Test - ČR 12% DPH (Stromy, rastliny...)

PÔVOD: Francúzsko, Troyes, vypestovali ju bratia Baltetovci z ovocnej škôlky v Troyes ako náhodný semenáč Williamsovej, pomenovali ju po Dr. Julesovi Guyotovi, lekárovi, ktorý sa zaujímal o fyziku, mechaniku a telegrafiu, ale najviac sa preslávil svojou prácou v oblasti vinohradníctva, kde zaviedol známe  pestovateľské systémy vedenia viniča - Guyotove vedenie. V roku 1875 hrušku uviedli na trh. Synonymá: Dr. Jules Guyot.

RAST: strom rastie slabšie, vytvára ihlanovitú, širokú korunu s redšími hlavnými vetvami, ktoré smerujú šikmo hore; postranné vetvy sú v neskorších rokoch mierne previsnuté, plodonosné drevo je krátke.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Charneuská, Williamsova, Lectierova, Madame Verté, Dekanka Robertova, Clappova maslovka.

PLODNOSŤ: nastupuje skoro a je veľmi dobrá, stála a pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (v závislosti od kvality pôdy), tvar pretiahnutý, kužeľovitý, nerovnomerný až mierne hrboľatý. Šupka je hladká, zelená, po dozretí jasno-žltá, zriedkavo sa objaví i načervenalé líčko, drobné lenticely sú prítomné v blízkosti stopky. Dužina je biela, rozplývavá, šťavnatá, chuť sladká až mierne kyslastá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta (zbierame ešte tvrdé plody), konzumná zrelosť 8-10 dní po zbere, skladovateľnosť cca. 2 týždne.

VYUŽITIE: priamy konzum a na výrobu kompótov. Plody znášajú prepravu dobre len tesne po zbere, v tvrdom stave.

STANOVIŠTE: náročnejšia na stanovište, vyžaduje nižšie a stredné polohy - do 400 m.n.m. a živné pôdy, chránené pred mrazmi. Vhodná predovšetkým do záhrad.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči chorobám a škodcom, netrpí chrastavitosťou. Mladé stromy sú menej odolné voči mrazom.

PÔVOD: Belgicko, Leuven, vypestoval ju známy šľachtiteľ van Mons ako semenáč neznámeho pôvodu a nazval ju „Conseiller de la cour“ (Súdny radca). Prvýkrát rodila v roku 1841 či 1844.

 
RAST: zdravý a bujný, koruna je ihlanovitá, nápadne sýtozeleno olistená.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Eliška, Hardyho maslovka, Charneuská, Kongresovka, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Mechelenská, Parížanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá, striedavo vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, tvarovo dosť nevyrovnané, najčastejšie kužeľovité, často končia šikmou špičkou. Šupka je hladká, hrubá, matná, zelenej až žltosivozelenej farby, posiata nápadnými bodkami, niekedy aj sieťkovito hrdzavá. Dužina je belavá, prepletená žltými žilkami, maslovitá, šťavnatá, rozplývavá, hrubo zrnitá v strede od jadra po stopku. Chuť je pikantne sladkokyslá, príjemne trpkastá, z horších pôd trpkejšia. Chutnejšie plody sú z vyšších polôh.

 
DOZRIEVANIE: zber podľa lokality od začiatku do konca októbra, konzumne zreje od konca októbra až od polovice novembra, nerovnomerne, vydrží do novembra až decembra, mala by sa zbierať čo najneskôr, ale tak, aby nepopadala.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu muštov, kompótov či destilátov. Po zbere sa dobre prepravuje. Skladuje sa stredne dobre, treba ju čas od času kontrolovať.
STANOVIŠTE: slnečné, náročnejšia na úrodnú a hlbokú, vápenitú pôdu. Je vhodná aj do vyšších polôh, ale chránených pred vetrom.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, najmä vo vyššom veku, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti, náchylná je len v teplých, uzavretých polohách s vysokou vlhkosťou vzduchu.

PÔVOD: Francúzsko, vypestoval ju p. Gilbert približne okolo r. 1905 a šíril ju škôlkar Charles Baltet z Troyes v departamente Aube. Bola pomenovaná po Charlesovi Grosdemangovi, profesorovi v Zahradníckej spoločnosti v Soissons. U nás sa množila aj pod nesprávnym názvom Čistecká banánová.

