Test - ČR 12% DPH (Stromy, rastliny...)

PÔVOD: USA, USDA/Southern Illinois University, kríženec (US 1482 x Darrow) x Thornfree

RAST: plazivý až polovzpriamený, stredne hustý. Výhony sú beztŕnne, hladké, lesklé, nevýrazne hranaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká, hlavná je na minuloročných výhonoch v lete.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 6,9 g), tvarovo vyrovnané, vajcovité, tmavo čierne, stredne lesklé, málo až stredne pevné, plod slabo až stredne silne drží na lôžku. Chuť je sladkokyslá až sladká (priemerne 6,8-12,2 Brix).

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od polovice augusta do septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie aj ďalšie spracovanie (sirupy, džemy a zaváraniny).

STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do teplých a chránených stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne odolná voči plesni šedej (Botrytis cinerea).

PÔVOD: druh z východnej Ázie a Japonska, kde sú pestované a šľachtené celé stáročia. Tento kultivar pochádza z Nemecka, vyšľachtil a na trh ho v r. 1905 uviedol Georg Ahrends, pôvodne ju uvádzal ako kríženca Hosta fortunei × Hosta sieboldiana, ale zrejme ide o kríženca druhov Hosta sieboldiana × Hosta tokudama.

RAST: stredne rýchly. Dorastá do mohutného trsu s výškou 60 cm a šírkou 90 cm, s modrozelenými, srdcovitými, silne vráskavými listami s výraznou žilnatinou a rozmermi približne 23x20 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne ako jedna z najskorších odrôd od júna do augusta bielymi, zvončekovitými, nevoňavými kvetmi.

PLODNOSŤ: nepestuje sa kvôli plodom, ale v prípade prítomnosti inej odrody vysoká.

PLODY: suché, pukavé tobolky obsahujúce viacero semien, ktoré si nezachovávajú vlastnosti odrody.

DOZRIEVANIE: od konca júla do septembra.

VYUŽITIE: veľmi ozdobná a dokonca aj jedlá rastlina do polotieňa a tieňa stromov aj budov, kombinovateľná s inými odrodami hosty. Kulinárne využitie: jedlé sú mladé výhonky, mladé stopky listov a mladé listy, ktoré sa jedia varené alebo dusené najmä v ázijských krajinách. Chuťou sa trochu podobajú špargli. Jedlé sú aj kvety zasurova s menej výraznou chuťou, ale veľmi dekoratívne do šalátov a dezertov k tmavým polevám.

STANOVIŠTE: najlepšie polotieň až silnejší tieň, ale tejto odrode nevadí ani priame ranné slnko, treba sa vyhnúť lokalite silne osvetlenej poobedným slnkom. Uprednostňuje ľahšiu, dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú piesočnato-hlinitú či hlinitú pôdu. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v podzemku (minimálne do -28 °C, možno až do -40 °C). Je to jedna z odrôd najviac odolných voči slizniakom a slimákom.

PÔVOD: súčasné Poľsko, Pruszc (nemecky Praust) pri Gdansku, ako náhodný semenáč ju od 70. rokov 19. storočia začal množiť nemecký škôlkar Anton Rathke, ktorý ju pomenoval podľa svojej dcéry.

 
RAST: slabý, vytvára menšie, úplne previsnuté, dekoratívne koruny. Je vhodná aj do menších záhrad.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Kvety sú veľmi dekoratívne, tmavoružové. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Coxova reneta, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Grahamovo, Hetlina, Jonathan, Malinové holovouské, Matkino, Ontário, Panenské české, Parména zlatá zimná, Studničné, Vejlímek červený.

 
PLODNOSŤ: skorá, dosť vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, tupo kužeľovité. Šupka je hladká, hrubá, lesklá, zelenožltá až žltá, prekrytá na slnečnej strane červeným pruhovaným líčkom. Dužina je belavá, jemná, veľmi šťavnatá, málo chrumkavá. Chuť je kyslejšia až sladkokyslá, mierne korenistá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, dozrieva v októbri, vydrží do januára.

 
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, kuchynské spracovanie a najmä na muštovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na polohu ani na pôdu, je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i kvete, menej odolná voči chrastavitosti a múčnatke.

PÔVOD: Nemecko, Grevenbroich, Porýnie, vyšľachtil ju v roku 1878 Dietrich Uhlhorn mladší ako kríženec medzi Ananásovou renetou a Purpurovým agátovým a pomenoval ju po svojom svokrovi súdnom radcovi Vinzenzovi von Zuccalmagliovi.

