Test - ČR 12% DPH (Stromy, rastliny...)

PÔVOD: druh má pôvod v Japonsku, pôvodne je to endemit, pôvodný areál sa nachádza len na neveľkom území na juhu ostrova Honšú, v okolí mesta Nagoja, kde rastie v podhorských a horských lesoch až do nadmorskej výšky okolo 550 m n. m. Do Európy bola  privezená až v roku 1862. Odroda Rosea pochádza z Japonska z konca 19. storočia, do Európy bola privezená prvýkrát v roku 1893.

RAST: umiernený až stredne bujný. Je to opadavý krík až menší strom, dorastajúci do výšky a šírky 2,5-4 m, v strednej Európe obvykle nepresahuje výšku 3 m. Letorasty má husto chlpaté, listy vyrastajú striedavo, majú krátku stopku, sú kopijovité až vajcovité, dlhé 5–8 cm a široké 1–3 cm, na líci lysé, na rube lysé alebo na žilkách krátko chlpaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne pred olistením v marci až apríli. Kvety vyrastajú jednotlivo, puky sú veľké, ružové a šupinaté a svetloružové kvety blednúce počas kvitnutia dobiela dosahujú priemer okolo 8 cm. Kvet tvorí veľa piestikov a ešte viac tyčiniek, do 13 okvetných lístkov kopijovitého tvaru, ktoré odstávajú.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: kužeľovité mechúriky s červenohnedými, dekoratívnymi, nejedlými semenami, dlhé 4-8 cm, široké 2-3cm. 

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: Nielen na jar veľkými hviezdovitými kvetmi, ale aj v lete a na jeseň listami a plodmi dekoratívny ker či strom, ktorý je vhodné pestovať ako solitéru či v kombinácii s inými magnóliami v dostatočnej vzdialenosti, aby mali dosť svetla. Vhodná aj do menších záhrad, ale aj stredne veľkých či veľkých, do parkov a inej mestskej zelene, najmä v ochrane budov. 

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najlepšie kvitne na plnom slnku. Preferuje vlhkú, no dostatočne odvodnenú, hlinitú, neutrálnu až kyslú pôdu, znesie aj ílovitú či zásaditú, ak je dostatočne humózna. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve až do -26 °C až -29 °C. Kvitne neskôr než magnólia Soulangeova, takže lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Nezvykne u nás trpieť výrazne škodcami či chorobami.

PÔVOD: Japonsko, výskumný ústav v Okitsu, Pyrus pyrifolia, kríženec odrôd Ishiiwase a Yakumo z r. 1955

 
RAST: stredne bujný, habitus je rozložitý, plodí v zhlukoch a krátkom dreve. Koruna je zahustená stredne hrubými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Koruna sa ľahko tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne ako jedna z posledných ázijských hrušiek, zlý opeľovač. Opeľujú ju iné odrody ázijských hrušiek Nijisseiki, Chojuro a Shinseiki alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská).

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 170 g), guľovitého, súmerného tvaru. Šupka je stredne hrubá, drsná, suchá, hrdzavá, žltá až oranžová v plnej zrelosti. Dužina je krémovobiela, sladká, aromatická, svieža, stredne šťavnatá, hrubej a tuhej konzistencie, ale jemnejšej než Chojuro a Hosui. Po rozkrojení nehnedne. Tendencia k praskaniu plodov je stredná.

 
DOZRIEVANIE: Na zber dozrieva od polovice septembra alebo až v októbri, konzumne koncom októbra, uskladniť sa dá do konca januára.

 
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky pestovateľské polohy vhodné pre hrušky s dostatkom vlahy.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná proti európskej chrastavitosti (Venturia pyrina).

PÔVOD: pravdepodobne juhovýchodná Európa a Malá Ázia.

RAST: na Slovensku zákonom chránený druh. V prírode sa bežne vyskytujúci druh hrušky už len v nízkej početnosti a na pár miestach južnej hranice. Hruška snežná (Pyrus nivalis) je iný druh ako hruška obyčajná. Strom dorastá do výšky 6-10 m a šírky 5-7 m. Mladé vetvičky sú striebornobiele s chĺpkami. Staršie tmavnú do sivej až čiernej farby, rovnako aj kmeň. Na jeseň sa lístie sfarbí do tmavočervena, ako ostatné druhy hrušiek.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro na jar veľkým množstvom veľkých bielych kvetov (v priemere 2,5-3 cm), kvôli čomu dostala druhový názov snežná / nivalis. Je cudzoopelivá a na dosiahnutie úrody potrebuje prepelenie geneticky odlišným jedincom svojho druhu (Pyrus nivalis) alebo nejakou hruškou domácou (Pyrus communis) či hruškou planou (Pyrus pyraster) kvitnúcou v podobný čas vo vzdialenosti do cca. 60 m.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača vysoká.

PLODY: malé guľovité až hruškovité, zelenožltej farby, jemnej, nakyslastej chuti po uhniličení.

DOZRIEVANIE: na zber dozrieva koncom októbra, konzumne až koncom novembra, vydrží do marca.

VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, najmä v kvete, vhodný do veľkých záhrad, parkov a alejí a vetrolamov. Plody sú vhodné na pálenie a sušenie alebo výrobu perry, teda hruškového cideru.

STANOVIŠTE:slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, dobre znáša sucho, ale aj ťažké ílovité pôdy.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, odolná voči suchu, vetru a zasoleniu pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Francúzsko, Croncels, vyšľachtili ju bratia Baltetovci zo škôlky v Croncels pri Troyes ako semenáč pravdepodobne Antonovky a v r. 1869 uviedli na trh.

