Všetky voľnokorenné

PÔVOD: druh pochádza z Číny, Japonska, Kórey, V Ruska, Kamčatky. Označenie Alba sa používa na odlíšenie od ružovokvetej varianty Rubra, nie je to vyšľachtená odroda, maximálne selekcia divého druhu.

RAST: stredne rýchly, vytvára kompaktné kry s rozmermi 2x2 m; ľahko odnožuje, ale odnože sa ľahko udržiavajú kosením.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne opakovane od júna do septembra (prvých mrazov) bielymi, jednoduchými, silne voňavými kvetmi, ktoré rady navštevujú včely, čmeliaky aj zlatone. Vôňa je typickou vôňou starých ruží.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: šípky sú červené, hladké, guľatého až splošteného tvaru a sú veľké ako menšie jabĺčka či rajčiny s priemerom cca. 2-3 x 1,6 cm, hmotnosťou cca. 4,6 g. Obsahujú veľa vitamínu C (priemerne 770 mg na 100 g), A a E a bioflavonoidov. Okrem dužiny obsahujú semienka pokryté pichľavými chĺpkami, ktoré treba pred konzumáciou odstrániť.

DOZRIEVANIE: postupne od augusta do októbra. Ak ich nezjedia vtáky, vydržia aj do novembra.

VYUŽITIE: Ker je kompaktný a dekoratívny nielen kvetmi a plodmi, ale aj listami. Je vhodný do menších aj väčších záhrad, parkov a inej mestskej zelene ako solitéra alebo do voľnejších, nižších živých plotov, najmä ak majú byť nepriestupné. Kulinárne využitie: silne voňavé a horkasté kvety, lupienky bez bázy alebo hydrolát z nich sú vhodné ako jedlá dekorácia šalátov či dezertov, na výrobu džemov, želé, čajov, zmrzlín, sirupov, limonád, ochucovanie octu atď. Postupne dozrievajúce šípky sú po zmäknutí vhodné na priamy konzum, tvrdé sa dajú sušiť (najlepšie po rozpolení a vybratí semien) či spracovať na vynikajúci džem, sirup, víno, s jablkami na výživu. Sušené listy sa dajú použiť ako náhrada čaju. Kozmetické a liečivé využitie: z celých kvetov alebo lupienkov sa destiláciou získava ružový hydrolát a éterický ružový olej, ktoré sa následne používajú na výrobu krémov, balzamov, parfémov atď. Nálev alebo hydrolát z lupienkov pôsobia aj proti plynatosti, ako jemné preháňadlo, tonikum či proti zápalu spojiviek.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné stanovište. Pôvodne pochádza z pobrežných piesčin a preferuje ľahšie, dobre odvodnené pôdy, ale darí sa jej vo väčšine pôd, vrátane vysýchavých aj ílovitých, neznáša dobre len zamokrené pôdy. Je veľmi nenáročná a dobre znáša aj zasolenie, takže je vhodná aj k okrajom ciest. Je vhodná aj do živých plotov či do parkov a záhrad.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná až do -50 °C, listy sú odolné voči chorobám, kvety niekedy poškodzujú zlatone, plody sú niekedy červivé. Po zakorenení je dobre odolná voči suchu, vetru, zasoleniu pôdy a znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Anglicko, grófstvo Norfolk, Brentmarch, vypestoval ju ako náhodný semenáč Mr. Pace, známa bola už okolo roku 1580. Synonymá: London Pepping, Londoner Pepping, Londýnsky jadrnáč, Pepinka londýnská, Prasomila Londinensis, Bastard Calvill, Calville du Haire, Calville du Roi, Citron d'Hiver, Five-Crowned Pippin, Five Crown Pippin, London Pippin, Londoner Grosse Reinette, Lounden Peppen, New London Pippin, Old London Pippin.

RAST: stredne bujný, neskôr umiernený, vytvára plocho guľovité koruny dožívajúce sa stredného veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, je dobrým opeľovačom. Kvitne stredne skoro, dlho. Vhodné opeľovače napr.: Braeburn, Golden Delicious, Hviezdnatá reneta, Kalvil biely zimný, Kalvil červený jesenný, Kandil Sinap, Krasokvet žltý, Luxemburská reneta, Parména zlatá zimná, Šampanská reneta, Švajčiarske oranžové, Spartan, Topaz, Viliamovo atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelnejšia.

