usporiadanými v 15-20 cm dlhých, prevísajúcich strapcoch. Často opakuje kvitnutie v auguste, hoci je menej výdatné.
PLODNOSŤ: skorá (cca. do 2-5 rokov po výsadbe), v prípade ponechania kvetov vysoká.
PLODY: zelené, neskôr hnedé, sploštené, chlpaté struky so zamatovým povrchom, veľmi dekoratívne, 10-15 cm dlhé a 1,5-2,5 cm široké, zvyčajne s niekoľkými jedovatými semenami.
DOZRIEVANIE: struky dozrievajú v septembri až novembri. Visia zatvorené na konároch až do jari.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná na popínanie po veľmi silných konštrukciách oblúkov, pergol, plotov, treláží. Je dobrým zdrojom nektáru pre včely a iné opeľovače.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, pokiaľ možno orientované na juh alebo juhozápad, aby bola chránená pred studenými vetrami a ranným slnkom počas mrazivých rán. Nie je veľmi náročná na pôdu, ale v príliš výživnej môže viac rásť na úkor kvitnutia a v zásaditej trpieť chlorózou, preferuje dobre priepustnú pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -26 °C až -28°C, kvety môžu byť poškodené neskorými jarnými mrazmi, kvetné puky sú odolnejšie. Niekedy ju môže poškodzovať múčnatka, škvrnitosť listov, puklice či vošky.
PÔVOD: druh pochádza z východnej Ázie, z Japonska a strednej Číny, kde rastie ako podrast vo vlhkých a tienistých lesoch v nadmorských výškach zhruba od 1000 až do 2600 m n. m. Odroda Green Carpet je neznámeho pôvodu, ale pravdepodobne ide skôr o selekciu kompaktného vzrastu než zámerného šľachtenca.
RAST: stredne bujný, nízky, kompaktný, je to ker či poloker, ktorý vytvára koberce s výškou 15-20 cm a šírkou okolo 60 cm. Má stálezelené, lesklé, tmavozelené listy s pílkovitým okrajom dlhé až 7 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Na opelenie treba inú odrodu (napr. Silver Edge, Green Sheen alebo Variegata) alebo semenáč. Kvitne u nás v apríli až máji menšími (2,5-5 cm) klasmi bielych kvetov umiestnenými na vrchole letorastu, od toho je odvodený ich druhový názov (terminalis = vrcholový). Kvety obsahujú hrubšie tyčinky, od toho je odvodený ich rodový názov (pachys = hrubý, andra= mužský).
PLODNOSŤ: v prítomnosti opeľovača stredná. Množí sa vegetatívne podzemkami.
PLODY: malé (5-6 mm), oválne, biele, jedlé kôstkovice sladkej chuti a šťavnatej konzistencie.
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri.
VYUŽITIE: je to listami celoročne veľmi dekoratívný pôdopokryvný ker vhodný do tieňa stromov a väčších krov. Dobre zabraňuje erózii, potlačuje rast neželaných rastlín a je vhodný do tienistých kútov záhrad, parkov, cintorínov či iných verejných priestorov. Je neatraktívna pre niektoré hlodavce, podľa experimentov minimálne pre hraboše prérijové (Microtus ochrogaster), takže by mohla pôsobiť ako odpudzovač pre hlodavce okolo stromov, u nás toto pôsobenie zatiaľ nebolo overené. Kulinárne využitie: Plody sa dajú konzumovať surové alebo tepelne upravené.
STANOVIŠTE: tieň až silný tieň pod stromami či za budovami. Preferuje humóznu pôdu, ktorá je dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, mierne kyslá až neutrálna. Neznáša horúce, vysýchavé stanovištia. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná až do -29 °C až -34 °C, znesie aj silné zatienenie a konkurenciu koreňov stromov. Je málo náchylná na choroby a škodce, v príliš vlhkých podmienkach sa môže objaviť hubová hniloba listov (Volutella pachysandrae) alebo hniloba koreňov v zle odvodnenej pôde. Príležitostne sa môžu vyskytnúť aj štítničky, roztoče či slizniaky v príliš vlhkej polohe.