RAST: stredný až bujný. Koruna je pravidelná guľovitá, neskôr mierne rozložitá, tvorí silne konkurenčné výhony, ľahko hustne. Často sa dožíva vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Charlamowski, James Grieve Red, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, McIntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Wealthy, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká, ob rok veľmi vysoká.

PLODY: väčšie, guľovité, pravidelné. Šupka je hladká a lesklá, svetlozelené, v zrelosti slamovožlté so svetlými bodkami, niekedy aj mdlým líčkom. Dužina je žltá, hustá, krehká, šťavnatá. Chuť je veľmi lahodná sladkokyslá, mierne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až začiatkom septembra, dozrieva rovnomerne, konzumne krátko po zbere, vydrží do konca októbra, z vyšších polôh až do Vianoc. Plody ľahko padajú vo vetre a vyžadujú šetrný zber, ľahko sa otlačia.

VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu muštov a vín, sušenie. Na vzduchu málo hnedne.

STANOVIŠTE: slnečné, vhodná aj do vyšších polôh, ale vyžaduje výživnú pôdu. Nevhodná do mokrých, suchých pôd a do veterných a vlhkých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvetom nevadí ani dážď. Odolná voči vlnačke krvavej a obaľovačovi jablčnému. Stredne až vyššie odolná voči rakovine, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej voči chrastavitosti. Je náchylnejšia na hnednutie dužiny a šupky počas skladovania.

PÔVOD: nie presne známy, ide o záhradný hybrid vypestovaný zrejme až v Európe z pôvodne juhoafrických druhov, najmä Kniphofia uvaria and Kniphofia linearifolia. 

RAST: bujný, dorastá do výšky 100 cm a šírky 60-75 cm, rozrastá sa z "koruny" podzemkami. Je to stálezelená trvalka so vzpriamenými alebo skláňajúcimi sa listami dlhými 90 cm a širokými 2–4 cm. Stvol je dlhý cca. 100 cm a zakončený strapcovitým, valcovitým súkvetím. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne ako hybrid sterilná. Kvitne dlho, od júla až do septembra strapcovitým, valcovitými súkvetím pripomínajúcim fakľu, dlhým 20-30 cm, ktoré sa ku koncu zužuje. Kvetné puky sú šarlátovočervené, kvety v rôznych odtieňoch oranžovej a červenej.  

PLODNOSŤ: pravdepodobne netvorí plody alebo veľmi málo.

PLODY: ak, tak takmer guľovité tobolky, dlhé 5–7 mm.

DOZRIEVANIE: ak vôbec, tak pár týždňov po odkvitnutí. 

VYUŽITIE: je kvetom okrasná a nektárodajná trvalka vhodná do záhrad, parkov či mestskej zelene do záhonov, skaliek, prérijných kompozícií či záhonov na rez kvetov do vázy. 

STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj polotieň, ale menej v ňom kvitne. Preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, po zakorenení znesie aj suchšiu pôdu od mierne zásaditej po mierne kyslú. Neznáša zamokrenú pôdu.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do -23 °C až -29 °C v podzemku pri dobre odvodnenej pôde, po zakorenení dobre odolná voči suchu, vysokým teplotám či zasoleniu pôdy.

PÔVOD: západné Stredomorie, na slnečných svahoch, krovinatých stráňach, v teplejších oblastiach Európy niekedy aj splaňuje. Nazývaná aj "anglická levanduľa".

RAST: pomalý. Je to nízky poloker s kolovým koreňom, stonky sú vzpriamené, vysoké 20–50 cm, drevnatejúce, bylinné časti chlpaté, 4-hranné. Listy sú bez stopky, čiarkovité, striebristé. Striháme ju buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými, fialovými drobným hluchavkovitými kvetmi v praslenoch kvitnúcimi od júna do júla, v prípade zrezania aj opakovane v auguste či septembri.

PLODNOSŤ: v prípade ponechania kvetov vysoká.

PLODY: drobné tvrdky.

DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

VYUŽITIE: prastará kultúrna rastlina, používa se najmä v kozmetike, parfumérii a farmácii, ale aj kulinárne. Zároveň je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle a ďalšie opeľovače. Dá sa použiť aj na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvnú rastlinu. Kulinárne využitie: listy a kvety sa používajú čerstvé aj sušené, surové aj tepelne upravené na dochutenie šalátov, polievok, koláčov, dusených jedál či koláčov, keksov, ale aj zmrzliny či krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov či octov. Z čerstvých či sušených kvetov sa robí čaj. Esenciálny olej získavaný z kvetov sa používa podobne. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď priamo kvety v čaji či kúpeli alebo esenciálny olej z nich získavaný. Je jedným z najbezpečnejších esenciálnych olejov a môže sa používať aj neriedený, napr. na hojenie povrchových rán, popálenín, štípnutí hmyzom či ako protijed proti jedu niektorých hadov. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej esenciálnych olejov.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -15 °C, krátkodobo aj -20 °C. Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Ako prevenciu voči hubovým chorobám opestujeme v dobre odvodnenej pôde a na vzdušnom stanovišti.

PÔVOD: vznik krížením v USA a následnou selekciou v ČR.