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 150 g), plocho guľovité, kalvilovité s 5 výraznými hranami. Šupka je jemná, hladká, lesklá, polomastná, zelenožltá až žltá, až na polovici prekrytá červeným rozmytým líčkom, najmä v hornej polovici plodu s tmavšími bodkami a bielymi pehami. Dužina je pevná, tuhá, neskôr krehká, žltkastá, šťavnatá, na vzduchu nehnedne. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladkokyslá, orieškovo korenistá, aromatická.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva v novembri až decembri, vydrží do marca či apríla. Dobre znáša prepravu a dobre sa skladuje.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum ako výborná stolová odroda, ale aj na pečenie, pri ktorom si dobre zachováva tvar či na výrobu pekne žltej výživy.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, otvorené, vzdušné, ale chránené pred silným vetrom. Je náročná aj na pôdu, vxžaduje úrodnú, hlbokú, vlhkejšiu, ale nie mokrú. Vhodná najmä do teplých či chránených stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je menej mrazuodolná v dreve, dobre mrazuodolná v kvete. Je veľmi málo odolná voči chrastavitosti vo vlhkom ovzduší, málo odolná voči rakovine v mokrej pôde či múčnatke v suchu.

PÔVOD: Belgicko, zač. 19. st.

 
RAST: bujný rast, vytvára guľovitú, pomerne hustú korunu. Plodí v zhlukoch po 3 - 12 ks.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá; dobrý opeľovač pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Williamsova.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá (6.- 8. rok), stála, stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (hmotnosť 100-120 až 200-250 g). Povrch väčších plodov je nepravidelný, zhrbolený až zhranatelý. Šupka drsná i hladká, málo lesklá, svetlo-zelená, neskôr žltá a na slnečnej strane zlato-žltá a niekedy červenkastá, po celom povrchu pokrytá nápadnými lenticelami, niekedy i hrdzavými škvrnami/ pruhmi. Dužina je žltá, jemná, hustá, šťavnatá, maslovitá, chuťovo kyselkavo sladká, v južných oblastiach sladšia, príjemne korenistá, rozplývavá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumná zrelosť: ovocie z južných oblastí v decembri, ostatné neskôr.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, muštovanie, sušenie, výroba destilátu a džemov; skladovateľnosť bez straty chuti do februára.

 
STANOVIŠTE: odroda vyžaduje teplé, chránené stanovište a kvalitnú, živnú pôdu. V chladných oblastiach rastie, ale plody nedozrievajú, praskajú, majú repovitú chuť.

 
ODOLNOSŤ: odroda stredne odolná voči mrazu a plesniam. V nevhodných podmienkach náchylná k chrastavitosti.

PÔVOD: Európa. Rozšírený v celej Európe, na Slovensku od nížin až po 1200 m n.m.

RAST: mohutný strom dorastajúci do 30-40 m, vytvára široko vajcovitú korunu s konármi vyrastajúcimi pod ostrým uhlom. Kôra je hladká, hnedosivá, borka tmavá a hlboko rozpukaná. Listy sú jednoduché, tenké, obrátene vajcovité, na konci s ostrým hrotom, asymetrické. Po okrajoch sú dvojito pílkovité, na povrchu drsno chlpaté, zo spodnej strany mäkko chlpaté.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvety sú zoskupené v hustých zväzkoch na krátkych stopkách, kvitnú v marci. Sú obojpohlavné, ale cudzoopelivé, na tvorbu plodov potrebujú prítomnosť geneticky odlišného jedinca.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti iného stromu ako opeľovača vysoká.

PLODY: elipsovité nažky (5-7 mm), umiestnené v strede blanistého krídla.

DOZRIEVANIE: dozrieva v máji.

