Vsetky varianty predpredajové

PÔVOD: Francúzsko, 1963, selekcia z odrody May Flower.

RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi skoro až skoro, dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: malé, guľaté, nesúmerné. Šupka je tenká, veľmi slabo až slabo prilieha k dužine, je husto až veľmi husto plstnatá. Základná farba je zelenobiela, na oslnenej časti prekrytá rozmytým výrazne červeným líčkom. Dužina je zelenobiela veľmi mäkká, vláknitá, sladkokyslá, pomerne chutná. Kôstka je kruhovitá, ťažko odlučiteľná od dužiny, vo väčšine prípadov prasknutá. Plody sú menej až stredne dobre veľkostne vyrovnané. Plody nepraskajú ani tak vplyvom dažďa ako vplyvom prasknutej a nedovyvinutej kôstky.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. dekáde 7., 30 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v rámci všetkých oblastí pestovania broskýň, aj tých okrajových.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná, vysoko tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: Francúzsko, v Charmes v departamente Rhône ho okolo roku 1895 vybral ako náhodný semenáč škôlkar Sandrin, preto sa zvykne volať aj (Bigarreau) Sandrin, či Souvenir des Charmes. O jej rozšírenie sa však najviac zaslúžila škôlka Moreau vo Villefranche-sur-Saône od roku 1909.

 
RAST: bujný, koruna je stredne veľká, rozložitá, kostrové konáre rastú šikmo, bočné viac vodorovne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Kassinova raná, Van, Marmotte. Nekompatibilná s odrodou Burlat.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, podpriemerná až stredne vysoká, nepravidelná v horších oblastiach, kde vymŕzajú kvety.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (5,8-7 g), guľovitého či široko srdcovitého, zhrboleného tvaru. Šupka je lesklá, tmavočervená. Dužina je (stredne) pevná, hustá, tmavočervená, šťavnatá, šťava farbí stredne až silno. Chuť je sladkokyselkavá a príjemne korenistá, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne veľká až veľká.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v prvých dňoch 2. čerešňového týždňa, teda podľa lokality niekedy v 1. polovici júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj spracovanie. Horšie sa zbiera kvôli krátkym stopkám. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie s dobre priepustnou, úrodnou, dostatočne vlhkou, ale nie mokrou pôdou v teplých a stredne teplých polohách menej ohrozených neskorými jarnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, slabšie v kvete. Dobre až stredne odolná voči praskaniu plodov počas dažďov, stredne náchylná na moniliózu a glejotok.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne v Nemecku alebo Švajčiarsku, náhodný semenáč, veľmi stará odroda.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, vzpriamený, neskôr stredne silný rast, koruna najprv pyramidálna, neskôr guľovitá, so sklopenými vetvami. Konáre majú sklon k vyhoľovaniu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Berlepschova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Ontário, James Grieve, Jonathan, Parména zlatá zimná, Starking Delicious, Šampanská reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, 4.-5. rok po výsadbe, stredná, s prebierkou pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, kužeľovité, slabo rebrovité pri kalichu zúžené - zvonkovité. Šupka je tenká, hladká, suchá, zelenkavožltá, na slnečnej strane načervenalá, s hrdzavými lenticelami. Dužina je biela, tuhá, chrumkavá, stredne šťavnatá, aromatická, na reze takmer nehnedne. Chuť je príjemná, harmonická, svieža, kyslejšia až kyslosladká, mierne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumná zrelosť v januári či februári, dlhá skladovateľnosť do marca až júna. Veľmi dobre skladovateľná, nevädne, nehnedne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie a muštovanie. Dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné. Nenáročná odroda na pôdu. Vyhovujú jej teplé a stredne teplé polohy najmä preto, že neskoro ukončuje vegetáciu. Vhodná pre záhrady i väčšie výsadby.

 
ODOLNOSŤ: nízka odolnosť dreva voči mrazu, kvety sú stredne mrazuodolné, stredná až vyššia odolnosť voči múčnatke a chrastavitosti. Citlivá na meďnaté prípravky.