 
RAST: v mladosti stredný, neskôr slabší, menej intenzívny, koruna spočiatku široká, neskôr vysoko guľovitá, hustejšia.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Coxova reneta, James Grieve, Croncelské, Landsberská reneta, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Ušľachtilé žlté, Železné.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, v plnej plodnosti striedavá.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, s vajcovitým až guľovitým tvarom, veľkostne aj tvarovo nevyrovnané. Šupka je zelenkavo citrónovožltá, na slnečnej strane s červeno-oranžovým nádychom, s červenohnedými lenticelami. Dužina je jemná, hustá, šťavnatá, mierne voňavá, chuť sladko kyselkavá, vyvážená, príjemne korenistá, osviežujúca, veľmi dobrá.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v novembri až začiatkom decembra, skladovateľnosť do februára až marca. Nepadajú predčasne pôsobením vetra. Nevädne pri skladovaní, ale môže múčnatieť.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie a skladovanie. Na vzduchu nehnedne. Plody sú odolné voči otlačeniu a vhodné na transport.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy živné, vlhké, stredne ťažké, nie však mokré. V suchých pôdach sú plody len veľmi malé. Vhodná pre teplé polohy, chránené pred vetrom a silnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolná voči škodcom, v dreve často namŕza, stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke, v mokrých pôdach trpí rakovinou.

PÔVOD: južná Európa, Španielsko, juhozápadná Ukrajina až Stredná Ázia. V strednej Európe rastie hlavne v teplejších oblastiach, na Slovensku na karbonátoch v teplejších oblastiach, najvyššie položené výskyty sú zaznamenané z Muránskej planiny.

 
RAST: stredne bujný, tvorí vyšší viackmenný ker až strom dorastajúci do 9–13 m výšky a 9 m šírky, často so zakriveným kmeňom. Koruna je široká, guľovitá až nepravidelná. Listy sú široko vajcovité až okrúhle, krátko hrotité, po okraji vrúbkovano zubaté, na vrchnej strane tmavozelené lesklé, lysé, na spodnej svetlozelené.

 
OPEĽOVACIE POMERY: variabilne samoopelivá aj cudzoopelivá so stromami s obojpohlavnými kvetmi aj so stromami len s funkčne samičími voňavými kvetmi opeľovanými hmyzom, kvitne v máji.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3-6 rokoch), vyššia v prípade stromov s funkčne samičími kvetmi.

 
PLODY: malé (6–7 mm), guľovité, tmavočervené až čierne kôstkovice horkej chuti. Kôstka je asi 4 mm veľká, vajcovitá s dvoma rebrami, žltkastá až svetlosivá, hladká.

 
DOZRIEVANIE: koncom júna a v júli.

 
VYUŽITIE: celý strom je veľmi ozdobný, tvarom koruny, listami, voňavými kvetmi aj plodmi, vhodný do parkov a záhrad, alejí či medzí a voľnej krajiny. Používa sa ako suchuvzdorný a vzrast oslabujúci podpník pre čerešne a višne. Pomleté jadrá kôstok sa v Grécku, Egypte a v Malej Ázii používajú v malých množstvách ako korenie "mahleb" / "mahlepi" s chuťou a vôňou kombinujúcou horké mandle a čerešne či marcipán do pečiva či syrov. Má tvrdé a ťažké drevo vhodné na rezbárstvo.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje vlhké, ale dobre odvodnené, hlinité, chudobnejšie pôdy, ale je odolná voči suchu, rastie v lesostepných spoločenstvách spolu s dubom plstnatým a jaseňom mannovým a inými teplo a suchomilnými drevinami, hlavne na výhrevných, vysychavých, vápenatých a kamenitých stanovištiach. Je vhodná aj do tepelných ostrovov miest.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C, silne suchuvzdorná a dobre odolná voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: USA, Wisconsin, vyšľachtil ju v roku 1999 Roger Anderson voľným opelením odrody Bartzella, ktorá je medzidruhovým krížencom Paeonia x itoh medzi bylinnou Paeonia lactiflora a drevitou Paeonia suffruticosa.

 
RAST: stredne rýchly, dorastá do výšky 60-130 cm a šírky 60-100 cm. Je to dlhoveká trvalka prezimujúca v hľuznatom koreni. Zdravé a počas celej zsezóny atraktívne listy sú hlboko vykrajované a pri rozvíjaní majú červenkastý nádych, počas leta sa zmenia na svetlozelené a na jeseň sčervenajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: prevažne sterilná, od mája do júna kvitne veľkými (13-15 cm), poloplnými, ružovočervenými, jemne voňavými kvetmi s tmavším stredom a žiarivožltými tyčinkami. Počas kvitnutia mení farbu od tmavšej, malinovoružovej až po svetloružovú s žltkastým nádychom.

 
PLODNOSŤ: väčšinou netvorí plody so semenami.

 
PLODY: väčšinou netvorí plody - mechúriky.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka, ktorá najlepšie vynikne ako solitér alebo s inými odrodami pivoniek v samostatnom záhone.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou a dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -28 °C. Nezvykne trpieť chorobami a škodcami, zriedkavo ju môžu poškodiť háďatko králikové (Aphelenchoides ritzemabosi) či hrotokrídlovec záhradný (Hepialus lupulinus) alebo verticíliové vädnutie v prípadne nedostatočne priepustnej pôdy.

