12% DPH

PÔVOD: Rusko, Moskva, Moskovský botanický ústav MGU, semenáč z náhodného opelenia.

RAST: bujný, do 4 m. Koruna je pyramidálna, kôra je svetlohnedá s riedkymi tŕňmi. Listy sú veľké, svetlozelené, silne osrienené.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia rastlina, kvôli opeleniu potrebuje vysadiť v blízkosti samca - opeľovača.

PLODNOSŤ: je veľmi vysoká, priemerne 7-15 kg/krík, maximálne až 35 kg/krík.

PLODY: jedny z najväčších (priemerne 0,8, maximálne až 1,3 g), oválne. Šupka je pevná, oranžovožltá, pri zbere nedochádza k jej poškodeniu. Dužina je šťavnatá, kyslejšia . Obsahuje 2,8 % cukru, do 4,3 % oleja. Má stredne vysoký obsah vitamínu C (101 mg/100 g) a karotenoidov (10,2 mg/100 g). Má až 6 mm dlhú stopku, čo uľahčuje zber.

DOZRIEVANIE: v 2. polovici júla. Dobre sa zbiera striasaním v určitej fáze zrelosti, ale treba zbierať rýchlo, lebo plody rýchlo prezrievajú a mäknú.

VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, výroba štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výroba kozmetiky.

STANOVIŠTE: slnečné stanovište, priepustná pôda. Vysádza sa v spone s 3x4 m.

ODOLNOSŤ: odroda je silne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda, možno z Nemecka z okolia rieky Odra. Má mnohé alternatívne pomenovania ako "Šálové", "Štrúdlák" či "Funtové".

 
RAST: veľmi bujný a neusporiadaný, na semenných podpníkoch vytvára obrovské stromy so širokými korunami a previsnutými konármi, vo vhodných podmienkach aj 16-20 m široké. Sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Boikovo, Croncelské, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Parména zlatá zimná.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (5.-6. rok po výsadbe) vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 200-240 g), veľmi nepravidelné tvarom, buď vysoké, kužeľovité alebo aj sploštené, široko rebrovité, väčšinou päťhranné či trojhranné. Šupka je hladká, lesklá, neskôr mastná, žltá a červeno pruhovaná. Dužina je žltobiela, kyprá, mäkká, šťavnatá. Plody po dozretí silne voňajú po víne. Chuť je príjemne sladkokyslá smerom ku kyslejšej chuti, veľmi jemne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber v závislosti od oblasti a roka od začiatku do konca septembra, konzumne dozrieva po 2-3 týždňoch, vydrží do novembra až do konca roka, prípadne až do februára pri veľmi dobrom skladovaní. Plody z vlhkejších oblastí majú pri skladovaní tendenciu zvnútra hniť.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na kuchynské využitie, napr. na štrúdle či na sušenie, ale aj na výrobu vína či lekvárov. Plody sa veľmi ľahko otlačia.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pokiaľ možno pred silným vetrom chránené. Je veľmi nenáročná na pôdu, darí sa jej aj v suchšej a menej výživnej. Nevyhovuje jej len ťažká, ílovitá, kde môže trpieť rakovinou. Veľmi vhodná aj do vyšších polôh, kde sa iným odrodám nedarí. Vhodná do veľkých záhrad a sadov, do voľnej krajiny. Do alejí sa veľmi nehodí kvôli príliš širokej korune.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je dobre odolná voči chorobám a škodcom. Len v ťažkej, ílovitej pôde je náchylná na rakovinu.

PÔVOD: Maďarsko, okolie mesta Nagykőrösi, odtiaľ sa pred 2. svetovou vojnou rozšírila k nám.

RAST: v mladosti bujný, v období plodnosti stredne bujný. Tvorí väčšie, vysokoguľovité až vysokopyramidálne koruny, neskôr až previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro. Vhodné opeľovače: višne Fanal, Morela neskorá, Vackova, čerešňa Thurn Taxis (Schneiderova). V dobe kvetu potrebuje teplé počasie, je náročná na opelenie.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredná až nižšia, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 6-7 g), guľovité. Šupka je tenká, lesklá, tmavočervená so svetlejšími bodkami, je to kyselka. Dužina je svetločervená, mäkká, jemná, šťavnatá, šťava farbí stredne. Chuť je kyselkavá, sladkastá, mierne trpkastá, v plnej zrelosti príjemne aromatická a korenistá, výborná. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddelení plodu od stopky z neho nevyteká šťava.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, obyčajne okolo polovice júla. Je vhodná pre mechanizovaný zber, dobre sa prepravuje aj skladuje.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty či sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, nie je náročná na pôdu, ale najlepšie jej vyhovujú hlinitopiesočnaté, priepustné pôdy s dostatkom vlahy. V suchých pôdach sú plody drobnejšie. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a voči monilióze. Napáda ju vrtivka čerešňová, teda býva červivá.

