Nenašli sa žiadne produkty
Použite menej filtrov alebo odstráňte všetky
PÔVOD: Francúzsko, Amiens, vyšľachtil škôlkar Jacques Lebel v roku 1825 ako neznámy semenáč, množený od roku 1849.
RAST: veľmi bujný, vytvára široko rozložité, na semennom podpníku mohutné koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Bernské ružové, Baumannova reneta, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Parména zlatá zimná, Ontario, Priesvitné letné.
PLODNOSŤ: pomerne skorá (4-5 rokov po výsadbe), bohatá až veľmi bohatá, ale striedavá.
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 180 g), plocho guľovité, len mierne zhranatené, nesúmerné, často s charakteristickým závalom pri stopke. Šupka je veľmi mastná, zelenožltá až svetložltá s červenými prúžkami či bodkami, voní. Dužina je žltkastá, kyprá, jemná a veľmi šťavnatá, na vzduchu rýchlo hnedne. Chuť je osviežujúco kyslosladká, príjemná, ale menej výrazná, bez korenitosti, čím neskôr sa plody zbierajú, tým sú chutnejšie.
DOZRIEVANIE: zber od polovice septembra, dozrieva od októbra, vydrží do Vianoc, nevädne, zle sa prepravuje, otláča sa.
VYUŽITIE: jedna z najlepších odrôd na muštovanie, vhodná na kuchynské spracovanie, napríklad aj na marmelády, v menšej miere na priamy konzum.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Preferujú ľahšie, úrodné pôdy. Je vhodná do veľkých sadov so širokým sponom, kvôli širokým korunám nevhodná do alejí. Vhodná aj do vyšších, ale pred vetrom chránených polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej trpí dažďom pri kvitnutí. Silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, najmä v uzavretých polohách, v teplých oblastiach náchylnejšia voči vlnačke krvavej. Z mokrých pôd plody zvnútra hnijú.
PÔVOD: veľmi stará odroda, zrejme z Holandska.
RAST: slabší, s veľmi skorým nástupom do plodnosti. Tvorí širšie, nie príliš veľké, pomerne husté ihlanovité či guľovité koruny, vetvy sú vzpriamené, plodonosný obrast je krátky.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a dosť dlho, lebo neskoro rozkvitá na jednoročnom dreve, sama je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Charlamowski, Croncelské, Hammersteinovo, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, takmer pravidelná.
PLODY: menší až stredne veľké (115-150 g), guľovité, prípadne vajcovité či valcovité s charakteristickým povrchovým kalichom. Šupka je najskôr hladká, suchá, zelenožltá, neskôr až mastná a lesklá, voskovo lepkavá, zlatožltá s výraznými hrdzavými lenticelami. Dužina je tuhá, neskôr krehká, žltobiela, s ananásovou vôňou, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, korenistá, silne aromatická, výborná.
DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára. Plody veľmi dobre držia na strome, nepadajú.
VYUŽITIE: najmä priamy konzum, sušenie. Mastné plody sa ľahko špinia.
STANOVIŠTE: Teplé, dostatočne vlhké, priepustné, úrodné, hlinité pôdy. Neznáša ťažké, ílovité, mokré pôdy, na ktorých trpí rakovinou, ale ani príliš suché pôdy, kde trpí múčnatkou. Vhodná aj do vyšších polôh, ale chránených pred vetrom.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Málo náchylná na chrastavitosť.
PÔVOD: nie presne známy, ale zrejme je to prastará odroda z Peloponézskeho polostrova, neskôr rozšírená do starovekého Ríma Appiom Claudiom. Prvý krát ju popísal švajčiarsky botanik a pomológ Johann Bauhin v 17. storočí ako "pomum pentagonum". Najstaršie nemecké pomológie zas tvrdia, že sa pestovala najmä v alpských oblastiach Tyrolska, vo Švajčiarsku a južnom Nemecku.
RAST: bujný, tvorí rozložité koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro.
PLODNOSŤ: neskorá, vysoká, striedavá
PLODY: malé až stredné (50-70 g), viac či menej hviezdicovitého tvaru s 5 cípmi. Šupka je tenká, pevná, lesklá, nie je mastná, svetložltá až slamovožltá s granátovočerveným líčkom. Dužina je biela až svetložltá, tuhá, chrumkavá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je sladkokyslá, priemerná osviežujúca, bez zvláštnej arómy či príchute.