PÔVOD: druh pochádza z územia USA, od štátu New York po Floridu, ns západ až po  Iowu, Missouri, Oklahomu a Louisiana, kde rastie na vlhkých alebo skalnatých zalesnených svahoch, v roklinách, na brehoch potokov a úpätí útesov. Odrodu Candybelle® Marshmallow vyšľachtil v Holandsku v roku 2014 Guido Rouwette ako semenáč s otcovskou odrodou Anabelle a uviedol na trh v roku 2019. Synonymá: GRHYAR1406^PBR.

RAST: umiernený, kompaktný, je to opadavý ker, ktorý dosahuje výšku cca. 80 cm a šírku 90 cm. Vyznačuje sa pevnými, neohýbajúcimi sa, vzpriamene rastúcimi konármi, ktoré unesú ťažké súkvetia aj v daždi. Má sýtozelené listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú dožlta.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, ale väčšina kvetov v súkvetí je sterilná. Kvitne od júla do septembra na letorastoch veľkými (20-25 cm), guľovitými súkvetiami veľkých, sterilných kvetov s občasnými menšími, plodnými kvetmi od krémovej do svetlolososovej.

PLODNOSŤ: skorá, ale zanedbateľná.

PLODY: nejedlé drobné tobolky. 

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: nízky krík okrasný najmä dlho kvitnúcimi kvetmi, ale aj listami vhodný najmä do skupinových výsadieb s ďalšími odrodami a druhmi hortenzií či iných kríkov do polotieňa stromov či ako pozadie pre trvalkový záhon v menších aj väčších záhradách, parkoch či inej mestskej zeleni. Veľmi sa hodí na rez čerstvých, ale aj sušených kvetov do kytíc a aranžmánov. Kulinárne využitie: olúpané konáre sa dajú zaliať ako čaj. Letorasty sa dajú uvariť a následne opražiť pred konzumáciou. Liečivé využitie: korene pôsobia proti črevným parazitom, sú potopudné, močopudné, vyvolávajú vracanie. Používajú sa pri obličkových kameňoch, zápale močového mechúra, zápale obličiek, zväčšenej prostate a zápaloch priedušiek. Nadmerné dávky však spôsobujú nevoľnosť a zahlienenie priedušiek. čerstvé korene sú šťavnaté a ľahko sa krájajú, sušené sú veľmi tvrdé a pevné. Zbierajú sa na jeseň a nakrájajú na malé kúsky pred usušením. Ošúpaná borka sa používa ako obklad na rany, popáleniny, natiahnuté svaly apod.

STANOVIŠTE: slnečné v chladnejších polohách s dostatočne a rovnomerne vlhkou pôdou alebo polotieň v teplejších polohách. Je veľmi prispôsobivá rôznej pôde, ale neznáša sucho, rýchlo vädne. Na farbu kvetov nevplýva výrazne pH pôdy, je relatívne stabilná v porovnaní s hortenziou veľkolistou. 

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -23 °C až -25 °C, tým, že kvitne na letorastoch, kvitnutie nebýva ohrozené ani silnejšími mrazmi v zime. Je menej odolná voči suchu než iné druhy hortenzií. Veľmi dobre je odolná naopak voči dažďu a vetru, konáre držia pevne. Zajace a králiky ju nezvyknú poškodzovať. Je dobre odolná voči väčšine chorôb a škodcov poškodzujúcich hortenzie, ale niekedy ju môžu potrápiť vošky, roztoče a puklice či múčnatka, listová škvrnitosť (Cercospora sp.) či botrytída v príliš vlhkých podmienkach (Botrytis sp.). 

PÔVOD: východná Ázia od V Sibíru cez Mongolsko po severnú Čínu, kde rastie na vlhkejších svahoch a v roklinách, v nadmorských výškach od asi 1000 do 1600 m n.m.

RAST: bujný do výšky cca 60-100 cm. Listy sú veľké, hladké, zelené, kvety biele. Jedlé stonky sú červenkasté, šťavnaté, sladkokyselkavé, osviežujúce. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, vetrom opelivá.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, úroda stoniek je stredná až vysoká.

PLODY: nie sú jedlé, sú vajcovité nažky s 2-4 krídlami, používame len na rozmnoženie.

DOZRIEVANIE: zber stoniek od apríla do júna. Semená na rozmnožovanie dozrievajú v júli a auguste.

VYUŽITIE: stonky treba tepelne upraviť, používajú sa na prípravu koláčov, kompótov, omáčok, sirupov, v ktorých si zachovávajú ružovkastú farbu.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište až polotieň, humózne, dostatočne vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v koreni do -37 °C až -40 °C. Na jar ju môžu poškodzovať slimáky a slizniaky.

PÔVOD: Nemecko, objavil ju Reimer Kordes ako mutáciu odrody Ilse Krohn v roku 1964.

