Test - ČR 12% DPH (Stromy, rastliny...)

PÔVOD: ČR, Kuchařovice, ker rastúci už 30 rokov v záhrade pána Mareka Venutu, pôvodný zdroj nie je známy.

RAST: veľmi bujný, rozložitý, dorastá až do 6 m do šírky a 4 m výšky.

OPEĽOVACIE POMERY: tvorí partenokarpické plody bez potreby opelenia.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, v 2 várkach - breba a hlavná úroda.

PLODY: stredne veľké až veľké, zavalitejšie hruškovitého tvaru, s veľkým okom, zo žltozelenej farby dozrievajúce do svetlohnedej. Dužina je šťavnatá, hnedočervená, veľmi chutná.

DOZRIEVANIE: breba dozrieva začiatkom augusta, niekoľko dní pred odrodou Znojemská, hlavná úroda koncom septembra až v októbri

VYUŽITIE: je to okrasný aj úžitkový ker, ktorý záhrade dodá závan Stredomoria. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Liečivé využitie: Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov. Chutný je aj čaj z mladých listov.

STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda.

ODOLNOSŤ: staršie rastliny sú v dreve a pukoch mrazuvzdorné do cca. -15 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime zazimujeme v chladnej miestnosti. Prvé roky po výsadbe do zeme môžeme ešte na zimu hlboko nastieľať slamou, lístím či ovčou vlnou. U nás nezvykne trpieť výrazne chorobami či škodcami.

PÔVOD: ČR, materská rastlina je 20 rokov pestovaná pri fare v Příměticích, ktoré sú súčasťou Znojma, pravdepodobne je to už asi 500 rokov pestovaný klon zo Znojma, lokality Hradiště alebo pochádza zo Strahovského kláštora v Prahe.

RAST: je veľmi bujný, rozložitý. Dosahuje až 8 m šírku a 6 m výšku v dobrých podmienkach, ale rezom sa dá krotiť.

OPEĽOVACIE POMERY: tvorí partenokarpické plody bez potreby opelenia.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, v 2 várkach - breba a hlavná úroda.

PLODY: sú stredne veľké až veľké, hruškovitého tvaru s menším okom. Šupka je v rôznych odtieňoch hnedej. Dužina je šťavnatá, hnedočervená, veľmi chutná.

DOZRIEVANIE: breba dozrieva začiatkom augusta, niekoľko dní po odrode Marie, hlavná úroda koncom septembra až v októbri.

VYUŽITIE: je to okrasný aj úžitkový ker, ktorý záhrade dodá závan Stredomoria. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Liečivé využitie: Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov. Chutný je aj čaj z mladých listov.

STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, najlepšie pri múre nejakej budovy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda.

ODOLNOSŤ: staršie rastliny sú mrazuvzdorné do cca. -15 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime zazimujeme v chladnej miestnosti. Prvé roky po výsadbe do zeme môžeme ešte na zimu hlboko nastieľať slamou, lístím či ovčou vlnou. U nás nezvykne trpieť výrazne chorobami či škodcami.

PÔVOD: Poľsko, Brzezna, Niwa Hodowla Roślin Jagodowych, vyšľachtila ju pravdepodobne Agnieszka Orzeł ako selekciu č. NR 1728801. Rodokmeň nie je verejne známy.

RAST: stredne bujný až umiernený, s pevnými, beztŕnnymi výhonmi. Dorastá len do menšej výšky, ale výhony sú vitálne. Listy sú menšie a stáčajú sa nahor.

OPEĽOVACIE POMERY:

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (okolo 2 kg/rastlina/rok), pravidelná, rodí na minuloročných výhonoch aj na letorastoch, pričom úroda je vyššia na minuloročných výhonoch.

PLODY: sú stredne veľké (na letorastoch priemerne 6,3–7,0 g, na minuloročných výhonoch 4,5–4,8 g), čierne, lesklé, pevné. Chuť je veľmi dobrá, sladká - s cukornatosťou 13,6-14,1 °Brix a sušiny 15,69 %. 

DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. raz rodí počas júla, 2. raz od septembra do mrazov spolu počas 6-7 týždňov. Plody sa ľahko oddeľujú od kvetného lôžka pri zbere. Je veľmi vhodná aj na mechanizovaný zber.

VYUŽITIE: kríky sú vhodné najmä ako živý plot s oporou do menších aj väčších záhrad alebo pestované v záhonoch záhrad aj profesionálnych sadov. Kvety sú veľmi atraktívne pre opeľovače vrátane včiel medonosných. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na šťavy, džemy, sirupy, likéry, do koláčov a na mrazenie. Plody majú vysokú výťažnosť pevného podielu po rozmrazení - 95,45 %. Po zmrazení vykazuje len veľmi nízky podiel plodov zmenu farby na červenú. 

STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh s ohľadom na čas dozrievania druhej úrody.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete obvykle uniká neskorým jarným mrazom. Je dobre odolná voči odumieraniu výhonov. 

PÔVOD: Stredná, západná a južná Európa od južnej Británie a Francúzska až po Španielsko na juhu po Macedónsko na východe. Rastie tam najmä na okrajoch vápnomilných bučín či v svetlomilných dubinách. Prvýkrát ju popísal Heinrich Johann Nepomuk von Crantz v roku 1763. Synonymá: jarabina mukyňa, mukyňa obyčajná, Aria edulis.

RAST: stredne bujný, vytvára krásne guľovité koruny. Je to strom či ker dorastajúci do výšky cca. 5-15 m a šírky 8 m. Borku má šedú až tmavošedú, v mladosti hladkú, neskôr najmä na bázi kmeňa rozbrázdenú. Listy sú striedavé, podlhovasté, tenké, na líci väčšinou lesklé a na rube zelenošedo plstnaté s 11-12 pármi postranných žiliek, listy sú na okraji dvojito pílkovité alebo zubaté, niekedy až plytko laločnaté, dlhé 6-12 cm a široké 4-8 cm. Menia farbu od svetlozelených na jar cez tmavozelené v lete po žlté na jeseň. Stromy sa dožívajú asi 100-200 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvety sú biele, veľké cca. 1,5 cm, rozkvitajú v okolíkoch s priemerom 5-10 cm v máji až júni.

PLODNOSŤ: neskorá, vo veku 10-20 rokov od vyklíčenia, v záhradách a na otvorenom priestranstve skôr než v zápoji lesa.

PLODY: sú malé malvice (s priemerom 8-15 mm), guľovité či elipsovité. Šupka je šarlátovočervená až tmavočervená, zriedkavejšie oranžová s množstvom lenticiel a s vytrvalými vzpriamenými kalíšnymi cípmi. Dužina je obvykle múčna. Chuť je príjemne sladkokyslá, chutnejšia ešte po uhniličení. 