PÔVOD: USA, Wisconsin, Elm Grove, muchovník veľkokvetý (Amelanchier x grandiflora), teda prirodzene sa vyskytujúci kríženec medzi muchovníkom stromovitým (A. arborea) a muchovníkom hladkým (A. laevis). Na trh ho uviedol v r. 1983 Tom Watson zo škôlky Christom Farms Nursery, z Cambridge vo Wisconsine.

 
RAST: bujný, vzpriamený, v dospelosti dosahuje výšku 6-7,5 m a šírku 4,5-6 m, tvorí jeden kmeň či viackmeň s elegantne sa široko rozvetvujúcimi konármi. Listy sú hrubé, dlhé 7 cm a široké 4 cm so zubami 2 cm hlbokými, ktoré sa skoro na jeseň zafarbujú do žiarovočervenej až tmavooranžovej farby a dlho zdobia strom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne stredne skoro veľkým množstvom veľkých bielych dekoratívnych kvetov (s priemerom 2 cm), ktoré sú v pukoch výrazne žlté.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká, pravidelná.

 
PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 8x9 mm), guľaté, tmavomodropurpurové. Chuťovo menej výrazné ako iné odrody.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v druhej polovici júna.

 
VYUŽITIE: ker či strom je veľmi dekoratívny celoročne, najmä veľkými bielymi kvetmi na jar a žiarivočerveno sfarbenými listami dlho počas jesene. Je vhodný do vyšších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne mrazuodolný aj v kvete.

PÔVOD: Bielokarpatská krajová odroda, pochádzajúca z lieskovskej doliny.

RAST: mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade soliterného stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova - červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 5-7 rokov), úrodnosť bohatá (dospelý strom plodí až 300-1200 kg plodov).

PLODY: guľovité, jabĺčkového tvaru, v čase zrelosti žlté až červenožlté. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú.

DOZRIEVANIE: koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality.

VYUŽITIE: plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie).

STANOVIŠTE: teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Dobre adaptovaná na bielokarpatské miestne klimatické pomery.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Nemecko, Mecklenburg, zrejme okolo roku 1882. Synonymá: Mecklenburger Kantapfel.

RAST: bujný, zdravý, vytvára veľké koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia Aderslebenský kalvil, Batul, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Jadernička moravská, James Grieve, Kožená reneta jesenná, Kožená reneta zimná, Krasokvet žltý, Lebelovo, Malinové jesenné, Sikulské, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Viliamovo, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, guľaté až plocho guľovité, výrazne rebrovité. Šupka je dosť tuhá, hladká, lesklá, mastná, zelenavožltá, takmer po celom povrchu prekrytá karmínovou červeňou, osrienená s modrým nádychom, s početnými bodkami, vonia. Dužina je jemná, kyprá, žltobiela. Chuť je sladkokyslá až kyslejšia s príjemnou malinovo korenistou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára. Pri skladovaní nevädne.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj na muštovanie, výrobu ružovo zafarbených výživ, pečenie, sušenie apod.

STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na polohu a pôdu, ale uprednostňuje vlhkejšie, výživné pôdy. Znesie dokonca aj krátkodobé opakované zaplavenie pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Nezvykne trpieť chorobami, len v uzavretých polohách môže trpieť chrastavitosťou.

PÔVOD: Francúzsko, v r. 1825 ju ako náhodný semenáč objavil v lesíku Zoologickej záhrady St. Lucas pri Angers, Nicolas Giffard, roľník a škôlkar z Fouassieres.

 
RAST: slabší, tvorí riedke šlahúňovité koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Esperenova bergamotka, Guyotova, Krivica, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, závislá na stanovišti - v dobrých podmienkach pravidelná a spoľahlivá, v nevhodných striedavá a neistá.