PÔVOD: Maďarsko, kríženec odrôd Pándy 38 a Nagy Angol.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený. Rastie pomerne pekne, konáre príliš neprevísajú ani nevyhoľujú, nie je veľmi náročná na udržiavaci rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. 

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (4,5-6,5 g), obličkovité. Šupka je tmavočervená, je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená, mäkká až stredne tuhá, stredne šťavnatá, šťava je červená, stredne farbiaca. Chuť je sladkokyslá, veľmi aromatická, veľmi dobrá až výborná. Pri oddelení plodu od stopky z neho šťava nevyteká.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda niekedy v 1. polovici júla.

 
VYUŽITIE: aj na priamy konzum a na výrobu kompótov, džemov, sirupov, na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, dostatočne vlhkou, ale dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých polôh a stredne teplých chránených.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je silnejšie odolná voči koletotrichovej hnilobe čerešní (Glomerella cingulata), stredne odolná voči škvrnitosti listov čerešní a višní (Blumeriella jaapii), náchylnejšia na moniliózu (Monilinia spp.). Stredne silno ju napáda vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi). Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov.

PÔVOD: Maďarsko, neznámy presnejší pôvod.

RAST: bujný. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: sú stredne veľké, hruškového tvaru. Šupka je zlatožltá, bez líčka. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, sladká, šťavnatá, aromatická.

DOZRIEVANIE: od polovice do konca septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: ako mohutný, dlhoveký strom je využiteľná ako krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú menej odolné voči chrastavitosti (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: ČR, okolie obce Němčičky na Znojemsku, kde bola začiatkom 20. storočia nájdená ako náhodný semenáč

RAST: rast najskôr bujný, neskor slabší. Vytvára stredne husté, veľké pyramidálne, polovzpriamené koruny so silnými hlavnými vetvami, ktoré sa nesklňajú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Hedelfingenská, Van, Troprichterova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, skoro pravidelná, niekedy mierne striedavá.

PLODY: stredne veľké až veľké srdcovitého tvaru (5,5-7 g), šupka je lesklá, hladká, tmavočervená so svetlými bodkami a čiarkami, dužina je tuhá, svetločervená, žilkovaná, veľmi šťavnatá, šťava slabo farbí. Chuť je veľmi dobrá, pomerne aromatická, jemne korenistá, kyselkavo sladká až sladká. Kôstka je stredne veľká až veľká a dobre sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, dozrieva v 4. čerešňovom týždni, teda niekedy v 1. polovici júla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a výrobu kompótov či ďalšie spracovanie. Dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Odroda vhodná aj do suchších oblastí, ale preferuje hlbšie, priepustné a primerane vlhké pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: v dreve dobre mrazuodolná, v kvete stredne až nižšie. Voči praskaniu plodov pri dažďoch je stredne odolná, podobne aj voči monilióze.

PÔVOD: ČR, Bílé Karpaty, Vyškovec-Vlčí.

 
RAST: bujný, zdravý, vytvára mohutné, stredne vysoké guľovité koruny s mierne previsnutými konármi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Amanliská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé až stredné (priemerne 45 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu.

PÔVOD: vznikla v USA ako výsledok dlhodobého vnútrodruhového kríženia, kde posledným rodičovským párom boli genotypy C4R8T143 × C4R9T26 a následne bola zo semenáčov vybraná v ČR na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici a registrovaná bola v r. 1999.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne veľmi skoro až skoro. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Barbora, Delta, Goldrich, Harcot, Harogem, Jitka, Karola, Lebela, Lenova, Lerosa, Mirka, Palava, Pinkcot, Radka, Sylvercot, Veecot, Vemina, Zetka.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká, niekedy mierne striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až malé, elipsovité, súmerné, hladké. Šupka je veľmi slabo až slabo plstnatá, oranžová, čiastočne krytá purpurovým rozmytým menším líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubá, stredne až veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická, pikantná, veľmi dobrá. Jadro kôstky je silne horké.

