Vsetky varianty predpredajové

PÔVOD: od Európy po strednú Áziu a Pakistan, presnejšie od Španielska na západe po Rusko na východe, na sever po južnú Škandináviu a na juhovýchod po severný Irán. U nás rastie roztrúsene od nížin do podhorských polôh. Prvýkrát ho formálne opísal Linné v diele Species Plantarum (1753).

RAST: stredne bujný. Je to mohutný opadavý strom, bežne dosahujúci výšku 20-30 m, so zapojenou guľatou korunou. Mladé stromy majú vzpriamene vajcovitý habitus, s vekom sa koruna mení na guľovitú až rozložitú. Dlhoveký druh, bežne dosahujúci vek 150-200 rokov, pri optimálnych podmienkach až do 250 rokov. Borka stromu je červenohnedá až hnedá, neskôr sivá a plytko rozpukaná. Listy sú jednoduché, dlaňovité, päť- až sedem-laločnaté, veľké 8-12 cm, ich stopky po zlomení vylučujú mliečnu miazgu (latex), na rozdiel od väčšiny ostatných javorov, ktoré majú číru miazgu. 

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý až cudzoopelivý, jednodomý a hmyzom opelivý druh. Jednotlivé stromy sú buď protandrické (ako prvé rozkvitajú samčie kvety), alebo protogynické (ako prvé rozkvitajú samičie kvety), pričom v populáciách sa vyskytujú oba kvitnúce typy, čo podporuje krížové opelenie medzi oboma typmi, hoci určitá miera samoopelenia je tiež možná. Žltozelené kvety sú zoskupené vo vzpriamených metlinách, kvitnú v apríli, pred alebo počas rozvíjania listov.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: krídlaté dvojnažky, zrastené pod tupým uhlom. Krídla sú lysé, zelenkasté až červenkasté, pri dozretí hrdzavohnedé. Nažky sú ploché.

DOZRIEVANIE: nepestuje sa pre plody, ale dozrievajú v septembri až októbri.

VYUŽITIE: okrasné využitie: hojne vysádzaný v mestách ako tieňodarný strom práve pre svoju zapojenú, symetrickú korunu a spoľahlivú znášanlivosť mestského stresu, je vhodný do väčších záhrad, parkov, vetrolamov či alejí. Kulinárne využitie: kvety produkujú stredné množstvo výživného peľu a veľké množstvo nektáru a sú atraktívne pre hmyz, vošky tvoria aj veľa medovice, ktorú zbierajú včely, takže je významnou medonosnou drevinou vhodnou do včelníc. Navŕtaním starších stromov v predajarí možno získať tzv. javorovú vodu, teda miazgu, ktorá sa dá uvariť na javorový sirup, hoci je menej koncentrovaná než tá z javoru cukrodarného. Do listov možno zabaliť pečené jedlá, ktorým dodajú sladkastú príchuť. Technické využitie: tvrdé, ťažké a jemnozrnné drevo sa využíva podobne ako u iných javorov na nábytok, stolárske výrobky a sústruženie. Do listov možno zabaliť jablká apod. na lepšie uskladnenie. Z kôry je možné získať ružové farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje hlboké, dobre priepustné, vlhké pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy, vrátane ťažkých ílovitých. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -34 °C až -40 °C, stredne mrazuodolný v kvete. Je silne vetruodolný. Môže trpieť na verticíliové vädnutie (Verticillium spp.), čerň javorovú (Rhytisma spp.), antraknózu, štítničky a vošky. Výrazne lepšie znáša mestský stres - chudobnejšie pôdy a znečistenie ovzdušia a po zakorenení aj vysoké teploty a sucho. Dlhodobo vysokú vzdušnú vlhkosť neznáša dobre.

PÔVOD: Japonsko, minimálne z 19. storočia. Ide o tradičný japonský okrasný kultivar patriaci do skupiny Sato-zakura. Presný šľachtiteľ nie je známy. Kultivar bol prvýkrát zaznamenaný v roku 1886 v okolí Tokia a neskôr opísaný japonským botanikom Manabu Miyoshim začiatkom 20. storočia. Do Európy bol uvedený Ernestom Henrym Wilsonom približne v roku 1916. „Ama-no-gawa“ znamená „nebeská rieka“, čo je japonské pomenovanie pre Mliečnu cestu — výstižný opis pre nádherné a bohaté kvitnutie tohto stromu.

RAST: pomalý až stredne rýchly. Menší strom s výrazne stĺpovitým habitom. Dorastá do výšky približne 4–6 m a šírky 1–1,5 m. Koruna je úzka, vzpriamená, v mladosti hustá, s vekom sa mierne rozširuje a uvoľňuje.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, ale s prevažne sterilnými kvetmi, hoci produkuje peľ aj nektár vo vyššej miere než napr. odroda Kanzan, ale nie je veľmi vyhľadávaná hmyzom. Kvety sú poloplné, svetloružové, mierne voňavé, veľké (s priemerom 2-4 cm), v súkvetiach po 4-5 kvetov. Kvitne koncom apríla až začiatkom mája, čo ju zaraďuje medzi stredne neskoro až neskoro kvitnúce kultivary okrasných čerešní.

PLODNOSŤ: kultivar je funkčne neplodný: tvorba plodov je veľmi zriedkavá a zanedbateľná.

PLODY: ak sa plody výnimočne vytvoria, ide o drobné tmavočervené kôstkovice.

DOZRIEVANIE: irrelevantné.

VYUŽITIE: okrasné, sadí sa ako solitér či v skupinách do parkov, záhrad, alejí. Kultivar je cenený najmä pre neskoré jarné kvitnutie a štíhly habitus.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, optimálne kvitne na plnom slnku. Nenáročná na pôdu, vyhovuje jej hlinitá, piesočnatá, ílovitá, od kyslých po zásadité pôdy, vyžaduje však dobré odvodnenie, neznáša premokrenie. Vhodná aj do mestského prostredia, vrátane spevnených plôch, pokiaľ je zabezpečený odtok vody. 