 
PLODY: stredne veľké (70-120 g, niekedy aj 150 g), pravidelné, podlhovasté hruškovité. Šupka je lesklá a hladká, žltozelená s červenými bodkami, na slnečnej strane mramorovano červená. Dužina je belavá, jemná, veľmi šťavnatá, maslovej, rozplývavej konzistencie. Chuť je výborná, sladká a len ľahko korenistá a jemne kyselkavá. Zrelé plody výrazne voňajú.

 
DOZRIEVANIE: zber od 20. júla ešte v tvrdom stave, konzumne dozrieva koncom júla až začiatkom augusta.

 
VYUŽITIE: výborná najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov. Dopravu znáša len krátko po zbere v tvrdom stave.

 
STANOVIŠTE: vyžaduje slnečné, teplé, dostatočne chránené, ale nie uzavreté stanovište, najlepšiu kvalitu plodov dosahuje na živných, ľahkých pôdach. Vhodná najmä do teplých polôh pre pestovanie hrušiek.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Grécko, veľmi stará odroda cca z roku 100 n. l.

 
RAST: mierny a pomerne kompaktný rast, vytvára kríkovitý, rozložitý habitus do výšky 3-4m a šírky 3m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: stredne veľké, hruškovité plody zelenej až žltozelenej farby, s ružovou dužinou aromatickej, sladkej chuti.

 
DOZRIEVANIE: v dvoch vlnách od konca augusta až do neskorej jesene.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, sušenie, glazovanie - všestranné použitie

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda. Odrodu možno pestovať v záhone i veľkom kvetináči.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná odroda do -16 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime chránime prikrytím alebo zazimujeme v chladnej miestnosti.

PÔVOD: ČR, Holovousy, vyšľachtil ju pravdepodobne F. J. z Leveneurov a Grünwallu v 2. pol. 18. stor.

RAST: zdravý bujný rast, neskôr rastie stredne intenzívne, vytvára veľké, rozložité až previsnuté koruny. Odroda nevhodná pre nízke tvary.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač so strednou dobou kvetu. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Ontario, Hammersteinovo, Matkino, Panenské české, Parména zlatá zimná, Wealthy.

PLODNOSŤ: neskoršia, každý 2.-3.rok vysoká.

PLODY: stredne veľké, guľovité, mierne sploštené, s charakteristickým svalcom (“pupkom”) pri stopke. Povrch lesklý, základná farba žltá, viac-menej prekrytá temnou karmínovou červeňou, slnečná strana býva temnejšie pruhovaná. Šupka je tuhá, dužina s malinovou vôňou je niekedy úplne biela, inokedy červenavá alebo žlto-zelenkastá, krehká, na vzduchu mierne hnedne; chuť výborná, sladká až mierne sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, zrelosť október/november, vydrží do decembra, plody z vyšších polôh až do februára.

VYUŽITIE: výborná, chutná odroda s výraznou malinovou vôňou, vhodná na priamy konzum, mušty.

STANOVIŠTE: živné pôdy, skôr vyššie a vlhšie polohy, chránené pred vetrom.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči rakovine, dobre vzdoruje vlnatke, málo trpí múčnatkou, v uzavretých polohách je stredne náchylná k chrastavitosti. Niekedy jej v lete predčasne opadávajú listy a následne aj plody.

PÔVOD: Belgicko, v r. 1825 v kláštore v Leuvene objavená ako náhodný semenáč, v Belgicku sa nazýva aj Pastorale.

 
RAST: v mladosti silný, neskôr pomerne slabý, koruna je široko ihlanovitá, neskôr vysoko guľovitá a menšia.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Mechelenská, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (až 450 g), široko vajcovité, zboku stlačené, plocho zhrbolené. Šupka je hrubá, väčšinou drsná, málo lesklá, zelená až zelenožltá, husto posiata hrdzavými bodkami či až škvrnami, na slnečnej strane hnedastá. Dužina je biela, v dobre vyvinutých plodoch žltkastá, jemná, len okolo jadrovníka zrnitá, v zrelosti veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je u plodov z vhodných polôh sladkokyslá, príjemne muškátovo korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. októbra, konzumne dozrieva v decembri až januári a vydrží veľmi dlho, do marca, prípadne až apríla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako jedna z najneskôr dozrievajúcich hrušiek, ale aj na výrobu džemov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, veľmi teplé, chránené, ale s dostatočným prúdením vzduchu. Vyžaduje hlboké, živné, teplé pôdy. V studených, mokrých pôdách sa jej nedarí, plody sú malé, kamienkovité a praskajú. Je vhodná pre teplé polohy, nehodí sa pre chladné miesta, kde plody nemôžu poriadne vyzrieť.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, málo odolná voči chrastavitosti, vyžaduje otvorenú polohu a udržiavenie vzdušnej koruny.