 
DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, od 2. polovice júna, 17 dní pred Velkopavlovickou.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.

 
ODOLNOSŤ: dobre až silne mrazuodolná v kvetných pukoch a v mladých plôdikoch, silne odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophilla), silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), dobre odolná voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).

PÔVOD: Švédsko, výskumná stanica Alnarp, vyšľachtená v r. 1946 ako kríženec odrôd Early Favorit a Oullinská ringlota.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený, tvorí stredne husté, guľaté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pri preplodení mierne striedavá. Rezom je vhodné preplodzovaniu predchádzať.

PLODY: stredne veľké, takmer guľaté, súmerné. Šupka je osrienená, svetlofialová, na oslnenej strane fialová až tmavofialová. Dužina je žltá až oranžová, mäkká až stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladká až veľmi sladká, väčšinou dobre aromatická, dobrá. Kôstka sa veľmi dobre odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, 45 dní pred Bystrickou, teda v 1. polovici júla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov či výživ. Plody majú sklony k otlačeniu v plnej zrelosti.

STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodnosti vyžaduje hlbokú, úrodnú, vlhkejšiu pôdu. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre ringloty, aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Maďarsko, sikulský kraj, popísaná prvýkrát v roku 1875. Synonymá sú: Sikulai alma, Sikulaer Apfel, Sikula, Székely alma, Seklerapfel, Pomme de Sikula.

 
RAST: stredne bujný až umiernený, so vzpriamenou až polorozložitou korunou.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a krátko, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Coxova reneta, Dukát, Florina, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, Ingrid Marie, James Grieve, Jonathan, Macoun, Melba, Míšeň jaroměřská, Osnabrücká reneta, Signe Tillisch, Stayman Winesap, Vejlímek červený, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 220-260 g), plocho guľovité, pravidelné, najširšie uprostred. Šupka je lesklá, hladká, silne voňavá, základnej farby zelenožltej až ružovej, takmer celej rovnomerne pokrytej rozmytou červenou farbou v ktorej sú husté, nie veľmi nápadné, tmavočervené pruhy, na celom povrchu je množstvo nápadných svetlých bodiek - lenticiel. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, riedka, kyprá, tuhá a šťavnatá. Chuť je veľmi príjemná, sladkokyslá, plná, s medovou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, čo najneskôr, dozrieva v decembri, vydrží do apríla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a muštovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s vlhkejším ovzduším, dobre prospieva najmä v naplavených, úrodných pôdach v nivách riek, znesie aj veternejšie lokality. Neznáša suchú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chorobami, maximálne v uzavretých polohách je stredne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Japonsko, Okayama, Okayama Agrigultural Experiment Station, vyšľachtená ako kríženec odrôd Nijisseiki x Chojuro, kríženie prebehlo v r. 1926, pomenovaná bola v r. 1945. Synonymá: New Century.

RAST: stredne bujný, plodí na laterálnych výhonoch a dobre reaguje na zakracovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro, obvykle v 1. polovici apríla, pre dobrú násadu plodov vyžaduje opeľovače. Vhodné opeľovače: Chojuro, Hosui, Kosui, Kikusui, Williamsova, Konferencia, Kumoi. 

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pre dobrú veľkosť plodov a pravidelnú úrodu vyžaduje prebierku.

PLODY: stredne veľké až menšie (u nás priemerne okolo 100-140 g), plocho guľovité. Šupka je zelenožltá, v plnej zrelosti žltá, len mierne hrdzavá, takmer hladká. Dužina je biela, mäkká, ale chrumkavá, šťavnatá. Chuť je výborná, veľmi sladká s jemnou kyselinkou, v chladnejších polohách môže byť kyslejšia. Obsah cukrov priemerne 14,79-15,30 %, kyselín 0,15-0,18 %. 

DOZRIEVANIE: je skoré až stredne skoré, zber v 2. polovici augusta (asi 20 dní pred Hosui), plody uskladnené v pivnici či chladničke vydržia asi 1 mesiac, pri skladovaní v profesionálnych chladiarňach pri teplote medzi 0-1 °C vydržia do polovice januára. 