VYUŽITIE: vhodná parková a alejová drevina okrasná listami i celkovým vzhľadom, aj do vlhkejších oblastí. Kulinárne využitie: V nezrelej, zelenej podobe sú plody veľmi chutné, chutia po orieškoch. Technické využitie: Drevo je tvrdé, ťažké a húževnaté, má krásnu kresbu a využíva sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: drevina do polotieňa, preferuje odvodnené, striedavo vlhké pôdy, bohaté na živiny, ale znesie aj mokré pôdy.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný, odolný voči vysokej hladine podzemnej vody, dokonca aj krátkodobému či dlhodobejšiemu zaplaveniu. Dobre vetruodolný. Znáša aj zasolenie pôdy posypovou soľou. Je citlivý na extrémne vysoké teploty, znečistenie vzduchu a grafiózu (Ophiostoma novo-ulmi).

PÔVOD: neznámy, tzv. čínska biela hruška, zrejme Pyrus pyrifolia.

RAST: slabší, skoro vstupuje do plodnosti.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v prvej polovici apríla. Vhodné opeľovače: opeľujú ju iné odrody ázijských hrušiek alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná a Trévouxská).

PLODNOSŤ: skorá, vysoká. Vyžaduje prebierku plodov, lebo má sklon k preplodzovaniu.

PLODY: stredne veľké (priem. 155 g), guľovité až sploštené. Šupka plodu je hladká bez hrdze a výrazných lenticiel, jej základná farba je zelená, v plnej zrelosti žltá až krémová. Dužina je tuhšia, biela až krémovobiela, po rozkrojení hnedne. Je stredne sladká s vyváženým pomerom cukrov a kyselín.

DOZRIEVANIE: Dozrieva na zber stredne skoro, od polovice do konca septembra. Konzumne dozrieva koncom septembra, skladovateľná je do decembra.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé v rámci teplých a stredne teplých polôh s dostatočnou vlahou (v domovine 400 - 1200 mm ročne).

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

PÔVOD: stredná a SV časť USA. Do Európy bol ako okrasná drevina introdukovaný v roku 1800.

RAST: stredne bujný až pomalší. Je to opadavý listnatý strom, ktorý dorastá do výšky 15-25 m a šírky 8 m. Má široko kužeľovitú korunu s charakteristickými previsnutými spodnými konármi. Šedočierna borka vydrží dlho hladká, u starších stromov je plytko rozpukaná. Listy sú eliptické, dlhé 5–16 cm, s 5-7 podlovastými, zubatými lalokmi a širokými zárezmi. Sú obojstranne lysé a lesklé, iba na rube v pazuchách žiliek sú chumáčiky chlpov. Sú sviežozelené, na jeseň atraktívne červené či lesklohnedé. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne cudzoopelivý, jednodomý so samčími aj samičími kvetmi na tom istom strome, ale na opelenie vyžadujúci prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného jedinca, vetrom opelivý.

PLODNOSŤ: je neskorá, v zápoji vstupuje do plodnosti vo veku asi 20 rokov, solitérne stromy niekedy už v 15 rokoch. Je striedavá, dosahuje priemerne 210 300 plodov na hektár (s variabilitou 13 300 až 492 700 plodov/ha), pričom nižšia je každé 3 až 4 roky.

PLODY: krátke (max. 1,5 cm) žalude vyrastajúce jednotlivo a takmer prisadajú na konáre. Na 1/3 ich pokrýva plochá čiaška s hustými, chlpatými šupinami.

DOZRIEVANIE: druhý rok po opelení počas októbra.

VYUŽITIE: je vhodný ako okrasná drevina do parkov, alejí, medzí, veľkých záhrad, ako solitér, v skupinke či ako vetrolam vo voľnej krajine, najmä na vlhkejších miestach. Plody sú zdrojom potravy pre zver a vtáctvo, dajú sa použiť aj na kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Včely zbierajú jeho peľ, hoci je pre ne menej výživný. Kulinárne využitie: Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z vnútornej kôry alebo z dubienok, teda hálok hmyzu na listoch, sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je pevné, tvrdé, hrubozrnné, ťažké, často s množstvom sukov a vodeodolné, používa sa v šindle, obkladové dosky, v stolárstve na výrobu nábytku. Z dubienok sa dajú získať taníny a farbivo využiteľné ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, toleruje širokú škálu pôd, čo sa týka vlhkosti, ale neznáša zásadité či vápenité pôdy, v ktorých trpí chlorózou, vyžaduje kyslé až neutrálne pôdy. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C. Po zakorenení dobre znáša sucho, zasolenie pôdy posypovou soľou. Dobre znáša vysoké teploty aj vietor. Toleruje znečistenie ovzdušia aj krátkodobé zaplavenie.