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná približne do −20 až −23 °C. Môže byť napádaná typickými chorobami rodu Prunus, nie je významne náchylná ani odolná. 

PÔVOD: Francúzsko, šľachtiteľský ústav INRA, vyšľachtená v r. 1967. 

RAST: umiernený až stredne bujný, s guľovitým tvarom, dosahuje výšku a šírku 1,2-1,5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro, v strapcovitom súkvetí je priemerne 16 kvetov.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná. Sklon k sprćhaniu plodov je nízky.

PLODY: strapce sú dlhé a husté. Bobule stredne veľké až veľké (priemerne 0,6-0,9 g), guľaté, jasnočervené až žiarivočervené, veľmi atraktívne. Šupka je hrubšia, vďaka čomu nepraská a plody majú dlhú pozberovú trvanlivosť. Dužina je šťavnatá (voda tvorí 80-85 % hmotnosti), silne aromatická, rozplývavá. Chuť je veľmi dobrá, vyvážená, sladkokyslá, osviežujúca. Má vysoký obsah pektínu a stredný obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: skoré, koncom júna až začiatkom júla (asi 5 dní po Jonkheer van Tets, 4 dni pred Losanom a 12 dní pred Rovadou).

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie do džemov, želé, džúsov, sirupov či vína alebo na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Najlepšie plodí v ľahších, humóznych pôdach v teplých a stredne teplých polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, kvôli skoršiemu kvitnutiu stredne až menej mrazuodolná v kvete. Dobre odolná voči dažďu. Je odolná voči americkej múčnatke egreša.

PÔVOD: stredná Európa a západná Ázia, kde rastie najmä na humóznych pôdach v suťových lesoch, na svahoch hlbších údolí, v bučinách a niektorých smrečinách. Prvýkrát ho formálne opísal Carl Linné v diele Species Plantarum (1753). 

RAST: bujný. Je to veľký, rýchlo rastúci opadavý strom, bežne dosahujúci výšku 12-18 m (v dobrých podmienkach dorastá do výšky 30-40 m a šírky 15 m), so vzpriamenou až zaoblenou korunou. Staršie stromy majú typicky šupinovitú odlučnosť borky. Listy na dlhých červenkastých stopkách sú päťlaločnaté, veľké 10-15 cm, po okraji hrubo pílkovité.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivý, hmyzom (včely, muchy, strapky atď.) aj vetrom opelivý, jednodomý s oddelenými samčími a samičími kvetmi, pričom populácia sa delí na jedince "protandrické" (rozkvitajú najskôr samčie kvety) a "protogynické" (rozkvitajú najskôr samičie kvety), čo podporuje krížové opelenie v rámci druhu namiesto samoopelenia. Žltozelené kvety sú sústredené do 5-15 cm dlhých visiacich strapcov, v ich spodnej časti spravidla prevládajú samčie kvety, v strednej a hornej časti samičie kvety. Strom kvitne v máji, po rozvití listov.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale je neskorá, začína vo veku 10-20 rokov, skôr u voľne stojacich stromov než v zápoji. Vrchol dosahuje vo veku 40-60 rokov, v každom súplodí môže byť okolo 30 plodov a strom môže mať vyše 800 súplodí.

PLODY: krídlaté dvojnažky, pričom vnútorný okraj krídiel zviera ostrý uhol. Krídla sú lysé alebo chlpaté, zelenkasté až červenkasté, pri dozretí hnedé. Nažky sú vypuklé až guľaté.

DOZRIEVANIE: semená dozrievajú od septembra do októbra.

VYUŽITIE: okrasné využitie: veľký a mohutný strom vhodný do veľkých parkov a širokých alejí. Pre svoju odolnosť voči vetru a znečisteniu ovzdušia sa uplatňuje aj v krajinotvorbe miest a ako solitéra. Kulinárne využitie: kvety produkujú množstvo peľu a nektáru a sú atraktívne pre hmyz, vošky tvoria aj veľa medovice, ktorú zbierajú včely, takže je významnou medonosnou drevinou vhodnou do včelníc. Navŕtaním starších stromov v predajarí možno získať tzv. javorovú vodu, teda miazgu, ktorá sa dá uvariť na javorový sirup, hoci je menej koncentrovaná než tá z javoru cukrodarného. Do listov možno zabaliť pečené jedlá, ktorým dodajú sladkastú príchuť. Technické využitie: drevo je tvrdé, ťažké, krémovobiele, jemnozrnné, využívané na hudobné nástroje, nábytok, stolárske výrobky, drevené podlahy, kuchynský riad a ako palivové drevo. Do listov možno zabaliť jablká apod. na lepšie uskladnenie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, obľubuje hlboké humózne pôdy, ale znesie takmer akúkoľvek pôdu okrem veľmi vápenitých či zamokrených. Darí sa mu najmä vo vlhkej horskej klíme a chladnejších údoliach okolo vodných tokov. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne vetruodolný. Listové choroby sú bežné, no zväčša málo významné: čerň javorová (Rhytisma acerinum) a biela škvrnitosť listov (Cristulariella depraedans) sú nápadné, ale považované za pomerne bezvýznamné. Môže sa vyskytnúť aj verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae), rakovina kôry javora (Cryptostroma corticale), choroby spôsobované hubami rodu Phytophthora. Dobre znáša znečistenie ovzdušia a po zakorenení aj sucho.

Impozantný strom so vzpriamenou, pyramidálnou až široko kužeľovitou korunou, dorastajúci do výšky 8 - 14 m. Opadavé listy sú matné, sviežo zelené, veľké až 17 cm. Kvitne začiatkom apríla, ešte pred olistením a vyniká krásnymi, až 10 cm veľkými bielymi a príjemne voňajúcimi kvetmi. Plody sú červeno oranžové semená. Pred vetrom chránené slnečné stanovište príp. mierny polotieň. Pôda úrodná, priepustná, primerane vlhká, mierne kyslá. Mrazuvzdornosť do - 34 ℃. Zamulčovanie plytkých koreňov. Zlá znášanlivosť rezu. Pôvod Japonsko a Kórea.

