12% DPH

PÔVOD: druh pochádza z Číny, kde sa pestuje viac ako 7000 rokov. Odroda Li pochádza z výberu 67 odrôd, ktoré doviezol z Číny, z provincie Šan-Si do USA v roku 1908 Frank Meyers v spolupráci s USDA. Po testovaní na Plant Introduction Station v Chico v Kalifornii a ďalších pokusných staniciach USDA na Floride, v Novom Mexiku, Oklahome, Texase a v Georgia boli na pestovanie v USA vybrané 4 odrody, vrátane odrody Li.

RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý. Je to menší opadavý strom až krík dorastajúci do výšky 3-4 m a šírky 2,5-3 m. Odporúčame sadiť v spone aspoň 4x3 m. Konáre sú jemne tŕnité. Listy sú lesklé, oválne.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samooopelivá, na dosiahnutie vyššej úrody odporúčame prítomnosť inej kompatibilnej odrody. Vhodné opeľovače: Lang, zrejme aj Honey Jar, Sherwood. Kvety sa tvoria na letorastoch a kvitnú v júni a v júli.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, spoľahlivo pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 3-5 cm, 25 g), súdkovité až oválne, hladké. Tenká šupka dozrieva zo zelenožltej farby do mahagónovohnedej, lesklej. Dužina je najskôr svieža, zelenkavá, stredne šťavnatá a chrumkavá, pri dozrievaní po zbere krémovobiela, suchšia, špongiovitá. Jej chuť je začerstva (v zelenožltej zrelosti) podobná jablku, pri dozrievaní dohneda a strate vlhkosti sa mení na sladkú, podobnú chuti datlí, s jemnou kyselinkou. Obsahuje úzku, vretenovitú kôstku.

DOZRIEVANIE: skoré, od konca septembra do októbra. Môžu dlho ostať na strome, ak je suchšie počasie, tak na ňom pomaly zosychajú a sladnú. Dozrievať do sladkej suchej podoby môžu aj po zbere uložené v jednej vrstve na site. Po vysušení vydržia uskladnené vo vzduchotesných nádobách aj niekoľko mesiacov.

VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné najmä na priamy konzum v zelenožltej zrelosti, ale taktiež na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C až -28 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia. U nás ju netrápia choroby ani škodcovia.

PÔVOD: Japonsko, druh Rubus crataegifolius, odroda selektovaná pánom Toshihiko Hara

RAST: vzpriamený, úzky, stĺpovitý rast so silnými výhonmi, dosahuje výšku do 1,5 m. Najmä vo veternejších lokalitách odporúčame pestovať aj s oporou. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: Plodí na minuloročných výhonoch.

PLODY: veľké asi 2 cm, guľovité, sýtočervené až tmavočerevné, polopriesvitné, súplodie tvorené cibuľkovitými plodmi, aromatické, sladké.

DOZRIEVANIE: od júla do augusta.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj mrazenie a ďalšie spracovanie (najmä džemy).

STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, priepustná a výživná pôda. Odroda vhodná aj do menších záhrad, na balkóny, terasy, do živých plotov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C, odolná voči chorobám.

PÔVOD: Stredozemie od Maroka a Španielska až po Grécko, Turecko a Blízky východ, dnes sa pestuje v subtrópoch celého sveta.

RAST: relatívne pomalý. Je to stálozelený ker, zriedkavejšie strom dorastajúci do výšky 1,8-2,5 m (v domovine aj 8-10 m). Má čiernohnedú borku a striedavo rastúce, stopkaté, charakteristicky kožovité, stálozelené, aromatické, podlhovasté až kopijovité listy.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomý, teda niektoré rastliny majú len samičie kvety, iné len samčie a na tvorbu plodov treba oboje.

PLODNOSŤ: stredne skorá.

