Všetky voľnokorenné

PÔVOD: Nemecko, objavená okolo r. 1870 ako náhodný semenáč.

RAST: bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké; šupka je sýtočervená až fialovobordová, dužina je biela, okolo kôstky červenkastá, šťavnatá, voňavá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je sladká a aromatická.

DOZRIEVANIE: v polovici septembra.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, zaváranie.

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na stanovište, ale kvôli času dozrievania vhodnejšia do nižších polôh, dobre znáša i sucho a všetky typy pôd okrem ťažkých ílovitých.

ODOLNOSŤ: vysoko odolná voči mrazu, kučeravosti listov (Taphrina deformans) a múčnatke broskýň (Sphaerotheca pannosa var. persicae), vhodná na ekologické pestovanie.

PÔVOD: USA, vyšľachtil Stanley Johnston zo South Haven Experiment Station v štáte Michigan ako kríženec odrôd Halehaven a Kalhaven, na trh bola uvedená v roku 1940

RAST: stredne bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stretne skoro, stredne dlho.

PLODNOSŤ: vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Na dosiahnutie kvalitných plodov je potrebný rez na veľmi krátko a dostatočná prebierka.

PLODY: stredne veľké, pri nižšej násade alebo po dôkladnej prebierke až veľké, elipsovité, prevažne súmerné. Šupka je stredne hrubá, slabo priľnavá k dužine, stredne husto plstnatá. Základná farba je žltá, približne na polovici plodu je prekrytá rozmytým, tmavočerveným líčkom. Dužina je žltá, stredne tuhá, nevláknitá, kyslosladká až sladká, dobrá. Kôstka je stredne veľká, elipsovitá, dobre odlučiteľná od dužiny. Plody sú veľmi málo náchylné na praskanie kôstky aj na praskanie počas dažďov. Plody sú málo náchylné na otlaky a vhodné na prepravu aj konzervovanie.

DOZRIEVANIE: podľa podmienok stanovišťa obvykle v 1. dekáde augusta. Plody sú veľmi málo náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: na priamy konzum, zaváranie aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých oblastiach vhodných na pestovanie broskýň. Je nenáročná na podmienky stanovišťa.

ODOLNOSŤ: v dreve aj v kvetných pukoch silne mrazuodolná, stredne až vyššie tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans), málo náchylná na hnedú škvrnitosť kôstkovín (Xanthomonas arboricola pv. pruni) aj na múčnatku (Podosphaera leucotricha).

PÔVOD: Nemecko, Brüheim pri meste Gotha v Durínsku, v r. 1837 bola nájdená ako náhodný semenáč v záhrade komorníka Wangenheima, po ktorom ho pomenoval pomológ Dittrich.

 
RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti, vytvára stredné až väčšie guľovité, rozložité koruny. Používa sa aj ako kmeňotvorná odroda, lebo je silne mrazuodolná v dreve a rastie rovno. Vo vyššom veku sa na kmeni tvoria charakteristické závaly.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: stredna skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 23 g, niekedy až 40 g), oválne, súmerné. Šupka je pod silným svetlomodrým osrienením fialovomodrá, niekedy jemne hrdzavá, je kyslastá a v plnej zrelosti sa dá z plodu stiahnuť. Dužina je stredne tuhá až tuhá, zelenožltá, stredne šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká, dobre aromatická, veľmi dobrá až výborná, najmä z teplejších polôh a po menej daždivej sezóne. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, 10 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie (veľmi tmavé slivky), výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných, vlhkejších pôdach, ale uspokojí sa so širšou škálou pôd. Je vhodná aj do vyšších polôh a do alejí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, použila sa pri šľachtení prvej generácie tolerantných odrôd v Čačaku: Čačanskej lepotice, Č. ranej a Č. najbolje, plody pri dlhotrvajúcich dažďoch praskajú a napáda ich monilióza, treba udržiavať vzdušnú korunu.

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, dnešné Srbsko, Čačak, Výskumný ústav ovocinársky, vyšľachtená v r. 1975 ako kríženec Wangenheimova a Požegača.

RAST: stredne bujný, strom stredný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: bohatá a pravidelná.

PLODY: poloslivka, plody sú veľké až veľmi veľké, šupka je pevná, matná, tmavomodrá, silne osrienená. Dužina žltozelená, šťavnatá, tuhá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť sladká až sladkokyslá, príjemná, osviežujúca.