PÔVOD: druh pochádza z Číny, Japonska, Kórey, V Ruska, Kamčatky. Označenie Alba sa používa na odlíšenie od ružovokvetej varianty Rubra, nie je to vyšľachtená odroda, maximálne selekcia divého druhu.

RAST: stredne rýchly, vytvára kompaktné kry s rozmermi 2x2 m; ľahko odnožuje, ale odnože sa ľahko udržiavajú kosením.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne opakovane od júna do septembra (prvých mrazov) bielymi, jednoduchými, silne voňavými kvetmi, ktoré rady navštevujú včely, čmeliaky aj zlatone. Vôňa je typickou vôňou starých ruží.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: šípky sú červené, hladké, guľatého až splošteného tvaru a sú veľké ako menšie jabĺčka či rajčiny s priemerom cca. 2-3 x 1,6 cm, hmotnosťou cca. 4,6 g. Obsahujú veľa vitamínu C (priemerne 770 mg na 100 g), A a E a bioflavonoidov. Okrem dužiny obsahujú semienka pokryté pichľavými chĺpkami, ktoré treba pred konzumáciou odstrániť.

DOZRIEVANIE: postupne od augusta do októbra. Ak ich nezjedia vtáky, vydržia aj do novembra.

VYUŽITIE: Ker je kompaktný a dekoratívny nielen kvetmi a plodmi, ale aj listami. Je vhodný do menších aj väčších záhrad, parkov a inej mestskej zelene ako solitéra alebo do voľnejších, nižších živých plotov, najmä ak majú byť nepriestupné. Kulinárne využitie: silne voňavé a horkasté kvety, lupienky bez bázy alebo hydrolát z nich sú vhodné ako jedlá dekorácia šalátov či dezertov, na výrobu džemov, želé, čajov, zmrzlín, sirupov, limonád, ochucovanie octu atď. Postupne dozrievajúce šípky sú po zmäknutí vhodné na priamy konzum, tvrdé sa dajú sušiť (najlepšie po rozpolení a vybratí semien) či spracovať na vynikajúci džem, sirup, víno, s jablkami na výživu. Sušené listy sa dajú použiť ako náhrada čaju. Kozmetické a liečivé využitie: z celých kvetov alebo lupienkov sa destiláciou získava ružový hydrolát a éterický ružový olej, ktoré sa následne používajú na výrobu krémov, balzamov, parfémov atď. Nálev alebo hydrolát z lupienkov pôsobia aj proti plynatosti, ako jemné preháňadlo, tonikum či proti zápalu spojiviek.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné stanovište. Pôvodne pochádza z pobrežných piesčin a preferuje ľahšie, dobre odvodnené pôdy, ale darí sa jej vo väčšine pôd, vrátane vysýchavých aj ílovitých, neznáša dobre len zamokrené pôdy. Je veľmi nenáročná a dobre znáša aj zasolenie, takže je vhodná aj k okrajom ciest. Je vhodná aj do živých plotov či do parkov a záhrad.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná až do -50 °C, listy sú odolné voči chorobám, kvety niekedy poškodzujú zlatone, plody sú niekedy červivé. Po zakorenení je dobre odolná voči suchu, vetru, zasoleniu pôdy a znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Belgicko, zač. 19. st.

 
RAST: bujný rast, vytvára guľovitú, pomerne hustú korunu. Plodí v zhlukoch po 3 - 12 ks.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá; dobrý opeľovač pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Williamsova.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá (6.- 8. rok), stála, stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (hmotnosť 100-120 až 200-250 g). Povrch väčších plodov je nepravidelný, zhrbolený až zhranatelý. Šupka drsná i hladká, málo lesklá, svetlo-zelená, neskôr žltá a na slnečnej strane zlato-žltá a niekedy červenkastá, po celom povrchu pokrytá nápadnými lenticelami, niekedy i hrdzavými škvrnami/ pruhmi. Dužina je žltá, jemná, hustá, šťavnatá, maslovitá, chuťovo kyselkavo sladká, v južných oblastiach sladšia, príjemne korenistá, rozplývavá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumná zrelosť: ovocie z južných oblastí v decembri, ostatné neskôr.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, muštovanie, sušenie, výroba destilátu a džemov; skladovateľnosť bez straty chuti do februára.

 
STANOVIŠTE: odroda vyžaduje teplé, chránené stanovište a kvalitnú, živnú pôdu. V chladných oblastiach rastie, ale plody nedozrievajú, praskajú, majú repovitú chuť.

 
ODOLNOSŤ: odroda stredne odolná voči mrazu a plesniam. V nevhodných podmienkach náchylná k chrastavitosti.

PÔVOD: Kanada, Ottawa, na výskumnej stanici Dominion station v 1. polovici 20. storočia vyšľachtený ako druhá generácia kríženia odrody Mabel s divým beztŕnnym egrešom druhu Grossularia hirtella.

RAST: bujný. Výhony sú bez tŕňov, dorastá do výšky asi 150 cm. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, oválne, bordové, s hrubšou šupkou, so sladkokyslou až kyslejšou, aromatickou chuťou.

DOZRIEVANIE: neskoré, v prvej polovici augusta.

VYUŽITIE: najmä na spracovanie na želé, džemy, kompóty, do koláčov, ale aj na priamy konzum.

STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný, vysoko odolný voči hrdzi vejmutovkovej (Cronartium ribicola), čiastočne odolný voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), odolný voči antraknóze.