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra, ak ich nezjedia vtáci, ostávajú na strome aj počas zimy.

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívny strom či ker s pravidelnou guľovitou, úhľadnou korunou, okrasný aj listami s výrazným rozdielom farby na líci a rube, kvetmi na jar a červenými plodmi a žlto vyfarbenými listami na jeseň, je vhodný do väčších záhrad, parkov, alejí, medzí a vetrolamov, jedlej lesnej záhrady. Opad listov zlepšuje pôdu a je to dobrý pioniersky druh na vápenité, plytké pôdy a veterné lokality. Kvety obsahujú veľa peľu aj nektáru, je dobrou medonosnou drevinou, plody sú obľúbené u vtákov. Kulinárne využitie: Plody sú jedlé zasurova, najmä po uhniličení alebo spracované na džemy a želé po prepasírovaní či kompóty. Liečivé využitie: kvety aj plody majú močopudné a laxatívne účinky. Nálev sa používa aj pri bolestivej menštruácii či zápche. Technické využitie: drevo je tvrdé, ťažké, s hustou textúrou, používa sa na trámy. Stromy dobre regenerujú po výmladkovom hospodárení.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, lepšie kvitne a plodí na plnom slnku. Je nenáročná na pôdu, znesie aj kyslú piesočnatú, plytkú vápenitú či ťažkú ílovitú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -26,2 až -28,9 °C, prípadne až do -34 °C.  Po zakorenení je dobre odolná voči vetru, suchu a vysokým teplotám. Z chorôb ju môže potrápiť rakovina (Neonectria ditissima) či bakteriálna spála (Erwinia amylovora), zo škodcov voška jarabinová (Dysaphis sorbi) či priadzovček jarabinový (Argyresthia conjugella).

PÔVOD: východná Ázia - Japonsko, Južná Kórea, Čína. Samotný divorastúci druh bol vedecky prvýkrát opísaný na základe japonského herbárového materiálu, ktorý koncom 18. storočia zozbieral švédsky lekár a botanik Carl Peter Thunberg; ten mu dal druhové meno palmatum podľa dlanitého tvaru listov. Druh bol introdukovaný do Anglicka v roku 1820. Pod menom Atropurpureum sa množí viacero rôznych klonov, originálny je ten z Van Houtteho škôlky v Holandsku, ktorý v roku 1857 popísal a znázornil Cripps vo Flore des Serres.

RAST: pomaly až stredne rýchly. Je to listnatý opadavý malý strom alebo veľký ker s hustým, kríkovitým vzrastom. Typická dospelá výška a rozpätie koruny je 4–8 metrov, ktoré strom dosahuje približne za 10–20 rokov, hoci mnohé záhradné exempláre zostávajú výrazne menšie. Vytvára elegantnú, zaoblenú, jemne rozkonárenú korunu. Listy má 5- až 7-početné, mladé sú karmínovočervené, neskôr, počas leta sa menia na bronzové či purpurovozelené a na jeseň opäť sčervenajú do šarlátovej. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne cudzoopelivý, primárne hmyzom opelivý, s drobnými, nenápadnými červenopurpurovými kvetmi, ktoré sú morfologicky obojpohlavné, no funkčne sa medzi jedincami líšia. Správajú sa heterodichogamicky: teda pri niektorých jedincoch rozkvitajú samčie kvety skôr než samičia (proterandria), kým pri iných je to naopak (protogýnia). Kvitne v apríli súbežne s rašiacimi listami.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY:  purpurovo sfarbené dvojnažky, čo je v súlade s celkovým purpurovým pigmentovaním rastliny.

DOZRIEVANIE: stredne neskoré až neskoré, v septembri až v októbri.

VYUŽITIE: ako solitérny malý strom/ker pre svoje sfarbenie listov, využíva sa v mestských a nádvorných záhradách, parkoch a keďže dobre znáša rez, je obľúbený u bonsajistov.

STANOVIŠTE: slnečné, polotieň, chránené pred vetrom. Svetlo výrazne ovplyvňuje sfarbenie listov: najhlbšie purpurové sfarbenie sa vyvíja na stanovišti s väčším množstvom svetla, zatiaľ čo v tienistejších polohách listy zelenajú. Plné slnko znesie len pri dostatočnej vlhkosti, inak hrozí popálenie listov. Preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú, piesočnatú, hlinitú až hlinitoílovitú pôdu, pokiaľ možno mierne kyslú až neutrálnu. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorný do cca. -17 °C až -23 °C v dreve. Skoro sa rozvíjajúce kvety a mladé listy však zostávajú zraniteľné voči neskorým jarným mrazom a vysychavým vetrom. Môže sa vyskytnúť verticíliové vädnutie, spálenie listov javora, hubová choroba spôsobená podpňovkou, vošky, húsenice a štítnička pagaštanová. 

Foto zdroj: NeilMorrell, 

PÔVOD: Japonsko, najmä pobrežné časti ostrovov Honšú, Kjúšú, Šikoku, kde rastie vosvetlých lesoch, krovinách, násypoch a rôznych svahoch. Prvýkrát ho popísal Justus Carl Hasskarl v roku 1844 v Catalogus Horti Botanici Bogoriensis.

RAST: stredne bujný, hustý. Je to stálezelený alebo poloopadavý ker, typicky dosahujúci výšku 2,5–4 m a šírku 1,5–2,5 m. Letorasty sú lysé alebo krátko chlpaté, púčiky sú vajcovité. Listy má elipsovito-vajcovité, 3-6 cm dlhé, na vrchnej strane tmavozelené, na rube žltozelené, mierne kožovité, protistojné alebo po 3 v praslenoch. Veľmi dobre znáša rez do živých plotov.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v máji až v júli. Silne aromatické kvety majú zrastenú korunnú trúbku dlhšiu než rozprestreté korunné laloky, čím sa odlišujú od príbuzného vtáčieho zobu obyčajného (L. vulgare) a sú opeľované rôznym hmyzom, predovšetkým včelami medonosnými a motýľmi.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká v prípade ponechania kvetov a vyvíjajúcich sa plodov pri reze.

PLODY: guľovité až vajcovité bobule, čierne, lesklé, pre nás nejedlé, mierne jedovaté, ale jedlé pre vtákov, s dvoma fialovohnedými semenami. Sú usporiadané v metlinách. 