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum aj spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve. Rezistentná voči alternárii (Alternaria alternata). Počas chladnejšieho leta je náchylnejšia na sklovitosť dužiny.

Foto zdroj: Ovocie a listy + detail ovocia a listov: Sage Ross , Prierez ovocia: Forest and Kim Starr 

PÔVOD: ČR, v r. 1892 vybraný náhodný semenáč v škôlke Vlk vo Vanoviciach a pomenovaný ako Vlkova obrovská.

RAST: bujný, vytvára vysoké, široko rozvetvené, kužeľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Thurn-Taxis (Schneiderova), Karešova.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 6,5 g), široko tupo srdcovité. Šupka je žltočervená, pestro sfarbená, tenká. Dužina je mäkká, žltoružová so žltými žilkami, šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladká, príjemne kyselkavá, korenistá. Kôstka je stredne veľká, dobre ide oddeliť od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, 3. a 4. čerešňový týždeň, podľa lokality a priebehu počasia niekedy v 2. polovici júna, dozrieva naraz.

VYUŽITIE: veľmi vhodná najmä na priamy konzum, ale aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, aj vo vyšších polohách, je to prispôsobivá odroda, darí sa jej aj na svahoch. Obľubuje pôdy s dostatkom vlahy, inak sú plody iba stredne veľké až malé. Netrpí glejotokom ani v ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, zvykne unikať vrtivke čerešňovej, ale môže ju už napadať. Je málo náchylná na praskanie plodov a stredne náchylná na moniliózu plodov.

PÔVOD: Francúzsko, vypestoval ju J.C. Nelis v r. 1815 v Mechelene.

RAST: slabší rast, vytvára ale veľkú, guľovitú a hustú korunu. Kmeň i vetvy sú húževnaté, odolávajú nepriaznivým vplyvom.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne neskoro a kvety sú mrazuodolné.

Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Hardyho maslovka, Krivica a Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

PLODY: stredne veľké plody širšieho, hruškovitého tvaru, zúženého smerom ku stonke. Povrch býva často nerovný, šupka je hrubá, veľmi drsná, pokrytá hrdzou alebo hrdzavými lenticelami. Základná farba je zelená, neskôr zelenožltá, po dozretí sa spočiatku tmavá hrdza sfarbuje do svetlohneda. Biela až zelenkastá dužina je jemná, šťavnatá, chuťovo výborná, príjemne škoricovo korenistá.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom alebo v polovici októbra, konzumná zrelosť: v decembri až januári, skladovateľnosť do februára.

VYUŽITIE: priamy konzum, kompóty, sušenie.

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu a polohy, darí sa jej aj vo vyšších, drsnejších polohách, prospieva v pôde ľahšej, piesčitej i v pôde ťažkej, hlinitej.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná odroda, odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.

RAST: stredný rast, vytvára v mladosti ihlanovitú korunu, ktorá je u starých stromov previsnutá. Listy sú na jeseň nádherne sfarbené do oranžovo-červena.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Drouardova, Hardyho maslovka, Guyotova, Lectierova. Dobrý opeľovač.

PLODNOSŤ: skoršia, veľká, pravidelná.

PLODY: atraktívne, stredne veľké plody tupo kužeľovitého/ valcovitého tvaru. Šupka je zeleno-žltá, neskôr žltá, s karmínovo červeným líčkom, niekedy s hrdzavými pruhmi. Biela dužina je mäkká, veľmi šťavnatá, rozplýva sa; chuťovo je vynikajúca, polosladká - sladko kyselkavá, špecifická.

DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. augusta, konzumná zrelosť: v 2. pol. augusta, skladovateľnosť len 2-3 týždne.