 
RAST: stredne bujný, s guľovitou, stredne hustou korunou a krátkym plodonosným obrastom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Barbora, Delta, Goldrich, Harcot, Harogem, Jitka, Karola, Lebela, Lemeda, Lenova, Leskora, Marlen, Minaret, Mirka, Pálava, Radka, Svatava, Veecot, Vemina, Vestar, Zetka, Pinkcot, Sylvercot.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá, stredná, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, guľovito-oválne, šupka žltooranžová s osamotenými svetločervenými škvrnami; dužina jemnej konzistencie, oranžová, pevná, chuť korenistá, sladká; semenné jadro je horké.

 
DOZRIEVANIE: polovica júla, asi 7 dní pred odrodou Velkopavlovická.

 
VYUŽITIE: stredne skorá odroda, vhodná na priamy konzum, konzerváciu, sušenie, mrazenie; plody dobre znášajú prepravu, neotláčajú sa.

 
STANOVIŠTE: všetky pestovateľské oblasti, úrodné pôdy.

 
ODOLNOSŤ: dobrá mrazuodolnosť dreva, dobrá odolnosť kvetov voči jarným mrazom, dobrá odolnosť voči hnednutiu listov.

PÔVOD: Česká republika, VVS Resistant, vyšľachtili ho Miloš Michlovský, Vilém Kraus, František Mádl, Lubomír Glos a Vlastimil Peřina skrížením odrôd Rakiš x Merlan.

RAST: bujný až veľmi bujný, s pomerne hustým olistením a silným rastom zálistkov. Je potrebné vylamovať zálistky po dokvitnutí a odlisťovať v zóne strapcov počas júla. Listy sú stredne veľké až veľké, výraznejšie trojlaločnaté až mierne päťlaločnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú násadu kvetov.

PLODNOSŤ: vysoká, odporúča sa zaťaženie 4-6 očiek na m2. Aj pri vysokej úrode je kvalita plodov dobrá. Po redukcii násady formou odstránenia tretieho strapca na letoraste a zastrihnutím ostatných strapcov na polovicu sa dosahuje vynikajúca kvalita. 

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké, dlhé, pri základe viackrát rozvetvené, stredne husté až redšie. Bobule sú malé až stredne veľké, mierne oválne, v plnej zrelosti zlatožlté až mierne ružovkasté. Dužina je šťavnatá, obsahuje semená. Chuť je aromatická a sladkokyslá, vyvážená. Cukornatosť je väčšinou medzi 21-23 °NM, v dobrých ročníkoch aj vyše 24 °NM, obsah kyselín je medzi 7-9 g/l.

DOZRIEVANIE: neskoré, počas októbra, obvykle začiatkom mesiaca v kvalite neskorého zberu a koncom mesiaca v kvalite výber z hrozna. 

VYUŽITIE: je to veľmi kvalitná muštová odroda na výrobu širokého spektra vín: napr. aromaticky výrazné vína vyrábané výrazne reduktívnou metódou, barikované vína, "autentické vína" v kvevri (keramických nádobách) bez pridania oxidu siričitého. Chuť vína je plná, harmonická, so sviežou kyselinkou, dominujú v nej grapefruit, broskyňa, marhuľa a zelená paprika.

STANOVIŠTE: slnečné, s južnou a juhozápadnou expozíciou. Je nenáročný na pôdne podmienky, vhodné sú suchšie, ale aj vlhkejšie pôdy s väčším podielom ílu, keďže ani v týchto podmienkach sa netvoria husté strapce. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy, je dobre až veľmi dobre odolný voči plesni révovej - perenospóre (Plasmopara viticola) na princípe hypersenzitivity, dobre odolný voči múčnatke  (Erysiphe necator) - v horších ročníkoch môžu byť napadnuté listy, ale plody nebývajú napadnuté, dobre až veľmi dobre odolný voči plesni šedej - botrytíde (Botrytis cinerea). Netrpí spŕchavaním strapcov ani abiotickým vädnutím trapiny. Dá sa pestovať ekologickým spôsobom. 

PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Odroda Bojar vznikla na Slovensku, výberom z prírodnej populácie v r. 1991 vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín a.s. Bojnice.

RAST: bujný. Má mohutný vzrast  (cca. 25x10-15 m) a vytvára kompaktnú valcovitú korunu. Plodonosný obrastje kratší a bohatý. Listy má jednoduché, veľké, kožovité, podlhovasto kopijovité, lesklé, s pílkovitým okrajom. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná. Koreňový systém je mohutný. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom a vetrom opelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo inej kultúrnej odrody. Kvitne neskoro, až koncom júna, dobre sa opeľuje s odrodou Mistral. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká (60-80 kg/strom), pravidelná.

PLODY: Tmavohnedé, lesklé, veľké (priemerne 10,52 g) nažky, baňaté, ukončené kratším semeníkom. Jadro vypĺňa celý priestor, nemá hlboké zárezy. Na priereze je biele. Plody sú uložené v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde októbra. Plody vydržia krátkodobo uskladnené v chladničke.

VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, kvôli neskorému rašeniu a kvitnutiu obvykle uniká poškodeniu výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne miestny semenáč z Bošáce, v Bošáckej doline sa dosť často vyskytujú staršie stromy.

RAST: bujný, dorastá do výšky aj šírky 8 m na semennom podpníku. Tvorí vysoko guľovité, koruny. Vyznačuje sa silne plstnatým listom, vďaka tomu sa dá rozpoznať už z diaľky.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. 

PLODNOSŤ: skorá (už 3. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná, nemá medziročné výkyvy.