DOZRIEVANIE: Zber v 2. pol. októbra, konzumná zrelosť od 1. pol. decembra, skladovateľnosť až do júna.
VYUŽITIE: vhodné predovšetkým ako vianočná dekorácia a na spracovanie na mušty a cider a na dlhodobé uskladnenie.
STANOVIŠTE: slnečné, hlboké hlinité, skôr vlhkejšie pôdy a slnečné stanovište, prípadne polotieň, najmä stredne teplé oblasti, ale aj chránené vyššie oblasti, vyhýbať sa uzavretým polohám s vysokou vlhkosťou vzduchu a veľmi teplým a suchým polohám.
ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná v dreve, stredne odolná voči chrastavistosti, náchylnejšia na múčnatku a bakteriálnu spálu. Plody sú odolné voči otláčaniu.
PÔVOD: Rusko, Povolžie, 18. st.
RAST: stredne bujný rast, vytvára široko guľovitú, rozložitejšiu korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom pre iné jablone. Vhodné opeľovače: Charlamowski, Coxova reneta, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.
PLODNOSŤ: pravidelná, ale striedavá, čo sa týka objemu, nezvykne preplodzovať.
PLODY: stredne veľké plody guľovitého až plocho guľovitého tvaru. Hladká šupka je osrienená, belavo žltá, takmer celá prekrytá rozmytou karmínovočervenou farbou s nápadnými bielymi lenticelami a modravým osrienením. Biela dužina, pod šupkou niekedy ružovejúca, je krehká, šťavnatá, jemne voňavá, po reze na vzduchu hnedne; chuť je dobrá, sladkokyslá.
DOZRIEVANIE: koncom júla až začiatkom augusta, vydrží asi 14 dní, potom múčnatie. Dozrieva nerovnomerne, treba robiť postupnú prebierku a trafiť správny čas zberu, aby plody neboli príliš kyslé, ale ani múčnaté.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a kuchynské použitie (na pečenie, kompóty apod.). Má málo odpadu pri spracovaní.
STANOVIŠTE: slnečné. Odroda nenáročná na pôdu, skromná na živiny a hnojenie. Nemá rada suché pôdy (padajú plody a trpí múčnatkou a červivosťou) ani mokré, ílovité (tam trpí rakovinou). Darí sa jej aj vo vyšších polohách, ale chránených pred vetrom.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i kvete, stredne odolná voči chrastavitosti (viac než Astrachán biely) a voči múčnatke, málo k monilióze.
PÔVOD: USA, Cayuga County v štáte New York na začiatku 19. storočia, tam získala aj meno Cayuga Redstreak. Synonymum v nemecky hovoriacich krajinách je Morgenröte, teda Ranné zore podľa výrazného červeného zafarbenia.
RAST: bujný, vytvára široko rozložité, guľovité koruny, neskôr mierne previsnuté.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, krátko, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Baumannova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion,Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.
PLODNOSŤ: neskoršia, stredná, striedavá.
PLODY: stredné až veľmi veľké (150-250 g), plocho guľovité, nepravidelné, hranaté. Šupka je hrubá, mdlo lesklá, neskôr mastná, žltá, na slnečnej strane rozmyto karmínovočervená, s pruhovaním či mramorovaním a svetlými lenticelami, na strome silne osrienená. Dužina je žltobiela, pevná, tuhá, neskôr krehká a šťavnatá, sladkokyslastá až sladkastá, menej výrazná.
DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumná zrelosť od decembra, uskladnenie do konca marca.
VYUŽITIE: vhodná skôr na spracovateľské využitie, najmä pečenie než na priamy konzum.
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje dostatočne vlhké, úrodné pôdy, skôr teplejšie polohy, z drsných polôh nebýva chutná.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, stredne odolná voči múčnatke, málo odolná voči chrastavitosti.
PÔVOD: z juhu stredného a zo západného Slovenska okolo Prievidze a Trenčína, nazývaná tam aj ""Bocmanka"" či ""Bosvanka"".
RAST: bujný, vytvára mohutnú korunu. V mladosti vyžaduje výchovný rez, neskôr nie je na rez náročná.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá.
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká.
PLODY: plocho guľovité, zelenožlté s červeným líčkom, dužina je sladkokyslá, šťavnatá.
DOZRIEVANIE: zber v októbri, vydrží do Vianoc.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie na mušty, sušenie apod.