DOZRIEVANIE: skorá odroda, dozrieva 28 dní pred Bystrickou, približne v polovici augusta.

VYUŽITIE: vhodná ako stolové ovocie, na kuchynské spracovanie, sušenie, výrobu kompótov, džemov a destilátov.

STANOVIŠTE: vyžaduje kvalitné pôdy s dostatkom vlahy, je vhodná do teplých až stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvetných pukoch a v kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a stredne až menej odolná voči moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena), ale keďže dozrieva počas augusta, málokedy býva zasiahnutá.

PÔVOD: USA, Kingston, farma Philippa Ricka, objavená ako náhodný semenáč, zrejme odrody Esopus Spitzenberg. O jej propagovanie sa najviac zaslúžil Jonathan Hasbrouck, po ňom ju pomenoval autor prvého pomologického popisu v r. 1826 Judge J. Buel.

RAST: v mladosti stredne bujný, šľahúnovitý, neskôr slabší, vytvára guľovité, hustejšiem neskôr širšie, previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Berlepschova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Dukát, Gdanský hranáč, Hájkova muškátová reneta, Idared, James Grieve, Krasokvet žltý, Laxton Superb, Matkino, Mclntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Red Delicious, Spartan, Starkrimson Delicious, Wagenerovo, Wealthy, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, v dobrých podmienkach vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 105-130 g), vysoko guľovité až tupo kužeľovité, pomerne vyrovnané. Šupka je hladká a lesklá, žltozelená až žltá, prekrytá na 3/4 až 4/5 povrchu karmínovočerveným rozmytým či mramorovaným líčkom. Dužina je krémová až žltá, pod šupkou býva ružovkastá, pevná, krehká, šťavnatá, jemná. Chuť je sladkokyslá, typicky jemne korenistá, aromatická, veľmi dobrá až výborná.

DOZRIEVANIE: zber podľa lokality a roku od konca septembra do asi polovice októbra, konzumne dozrieva od decembra a vydrží do marca až mája. Predčasne odtrhnuté, ale aj prezreté plody vädnú a rýchlo múčnatejú. Plody prezrejú aj priamo na strome bez padania.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie či muštovanie. Dužina na vzduchu len málo hnedne. Po zbere ich treba rýchlo schladiť a udržiavať pri teplote do 2-3 °C. Veľmi dobre sa prepravujú.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dostatočne vlhkým vzduchom, napr. pri vodných plochách, ale nie v inverznej polohe. Vyžaduje výživnú, dostatočne vlhkú pôdu, v suchej piesočnatej plody predčasne prezrievajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete. V teplých, suchých oblastiach veľmi náchylná na múčnatku, je náchylná na bakteriálnu spálu a stredne odolná voči chrastavitosti. Zvykne trpieť tzv. Jonathanovou škvrnitosťou plodov, čo je fyziologický prejav nedostatku vápniku v plodoch a vzniká najmä po príliš suchom lete, pri prehnojení dusíkom či po príliš neskorom zbere a skladovaní pri vysokej teplote. Je odolná voči monilióze a málo náchylná na rakovinu.

PÔVOD: Kanada, Britská Kolumbia, Summerland, Výskumná stanica, vyšľachtil ju v r. 1926 R. C. Palmer ako kríženca odrôd McIntosh x neznámej odrody (pôvodne určenej ako Newton Pippin, ale genetické analýzy to nedávno vyvrátili), na trh bola uvedená v r. 1936. V Európe sa pestuje od r. 1960, najviac v Poľsku a bývalom Československu.

RAST: stredne bujný, neskôr slabší, najskôr vytvára vysoko guľovité, neskôr guľovité až rozložité koruny. Konáre sú pomerne riedke, ale s hustým obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi rozvkitajúcimi stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.:  Ananásová reneta, Banánové zimné, Baumannova reneta, Bernské ružové, Blenheimská reneta, Boikovo, Coxova reneta, Discovery, Dukát, Gascoyneho šarlátové, Gdanský hranáč, Gloria mundi, Golden Delicious, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, James Grieve,  Jonagold, Jonathan, Kalvil biely zimný, Kidd's Orange Red, Matkino, Melrose, Oldenburgovo, Ontario, Parména šarlátová, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Pottovo, Starkrimson, Wealthy, Zuccalmagliova, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr na udržanie plodnosti treba zmladzovať v roky očakávanej nadúrody.