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: dekoratívna drevina, vhodná najmä do živých plotov či na tvorbu bonsajov. Plody sú jedlé pre vtákov. Získava sa z nich modrozelené farbivo, stálejšie ako väčšina iných zelených prírodných farbív. Z listov či kôry možno získať žlté farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, od vlhkejšej až po suchšiu pôdu. Znáša širokú škálu podmienok. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do -17 až -23 °C, ale dobre regeneruje, kvitne neskoro takže obvykle uniká neskorým jarným mrazom, odolný voči suchu, vetru, zasoleniu, dobre znáša znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: druh má pôvod v regiónoch sousediacich s Čiernym morom, od Albánska cez Kaukaz až do Turecka a Iránu, od stredoveku sa pestuje ako okrasný druh pre svoje neopadavé listy, do Európy bol privezený v r. 1546. Hoci sa listami podobá vavrínu pravému, nie je s ním príbuzný, ale s ďalšími druhmi rodu Prunus ako čerešňa, višňa či slivka. Samotný kultivar Rotundifolia je veľmi známy a široko používaný kultivar, ktorý v roku 1865 uviedla škôlkarská firma Billard & Barre vo Fontenay-aux-Roses vo Francúzsku. Bol vyselektovaný a pomenovaný pre svoj okrúhlejší tvar listov.

RAST: stredne bujný. Je to stálozelený krík alebo nízky strom dorastajúci 4-8 m do výšky a 2,5 - 4 m do šírky, s tmavohnedou až čiernou borkou. Veľmi dobre znáša rez na živý plot. Listy sú veľmi dekoratívne - tmavozelené, lesklé, podlhovasté, vajcovité, dlhé 10 až 17 cm a široké 6–8 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne v apríli až máji silne voňajúcimi kvetmi, na dosiahnutie plodov potrebujete inú odrodu alebo semenáč vavrínovca lekárskeho v blízkosti do cca. 100 m.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: drobné, guľovité až vajcovité lesklé čierne kôstkovice s priemerom asi 8 - 15 mm a jednou veľkou kôstkou usporiadané do priamych strapcov. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: najmä ako dekoratívny živý plot veľmi dobre znášajúci rez aj zatienenie. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé surové či tepelne upravené, hoci celá rastlina obsahuje jedovatý kyanovodík, ktorý dáva charakteristickú chuť a vôňu horkým mandliam, no tu sa koncentruje najmä do listov a jadier kôstok, ktoré sa nekonzumujú. Ak sú plody horké, neodporúča sa ich konzumácia. Čerstvé listy majú protikŕčové, upokojujúce účinky, používali sa na liečbu kašľa, vrátane čierneho kašľa, astmy a nechutenstva, ale neodporúčame ich používať v domácich podmienkach bez lekárskeho dohľadu. Studený výluh z listov sa používal na výplach očí pri ich infekciách. Voda destilovaná z listov sa využíva v parfumérii a z listov sa dá získať zelené farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné, polotieň až hustý tieň pod stromami. Preferuje dobre odvodnenú, vlhkú, hlinitú pôdu, ale dobre znáša aj ťažkú ílovitú, či mierne vápenitú pôdu. Vhodný do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do asi -15 °C. Znáša širokú škálu pôd a aj silnejšie zatienenie. Z chorôb a škodcov sa môžu vyskytnúť: dierkovitosť listov a bakteriálna škvrnitosť listov spôsobená múčnatkou, bakteriálna spála a hniloba koreňov. 

Foto zdroj: manfredrichter, Hans, ulleo (pixabay.com)

PÔVOD: Severná Amerika. Do Európy bol introdukovaný začiatkom 17. storočia. Linné pomenoval rod po Jeanovi Robinovi, ktorý bol so synom Vespasienom medzi prvými, kto drevinu v Európe zaviedol a pestoval. Rozsiahle výsadby v strednej Európe sa začali koncom 18. a začiatkom 19. storočia.

RAST: v mladosti veľmi bujný. Dorastá zvyčajne do 12 až 18 m s priemerom kmeňa 30 až 75 cm. Na lepších stanovištiach dosahuje 30 m a priemer kmeňa nad 122 cm. V Európe sa zvyčajne dožíva 60 až 100 rokov, európsky rekord však presahuje 300 rokov. Kmeň býva obvykle zakrivený. Koruna je riedka a nepravidelná, tvorená krivoľakými konármi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom opelivý. Kvety sú obojpohlavné a voňavé, s bielou až krémovou korunou, usporiadané v previsnutých strapcoch dlhých 10 až 20 cm. Kvitne v máji až júni a doba kvitnutia je krátka, približne 10 dní.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, do plodnosti vstupuje skoro (4-6 rokov po výsadbe).

PLODY: struky dlhé 5–10 cm, tmavohnedé, zostávajú na strome cez zimu a obsahujú 4–10 semien. Semená sú tmavé, fazuľovitého tvaru, dlhé 3–5 mm, s tvrdým, nepriepustným osemením. Semená a všetky časti stromu okrem kvetov sú jedovaté!

DOZRIEVANIE: struky dozrievajú v septembri a októbri. Otvárajú sa na strome a semená sa rozširujú od septembra do apríla.

VYUŽITIE: cení sa najmä ako významná medonosná drevina. Kulinárne využitie: poskytujú ovocne voňavý med a kvety sú sladké a jedlé zasurova alebo vyprážané v cestíčku. Za priaznivého počasia môže včelstvo z jedného stromu nazbierať až 8 kg medu, za nepriaznivého 4–6 kg. Technické využitie: Drevo je trvanlivé, odolné voči hnilobe kmeňa a hmyzu. Cení sa ako palivové drevo pre vysokú výhrevnosť. Výmladkové hospodárenie je najefektívnejším spôsobom obhospodarovania. Využíva sa na kolíky a stĺpiky, stavbu lodí, podlahy, nábytok, banské výdrevy, železničné podvaly a dyhu. Zlepšovanie pôdy: prostredníctvom symbiotických baktérií rodu Rhizobium v koreňových hľúzkach dokáže viazať 23–300 kg dusíka na hektár ročne. Vysádza sa na protieróznu ochranu, rekultiváciu narušených pôd, ako vetrolam a ako prípravná (krycia) drevina. Koreňové výlučky inhibujú rast mnohých rastlín.

STANOVIŠTE: slnečné, netoleruje zatienenie. Najlepšie rastie na vlhkých, živných, hlinitých pôdach alebo na pôdach vápencového pôvodu. Je veľmi citlivý na slabo odvodnené alebo zhutnené, ťažké pôdy a nevhodné sú aj extrémne suché stanovištia. Prachovité a piesočnato-hlinité pôdy sú vhodnejšie než ílovité. Je vhodný nahjmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: extrémne zimné mrazy drevinu ľahko poškodzujú. Zo škodcov ju môžu napádať bzdochy, drevokazné parazitické huby, múčnatka, či listová škvrnitosť. 