PLODY: sú malé (šírka cca. 45 mm), vajcovité až baňaté. Šupka je hrubá, matná, zelená, v plnej zrelosti zelenožltá, posiata hnedými lenticelami, s hrdzou najmä v okolí kalicha a stopky. Aj po uhniličení hrubá šupka drží tvar plodov. Dužina je pred uhniličením chrumkavá, silne šťavnatá, obsahuje veľa sklereidov najmä v okolí jadrovníka. Chuť je veľmi osviežujúca, príjemne aromatická. Po uhniličení je dužina veľmi šťavnatá, sladučkej až medovej chuti s typicky výraznou vôňou.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici augusta, konzum čoskoro po zbere, nemá dlhú trvanlivosť. Plody aj po uhniličení dobre znášajú prepravu kvôli hrubej, pevnej šupke.

VYUŽITIE: plody najmä na výrobu veľmi aromatickej hruškovice, ale napríklad aj na sušenie, muštovanie či výrobu džemov a lekvárov po prepasírovaní a samozrejme aj na priamy konzum v oboch fázach zrelosti.

STANOVIŠTE: slnečné, zdá sa, že nie je náročná na pôdu, darí sa jej aj v bielokarpatskej ílovici.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve aj v kvete. Nezvykne trpieť chorobami, aj hrdza sa prejavuje len málo.

PÔVOD: Nemecko, objavil ju Reimer Kordes ako mutáciu odrody Ilse Krohn v roku 1964.

RAST: veľmi bujný, kríkový, dorastá do výšky až 275 cm. Listý sú tmavozelené, lesklé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne opakovane vo vlnách v malých súkvetiach od júna po prvé silnejšie mrazy. Kvety sú veľké (priemerne 14 cm), poloplné (so 17-25 lupienkami), silne voňavé, biele či krémové so stredom farby svetlej marhule či šampanského.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú malé, guľaté. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna ruža vhodná do pozadia zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami, ako vyšší živý plot, k pergolám, oblúkom a iným oporám, na rez do vázy. Kulinárne využitie: silne aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Z celých kvetov sa destiláciou dá získať ružový olej a ružový hydrolát. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné či polotieň, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, na jar letorasty vyžadujú ochranu pred neskorými jarnými mrazmi. Je silne odolná voči čiernej škvrnitosti listov. Znesie aj zatienenie.

PÔVOD: druh agastache vráskavá (Agastache rugosa) pochádza z V Ázie (Japonska, Číny, Kórey). Pôvod odrody Alabaster nie je presne známy, ale je výsledkom selekcie z bielych foriem (Agastache rugosa f. albiflora).

RAST: bujný, je to trvalka s prezimujúcim koreňom, dorastá do výšky 60-90 cm a šírky 45-60 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, veľmi navštevovaná opeľovačmi. Kvitne veľmi dlho, v júni až októbri veľkým množstvom krémovo-bielych až bielych obojpohlavných kvetov usporiadaných do vysokých klasnatých súkvetí.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale pri ponechaní kvetov po odkvitnutí je vysoká.

PLODY: hnedé, rebrovité tvrdky so semenami.

DOZRIEVANIE: v priebehu septembra.

VYUŽITIE: veľmi okrasná, liečivá aj jedlá bylinka, nektárodajná a veľmi atraktívna pre rôznych opeľovačov, vrátane včiel, čmeliakov a motýľov. Kulinárne využitie: kvety a listy s vôňou na pomedzí anízu, sladkého drievka a mäty sa používajú ako jedlá dekorácia dezertov, do šalátov, limonád, alkoholických miešaných nápojov. Ale aj na ochutenie kompótov, omáčok, dresingov, bieleho mäsa, rýb, zeleniny apod. Liečivé využitie: čaj, teda zápar z listov pôsobí protizápalovo, antibakteriálne a protivírusovo. Stimuluje imunitný systém a používa sa proti prechladnutiu, horúčke, slabému srdcu. Uľahčuje trávenie, pôsobí proti kŕčom a ukľudňuje. Obklad z listov a stoniek sa používa na hojenie popálenín.

STANOVIŠTE: slnečné, s dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do približne -23 °C až -24 °C. Náchylnejšia na poškodenie neskorými jarnými mrazmi a slizniakmi pri rašení, inak len niekedy trpí múčnatkou či hrdzou.

PÔVOD: USA, Kansas, Chanuta, vybral ju ako náhodný semenáč z voľnej prírody v roku 1970 Milo Gibson.

RAST: stredne bujný, dosahuje výšku okolo 4-5 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, hmyzom (najmä muchami) opelivá, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Susquehanna® Peterson, Shenandoah™ Peterson, Overleese, PA-Golden, NC-1, Wilson.  

PLODNOSŤ: skorá, vysoká (priemerne 215 kg za 10 rokov pestovania), pravidelná a vyrovnaná. 

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 156 g, najväčšie plody až 324 g), oválne až podlhovasté, Dužina je maslovožltá až sýtožltá a má konzistenciu redšieho pudingu. Chuť je sladkokyslá, s príchuťou banánu a hrušky, v dochuti horkastá. Cukornatosť je v rozmedzí 16–20 °Brix.

DOZRIEVANIE: neskoré, priemerne od konca septembra (24.9.) do konca októbra s vrcholom zberu koncom 1. dekády októbra, niektoré roky nárazovejšie, iné rovnomerné počas dlhšieho obdobia. 