RAST: veľmi bujný, kríkový, dorastá do výšky až 275 cm. Listý sú tmavozelené, lesklé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne opakovane vo vlnách v malých súkvetiach od júna po prvé silnejšie mrazy. Kvety sú veľké (priemerne 14 cm), poloplné (so 17-25 lupienkami), silne voňavé, biele či krémové so stredom farby svetlej marhule či šampanského.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú malé, guľaté. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna ruža vhodná do pozadia zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami, ako vyšší živý plot, k pergolám, oblúkom a iným oporám, na rez do vázy. Kulinárne využitie: silne aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Z celých kvetov sa destiláciou dá získať ružový olej a ružový hydrolát. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné či polotieň, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, na jar letorasty vyžadujú ochranu pred neskorými jarnými mrazmi. Je silne odolná voči čiernej škvrnitosti listov. Znesie aj zatienenie.

PÔVOD: južná časť Kórejského polostrova, ostrov Sachalin a Kurilské ostrovy a Japonsko. Ide o drevnatú lianu, ktorá vo svojej domovine rastie vo vlhkých lesoch, a popína sa po stromoch a skalách. Do európskej kultúry bola uvedená približne v druhej polovici 19. storočia (okolo roku 1865).

RAST: pomalší v prvých rokoch, neskôr pomerne bujný. Je to opadavý, popínavý ker dorastajúci do výšky aj 10-15 m a šírky 4-10 m a vyžadujúci dostatočne pevnú oporu, o ktorú sa môže prichytiť priľnavými vzdušnými korienkami. Má stopkaté, elipsovité, na vrchole špicaté, na okraji zúbkaté listy dlhé 5-10 cm a široké 3–7 cm. Dobre znáša rez, ktorý sa odporúča po odkvitnutí.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v júni až júli drobnými, bielymi, plodnými kvetmi plnými peľu a nektáru, ktoré tvoria veľké ploché metliny široké až 15-25 cm a ktoré sú po krajoch lemované sterilnými kvetmi veľkými až 3 cm.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody. Vstupuje do plodnosti obvykle 5-8 rokov po výsadbe, plodnosť je obvykle stredná.

PLODY: drobné tobolky s malými semienkami.

DOZRIEVANIE: v auguste a septembri. Nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: krásny okrasný vertikálny prvok záhrad - ideálna na popínanie okolo múrov, plotov, stien domov, altánkov či pergol. 

STANOVIŠTE: preferuje polotieň či tieň, ale darí sa jej aj na plnom slnkom za prepokladu pravidelnej zálievky. Má rada hlinité až humózne, vlhké, ale dobre priepustné pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná až do -34°C. Dobre toleruje tieň a vietor, horšie toleruje sucho. Môže byť napádaná voškami či červcami. Z chorôb sa môže vyskytovať škvrnitosť listov, múčnatka a zriedkavo sivá pleseň.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: obsahuje kyanogénne glykozidy typické pre rod Hydrangea (potenciálne mierne toxická pri požití). Škodlivá pre psy a mačky. Môže spôsobiť kontaktnú dermatitídu (kožný alergén) - pri manipulácii sa odporúča používať ochranné rukavice.

PÔVOD: Dánsko, vyšľachtil ju Niels Dines Poulsen niekedy pred rokom 1959, kedy bola registrovaná, ako kríženca odrôd Columbine x Cläre Grammerstorf, na trh bola uvedená v roku 1963. V roku 1962 vyhrala zlatú medailu na výstave britskej Royal National Rose Society (Kráľovskej národnej ružiarskej spoločnosti ) a v roku 1993 získala ocenenie Award of Garden Merit od Royal Horticultural Society (britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti).

RAST: je bujný, vzpriamený, je to floribunda (= mnohokvetá ruža) označovaná niekedy ako popínavá ruža. Dorastá do výšky 120-185 cm a šírky 90 až 120 cm. Má stredne zelené listy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne opakovane vo vlnách od júna až po prvé mrazy citrónovožltými až sýtožltými kvetmi často s ružovkastými okrajmi lupienkov. Kvety sú veľké (priemerne 10 cm), dvojité, s priemerne 17-25 lupienkami a stredne až silne, sladko voňavé, klasického tvaru čajohybridných ruží.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú menšie a červené. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna a voňavá ruža vhodná do zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami, do vyšších živých plotov, ale aj ako kratšia popínavá ruža k trelážam či k múru, nie na veľmi vysoké oblúky. Kulinárne využitie: stredne až silnejšie aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj do chladných polôh so zimnou ochranou čečinou.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne až vyššie odolná voči čiernej škvrnitosti ruží (Diplocarpon rosae), stredne odolná voči múčnatke (Podosphaera pannosa) a vyššie odolná voči hrdzi (Phragmidium mucronatum). Je stredne odolná voči suchu po zakorenení, kedy ju môžu potrápiť aj vošky.