PÔVOD: dlho považovaná za lokálnu odrodu z okolia Kolína v Čechách, ale ide o starú odrodu EARLY RIVERS z Bedfordshire z východného Anglicka, ktorú vypestoval škôlkar Thomas Rivers ako semenáč odrody Early Purple Guigne. Prvý krát rodila v roku 1869 a uvedená bola v roku 1872. 

RAST: bujný, vytvára veľké, pyramidálne koruny, stredne zahustené. Charakteristické sú dva alebo tri mohutné vzpriamené kostrové konáre so slabšími postrannými, previsnutými konármi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Karešova, Troprichterova, Dönissenova.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná. Plodí dobre po celej dĺžke plodonosných konárov.

PLODY: stredne veľké až veľké (5-6 g), zaguľatené, z bokov mierne sploštené až hranaté, šupka je výrazne lesklá, tmavočervenej farby. Dužina je polotuhá, v plnej zrelosti mäkká, veľmi šťavnatá. Výborná chuť, príjemne sladkokyselkavá, aromatická. Kôstka je stredne veľká až menšia a dobre sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: počas 2. čerešňového týždňa, podobne ako Karešova, teda v závislosti od lokality niekedy počas 1. polovice júna, dozrieva rovnomerne. Aj prezreté plody dobre držia na strome. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

VYUŽITIE: Výborná najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov či destilátov. Je stredne dobre prepravovateľná a skladovateľná.

STANOVIŠTE: slnečné, aj vo vyšších polohách. Na pôdu nemá zvláštne nároky, ale najlepšie jej vyhovujú hlinitopiesočnaté, priepustné pôdy s dostatkom vlahy. Na príliš suchých pôdach sú plody drobnejšie.

ODOLNOSŤ: Je silne odolná voči mrazu v dreve aj kvete veľmi dobre odolná voči praskaniu plodov počas dažďov. Odroda je len málo náchylná na moniliózu plodov a moníliovú spálu.

PÔVOD: kyselka z Maďarska.

RAST: rastie stredne bujne až bujne, polovzpriamene. Vytvára guľovité až pyramidálne koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro až veľmi neskoro.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, sploštené. Šupka je jemná, lesklá, tmavočervená. Dužina jemná, mäkká, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí až kyslosladká, veľmi aromatická, výborná. Šťava stredne farbí.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 7. čerešňovom týždni, takže koncom júla až začiatkom augusta.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, kompótov, likérov.

STANOVIŠTE: slnečné, na pestovanie vhodnejšie teplejšie lokality, kde dosahujú plody lepšie kvality.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve aj kvete, plody sú odolné voči praskaniu počas dlhotrvajúcich dažďov.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro. V prítomnosti ďalších odrôd kvitnúcich zároveň sa zvýši úroda. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Haganta, Herman, President.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 60 g), elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod osrienením purpurovo fialová, na slnečnej strane intenzívnejšia. Dužina je žltozelená, mäkká až stredne tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je kyslo sladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, dobre aromatická, dobrá až výborná. Kôstka sa stredne dobre oddeľuje od dužiny, niekedy môže dužina na jej rebrách ostávať.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, 42 dní pred Bystrickou, teda v 2. polovici júla, treba zbierať postupnou prebierkou najzrelšie plody.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, sušenie či pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište a pôdu. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne tolerantná voči šarke (prejavuje sa na listoch a vo veľmi malej miere na plodoch) a stredne až silne odolná voči ostatným chorobám.

PÔVOD: druh moruša biela má pôvod v strednej a severnej Číne, dnes sa pestuje po celom svete. Odroda Milanówek pochádza z Poľska, z mesta Milanówek, pravdepodobne zo škôlky Carya, rok vyšľachtenia či selekcie nie je známy.