VYUŽITIE: Strom je veľmi dekoratívny, s krásnymi, zvončekovitými kvetmi rozkvitajúcimi ešte pred olistením a s prevísajúcimi, veľkými, exoticky pôsobiacimi listami. Kulinárne využitie: plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu zmrzlín, džúsov, výživ či marmelád. Liečivé využitie: plody ako jemné preháňadlo, podobne ako slivky. Listy sú močopudné, používajú sa externe na vredy a abscesy. Technické využitie: lyko sa používalo na výrobu silných lán a šnúr. Jedovaté semená majú insekticídne vlastnosti. Zo zrelej dužiny plodu sa môže získať žlté farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najmä mladšie rastliny lepšie znášajú polotienisté miesta. Pôdu preferuje dostatočne odvodnenú, ale vlhkú pôdu, neznáša ťažkú, ílovitú, znesie aj kyslejšiu pôdu, stredne dobre znáša zásaditejšiu pôdu, ale nie zasolenie. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C, kvety môžu poškodiť už slabšie mrazy. Dobre toleruje kyslejšiu pôdu, stredne dobre zásaditejšiu, neznáša zasolenie pôdy, stredne dobre znáša sucho. U nás nezvykne trpieť škodcami či chorobami, ale jej plody sú atraktívne nielen pre nás.

PÔVOD: západné Stredomorie od Španielska cez južné Francúzsko zrejme až po Taliansko, kde rastie v tzv. makchii, teda v stredomorských krovinách, často na stanovištiach s vyšším obsahom dusíku a často aj vápniku. 

RAST: umiernený, rozložitý. Je to nízky, bohato rozkonárený, stálezelený, aromatický poloker vysoký 10-50 cm a široký až 60-100 cm. Nekvitnúce vetvičky sú šedo plstnaté. Kvitnúce vetvičky sú olistené len v spodnej časti. Listy sú striedavé, úzke, dlhé 0,6–2 cm, šedo alebo belavo plstnaté, s 3–4 hustými radami zubov. Pestujeme v spone aspoň 60x60 cm a striháme najlepšie v apríli.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Od júna do júla bohato rozkvitajú sýtožltými menšími (0,6-1 cm) kvetmi, ktoré pripomínajú gombíky. Kvety obsahujú len rúrkovité kvety, jazykovité kvety chýbajú.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, pri ponechaní kvetov vysoká.

PLODY: drobné (1,2-1,5 mm x 0,5-1 mm), podlhovasté až kyjovité hnedé, 3-4-hranné nažky s 1 semenom. Nejedia sa.

DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.

VYUŽITIE: Ako celoročne listom a v lete kvetom okrasný poloker sa využíva v menších aj väčších záhradách v skalkách, stredomorských záhradkách, ako nízky živý plot napr. okolo záhonov. Odpudzuje mole a moru kapustovú. Kulinárne využitie: aromatické listy sa dajú použiť ako korenie v omáčkach, vývaroch apod., kvety napr. na ochutenie nakladaného syra. Liečivé využitie: listy a kvitnúca vňať pôsobia proti kŕčom, črevným parazitom, dezinfikujú a pôsobia proti menštruačným bolestiam, hoci sa používajú zriedkavo. Jemne namleté a priložené na miesta poštípania hmyzom okamžite uľavujú bolesť. Pri aplikácii na povrchové rany urýchľujú liečbu tvorbou chrasty. Kozmetické využitie: z listov aj kvetov sa získava esenciálny olej využívaný v parfumérii.

STANOVIŠTE: slnečné, s dobre odvodnenou, ľahšou pôdou, môže byť aj vápenitá, inak je nenáročná na kvalitu pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh, ak rastie v dostatočne odvodnenej pôde.  

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná minimálne do -20°C až -23 °C v dostatočne ľahkej pôde. V kvete uniká neskorým jarným mrazom. Po zakorenení je veľmi dobre suchuvzdorná a odolná voči vysokým teplotám.

Foto zdroje: Etienne GONTIER, Annette Meyer, unamlie, Pixabay, Andrea Miklošová

PÔVOD: Holandsko, JUB Holland, pôvodný zdroj nie je známy, je to mix odrôd hybridného druhu Begonia x tuberhybrida, ktorý má synonymum Begonia x tuberhybrida var. grandiflora a vznikol krížením botanických druhov B. boliviensis × B. pearcei × B. veitchii.

RAST: umiernený, dorastá do výšky aj šírky 25 cm. Je to na mrazy citlivá trvalka prezimujúca v hľuzách v bezmrazom suchom priestore. Sadíme ju v marci až máji do bezmrazého priestoru a po skončení mrazov aj von v spone 25x25 cm a zakryjeme tenkou vrstvou pôdy. Na jeseň pred prvými mrazmi hľuzy zo zeme vyberieme a uskladníme v suchu, najlepšie pri cca. 6 °C.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, ale vzhľadom na plnokvetosť je pre hmyz ťažko prístupná. Kvitne počas veľmi dlhého obdobia, pri predpestovaní už od júna do prvých mrazov prevísajúcimi, voňavými, veľkými, plnými kvetmi bielej, žltej, lososovej alebo červenej farby, podľa toho, ktoré odrody sa dostali do mixu.

PLODNOSŤ: ako plnokvetá nezvykne tvoriť plody.

PLODY: pukavé tobolky s drobnými semenami.

DOZRIEVANIE: na jeseň, ale málokedy sa plody vytvoria.

VYUŽITIE: listom aj kvetom veľmi dekoratívna teplomilná trvalka, vhodná najmä do polotieňa do hrantov či kvetináčov na balkóny či terasy, ale aj do voľnej pôdy najmä zo severnej či východnej strany budov či drevín. Kulinárne využitie: krásne kvety sú jedlé, príjemne chrumkavé, šťavnaté, kyslasté, vhodné na priamy konzum len tak či ako súčasť šalátov, ako jedlá ozdoba dezertov, dipov či nápojov, namiesto citrónu či ako jeho doplnenie k rybám.