PÔVOD: ČR, náhodný semenáč nájdený na hraniciach s Rakúskom neďaleko Valtíc okolo r. 1955 a vybraný na Šľachtiteľskej stanici vo Valticiach, registrovaný v roku 1971.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, koruny vytvára široké, guľovité až rozložité, riedke, mierne previsnuté. Kostrové konáre rastú mierne šikmo hore a dobre obrastajú slabšími postrannými konármi. Raší neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, samičie kvety rozkvitajú 5-8 dní po začiatku kvitnutia samčích jahňád, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Mars, prípadne Lake.

 
PLODNOSŤ: skorá (2.-3. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná, spoľahlivá. Plodí najmä na konci jednoročných výhonov.

 
PLODY: veľké (priemerne 14,5-15,7 g, 45,5x37x34 mm), široko vajcovité až oválne, s nepatrnou špičkou. Rubina je stredne hrubá, tmavozelená so svetložltými bodkami, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je stredne hrubá, polopapierová, jemne zvrásená, šedohnedá, stredne dobre až veľmi dobre lúskateľná. Jadro je veľké (51-58 % hmotnosti plodu), svetlohnedé až hnedé, veľmi dobre vypĺňa škrupinu. Chuť je mierne sladkastá, aromatická, výborná a lahodná najmä v čerstvom stave, v suchom stave má viac horkosti.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, začiatkom 3. dekády septembra, dozrieva rovnomerne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum čerstvých jadier a spracovanie sušených, najlepšie v zmesi s inými odrodami. Jadrá obsahujú veľa vody, treba ich rýchlo vysušiť. Pri skladovaní nezosychá, ale môže sa čiastočne otvárať.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlbšia, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Neznáša príliš vysokú hladinu podzemnej vody, ale je náročný na vlahu v čase rastu a najmä dozrievania plodov. Vhodný do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve, neskoro raší, takže väčšinou nebýva poškodzovaný neskorými jarnými mrazmi. Počas vegetácie je náchylnejší na antraknózu, hnednutie a následné vysychanie jadier. Pri nadbytku dusíka sa môžu prejavovať príznaky nadmernej papierovitosti, keď škrupina na niektorých plodoch úplne chýba.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Škótsko, Scottish Crop Research Institute, vyšľachtená v roku 1975 ako kríženec odrôd (Brödtorp × Janslunda) × (Consort ×Magnus) s ako prvá zo série "Ben" a bola pomenovaná po škótskom vrchu Ben Lomond.

RAST: bujný, ale kompaktný, len mierne rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro a dlho. Miera samoopelivosti je na čierne ríbezle vysoká (45 % pri úplnej izolácii, aj od hmyzu a okolo 60 % pri opelení čmeliakmi bez prítomnosti inej odrody), ale úroda sa zvýši v prítomnosti inej odrody.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (priemerne 1,02-1,3 kg/ker), pravidelná.

PLODY: strapce sú kratšie (priemerne 4,5-5,2 cm). Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 1,2 g s rozpätím 0,8-1,3 g), guľaté a čierne. Sú stredne pevné až pevné. Farba šťavy je výrazná a stabilná. Chuť je výrazne aromatická, vyvážene sladkokyslá (priemerne 15,4-17,9 °Brix), veľmi dobrá. Plody majú vysoký obsah antioxidantov a antokyánov, vykazujú vysokú antimikrobiálnu aktivitu a majú vysoký obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: neskoré (priemerne 8 dní po odrode Triton).

VYUŽITIE: jedlý krík do malých aj veľkých záhrad, sadov, do živých plotov aj samostatných bobuľových záhonov. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džúsy, džemy, kompóty, sirupy, vína, likéry, na pečenie či sušenie do čajových zmesí. Listy a listové púčiky sa používajú na ochutenie mlieka do dezertov, polievok či do čajov. Liečivé využitie: plody majú močopudné a potopudné účinky, zvyšujú odolnosť voči infekciám a pomáhajú pri prechladnutí a chrípke. Šťava z plodov pôsobí proti hnačke a zlepšuje trávenie. Listy a púčiky majú čistiace, močopudné a potopudné účinky, znižujú krvný tlak. Externe sa používajú na pomaly sa hojace rany a ako kloktadlo na boľavé hrdlo a afty. Semená sú zdrojom kyseliny gama-linolenovej (GLA) a olej z nich sa používa aj v kozmetike.  

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom a neskorými jarnými mrazmi, s výživnou, humóznou pôdou, bez zatrávnenia. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, aj chladných.

ODOLNOSŤ: Je silne mrazuodolná v dreve aj kvete a často uniká neskorým jarným mrazom. Je náchylnejšia na napadnutie kvetovkou ríbezľovou (Dasineura tetensi) a americkou múčnatkou egrešov (Podosphaera leucotricha, predtým Sphaerotheca mors uvae) či reverziou ríbezlí (Blackcurrant Reversion Virus (BRV)).

PÔVOD: Európa. Rozšírený v celej Európe, na Slovensku od nížin až po 1200 m n.m.

RAST: mohutný strom dorastajúci do 30-40 m, vytvára široko vajcovitú korunu s konármi vyrastajúcimi pod ostrým uhlom. Kôra je hladká, hnedosivá, borka tmavá a hlboko rozpukaná. Listy sú jednoduché, tenké, obrátene vajcovité, na konci s ostrým hrotom, asymetrické. Po okrajoch sú dvojito pílkovité, na povrchu drsno chlpaté, zo spodnej strany mäkko chlpaté.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvety sú zoskupené v hustých zväzkoch na krátkych stopkách, kvitnú v marci. Sú obojpohlavné, ale cudzoopelivé, na tvorbu plodov potrebujú prítomnosť geneticky odlišného jedinca.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti iného stromu ako opeľovača vysoká.

PLODY: elipsovité nažky (5-7 mm), umiestnené v strede blanistého krídla.

DOZRIEVANIE: dozrieva v máji.