VYUŽITIE: priamy konzum, muštovanie, výroba destilátu, džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište a dostatočne živná a hlboká pôda. Odrode sa darí vo vyšších, chladnejších polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči chorobám, len vo vlhkých rokoch mierne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Francúzsko, INRA, 1995, kríženec Franquette x Lara.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený, dosiahne výšku asi 10-15 m. Raší neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, kvitne neskoro, vďaka čomu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Kvitne protandricky, teda samčie kvety rozkvitajú o niečo skôr než samičie. Vhodné opeľovače: Fernette, Franquette, Ronde de Montignac, Lara. Sám je dobrým opeľovačom pre odrody: Chandler, Lara.

 
PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), vysoká (4-5 t/ha po 10 rokoch po výsadbe), pravidelná, rodí aj na bočnom obraste, nielen na koncoch výhonov.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 12,4 g, 60 % plodov viac ako 32 mm), guľovité až vajcovité, škrupina nápadne žltkastá, stredne hrubá, stredne ryhovaná, jadro sa dá dobre vylúpnuť. Jadro je svetlé, v priemere váži 6,9 g a úplne vypĺňa škrupinu, má strednú výťažnosť (tvorí 44-48 % hmotnosti plodu). Chuť je aromatická, sladkastá, vynikajúca, bez horkosti.

 
DOZRIEVANIE: dozrieva neskoro, v prvej polovici októbra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, cukrárenské využitie. Skladovať v škrupine na tmavom chladnom mieste sa dá aj pol roka.

 
STANOVIŠTE: slnečné s hlbokou, dobre odvodnenou pôdou bohatou na živiny, hlinitou, mierne kyslou alebo neutrálnou aj v chladnejších oblastiach.

 
ODOLNOSŤ: vysoko odolný voči bakterióze (Xanthomonas arboricola pathovar. juglandis) a antraknóze (Gnomonia leptostyla). Vysoko mrazuodolný v dreve aj v kvetoch. Dobre toleruje sucho. Celkovo je vitálny a prispôsobivý na rôzne klimatické podmienky.

PÔVOD: Japonsko, druh Rubus crataegifolius, odroda selektovaná pánom Toshihiko Hara

RAST: vzpriamený, úzky, stĺpovitý rast so silnými výhonmi, dosahuje výšku do 1,5 m. Najmä vo veternejších lokalitách odporúčame pestovať aj s oporou. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: Plodí na minuloročných výhonoch.

PLODY: veľké asi 2 cm, guľovité, sýtočervené až tmavočerevné, polopriesvitné, súplodie tvorené cibuľkovitými plodmi, aromatické, sladké.

DOZRIEVANIE: od júla do augusta.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj mrazenie a ďalšie spracovanie (najmä džemy).

STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, priepustná a výživná pôda. Odroda vhodná aj do menších záhrad, na balkóny, terasy, do živých plotov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C, odolná voči chorobám.

PÔVOD: Nemecko, z vinohradníckych terás nad riekou Moselou, už zrejme veľmi stará odroda, znovuobjavená v 20. storočí

 
RAST: slabší až stredne silný rast, vytvára atraktívny dekoratívny strom. Na jar kvitne krásne sfarbenými ružovočervenými kvetmi, na jeseň sa listy sfarbujú do červena.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká, je nutná prebierka.

 
PLODY: stredne veľké, guľovité. Šupka je silne plstnatá, základná farba zelená, takmer po celom povrchu prekrytá atraktívnou červeňou. Dužina je pevná, intenzívne červená, dobre sa oddeľuje od kôstky. Plod je mierne sladký, výrazne aromatický.

 
DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, počas septembra.

 
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a najmä na zaváranie, výrobu ružovo sfarbených džemov, čatní a likéru.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Menej náročná na kvalitu pôdy. Je vhodná skôr do teplých a stredne teplých polôh ani nie kvôli mrazuodolnosti, ako kvôli neskorému dozrievaniu.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve, stredne tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: Belgicko, Leuven, vyšľachtil ju v r. 1800 van Mons, ktorý jej dal meno po majiteľovi veľkého záhradníctva v Bollweileri v Hornom Alsasku.