RAST: v mladosti bujne, v škôlke tvorí rovné kmene, na trvalom stanovišti stredne bujne až slabšie a rýchlo začína starnúť. Vytvára vzpriamenú, riedku korunu, ktorá neskôr vplyvom úrod prevísa.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Konferencia, Madame Verté, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (3.-4. rok po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 180-190 g), fľaškovité, mierne hranaté, nepravidelné, kalíšna časť je šikmo uťatá, povrch plodov je hladký, u väčších plodov niekedy mierne zhrbolený. Šupka je hladká, pololesklá, zelená až žltkastá s hnedočerveným až červeným pruhovaným líčkom, s množstvom drobných, zeleno obrúbených lenticiel, ktoré miestami splývajú v hrdzavé mramorovanie. Dužina je belavá až žltobiela, šťavnatá, krémová, jemná, rozplývavá. Chuť je sladká až veľmi sladká, jemne korenistá a kyselkavá, veľmi dobrá.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrieva koncom novembra až v decembri a pri postupnom dozrievaní vydrží do konca januára. Po zbere sa dobre prepravuje, neotláča sa.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj univerzálne využiteľná na sušenie, pečenie, muštovanie, výrobu kompótov, džemov, pyré či destilátov. Dobre sa skladuje.

STANOVIŠTE: vyžaduje slnečné a teplé stanovište a úrodné, hlboké, priepustné, výživné a vlahou dobre zásobené pôdy. Vhodná do teplých aj stredne teplých oblastí, s ohľadom na chrastavitosť otvorenejšie.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, netrpí kamienkovitosťou a škodcami.

PÔVOD: Biele Karpaty, Slovensko.

 
RAST: veľmi bujný vzrast, vytvára vznosné, pekne stavané koruny, ktoré unesú veľké úrody. Dlhoveká odroda.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje inú odrodu hrušky na prepelenie v blízkosti do cca. 60 m.

 
PLODNOSŤ: vysoká, rádovo v stovkách kilogramov.

 
PLODY: stredne veľké, kužeľovité, šupka je zelená, dužina biela, chuť sladká, medová, až po 2 týždňoch od zberu uhniličí a chutí karamelovo.

 
DOZRIEVANIE: v priebehu augusta.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba destilátu aj lekváru.

 
STANOVIŠTE: odroda je nenáročná na pôdu, rastie v bielokarpatskej ílovici.

 
ODOLNOSŤ: minimálne stredne mrazuodolná.

PÔVOD: Belgicko, Mons, vypestoval ju niekedy v rokoch 1750-1760 v záhrade svojho letného sídla cirkevný hodnostár Hardenpont.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne silný rast. Vytvára ihlanovitú, redšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Blumenbachova maslovka, Charneuská, Madame Verté, Hardyho maslovka, Clappova maslovka, Parížanka, Williamsova, Trévouxská.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká.

PLODY: veľké, hrboľaté. Šupka je hrubá, najskôr svetlo-zelená, neskôr žltá, s početnými hrdzavými lenticelami, niekedy s načervenalým líčkom. Dužina je belavá, maslovitá, veľmi jemná, sladko kyslastá, príjemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumne dozrievajú v novembri až decembri, skladovateľné sú do februára.

VYUŽITIE: najmä priamy konzum a na výrobu muštov, kompótov, destilátov a na sušenie.

STANOVIŠTE: nižšie a stredné polohy, teplé a chránené stanovište; kypré, úrodné, hlboké pôdy. V suchých pôdach plody predčasne opadávajú, v nevhodných podmienkach (v studených pôdach) plody trpia kamienkovitosťou.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, v mladosti málo, menej mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti, vyššie voči monilióze.

PÔVOD: Nemecko.

RAST: bujný, vzpriamený, tvorí veľké ihlanovité zaoblené koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody na prepelenie v blízkosti do cca. 60 m. Vhodné opeľovače: Avranšská, Williamsova.

PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: malé plody, šupka je veľmi jemná, šedo zeleno žltkastá, okolo kalichu a stopky jemne hrdzavá, s karmínovo červeným líčkom. Dužina zelenkavo biela, pod šupkou nápadne zelená, jemne zrnitá, rozplývavá až maslová a veľmi šťavnatá. Chuť veľmi dobrá, sladká, jemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v polovici augusta, vhodná na konzum za 10-14 dní.