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie jej vyhovuje dostatočne vlhká, ale priepustná pôda, ale celkovo je nenáročná, vhodná aj do chránených vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chrastavitosti.
PÔVOD: Belgicko, vypestoval ju škôlkar L. Coulon v Liège, prvé plody dozreli v r. 1856.
RAST: je veľmi bujný, vytvára jedny z najväčších stromov s mohutnou, široko guľovitou až rozložitou korunou a krátkym plodonosným obrastom.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Dülmener Herbstrosenapfel, Carpentin.
PLODNOSŤ: neskorá, medzi 10.-12. rokom po výsadbe, striedavá, stredne veľká až veľká.
PLODY: veľé až veľmi veľké (priemerne 180-200 g, ale aj 400 g) zhruba pravidelného, plocho guľatého tvaru. Šupka je hladká, čiastočne zdrsnená hrdzou, tvrdá, málo lesklá, v základe zelená, neskôr žltá a na slnečnej strane pruhovane červenkastá, pokrytá hrdzavými bodkami alebo škvrnami. Je to tzv. kožovka. Dužina je belavo žltkastá, jemná, hustá, najskôr chrumkavá, neskôr mäkne. Chuť veľmi dobrá, sladkokyslá, jemne korenistá, renetovitá, ušľachtilá.
DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva v novembri až v 1. polovici decembra, skladovateľná je do februára až apríla. Plody dobre držia na strome a neotláčajú sa pri preprave. Počas skladovania ale môžu vädnúť alebo zvnútra hniť.
VYUŽITIE: výborná na priamy konzum a muštovanie, vhodná aj na sušenie a ďalšie kuchynské spracovanie. Vhodná kvôli vzrastu najmä do sadov a veľkých záhrad, menej do alejí.
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlboké, živné pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími, ak nie sú príliš suché alebo príliš mokré. Vhodné sú polohy chránené pred neskorými jarnými mrazmi.
ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, málo v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti, rakovine a múčnatke, menej voči monilióze.
PÔVOD: súčasné Poľsko, Pruszc (nemecky Praust) pri Gdansku, ako náhodný semenáč ju od 70. rokov 19. storočia začal množiť nemecký škôlkar Anton Rathke, ktorý ju pomenoval podľa svojej dcéry.
RAST: slabý, vytvára menšie, úplne previsnuté, dekoratívne koruny. Je vhodná aj do menších záhrad.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Kvety sú veľmi dekoratívne, tmavoružové. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Coxova reneta, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Grahamovo, Hetlina, Jonathan, Malinové holovouské, Matkino, Ontário, Panenské české, Parména zlatá zimná, Studničné, Vejlímek červený.
PLODNOSŤ: skorá, dosť vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké, tupo kužeľovité. Šupka je hladká, hrubá, lesklá, zelenožltá až žltá, prekrytá na slnečnej strane červeným pruhovaným líčkom. Dužina je belavá, jemná, veľmi šťavnatá, málo chrumkavá. Chuť je kyslejšia až sladkokyslá, mierne korenistá, aromatická.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, dozrieva v októbri, vydrží do januára.
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, kuchynské spracovanie a najmä na muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na polohu ani na pôdu, je vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i kvete, menej odolná voči chrastavitosti a múčnatke.
PÔVOD: Anglicko, Sittingbourne, vyšľachtil ju pán Gascoyne, na trh bola uvedená v roku 1871.
RAST: bujný rast, neskôr miernejší, vytvára široko rozložité koruny, plochejšie až previsnuté.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Admirál, Ananásová reneta, Banánové zimné, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Cár Alexander, Coxova reneta, Discovery, Gdanský hranáč, Golden Delicous, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, James Grieve, Jonagold, Kidd's Orange Red, Matkino, Ontario, Parména šarlátová, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Spartan, Wealthy, Zuccalmagliova reneta.
PLODNOSŤ: neskoršia, stredná až nižšia, pravidelná.
PLODY: veľké až veľmi veľké plody (priemerne 170 g, maximálne až 400 g), šupka hladká, suchá, neskôr polomastná až mastná, základná farba svetlozelená neskôr žltozelená, krycia farba jemne červená s prechodom do výrazného červeného líčka, lenticely veľmi početné a výrazné, ohraničené červenou farbou. Dužina biela, mierne zelenkastá, od šupky niekedy mierne ružovkastá, krehká, v optimálnej zrelosti šťavnatá, neskôr suchšia. Chuť veľmi dobrá, plná, sladká, mierne kyselkavá, korenisto aromatická.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, plody dobre držia na stromoch, sú vhodné na konzum v mesiaci október, vydržia do decembra aj dlhšie.