PÔVOD: USA, Somerset Rose Nursery, našiel ju Henry F. Bosenberg ako náhodnú opakovane kvitnúcu mutáciu raz kvitnúcej odrody Dr. W. van Fleet v roku 1930 a registroval ju v tom istom roku Henry A. Dreer. Ako prvá rastlina získala v roku 1931 v USA patent (Plant Patent No. 1), žiadosť podával Henry F. Bosenberg.

RAST: je veľmi bujný, oblúkovito popínavý, hustý, dorastá do výšky 3-6 m, ale dá sa udržať rezom nižšia, šírku dosahuje až okolo 2,5 m. Listy sú stredne veľké, lesklé, tmavozelené.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne od polovice júna opakovane vo vlnách až do prvých silnejších mrazov veľkými (priemerne 9 cm), svetloružovými, poloplnými kvetmi s 26-40 lupienkmi, v miskovitom až plochom tvare, ktoré voňajú stredne silne po jablku. Kvety sú väčšinou po malých skupinkách po 2-4 kusoch. Kvitne najlepšie na staršom dreve, na čo najbohatšie kvitnutie vyžaduje umiernený rez.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú stredne veľké, guľaté, oranžovočervené, s dlhými, odstávajúcimi kalíšnymi lístkami. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna ruža vhodná najmä ako popínavá na mohutné konštrukcie treláží, oblúkov či na pergoly, k múrom a plotom. Kulinárne využitie: stredne aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh s ochranou proti mrazu čečinou.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom, po zakorenení je silne suchuvzdorná. Je vysoko odolná voči čiernej škvrnitosti ruží (Diplocarpon rosae), dobre odolná voči múčnatke (Podosphaera pannosa) a stredne odolná voči hrdzi (Phragmidium mucronatum). Je dobre odolná voči dažďu.

PÔVOD: neznámy, je mutáciou známej odrody Nina Weibull, ktorú vyšľachtil dánsky škôlkar Svend Poulsen v roku 1961.

RAST: bujný, popínavý, je to floribunda dorastajúca do výšky až 300 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne masovo raz koncom jari až začiatkom leta, opakuje kvitnutie roztrúsenými kvetmi neskôr počas leta. Má tmavočervené, stredne veľké, poloplné kvety bez vône.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú malé. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna ruža vhodná najmä na popínanie na treláže, oblúky, pergoly, ploty apod. Je vhodná aj na rez do vázy. Kulinárne využitie: Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná a dobre odolná voči chorobám.

PÔVOD: Belgicko, vyšľachtil ju v roku 1958 Louis Lens ako kríženca odrôd Peace x Independence. V roku 1958 získala striebornú medailu na prehliadke ruží v Baden-Badene. Synonymá: Dama di Cuori, Herz-Dame, Queen of Hearts, Röd Peace.

RAST: bujný, dorastá do výšky 90-120 cm. Má lesklé, tmavozelené listy, je husto otŕnená.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne opakovane vo vlnách počas celého leta. Má veľmi veľké (priemerne 15 cm), plné, čerešňovo červené, silne voňavé kvety s až 35 lupienkami,

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú stredne veľké, guľaté, oranžovočervené. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna ruža vhodná do zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami, vhodná aj na rez do vázy. Kulinárne využitie: aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či  pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Z celých kvetov sa destiláciou získava ružový éterický olej a ružový hydrolát. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -28,9 °C až -31,7 °C, na jar potrebujú mladé výhony ochranu pred neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení je silne odolná voči vysokým teplotám a múčnatke, menej voči čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Reimer Kordes v roku 1958 ako kríženec odrôd Robin Hood x Virgo. Synonymá: Schneewittchen®, Fée des Neiges, Iceberg, Sneeuwwitje.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, kríčkový, dorastá do výšky 75-150 cm, šírky 60 cm. Má lesklé, svetlozelené listy. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne bohato vo vlnách počas celého leta bielymi či krémovými, veľkými (priemerne 5 cm), poloplnými, jemne voňavými kvetmi so 17-25 lupienkami v malých súkvetiach. Má dlhé, špicaté puky.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú menšie. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna ruža vhodná do zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami, aj na rez do kytíc. Kulinárne využitie: stredne aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v zime dreve do -28,9 °C až -31,7 °C, na jar vyžadujú mladé výhony ochranu pred neskorými jarnými mrazmi. Veľmi dobre odolná voči chorobám a dobre znáša zatienenie.

PÔVOD: Holandsko, objavil ju škôlkar F. J. Grootendorst v roku 1949, pravedpodobne ako mutáciu odrody Dick Koster. Synonymá: Fête des Mères, Mothers Day, Mothersday, Muttertag, Muttertagers, Paree Red, Red Mothersday.