PÔVOD: Kanada, Britská Kolumbia, Summerland, Agriculture Canada Research Station a výskumná stanica v Harrow. V roku 1966 K. O. Lapins a Catherine Bailey v Summerlande realizovali kríženie medzi genotypmi V51092 x NJA 1 a v roku 1972 vo výskumnej stanici v Harrow vybrali 1 zo 145 semenáčov, ktoré z tohto kríženia vzišli a boli vysiate v roku 1967. Po rozsiahlom testovaní ju na trh uvideli v roku 1980.

RAST: stredne bujný až bujný, skôr rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá s alelami S₁S₂, hmyzom opelivá. Začína kvitnúť stredne skoro, po odrode Harcot. Vhodné opeľovače napr.: Harlayne (S₃S₂₀), Harogem, Orangered (S₆S₉), Tsunami (S₃S₉), Mari de Cenad (S_CS₁₉), Veecot (S₂S₂₀). Ak sa časovo trafia, tak aj skoršie rozkvitajúce odrody Harcot (S₁S₄), Ceglédi Óriás (S₈S₉), Pinkcot (S₈S₉) či neskoršie rozkvitajúca odroda Bergeron (S₂S_C) . Nevhodné opeľovače: Goldrich (S₁S₂), Farmingdale (S₁S₂), Castleton (S₁S₂). 

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pomerne pravidelná.

PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 5 cm, maximálne až 6,4 cm), oválne až guľovité, z bočného pohľadu nesúmerne kosoštvorcovité, z čelného vajcovité, súmerné podľa švu, hrboľaté. Šupka je veľmi slabo až slabo plstnatá, žltozelená až oranžová, bez líčka, len s malými oranžovočervenými bodkami, hustejšími na oslnenej strane. Dužina je svetlooranžová, stredne tuhá až tuhá, jemná, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je kyslosladká až sladká, dobre aromatická, pri plnom vyzretí veľmi dobrá. Jadro kôstky je veľmi horké.

DOZRIEVANIE: neskoré, asi 10 dní po odrode Velkopavlovická, teda v 3. dekáde júla až 1. dekáde augusta. Plody ani po dozretí neopadávajú.

VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum, ale aj na spracovanie, najmä na zaváranie, výrobu výživ či džemov, prípadne destilátov, na sušenie a pečenie. Plody veľmi dobre znášajú prepravu a skladovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch (9 bodov z 10). Plody sú stredne odolné voči praskaniu počas dlhotrvajúcich či intenzívnych dažďoch. Je tolerantná voči rakovine kôry spôsobovanej hubami Leucostoma spp., stredne až vyššie odolná voči monilióze plodov (Monilinia fructicola - 8 bodov z 10) a stredne voči bakteriálnej škvrnitosti (Xanthomonas pruni), stredne až menej odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Japonsko, minimálne z 19. storočia. Ide o tradičný japonský okrasný kultivar patriaci do skupiny Sato-zakura. Presný šľachtiteľ nie je známy. Kultivar bol prvýkrát zaznamenaný v roku 1886 v okolí Tokia a neskôr opísaný japonským botanikom Manabu Miyoshim začiatkom 20. storočia. Do Európy bol uvedený Ernestom Henrym Wilsonom približne v roku 1916. „Ama-no-gawa“ znamená „nebeská rieka“, čo je japonské pomenovanie pre Mliečnu cestu — výstižný opis pre nádherné a bohaté kvitnutie tohto stromu.

RAST: pomalý až stredne rýchly. Menší strom s výrazne stĺpovitým habitom. Dorastá do výšky približne 4–6 m a šírky 1–1,5 m. Koruna je úzka, vzpriamená, v mladosti hustá, s vekom sa mierne rozširuje a uvoľňuje.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, ale s prevažne sterilnými kvetmi, hoci produkuje peľ aj nektár vo vyššej miere než napr. odroda Kanzan, ale nie je veľmi vyhľadávaná hmyzom. Kvety sú poloplné, svetloružové, mierne voňavé, veľké (s priemerom 2-4 cm), v súkvetiach po 4-5 kvetov. Kvitne koncom apríla až začiatkom mája, čo ju zaraďuje medzi stredne neskoro až neskoro kvitnúce kultivary okrasných čerešní.