PÔVOD: druh pochádza z východnej Ázie, Japonska, Číny a Kórey, do Spojeného kráľovstva ho v roku 1860 priniesol škótsky "lovec rastlín" Robert Fortune. Odrodu Emerald Gaiety vyšľachtili v USA v Ipswichi v škôlke Corliss Brothers Nursery roku 1960.
RAST: rýchlo sa rozrastajúci, vždyzelený, nízky ker až lianovitá drevina. Samostatne stojaci dosahuje výšku a šírku približne 0,9-1,5 m. Ale pri posadení k stene, plotu či stromu vytvára adventívne korene a vie sa vyšplhať až do výšky 3 m. Veľmi ľahko zakoreňuje pri dotyku so zemou a rýchlo pokrýva pôdu. Veľmi dekoratívne, tmavozelené a na zúbkovaných okrajoch biele, oválne až elipsovité listy v zime chytajú ružovkastý nádych.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne riedko v júni až júli nenápadnými, žltozelenými kvetmi. Kvitne viac, keď sa popína.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale kvôli málo bohatému kvitnutiu je nízka a začína až okolo 3.-5. roku po výsadbe.
PLODY: vajcovité, červenohnedé, silne jedovaté tobolky veľké 5-10 mm.
DOZRIEVANIE: v októbri a novembri. V čase zrelosti sa vytrvalí kalich otvára a odhaľuje až 4 semená s červeným alebo oranžovým mieškom, ktoré ostávajú na rastline dlho do zimy.
VYUŽITIE: je to celoročne veľmi okrasná drevina použiteľná v záhradách, parkoch a mestskej zeleni ako nižšia solitéra alebo ako pôdopokryvná, protierózna rastlina najmä na svahy, ako okraj k chodníkom či ako popínavka k stenám, plotom či stromom.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Na pôdu je veľmi nenáročný, ale preferuje dostatočne vlhkú hlinitú či ílovitú pôdu, znesie mierne kyslú až po silne zásaditú pôdu. Príliš mokrá pôda zhoršuje prezimovanie. Je vhodný do teplých, stredne teplých či chránených chladných polôh.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C, prípadne až do -26 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. Je dobre vetruodolný a dobre toleruje znečistenie ovzdušia. V teple a suchu ho môže potrápiť štítnička bršlenová (Unspis euonymi) či vošky, prípadne vo vlhkom stagujúcom vzduchu môže trpieť antraknózou, listovou škvrnitosťou, múčnatkou či agrobakterom. Je silne odolný voči ohryzu jeleňmi a srnami.
PÔVOD: Japonsko, pôvodne je to endemit, pôvodný areál sa nachádza len na neveľkom území na juhu ostrova Honšú, v okolí mesta Nagoja, kde rastie v podhorských a horských lesoch až do nadmorskej výšky okolo 550 m n. m. Do Európy bola privezená až v roku 1862.
RAST: umiernený až stredne bujný. Je to opadavý krík až menší strom, dorastajúci do výšky a šírky 1,5–4,5 m, zriedkavo až 7 m, v strednej Európe obvykle nepresahuje výšku 3 m. Letorasty má husto chlpaté, listy vyrastajú striedavo, majú krátku stopku, sú kopijovité až vajcovité, dlhé 5–8 cm a široké 1–3 cm, na líci lysé, na rube lysé alebo na žilkách krátko chlpaté.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne pred olistením v marci až apríli. Kvety vyrastajú jednotlivo, puky sú veľké a šupinaté a kvety dosahujú priemer okolo 8 cm. Kvet tvorí veľa piestikov a ešte viac tyčiniek, 12-18 okvetných lístkov kopijovitého tvaru bielej až jemne ružovkastej farby, odstávajú.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: kužeľovité mechúriky s červenohnedými, dekoratívnymi, nejedlými semenami, dlhé 4-8 cm, široké 2-3cm.
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.