RAST: bujný až stredne bujný, dosahuje výšku a šírku približne 8 m. Listy sú menšie a menej až hlboko vykrajované.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: stredne veľké až menšie, podlhovasté, v plnej zrelosti čierne, pevné. Chuť je veľmi výrazne sladká a aromatická.

DOZRIEVANIE: postupné, od júna do septembra s vrcholom v júli.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, je to dezertná odroda, ale majú širokú škálu možného spracovania: na šťavy, sirupy, džemy, lekváre, sušenie, do koláčov či iných dezertov, zmrzlín, vín, likérov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, príp. polotieň a výživné, priepustné pôdy. Počas veľkého sucha zabezpečíme dostatok vlahy. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v staršom dreve, nedostatočne vyzreté konce bujne rastúcich letorastov môžu namŕzať, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Stredne odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Bielokarpatská krajová odroda.

RAST: mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade soliterneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 5-7 rokov), úrodnosť bohatá (dospelý strom plodí až 300-1200 kg plodov).

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, jabĺčkového tvaru, v čase zrelosti prevažne červené. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. .

DOZRIEVANIE: koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality.

VYUŽITIE: plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie).

STANOVIŠTE: teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Dobre adaptovaná na bielokarpatské miestne klimatické pomery.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Ukrajina, Krym, druh Crataegus orientalis subsp. pojarkovae.

RAST: tvorí kríky či stromy s rozložitou korunou, ktoré v jeho domovine dosahujú aj 10 m, ale u nás skôr dorastá do 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, kvitne v júni, opeľujú ho muchy. Ľahko sa kríži s inými druhmi rodu hloh.

PLODNOSŤ: nastupuje v 3. roku po výsadbe, je vysoká a pravidelná.

PLODY: malvice guľovitého tvaru a žiarivej citrónovožltej farby s výraznými bodkami (lenticelami) a priemerom cca. 2,5 cm. Majú vzhľad a konzistenciu malého jabĺčka, v strede je 4-5 väčších jadierok, ktoré sú často tak pevne spojené, že vyvolávajú dojem jednej kôstky. Dužina je šťavnatá až kašovitá, chuťovo sú výborné, pripomínajú azarolky (t.j. plody hlohu C. azarolus) alebo šípky.

DOZRIEVANIE: od polovice septembra do začiatku októbra.

VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, kandizovanie, výroba želé, džemov či kompótov.

STANOVIŠTE: veľmi nenáročný druh, preferuje slnečné stanovište, ale zvládne aj polotieň, len tam treba počítať s nižšou plodnosťou. Preferuje dobre odvodnenú, ale vlhkú hlinitú pôdu, ale poradí si po zakorenení so širokou škálou pôd - aj s veľmi ťažkými ílovitými aj s presychavými či vápenitými pôdami. Dobre zvláda aj znečistené ovzdušie a keďže je celoročne veľmi dekoratívny a neláka bodavý hmyz, je vhodný aj do mestskej výsadby.

ODOLNOSŤ: plne mrazuodolný a odolný voči škodcom a chorobám. Dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: Ukrajina, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška v Kyjeve ako kombinácia vybraných genotypov, prvý krát rodil v roku 1976, registrovaný bol v roku 1990

RAST: tvorí mierne rozložitú korunu. Dorastá do výšky 4-5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, prípadne čiastočne samoopelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie odporúčame aj inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: vysoká. Jeden z najúrodnejších kultivarov, rodí pravidelne, 15-ročný krík urodí 35-50 kg.

PLODY: veľké (priemerne 6,5-7,6 g, dĺžka 3,5 cm, šírka 2 cm), tmavočervené plody s odtieňom granátového jablka tvaru podlhovastej hrušky. Plody sú veľmi chutné až výborné s vyváženým pomerom kyselín (1,6-2,1 %) a cukru (7,5-10,4 %), aromatické a šťavnaté. Dužina je tmavočervená a dobre oddeliteľná od kôstky, ktorá je v pomere k plodu stredne veľká (9,8-10,5 % z hmotnosti plodu). Má veľmi vysoký obsah vitamínu C (157 mg/100 g) a veľmi vysoký obsah polyfenolov (811 mg/100 g).