VYUŽITIE: vhodná parková a alejová drevina okrasná listami i celkovým vzhľadom, aj do vlhkejších oblastí. Kulinárne využitie: V nezrelej, zelenej podobe sú plody veľmi chutné, chutia po orieškoch. Technické využitie: Drevo je tvrdé, ťažké a húževnaté, má krásnu kresbu a využíva sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: drevina do polotieňa, preferuje odvodnené, striedavo vlhké pôdy, bohaté na živiny, ale znesie aj mokré pôdy.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný, odolný voči vysokej hladine podzemnej vody, dokonca aj krátkodobému či dlhodobejšiemu zaplaveniu. Dobre vetruodolný. Znáša aj zasolenie pôdy posypovou soľou. Je citlivý na extrémne vysoké teploty, znečistenie vzduchu a grafiózu (Ophiostoma novo-ulmi).

PÔVOD: Francúzsko, Troyes, vypestoval škôlkar Guéniot ako kríženec Dekanky zimnej a Arenbergovej maslovky, prvýkrát rodila v r. 1862

 
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený. Má zvláštne zdrsnenie kôry aj borky na starších konároch, ktoré sú ale úplne zdravé. Koruna je riedka široko ihlanovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Drouardova, Guyotova, Madame Verté.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná, nepreplodzuje.

 
PLODY: sú veľké a ťažké (niekedy až 350-450 g), valcovitého tvaru. Šupka je sivozelená až žltá, husto pokrytá svetlo hrdzavými lenticelami. Dužina je takmer biela, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je polosladká, príjemne korenistá a trpkastá, s osobitou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, treba ju zbierať ešte v zelenom, tvrdšom stave, keď zelená farba začína blednúť. Konzumne dozrieva 10-14 dní po zbere, vydrží do konca októbra aj dlhšie. Plody ľahko padajú vo vetre.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov, ale aj na sušenie, pečenie, muštovanie a výrobu kompótov či destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej najmä v hlbokých a teplých pôdach, v polohách chránených pred vetrom. V nevhodných pôdach zle rodí, listy trpia chlorózou (žltnutím) či zasychajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, odolná voči chrastavitosti, môže byť napadnutá múčnatkou jabloňovou. "

PÔVOD: pôvodne len v horách centrálnej časti Balkánskeho polostrova, v Macedónsku, severnom Grécku, Bulharsku, Albánsku. V Albánsku pravdepodobne už pôvodné populácie tohto druhu zanikli. V 2. pol. 16. storočia sa dostal do Istanbulu a odtiaľ ho zaslali botanikovi Clusiovi do Viedne. Najmä počas 17. storočia sa dostal do zámockých parkov, alejí, záhradných reštaurácií. Dnes je rozšírený skoro po celej Európe okrem severných častí, sekundárne aj v miernom pásme Severnej Ameriky, v Ázii na Ďalekom východe a na Novom Zélande.

 
RAST: rýchly, v dospelosti dosiahne 15 až 30 m, korunu má mohutnú, guľovitú, v staršom veku s previsnutými konármi. Borka je hladká, vekom drsnie a čiastočne sa odlupuje v malých šupinách. Puky sú silne lepkavé, červenohnedé. Dlaňovito zložené listy bývajú päťpočetné až sedempočetné na (až 27 cm) dlhej stopke, na okraji nepravidelně dvojito pilovité, sviežo zelené, lysé. Jazva po opadnutí listu sa nápadne podobá na konské kopyto, z toho pohchádza aj jeho druhové meno.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvety sú obojpohlavné, usporiadané až po 90 kusoch do vzpriamených kužeľovitých strapcov, ktoré pripomínajú sviečku. Kvitnú počas mája a sú opeľované aj hmyzom aj vetrom.

 
PLODNOSŤ: neskorá (20 rokov po výseve, cca. 16-17 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: zelené guľovité ostnaté tobolky s tmavohnedými semenami veľkými 1 až 3 cm.

 
DOZRIEVANIE: obvykle počas októbra.

 
VYUŽITIE: významná medonosná, parková a alejová drevina. Plody sa používajú na výrobu mastí, balzamov či gélov proti kŕčovým žilám.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje hlboké a humózne pôdy, ale znesie aj horšie. S výnimkou horských oblastí sa dá u nás pestovať všade.

 
ODOLNOSŤ: toleruje exponované lokality a znečistenie ovzdušia. Je veľmi mrazuodolný v dreve (do -29 °C až -34 °C), ale mladé výhony môžu poškodiť neskoré jarné mrazy. Od konca 20. storočia ho napáda ploskáčik pagaštanovitý (Cameraria ohridella), ktorý spôsobuje tvorbu veľkých zaschnutých škvŕn na listoch, prípadne ich predčasný opad.

PÔVOD: Kanada, Central Experiment Farm v Ottawe, 1949, kríženec medzi americkým egrešom Ribes hirtellum a európskym Ribes uva-crispa.

 
RAST: stredne silný, ker má vzpriamený až rozložitý tvar, výhony sú takmer bez tŕňov, len mladé rastlinky v juvenilnom štádiu sú mierne tŕnité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: nevyžaduje opeľovača, samoopelivý, kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: stredne veľké, eliptické, tmavočervené. Šupka je hladká, bez chĺpkov. Chuť je aromatická, sladko kyslastá.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom júla.

 
VYUŽITIE: odroda vhodná na priamy konzum, zaváranie či výrobu džemov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, dostatočne vlhké.

 
ODOLNOSŤ: rezistentný voči americkej múčnatke egreša, vysoko mrazuvzdorný. Kvitne neskoro, preto je vhodný do oblastí s častým výskytom jarných mrazov. Plody sú dobre odolné voči praskaniu, preto je veľmi vhodný do oblastí s vyššími zrážkami v čase dozrievania.