PLODY: sú stredne veľké až menšie (priemerne 90-150 g), široko kužeľovité, guľovité až široko guľovité, tvarovo pravidelné, mierne tupo rebrovité, súmerné. Šupka je hladká, pevná, pružná, lesklá, neskôr mierne mastná, zelenožltá až žltá, takmer celá prekrytá súvislou tmavočervenou farbou s tmavofialovým líčkom a s výrazným, modrastým osrienením a naopak nevýraznými lenticelami. Dužina je zelenobiela až biela, jemná, krehká, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladkokyslá, jemne aromatická, osviežujúca.

DOZRIEVANIE: zber počas septembra, konzumne dozrieva v novembri a vydrží asi do februára, vo vyšších polohách aj dlhšie. Plody treba mierne podtrhnúť. Pri zbere treba dávať pozor, aby sa nevytrhávali stopky. Plody sú stredne náchylné na otlačenie, skladujú sa lepšie než rodičovská odroda McIntosh.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum a kuchynské spracovanie, je to výborné stolové jablko, ale aj na muštovanie či výrobu cideru. 

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, vzdušné, s dostatočne vlhkou a úrodnou pôdou, neznáša suchú pôdu, lebo tam plody predčasne dozrievajú, sú drobné a padajú. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne v kvete, je stredne až silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti, rakovine, stredne odolná voči bakteriálnej spále.

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil Gustav Čejka v Stupave v r. 1991 ako kríženec odrôd Cresthaven a Burbank July Elberta.

RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, stredne dlho.

 
PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná

 
PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné. Šupka je hrubá, husto plstnatá, silne prilieha k dužine. Základná farba je zelenožltá, na oslnenej polovici plodu prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je žltá, miestami s červenými žilkami, okolo kôstky je tiež mierne načervenalá, stredne tuhá, nevláknitá. Chuť je kyslosladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je kruhovitá, stredne veľká a dobre oddeliteľná od dužiny. Náchylnosť na praskanie kôstky je veľmi nízka až nízka. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďa.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, dozrieva v 2. polovici augusta, 11 dní po odrode Redhaven. Náchylnosť na predčasný opad plodov pred zberom nie je alebo len veľmi slabá.

 
VYUŽITIE: priamy, konzum, konzervovanie a ďalšie spracovanie

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých pestovateľských oblastiach pre broskyne.

 
ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná. Stredne až vyššie tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: Francúzsko, vyšľachtená v r. 1988 M. Meynaudom v Bouches du Rhône. 

RAST: veľmi silný, koruna polovzpriamená.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. 

PLODNOSŤ: vysoká a stabilná. 

PLODY: sú veľké (150-200 g), guľaté, šupka je pevná, slabo plstnatá, žltozelená s krycou farbou ružovočervenou, atraktívne mramorovaná. Dužina je bielokrémová, dobre oddeliteľná od kôstky, šťavnatá, chuť aromatická, korenistá, výborná.

DOZRIEVANIE: stredne neskorá odroda, dozrieva od 2. polovice augusta.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj spracovanie, plody sa dobre skladujú a prepravujú.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, pôda dobre zásobená vlahou, ale nie ťažká a zamokrená, vhodná aj do okrajových oblastí.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuodolná v dreve aj kvetných pukoch a vysoko tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans). Stredne náchylná na moniliózu (Monilia laxa, Monilia fructigena).

PÔVOD: Kanada, Saskatchewan, Hepburn, objavila ju ako náhodný semenáč muchovníka jelšolistého (Amelanchier alnifolia) Maria Loewen Thiessen v r. 1906 a presadila na farmu jej rodičov. Neskôr semenáče z tejto rastliny presadila na svoju farmu pri Langhame. Z jej farmy ich získal G. Krahn zo škôlky Lakeshore Tree Farms v Saskatoone a uviedol na trh v roku 1976.

 
RAST: bujný, v mladosti skôr vzpriamený, neskôr rozložitý. Dorastá do výšky asi 4,2-5 m a šírky až 6 m, stredne až silne odnožuje. Je veľmi dlhoveký, dožíva sa vyše 70 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne skoro počas apríla.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

 
PLODY: na muchovník veľké až veľmi veľké (priemerne 13,3-14,0 mm, 1,11-1,13 g), guľaté, rastú vo voľných strapcoch po 6 – 12 ks. Šupka je modrodčierna, osrienená, takže plody vyzerajú ako modré. Dužina je šťavnatá, chuť je výborná, sladká, výrazne pikantná (cukornatosť priemerne 14,8-20,7 °Brix). Majú nižší obsah vitamínu C (priemerne 3,29-5,04 mg/100 g), stredný obsah polyfenolov (priemerne 716,7 mg/100 g) aj antokyánov (priemerne 218,1 mg/100 g) v rámci odrôd muchovníkov.