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v druhej polovici augusta až do začiatku septembra. Plody sa po dozretí dajú jesť priamo z kríka.

VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný v dreve, ale náchylnejší na poškodenie mrazom počas kvitnutia. Odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Francúzsko, šľachtiteľský ústav INRA, vyšľachtená v r. 1967. 

RAST: umiernený až stredne bujný, s guľovitým tvarom, dosahuje výšku a šírku 1,2-1,5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro, v strapcovitom súkvetí je priemerne 16 kvetov.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná. Sklon k sprćhaniu plodov je nízky.

PLODY: strapce sú dlhé a husté. Bobule stredne veľké až veľké (priemerne 0,6-0,9 g), guľaté, jasnočervené až žiarivočervené, veľmi atraktívne. Šupka je hrubšia, vďaka čomu nepraská a plody majú dlhú pozberovú trvanlivosť. Dužina je šťavnatá (voda tvorí 80-85 % hmotnosti), silne aromatická, rozplývavá. Chuť je veľmi dobrá, vyvážená, sladkokyslá, osviežujúca. Má vysoký obsah pektínu a stredný obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: skoré, koncom júna až začiatkom júla (asi 5 dní po Jonkheer van Tets, 4 dni pred Losanom a 12 dní pred Rovadou).

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie do džemov, želé, džúsov, sirupov či vína alebo na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Najlepšie plodí v ľahších, humóznych pôdach v teplých a stredne teplých polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, kvôli skoršiemu kvitnutiu stredne až menej mrazuodolná v kvete. Dobre odolná voči dažďu. Je odolná voči americkej múčnatke egreša.

PÔVOD: Česká republika, náhodný semenáč z Bezděkova, ktorý od r. 1924 šíril škôlkar J. Vaněk z Chrudimi. Synonymá: Vaňkova úrodná raná, Bezděkovská.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, polovzpriamený. Tvorí menšie, husté koruny s oblúkovitými konármi. Vyžaduje čo najmenšie zásahy do koruny - len udržovací, presvetľovací rez v jarnom období. Pri nadmernom rezaní hrozí prehustenie koruny tenkými výhonmi a nízka plodnosť.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá (do 5 rokov po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

 
PLODY: sú stredne veľké až veľké, pretiahnuto baňaté, sploštené, zašpicatené, nesúmerné. Šupka je pevná, šedomodro osrienená, pod osrienením je tmavomodrá s fialovým nádychom, s množstvom lenticiel a hrdzavých škvrniek najmä v okolí stopky, ľahko sa šúpe. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, priesvitná, jemná, stredne šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká, aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Dužina sa veľmi ľahko odlučuje od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, dozrieva asi 35 dní pred Bystrickou, teda začiatkom až v polovici augusta, postupné. Zbiera sa prebierkou 2-3 termínoch s odstupom asi 4 dní. Dá sa dobre prepravovať, zo stromu nepadá.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na výrobu džemov, lekvárov a kompótov, ale aj na sušenie a výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s hlbokými, výživnými, dostatočne vlhkými pôdami. Je vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je tolerantná voči šarke a dobre odolná voči monilióze.

PÔVOD: pravdepodobne Malá Ázia, Irán a Turecko, veľmi rozšírená je v Libanone a Sýrii, nazývaná aj "moruša trnavská", "moruša pukanská" či "moruša turecká".

RAST: relatívne pomalý, do výšky 8-10 m na našom území a aj do podobnej šírky. Pre staršie jedince je typický sklon k rozčesnutiu kostrových konárov, ktoré potom pri kontakte so zemou zakorenia a naďalej plodia. Má veľké tuhé, kožovité až drsné listy, ktorú sú zo spodnej strany chlpaté, čo je jeden zo znakov na jej odlíšenie od moruše bielej čiernoplodej. Semená moruše čiernej dosahujú na Slovensku len veľmi nízku klíčivosť, takže pestovanie podpníkov z moruše čiernej pre overené veľkoplodé genotypy je náročné. Nami ponúkané rastliny sú naštepené na podpník moruše bielej, s ktorou má moruša čierna horšiu afinitu ako s vlastným semenáčom, v neskoršom veku hrozí rozštiepenie v mieste štepenia. Preto je nutné strom vysadiť tak, aby bolo miesto štepenia 15 cm pod zemou, aby spravokorenil, teda aby vytvorila korene priamo zaštepená moruša čierna.