VYUŽITIE: priamy konzum, kompóty, sušenie.

STANOVIŠTE: darí sa jej v hlbokých a teplých pôdach, vyžaduje chránené polohy.

ODOLNOSŤ: odroda je veľmi odolná voči mrazom (v dreve aj v kvete), taktiež dobre odolná voči škodcom, netrpí chrastavitosťou ani moníliou.

PÔVOD: 2. pol. 18. storočia, pôvod neznámy.

RAST: bujný, vytvára mohutný strom so silným kmeňom a kužeľovitú korunu so silnou, riedkou kostrou. Jedna z najlepších kmeňotvorných odrôd, rastie rovno a má tvrdé drevo.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom a dobre mrazuodolná v kvete. Zrejme vhodné opeľovače: Amanliská, Angoulemská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

PLODNOSŤ: nastupuje po 5-8 rokoch po výsadbe a je pravidelná, vysoká.

PLODY: stredne veľké, hruškovitého tvaru. Šupka je hrubá, hladká, po utretí nápadne lesklá, po úplnom dozretí žltá až zlatožltá , na slnečnej strane karmínovo červená, na niektorých plodoch je táto červeň pásikavá alebo tmavohnedočervená. Biela dužina je jemnozrnná, krehká, maslová, s výbornou, jemne korenistou, sladkou a voňavou, muškátovou chuťou.

DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. augusta (asi 10 dní pred úplným dozretím), konzumná zrelosť: postupná, v 2. polovici augusta, skladovateľnosť cca. 14 dní.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, veľmi krátka skladovateľnosť (10-14 dní, potom ovocie múčnatie).

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na teplo, darí sa jej aj vo vyšších polohách s chladnejším podnebím, ale lepšie v chránených pred vetrom; vyžaduje hlboké hlinité, nie príliš vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: vysoko odolná voči mrazu, odolná voči hubovým chorobám, len v nepriaznivom počasí a príliš vlhkej polohe náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: pravdepodobne Turecko, kde sa volá Misk Armudi.

 
RAST: zdravý rast, vytvára najprv priame a štíhle koruny, neskôr sa pod váhou plodov rozkladajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: neoverené, kvitne skoro, ale kvety sú dobre mrazuodolné a je ich veľa.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, stála.

 
PLODY: malé (40-75 g), s vajcovitým, mierne baňatým tvarom; stopka je oproti ostatným muškatelkám hrubšia a kratšia. Šupka je hladká, mierne hrboľatá, trochu drsná, málo lesklá, farba šupky nazelenalá a na slnečnej strane temne načervenalá, celá pokrytá drobnými lenticelami. Dužina je biela až žltkastá, veľmi šťavnatá, jemná, /b>maslovitej konzistencie, niekedy zrnitá. Chuť a vôňa veľmi dobrá, muškátovo aromatická, sladká.

 
DOZRIEVANIE: zbiera sa začiatkom augusta, ešte za zelena, za 3-5 dní plody zožltnú a zmäknú.

 
VYUŽITIE: pre svoje jemne šťavnaté, sladké a muškátovo aromatické plody je vyhľadávanou stolovou hruškou a využíva sa tiež na výrobu džemov a marmelád, muštovanie a sušenie. V nezrelom stave plody dobre znášajú prepravu, zrelé vydržia len pár dní.

 
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu, znáša i vyššie polohy.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolná voči chorobám, vysoko odolná voči mrazu, v nevhodných, príliš vlhkých podmienkach náchylná na chrastavitosť, ktorá sa ale prejavuje len na listoch.

PÔVOD: Belgicko, Jodoigne, vypestoval ju Simon Bouvier ako semenáč neznámeho pôvodu a v r. 1843 prvýkrát rodila. Leroy ju popísal dvakrát, raz sa domnieval, že to je hruška totožná s tou, ktorú vypestoval van Mons v r. 1823 ako jednú zo svojich semenáčov a pomenoval po svojom priateľovi, riaditeľovi kráľovských záhrad v Paríži, Poiteauovi. Preto dostala pomenovanie Poiteau nouveau, teda nová Poiteauova hruška, u nás sa udomácnil názov z nemčiny: Neue Poiteau.

RAST: je bujný, tvorí vysokopyramidálne koruny, s kostrovými konármi rastúcimi vzpriamene a s dobre rozvetvenými postrannými konármi a plodonosným obrastom. Má hrubé, zdravé listy.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Lectierova, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), úroda je každoročná, vysoká až veľmi vysoká.