RAST: umiernený, je to kríková polyantka dorastajúca do výšky len 30-70 cm. Listy sú menšie, lesklé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne vo vlnách opakovane počas celého leta tmavočervenými kvetmi jemnej až silnejšej vône. Kvety sú sú menšie, guľovité (priemerne 3 cm), poloplné so 17-25 lupeňmi, tvoria sa vo veľkých súkvetiach.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú menšie. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna nízka, pôdopokryvná ruža vhodná do zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami, do skaliek a na okraje záhonov, do kvetináčov a hrantov, aj na rez do vázy. Kulinárne využitie: stredne aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do minimálne -18 °C až -20 °C. V kvete uniká neskorým jarným mrazom. Nezvykne trpieťchorobami.

PÔVOD: druh pochádza zo západnej a severnej Európy, od Pyrenejského poloostrova cez Francúzsko a Nemecko, západné Rakúsko a Švajčiarsko, po južné Nórsko, Švédsko, na sever Poľska, vyskytuje sa pôvodne aj vo Veľkej Británii, Írsku, v určitých lokalitách v Taliansku, na Korzike, v severoafrickom Maroku. Tam rastie vo svetlých dúbravách, na okrajoch lesa, na vlhkých piesočnatých až ílovitých pôdach, najmä v oblastiach s vyššou vzdušnou vlhkosťou, je typický pre prímorské oblasti. Odroda Serotina je neznámeho pôvodu, ale pestovala sa v holandských škôlkach už v 19. storočí.

RAST: bujný, je to opadavá liana dorastajúca aj do 5-6 m a vyžadujúca oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý (najmä nočnými morami), jednodomý s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v rámci zemolezov ovíjavých neskoro ("serotina" = neskorá), teda od júna do júla a po kratšej prestávke od augusta do prvých mrazov veľkými, silne voňavými kvetmi s dlhou rúrkovitou korunou červenou z vonkajšej a žltou až žltobielou z vnútornej strany.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti inej odrody či semenáča zemolezu ovíjavého vysoká, pravidelná, inak nižšia.

PLODY: malé (priemerne 6-10 mm, 0,2-0,8g), guľaté, mierne jedovaté, ale dekoratívne bobule. Šupka je oranžovočervená až jasne červená, lesklá, hladká. Dužina je mäkká, šťavnatá, obsahuje niekoľko semien.

DOZRIEVANIE: postupne od augusta do októbra.   

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívna a voňavá liana ozdobná nielen dlho kvitnúcimi kvetmi, ale aj žiarivočerenými plodmi, atraktívna kvetmi pre množstvo opeľovačov a plodmi pre vtákov. Je vhodná na ovíjanie po pergolách, oblúkoch, samostatne aj pri stenách stojacich trelážach, plotoch v menších aj väčších záhradách, balkónoch, terasách, ale aj v parkoch či inej mestskej zeleni, najmä pri vodných prvkoch. Kulinárne využitie: kvety po odstránení zeleného kalichu možno použiť ako jedlú dekoráciu dezertov, šalátov či zaliať ich ako čaj alebo si z nich urobiť sirup.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, v teplých oblastiach najlepšie na stanovišti s poobedným zatienením. Preferuje humóznu, výživnú, dobre odvodnenú pôdu a vlhkejšie ovzdušie. Vhodný do teplých, stredne teplých a chladných lokalít.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29°C až -34 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. V teplých lokalitách sa môže vyskytnúť múčnatka, škvrnitosť listov alebo vošky či puklice, inak nezvykne veľmi trpieť chorobami. 

PÔVOD: pravdepodobne juhovýchodná Európa a Malá Ázia.

RAST: na Slovensku zákonom chránený druh. V prírode sa bežne vyskytujúci druh hrušky už len v nízkej početnosti a na pár miestach južnej hranice. Hruška snežná (Pyrus nivalis) je iný druh ako hruška obyčajná. Strom dorastá do výšky 6-10 m a šírky 5-7 m. Mladé vetvičky sú striebornobiele s chĺpkami. Staršie tmavnú do sivej až čiernej farby, rovnako aj kmeň. Na jeseň sa lístie sfarbí do tmavočervena, ako ostatné druhy hrušiek.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro na jar veľkým množstvom veľkých bielych kvetov (v priemere 2,5-3 cm), kvôli čomu dostala druhový názov snežná / nivalis. Je cudzoopelivá a na dosiahnutie úrody potrebuje prepelenie geneticky odlišným jedincom svojho druhu (Pyrus nivalis) alebo nejakou hruškou domácou (Pyrus communis) či hruškou planou (Pyrus pyraster) kvitnúcou v podobný čas vo vzdialenosti do cca. 60 m.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača vysoká.

PLODY: malé guľovité až hruškovité, zelenožltej farby, jemnej, nakyslastej chuti po uhniličení.

DOZRIEVANIE: na zber dozrieva koncom októbra, konzumne až koncom novembra, vydrží do marca.

VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, najmä v kvete, vhodný do veľkých záhrad, parkov a alejí a vetrolamov. Plody sú vhodné na pálenie a sušenie alebo výrobu perry, teda hruškového cideru.