VYUŽITIE: plody sú vhodné najmä ako stolové ovocie, ale aj na sušenie, mušty, na vzduchu len málo hnednú. Horšie sa skladujú (pri nízkej teplote dužina hnedne).
STANOVIŠTE: vyžaduje primerane vlhké pôdy, dobre znáša aj vyššie polohy s úrodnejšou pôdou, nemá rada uzatvorené polohy.
ODOLNOSŤ: odroda je dobre odolná voči mrazu, stredne odolná proti múčnatke. V príliš vlhkom prostredí je náchylná na chrastavitosť a moniliózu.
PÔVOD: Švajčiarsko, Wädenswil, objavil ho koncom 19. storočia ako náhodný semenáč vrchný záhradník Löbner a pomenoval po svojom otcovi, popísaný bol prvýkrát v roku 1899.
RAST: zdravý, vytvára stredne veľké, vznosné a pravidelné koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače nie sú overené, ale podľa času kvitnutia by mohli byť napr. Banánové zimné, Batul, Baumannova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Idared, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion,Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, stredne vysoká.
PLODY: stredne veľké až väčšie plody (priemerne 180 g) kužeľovitého tvaru. Šupka je stredne hrubá, hladká, pololesklá, v základe citrónovožltá, prekrytá mramorovanou / pruhovanou červeňou. Dužina je chrumkavá, jemne žltkastá, voňavá, menej šťavnatá, na vzduchu takmer nezhnedne. Chuť výborná, sladko kyselkavá, aromatická, podobná Coxovej renete.
DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra (čo najneskôr), konzumná zrelosť: december, skladovateľnosť do apríla i dlhšie. Vetrom plody nepadajú, nehnijú, nevädnú.
VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie, dlhodobé skladovanie. Plody dobre znášajú transport.
STANOVIŠTE: menej náročná odroda, vhodná i do vyšších, podhorských polôh; preferuje stredne ťažké pôdy a vlhkejšie ovzdušie.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chorobám, vrátane chrastavitosti a voči škodcom, len v suchu trpí múčnatkou.
PÔVOD: pravdepodobne Nemecko, 1. pol. 19. stor.
RAST: bujný, zdravý vzrast, koruna vysoká a široká.
OPEĽOVACIE POMERY: horšie prijíma cudzí peľ a zle opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Parména zlatá zimná, Priesvitné žlté, Ušľachtilé žlté.
PLODNOSŤ: neskoršia, bohatá úrodnosť každý 2.-3. rok.
PLODY: veľké, široko kužeľovité. Šupka je zelenavo-žltá, neskôr až zlatožltá, slnečná strana červeno pruhovaná a bodkovaná. Dužina jemná, hustá, mäkká, šťavnatá, chuť ľahko renetovo okorenená, nasladlá.
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť: november, vydrží do januára až marca.
VYUŽITIE: priamy konzum a spracovanie; plody dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: ľubovoľné, aj vyššie polohy, chránené pred drsným vetrom; na živiny bohaté, priepustné pôdy. V suchých pôdach sa jej nedarí a plody opadávajú, v mokrých a nepriepustných pôdach je náchylná na rakovinu.
ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu; v ťažkých, mokrých, nepriepustných pôdach náchylnosť na rakovinu.
PÔVOD: ČR, pravdepodobne Chodov na Domažlicku, 18. storočie.
RAST: stredný, vytvára ihlanovitú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače neboli preverené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť Gdanský hranáč, Grahamovo, Hodvábne neskorokvitnúce, Kasselská reneta, Ontário, Panenské české, Parména zlatá zimná, Hrkáč súdkovitý, Studničné, Sudetská reneta, Ušľachtilé žlté, Vejlímek červený, Watervlietské mramorované.
PLODNOSŤ: neskorá, pravidelná, priemerná.
PLODY: stredný až väčší plod splošteného, hranatého tvaru. Šupka je hladká, lesklá, mastná, pevná, zafarbená karmínovou červeňou a hrdzavými lenticelami. Dužina je tuhšia, pevná, chrumkavá, voňavá, žltkavo biela. Chuť ľahko korenistá, lahodná, s malinovou arómou. Plody obsahujú vysoký obsah fenolických látok a antioxidantov (inhibícia rakoviny).
DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumná zrelosť: december až január, skladovateľnosť do apríla až júna.
VYUŽITIE: priamy konzum, dlhá skladovateľnosť. Plody dobre znášajú transport.
STANOVIŠTE: slnečné, odroda je nenáročná, darí sa jej aj vo vyšších polohách.
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a múčnatke, stredná náchylnosť k chrastavitosti.
PÔVOD: Nemecko, buď v roku 1850 alebo 1872 nájdená ako náhodný semenáč, zrejme v Hohenheime.
RAST: stredný až bujný rast, vytvára vysoko guľovitú až previsnutú korunu. Neskoro raší.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne veľmi neskoro, až v druhej polovici mája. Vhodné opeľovače: Banánové zimné, Granny Smith, Charlamowski, Šampanská reneta.
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, ale striedavo vysoká.
PLODY: malé až stredne veľké (priemerne 90 g), guľovité až plocho guľovité. Šupka je jemná, hladká až lesklá, svetložltá až slamovožltá, akoby vosková, v tieni zelenkastá, na slnečnej strane žltšia alebo červeno mramorovaná, s množstvom hnedých bodiek. Dužina je biela, mäkká, jemná a šťavnatá. Chuť je ostro kyslá, menej sladká, bez korenitosti, jemne trpkastá.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, dozrieva v októbri, vydrží do novembra.
VYUŽITIE: najmä na muštovanie, výrobu cideru či pečenie a iné kuchynské spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, ale inak je veľmi nenáročná na polohu, znesie aj horšie pôdy, aj mrazové kotliny aj vyššie polohy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, v kvete uniká neskorým jarným mrazom, silne odolná voči chrastavitosti, múčnatke aj voči rakovine.
PÔVOD: stará odroda neznámeho pôvodu, zrejme z Nemecka, kde bola známa už v 18. storočí aj pod názvom Prinzenapfel.
RAST: stredne bujný. Tvorí mohutné kmene a veľké, vysoko guľovité, neskôr rozložité koruny s previsnutými konármi. Stromy sa dožívajú vysokého veku.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne neskoro, dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Aderslebensk kalvil, Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Croncelské, Landsberská reneta, Ontário, Parména zlatá zimná.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná, po 2-3 rokoch vždy vyššia.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150 g), valcovitého alebo súdkovitého tvaru. Šupka je jemná, hladká, pololesklá, svetložltá, na slnečnej strane červeno pruhovaná, mramorovaná či bodkovaná. Dužina je jemná, biela až žltkastá, krehká, kyprá, menej šťavnatá. Chuť je sladkokyselkavá s korenistou príchuťou, príjemne voňavá po rozmaríne. V niektorých plodoch po vyzretí semienka hrkajú - preto názov Hrkáč.
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva koncom septembra až v októbri, plody vydržia uskladnené do decembra, ale čoskoro po zbere strácajú svoju typickú korenistú chuť.
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a sušenie. Pri spracovaní je z plodov málo odpadu. Plody skladujeme vo vlhkejšom prostredí.
STANOVIŠTE: slnečné, prosperuje vo vlhkejších, mierne chladných oblastiach a znesie i vyššie, drsnejšie polohy, nemá rada piesočnaté pôdy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i v kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti, náchylnejšia na rakovinu v príliš mokrej pôde, najmä vo vyššom veku a na poškodenie voškou vlnačkou krvavou.
PÔVOD: Nemecko, Rottum v Hornom Švábsku, v r. 1903 ju objavil Jakob Fischer na okraji lesa v bezprostrednej blízkosti svojho pozemku ako náhodný semenáč s veľkými listami. V roku 1912 tento strom po prvýkrát priniesol ovocie a v roku 1914 boli niektoré z týchto jabĺk prezentované odborníkom z Württemberského záhradníckeho zväzu v Stuttgarte a následne boli po svojom objaviteľovi pomenované Jakob Fischer.
RAST: bujný, zdravý, tvorí rovné kmene, používa sa aj ako kmeňotvorná odroda. Vytvára veľké, široko pyramidálne koruny, časom prevísajúce pod váhou úrod.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a dlho, ale je zlým opeľovačom pre iné odrody (triploid). Vhodné opeľovače: Alkmene, Berlepschova reneta, James Grieve Red, Parména zlatá zimná.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.