 
DOZRIEVANIE: skoré, okolo polovice júna, nerovnomerné v rámci strapcov, počas asi 2 týždňov.

 
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do stredne vysokých až vyšších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve, stredne v kvete, čiastočne odolný voči múčnatke, stredne až nižšie odolný voči listovej škvrnitosti (Entomosporium mespili).

PÔVOD: Bulharsko, Kazanlak. Veľkoplodá selekcia z divej populácie semenáčov registrovaná v roku 1983. Synonymá: Kazanlaški krušoviden.

RAST: bujný, vzpriamený, tvorí pyramidálne koruny, dosahuje výšku a šírku až 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: jedny z najväčších (priemerne 7,84 g, dĺžka 3 cm, šírka 1,7 cm), červené, sladké, so stredne veľkou kôstkou zle oddeliteľnou od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, dozrieva v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Kanada, Harrow Research Station v Ontáriu, vyšľachtil ju Richard Layne ako kríženec odrôd Sunglo a V 51092, uvedená na trh bola v roku 1980.

RAST: stredne bujný, rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody, napr. pre Harcot.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Potrebuje prebierku plodov na dosiahnutie dobrej veľkosti a kvality.

PLODY: menšie, pri nižšej násade až stredne veľké (priemerne 36 g), vajcovité, zreteľne nesúmerné, mierne hrboľaté. Šupka je tmavooranžová, prípadne s malým červeným líčkom. Dužina tuhá a hrubšia, stredne šťavnatá, oranžová, veľmi dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je veľmi dobrá, veľmi aromatická, kyslosladká. Jadro kôstky je stredne horké.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici júla, 9 dní po Velkopavlovickej.

VYUŽITIE: najmä na zaváranie, ale aj priamy konzum. Veľmi dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvetných pukoch počas zimy, dobre mrazuodolná v kvetoch, stredne odolná voči monilióze (Monilinia fructigena), silne odolná až odolná voči bakteriálnej škvrnitosti (Xanthomonas pruni), spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: USA, Wisconsin, Madison, pravdepodobne muchovník veľkokvetý (Amelanchier x grandiflora), teda prirodzene sa vyskytujúci kríženec medzi muchovníkom stromovitým (A. arborea) a muchovníkom hladkým (A. laevis), ale niekde je uvádzaný aj ako muchovník kanadský (A. canadensis). Na trh ho uviedol v r. 1983 Tom Watson zo škôlky Christom Farms Nursery, z Cambridge vo Wisconsine.

 
RAST: slabý, kompaktný, odnožujúci, v dospelosti dosahuje výšku asi 2-3 m a šírku asi 2-2,7 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne stredne skoro veľkým množstvom veľkých dekoratívnych kvetov (s priemerom 2 cm), kvitne po odrodách Martin a Thiessen a pred odrodou Northline.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: na muchovník stredne veľké (priemerne 10x12 mm), guľaté, rastú v strapcoch po 6 – 12 ks. Šupka je tmavopurpurová, osrienená, takže plody vyzerajú ako modré. Dužina je šťavnatá, veľmi sladká s jemnou mandľovou príchuťou, najmä po tepelnej úprave.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v druhej polovici júna.

 
VYUŽITIE: ker je veľmi dekoratívny celoročne, najmä veľkými bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do nižších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -34 °C až -40 °C, silne mrazuodolný aj v kvete, silne odolný voči vysokým teplotám a vysokej vlhkosti v lete, ktoré u neho nespôsobujú odlistenie.

PÔVOD: ČR, Ostroměř u Hořic v Podkrkonoší, náhodný semenáč, ktorý vyrástol v sade ovocinára F. Kareša na začiatku 20. storočia

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr bujný. Tvorí veľké stromy so široko rozložité, guľovité až vysoko guľovité koruny s riedkym vetvením a s nápadne veľkými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Burlat, Kaštánka, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Rivan, Van.