PLODY: Veľké až veľmi veľké, nepravidelného tvaru, buď hruškovitého alebo hranatého, na povrchu mierne zhrbolené. Šupka je hladká až drsná, na strome tmavozelená až trávovozelená, neskôr sotva znateľne svetlejšia žltozelená, len veľmi zriedkavo s červenkastým líčkom, po celom povrchu pokrytá jemnými sivými lenticelami, môžu sa vyskytovať hrdzavé škvrny, hrdzavé pruhy, väčšie hrdzavé plochy a niekedy pokrývajú aj väčšie časti plodu, najviac v okolí kalicha. Dužina je žltkastobiela, pod šupkou zelenkastá, stredne tuhá, jemná, len okolo jadrovníka jemne zrnitá, maslová až celkom rozplývavá, stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyselkavá, jemne muškátovo korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva koncom októbra a vydrží do konca novembra. Pri konzumnom dozrievaní takmer nemení farbu, ľahko sa dá prehliadnuť dozretie a hrozí prezretie a zmúčnatenie.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie a výrobu kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné, je relatívne nenáročná na polohu a pôdu, ale na dosiahnutie kvalitných plodov a bohatej úrody je vhodná najmä hlboká, výživná, doststočne vlhká a teplá pôda. Znesie aj veternejšie a chladnejšie polohy.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete a kvety dobre odolávajú aj nepriazni počasia, silne vetruodolná, dobre odolná voči chorobám, len v uzavretých polohách je stredne náchylná na chrastavitosť.

RAST: spočiatku bujný až stredne bujný a neskôr slabší, vytvára pyramidálne, stredne veľké, hojne rozvetvené koruny s krátkym plodonosným drevom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Hohensaatenská, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká, väčšinou pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 250 g), pravidelné, typicky hruškovitého či vajcovito baňatého tvaru, hladké. Šupka je tuhá, hrubá, nelesklá, spočiatku sivozelená, pri zbere svetlozelená, pri konzume zelenožltá, len niekedy s nepatrne červenkastým líčkom, posiata hrdzavými bodkami, na niektorých plodoch s hrdzavými škvrnami, najmä pri kalichu a stopke. Dužina je žltobiela, rozplývajúca sa, šťavnatá, jemná, v okolí jadrovníka zrnitá. Chuť je výborná, ľahko korenistá, príjemne voňavá, pikantne sladkokyselkavá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva v polovici novembra, uskladnená vydrží do polovice decembra. Dobre znáša prepravu v zberovej aj konzumnej zrelosti. Konzumnú zrelosť prezradí nielen zmena farby, ale aj príjemná vôňa.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, džemov a lekvárov, ale aj na sušenie, muštovanie, pečenie, výrobu destilátov a výživ. Dobre sa skladuje, má nepatrný sklon k otlačeniu, malý k hnednutiu dužiny a ku kamienkovitosti.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, inak plody padajú, ale neuzavreté kvôli chrastavitosti. Vyžaduje dobré, priepustné, dostatočne vlhké, výživné a teplé pôdy. V studených alebo príliš ťažkých ílovitých či kamenistých, piesočnatých a suchých nielenže plody nemajú pravú chuť, ale stromy nerastú, trpia často žltačkou a zle rodia. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, v mladosti menej, stredne mrazuodolná v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, menej voči popáleniu plodov, v nevhodných polohách niekedy trpí žltačkou listov."

PÔVOD: zrejme už zo 17. storočia, pôvod neznámy, možno z Halle an der Saale z nemeckého Saska.

RAST: bujný, vzpriamený, vytvára vysokú, neskôr guľovitú, veľkú, nie príliš hustú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, údaje o jej schopnosti opeľovať iné hrušky sú protichodné. Vhodní opeľovači: Avranšská, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Trévouxská.

PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe, je striedavá, každý druhý rok je veľká.

