Dulovec

PÔVOD: stredné a južné Japonsko, lesy v nízkychkopcoch. V Európe ju na trh uviedla okolo roku 1869 firma Maule z Bristolu. Spočiatku sa predpokladalo, že ide o nový druh, a preto dostala názov Cydonia maulei. Až po mnohých rokoch sa zistilo, že ide o ten istý druh, ktorý Thunberg vo svojom diele Flora Japonica  z roku 1784 pomenoval Pyrus japonica. Zároveň sa ukázalo, že rastlina, ktorá sa v záhradách dlho pestovala pod názvom Pyrus japonica alebo Cydonia japonica, je v skutočnosti úplne iný druh, ktorého správny názov je Chaenomeles speciosa.

RAST: stredne bujný. Je to nízky, rozložitý, opadavý a tŕnitý ker, ktorý zvyčajne dorastá do výšky 0,8-1,2 m, no do šírky ž 2 m. Letorasty sú husto plstnaté. Listy sú dlhé 2,5 až 5 cm, sú obrátene vajcovité, oválne až takmer okrúhle, na okraji zúbkované, pri báze sa zužujú do krátkej stopky a sú úplne lysé. Na letorastoch sa nachádzajú veľké, vajcovité alebo široko srdcovité prílistky so šírkou 0,6 až 1,9 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: prevažne cudzoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvety vyrastajú v takmer prisadnutých zhlukoch z uzlov jednoročného dreva, sú veľmi početné, pri druhu obykle oranžovočervené, pri odrodách aj šarlátové alebo krvavočervené a dosahujú priemer takmer 4 cm, rozkvitajú v apríli až máji.

PLODNOSŤ: skorá, v prípade prítomnosti ďalšieho geneticky odlišného jedinca vysoká (4-8 kg/ker) a pravidelná.

PLODY: sú malé (s priemerom 4 cm, cca. 50 g), jablkovitého tvaru, v plnej zrelosti žlté, na slnečnej strane s červeným nádychom a príjemne voňajú. Dužina je veľmi tuhá, za surova horšie konzumovateľná. Chuť je výrazne kyslá, aromatická. Plody obsahujú veľa vitamínu C a pektínu.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra podľa genotypu a lokality.

VYUŽITIE: okrasné využitie: je to veľmi dekoratívny ker vhodný do nízkych živých plotov, ako okraj záhonov či ako samostatne stojaca nízka solitéra. Je vhodný pôdopokryvný ker, aj na spevnenie svahov. Kvety obsahujú veľa nektáru aj peľu a sú dobrým skorým jarným zdrojom pre včely a iné opeľovače. Konáre s kvetnými pukmi sa dajú odrezať už počas zimy a urýchliť ako "barborky" do kytíc. Podobne ako plody duly sa dajú umiestniť do skrine k bielizni, ktorej dodajú krásnu vôňu. Sušené priečne narezané plody sú krásnou a voňavou vianočnou dekoráciou.  Kulinárne využitie: na jar sú okvetné lístky jedlé a chutne kyselkavé, použiteľné ako jedlá dekorácia na slané aj sladké jedlá, do šalátov. Plody sú zasurova veľmi kyslé a tvrdé, ale dajú sa nastrúhať aj so šupkou do voňavej limonády či do čaju s vysokým obsahom vitamínu C. Vďaka veľmi vysokému obsahu pektínu sa z nich pri pridaní vysokej dávky cukru či medu dá vyrobiť výborný džem alebo dulovcový syr s krásnou žiarivožltou farbou a výraznou arómou. Dá sa z nich vyrobiť aj chutný kompót alebo sa obzvlášť hodia spolu s jablkami do koláčov. Sušené sa dajú pridávať do ovocných čajov. 

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, znesie aj silnejší tieň, ale tam menej kvitne a plodí. Nenáročný na pôdu, preferuje hlbokú, hlinitú, vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, ale znesie aj ťažkú ílovitú. Len na veľmi zásaditých pôdach trpí chlorózou. Je vhodný do teplých, stredne teplých a chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve (do -23,3 až -28,9 °C), kvetné puky a kvety môžu byť poškodené neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení je dobre odolný voči suchu, vetru. V rokoch s výdatnými jarnými zrážkami môže trpieť listovou škvrnitosťou (Diplocarpon mespili), niekedy môže byť problémom aj chrastavitosť (Venturia inaequalis) či bakteriálna spála. Letorasty môžu poškodzovať vošky, v suchu aj puklice či červce.