PLODNOSŤ: je skorá, vysoká a pravidelná. Plodí dobre po celej dĺžke konárov.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6 g), nepravidelne srdcovité. Šupka je tenšia, ale pevná, veľmi lesklá, v plnej zrelosti tmavočervenej až hnedej farby. Dužina je tmavočervená, v plnej zrelosti mäkká, silne šťavnatá, šťava dobre farbí. Chuť je výborná, kyslosladká, príjemne čerešňovo korenistá. Kôstka je veľká, od dužiny sa oddeľuje stredne dobre.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. čerešňovom týždni, podľa oblasti niekedy počas 1. polovice júna. Uniká vrtivke čerešňovej, takže nebýva červivá.

VYUŽITIE: Veľmi vhodná na priamy konzum a vhodná aj na ďalšie spracovanie: sušenie, výrobu kompótov, sirupov, džemov a destilátov. Dobre znáša aj dlhšiu prepravu, keď sa zbiera v červenom stave.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné, ale aj vo vyšších polohách. Potrebuje výživnú, ľahšiu, dostatočne výhrevnú, hlinitopiesočnatú pôdu s dostatkom vlahy, v príliš suchých alebo naopak príliš vlhkých pôdach rodí menšie plody.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete. Málo náchylná na moníliu plodov aj moníliovú spálu. Stredne odolná voči praskaniu plodov počas dlhodobých dažďov.

PÔVOD: ČR, Těchlovice pri Hradci Králové, náhodný semenáč nájdený v roku 1946 v sade pána Černíka, registrovaná v roku 1981.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredný. Tvorí vyššie guľovité koruny, v neskorších rokoch v nižších častiach previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Hedelfingenská, Van, Regina , Stella, Starking Hardy Giant, ak sa trafia časovo, tak aj Karešova a Napoleonova. Neopeľuje sa s odrodami Granát a Spanische Knorpelkirsche.

PLODNOSŤ: v prvých rokoch stredná, neskôr pravidelná a vysoká.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 7-12 g), tvar je srdcovitý až mierne pretiahnutý, šupka je tenšia, tmavočervená. Dužina je tuhá, červená až karmínovočervená, so svetlým žilkovaním, stredne šťavnatá, šťava stredne až silno farbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladká až sladkokyslá, mierne korenistá, aromatická.

DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro, v 5. až 6. čerešňovom týždni, okolo polovice júla. Napáda ju vrtivka čerešňová, býva teda červivá.

VYUŽITIE: veľmi vhodná na priamy konzum a prípravu kompótov, vhodná na sušenie, výrobu džemov, marmelád a destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná odroda, vhodná do stredných chránených polôh a hlinitopiesočnatej pôdy. Prospieva aj na svahovitých pozemkoch.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, citlivá na mrazy v kvete. Málo náchylná na praskanie plodov počas dlhotrvajúcich dažďov.

PÔVOD: Francúzsko, v r. 1915 nájdená ako náhodný semenáč

RAST: v mladosti veľmi bujný, v plnej plodnosti bujný. Vytvára veľké, široko rozložené koruny, dostatočne husté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Rivan, Van, Summit, Bing.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne veľká a pravidelná. Plodí v malých chumáčoch po celej dĺžke konárov.

PLODY: veľké (priemerne 6,4 g), srdcovité, mierne hrboľaté. Šupka je pevná, lesklá, hnedočervená až tmavočervená so svetlými bodkami a čiarkami. Dužina je stredne tuhá až tuhšia, v plnej zrelosti červená, veľmi šťavnatá, farbí stredne silne. Chuť je kyslosladká, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka je stredne veľká až veľká, oválna a dobre sa odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. čerešňovom týždni, teda niekedy počas 1. polovice júna, rovnomerne. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. Je veľmi dobre prepravovateľná a skladovateľná.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda najlepšie hlinitopiesčitá, priepustná, ale dostatočne vlhká. Vhodná do suchších teplých až stredne teplých pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne až dobre mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvetoch. Plody po dažďoch silne praskajú a sú stredne náchylné na moniliózu.

PÔVOD: Biele Karpaty, stará odroda, ktorá sa vyskytovala hlavne na pohraničí Moravy a Slovenska.

RAST: stredne bujný, tvorí vysoko guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ:PLODY: prevažne stredne veľké až malé, elipsovité. Šupka je zlatožltá až slamovožltá, posiata bielymi lenticelami, po dozretí silno osrienená. Dužina je jemná, polotuhá, prepletená bielymi žilkami, stredne šťavnatá. Chuť je sladká, niekedy korenistá, inokedy mierne kyslastá s charakteristickou vôňou. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré koncom júla až začiatkom augusta. Po zbere vydrží asi týždeň.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu lekvárov a výborného destilátu.