 
RAST: bujný v mladosti, neskôr slabší, dospelé stromy tvoria najprv vyššie, neskôr širšie pologuľovité, silne rozvetvené, nepravidelné koruny. Vyžaduje kvalitný výchovný rez, neskôr zmladzovanie na udržanie veľkosť plodov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Boikovo, Croncelské, Gdanský hranáč, Charlamowski, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Ušľachtilé žlté, Wagenerovo, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, striedavá, ob rok vždy vyššia.

 
PLODY: mierne sploštené, veľkosťou veľmi premenlivé, menšie, stredné až veľké (priemerne 140-200 g), ku kalichu niekedy mierne zúžené, niekedy mierne hranaté, nesúmerné. Šupka je v zrelosti žltá, krytá karmínovou alebo krvavou červeňou, pruhovaná, s belavými lenticelami. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, tuhá, hrubšia, po dozretí krehká, chuť dobrá, sladkokyslastá, jemne korenistá. Na vzduchu dužina takmer nehnedne.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v decembri, vydrží do marca až apríla. Plody pri skladovaní nevädnú.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, kuchynské spracovanie (pečenie atď.), výrobu vína, veľmi dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, úrodné primerane vlhké pôdy, neznáša príliš vlhké ani príliš suché pôdy. Vhodná do nižších aj vyšších polôh, ale chránených pred mrazom, nie uzavretých. Vhodná do záhrad, sadov.

 
ODOLNOSŤ: v kvete stredne mrazuodolná, v dreve slabo, silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a vlnačke krvavej.

PÔVOD: Rumunsko, nájdená na zač. 20. stor. ako náhodný semenáč.

RAST: stredne silný rast, koruna pyramidálna alebo vysoko guľovitá, vetvy nepravidelné a dosť krehké.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda. Vhodné opeľovače: Stanley, Vlaška, Althanova ringlota, Anna Späth.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká.

PLODY: stredne veľké, oválne, šupka tmavofialovomodrá až modročierna s jemným osrienením. Dužina je zelenožltá až žltá, stredne šťavnatá, s harmonickou, veľmi dobrou, sladko-kyselkavou chuťou, veľmi podobnou chuti Bystrickej; veľmi dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: v 1.-2. polovici septembra, v závislosti od lokality.

VYUŽITIE: lahodné plody majú univerzálne použitie.

STANOVIŠTE: odrode vyhovujú teplejšie polohy a pôdy dostatočne zásobené vlahou.

ODOLNOSŤ: stromy sú v dreve odolné voči mrazu a v dobe kvetu dobre odolávajú neskorým jarným mrazom. Ja viac tolerantná voči šarke ako Bystrická a je stredne odolná voči hubovým chorobám, náchylnejšia len na moniliózu.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, staršia krajová odroda.

 
RAST: pomalý, ale zdravý, vytvára stredne vysoké guľovité koruny. Má charakteristicky hrubé a krátke letorasty bordovej farby s výraznými, bielymi lenticelami. Uchováva si vysokú životnosť plodonosného obrastu, do vysokého veku ju netreba zmladzovať, stromy sú dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé (priemerne 40-50 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou, chutnejšia na priamy konzum než pri Krvavke letnej.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu. Je značne odolná voči roztočom, málo napádaná voškami a odolnejšia voči hrdzi hruškovej.

RAST: vzpriamený, umiernený, dorastá do výšky 3-9 m a šírky 3-7,5 m a vytvára oválnu až guľatú, kompaktnú korunu. Konáre sú otŕnené menej než u iných druhov hlohu až 5 cm dlhými tŕňmi. Oválne, nepravidelne zúbkaté listy sú kožovité, tmavozelené, na jeseň sa sfarbujú do bronzova až bordova a ostávajú veľmi dlho na strome, plody ešte dlhšie.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými kvetmi usporiadanými v metlinách, ktoré kvitnú u nás v máji, prípadne júni.

PLODNOSŤ: je veľmi skorá, pravidelná, stredne vysoká až vysoká. Výchovným rezom treba oddialiť vstup do plodnosti, aby strom najskôr rástol.

