Duranzia: sladká sliva, ktorá drží na strome aj v novembri

„Načo sú dobré slivky, čo nejdú od kôstky?“ Touto otázkou začala obhajoba Duranzie pre kamarátku, čo ju nepozná. Lebo kto ju pozná, ten vie, tomu netreba litánie...

Teda pravdu povediac, Duranzia nie je slivka, ale sliva, Prunus domestica ssp. insititia var. juliana. Ten latinský názov si isto nezapamätá ani insitný umelec maľujúci pod jej vplyvom na sklo, z ktorého ju pil.

Od poldecáka po slivkové gule

Áno, Duranzia sa veľmi často pije. Je výnimočne sladká, šťavnatá, bez výraznej korenitosti, no s výraznou vôňou, a tak často skončí v sude a po vypálení v poldecáku. Ale destilácia našťastie nie je jej jediná destinácia.

Užiť si jej sladkosť môžete aj len tak a zobať ju ako „kopaničárske hrozno“ priamo zo stromu ešte aj teraz v novembri, lebo ešte drží. Alebo ju vcelku či poodkrajovanú sušiť – či už tradične nad pecou alebo aj v modernej sušičke. Plody máva variabilnej veľkosti a tvaru, tie menšie sú výborné do slivkových gulí. Ostatné využijete do kompótov, slivkového džemu alebo poctivého, dlho vareného lekváru, čo stuhne ako keď v novembri prituhne.

Foto: A. Miklošová (1,2,4) 

Otužilá, vytrvalá a zahalená hmlou

Tuho a dlho držia jej plody na jeseň na stromoch, tuho drží zlatavá dužina na kôstke a drevo aj kvety sú riadne otužilé voči mrazom a celá dobre odoláva šarke. Či je od tohto odvodený jej názov – z latinského durus – tvrdý, pevný, durare – vydržať, trvať, či durabilis – trvanlivý, odolný, to asi len tak nezistíme, lebo aj jej presný pôvod je zahalený jesennou hmlou.

Isté je, že je to veľmi stará odroda či skôr typ slivy s istou variabilitou. U nás sa vyskytuje zrejme už od 15. storočia a pochádza možno z Balkánu. Ako tomu už býva, keď máme niečo radi, vyslúžila si aj ona za ten čas od nás mnohé prezývky: Durancia, Duranec, Duranče, Damastinka, Kobylanka, Kadlata, v rumunčine Prun gras, Gras romînesc, v maďarčine Penyigei.

Foto: A. Miklošová (1–3), J. Veselý (4)

Mocná koruna a v kondičke udržiavaci rez

Rastie veľmi bujne počas dlhšej mladosti, no vplyvom veľmi bohatých úrod jej rast neskôr slabne. Preto a pre krehké drevo je pri nej veľmi dôležité zapestovať v mladosti mocné koruny a v rokoch s očakávanou nadúrodou sa nebáť a pomôcť jej udržiavacím rezom, ktorý vyváži pomer medzi plodnosťou a rastom a zabráni rozlámaniu koruny.

Nahusto rastúce plody, ktoré bývali v jesenných hmlách a dažďoch náchylnejšie na moniliózu, boli aj dôvodom, prečo bola napriek otužilosti viac odporúčaná do teplých a stredne teplých polôh. Ale pri priebehu jesene, aký zažívame posledné roky, opodstatnenosť tejto opatrnosti opadá ako jej lístie ešte pred poslednými plodmi.

Tie plody dobre držia aj vo vetre a nevravíme len tak do vetra, že v neskorú jeseň ťažko nájsť slivku, ktorá by sa jej v chuti vyrovnala. Teda ak máte radi sladké. No, nejdeme Vám už ďalej medové motúzy popod fúzy ťahať, radšej vytiahneme pár stromov z piesku rovno do Vašej záhrady či sadu.