PLODNOSŤ: kultivar je funkčne neplodný: tvorba plodov je veľmi zriedkavá a zanedbateľná.

PLODY: ak sa plody výnimočne vytvoria, ide o drobné tmavočervené kôstkovice.

DOZRIEVANIE: irrelevantné.

VYUŽITIE: okrasné, sadí sa ako solitér či v skupinách do parkov, záhrad, alejí. Kultivar je cenený najmä pre neskoré jarné kvitnutie a štíhly habitus.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, optimálne kvitne na plnom slnku. Nenáročná na pôdu, vyhovuje jej hlinitá, piesočnatá, ílovitá, od kyslých po zásadité pôdy, vyžaduje však dobré odvodnenie, neznáša premokrenie. Vhodná aj do mestského prostredia, vrátane spevnených plôch, pokiaľ je zabezpečený odtok vody. 

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná približne do −20 až −23 °C. Môže byť napádaná typickými chorobami rodu Prunus, nie je významne náchylná ani odolná. 

PÔVOD: stredná a južná Európa, stredná Ázia, severozápadná Afrika, Severná Amerika. Niekedy je považovaný za kultivar, inokedy za prirodzenú mutáciu európskeho druhu, možno zo severotalianského Lombardska, kde ho pestovali už v 18. storočí. Jeho atraktívny a najmä nezameniteľný habitus mu zabezpečil rýchle rozšírenie do všetkých klimaticky vhodných oblastí sveta, vysádza sa v Európe, Severnej Amerike aj vo východnej Ázii.

RAST: v mladosti pozvoľný, potom rýchlejší, dožíva sa zhruba 150 rokov. Vytvára mohutné stromy s úzkou, vretenovito valcovitou korunou, dorastá do výšky 30-40 m, šírky a kmeňom v priemere 1-2 m s výraznými koreňovými nábehmi. Borka je černavá , pozdĺžne rozpukaná. Konáre vyrastajú z kmeňa pod uhlom asi 20 stupňov a smerujú zvislo hore. Listy sú striedavé, s dlhými stopkami, kosoštvorcové až vajcovité, dlhé 4-10 cm, obykle širšie než dlhšie, lysé.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až apríli, vytvára len samčie súkvetia - jahňady.

PLODNOSŤ: keďže tvorí len samčie jahňady, netvorí plody. Rozmnožujeme ho odrezkami, ktore výborne zakoreňujú.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: vhodný na výsadby pozdĺž vodných tokov a nádrží, znáša však aj suššie podmienky, vhodný aj do alejí či stromoradí, parkov, pri športových ihriskách. Púčiky sú liečivé a využívajú sa v tzv. gemmoterapii. Pôsobia proti skorbutu, antisepticky, podporne, močopudne, potopudne, podporujú vykašliavanie, pôsobia proti bolesti. Spolu s kôrou mladých konárikov bsahujú aj salicín, ktorý sa v tele rozkladá na kyselinu salicylovú, teda acylpyrín, ktorý znižuje horúčku.

STANOVIŠTE: slnečné. Jeho nominátny druh, topoľ čierny, prirodzene rastie v lužných lesoch. Je dominantou na piesočnatých brehoch riek alebo na štrkovitých podložiach. Dobre znáša suché podmienky v hornej časti pôdy, potrebuje ale vyšší stav hladiny podzemnej vody. Ako jeden z mála druhov stromov je schopný kolonizovať štrkové pôdy. Je výrazne svetlomilný. Preferuje dobre odvodnené, ale vlhké pôdy, ale zvládne širokú škálu pôd od piesčitých až po veľmi ťažké ílovité. Pôdu preferuje od mierne kyslej až po mierne zásaditú.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C.

PÔVOD: druh jarabina Arnoldova (Sorbus x arnoldiana) pochádza z USA, Massachusetts, Boston a vznikol ako prirodzený medzidruhový kríženec Sorbus discolor a Sorbus aucuparia, ktorý objavil Alfred Rehder v Arnoldovom Arboréte a publikoval jeho popis v r. 1920. Pôvod odrody Pink Veil je neznámy.