STANOVIŠTE: slnečné, inak nie je náročná, vhodná aj do vyšších polôh aj veternejších lokalít.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, stredne tolerantná voči šarke, náchylnejšia na moniliózu, treba sa vyhýbať uzavretým polohám pri výsadbe a udržiavať vzdušnú korunu.

PÔVOD: ČR, veľmi stará odroda pestovaná odnepamäti v Čechách a na Morave.

 
RAST: rast zdravý, priamy. Je to strom s mohutnou a vznosnou, guľovitou korunou, spodné vetvy sa mierne skláňajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dobre sa opeľuje a je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodní opeľovači: Bernské ružové, Coxova reneta, Jonathan, Landsberská reneta, Laxton's Superb, Malinové holovouské, Malinové hornokrajské, Matkino, Mclntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Red Delicious, Sudetská reneta, Watervlietské mramorované, Wagenerovo.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vždy po 2 až 3 rokoch veľmi hojná.

 
PLODY: malé, zriedkavo stredne veľké, najčastejšie tupo kužeľovité, pripomína vajíčko skosené z oboch pólov, niekedy je aj guľaté. Šupka je lesklá, takmer celá súvislo červená, niekedy červeno pruhovaná, pri zbere modravo osrienená. V zatienenej polovici plodu presvitá základná žltozelená farba. Dužina je biela, pod šupkou niekedy naružovelá, jemná, hustá, šťavnatá, sladká až ľahko kyslastá, príjemne voňavá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť bez straty chuti do decembra, celkovo až do apríla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale výborná aj na sušenie (dužina ostáva biela), výrobu muštu, vína, destilátov. Veľmi dobre znáša prepravu, v mieste otlačenia nehnije, len skorkovatie. Pri skladovaní nevädne, nehnije.

 
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, ale chránené pred vetrom, nižšie i vyššie polohy. Pôdy preferuje vápenité, hlboké, úrodné, dostatočne vlhké, znesie aj ílovité či hlinité premiešané so štrkom, kde sa iným jabloniam nedarí. V príliš kyprých náplavách má vyššiu náchylnosť k rakovine, v suchých pôdach sú plody drobné a opadávajú. Vhodné sú otvorené plochy, sady, veľké záhrady, aleje.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti. V uzavretých miestach má náchylnosť k rakovine, napadá ju vlnačka krvavá.

PÔVOD: neznámy, zrejme náhodný semenáč druhu Morus alba nájdený už dávno.

Synonymá: Previsnutá čierna.

RAST: rastie previsnuto od miesta zaštepenia, čo umožňuje pohodlné oberanie. Pri vyviazaní výhonov je možné docieliť aj vyššieho tvaru. Otváraním koruny rezom na jar môžeme dosiahnuť široký tvar koruny, pod ktorú sa zmestia aj viaceré deti. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, na veľkosť stromu bohatá a pravidelná. 

PLODY: menšie, čierne, stredne šťavnaté, sladké, aromatické.

DOZRIEVANIE: približne od polovice júna do júla či augusta.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny a dá sa použiť na spestrenie menších aj väčších záhrad či parkov. Je ideálnym stromom k detským ihriskám - výborný bunker aj s občerstvením. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu sirupov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred studeným vetrom na jar.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do asi -25 °C až -29 °C. Náchylná na poškodenie pukov, letorastov a kvetov neskorými jarnými mrazmi - ako všetky moruše. Vzhľadom na veľkosť sa však dá (minimálne prvé roky po výsadbe) ochrániť pred zmrznutím počas kritických nocí zakrytím fóliou či netkanou textíliou. Podobne sa netkanou textíliou či v spolupráci s mačkami dá ochrániť pred vyzobaním plodov vtákmi.

PÔVOD: Bulharsko, Drjanovo, vyšľachtená v r. 1951 ako kríženec odrôd Kjustendilska sliva (=klon Domácej slivky podobne ako Bystrická) x Montfortská.

RAST: stredne bujný až slabší, polovzpriamený, vytvára takmer guľovitú, stredne hustú korunu. Je vhodná aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: pravdepodobne Stanley, Althanova ringlota, Zelená ringlota.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 25 g), široko elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod hrubým osrienením tmavomodrá so svetlošedými bodkami čiarkami, pevná, hrubá, matná. Dužina je pevná, tuhá, žltozelená až zlatožltá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí až veľmi sladká, dobre až veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca, najviac z odrôd pripomína chuť Bystrickej. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 6 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dostatočne vlhkú pôdu. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke a dobre odolná voči monilióze (Monilinia laxa aj Monilinia fructigena), stredne odolná voči červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum), napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta).