PÔVOD: Kanada, Ontario, Harrow, Harrow Research Station, vyšľachtij ju Gerald M. Weaver ako kríženca odrôd Redskin a Sunhaven, kríženie prebehlo v roku 1961, selekcia v roku 1964 a na trh bola uvedená v roku 1964.

RAST: bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi zvonkovitého typu. Rozkvitá skoro až stredne skoro, stredne dlho.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké (7,6 cm), veľkostne vyrovnané, elipsovité, väčšinou súmerné. Šupka je stredne hrubá, slabo až stredne silno priľnavá k dužine, stredne husto plstnatá, zelenožltá, asi s 1/2 prekrytou rozmytým výrazne červeným líčkom. Dužina je žltá, stredne tuhá, nevláknitá, sladkokyslá až kyslosladká, veľmi dobrá. Kôstka je stredne veľká až veľká, dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, dozrieva zároveň s odrodou Redhaven, teda obvykle počas 1. dekády augusta.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj univerzálne spracovanie na kompóty, džúsy, džemy, výživy, pečenie či destiláty, ale aj na mrazenie na neskoršie použitie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, s dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. Je vhodná pre teplé a stredne teplé polohy.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch (podobne ako Jayhaven). Je tolerantná voči gumovitosti spôsobenej hubou Botryosphaeria dothidea, vysoko tolerantná voči bakteriálnej škvrnitosti (Xanthomonas pruni), menej odolná voči múčnatke broskýň (Podosphaera pannosa) a kučeravosti (Taphrina deformans). Plody sú veľmi málo náchylné na predčasný opad a veľmi málo až málo na praskanie kôstky, veľmi odolné voči praskaniu plodov počas dažďov.

PÔVOD: Severná a Stredná Amerika v rozmedzí 0–800 m n. m. V miestach pôvodného výskytu rastie najčastejšie na neutrálnych až kyslých, vlhkých, bohatých hlinitých náplavách, v údoliach dolných tokov riek. Do Európy bol prvýkrát privezený v roku 1681.

RAST: opadavý, stredne vysoký až vysoký strom, dorastá do výšky 15–23 m a šírky 12-15 m s priemerom kmeňa 60–100 cm. Koruna najskôr kužeľovitá, neskôr guľatá, široko rozvetvená. Borka je tmavošedá, v mladosti tenká, hladká, neskôr hlboko pozdĺžne rozbrázdená, korkovitá.  Listy sú zvrchu tmavozelené, jednoduché, dlaňovito laločnaté s 3–7 špicatými lalokmi, na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov od oranžovej cez ružovú, purpurovú až po fialovú. Na 2-3-ročných konároch sa zvyknú tvoriť korkovité lišty. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vetrom opelivý, so žltozelenými drobnými samčími a samičími kvetmi vyrastajúcimi oddelene v guľatých hlávkach. Kvitne od konca februára do polovice mája.

PLODNOSŤ: skorá (okolo 3-5 po výsadbe), stredne vysoká, pravidelná, ale s vyššími úrodami každé 2-3 roky.

PLODY: tobolky s vytrvalými čnelkami usporiadané po 20–50 v guľovitom súplodí veľkom 2,5–4 cm, ktoré zo zelenej dozrieva cez žltú až po hnedú farbu. Hranaté semená s krídlami majú veľkosť 1–2 mm. 

DOZRIEVANIE: počas septembra až októbra.

VYUŽITIE: Je to veľmi okrasný strom vhodný najmä do väčších záhrad, parkov, alejí a mestskej zelene. Kulinárne využitie: pri poškodení spodnej časti kôry uvoľňuje voňavú živicu, ktorú viaceré indiánske používali ako žuvačku. Liečivé účinky: živica sa používa aj proti kožným problémom, vredom či kašľu, pôsobí aj proti zlatému stafylokokovi (Staphylococcus aureus). Z nezrelých semien sa s 1,5 % výťažnosťou získava aj kyselina šikimová, ktorá ja základom pre oseltamivír (liek Tamiflu) proti viacerým chrípkovým vírusom, napr. proti vtáčej chrípke. Extrakty zo semien majú aj protikŕčové účinky. Technické využitie: živica sa stále používa v mydlách a kozmetike, ako stabilizátor v parfémoch, lepidlách a lakoch a ako príchuť v tabaku. Drevo sa používa najmä v nábytkárstve.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročný na svetlo, ale nenáročný na pôdu. Znáša veľmi širokú škálu pôd, od málo priepustných ílovitých pôd až po štrkovité a piesočnaté pôdy, ale s dostatočným ročným úhrnom zrážok (1000-1800 mm ročne v domovine), darí sa mu aj v močiaroch. 

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete menej mrazuodolný. Po zakorenení dobre znáša krátkodobé obdobia vysokých teplôt, sucha aj zamokrenia, prímorské slané ovzdušie ako aj zadláždenie. V Európe nezvykne trpieť chorobami ani škodcami.

PÔVOD: Čína, neskôr Kórea a Japonsko, kde bola prvý krát popísaná a získala aj svoje druhové meno japonica. Do Európy bola introdukovaná asi v roku 1747 či 1753. Synonymá: latinské Styphnolobium japonicum.

RAST: bujný. Je to opadavý strom, ktorý dorastá až do výšky 25 m a šírky 20 m. Borka je hladká, u starších stromov zbrázdená. Zložené listy sú dlhé 15–25 cm, majú 3–8 párov elipsovitých či vajcovitých lístkov. Zostávajú dlho do jesene zelené.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá. Kvitne od júla do augusta v metlinových súkvetiach zložených z 30–65(–80) krémovobielych, jemne voňavých kvetov.

PLODNOSŤ: neskorá, až v 30-40 rokoch života. Kvitne bohato najmä po horúcom predchádzajúcom lete.

PLODY: hladké struky dlhé 8–15 cm s 1 až 6 semenami, u nás dozrievajú len v najteplejších polohách.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri, ostávajú na strome počas zimy.