RAST: umiernený, dorastá do výšky len asi 3,5-4 m. Vytvára široko až rozložito pyramidálne vajcovité koruny, dosť husté. Kmeň je pomerne štíhly, listy má nepárnoperovito zložené, na jeseň sa zafarbujú do rôznych odtieňov červenej.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdebodobne čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: skorá (do 2 až 4 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: sú menšie (priemerne 8-12 mm, pod 1 g), guľaté malvičky usporiadané vo veľkých metlinách. Šupka je bieloružová. Dužina je tuhšia a suchšia ako pri odrode Moravská sladkoplodá, múčna. Chuť surových plodov je veľmi trpká a horká kvôli tanínom a kyseline parasorbovej. Po tepelnej úprave sa zlepší, ale ešte stále je ostrá a mierne horkastá, stále menej chutná ako pri Moravskej sladkoplodej.

DOZRIEVANIE: počas septembra a októbra. Ak ich neozobú vtáky, vedia vydržať dosť dlho na strome.

VYUŽITIE: najmä ako okrasný menší strom zaujímavý celoročne - listami počas vegetácie aj na jeseň a súkvetiami aj súplodiami svietiacimi do diaľky - do menších aj väčších záhrad, parkov, vetrolamov, medzí, ale aj včelníc. Plody konzumujú vtáky. Po tepelnej úprave sa z plodov dajú robiť kompóty, džemy.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Je nenáročná na pôdu, prispôsobí sa širokej škále pôdnych podmienok od suchšej po vlhkú, nemá rada len veľmi ťažké, ílovité, preferuje dobre odvodnené pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre vetruodolná. Stredne odolná voči chorobám typu chrastavitosť, bakteriálna spála či hrdza.

PÔVOD: Severná a Stredná Amerika v rozmedzí 0–800 m n. m. V miestach pôvodného výskytu rastie najčastejšie na neutrálnych až kyslých, vlhkých, bohatých hlinitých náplavách, v údoliach dolných tokov riek. Do Európy bol prvýkrát privezený v roku 1681.

RAST: opadavý, stredne vysoký až vysoký strom, dorastá do výšky 15–23 m a šírky 12-15 m s priemerom kmeňa 60–100 cm. Koruna najskôr kužeľovitá, neskôr guľatá, široko rozvetvená. Borka je tmavošedá, v mladosti tenká, hladká, neskôr hlboko pozdĺžne rozbrázdená, korkovitá.  Listy sú zvrchu tmavozelené, jednoduché, dlaňovito laločnaté s 3–7 špicatými lalokmi, na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov od oranžovej cez ružovú, purpurovú až po fialovú. Na 2-3-ročných konároch sa zvyknú tvoriť korkovité lišty. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vetrom opelivý, so žltozelenými drobnými samčími a samičími kvetmi vyrastajúcimi oddelene v guľatých hlávkach. Kvitne od konca februára do polovice mája.

PLODNOSŤ: skorá (okolo 3-5 po výsadbe), stredne vysoká, pravidelná, ale s vyššími úrodami každé 2-3 roky.

PLODY: tobolky s vytrvalými čnelkami usporiadané po 20–50 v guľovitom súplodí veľkom 2,5–4 cm, ktoré zo zelenej dozrieva cez žltú až po hnedú farbu. Hranaté semená s krídlami majú veľkosť 1–2 mm. 

DOZRIEVANIE: počas septembra až októbra.

VYUŽITIE: Je to veľmi okrasný strom vhodný najmä do väčších záhrad, parkov, alejí a mestskej zelene. Kulinárne využitie: pri poškodení spodnej časti kôry uvoľňuje voňavú živicu, ktorú viaceré indiánske používali ako žuvačku. Liečivé účinky: živica sa používa aj proti kožným problémom, vredom či kašľu, pôsobí aj proti zlatému stafylokokovi (Staphylococcus aureus). Z nezrelých semien sa s 1,5 % výťažnosťou získava aj kyselina šikimová, ktorá ja základom pre oseltamivír (liek Tamiflu) proti viacerým chrípkovým vírusom, napr. proti vtáčej chrípke. Extrakty zo semien majú aj protikŕčové účinky. Technické využitie: živica sa stále používa v mydlách a kozmetike, ako stabilizátor v parfémoch, lepidlách a lakoch a ako príchuť v tabaku. Drevo sa používa najmä v nábytkárstve.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročný na svetlo, ale nenáročný na pôdu. Znáša veľmi širokú škálu pôd, od málo priepustných ílovitých pôd až po štrkovité a piesočnaté pôdy, ale s dostatočným ročným úhrnom zrážok (1000-1800 mm ročne v domovine), darí sa mu aj v močiaroch. 