PLODY: stredne veľké plody variabilného tvaru (guľovitý, hruškovitý, cibuľovitý, inokedy zvonovitý, dlhý). Šupka je pevná, hladká, pri dozretí žltá, na slnečnej strane krásne karmínovočervená, posiata nápadnými šedohnedými lenticelami vrúbenými červeným okrajom, ktoré pripomínajú kožu pstruha. Dužina je biela, mäkká, veľmi šťavnatá, maslovitá, chuťovo výborná, sladká, príjemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, v novembri, skladovateľná do januára.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, zaváranie, výrobu destilátu, džemov, muštovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, hlboké pôdy, radšej vlhkejšie ako suchšie. Odroda nevhodná do uzavretých polôh. Vhodná do teplých a stredne teplých, otvorených polôh.

ODOLNOSŤ: málo mrazuodolné letorasty v mladosti kvôli príliš bujnému rastu, neskôr v dreve silne mrazuodolná, v kvete menej, v nevhodných podmienkach je stredne až silne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: na Slovensku rozšírená v Bielokarpatskom regióne; Ružovka z Bošáce získala v r. 2015 titul “Strom roka” a v roku 2016 sa umiestnila ako tretia v celoeurópskej súťaži.

RAST: bujný rast, vytvára mohutný, majestátny strom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody kvitnúcu v rovnaký čas v blízkosti do cca. 60 m.

PLODNOSŤ: bohatá, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké plody nepravidelného tvaru. Stopka je dlhá, hnedo zelená, drevnatá. Šupka je zelenožltá, na slnečnej strane s karmínovo červeným líčkom, posiata výraznými bledými lenticelami. Dužina je šťavnatá, chuť sladká, vyvážená.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, dozrievanie v priebehu septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum, výroba destilátu, sušenie.

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na stanovište, vhodná do všetkých pestovateľských oblastí na Slovensku.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a chorobám.

PÔVOD: Belgicko, 1. pol. 19. st., ovocinár Courtray

 
RAST: stredný rast, vytvára vysoko ihlanovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: do 5 rokov po výsadbe, úrodnosť veľká, každoročná.

 
PLODY: veľké plody hruškovitého tvaru (niekedy viac guľovitý, niekedy viac zúžený). Hladká a lesklá šupka je zelená, husto pokrytá bledohrdzavými bodkami a pri kalichu hnedošedou hrdzou. Biela, pod šupkou zelenkastá dužina je silno šťavnatá, maslová, chuťovo výborná, polosladká, korenistá s jemne pikantnou trpkastou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, od 2. pol. novembra; skladovateľnosť do januára až marca.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba destilátu, džemov, zaváranie.

 
STANOVIŠTE: odrode sa darí na chránenom stanovišti a v hlbokej, hlinitej, dostatočne vlhkej a teplej živnej pôde, neznáša suché, či naopak príliš mokré, studené pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, v nevhodných podmienkach náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Francúzsko, département Vendée, rozšiřovaná od tridsiatych rokov 19. storočia. Synonymá a cudzie názvy: Beregriska zimná, Beurré de Luçon, Beurré gris ďhiver (nouveau), Graue Butterbirne.

RAST: slabý až stredný. Koruna je redšia a pod váhou úrod previsnuto rozklesnutá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Opeľovači nie sú jednotlivo overení, všade plodí spoľahlivo a bohato v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov: Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, veľmi pravidelná.

PLODY: stredne veľké, vajcového tvaru, tvarovo aj veľkostne vyrovnané. Hladká, matná šupka je zelená, výrazne pokrytá svetlou šedohnedou hrdzou. Dužina je biela, pri šupke zelenkastá, jemná, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká až sladkokyselkavá, korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva od polovice novembra, vydrží do Vianoc, niekedy až do februára. Predčasne obratá a skladovaná v suchu vädne.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu destilátu, muštovanie, výrobu džemu.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, hlboké hlinité a teplé pôdy, do teplých a chránených stredne teplých polôh, je nevhodná do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: južné Francúzsko, departament Rhône, buď ju našiel pán Morel či Jean Collaud v roku 1864 ako náhodný semenáč v meste Vienne alebo ju vypestoval Claude Blanchet, ktorý ju dal Morelovi, vlastníkovi ovocných škôlok vo Vaise-Lyone, ktorý ju v roku 1874 začal šíriť. V r. 1879 bola predložená na Pomologickom kongrese, kde ju odporučili na šírenie.

RAST: v mladosti veľmi bujný, rovný, neskôr stredne bujný. Kvôli vysokej plodnosti vytvára len stredne veľké, ihlanovité koruny so vzpriamene rastúcimi konármi, ktoré sa pod úrodou skláňajú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Esperenova bergamotka, Dekanka zimná, Madame Verté, Guyotova, Parížanka, Poiteau, Thirriotova, Tongréská, Trévouxská a Williamsova.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, striedavo vysoká a veľmi vysoká.