STANOVIŠTE: najlepšie polotieň, menej jej vyhovuje plné slnko najmä na poludnie či tieň, vyhýbajte sa veterným miestam. Pôda mierne kyslá až neutrálna, humózna, výživná, dobre odvodnená, ale vlhká, neznáša premokrenie. Keďže sa prezimováva vnútri, je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí.

ODOLNOSŤ: nie je mrazuodolná, nielen nadzemnú časť, ale aj hľuzy poškodzuje mráz už od 0 °C. Pri prílišnej vlhkosti ju môže potrápiť pleseň šedá, bakteriálna hniloba stonky, múčnatka. Zo škodcov ňou nepohrdnú slizniaky a slimáky, ak je vysadená priamo v zemi, pri prílišnom teple suchu zas vošky, strapky či roztoče. 

PÔVOD: druh má pôvod vo východnej Ázii (Japonsko, Čína a Kórea). Pôvod odrody Goldflame je neznámy, zrejme pochádza z USA alebo Holandska zo začiatku 70. rokov 20. storočia.

RAST: stredne bujný, hustý, vzpriamene rastúci ker s kompaktným guľovitým tvarom, ktorý má na jar atraktívne letorasty s bronzovým nádychom. Tie postupne menia farbu na žltozelenú a na jeseň sa menia na žiarivo medenooranžovú. Dorastá do výšky 60-80 cm a šírky 80-100 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzomopelivý, opeľovaný najmä včelami a motýľmi. Kvitne od júna do júla. Tvorí ploché súkvetia – chocholíky ružovočervenej farby. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: plodom je extrémne malý 2-3 mm, hnedý, blanitý, nenápadný mechúrik – suchý, pukavý, otvárajúci sa jedným brušným švom, obsahujúci drobné, prachovité, nejedlé semená.

DOZRIEVANIE: mechúriky dozrievajú v októbri až novembri. Keďže sa nekonzumujú, dozrievanie označuje len botanickú zrelosť semien.

VYUŽITIE: primárne využitie je okrasné - v záhradnej a krajinnej architektúre (skupinové výsadby, nízke živé ploty, spevňovanie svahov, skalky). Je kvetmi veľmi atraktívny nielen pre nás, ale aj pre včely a iné opeľovače.

STANOVIŠTE: Najlepšie prosperuje na priamom slnku (podmieňuje intenzitu farby kvetov), znáša však aj polotieň. Uprednostňuje vlhké, dobre priepustné hlinité pôdy, ale je vysoko prispôsobivý voči pH pôdy a mestskému znečisteniu.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný (prežíva teploty do -35 °C až -40 °C). Drevo je húževnaté, v tuhých zimách môže namŕzať, ale po jarnom spätnom reze výborne regeneruje. Pomerne odolný proti chorobám a škodcom, občasne sa môžu vyskytnúť listové škvrnitosti, múčnatka alebo vošky. Je dobre odolný voči vysokým teplotám.

PÔVOD: bývalý ZSSR, Všeruský vedecko-výskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo J. I. Potapenka. Vyšľachtili ho v roku 1947 J. I. Potapenko, L. I. Proskurnja a A. S. Skripnikova ako kríženca odrody Severnyj x zmes peľu odrôd Muškát vengerskij, Muškát belyj, Muškát alexandrijský). Obsahuje gény Vitis amurensis. Synonymá: Cvetočnyj (pôvodný názov), pod menom Blütenmuskateller sa pestuje najmä v nemecky hovoriacich krajinách.

RAST: bujný až veľmi bujný, s hustým až veľmi hustým olistením, intenzita rastu zálistkov je vysoká. Je nutné v zóne strapcov odstraňovať zálistky a 1-3 listy. Listy sú stredne veľké až veľké, okrúhle, troj- až päťlaločné, stredne hlboko vykrajované. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: primeraná, pravidelná. Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2, pri ňom netreba robiť prebierku plodov.

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké, valcovito-kužeľovité, stredne husté až husté. Bobule sú stredne veľké, guľaté. Šupka je pevná, žltozelená, na oslnenej strane jantárová, s jemným voskovitým osrienením. Dužina je šťavnatá. Chuť je s výraznou muškátovou vôňou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: muštová odroda vhodná na výrobu odrodových vín a cuvée s intenzívnou muškátovou vôňou s jemnou ovocnosťou a výraznou, sviežou kyselinou.

STANOVIŠTE: slnečné, vzdušné, je stredne náročný na polohu, menej náročný na pôdu, menej vhodné sú suché pôdy, ktoré negatívne ovplyvňujú vôňu. Vo vlhkých pôdach zas môžu mať veľmi husté olistenie, čo zvyšuje citlivosť na hubové patogény.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a voči plesni sivej - botrytíde (Botrytis cinerea), stredne až menej odolný voči múčnatke viniča (Erysiphe necator). Je málo citlivý na spŕchanie súkvetí, netrpí abiotickým vädnutím strapcov. Dá sa pestovať v režime ekologického poľnohospodárstva, ale s ochranou proti múčnatke.

PÔVOD: Korzika, južné Taliansko a Sardínia, severozápadné Albánsko, kde rastie v údoliach pri vodných tokoch a na svahoch kopcov v rozmedzí 100–1400 m n. m.