OPEĽOVACIE POMERY: má oddelené samčie a samičie kvety, ale oboje sú na jednom strome, hoci niekedy len jedného pohlavia na jednom konári. Je samoopelivá, kvitne od mája do júna.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: čierne, veľké súplodie (10-27 mm, až 16 g), sladkokyslé, vynikajúce, veľmi šťavnaté, po zbere ich treba veľmi rýchlo spracovať, lebo rýchlo kvasia a plesnivejú.

DOZRIEVANIE: od júla do augusta podľa polohy.

VYUŽITIE: výroba džemov, lekvárov v kombinácii s ovocím bohatým na pektín, sirupov, kompótov, zmrzliny, destilátu, do koláčov, zákuskov a závinov alebo na mrazenie na neskorší konzum a spracovanie. Sušenie pri nich musí prebiehať rýchlejšie ako v prípade moruše bielej, ale výsledné sušené plody sú veľmi chutné.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Toleruje relatívne širokú škálu pôd od ľahkých až po ťažké ílovité a znáša aj kamenisté, suchšie pôdy, ale najlepšie sa jej darí v dobre odvodnených, no vlhkých, ľahších výživných pôdach v teplých vinohradníckych regiónoch južného Slovenska.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C (USDA zóna odolnosti 5). Hoci puky a letorasty sú citlivé na mráz, raší veľmi neskoro, takže väčšinou spoľahlivo uniká neskorým jarným mrazom. Dobre znáša znečistenie ovzdušia. Je málo náchylná na choroby, len pri príliš vlhkom počasí môže trpieť antraknózou listov.

PÔVOD: Maďarsko, Budínske vrchy, krajová odroda neznámeho pôvodu, jej zaradenie do pestovania navrhol József Főző a na trh bola uvedená v roku 1960.

 
RAST: bujný, tvorí rozložité koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, puky sa po zime prebúdzajú neskoro a aj kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, mierne splošteno guľovité plody. Šupka je mierne plstnatá, žltozelená, na väčšej časti plodu má červené, pruhované, prípadne rozmyté líčko. Dužina je svetlozelenobiela, stredne vláknitá, silne šťavnatá, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je príjemná, sladkokyselkavá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v polovici júla až začiatkom augusta. Zle znášajú prepavu.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, džúsy, výživy či destilát.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Ideálna je hlboká, dobre odvodnená a prevzdušnená, ale dostatočne vlhká pôda bohatá na živiny, stredne ťažká. Je vhodná aj do vyšších polôh pestovania broskýň.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, kvôli neskoršej tvorbe peľu a neskoršiemu kvitnutiu lepšie uniká jarným mrazom. Vyššie tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans).

PÔVOD: Japonsko, Honšú, prefektúra Šizuoka, obec Mori (Morimachi), pravdepodobne neznámy semenáč, ktorý okolo roku 1844 objavil Matsumoto Jiro na brehu rieky Ōta a presadil ho k sebe na záhradu. Rozšírila sa štepením vďaka tomu, že na rozdiel od ostatných vtedy pestovaných odrôd v okolí nebola trpká pri dozretí na strome. Predstavili ju v časopise Nodan lokálnej záhradníckej spoločnosti Teikoku Nouka Ichi Kyokai a vyšlachtili z nej aj skoršie dozrievajúcu odrodu Ichiki-kei Jiro, ktorá je dnes zrejme najpestovanejšou odrodou v Japonsku. Plody chutili vraj aj cisárovi Macuhitovi a na konci éry vlády dynastie Meidži (do r. 1912) boli už populárne po celom Japonsku a dorovnali sa v popularite odrode Fuyu. Pôvodný strom ešte stále rastie v Mori, má status prírodnej pamiatky prefektúry Šizuoku a od roku 2004 sa on stará Spoločnosť pre ochranu materské stromu Jiro. 