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete menej mrazuodolný. Po zakorenení dobre znáša krátkodobé obdobia vysokých teplôt, sucha aj zamokrenia, prímorské slané ovzdušie ako aj zadláždenie. V Európe nezvykne trpieť chorobami ani škodcami.

PÔVOD: neznámy, je to veľmi stará odroda, pravdepodobne už zo 16. či 17. storočia z Francúzska. Je možné, že už roku 1565 bol dokladovaný pod menom Echter Rotapfel v kniežacej záhrade Lustgarten v Stuttgarte, v roku 1670 ho prvýkrát zaznamenal Claud Saint-Étienne v Auvergne. Synonymá: Kalvarůže, Malinové, Jahodové, Calville rouge d'Automne, Roter Herbstkalvill, Calvilla autumnalis, Kalwila czelworra jesienna,
Rdeči jesenski kalvil, Kalvil osenij krasnij, Autumn Calville, Autumn Red Calville, Braunroter Himbeerapfel, Calville d'Automne, Calville Rouge, Calvill von Lindau, Edelkönig, Erdbeere, Framboise d'Automne, Französischer Herbst-Calvill, Gelders Present, Geldersch Present, Granat-Apfel, Grellot, Grosser Roter Sommer-Himbeer-Apfel, Herbst-Himbeer-Apfel, Herbst Present, Erdbeerapfel, Zigeunerapfel, Immer Rötling, Kant, Klapper Apfel, Kroot Appel, Présent d'Automne, Présent de Gelder, Red Autumn ZalviIle, Red Calville, Roi
Très-noble, Roode Rammelaar, Roode Wyn Appel, Rot Apfel, Roter Apfel, Roter Himbeer Apfel, Roter Paradies Apfel, Sonnette, Strawberry of Switzerland, Zehn Gebot Apfel, Viollette.

RAST: spočiatku bujný a vzpriamený, neskôr stredne bujný a rozkladajú sa spodné konáre, takže koruna je dosť vysoká aj široká. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, je dobrým opeľovačom. Rozkvitá stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Landsberská reneta, Panenské české a Panenské Jaškovo, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, môže byť aj striedavá.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 130-190 g), tvarovo nepravidelné od uťato kužeľovitých až po plocho guľovité, asymetrické, výrazne rebrovité, s typickým kalvilovitým tvarom spodnej časti s 5 až 10 hrboľmi. Šupka je sýtofialovo osrienená, pod osrienením hladká, lesklá, mastná, karmínovočervená až vínovočervená až bordová, na oslnených častiach takmer čierna, v tieni naopak ružovočervená, s nevýraznými lenticelami. Dužina je biela, ružovo mramorovaná, niekedy len pod šupkou, niekedy až po jadrovník, jemná, mäkká, kyprá, šťavnatá, s veľkým jadrovníkom a v plnej zrelosti hrkajúcimi jadierkami. Chuť je mierne aromatická po malinách alebo jahodách, sladkokyslá, príjemne korenistá, pripomínajúca maliny.

DOZRIEVANIE: zber v polovici až koncom septembra, prípadne začiatkom októbra podľa lokality, konzumne dozrieva v októbri, plody vydržia uskladnené v chlade do novembra, prípadne až do decembra z chladnejších lokalít. 

VYUŽITIE: kvety sú atraktívne pre opeľovače, plody sú vhodné na priamy konzum, ale najmä na všestranné spracovanie, pri ktorom vynikne ich vyfarbenie: na výrobu výživ, džemov a lekvárov, sušenie, pečenie či muštovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom, ale otvorené. Vyhovuje jej hlboká, úrodná, dostatočne vlhká, ale nezamokrená pôda. Neznáša štrkovitú a suchú, ale aj ťažkú, zamokrenú ílovitú pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je stredne odolná voči múčnatke a rakovine, menej voči chrastavitosti. 