PÔVOD: ČR, Svojšice u Kolína, vypestoval ju J. Procházka ako semenáč Zelenej ringloty v 1. pol. 19. storočia a pomenoval ju podľa vtedajšieho majiteľa panstva, registrovaná v r. 1954.

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný, vytvára široko guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Anna Späth, Lützelsachsenská, Kirkeho, Ontário, Oullinská, Kráľovná Viktória, Stanley, Zelená ringlóta. Dobre opeľuje: Bühlskú, Flotovovu mirabelku, Kirkeho, Katalónsky špendlík a Zelenú ringlótu.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 36-40 g), takmer guľovité, z oboch strán mierne stlačené, mierne nesúmerné. Šupka je stredne hrubá, tuhá, osrienená, zelenožltá prekrytá svetlofialovou až fialovohnedou, niekedy s jemnou, inokedy hrubšou hrdzou, so stredne výraznými až výraznými lenticelami, dá sa stiahnuť. Dužina je stredne tuhá až tuhšia, žltkastá až zlatožltá, veľmi šťavnatá, mierne vláknitá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka sa oddeľuje od dužiny stredne dobre, na jej rebrách môže dužina čiastočne ostávať.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, 10 dní pred Bystrickou, teda 3. dekáda augusta až 1. dekáda septembra. Na strome vydrží 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, ale aj na výrobu džemov, lekvárov a na sušenie či pečenie. Včas obraté plody sa dobre prepravujú, plne zrelé sú citlivé na otlaky.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, je náročná na úrodnú a hlbokú pôdu. V suchej pôde sú plody drobné, vo vlhkej uzavretej polohe trpí moniliózou. Vhodná aj pre vyššie polohy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, plody sú náchylnejšie na praskanie počas dlhotrvajúcich dažďov a následne na moniliózu, obľubujú ju osy. Je stredne až vyššie tolerantná voči šarke, menej odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma rubrum).

PÔVOD: Kanada, Harrow Research Station v Ontáriu, Richard Layne ho v roku 1969 vybral ako jeden zo 76 krížencov odrôd Rouge du Rousillon a NJA 2 (‘Morden 604’ x voľne opelený ), ktoré vznikli v r. 1963 pričinením L. F. Hougha a Catherine H. Bailey na Rutgers University v USA, na trh bol uvedený v r. 1971.

RAST: slabý až stredne bujný, rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi skoro až stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Nutná je prebierka plodov.

PLODY: stredne veľké (priemerne 47 g), vajcovité, sploštené, mierne nesúmerné, hrboľaté. Šupka je len slabo plstnatá, tmavooranžová, ale takmer celá prekrytá purpurovým rozmytým líčkom. Dužina je tmavooranžová, tuhá až veľmi tuhá, stredne hrubá, málo až stredne šťavnatá, kyslosladká, aromatická, chutná. Kôstka je okrúhla a veľmi dobre odlučiteľná od dužiny, obsahuje stredne horké jadro.

DOZRIEVANIE: neskoré, 3. dekáda až koniec júla, 10 dní po odrode Velkopavlovická.

VYUŽITIE: veľmi vhodná na zaváranie kvôli pevnej dužine, vhodná aj na priamy konzum. Veľmi dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch počas zimy aj v kvetoch počas kvitnutia, stredne odolná až odolná voči monilióze (Monilinia fructigena).

PÔVOD: bývalé Československo, Šlachtiteľská stanica vo Velkých Losinách, registrovaná v r. 1973

RAST: bujný, priemerne dosahuje výšku 2,5 m. Základné konáre sú stredne hrubé a rastú vzpriamene, v období rodivosti mierne rozložito. Rodivý obrast je bohatý a kratší. Listy má veľké (takmer 3x veľkosť listov Huginu). Vysádzame v spone 2x3 m až 4x4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 9,2 g, 14,4 mm), plocho guľovité, usporiadané v okolíkoch. Šupka je tmavofialová s osrienením, dužina je tmavopurpurová, na arónie veľmi šťavnatá a silno farbiaca. Chuť je sladkokyslá, trpkastá, cukor v priemere 14,4 °Bx. Obsah polyfenolov je vysoký, ale zrejme nižší ako u odrody Hugin.