VYUŽITIE: strom veľmi dekoratívny svojím olistením a neskoro počas roka rozkvitajúcou záplavou kvetov, ktoré sú aj dobrou včeľou pastvou, poskytujú síce len málo peľu, ale veľmi veľa nektáru v období, keď nekvitnú už žiadne medonosné stromy. Je vhodná do veľkých záhrad, parkov, včelníc či stromoradí. Kulinárne využitie: mladé listy a kvety sa môžu variť alebo použiť ako čaj, obsahujú veľmi veľa rutínu. Listy sa varia s veľkým množstvom vody, lebo sú dosť horké. Liečivé využitie: Využíva sa dlho v čínskej medicíne a patrí tam k 50 najvýznamnejším liečivým rastlinám. Kvety a kvetné puky pôsobia antibakteriálne, protizápalovo, protikŕčovo, znižujú cholesterol a krvný tlak, zastavujú krvácanie, najmä vnútorné, podporujú prekrvenie periférií. Rastlina znižuje horúčku, pôsobí močopudne a proti zápche. Nesmú ju užívať tehotné ženy, lebo môže vyvolať potrat, najmä semená a struky. Semená sa používajú proti hemoroidom, krvácaniu maternice, zápche, bolesti hlavy či vysokom krvnom tlaku. Odvar zo stopiek sa používa na boľavé oči, hemoroidy a kožné problémy. Všetky súčasti treba užívať opatrne, keďže obsahujú cytozín, ktorý sa veľmi podobá na nikotín. Technické využitie: z kvetov a strukov sa dá získať žlté farbivo. Drevo je pevné, ľahké, silné, používa sa v tesárstve.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé najlepšie v dobre odvodnenej, stredne úrodnej pôde, ale znesie aj chudobnejšiu. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: v mladosti mrazuodolná do asi -18 °C až -23 °C, neskôr až do -25 °C, v kvete bezpečne uniká mrazom. Je odolná voči chudobnejším pôdam, znečisteniu ovzdušia, teplu a po zakorenení aj voči suchu, dobre znáša zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: od severozápadnej Európy až po Kaukaz, Malú Áziu.

RAST: ker alebo strom dorastajúci do výšky 0,5-30 m a dožívajúci sa až 500 rokov. Vytvára pravidelnú zaoblenú korunu. Kôra je hladká, hnedosivá, borka tmavá a pozdĺžne hlboko rozpukaná. Listy sú jednoduché, striedavé, obrátene vajcovité, asymetrické, dlhé 6-10 cm, na okraji dvojito pílkovité, na povrchu tmavozelené a hladké, zospodu svetlejšie a s chĺpkami.

OPEĽOVACIE POMERY: Obojpohlavné červenkasté kvety sú zoskupené v hustých zväzkoch na krátkych stopkách, kvitnú v marci, pred rozvíjaním listov, sú vetrom opelivé, silne cudzoopelivé, teda na tvorbu plodov potrebujú prítomnosť geneticky odlišného jedinca toho istého druhu.

PLODNOSŤ: v prítomnosti opeľovača vysoká

PLODY: nažky s okrúhlym, širokým, zeleným krídlom. Hnedooranžové semeno je umiestnené asymetricky, na konci nažky.

DOZRIEVANIE: v máji až júni.

VYUŽITIE: celý strom ako parková a alejová drevina, najmä v blízkosti vodných tokov. V nezrelej, zelenej fáze sú nažky jedlé a veľmi chutné, orieškové. Drevo je tvrdé, ťažké, húževnaté, využíva sa na výrobu nábytku, je odolné aj pod vodou.

STANOVIŠTE: teplomilná, slnečná až polotienna drevina, náročná na pôdne živiny. Na Slovensku rastie od najnižších polôh do 650 m n.m. ako súčasť luhu a spoločenstiev okolo riek alebo na presychavých stanovištiach (lesostepný ekotyp, krovitá forma).

ODOLNOSŤ: Dobre mrazuodolný do -23 až -29 °C, silne odolný voči vetru. Citlivý na grafiózu (Ophiostoma novo-ulmi).

Mohutný strom s priamym kmeňom, dorastajúci do výšky 20-30 metrov a dožívajúci sa vyše 100 rokov. Koruna je vajcovitého, neskôr valcovitého tvaru, vetvy sú pomerne tenké. Kôra je zelenohnedá, s početnými priečnymi lenticelami na letorastoch. Borka je tmavosivá až čierna, v mladosti hladká, neskôr rozpukaná. Púčiky sú veľmi lepkavé, fialovo-hnedé. Listy sú jednoduché, tvarom obráteno vajcovité, na vrchole oblé, okraj je dvojito pílkovitý. Vrchná strana listov je lesklá, tmavozelená, spodná strana svetlozelená, s hrdzavými chĺpkami, v mladosti lepkavá. Listy sa na jeseň nesfarbujú, opadávajú zelené. Jahňady sa začínajú tvoriť už na jeseň a kvitnú v marci a apríli. Samčie kvety tvoria visiace, 4-7 cm dlhé jahňady. Samičie jahňady (dlhé 5-7 mm) sú vajcovité, vzpriamené, fialovo-hnedé, v čase kvitnutia s červenými bliznami. Vajcovité šištičky na dlhšej stopke, v stave zrelosti tmavohnedé, zdrevnatené, dozrievajú v septembri až októbri. Semenom je okrúhla až päť-hranná semenná nažka (veľká 2-4 mm), ktorá je lesklá, hnedá, s úzkym obojstranným krídlom. Svetlomilná brehová drevina, na Slovensku sa vyskytuje v lužných lesoch, okolo riek a potokov, v polohách do 750 m.n.m. Preferuje hlboké pôdy so stálou hladinou podzemnej vody, obľubuje slnečné stanovište a je pomerne odolná voči mrazu.