VYUŽITIE: Nielen na jar veľkými hviezdovitými kvetmi, ale aj v lete a na jeseň listami a plodmi dekoratívny ker či strom, ktorý je vhodné pestovať ako solitéru či v kombinácii s inými magnóliami v dostatočnej vzdialenosti, aby mali dosť svetla. Vhodná aj do menších záhrad, ale aj stredne veľkých či veľkých, do parkov a inej mestskej zelene, najmä v ochrane budov.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najlepšie kvitne na plnom slnku. Preferuje vlhkú, no dostatočne odvodnenú, hlinitú, neutrálnu až kyslú pôdu, znesie aj ílovitú či zásaditú, ak je dostatočne humózna. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve až do -26 °C až -29 °C. Kvitne neskôr než magnólia Soulangeova, takže lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Nezvykne u nás trpieť výrazne škodcami či chorobami.
"Stredne silný rast. Habitus je vzpriamený, široký. Kvitne veľkými, jemne ružovými kvetmi (v máji až júni). Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Plodnosť skorá. Veľký až veľmi veľký plod jablkového tvaru a žltej farby. Dužina je tvrdšia, pevná, krémovo žltá, šťavnatá. voňavá. Chuť výrazná, aromatická. Plody obsahujú vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. V surovom stave sú ťažšie stráviteľné, trpkasté; odporúča sa tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, kompótov, ďalej sušenie, muštovanie. Plody odpudzujú mole.
Skladovanie na chladnom a vetranom mieste približne do apríla. Zber od polovice októbra, postupné dozrievanie (november), skladovateľnosť do jari. Chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, hlinitá - hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami. Výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez (koncom zimy). Mrazuvzdorná, odolná odroda, vhodná pre ekologické pestovanie. Samoopelivá."
PÔVOD: druh z východnej Ázie a Japonska, kde sú pestované a šľachtené celé stáročia. Tento kultivar pochádza z Nemecka, vyšľachtil a na trh ho v r. 1905 uviedol Georg Ahrends, pôvodne ju uvádzal ako kríženca Hosta fortunei × Hosta sieboldiana, ale zrejme ide o kríženca druhov Hosta sieboldiana × Hosta tokudama.
RAST: stredne rýchly. Dorastá do mohutného trsu s výškou 60 cm a šírkou 90 cm, s modrozelenými, srdcovitými, silne vráskavými listami s výraznou žilnatinou a rozmermi približne 23x20 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: zrejme cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne ako jedna z najskorších odrôd od júna do augusta bielymi, zvončekovitými, nevoňavými kvetmi.
PLODNOSŤ: nepestuje sa kvôli plodom, ale v prípade prítomnosti inej odrody vysoká.
PLODY: suché, pukavé tobolky obsahujúce viacero semien, ktoré si nezachovávajú vlastnosti odrody.
DOZRIEVANIE: od konca júla do septembra.
VYUŽITIE: veľmi ozdobná a dokonca aj jedlá rastlina do polotieňa a tieňa stromov aj budov, kombinovateľná s inými odrodami hosty. Kulinárne využitie: jedlé sú mladé výhonky, mladé stopky listov a mladé listy, ktoré sa jedia varené alebo dusené najmä v ázijských krajinách. Chuťou sa trochu podobajú špargli. Jedlé sú aj kvety zasurova s menej výraznou chuťou, ale veľmi dekoratívne do šalátov a dezertov k tmavým polevám.
STANOVIŠTE: najlepšie polotieň až silnejší tieň, ale tejto odrode nevadí ani priame ranné slnko, treba sa vyhnúť lokalite silne osvetlenej poobedným slnkom. Uprednostňuje ľahšiu, dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú piesočnato-hlinitú či hlinitú pôdu. Je vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v podzemku (minimálne do -28 °C, možno až do -40 °C). Je to jedna z odrôd najviac odolných voči slizniakom a slimákom.
PÔVOD: Francúzsko, koniec 19. st.
RAST: stredný rast, vytvára ihlanovitú/ kužeľovitú korunu. Listy sa na jeseň v hornej časti koruny sfarbujú do červena, v spodnej nažlto.