BOTANICKÁ POZNÁMKA: všetky časti okrem kvetenstiev sú jedovaté, najmä kôra a semená. 
Hlavnými toxínmi sú toxalbumíny, teda jedovaté rastlinné bielkoviny (lektíny). Najvýznamnejšie sú robín a fazín. Ďalej sa uvádza glykozid robitín a alkaloid robinín. Lektíny pôsobia podobne ako ricín z ricínovníka: blokujú tvorbu bielkovín v bunkách, čo vedie k ich odumieraniu a k poškodeniu sliznice tráviaceho traktu. 

• Kôra je najjedovatejšia časť. Obsah robínu v nej stúpa na jeseň.
• Semená sú tiež výrazne jedovaté.
• Listy, konáriky a korene sú menej jedovaté, no nie neškodné.
• Kvety (kvetenstvá) sú netoxické alebo podstatne menej toxické. Preto sa agátové kvety tradične využívajú v kuchyni.

Toxicita pre ľudí: Otravy ľudí sú zriedkavé. Najčastejšie ide o deti, ktoré žujú kôru alebo jedia semená zo strukov. Typické príznaky sú nevoľnosť, vracanie, slabosť, sčervenanie tváre a malátnosť. Väčšina tráviacich príznakov sa objaví do 6 hodín po požití a môže viesť k dehydratácii. Vzácne boli opísané aj ťažšie prejavy, napríklad poškodenie pečene a kŕče. Závažnosť zrejme závisí od množstva a od toho, ako dôkladne bol materiál rozžutý.

Toxicita pre zvieratá: Otravou môžu byť postihnuté všetky druhy zvierat vrátane psov, mačiek, hovädzieho dobytka, hydiny a papagájov. Najcitlivejšie sú kone, ktoré často ohlodávajú kôru z nudy alebo pri nedostatku krmiva. Otravy domácich miláčikov sú nepravdepodobné. Hlavné riziko sa týka hospodárskych zvierat a koní. Smrteľná dávka pre koňa sa uvádza na 150 g kôry. 

Foto Zdroj:  Hans

PÔVOD: neznámy, stará odroda pravdepodobne z Holandska, ale možné je aj Nemecko (Bádensko-Württenbersko) či Maďarsko. Pod názvom Frambois appel alebo Calville d'Automne rayeé bola rozširovaná už počas 2. polovice 18. storočia. Synonymá: Frambois appel, Calville d'Automne rayeé. Oberländer Himbeerapfel, Framboise d'Oberland.

RAST: bujný až stredne bujný, vytvára veľké, guľovité, neskôr až rozložité či až previsnuté koruny s veľmi tupým uhlom nasadenia konárov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Začína kvitnúť stredne skoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Coxova reneta, Hammerstein, Landsberská reneta, Ontario, Parména zlatá zimná atď.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná, nepreplodzuje ani nealternuje.

PLODY: sú stredne veľké až veľké, veľkostne vyrovnané s nízkou špecifickou hmotnosťou - teda na svoju veľkosť sú ľahké. Sú vysoko guľovité až tupo kužeľovité, nepravidelne plocho rebrovité, priečny rez je hranatý, pozdĺžny nesúmerný. Šupka je pod výrazným fialovým osrienením hladká, matná, pevná, tenká, voňavá, zelenožltá, z veľkej časti prekrytá rozmytým tmavočerveným líčkom s prípadnými fialovými pruhmi a nápadnými lenticelami po celom plode. Dužina je biela, pod šupkou ružovkastá, jemná, riedka, menej šťavnatá, mierne voňavá, po rozkrojení mierne hnedne. Chuť je veľmi dobrá, kyslosladká s miernou malinovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do konca decembra či do januára z vyšších polôh.

VYUŽITIE: kvety sú atraktívne pre opeľovače, plody sú vhodné najmä na priamy konzum či sušenie, pečenie alebo výrobu výživ. 

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom, ale neuzavreté. Preferuje stredne úrodnú, dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, studené a mokré pôdy neznáša. Je vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších oblastí, suché, teplé polohy neznáša.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej odolná voči chrastavitosti v uzavretých lokalitách, voči rakovine v ťažkej, mokrej pôde a stredne voči múčnatke v suchých, teplých polohách. Je menej odolná voči puklici slivkovej (Parthenolecanium corni). Vo vetre plody predčasne padajú.

PÔVOD: Rusko, semenáč neznámeho zrejme z okolia Moskvy už z 18. storočia, kedy bola nazývaná Aporta. Na začiatku 19. storočia ju priviezol škôlkar (James) Lee do Anglicka, kde ju premenoval Alexander I. a odtiaľ sa rozšírila do sveta. Synonymá: Kaiser Alexander, Alexander I., Aporta, Aporta Nalivia.

RAST: bujný, tvorí široko rozvetvené, guľovité, neskôr rozložité koruny. Je veľmi dlhoveká.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Cellini, Croncelské, Discovery, Gascoyneho šarlátové, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Hammersteinovo, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, Jonagold, Kalvil biely zimný, Kidd's Orange, Landsberská reneta, Matkino, Melrose, Ontario, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Reneta šarlátová, Spartan, Wealthy, Zuccalmagliova reneta atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, mierne striedavá, čo sa týka veľkosti úrody.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 230 g, ale aj 600 g), široko tupo kužeľovité. Šupka je jemná, lesklá, polomastná, svetložltá až slamovožltá, skoro celá prekrytá karmínovočerveným pruhovaním a mramorovaním. Dužina je zelenobiela až biela, pod šupkou žltkastá, mäkká, šťavnatá, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je sladkokyslá, len jemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, dozrieva v októbri, uskladnená v chlade vydrží do novembra či decembra.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, sušenie a ďalšie kuchynské využitie ako pečenie, výrobu výživ, kompótov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silnými vetrami, ale dostatočne vzdušné. Pôdu  uprednostňuje ľahšiu, ale dostatočne vlhkú, neznáša suchú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných, ale chránených polôh, kde má aj vyfarbenejšie a zdravšie plody.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej odolná voči chrastavitosti a monilióze plodov v polohách, kde sa zdržiava vlhký vzduch.

PÔVOD: Škótsko, Carrington pri Edinburghu, vypestoval z voľne opelených semienok odrody Pottovo vysiatych v roku 1878 James Grieve.

RAST: rast stredne bujný, neskôr slabší, koruna rozložitá, kužeľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je výborným opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače napr.: Alkmene, Bismarkovo, Boikovo, Coxova reneta, Dukát, Gloster, Golden Delicious, Hájkova muškátová reneta, Idared, Jonathan, Lord Lambourne, Matkino, McIntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Spartan, Starking Delicious, Starkrimson, Wealthy atď.

PLODNOSŤ: skorá, bohatá a pravidelná.