PLODY: veľké až obrovské (priemerne 380 g, ale aj 600 g), fľaškovité, väčšinou zhrbolené, ku kalichu aj zhranatené. Šupka je hladká, jemná, nelesklá, pri zbere zelenožltá, potom žltá, na slnečnej strane červenkastá, s veľkými lenticelami, väčšinou aspoň okolo kalichu hrdzavá. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, veľmi šťavnatá, rozplývavá, na vzduchu hnedne. Chuť je veľmi dobrá až výborná, korenisto sladká, aromatická.

DOZRIEVANIE: zber na začiatku septembra nárazovo, konzumne dozrieva 10-14 dní po zbere, vydrží do októbra. Plody vo vetre padajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, muštovanie, pečenie, výrobu džemov, ale aj výrobu kompótov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom. Nie je náročná na pôdu, plody dobrej kvality a veľkosti prináša na priepustných, úrodných pôdach. Znesie aj vyššie polohy, ale len s ľahšími pôdami a mimo mrazových kotlín. Z ťažších pôd býva vodnatá.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v mladosti a v letorastoch, neskôr je stredne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná je aj v kvete. Chorobami ani škodcami netrpí, vyhľadáva ju len méra hrušková (Psylla pyri).

PÔVOD: Slovensko, náhodný nájdený semenáč v Bratislave.

RAST: stredne bujný, dospelý strom dosahuje výšku 4-5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni, je samoopelivý.

PLODNOSŤ: stredne vysoká, dospelý strom približne 20 kg/strom/rok.

PLODY: veľké, guľovité so 4 jemnými drážkami. Je to odroda typu PCA = pollination constant astringent = trpké pri zbere bez ohľadu na opelenie, zrelé po 2 týždňoch skladovania v izbovej teplote. Dužina je pri zbere tvrdá, žltooranžová a trpká, po konzumnom dozretí oranžová mäkká a šťavnatá. Chuť je sladká. 

DOZRIEVANIE: neskoré, zber koncom októbra, v novembri, konzumne dozrieva po cca. 2 týždňoch pri skladovaní najlepšie s jablkami.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, najmä v čase dozrievania plodov. Kulinárne využitie: plody vhodné na priamy konzum aj spracovanie na džemy, víno, sušenie. Liečivé využitie: plody sa používajú proti kašľu, na podporu trávenia, proti zápche a hemoroidom, po uvarení zas proti hnačke. Usušené plody sa používajú pri problémoch s prieduškami, nezrelé plody pri vysokom krvnom tlaku. Technické využitie: Nezrelé plody a kôra obsahujú taníny, ktoré sa využívali pri farbení a konzervácii dreva. Drevo je tvrdé a trvanlivé, s krásnym zrnom, používa sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy, ak sú dostatočne odvodnené. Vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný  dreve do cca. -20 °C, v kvetoch zvykne unikať neskorým jarným mrazom, ale kvety poškodzuje už mráz medzi -1 °C a -2 °C. Málo náchylný na choroby, niekedy ho môže potrápiť antraknóza.

PÔVOD: Japonsko

RAST: dospelý strom dosahuje výšku 4-5 m a úrodnosť 

OPEĽOVACIE POMERY:

PLODNOSŤ: približne 20 kg/strom/rok.

PLODY: sú veľké, ploché, so 4 stranami a 4 plytkými drážkami. Šupka je tvrdá, lesklá oranžovočervená. Dužina je žltooranžová, pri zbere tvrdá, v konzumnej zrelosti mäkká a šťavnatá. Plody sú typu PVA = pollination variant astringent = trpké pri zbere, bez ohľadu na to, či sú plody opelené alebo nie (keď sú, tak len dužina s hnedými fľakmi okolo semien je netrpká, hoci táto odroda veľmi semená netvorí). Zrelá dužina je veľmi chutná, sladká, s iným chuťovým profilom než majú odrody Jiro, Fuyu či Hana Fuyu, keďže tu hlavné cukry predstavujú glukóza a fruktóza (nie sacharóza), a kyselina citrónová (nie jablčná).