PÔVOD: Európa od Islandu až po S Afriky, Ázia mierneho pásma až po Japonsko.

 
RAST: rýchly, dosahuje výšky 15-30 m a šírky 10 m s nepravidelnou, riedkou korunou, dožíva sa aj 150, maximálne 200 rokov. Vytvára čast rozľahlé polykormony, teda výmladky, ktorými sa šíri na čo najsvetlejšie miesto.

 
OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomý, opeľovaný vetrom, kvitne od konca marca do apríla, najneskôr z európskych topoľov, pred vyrašením listov. Jahňady sú dlhé 5–10 cm, samčie sú dlhšie s červenými tyčinkami, samičie sú zelené a menšie.

 
PLODNOSŤ: skorá (už 5. rok od výsevu), vysoká, ale v rôznych oblastiach rôzne pravidelná a s malou úspešnosťou klíčenia. Najvyššia úspešnosť je na zhoreniskách, inak sa rozmnožuje najmä koreňovými výmladkami.

 
PLODY: tobolky v jahňadách s páperím.

 
DOZRIEVANIE: v máji a júni.

 
VYUŽITIE: Vhodný do medzí a vetrolamov ako rýchlorastúca výplňová drevina, do alejí pri vodných tokoch a brehových porastov, do brownfieldov, do agrolesníckych systémov. Z topoľov má najkvalitnejšie drevo, ktoré sa používa na výrobu zápaliek, dýh a celulózy. Kôra a listy sú mierne močopudné a podporujú vykašliavanie. Podobne ako iné druhy topoľov kôra z mladých konárikov obsahuje glykozidy salicín a populín, ktoré sa používajú proti horúčke a pri ochoreniach močového mechúra.

 
STANOVIŠTE: slnečné od nížin po hory, najčastejšie v pahorkatinách. Je tolerantná k širokej škále pH a vlhkosti pôdy, najlepšie sa jej darí na piesčitohlinitých, živných pôdach. Spolu s brezou rýchlo obsadzuje obnažené pôdy, čistinky, opustené pasienky.

 
ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolný do -40 °C až -45 °C, tolerantný k širokej škále pH a vlhkosti pôdy.

PÔVOD: Taliansko, Florencia, vyšľachtil ju Alessandro Morettini ako kríženca odrôd Williamsova x Coscia z krížnia v roku 1930. Po testovaní bola na trh uvedená v roku 1951. Synonymá: Santa Maria Morettini. 

RAST: v mladosti bujný, bujnejší než u Williamsovej, po vstupe do plodnosti stredný až umiernený. Tvorí stredne veľkú, ihlanovitú korunu, ktorá je neskôr rozložitejšia.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, hmyzom opelivá, je dobrým opeľovačom iných odrôd. Rozkvitá stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Boscova fľaša, Williamsova, Crassanská, Angoulemská, Giffardova maslovka, Hardyho maslovka, Monchallardova atď. V prípade nepriaznivých podmienok počas kvitnutia vie vytvoriť aj partenokarpické, bezsemenné plody bez opelenia. 

PLODNOSŤ: veľmi skorá a veľmi vysoká. Priemerne 8-10 t/ha.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 150-155 g, či dokonca 260 g), kužeľovitého až hruškovitého tvaru. Šupka je hladká, jemná, žltozelená, neskôr žltá, s červenkastým líčkom na slnečnej strane a veľmi malými, nevýraznými, hnedastými lenticelami. Dužina je smotanovobiela, dosť tuhá, jemnozrnná, šťavnatá, po rozkrojení len málo hnedne. Chuť je sladká, výrazná, jemne aromatická, veľmi dobrá.

DOZRIEVANIE: zber v polovici augusta, konzumne dozrieva po 7-10 dňoch skladovania v chlade. Konzumne zrelé plody sa ľahko otlačia, prezreté hniličia.

VYUŽITIE: je to výborná stolová hruška určená na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, výživy, džemy a lekváre, mušty, destiláty či na sušenie a pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené s úrodnou, hlbokou, dostatočne vlhkou pôdou. Je vhodná najmä do teplých polôh. Vyhýbať sa treba mrazovým kotlinám.

ODOLNOSŤ: je menej mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete. Je dobre odolná voči chrastavitosti.