DOZRIEVANIE: začiatkom septembra. Ak ich zbierate v celých okolíkoch, vydržia v chlade a tme čerstvé aj 2 mesiace.

VYUŽITIE: krík je veľmi dekoratívny takmer celoročne. Je vhodný do malých aj veľkých záhrad, živých plotov, parkov a inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov ako dolné poschodie. Kulinárne využitie: Plody sa dajú jesť čerstvé, vyrábajú sa z nich kompóty a džemy, vylisovaná šťava. Výťažnosť šťavy pri lisovaní je vysoká (78,9 %). Trpkosť zmiernite zmrazením pred tepelným spracovaním. Po usušení sú vhodnou čajovinou a používajú sa ako zdravé potravinárske farbivo. Liečivé využitie: Majú vysoký obsah bioflavonoidov, vitamínov PP, B2, B9, karoténu, železa a dôležitých mikroprvkov a jódu. Sú vhodné pre zharmonizovanie činnosti štítnej žľazy, pri prevencii zubného kazu, na posilnenie imunity organizmu. Nízky obsah vitamínu C (10–60 mg/100 g) je vhodné doplniť iným ovocím bohatým na vitamín C - ruža plodová, ruža šípová, kiwi, rakytník - s bioflavonoidmi pôsobí synergicky. Tento účinok sa využíva pri liečbe vysokého krvného tlaku, arteriosklerózy a chronických zápalových ochoreniach. Plody obsahujú veľa rutínu, ktorý priaznivo ovplyvňuje pružnosť a priepustnosť cievnych stien.

STANOVIŠTE: skôr slnečné až polotieň, dostatočne vlhká pôda, aby plody pri dozrievaní nezasychali. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám, vrátane spály ružokvetých (Erwinia amylovora). Voči vtákom odporúčame ochrániť netkanou textíliou alebo iným spôsobom, ale tak, aby sa vtáky nezamotali do sietí.

PÔVOD: Nemecko, Technická vysoká škola v Geisenheime, v r. 1994 ju vyšľachtil Helmut Jacob ako kríženec odrôd Domáca veľkoplodá a Valor.

RAST: slabý až stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá až čiastočne samoopelivá, kvitne veľmi skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná, nemá sklony k striedaniu.

PLODY: veľké (priemerne 35-40 g), pretiahnuté, nesúmerné. Šupka je pod osrienením fialovomodrá. Dužina je žltozelená až žltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí až veľmi sladká (22-32 °Brix), veľmi aromatická, plná, výborná až vynikajúca. Kôstka je dobre odlučiteľná od dužiny, len ojedinele môže na jej rebrách ostávať.

DOZRIEVANIE: je počas veľmi dlhého obdobia, od konca augusta až do začiatku októbra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište, ale podobne ako ostatné slivky preferuje hlboké, vlhké, ale dobre odvodnené, úrodné pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh, do vyšších na chránené miesta.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, silne odolná voči monilióze (Monilinia laxa), červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum) a suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: USA

RAST: bujný. Koruna je stredne veľká, guľovitá až ihlanovitá, hustá, s mierne zvislými vetvami.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, výborne opeľuje mnohé iné odrody. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova, Coxova reneta, Croncelské, Parména zlatá zimná, Landsberská reneta, Kalvil biely zimný, Ušľachtilé žlté, Ontario.

PLODNOSŤ: skorá, každý 2. alebo 3. rok veľmi vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké plody kalvilového tvaru. Šupka je mierne drsná, suchšia, žltozelená až žltá, osrienená, niekedy s červeným nádychom na slnečnej strane, s nápadnými hnedými bodkami. Dužina jemná, kyprá, voňavá, šťavnatá, belavožltá, na reze málo hnedne. Chuť korenistá, aromatická, sladkokyslastá, pripomínajúca chuť duly.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, dozrieva koncom novembra až začiatkom decembra, vydrží do apríla.

VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, vína, skladovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlboké, živné pôdy, bohaté na vápnik. V chudobnejších pôdach je nutný dostatok vlahy a občasné prihnojenie.

ODOLNOSŤ: dosť odolná voči mrazu; na studených, nepriepustných pôdach podlieha rakovine, vo vlhkom prostredí je málo odolná voči chrastavitosti, v suchom prostredí trpí múčnatkou, je náchylná na škvrnitosť plodov pri nedostatku vápnika či prehnojení dusíkom.