RAST: bujný. Je to opadavý strom dorastajúci do výšky 10-15, zriedkavo až 28 m a šírky 8 m, s priemerom kmeňa 60-100 cm. Vajcovité až elipsovité listy v príhodných lokalitách ostávajú na strome veľmi dlho - od marca do decembra, pred opadom sa sfarbujú do žlta.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá so samčími a samičími kvetmi opeľovanými vetrom, prevažne cudzoopelivá. Samčie jahňady sa tvoria už počas leta, u nás kvitne v marci.

PLODNOSŤ: neskorá (v 10. až 12. roku života), v teplých oblastiach vysoká.

PLODY: hnedé nažky s nepriesvitným kožovitým lemom uložené v 1,5–3 cm veľkej drevnatej šištici.

DOZRIEVANIE: počas jesene až do decembra.

VYUŽITIE: celý strom sa dá využiť ako prípravná a melioračná drevina na neplodných pôdach a na spevňovanie svahov. Vďaka symbióze s nitrifikačnými baktériami Actinomyces alni viažucimi dusík a opadu lístia obohacuje pôdu o živiny a humus. Výborne sa hodí do vetrolamov. Veľmi dobre znáša mestské prostredie, je vhodným stromom do alejí. Suché šištice sa dajú využiť do (vianočných) dekorácií. Jej červenooranžové drevo je veľmi trvanlivé vo vode, používa sa v rezbárstve a sústružníctve aj na výrobu nábytku, obkladov a preglejky.

STANOVIŠTE: slnečné alebo len slabý polotieň. Rastie na širokej škále pôd: v hlinitých, ílovitých i piesočnatých, kyslých až zásaditých. Preferuje vlhkejšiu pôdu, ale toleruje aj suchšie stanovištia.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, silne odolná voči vetru, zamokreniu aj suchu, toleruje aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: pravdepodobne Turecko, kde sa volá Misk Armudi.

 
RAST: zdravý rast, vytvára najprv priame a štíhle koruny, neskôr sa pod váhou plodov rozkladajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: neoverené, kvitne skoro, ale kvety sú dobre mrazuodolné a je ich veľa.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, stála.

 
PLODY: malé (40-75 g), s vajcovitým, mierne baňatým tvarom; stopka je oproti ostatným muškatelkám hrubšia a kratšia. Šupka je hladká, mierne hrboľatá, trochu drsná, málo lesklá, farba šupky nazelenalá a na slnečnej strane temne načervenalá, celá pokrytá drobnými lenticelami. Dužina je biela až žltkastá, veľmi šťavnatá, jemná, /b>maslovitej konzistencie, niekedy zrnitá. Chuť a vôňa veľmi dobrá, muškátovo aromatická, sladká.

 
DOZRIEVANIE: zbiera sa začiatkom augusta, ešte za zelena, za 3-5 dní plody zožltnú a zmäknú.

 
VYUŽITIE: pre svoje jemne šťavnaté, sladké a muškátovo aromatické plody je vyhľadávanou stolovou hruškou a využíva sa tiež na výrobu džemov a marmelád, muštovanie a sušenie. V nezrelom stave plody dobre znášajú prepravu, zrelé vydržia len pár dní.

 
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu, znáša i vyššie polohy.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolná voči chorobám, vysoko odolná voči mrazu, v nevhodných, príliš vlhkých podmienkach náchylná na chrastavitosť, ktorá sa ale prejavuje len na listoch.

PÔVOD: Dánsko, vypestoval ju ako náhodný semenáč Hardesvogt Tillisch v Bjerre neďaleko Horsensu okolo roku 1866. Rozšíril ju záhradnícky závod E. Mathiesena v Olstyke.

RAST: stredne bujný, vytvára stredne veľké, guľovité koruny. Dobre znáša prísnejší rez a vytvára kratší plodonosný obrast.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, stredne dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Coxova reneta, Croncelské, James Grieve, Laxton's Superb, McIntosh, Priesvitné letné, Richardovo, Ušľachtilé žlté.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, striedavá.

PLODY: sú veľké (priemerne 190 g, ale aj až 700 g), plocho guľovité, rebernaté obvykle s 5 rebrami, nesúmerné, tvarovo menej pravidelné. Šupka je lesklá až mastná, jemná, zelenožltá až slamovožltá, niekedy s malým zlatožltým až načervenalým líčkom a s drobnými hnedými lenticelami. Dužina je jemná, hustá, krehká, šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyslá, mierne korenistá, aromatická, veľmi podobná chuti Kalvilu bieleho zimného.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až v septembri, konzumne dozrieva v septembri a vydrží do novembra. Na veterných lokalitách môže predčasne padať. Pri skladovaní nevädne, ale z príliš prehnojených lokalít môžu najmä väčšie plody hniť.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na kuchynské spracovanie na pečenie či výrobu výživ.

STANOVIŠTE: slnečné, pôdy aj menej kvalitné, ale s dostatkom vlahy a vápniku. Znesie i vyššie polohy, ale pred vetrom chránené, aj lokality, ktoré sú pre Kalvil biely zimný príliš chladné. Vhodná predovšetkým do záhrad.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete. V nevhodných polohách je náchylnejšia na múčnatku a chrastavitosť, v ťažkej pôde na rakovinu.