Slabo rastúci podpník pre čerešne a višne, vhodný do menších záhrad. Plytší koreňový systém, vyžaduje kvalitnejšie pôdy a závlahu v suchom lete. Plodnosť skorá, kvalita plodov výborná. V prvých rokoch sa odporúča opora.

PÔVOD: Slovensko, VÚOOD Bojnice, Silvergieters x Holandská čierna, 1987.

 
RAST: vzpriamený rast, vytvára stredne veľký, stredne hustý krík.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké, plocho guľovité plody s pevnou šupkou, rastúce na dlhších strapcoch s dlhšou stopkou. Chuť je aromatická, sladko-kyselkavá.

 
DOZRIEVANIE: v prvej polovici júla. Plody nedozievajú v strapci rovnomerne. Predčasne neopadávajú.

 
VYUŽITIE: predovšetkým výroba štiav a ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: odroda vhodná aj do drsnejších lokalít, nenáročná na pestovateľské podmienky. Slnečné stanovište. Priepustná pôda s dostatkom humusu a živín.

 
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči americkej múčnatke egreša a voči hrdzi ríbezľovej (Cronartium ribicola).

PÔVOD: južná Európa, Malá Ázia.

 
RAST: strom je pomaly rastúci, dosahuje výšku 9-20 m a šírku 6 m, má guľovitú korunu, na suchých stanovištiach je iba vo forme kra.

 
OPEĽOVACIE POMERY: prevažne dvojdomý, resp. existujú samčie stromy a obojpohlavné stromy, ktoré sú ale väčšinou funkčne samičie, lebo samčie kvety na nich sú nedostatočne vyvinuté. Kvitnú na konci mája a vytvárajú nápadné súkvetia, takže kvitnúci strom vyzerá ako biely, silne voňavý oblak.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, v prítomnosti stromov oboch pohlaví vysoká.

 
PLODY: podlhovasté krídlaté nažky 2-3 cm dlhé.

 
DOZRIEVANIE: počas októbra.

 
VYUŽITIE: je vhodný na výsadbu do parkov, záhrad či iných častí tepelných ostrovov miest, najmä do suchých svahov. Manna zo stromu získavaná narezaním kmeňa je zdrojom cukru - tzv. mannový cukr alebo mannitol, ktorý sa využíva ako diabetické sladidlo a ako liečivo.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, len v mladosti znáša čiastočné zatienenie, znesie aj vysychajúce skalné podklady s nepatrnou vrstvou zeminy, preferuje výživné a zásadité pôdy, optimum je na vápencoch.

 
ODOLNOSŤ: veľmi dobre zvláda extrémne sucho, horšie mrazy.

PÔVOD: zrejme v západnom Stredozemí, dnes sa vyskytuje na Kanárských ostrovoch, v celom Stredozemí, smerom na východ až po Turecko však zriedkavejšie.

 
RAST: pomalý. Je to stálozelený mohutný strom dorastajúci do výšky 25 m a šírky 20 m, v suchých podmienkach len niekoľko metrov. Má širokú, rozložitú korunu s hrubými konármi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, opeľovaný vetrom, dobre ho opeľujú aj duby iných druhov.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (vyššia po 6-8 rokoch po vysadení), vysoká.

 
PLODY: žalude (veľké až 3 cm) na krátkych stopkách, na bázi s miskovitou čiaškou pokrytou plochými šupinami. Môžu byť horké alebo sladké.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

 
VYUŽITIE: celý strom je celoročne veľmi dekoratívny, vhodný do parkov a mestskej zelene. Plody niektorých stromov sú sladké, bez horkosti. Plody sú jedlé sladké aj tie horké po odstránení horkosti premývaním po usušení a pomletí, používajú sa v podobe múky pridávanej pri pečení do iných múk či opražné ako náhrada kávy. Používajú sa aj ako výživné krmivo, najmä pre ošípané. Kôra je zdrojom tanínu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, mladé rastliny znášajú aj polotieň. Darí sa mu vo všetkých pôdach okrem studených a podmáčaných. Znáša dobre aj vápenité, suchšie, piesčité či plytké pôdy. Vhodný do najteplejších polôh mestských tepelných ostrovov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -12 °C až -17 °C, po zakorenení silne suchuvzdorný, dobre znáša zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: pravdepodobne juhovýchodná Európa a Malá Ázia.

RAST: na Slovensku zákonom chránený druh. V prírode sa bežne vyskytujúci druh hrušky už len v nízkej početnosti a na pár miestach južnej hranice. Hruška snežná (Pyrus nivalis) je iný druh ako hruška obyčajná. Strom dorastá do výšky 6-10 m a šírky 5-7 m. Mladé vetvičky sú striebornobiele s chĺpkami. Staršie tmavnú do sivej až čiernej farby, rovnako aj kmeň. Na jeseň sa lístie sfarbí do tmavočervena, ako ostatné druhy hrušiek.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro na jar veľkým množstvom veľkých bielych kvetov (v priemere 2,5-3 cm), kvôli čomu dostala druhový názov snežná / nivalis. Je cudzoopelivá a na dosiahnutie úrody potrebuje prepelenie geneticky odlišným jedincom svojho druhu (Pyrus nivalis) alebo nejakou hruškou domácou (Pyrus communis) či hruškou planou (Pyrus pyraster) kvitnúcou v podobný čas vo vzdialenosti do cca. 60 m.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača vysoká.

PLODY: malé guľovité až hruškovité, zelenožltej farby, jemnej, nakyslastej chuti po uhniličení.

DOZRIEVANIE: na zber dozrieva koncom októbra, konzumne až koncom novembra, vydrží do marca.

VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, najmä v kvete, vhodný do veľkých záhrad, parkov a alejí a vetrolamov. Plody sú vhodné na pálenie a sušenie alebo výrobu perry, teda hruškového cideru.

STANOVIŠTE:slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, dobre znáša sucho, ale aj ťažké ílovité pôdy.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, odolná voči suchu, vetru a zasoleniu pôdy posypovou soľou.