PLODY: na hloh stredne veľké (priemerne 16–20 mm), eliptické, oranžovočervené, pevné. Dužina je polotuhá, šťavnatejšia, menej múčna než u nášho hlohu jednosemenného. Obsahuje cca. 4 jadierka, ktoré sú pohromade tak, že vytvárajú dojem kôstky. Najmä sa však líši chuť, kde chýba horkosť našich hlohov, dominuje sladkokyslá chuť veľmi pripomínajúca šípky, najmä neskôr počas zimy.

DOZRIEVANIE: veľmi postupné, v teplých oblastiach začínajú plody dozrievať asi v polovici septembra a vydržia na strome veľmi dlho do zimy, v niektoré roky až do začiatku februára bez opadávania, jedine kvôli náhlym zmenám vo vlhkosti pôdy môže časť z nich popraskať, ani pôsobením mrazu nemäknú. Konzumne zrelé sú hneď po obratí zo stromu a vydržia uskladnené v chlade asi týždeň až dva.

VYUŽITIE: strom využiteľný v parkoch, menších aj väčších záhradách, ale aj v medziach, vetrolamoch a živých plotoch je veľmi dekoratívny celoročne: bez olistenia striebristou farbou borky, počas vegetácie tmavozelenými, zdravými listmi a bielymi súkvetiami, ako aj metlinami postupne dozrievajúcich plodov, ktoré vydržia na strome dlho do zimy. Plody sú vhodné na priamy konzum len tak či ako veľmi atraktívna ozdoba dezertov, spracovanie na džemy, výživy, pretlaky, na sušenie do čajových zmesí podporujúcich činnosť srdca. Liečivé účinky majú aj kvety, čaj z nich podporuje činnosť srdca, pomáha pri nervozite, zlepšuje spánok a znižuje krvný tlak.

STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, lepšie je slnečné a teplé miesto, aby stihlo vyzrieť čo najviac plodov. Nie je náročný na pôdu, ale preferuje dobre odvodnenú, no znesie aj ílovitú. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -25 °C, kvitne neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné, nebývajú poškodzované neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení je suchuvzdorný, ale znesie aj dočasné zamokrenie pôdy, veterné lokality či znečistenie ovzdušia. Na rozdiel od iných hlohov nezvykne trpieť bakteriálnou spálou ani hrdzou (Gymnosporangium globosum).

PÔVOD: Francúzsko pri obci Amanlis, kon. 18. stor., náhodný semenáč.

 
RAST: zdravý a bujný rast, vytvára vysoké kužeľovité koruny, časom previsnuté, konáre sú oblúkovito previsnuté pod úrodou, v škôlke rastie krivo; darí sa jej aj na duli.

 
OPEĽOVACIE POMERY: zlý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova, Eliška, Hardyho, Krivica, Nelisova zimná, Madame Verté.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, baňaté, mierne pretiahnuté, vyrovnané. Šupka je zelenkastá, hladká, len miestami hrdzavá, s drobnými hustými lenticelami, na slnečnej strane jemné červené líčko, na niektorých plodoch úzka hrdzavá čiara. Dužina je belavá až nazelenalá, maslovitá, mäkká, šťavnatá, chuť sladká, ľahko korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, dozrievanie 1 týždeň po zbere, rýchlo prezrieva. Plody stredne odolné voči otlakom.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, kuchynské využitie, mušty a destiláty.

 
STANOVIŠTE: stredne náročná na teplo a stredne mrazuodolná, ale darí sa jej aj vo vyšších polohách, neznáša veterné polohy, potrebuje chránené stanovište. Nie je náročná na pôdy a skromná na živiny, má radšej vlhkejšie polohy, neznáša suché pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a mrazuodolná v kvete, odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: ČR, pravdepodobne z okolia Čáslavi či Kutnej Hory, stará odroda, zrejme z 2. polovice 18. storočia. Synonymá: Böhmische Birne, Graue Muskatellerbirne, Muszkatelka, Musqué Grise de Bohême.