STANOVIŠTE:slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, dobre znáša sucho, ale aj ťažké ílovité pôdy.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, odolná voči suchu, vetru a zasoleniu pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Taliansko, Torriana v okrese Barge v provincii Cuneo nájdený náhodný semenáč. Na konci 19. storočia sa jej produkcia vyvážala do Nemecka, Anglicka a dokonca aj do Egypta. Synonymá a cudzie názvy: Grigia di Torriana, Gris Torriana, Gris'd Toriana.

RAST: umiernený až stredne bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, mierne sploštené. Šupka je žltkastozelená, pokrytá charakteristickou hrdzou. Je to tzv. kožovka. Dužina je pevná, svetlokrémová. Chuť je plná, sladká, mierne kyslastá, s príchuťou amaretta.

DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici októbra, konzumne dozrieva počas novembra, skladovateľná je do marca.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a pečenie, prípadne sušenie. Je to kráľovná jabĺk na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s hlbokou, výživnou pôdou. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až dobre mrazuodolná, silnejšie odolná voči chrastavitosti, horkej škvrnitosti a voči voške vlnačke krvavej.

PÔVOD: má asi najväčší prirodzený areál zo všetkých jedlí, SV Severnej Ameriky - na veľkom území Kanady a v časti USA, od 0 po 1500 m n.m. Často rastie na nízkopoložených bažinatých pôdach, kde je dominantným druhom, ale aj na dobre odvodnených svahoch.

 
RAST: pomalý, dosahuje výšku 15-25 m a šírku 5 m. Koruna je končisto kužeľovitá a kmeň je štíhly. Borku má sivohnedú so živicovými pľuzgierikmi, v mladosti hladkú, neskôr šupinovitú. Ihlice (15-25 mm) odstávajú šikmo nahor a sú hrebeňovité, zvrchu tmavozelené, naspodku s 2 úzkymi bielymi pásmi. Po rozdrvení voňajú balzamovo.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, vetrom opelivá, silne cudzoopelivá. Kvitne v máji. Samčie šištice sú žlté alebo červenkasté, samičie fialovopurpurové alebo zelenofialové.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, po 15 až 30 rokoch od vyklíčenia.

 
PLODY: šišky (4-7 cm), hnedé, vzpriamené, v plnej zrelosti rozpadavé. Semená majú dlhé, tenké, blanité krídlo.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri toho istého roku.

 
VYUŽITIE: je to asi najvoňavejší vianočný stromček s trvanlivým ihličím. Zo živicových pľuzgierikov sa získava tzv. kanadský balzam (25 % esenciálneho oleja, 75 % živice). Používa sa najmä na ochutenie sladkostí, pečiva, zmrzliny a nápojov. Je veľmi efektívnym antiseptikom, analgetikom a hojí popáleniny, povrchové rany, škrabance či poranené bradavky pri dojčení. Používa sa na zapálené hrdlo a aj technicky ako lepidlo na optické prístroje. Púčiky, živica a miazga sa používajú na liečbu kurieho oka a bradavíc. Živica obsahuje veľa vitamínu C, je močopudná a povzbudzujúca. Používa sa v malých dávkach vnútorne proti kašľu a hnačkám. Využíva sa aj v parfumérii. Mladé ihličie sa používa na čaj proti kašľu, nádche a horúčk, obsahuje veľa vitamínu C. Zbiera sa na jar a suší sa na neskôr. Na jar alebo septembri sa z neho získava aj esenciálny olej.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, veľmi dobre znáša zatienenie, najmä v mladom veku. Preferuje kvalitnú, vlhkú, ale nie podmáčanú pôdu, zvládne aj ťažkú ílovitú pôdu, skôr kyslejšiu až po pH 5, ale znesie pH od 4,5 po 7,5. Neznáša silné znečistenie ovzdušia. Preferuje severné svahy. Korení plytko a je náchylnejšia na poškodenie vetrom. Toleruje ročný úhrn zrážok od 600 to 1500 mm, priemernú ročnú teplotu od 5 °C po 12 °C.

 
ODOLNOSŤ: veľmi silne mrazuodolná do -40 °C až -45,6 °C.

PÔVOD: Severná Amerika - V časť v oblasti od Velkých jazier až po Appalačské hory. Presný pôvod tohto kultivaru nie je jasný, ale známy je už od 40. rokov 20. storočia.

RAST: bujný, dorastá do výšky 80-120 cm a šírky 50-60 cm. Je to trvalka prezimujúca v koreni. Byľ je dlhá, jednoduchá, rozvetvuje sa len hore. Listy sú protistojné, väčšinou prisedavé, kopijovité, sýto zelené, mladé majú stredne silné antokyánové (purpurovohnedé) zafarbenie.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivý, hmyzom opelivý, od júla do augusta až septembra kvitne voňavými modrofialovými kvetmi so svetlejším očkom, kvety sú usporiadané do kopulovitej metliny. Modrý odtieň vynikne najmä skoro ráno a pred zotmením.

PLODNOSŤ: pri ponechaní kvetenstva vysoká, pravidelná.