PÔVOD: neznámy, hybrid vypestovaný z pôvodne juhoafrických druhov, pravdepodobne Kniphofia uvaria and Kniphofia linearifolia

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky asi 90 cm a šírky 60 cm, rozrastá sa z "koruny" podzemkami. Je to stálezelená trvalka so vzpriamenými alebo skláňajúcimi sa listami dlhými 80 cm a širokými 2–4 cm. Stvol je zakončený strapcovitým, valcovitým súkvetím. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne ako hybrid sterilná. Kvitne dlho, od júna až do prvých mrazov strapcovitým, valcovitými súkvetím pripomínajúcim fakľu, dlhým 20-30 cm, ktoré sa ku koncu zužuje. Kvetné puky sú žlté, kvety v rôznych odtieňoch oranžovej a červenej.  

PLODNOSŤ: pravdepodobne netvorí plody alebo veľmi málo.

PLODY: ak, tak takmer guľovité tobolky, dlhé 5–7 mm.

DOZRIEVANIE: ak vôbec, tak pár týždňov po odkvitnutí. 

VYUŽITIE: je kvetom okrasná a nektárodajná trvalka vhodná do záhrad, parkov či mestskej zelene do záhonov, skaliek, prérijných kompozícií či záhonov na rez kvetov do vázy. 

STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj polotieň, ale menej v ňom kvitne. Preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, po zakorenení znesie aj suchšiu pôdu od mierne zásaditej po mierne kyslú. Neznáša zamokrenú pôdu.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do -23 °C až -29 °C v podzemku pri dobre odvodnenej pôde, po zakorenení dobre odolná voči suchu, vysokým teplotám či zasoleniu pôdy.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne Holandsko.

RAST: dorastá do výšky 90-120 cm a šírky 60-90 cm, patrí medzi nové dekoratívne georgíny. Hľuzy umiestnite do výsadbovej jamy a prikryte 3 – 5 cm zeminy. Vzdialenosť výsadby hľúz od seba je 30 – 60 cm. Vysádzame ich von až koncom apríla či začiatkom mája podľa lokality, aby sme predišli spáleniu mrazom po vyrašení. Po zmrznutí nadzemnej časti na jeseň hľuzy treba vytiahnuť a uskladniť v bezmrazom, chladnom priestore.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne sterilná, kvitne od júla do septembra veľkými, plnými, broskyňovo sfarbenými kvetmi so zaujímavo zvinutými dvojfarebnými jazykovitými kvetmi. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody a ako plnokvetá zrejme ani netvorí plody.

PLODY: nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: pravdepodobne netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, vyššia georgína, ktorá sa poteší opore, vynikne samostatne, ale najmä v záhonoch s ďalšími georgínami či trvalkami, najmä tými rozkvitajúcimi koncom leta.  Sú veľmi vhodné ako rezané kvety, po zbere skoro ráno a rýchlom ponorení do vody si dlho udržia sviežosť. Kulinárne využitie: jazykovité kvety nevýraznej chuti ale výrazného vzhľadu sú jedlé a sú peknou dekoráciou šalátov, slaných či sladkých krémov, nátierok, dezertov, dajú sa pridať do cesta - kysnutého či liateho, na vrchnú stranu palaciniek. Pri priamom kontakte s teplom však hnednú podobne ako po zmrznutí, takže najlepšie pridávať ich k studeným jedlám

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Pri dodržaní vhodnej doby výsadby vhodné do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: hľuzy sú mrazuodolné len do maximálne - 5 °C, nadzemná časť je veľmi citlivá na mráz. Mladé rastliny obľubujú slimáky a slizniaky. 

PÔVOD: Holandsko, Sassenheim, P.J.M. van Schie ju ako mutáciu odrody Akita vyšľachtil a pomenoval v roku 2007. V roku 2015 bola registrovaná.

RAST: dosahuje výšku približne 90-100 cm. Patrí medzi dekoratívne georgíny. Hľuzy umiestnite do výsadbovej jamy do hĺbky cca. 15 cm a prikryte 3-5 cm zeminy. Vzdialenosť výsadby hľúz od seba je 30-60 cm. Vysádzame ich von až koncom apríla či začiatkom mája podľa lokality, aby sme predišli spáleniu mrazom po vyrašení. Po zmrznutí nadzemnej časti na jeseň hľuzy treba vytiahnuť a uskladniť v bezmrazom, chladnom priestore.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne sterilná. Kvitne počas celého leta, od júla až do prvých prízemných mrazov, veľkými (až 15 cm), plnými, žltými kvetmi so svetložltými špičkami jazykovitých kvetov. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody a ako plnokvetá zrejme ani netvorí plody.

PLODY: nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: pravdepodobne netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, vyššia georgína, ktorá sa poteší opore, vynikne samostatne, ale najmä v záhonoch s ďalšími georgínami či trvalkami, najmä tými rozkvitajúcimi koncom leta.  Sú veľmi vhodné ako rezané kvety, po zbere skoro ráno a rýchlom ponorení do vody si dlho udržia sviežosť. Kulinárne využitie: jazykovité kvety nevýraznej chuti ale výrazného vzhľadu sú jedlé a sú peknou dekoráciou šalátov, slaných či sladkých krémov, nátierok, dezertov, dajú sa pridať do cesta - kysnutého či liateho, na vrchnú stranu palaciniek. Pri priamom kontakte s teplom však hnednú podobne ako po zmrznutí, takže najlepšie pridávať ich k studeným jedlám.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Pri dodržaní vhodnej doby výsadby vhodné do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: hľuzy sú mrazuodolné len do maximálne - 5 °C, nadzemná časť je veľmi citlivá na mráz. Mladé rastliny obľubujú slimáky a slizniaky.