RAST: stredne bujný. Vytvára skôr menšiu korunu. Dorastá do výšky 3-5 m. Letorasty sú stredne hrubé, so stredným počtom elipsovitých lenticiel a široko vajcovitými pukmi, stredne širokými listami zakončenými ostrou špičkou

OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpický, tvorí len samičie kvety, kvitne stredne skoro a stredne bohato. Bez prítomnosti opeľovača tvorí veľké množstvo partenokarpických, bezsemenných plodov, v prítomnosti opeľovača (napr. odrody) sú plody so semenami. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, (prepad plodov je nízky až stredne vysoký), v mladosti menej vyrovnaná, neskôr vyrovnanejšia, pravidelná.

PLODY: partenokarpické plody sú stredne veľké až veľké (priemerne 139-250 g), sploštene hranaté so 4 hranami a stredne výraznými ryhami (priemerná výška plodu 5 cm, šírka 7 cm) a kalich je výrazne preliačený, kalíšne listy stredne široké, stopka krátka a hrubá. Šupka je žltooranžová, v plnej zrelosti sýtooranžová až červenooranžová, stredne hrubá, odolná voči poškodeniu pri manipulácii. Dužina je v plnej zrelosti oranžová s malými hnedými fľakmi, tuhá, chrumkavá, menej šťavnatá než u odrody Fuyu, ale nie suchá. Chuť je veľmi dobrá, sladká (priemerne 14,2-16,9 °Brix, s nízkym obsahom kyselín 0,13 %). Opelené plody sú mierne väčšie a majú tmavohnedé semená s malými časťami dužiny okolo nich zafarbenými do hneda.

DOZRIEVANIE: je stredne skoré až neskoré, dozrieva po odrode Tipo, pred odrodou Vaniligia, ted u nás najmä koncom októbra až začiatkom novembra. Je to typ PCNA, teda plody sú sladké už pri zbere, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli opelené. Plody majú strednú trvanlivosť po zbere.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, najmä počas vegetačnej sezóny a pri dozrievaní plodov po opade listov. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, do ovocných či zeleninových šalátov, na výrobu vína, džemu, menej vhodné na sušenie. Liečivé využitie: plody sa používajú proti kašľu, na podporu trávenia, proti zápche a hemoroidom, po uvarení zas proti hnačke. Usušené plody sa používajú pri problémoch s prieduškami, nezrelé plody pri vysokom krvnom tlaku. Technické využitie: Nezrelé plody a kôra obsahujú taníny, ktoré sa využívali pri farbení a konzervácii dreva. Drevo je tvrdé a trvanlivé, s krásnym zrnom, používa sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodný najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -12 °C až -15 °C (mladé stromy) a neskôr až do -15 °C až -17 °C (dospelé stromy), v kvete obvykle uniká mrazom. Je stredne odolný voči poškodeniu podobníkom tipuľovitým (Synanthedon tipuliformis). Plody sú náchylnejšie na praskanie na špičke v prípade silného vetra či veľmi vysokej teploty.

PÔVOD: ČR, Šlechtitelská stanice Velké Losiny, vyšľachtený ako kríženec odrôd Rote Vierländer x Chenonceaux.

 
RAST: stredne bujný, stredne hustý, tvar krovitý. Raší stredne skoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé, riedke, Bobule sú stredne veľké, hruškovité, stredne pevné. Šupka je stredne červená. Chuť je kyslastá až kyslosladká, jemne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v 1. polovici júla na priamy konzum a týždeň predtým na konzervovanie. Je vhodná aj na mechanizovaný zber.

 
VYUŽITIE: najmä na výrobu kompótov, sirupov, džemov, želé či vína.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje neutrálne pôdy s dostatkom vlahy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre ríbezle.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), stredne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).

PÔVOD: Pakistan, veľmi rozšírené v Taliansku.

 
RAST: veľmi bujný, tvorí veľké koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni počas dlhej doby (až 3 týždne), tvorí aj partenokarpické, najskôr trpké plody, aj opelené netrpké plody.

 
PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (v priemere 235 g), guľovité až splošteno guľovité, v priemere s 1 semenom na plod, šupka je žltooranžová, dužina oranžová, veľmi sladká a chutná, s vanilkovou arómou.

 
DOZRIEVANIE: dozrieva veľmi neskoro, až počas novembra. Patrí do skupiny PVNA, teda Pollination Variant Non Astringent, teda bez opelenia sú plody pri zbere trpké a mäkké, po opelení netrpké.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodný len do vinohradníckych oblastí.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolné do -17 °C až -20 °C, prvé 2 roky po výsadbe odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.