PLODY: vajcovité tobolky so semenami.

DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.

VYUŽITIE: veľmi okrasná, dlho kvitnúca klasická trvalka vhodná do zmiešaných trvalkových záhonov, nektárodajná a atraktívna aj pre opeľovače, najmä včely, motýle a čmeliaky. Dobre vynikne v kyticiach. Kulinárne využitie: koruny kvetov po vytrhaní z kalichov sú jedlé a ich môžete konzumovať zasurova v šalátoch či ako jedlú dekoráciu dezertov, v krémoch či nátierkach.

STANOVIŠTE: najlepšie polotieň, ale aj slnečné, uprednostňujú dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú, úrodnú pôdu.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný - minimálne do -34,4 °C. Silne odolný voči múčnatke (Erysiphe cichoracearum). Napadnutie roztočmi sa dá minimalizovať umiestnením na dostatočne vlhké miesto a zabezpečením dostatočnej vlahy v časoch sucha.

PÔVOD: Nemecko, Lützelsachsen pri Weinheime, v roku 1914 ju objavil ako náhodný semenáč G. P. Nickel medzi inými semenáčmi a odkopkami.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí guľovité, redšie, neskôr široko rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bryská, Bühlská, Cárska, Ontário, Ruth Gerstetter, Zimmerova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, hoci striedavá, čo sa týka objemu úrody.

PLODY: stredne veľké (20-22 g), podlhovasté, oválne, súmerné. Šupka je pod svetlomodrým osrienením tmavofialovomodrá až tmavomodrá, v tieni červenkastá, tuhšia, hrubšia, kyselkavá, dá sa stiahnuť z dužiny a takmer nevoní. Dužina je zelenožltá až oranžovohnedá, stredne šťavnatá, mäkká. Chuť je sladkokyslá, aromatickejšia len na dobrom stanovišti a v teplom roku.

DOZRIEVANIE: v druhej polovici júla, patrí medzi najskoršie slivky. Plody dobre držia na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Darí sa jej najlepšie v hlbšej, hlinitej, úrodnej, stredne vlhkej pôde. Je vhodná len do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete, menej až stredne tolerantná voči šarke, stredne odolná voči ďalším chorobám, často ju napadajú roztočce a obaľovač slivkový (Cydia funebrana).

PÔVOD: stredná a južná Európa, stredná Ázia, severozápadná Afrika, Severná Amerika. Niekedy je považovaný za kultivar, inokedy za prirodzenú mutáciu európskeho druhu, možno zo severotalianského Lombardska, kde ho pestovali už v 18. storočí. Jeho atraktívny a najmä nezameniteľný habitus mu zabezpečil rýchle rozšírenie do všetkých klimaticky vhodných oblastí sveta, vysádza sa v Európe, Severnej Amerike aj vo východnej Ázii.

RAST: v mladosti pozvoľný, potom rýchlejší, dožíva sa zhruba 150 rokov. Vytvára mohutné stromy s úzkou, vretenovito valcovitou korunou, dorastá do výšky 30-40 m, šírky a kmeňom v priemere 1-2 m s výraznými koreňovými nábehmi. Borka je černavá , pozdĺžne rozpukaná. Konáre vyrastajú z kmeňa pod uhlom asi 20 stupňov a smerujú zvislo hore. Listy sú striedavé, s dlhými stopkami, kosoštvorcové až vajcovité, dlhé 4-10 cm, obykle širšie než dlhšie, lysé.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až apríli, vytvára len samčie súkvetia - jahňady.

PLODNOSŤ: keďže tvorí len samčie jahňady, netvorí plody. Rozmnožujeme ho odrezkami, ktore výborne zakoreňujú.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: vhodný na výsadby pozdĺž vodných tokov a nádrží, znáša však aj suššie podmienky, vhodný aj do alejí či stromoradí, parkov, pri športových ihriskách. Púčiky sú liečivé a využívajú sa v tzv. gemmoterapii. Pôsobia proti skorbutu, antisepticky, podporne, močopudne, potopudne, podporujú vykašliavanie, pôsobia proti bolesti. Spolu s kôrou mladých konárikov bsahujú aj salicín, ktorý sa v tele rozkladá na kyselinu salicylovú, teda acylpyrín, ktorý znižuje horúčku.

STANOVIŠTE: slnečné. Jeho nominátny druh, topoľ čierny, prirodzene rastie v lužných lesoch. Je dominantou na piesočnatých brehoch riek alebo na štrkovitých podložiach. Dobre znáša suché podmienky v hornej časti pôdy, potrebuje ale vyšší stav hladiny podzemnej vody. Ako jeden z mála druhov stromov je schopný kolonizovať štrkové pôdy. Je výrazne svetlomilný. Preferuje dobre odvodnené, ale vlhké pôdy, ale zvládne širokú škálu pôd od piesčitých až po veľmi ťažké ílovité. Pôdu preferuje od mierne kyslej až po mierne zásaditú.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C.