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrievajú cca. po 2 týždňoch skladovania v izbovej teplote, najlepšie medzi jablkami.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, najmä v čase dozrievania plodov. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum a na spracovanie na džemy, vína a aj na sušenie. Liečivé využitie: plody sa používajú proti kašľu, na podporu trávenia, proti zápche a hemoroidom, po uvarení zas proti hnačke. Usušené plody sa používajú pri problémoch s prieduškami, nezrelé plody pri vysokom krvnom tlaku. Technické využitie: Nezrelé plody a kôra obsahujú taníny, ktoré sa využívali pri farbení a konzervácii dreva. Drevo je tvrdé a trvanlivé, s krásnym zrnom, používa sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy, ak sú dostatočne odvodnené. Vhodný najmä do teplých, vinohradníckych oblastí.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorný v dreve asi do -18 °C, v kvete väčšinou uniká neskorým jarným mrazom, ale kvety poškodzuje už mráz medzi -1 °C a -2 °C.

PÔVOD: v Nikitskom botanickom sade v Jalte v bývalom ZSSR ho v roku 1980 vyšľachtil A. N. Kazas voľným opelením Rosseyanky neznámou odrodou druhu Diospyros - predstavuje druhú generáciu kríženia. Ako synonymum sa používa názov Nikitska Bordovaja podľa farby zrelých plodov.

 
RAST: slabší až stredne silný. V 10 rokoch dosiahne výšku 3-3,5 m, koruna má okrúhlo-pyramidálny tvar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni. Táto odroda je partenokarpická, teda bezsemenné plody sa tvoria aj bez opelenia. Ak je prítomná iná odroda ako opeľovač, vytvoria sa o niečo väčšie plody so semenami.

 
PLODNOSŤ: pravidelná a vysoká aj v suchých rokoch, z dospelého stromu získame až 70 kg plodov ročne.

 
PLODY: stredne veľké, od 60 do 120 g, guľovité, oranžovočervené, po dozretí a zmäknutí bordové. Dužina má po dozretí konzistenciu džemu, je bordovočervená, sladká a veľmi chutná.

 
DOZRIEVANIE: plody dozrievajú na strome postupne, prvé už koncom septembra a posledné v decembri. Ide o typ PCA, teda pollination constant astringent, plody sú trpké pri zbere bez ohľadu na to, či boli alebo neboli opelené, dozrievajú po 2 týždňoch skladovania pri izbovej teplote.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, džemy apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Dá sa pestovať aj mimo vinohradníckych oblastí.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -24 °C až -25 °C, prvé 2 roky po výsadbe v severnejších oblastiach odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolný voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: Španielsko.

 
RAST: bujný. V dospelosti dosiahne výšku 4-5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni. Tvorí síce len samičie kvety, ale plodí partenokarpicky bezsemenné ovocie aj bez opelenia. Ak je kvet opelený, tvoria sa trochu väčšie plody so semenami.

 
PLODNOSŤ: do plodnosti vstupuje skoro, už v 2. alebo 3. roku po vysadení. Z dospelého stromu získame ročne až 50-60 kg plodov.

 
PLODY: sú veľmi veľké, 240 až 360 g, srdcovitého tvaru, bez opelenia bezsemenné, tenká šupka je pri dozretí červenooranžová, dužina oranžová, chuť je plná, sladká, ovocná.

 
DOZRIEVANIE: koncom októbra. Patrí do skupiny PCA, teda pollination constant astringent, teda plody sú trpké pri zbere bez ohľadu na opelenie, dozrejú po asi 2 týždňoch pri skladovaní v izbovej teplote.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie, teda džemy apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodný len do vinohradníckych oblastí.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorné len do -15 °C, pri nižších teplotách odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: v Nikitskom botanickom sade v Jalte v bývalom ZSSSR ho v roku 1959 vyšľachtil A. V. Pasenkov ako kríženec amerického kaki Diospyros virginiana a japonského Diospyros kaki, predstavuje prvú generáciu kríženia.

 
RAST: stredne silný, v 10 rokoch dosiahne výšku 4 m, koruna je mierne previsnutá. Dosahuje plodnosť 70-80 kg ročne z dospelého stromu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni. Táto odroda je partenokarpická, teda bezsemenné plody sa tvoria aj bez opelenia. Ak je prítomná iná odroda ako opeľovač, vytvoria sa o niečo väčšie plody so semenami.