 
RAST: bujný, zdravý. Tvorí mohutné, vysoko guľovité koruny, ktoré sa neskôr pod váhou plodov rozkladajú šľahúňovitými kostrovými konármi do charakteristických oblúkov. Charakteristické je v čase vegetácie aj bohaté a zdravé olistenie. Plodonosný obrast je stredne dlhý. Stromy sú veľmi dlhoveké a do vysokého veku nevyžadujú zmladenie, len pravidelné presvetlenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

 
PLODNOSŤ: neskorá (až po 8-12 rokoch po výsadbe), potom vysoká, pravidelná, ob rok veľmi vysoká.

 
PLODY: malé (priemerne 100 g), vajcovité až špicato vajcovité s tenkou, dlhou stopkou. Šupka je v zberovej zrelosti zelená, neskôr žltozelená, hrubá a drsná, len stredne lesklá a bez líčka, často jemne hrdzavá, najmä pri stopke, s množstvom nevýrazných lenticiel. Dužina je belavá, mierne žltkastá, polorozplývavá, jemne zrnitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, jemne kyselkavá, s výbornou muškátovou príchuťou. Táto jej výnimčnú chuť sa rozvinie pri zbere v tvrdej zrelosti a po niekoľkodňovom uskladnení.

 
DOZRIEVANIE: zber väčšinou začiatkom augusta, niekedy aj skôr, dozrieva nerovnomerne. Treba ju zbierať v tvrdej zrelosti (asi týždeň pred konzumnou), dozrieva v chladnom uskladnení po 5-7 dňoch, vydrží asi 1-2 týždne od zberu. Prezreté plody hniličia od jadrovníka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na výrobu džemov a lekvárov, muštov, destilátov či na pečenie. Na výrobu kompótov je vhodná pevnosťou dužiny, ale plody sú dosť malé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je veľmi nenáročná na polohu a kvalitu pôdy, hoci preferuje dostatočne vlhké a úrodné pôdy, znesie aj piesočnaté a kamenisté pôdy, ak sú dosť vlhké a aj drsnejšie a veternejšie polohy. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh. Vhodná najmä do väčších sadov, alejí, do krajiny ako krajinotvorný strom.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti aj monilióze, nezvykne trpieť ani škodcami.

PÔVOD: Nemecko, nájdená ako náhodný semenáč na pozemku pána Schneidera v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici v 2. pol. 19. storočia, prvý krát popísaná bola v roku 1865. V Čechách sa pestovala na Mladoboleslavsku pod názvom Thurn-Taxis a považovali ju za krajovú odrodu.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredný. Vytvára pravidelné ihlanovité či široko pyramidálne koruny, neskôr až vysokoguľovité, stredne husté. Kostrové konáre rastú šikmo hore, terminál výrazne dominuje nad ostatnými kostrovými konármi. Vyžaduje dobré zapestovanie koruny, aby sa dala ľahko oberať. Postranné konáre sú previsnuté. Niekedy vyhoľujú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne neskoro a postupne, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Troprichterova, Hedelfingenská, Kordia.

PLODNOSŤ: neskoršia, väčšinou stredná, striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (8 aj viac g), široko až tupo srdcovité, zo strán sploštené, stoja na temeni. Šupka je tuhšia, tmavohnedočervená, lesklá so svetlejšími bodkami. Dužina je pevná (chrupka), ružovočervená, šťavnatá, šťava slabo farbí. Chuť má veľmi dobrú až výbornú, sladkú, aromatickú, korenistú, chutí dobre už pri červenej zrelosti. Kôstka je veľká, od dužiny sa dobre oddeľuje.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4.-5. čerešňovom týždni postupne, podľa lokality a priebehu počasia niekedy v 1. polovici júla. Plody napáda už vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu kompótov, destilátov, len džemy a sirupy sú svetlejšie. Plody sa dobre prepravujú aj krátkodobo skladujú.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé svahy a priepustné, úrodné, dostatočné vlhké pôdy. Vhodná najmä do teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov.