Jabloň James Grieve: zabudnutý semenáč zo Škótska

Bola to radosť iná, bol to Jakub Smútok. Týmto menom by sme mohli s privretím (jabloňového) očka preložiť názov jablka, ktoré nám práve dozrieva v matečnici - James Grieve. Na jeseň si u nás môžete kúpiť ten alebo aj viac červenajúcu sa verziu James Grieve Red.

Náhoda, koláč a manželka pána Grieva

A ako to bolo s tou radosťou? Tá bola pri objavení isto nefalšovaná. Pán James Grieve mal menší ovocný sad v Carringtone pri Edinburghu. Sem-tam vysial niekoľko jadierok jabĺk a nenaštepil ich, ale počkal, než sa predvedú. V roku 1878 tak vysial semienka z voľného opelenia odrody Pottovo. Je záhadou, prečo práve túto, keďže plody vzhľadom ani chuťou za veľa nestoja a strom aj dosť zle rastie. Možno ho zaujala úrodnosť, mrazuvzdornosť a odolnosť voči chorobám.

Vraj si semenáče v zadnom kúte záhrady nevšímal ani v čase, keď už zarodili. Až do hry vstúpila náhoda a manželka pána Grieva. Tá raz hľadala jablká do koláča a všimla si, že v jabloňovej húštine dozreli nejaké neznáme jablká. Keďže vtedy tam iné zrelé neboli, ochutnala ich.

"James, James! Poď sem rýchlo!" jačala vzápätí. Keďže pokojná pani Grievová nezvykla jačať, pán Grieve prišiel a po prvom ochutnaní prišiel aj na to, že narazili na výnimočný semenáč. Uvoľnil ho zo zovretia ostatných semenáčov a premýšľal, čo s ním.

Ako sa odroda dostala na trh

Nakoniec predal práva na množenie škôlkarovi Dickinsovi, ktorý rýchlo pochopil, aké šťastie ho postretlo. V roku 1889 rozbehol kampaň a o rok uviedol odrodu na trh. Po 3-4 rokoch sa už odroda šírila po celom Anglicku. James Grieve sa najskôr v Británii a potom aj na kontinente stal hlavnou neskoro letnou či skoro jesennou odrodou.

Rast, plody a nároky odrody

V mladosti rastie bujne, potom rast slabne. Plodiť začína skoro, rodí pravidelne a bohato. Obvykle dozrieva koncom augusta až začiatkom septembra. Dozrieva po 14 dňoch a vydrží aj do polovice októbra.

Stredne veľké až veľké plody majú žltobielu, veľmi krehkú, šťavnatú dužinu sladkokyslej chuti a jemnej vône. Ľahko sa otlačia a po čase šupka zmastnie.

Vyhovujú mu teplé až stredné polohy a pôdy primerane zásobené vlahou, nie príliš vlhké, kde môže trpieť rakovinou. Proti múčnatke je dobre odolný, proti chrastavitosti stredne, tak ako proti mrazu v dreve, no v kvetoch silne.