 
PLODNOSŤ: vysoká, až 70-80 kg za rok z dospelého stromu.

 
PLODY: malé až stredne veľké, od 50 do 60 g, splošteno guľovité, žltooranžovej farby. Dužina je po plnom dozretí oranžová, sladká a veľmi chutná.

 
DOZRIEVANIE: plody dozrievajú obvykle na konci októbra. Ide o typ PCA, teda pollination constant astringent, plody sú trpké pri zbere bez ohľadu na to, či boli alebo neboli opelené, dozrievajú po 2 týždňoch skladovania pri izbovej teplote.

 
VYUŽITIE: vhodné na priamy konzum aj spracovanie sušením či na džemy, víno apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Dá sa pestovať aj mimo vinohradníckych oblastí.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolné do -23 °C, prvé 2 roky po výsadbe v severnejších oblastiach odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolný voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: Izrael, Šaronská planina.

RAST: dospelý strom dosahuje výšku 4-5 m, tvorí guľovité, kompaktné koruny; stredne úrodná odroda.

OPEĽOVACIE POMERY: je partenokarpická, teda bezsemenné plody sa tvoria aj bez opelenia, po opelení inou odrodou sa vytvoria v plode zárodky semien, ale počas vývoja plodu zaniknú, kvitne v júni. 

PLODNOSŤ: stredne vysoká

PLODY: stredne veľké (140 až 180 g), splošteného tvaru, na priereze štvorcové. Šupka je pri dozretí tmavooranžová, dužina žltooranžová. Chuť je jemná a veľmi sladká chuť. Plody typu PVA = pollination variant astringent = trpké pri zbere, bez ohľadu na to, či sú plody opelené alebo nie. Keď sú opelené, tak len dužina s hnedými fľakmi okolo zárodkov semien je netrpká.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom októbra, konzumne dozrievajú po 2 týždňoch skladovania v izbovej teplote, najlepšie s ovocím uvoľnujúcim etylén.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy, ak nie sú zamokrené. Odroda vhodná najmä do teplých, vinohradníckych polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná do asi -16 °C, pri nižších teplotách odporúčame rastliny chrániť na zimu. Spoľahlivo odolná voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: Taliansko.

RAST: stredne bujný, vytvára stredne veľké koruny, s celkovou výškou okolo 3-4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni počas dlhej doby (až 3 týždne), tvorí aj partenokarpické, pri zbere trpké plody bez opelenia, aj opelené pri zbere netrpké plody.

PLODNOSŤ: vysoká, pri suchu môže byť striedavá. 

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 215-260 g), guľatého tvaru, šupka je žltooranžová, dužina oranžová, mäkká, veľmi sladká. Patrí do skupiny PVNA, teda Pollination Variant Non Astringent, teda bez opelenia sú plody pri zbere trpké, po opelení už pri zbere netrpké, sladké, ale z niekoľkými semenami.

DOZRIEVANIE: stredne neskoro, v druhej polovici októbra, trpké plody potrebujú na dozretie 2 týždne v izbovej teplote, najlepšie pri ovocí uvoľňujúcom etylén (napr. jablká).

VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie, sušenie, do džemov, na víno apod.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodný do teplých, prípadne chránených stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: mrazuodolné do -18 až -20 °C , prvé 2 roky po výsadbe odporúčame ochranu proti mrazu. Dobre odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: Pakistan, veľmi rozšírené v Taliansku.

RAST: veľmi bujný, tvorí veľké koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni počas dlhej doby (až 3 týždne), tvorí aj partenokarpické, najskôr trpké plody, aj opelené netrpké plody. Tvorí aj samčie kvety, takže je dobrým opeľovačom pre iné odrody, napr. Tipo. 

PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (v priemere 235 g), guľovité až splošteno guľovité, v priemere s 1 semenom na plod, šupka je žltooranžová, dužina oranžová, veľmi sladká a chutná, s vanilkovou arómou.

DOZRIEVANIE: dozrieva veľmi neskoro, až počas novembra. Patrí do skupiny PVNA, teda Pollination Variant Non Astringent, teda bez opelenia sú plody pri zbere trpké a mäkké, po opelení netrpké.

VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodný len do vinohradníckych oblastí.

ODOLNOSŤ: mrazuodolné do -17 °C až -20 °C, prvé 2 roky po výsadbe odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.