OPEĽOVACIE POMERY: všeobecne dobrý opeľovač. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Hardyho, Drouardova.
PLODNOSŤ: neskoršia, pravidelná, stredne vysoká.
PLODY: veľké, baňaté, smerom ku stopke zúžené, na povrchu nerovné, plocho zhrbolené. Šupka je hladká, skôr matná, svetlo žltozelená, pokrytá veľmi jemnými hnedými bodkami. Dužina je belavá, neskôr žltkastá, jemná, v okolí jadrovníka zrnitá, šťavnatá, chuťovo sladká až sladko-kyselkavá, korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v novembri až januári, skladovateľnosť do januára.
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba destilátu, muštovanie, sušenie.
STANOVIŠTE: teplé, chránené polohy a úrodné pôdy.
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči mrazu, netrpí chrastavitosťou ani moniliózou.
PÔVOD: Nemecko, Bavorsko, Freising, Wissenschaftszentrum Weihenstephan für Ernährung, Landnutzung und Umwelt, vyšľachtil ju Herrmann Schimmelpfeng, je to odroda druhu aktinídia význačná (Actinidia arguta), známa aj pod menom "Bayern Kiwi".
RAST: bujný, ovíjavá liana dorastá 4-5 m.
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavná, čiastočne samoopelivá odroda, jej úrodnosť sa zvýši v prítomnosti samčieho opeľovača, napr. odrody Prince Jumbo.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, až 30 kg z jednej rastliny v plnej plodnosti.
PLODY: stredne veľké (priemerne 7,6 g, dĺžka 2,6 cm, šírka 2 cm), valcovité, podlhovasté, mierne sploštené. Šupka je sýtozelená s červeným líčkom, hladká, tenká. Dužina je zelená, šťavnatá, veľmi aromatická a sladká s miernou kyselinku. Obsahuje stredne až veľmi veľa vitamínu C (81-182 mg/100 g) a aktinidín s protimikrobiálnymi účinkami.
DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici septembra. Zbierajú sa plne dozreté, teda mäkké priamo z rastliny.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády atď.).
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne juhozápadná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve silne mrazuodolná (do -30 ℃), listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.
PÔVOD: stredná a južná Európa, stredná Ázia, severozápadná Afrika, Severná Amerika. Niekedy je považovaný za kultivar, inokedy za prirodzenú mutáciu európskeho druhu, možno zo severotalianského Lombardska, kde ho pestovali už v 18. storočí. Jeho atraktívny a najmä nezameniteľný habitus mu zabezpečil rýchle rozšírenie do všetkých klimaticky vhodných oblastí sveta, vysádza sa v Európe, Severnej Amerike aj vo východnej Ázii.
RAST: v mladosti pozvoľný, potom rýchlejší, dožíva sa zhruba 150 rokov. Vytvára mohutné stromy s úzkou, vretenovito valcovitou korunou, dorastá do výšky 30-40 m, šírky a kmeňom v priemere 1-2 m s výraznými koreňovými nábehmi. Borka je černavá , pozdĺžne rozpukaná. Konáre vyrastajú z kmeňa pod uhlom asi 20 stupňov a smerujú zvislo hore. Listy sú striedavé, s dlhými stopkami, kosoštvorcové až vajcovité, dlhé 4-10 cm, obykle širšie než dlhšie, lysé.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až apríli, vytvára len samčie súkvetia - jahňady.
PLODNOSŤ: keďže tvorí len samčie jahňady, netvorí plody. Rozmnožujeme ho odrezkami, ktore výborne zakoreňujú.
PLODY: netvorí plody.
DOZRIEVANIE: netvorí plody.