PLODY: stredne veľké, guľovité až kužeľovité, šupka hladká, zelenožltá, neskôr žltá s červeným pruhovaním a na slnečnej strane s červeným rozmytým líčkom. Dužina biela až krémová, jemná, šťavnatá s dobrou sladkou až kyslastou chuťou.

DOZRIEVANIE: zber august až september, konzumná zrelosť hneď po zbere. Skladovateľnosť do konca septembra, v chladiarňach do januára. Po zbere sa plody ľahko otláčajú. 

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie, výrobu výživ či pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, odroda je nenáročná na polohu a pôdu, s výnimkou mrazových dolín a ťažkej, ílovitej pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených studených polôh. 

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvete, stredne v dreve, silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, v ťažkej, ílovitej pôde náchylná na rakovinu. Je citlivejšia na moniliózu a napadnutie voškou vlnačkou krvavou. Pri prehnojení dusíkom trpí horkou škvrnitosťou plodov.

PÔVOD: neznámy, je to veľmi stará odroda, pravdepodobne už zo 16. či 17. storočia z Francúzska. Je možné, že už roku 1565 bol dokladovaný pod menom Echter Rotapfel v kniežacej záhrade Lustgarten v Stuttgarte, v roku 1670 ho prvýkrát zaznamenal Claud Saint-Étienne v Auvergne. Synonymá: Kalvarůže, Malinové, Jahodové, Calville rouge d'Automne, Roter Herbstkalvill, Calvilla autumnalis, Kalwila czelworra jesienna,
Rdeči jesenski kalvil, Kalvil osenij krasnij, Autumn Calville, Autumn Red Calville, Braunroter Himbeerapfel, Calville d'Automne, Calville Rouge, Calvill von Lindau, Edelkönig, Erdbeere, Framboise d'Automne, Französischer Herbst-Calvill, Gelders Present, Geldersch Present, Granat-Apfel, Grellot, Grosser Roter Sommer-Himbeer-Apfel, Herbst-Himbeer-Apfel, Herbst Present, Erdbeerapfel, Zigeunerapfel, Immer Rötling, Kant, Klapper Apfel, Kroot Appel, Présent d'Automne, Présent de Gelder, Red Autumn ZalviIle, Red Calville, Roi
Très-noble, Roode Rammelaar, Roode Wyn Appel, Rot Apfel, Roter Apfel, Roter Himbeer Apfel, Roter Paradies Apfel, Sonnette, Strawberry of Switzerland, Zehn Gebot Apfel, Viollette.

RAST: spočiatku bujný a vzpriamený, neskôr stredne bujný a rozkladajú sa spodné konáre, takže koruna je dosť vysoká aj široká. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, je dobrým opeľovačom. Rozkvitá stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Landsberská reneta, Panenské české a Panenské Jaškovo, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, môže byť aj striedavá.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 130-190 g), tvarovo nepravidelné od uťato kužeľovitých až po plocho guľovité, asymetrické, výrazne rebrovité, s typickým kalvilovitým tvarom spodnej časti s 5 až 10 hrboľmi. Šupka je sýtofialovo osrienená, pod osrienením hladká, lesklá, mastná, karmínovočervená až vínovočervená až bordová, na oslnených častiach takmer čierna, v tieni naopak ružovočervená, s nevýraznými lenticelami. Dužina je biela, ružovo mramorovaná, niekedy len pod šupkou, niekedy až po jadrovník, jemná, mäkká, kyprá, šťavnatá, s veľkým jadrovníkom a v plnej zrelosti hrkajúcimi jadierkami. Chuť je mierne aromatická po malinách alebo jahodách, sladkokyslá, príjemne korenistá, pripomínajúca maliny.

DOZRIEVANIE: zber v polovici až koncom septembra, prípadne začiatkom októbra podľa lokality, konzumne dozrieva v októbri, plody vydržia uskladnené v chlade do novembra, prípadne až do decembra z chladnejších lokalít. 

VYUŽITIE: kvety sú atraktívne pre opeľovače, plody sú vhodné na priamy konzum, ale najmä na všestranné spracovanie, pri ktorom vynikne ich vyfarbenie: na výrobu výživ, džemov a lekvárov, sušenie, pečenie či muštovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom, ale otvorené. Vyhovuje jej hlboká, úrodná, dostatočne vlhká, ale nezamokrená pôda. Neznáša štrkovitú a suchú, ale aj ťažkú, zamokrenú ílovitú pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je stredne odolná voči múčnatke a rakovine, menej voči chrastavitosti. 

PÔVOD: bývalé Československo, Těchobuzice, Šľachtiteľská stanica ovocinárska, vyšľachtil ju Antonín Dvořák ako kríženca odrôd Golden Delicious x Coxova reneta pod označením X-21, množí sa od roku 1965, registrovaná v Listine povolených odrôd bola v r. 1970.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredne bujný, v plnej plodnosti zastavuje rast. Koruny tvorí guľovité až široko guľovité, neskôr rozložité, primerane husté a pravidelné.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Bismarkovo, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, Florina, Golden Delicious, Granny Smith, Gustavovo trvanlivé, Hammerstein, Hviezdnatá reneta, James Grieve, Jonathan, Landsberská reneta, Mac Intosh, Osnabrücká reneta, Rhodesislandské, Ribstonské, Signe Tillisch, Sikulské, Spartan, Spencer, Starking, Starkrimson, Vejlímek červený, Worcesterská parména, Zvonkové atď.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, po vysokých úrodách hrozí striedavá plodnosť, preto je dôležité v rokoch s očakávanou veľmi vysokou úrodou stromy prerezať či zmladiť.

PLODY: sú stredne veľké, pri veľmi vysokej násade až menšie (priemerne 111-180 g), guľovité až plocho guľovité, s oblými naznačenými rebrami v kalíšnej časti. Šupka je hladká, suchá, pevná, tuhá, žltozelená a po dozretí žltá, s oranžovočervenou krycou farbou pokrývajúcou až 2/3 plodu a žiarivočerveným líčkom. Dužina je zlatožltá až oranžovožltá, tuhá, stredne zrnitá, krehká, veľmi šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladká, medová, len málo kyslá, výrazne aromatická.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrieva začiatkom novembra či skôr, v chlade vydrží uskladnená do marca či apríla. Plody predčasne neopadávajú. Dobre znášajú prepravu, málo sa otláčajú a ak sa otlačia, miesto otlačenia zaschne a nehnije. Vyžadujú skladovanie vo vlhkom ovzduší.