PLODY: veľké až veľmi veľké (až 500 g), plocho guľovité, nepravidelné. Šupka je svetložltá, prekrytá svietivo červeným výrazným pruhovaným či mramorovaným líčkom na veľkej časti plodu, často modrofialovo osrienená. Dužina je zelenobiela, mäkká, šťavnatá, aromatická, na vzduchu rýchlo hnedne. Chuť je sladká, ovocná, jemne kyselkavá.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až začiatkom septembra, konzumne dozrievajú priamo pri zbere, plody vydržia asi 3-4 týždne, rýchlo múčnatejú.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na pečenie, výrobu muštov, kompótov či výživ.
STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na stanovište a pôdu, nevyhovuje jej len ťažká, ílovitá pôda a lokality s neskorými jarnými mrazmi. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, dobre odolná voči chrastavitosti a múčnatke, stredne odolná voči rakovine.
PÔVOD: neznámy, zrejme veľmi stará odroda, ako pôvod je uvádzaný Balkán, Pobaltie či Nemecko, Koblenz, zámok ríšskeho kniežaťa, kde bola pestovaná už v 17. storočí. Synonymá: Pomme de Prince verte, Green Prince, Kempes Pauliner.
RAST: veľmi bujný, vytvára vysoko guľovité, neskôr plochejšie až mierne previsnuté koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro až neskoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť Aderslebenský kalvil, Åkerö, Banánové zimné, Batul, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Červené tvrdé, Čistecké lahôdkové, Dukát, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Idared, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Kráľovnino, Krasokvet žltý, Londýnske, Parména šarlátová, Peasgoodovo, Red Delicious, Rubín, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Starking, Starkrimson Delicious, Šampión, Švajčiarske oranžové, Virginské ružové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové atď.
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, dosť pravidelná.
PLODY: sú stredne veľké (priemerne 150 g), plocho guľovité až guľovité, nesúmerné, niekedy splochými rebrami. Šupka je hrubá, jemná, ale pevná, hladká, lesklá, polomastná, dlho žltozelená, až zjari žltne, niektoré plody majú na slnečnej strane menšie hnedočervenkasté, rozmyté líčko s bielymi lenticelami a pehami. Dužina je zelenkastá, dlho tuhá, chrumkavá, veľmi šťavnatá, na vzduchu nehnedne. Chuť je dlho kyslá, ale po dozretí kyslosladká, bez výraznej korenitosti či vône, ale príjemne osviežujúca.
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici až koncom októbra. Konzumne plody dozrievajú podľa polohy a priebehu počasia počas pestovania v januári až marci a vydržia uskladnené v chlade do mája, júla či ešte dlhšie. Plody predčasne nepadajú. Stredne dobre znášajú prepravu, pri skladovaní navädnú a nehnijú, nestrácajú chuť.
VYUŽITIE: mohutný strom s kvetmi atraktívnymi pre opeľovače sa hodí do väčších záhrad, sadov, na pastviny, včelnice, do vetrolamov, alejí a stromoradí. Plody sú vhodné najmä na kuchynské spracovanie, teda pečenie, výrobu výživ, džemov, kompótov, sušenie, výrobu vína, ale aj na priamy konzum, najmä po ošúpaní.
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, znesie aj suchšie piesočnaté či kamenité pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete, silne vetruodolná, silne odolná voči chrastavitosti, stredne až silne voči múčnatke.
PÔVOD: ČR, stará odroda z východných Čiech, koniec 18. storočia.
RAST: rýchly a zdravý rast, tvorí veľké košaté koruny, v šírke dosahuje až 20 m.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne dobre plodí v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov a je kvalitným opeľovačom.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.
PLODY: menšie až stredné plody guľovitého alebo kužeľovitého tvaru, visia na krátkej silnej stopke. Šupka je jemná, skôr mastná, farbou svetložltá, pruhovaná na slnečnej strane karmínovočervenými pruhmi. Dužina je jemná, šťavnatá, drobnozrnná, chutí výborne a príjemne vonia. Chuť je sladká až sladko kyselkavá, lahodná.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra a začiatkom októbra, konzumná zrelosť: október; skladovateľnosť do februára.
VYUŽITIE: plody lahodnej chuti sú vhodné predovšetkým na priamy konzum a kuchynské použitie. Má malý jadrovník, takže je z nej málo odpadu pri čistení.