VYUŽITIE: vhodný na výsadby pozdĺž vodných tokov a nádrží, znáša však aj suššie podmienky, vhodný aj do alejí či stromoradí, parkov, pri športových ihriskách. Púčiky sú liečivé a využívajú sa v tzv. gemmoterapii. Pôsobia proti skorbutu, antisepticky, podporne, močopudne, potopudne, podporujú vykašliavanie, pôsobia proti bolesti. Spolu s kôrou mladých konárikov bsahujú aj salicín, ktorý sa v tele rozkladá na kyselinu salicylovú, teda acylpyrín, ktorý znižuje horúčku.
STANOVIŠTE: slnečné. Jeho nominátny druh, topoľ čierny, prirodzene rastie v lužných lesoch. Je dominantou na piesočnatých brehoch riek alebo na štrkovitých podložiach. Dobre znáša suché podmienky v hornej časti pôdy, potrebuje ale vyšší stav hladiny podzemnej vody. Ako jeden z mála druhov stromov je schopný kolonizovať štrkové pôdy. Je výrazne svetlomilný. Preferuje dobre odvodnené, ale vlhké pôdy, ale zvládne širokú škálu pôd od piesčitých až po veľmi ťažké ílovité. Pôdu preferuje od mierne kyslej až po mierne zásaditú.
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C.
Dekoratívny ker, vhodný pre živé ploty a krajinárske úpravy. Zelené listy nádherne kontrastujú s bielymi kvetmi a neskôr s jasnočervenými bobuľami. Plody sú dôležitým zdrojom potravy pre vtáctvo, ale pre ľudí sú jedovaté, obsahujú xylosteín. Ker s nepravidelnou a husto rozkonárenou korunou, dorastajúci do výšky 1 - 3 m. Kvitne v máji až júni. Nenáročný druh. Na Slovensku rastie od nížin až do výšky 1400 m.n.m., prevažne ako podrast listnatých lesov a na rúbaniskách. Pôdy výhrevné, vlhké i suché, neutrálne alebo zásadité, hlinito piesčité. Tieňomilná drevina. Mrazuvzdorná, celkovo odolná drevina. Nenáročný druh. Dobre znáša rez.
PÔVOD: Japonsko, stredná a Z Čína, kde rastie v horských lesoch od 600 do 2700 m n. m. Do Európy introdukovaný v r. 1865.
RAST: stredne bujný, neskôr slabší. Je to často viackmenný strom s oválnou pôvodnom areáli dorastá do výšky 30–40 m a šírky 15 m, u nás len asi do 20 m. Kmeň má šedohnedú a hlboko ryhovanú borku. Dekoratívne listy má vajcovité až srdcovité, dlhé 4–7 cm. Dlhá stopka je červenkastá. Opadané listy pri vädnutí charakteristicky prenikavo voňajú - ako perník, karamel či čerstvé pečivo alebo buchty. Stromy sú veľmi dlhoveké.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, dvojdomý, vetrom opelivý. Jednotlivé stromy majú buď samčie alebo samičie kvety, na získanie plodov sú potrebné oba. Samčie kvety majú nápadne červené tyčinky, samičie dlhé piestiky. Kvitne v apríli a máji pred olistením nenápadnými kvetmi.
PLODNOSŤ: neskorá (v poraste aj po 100 rokoch, pri pestovaní po 15-20 rokoch).
PLODY: mechúrik dlhý 1,5-2 cm s hnedastými semenami s jednostranným krídlom.
DOZRIEVANIE: v auguste.
VYUŽITIE: je to okrasný strom, ktorý najmä na jeseň spestrí väčšiu záhradu či park nielen srdcovitými, pekne žlto až červeno sfarbenými, ale aj príjemne voňavými listami.
STANOVIŠTE: polotieň až priame slnko, vlhkejšia, výživná, hlboká pôda. Znesie aj mierne zásaditú, ale preferuje skôr kyslejšiu pôdu. Vhodný do teplých aj chladnejších polôh, ale chránených pred neskorými jarnými mrazmi.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do asi -34 °C, náchylnejší na zmrznutie kvetov a rašiacich pukov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Kvôli plytšiemu koreňovému systému horšie znáša sucho, ale aj utuženie pôdy. Silne vetruodolný. Dobre odolný voči chorobám a škodcom.