VYUŽITIE: plody sú vynikajúce na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, s úrodnou, vlhkejšou, ale dostatočne priepustnou pôdou bohatou na vápnik a neprehnojenou dusíkom. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne až vyššie mrazuodolná v dreve, vyššie mrazuodolná v kvete. Je stredne až vyššie odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti. Je silne náchylná na fyziologickú škvrnitosť plodov spôsobenú nedostatkom vápnika v pôde alebo príliš vysokým obsahom dusíka či draslíka v pôde. Ako prevenciu odporúčame už pri výsadbe povápniť pôdu dolomitickým vápencom a udržiavať dostatok tohto prvku v pôde, nepreháňať to s hnojením hnojom, uprednostniť kvalitný kompost.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne miestny semenáč z Bošáce, v Bošáckej doline sa dosť často vyskytujú staršie stromy.

RAST: bujný, dorastá do výšky aj šírky 8 m na semennom podpníku. Tvorí vysoko guľovité, koruny. Vyznačuje sa silne plstnatým listom, vďaka tomu sa dá rozpoznať už z diaľky.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. 

PLODNOSŤ: skorá (už 3. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná, nemá medziročné výkyvy.

PLODY: sú malé (šírka cca. 45 mm), vajcovité až baňaté. Šupka je hrubá, matná, zelená, v plnej zrelosti zelenožltá, posiata hnedými lenticelami, s hrdzou najmä v okolí kalicha a stopky. Aj po uhniličení hrubá šupka drží tvar plodov. Dužina je pred uhniličením chrumkavá, silne šťavnatá, obsahuje veľa sklereidov najmä v okolí jadrovníka. Chuť je veľmi osviežujúca, príjemne aromatická. Po uhniličení je dužina veľmi šťavnatá, sladučkej až medovej chuti s typicky výraznou vôňou.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici augusta, konzum čoskoro po zbere, nemá dlhú trvanlivosť. Plody aj po uhniličení dobre znášajú prepravu kvôli hrubej, pevnej šupke.

VYUŽITIE: plody najmä na výrobu veľmi aromatickej hruškovice, ale napríklad aj na sušenie, muštovanie či výrobu džemov a lekvárov po prepasírovaní a samozrejme aj na priamy konzum v oboch fázach zrelosti.

STANOVIŠTE: slnečné, zdá sa, že nie je náročná na pôdu, darí sa jej aj v bielokarpatskej ílovici.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve aj v kvete. Nezvykne trpieť chorobami, aj hrdza sa prejavuje len málo.

PÔVOD: Lotyšsko, Dobele Horticultural Plant Breeding Experimental Station, vyšľachtená v r. 2011 ako semenáč voľne opelenej odrody Krupnoplodnaja. Pôvodný názov selekcie bol SR 9-3-1.

RAST: bujný, tvorí veľké, guľaté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače napr.: Iputj, Meelika, Arthur, Aleksandrs, Ovstuzenka, Jurgita.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 6-6,5 g), srdcovitého tvaru. Šupka je hladká, žltá, svetlá. Dužina je hustá, mäkká, krémovobiela, šťavnatá, sladká, s veľmi dobrou chuťou. Obsahuje len veľmi málo kyselín (od 0,4 do 0,6 %). Šťava je bezfarebná.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva počas 2.-3. čerešnového týždňa, teda obvykle v 1. polovici júna.

VYUŽITIE: strom je okrasný kvetmi aj plodmi a kvetmi atraktívny aj pre včely a iných opeľovačov. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy a kompóty, sirupy či sušené čerešne netradičnej farby či destilát.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Ako skoro dozrievajúca odroda uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá. Kvôli farbe nie je atraktívna pre vtáky. Je dobre odolná voči moníliovej spále a stredne dobre voči monilióze plodov.

PÔVOD: druh pochádza takmer z celej Európy, S Iránu, S Turecka až po Kaukaz. Kultivar Frans Fontaine pochádza z Holandska, kde bol nájdený ako semenáč na ulici v meste Eindhoven vyznačujúci sa štíhlejším vzrstom. Okolo roku 1983 bol pomenovaný po holandskom dendrológovi a krajinnom architektovi Fransovi Fontaineovi.

RAST: stredne bujný rast, v dospelosti dosahuje výšku asi 8-12 m a šírku 3-4 m. Koruna je úzko, "stĺpovito" či vajcovito-pyramidálna a mladosti hustá, s vekom sa mierne rozširuje do široko oválneho tvaru, ale ostáva úzka. Konáre sú výrazne vzpriamené, kmeň je ryhovaný a sivý. Listy sú sýtozelené, tmavšie než u odrody Fastigiata. Veľmi dlho do jesene ostávajú zelené, neskôr sa prefarbia na sýtožlto.

OPEĽOVACIE POMERY: sterilný, tvorí len samčie kvety, kvitne v apríli až máji súčasne s rašením listov alebo tesne pred ním.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: krásne sa vyníma aj ako solitéra v parkoch, záhradách či v skupine v alejách a vetrolamoch, dá sa použiť aj na živý plot. Opadom zlepšuje vlastnosti pôdy. Liečivé využitie: listy sa dajú použiť externe do obväzu na hojenie rán, zastavujú krvácanie. Technické využitie: Jeho drevo je veľmi tvrdé (najtvrdšie a najťažšie spomedzi európskych drevín - asi 750 kg/m³), mechanicky pevné, tradične sa používalo na výrobu ozubených kolies a mlynských prevodov, mäsiarskych klátov, násad na náradie, klavírnych mechaník a krájacích dosiek. 

STANOVIŠTE: je nenáročný na svetelné podmienky - znáša hlbší tieň lepšie než väčšina veľkých drevín. Rastie v širokom rozpätí pôdnej reakcie (kyslé až zásadité pôdy vrátane vápencových) na hlinitých, ílovitých aj piesočnatých pôdach za predpokladu dostatočnej priepustnosti. Toleruje ťažké íly a občasné zhutnenie pôdy, čo je dôvodom jeho využitia v mestskom prostredí. Znáša všetky expozície - chránené aj exponované polohy. Neznáša trvalé zamokrenie ani dlhotrvajúce sucho v mladom veku.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný až do -34 °C, dobre vetruodolný, dobre zakorenený znáša sucho či vyššie teploty. Vážnymi škodcami ani chorobami spravidla netrpí; občas sa môže vyskytnúť rakovinovec červený (Nectria cinnabarina), múčnatka (Phyllactinia guttata), škvrnitosť listov rodu Cercospora, červce a zriedkavo rakovina na oslabených stromoch. Na zamokrených pôdach je náchylný na hnilobu koreňov spôsobenú rodom Phytophthora.

PÔVOD: Rumunsko, semenáč neznámeho pôvodu, dedinka Cenad v okrese Timiș na SZ krajiny na hraniciach s Maďarskom.

RAST: bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro až stredne skoro, kratšie.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká celkovo aj na objem koruny stromu.

PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 81,8 g), guľovité až oválne, asymetrické. Šupka je hrubá, jemne plstnatá, oranžová a na slnečnej strane približne z 50 % prekrytá karmínovočerveným líčkom s tmavočervenými bodkami, veľmi atraktívna. Dužina je stredne tuhá až mäkká, stredne šťavnatá. Chuť je výborná, vyvážene sladkokyslá, podobná Maďarskej. Pomer cukrov je 15,3 % a kyselín 1,37 %. Kôstka má priemerne 4,7 g (5,7 % hmotnosti plodu) a je dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne 4 dni po Maďarskej, teda od 2. polovice júla.

VYUŽITIE: strom je okrasný najmä skoro kvitnúcimi kvetmi atraktívnymi aj pre opeľovače a neskôr aj listami či plodmi. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, lekváre, výživy, pálenku či kompóty alebo na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, stredne v kvete a silne v mladých plôdikoch. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), tolerantná voči šarke a voči hube Cytospora cincta, ktorá spôsobuje cytospórové odumieranie, málo odolná voči suchej škvrnitosti listov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: Slovensko, Naháč, stará odroda prvýkrát popísaná kňažom Jurajom Fándlym v jeho diele Pilní domajší a poľní hospodár v roku 1792 ako: "ščepi, které ňikda ňebudu kvitnuť, a predca budú mať viborného jablka". Strom tejto odrody sa dochoval do druhej polovice 20. storočia v Naháči pri potoku, odkiaľ zobral vrúble učiteľ v miestnej škole Alojz Kaššák a zaštepil nimi plánku rastúcu v záhrade tejto školy cca. v roku 1957. V roku 2002 bol tento strom vyhlásený za chránený strom. Okrem toho boli neskôr vysadené ďalšie 2 stromy tejto odrody na dvor a do záhrady fary, kde Juraj Fándly kedysi pôsobil.

RAST: stredne bujný až umiernený, vo vyššom veku tvorí previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: tvorí partenokarpické plody bez opelenia. Kvitne stredne skoro, kvety nemajú korunné lupienky ani tyčinky, ale majú znásobené kalíšne lístky a piestiky. Nie sú atraktívne ani pre opeľovače.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: tvarovo aj veľkostne nevyrovnané, ale skôr väčšie (7-8 cm) a guľovité až spološteno guľovité, často nesúmerné. Šupka je žltozelená až žltá, v plnej zrelosti na oslnenej strane prekrytá červeným líčkom, jemne horkastá až trpkastá. Dužina je biela, menej šťavnatá, jemne aromatická, so širokým a veľmi hlbokým kalichom s dužinatými zvyškami kalíšnych lístkov a s jadrovníkom s prázdnymi puzdrami bez jadier. Chuť dužiny je sladkokyslá, menej výrazná. 

DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, uskladnené vydržia do polovice októbra.

VYUŽITIE: strom je botanickou raritou a kultúrnym dedičstvom, plody sú vhodné najmä na spracovanie, napríklad na pečenie, výrobu výživ, džemov, lekvárov či cideru alebo na sušenie. Menej vhodná na muštovanie či priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, zdá sa, že nie je veľmi náročná na pôdu. Vhodná do teplých, stredne teplých a zrejme aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: zdá sa dobre mrazuodolná v dreve aj kvete. Nezvykne trpieť chorobami.

PÔVOD: USA, Illinois, Carbondale, výsledok spoločného šľachtiteľského programu výskumných inštitúcií z Illinois, Ohia a Marylandu, vyšľachtil ho J. W. Hull v roku 1968 skrížením odrôd SIUS 47 x Thornfree, ktorý vybral v rok 1972 a pomenoval po Chesterovi Zychovi, bývalom ovocinárskom výskumníkovi na University of Illinois. Celé meno odrody je Chester Thornless a na trh bola uvedená v roku 1985.

 
RAST: je veľmi bujný, vie dorásť aj 3-4 m za sezónu či viac, polovzpriamený, výhony sú beztŕnne. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne zároveň s odrodou Hull Thornless.

 
PLODNOSŤ: je všeobecne veľmi vysoká, má až dvojnásobok či trojnásobok násady plodov na laterálnych konároch, ale plodnosť je dosť variabilná podľa lokality, od 4,9 kg/rastlinu po 30 kg/rastlinu, či od 4,2 t/ha až po 34 t/ha.

 
PLODY: sú stredne veľké až veľmi veľké (3,5-8,2 g, priemerne 5-6,5 g), guľaté až oválne, tmavo čierne, stredne lesklé, veľmi pevné s množstvom kôstkovičiek, plod stredne silne drží na lôžku. Chuť je sladkokyslá (priemerne 7-13,3 °Brix). Semená sú relatívne malé. Plody majú vysoký obsah vitamínu C (priemerne až 128 mg/kg), antokyánov (166,5 mg/100 g), polyfenolov (2,9 mg/100 g) a šťavy (priemerne 72 %).

 
DOZRIEVANIE: je neskoré, počas veľmi dlhej doby (40 dní) od začiatku či polovice augusta do prvých mrazov.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na spracovanie na šťavy, sirupy, džemy, kompóty, mrazenie. Vďaka pevnosti má veľmi dobrú trvanlivosť v čerstvom stave.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so stredne úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou, nenáročná na pôdu. Vhodná do stredných a vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve (pri -28 °C len minimálne poškodenie), kvety unikajú poškodeniu mrazom. Plody sú náchylnejšie na poškodenie úpalom. Je málo náchylná na verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae), poškodenie hubami Fusarium či Alternaria, silne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému hubou Botryosphaeria dothidea, náchylnejšia na poškodenie bakteriálnou spálou (Erwinia amylovora).

PÔVOD: USA, Indiana, Rushville, bola vybraná z náhodných semenáčov W. B. Wardom  v roku 1950.

RAST: umiernený, je to menší strom s pyramidálnou korunou dorastajúci do výšky asi 4 m. Má veľké, voňavé, previsnuté listy dlhé 10-30 cm, s jemným bielym oplstením na vrchnej strane a hrdzavým na spodnej. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne čiastočne samoopelivá, jednodomá, s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá. Istejšia a vyššia úroda je v prítomnosti inej odrody. Kvitne v rámci asímín skoro, teda väčšinou v priebehu apríla, prípadne začiatkom mája, počasa asi 3 týždňov. Vhodné opeľovače: napr. Shenandoah, Davis, Honey Dew, NC-1.

PLODNOSŤ: je celkovo stredne vysoká (priemerne 164 kg/strom/10 rokov pestovania s priemerom 103 plodov na rok), striedavo vysoká medzi rokmi.