STANOVIŠTE: odroda znesie i vyššie, drsnejšie polohy. Nároky na pôdu nie sú vysoké.
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči mrazu a chorobám, silne odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke.
PÔVOD: veľmi stará odroda, zrejme Francúzsko, Metz v Lotrinsku.
RAST: bujný rast, vytvára mohutnú korunu, ktorá je široko rozložitá, mierne previsnutá.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Croncelské, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.
PLODNOSŤ: skorá a vysoká.
PLODY: stredne veľké plody, tvar guľovitý, prípadne aj vyšší alebo sploštený, väčšinou nenápadne päťhranný. Šupka je zelená, pokrytá hnedou "hrdzou", v ktorej sú belavé lenticely, bez líčka, hrubá. Je to tzv. kožovka. Dužina je biela, nazelenalá, veľmi jemná, kyprá a šťavnatá, výbornej sladkokyslej chuti s korenistou príchuťou.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do januára až marca, ak je dobre uskladnená. Plody predčasne padajú vo vetre.
VYUŽITIE: priamy konzum a kuchynské využitie, sušenie, výroba vína a lekváru.
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na kvalitu pôdy, ale nemá rada mokré, ťažké, ílovité, ani príliš suché, hodí sa do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná. V mokrých pôdach je náchylná na rakovinu, v príliš suchých predčasne padajú plody, náchylná na chrastavitosť v uzavretých polohách, málo náchylná na múčnatku v suchých pôdach.
PÔVOD: zrejme Nemecko, je možné, že je totožná s odrodou Ananásové červené, teda Roter Ananasapfel.
RAST: v mladosti tvorí veľkú, ihlanovitú, neskôr rozložitú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Ontario, Hammersteinovo.
PLODNOSŤ: nepravidelná, závisí na pôdnych pomeroch.
PLODY: guľovité, pri kalichu zúžené. Šupka je lesklá, mastná, základná farba žltozelená, takmer celá prekrytá tmavou červeňou, inak mramorovaná alebo svetlo pruhovaná, s početnými bielymi lenticelami. Dužina je biela, tuhá, šťavnatá, aromatická, sladkokyselkavá, s príjemnou malinovou príchuťou.
DOZRIEVANIE: zber v polovici septembra, vydrží počas októbra, neskôr stráca na kvalite.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj spracovanie.
STANOVIŠTE: teplejšie a chránené polohy, živné pôdy.
ODOLNOSŤ: veľmi otužilá odroda, kvitne neskoro. Je menej odolná voči rakovine.
PÔVOD: zrejme ČR, Polabí, staršia odroda.
RAST: bujný, neskôr mierny. Tvorí širokú, guľovitú korunu. Dobre obrastá krátkym plodonosným obrastom. Po zmladení silne zahusťuje.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, sama je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: Coxova reneta, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké, plocho guľovité, symetrické, mierne rebrovité. Šupka je pevná, hladká, lesklá, žltozelená, neskôr svetložltá s červenkastým líčkom. Dužina je biela, šťavnatá, jemná. Chuť je príjemne punčovo korenistá, sladkastá.
DOZRIEVANIE: zber od septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do decembra, prípadne až do februára.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, ale viac sa jej darí vo vlhkejších a dobre úrodných pôdach.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Dobre odolná voči rakovine, stredne voči monilióze a múčnatke, menej odolná voči chrastavitosti.
PÔVOD: Taliansko, Torriana v okrese Barge v provincii Cuneo nájdený náhodný semenáč. Na konci 19. storočia sa jej produkcia vyvážala do Nemecka, Anglicka a dokonca aj do Egypta. Synonymá a cudzie názvy: Grigia di Torriana, Gris Torriana, Gris'd Toriana.
RAST: umiernený až stredne bujný.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro.
PLODNOSŤ: stredne vysoká.
PLODY: stredne veľké, mierne sploštené. Šupka je žltkastozelená, pokrytá charakteristickou hrdzou. Je to tzv. kožovka. Dužina je pevná, svetlokrémová. Chuť je plná, sladká, mierne kyslastá, s príchuťou amaretta.
DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici októbra, konzumne dozrieva počas novembra, skladovateľná je do marca.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a pečenie, prípadne sušenie. Je to kráľovná jabĺk na pečenie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s hlbokou, výživnou pôdou. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne až dobre mrazuodolná, silnejšie odolná voči chrastavitosti, horkej škvrnitosti a voči voške vlnačke krvavej.

