Vavrín

PÔVOD: Stredozemie od Maroka a Španielska až po Grécko, Turecko a Blízky východ, dnes sa pestuje v subtrópoch celého sveta.

RAST: relatívne pomalý. Je to stálozelený ker, zriedkavejšie strom dorastajúci do výšky 1,8-2,5 m (v domovine aj 8-10 m). Má čiernohnedú borku a striedavo rastúce, stopkaté, charakteristicky kožovité, stálozelené, aromatické, podlhovasté až kopijovité listy.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomý, teda niektoré rastliny majú len samičie kvety, iné len samčie a na tvorbu plodov treba oboje.

PLODNOSŤ: stredne skorá.

PLODY: malé (priemerne 1 cm), vajcovité, v plnej zrelosti tmavopurpurové bobule s 1 semenom. Asi 30 % plodu tvorí olej a asi 1 % esenciálny olej.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: v záhrade má okrasné uplatnenie pre jeho pekné biele kvety a charakteristické listy. V Stredozemí je často pestovaný ako živý plot. Láka opeľovače a vtáky a prispieva k biodiverzite záhrady. Od antiky bol pestovaný ako liečivá rastlina a korenie - bobkový list. V kuchyni má nenahraditeľné zastúpenie na ochutenie polievok, omáčok a niektorých dusených jedál. Je kľúčovou súčasťou bouquet garni. Silice v listoch majú antibakteriálny účinok a sú súčasťou zmesí na nakladanie mäsa a iných potravín. Podporujú trávenie. Z plodov sa lisuje olej, ktorý je antibakteriálny, fungicídny a často sa využíva aj v parfumérii či pri výrobe tzv. aleppského mydla. Vavrín (Laurus) bol v antike symbolom slávy a víťazstva, z vetvičiek s plodmi (bobuľa po latinsky je bacca) sa vili vence na ozdobu tých, ktorí dosiahli úspech alebo aj určitý kvalifikačný stupeň. Od označenia ich nositeľov (bacca laureatus) sú odvodené slová bakalár a laureát, používané aj dnes.

STANOVIŠTE: slnečné až slabý polotieň, vlhká, ale dobre odvodnená pôda, po zakorenení dobre znáša sucho. U nás vhodný na pestovanie v prenosných kvetináčoch, zimných záhradách, skleníkoch či fóliovníkoch či na chránených terasách v mestách.

ODOLNOSŤ: mladé rastliny nevystavujeme mrazu, staršie sú spoľahlivo mrazuodolné do -5 °C vo fáze dormancie, môžu zvládnuť aj krátkodobý pokles do -10 °C až -15 °C, kedy sa síce odlistia, ale neskôr počas jari a leta regenerujú. Je odolný voči väčšine chorôb a škodcov, môžu ho ale napádať (najmä v skleníkoch) puklice, vošky a roztoče. Po zakorenení je silne suchuvzdorný.