PLODY: sú stredne veľké až veľké, (priemerne 170 g,  najmä škále 138-207 g, najväčšie plody aj 340 g),  oválne až guľaté. Šupka je hladká, zelená, v plnej zrelosti až do žlta, v mieste otlačenia hnedá. Dužina je svetložltá, krémová, konzistencie pudingu, nie príliš mäkká a v porovaní s inými odrodami dosť šťavnatá (priemerne 66,8 % z hmotnosti plodu), s malým počtom veľkých, nejedlých semien, ktoré sa ľahko odstraňujú (cca. 10 %). Chuť je príjemná, jemne sladká, mix melónu, manga s príchuťou vanilky a kokosu. Cukornatosť je priemerne 19,7-20,7 %.

DOZRIEVANIE: skoré, obykle od 2. dekády septembra do 2. dekády októbra s najvyššou úrodou koncom septembra. Plody sa zbierajú po prirodzenom opadnutí na zem a uskladňujú do konzumnej zrelosti, ktorá nastáva po pár dňoch.

VYUŽITIE: Strom je veľmi dekoratívny, s krásnymi, zvončekovitými kvetmi rozkvitajúcimi ešte pred olistením a s prevísajúcimi, veľkými, exoticky pôsobiacimi listami. Kulinárne využitie: plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu zmrzlín, džúsov, výživ či marmelád. Liečivé využitie: plody ako jemné preháňadlo, podobne ako slivky. Listy sú močopudné, používajú sa externe na vredy a abscesy. Technické využitie: lyko sa používalo na výrobu silných lán a šnúr. Jedovaté semená majú insekticídne vlastnosti. Zo zrelej dužiny plodu sa môže získať žlté farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najmä mladšie rastliny lepšie znášajú polotienisté miesta. Pôdu preferuje dostatočne odvodnenú, ale vlhkú pôdu, neznáša ťažkú, ílovitú, znesie aj kyslejšiu pôdu, stredne dobre znáša zásaditejšiu pôdu, ale nie zasolenie. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C, kvety môžu poškodiť už slabšie mrazy. Dobre toleruje kyslejšiu pôdu, stredne dobre zásaditejšiu, neznáša zasolenie pôdy, stredne dobre znáša sucho. U nás nezvykne trpieť škodcami či chorobami, ale jej plody sú atraktívne nielen pre nás.

PÔVOD: východná Ázia: Sibír, severná Čína, Kórea a Japonsko. Biela forma Alba je známa v európskych záhradách už od polovice 19. storočia. Na rozdiel od mnohých moderných hybridov ide o prirodzene sa vyskytujúcu farebnú variáciu. V roku 1997 bol druh na základe molekulárnych analýz preradený z rodu Dicentra do monotypického rodu Lamprocapnos.

RAST: stredne bujne, dorastá do výšky 60-80 cm a šírky 60-90 cm. Je to trvalka prezimujúca v koreni. Listy sú 2–3 trojpočetné, stopkaté a lysé, veľmi dekoratívne laločnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, s nápadnými obojpohlavnými chasmogamickými (opeľovanými hmyzom) kvetmi aj neskôr rozkvitajúcimi nenápadnými kleistogamickými kvetmi, ktoré sa opelia samé, bez pomoci hmyzu. Kvitne od apríla do júna bielymi kvetmi v tvare srdca usporiadanými do jednostranných strapcov.

PLODNOSŤ: pravidelná, vysoká.

PLODY: tobolky s elaiozómom ("mäskom") pre mravcov, ktoré ich rozširujú.

DOZRIEVANIE: v júli, prípadne auguste.

VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka najmä do polotieňa pod stromy, ktoré na jar ozvláštni svojimi nápadnými kvetmi a listami.

STANOVIŠTE: polotieň, prípadne slnečné, kde ale vyžaduje dostatočne vlhkú pôdu. Preferuje humóznu, ľahšiu pôdu, skôr neutrálnu až mierne kyslú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v koreni až do -34 °C. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami. Niekedy ju môžu poškodiť vošky, slizniaky, slimáky či múčnatka, hrdza alebo antraknóza.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: Celá rastlina obsahuje izochinolínové alkaloidy (napr. protoberberín), ktoré sú toxické pre ľudí pri požití a môžu spôsobiť podráždenie pokožky (kontaktná dermatitída). Problémová pre psy a mačky. Pri manipulácii sa odporúčajú rukavice.

PÔVOD: USA, Somerset Rose Nursery, našiel ju Henry F. Bosenberg ako náhodnú opakovane kvitnúcu mutáciu raz kvitnúcej odrody Dr. W. van Fleet v roku 1930 a registroval ju v tom istom roku Henry A. Dreer. Ako prvá rastlina získala v roku 1931 v USA patent (Plant Patent No. 1), žiadosť podával Henry F. Bosenberg.

RAST: je veľmi bujný, oblúkovito popínavý, hustý, dorastá do výšky 3-6 m, ale dá sa udržať rezom nižšia, šírku dosahuje až okolo 2,5 m. Listy sú stredne veľké, lesklé, tmavozelené.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne od polovice júna opakovane vo vlnách až do prvých silnejších mrazov veľkými (priemerne 9 cm), svetloružovými, poloplnými kvetmi s 26-40 lupienkmi, v miskovitom až plochom tvare, ktoré voňajú stredne silne po jablku. Kvety sú väčšinou po malých skupinkách po 2-4 kusoch. Kvitne najlepšie na staršom dreve, na čo najbohatšie kvitnutie vyžaduje umiernený rez.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú stredne veľké, guľaté, oranžovočervené, s dlhými, odstávajúcimi kalíšnymi lístkami. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna ruža vhodná najmä ako popínavá na mohutné konštrukcie treláží, oblúkov či na pergoly, k múrom a plotom. Kulinárne využitie: stredne aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh s ochranou proti mrazu čečinou.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom, po zakorenení je silne suchuvzdorná. Je vysoko odolná voči čiernej škvrnitosti ruží (Diplocarpon rosae), dobre odolná voči múčnatke (Podosphaera pannosa) a stredne odolná voči hrdzi (Phragmidium mucronatum). Je dobre odolná voči dažďu.

PÔVOD: neznámy, je mutáciou známej odrody Nina Weibull, ktorú vyšľachtil dánsky škôlkar Svend Poulsen v roku 1961.

RAST: bujný, popínavý, je to floribunda dorastajúca do výšky až 300 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne masovo raz koncom jari až začiatkom leta, opakuje kvitnutie roztrúsenými kvetmi neskôr počas leta. Má tmavočervené, stredne veľké, poloplné kvety bez vône.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú malé. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna ruža vhodná najmä na popínanie na treláže, oblúky, pergoly, ploty apod. Je vhodná aj na rez do vázy. Kulinárne využitie: Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná a dobre odolná voči chorobám.