PLODY: malé (priemerne 1 cm), vajcovité, v plnej zrelosti tmavopurpurové bobule s 1 semenom. Asi 30 % plodu tvorí olej a asi 1 % esenciálny olej.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: v záhrade má okrasné uplatnenie pre jeho pekné biele kvety a charakteristické listy. V Stredozemí je často pestovaný ako živý plot. Láka opeľovače a vtáky a prispieva k biodiverzite záhrady. Od antiky bol pestovaný ako liečivá rastlina a korenie - bobkový list. V kuchyni má nenahraditeľné zastúpenie na ochutenie polievok, omáčok a niektorých dusených jedál. Je kľúčovou súčasťou bouquet garni. Silice v listoch majú antibakteriálny účinok a sú súčasťou zmesí na nakladanie mäsa a iných potravín. Podporujú trávenie. Z plodov sa lisuje olej, ktorý je antibakteriálny, fungicídny a často sa využíva aj v parfumérii či pri výrobe tzv. aleppského mydla. Vavrín (Laurus) bol v antike symbolom slávy a víťazstva, z vetvičiek s plodmi (bobuľa po latinsky je bacca) sa vili vence na ozdobu tých, ktorí dosiahli úspech alebo aj určitý kvalifikačný stupeň. Od označenia ich nositeľov (bacca laureatus) sú odvodené slová bakalár a laureát, používané aj dnes.

STANOVIŠTE: slnečné až slabý polotieň, vlhká, ale dobre odvodnená pôda, po zakorenení dobre znáša sucho. U nás vhodný na pestovanie v prenosných kvetináčoch, zimných záhradách, skleníkoch či fóliovníkoch či na chránených terasách v mestách.

ODOLNOSŤ: mladé rastliny nevystavujeme mrazu, staršie sú spoľahlivo mrazuodolné do -5 °C vo fáze dormancie, môžu zvládnuť aj krátkodobý pokles do -10 °C až -15 °C, kedy sa síce odlistia, ale neskôr počas jari a leta regenerujú. Je odolný voči väčšine chorôb a škodcov, môžu ho ale napádať (najmä v skleníkoch) puklice, vošky a roztoče. Po zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: Rumunsko, nájdená na zač. 20. stor. ako náhodný semenáč.

RAST: stredne silný rast, koruna pyramidálna alebo vysoko guľovitá, vetvy nepravidelné a dosť krehké.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda. Vhodné opeľovače: Stanley, Vlaška, Althanova ringlota, Anna Späth.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká.

PLODY: stredne veľké, oválne, šupka tmavofialovomodrá až modročierna s jemným osrienením. Dužina je zelenožltá až žltá, stredne šťavnatá, s harmonickou, veľmi dobrou, sladko-kyselkavou chuťou, veľmi podobnou chuti Bystrickej; veľmi dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: v 1.-2. polovici septembra, v závislosti od lokality.

VYUŽITIE: lahodné plody majú univerzálne použitie.

STANOVIŠTE: odrode vyhovujú teplejšie polohy a pôdy dostatočne zásobené vlahou.

ODOLNOSŤ: stromy sú v dreve odolné voči mrazu a v dobe kvetu dobre odolávajú neskorým jarným mrazom. Ja viac tolerantná voči šarke ako Bystrická a je stredne odolná voči hubovým chorobám, náchylnejšia len na moniliózu.

PÔVOD: Nemecko, Berlín, jedna z najstarších nemeckých odrôd z 80. rokov 20. storočia.

RAST: stredný vzrast do 2-3 m, vytvára bohato rozvetvený ker s nepravidelnou korunou.

OPEĽOVACIE POMERY: odroda je čiastočne samoopelivá. Plodí aj bez prítomnosti samčieho opeľovača, ale jeho prítomnosť úrodu zvýši.

 
PLODNOSŤ: skorá, nižšia v prípade samotného kríka, vyššia v prípade prítomnosti samčieho opeľovača.

PLODY: stredne veľké, oválne, oranžové až tmavooranžové, so stredne pevnou dužinou. Obsahujú vysoký obsah vitamínu C a ďalších vitamínov, aminokyselín, trieslovín, minerálnych látok, karotenoidov - posilnenie imunity, pozitívny vplyv na obranyschopnosť organizmu.

DOZRIEVANIE: od konca augusta.

VYUŽITIE: všestranné použitie: priamy konzum, zaváranie, výroba štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výroba kozmetiky.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda, odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: zrejme Nový Zéland, New Zealand Institute for Plant and Food Research, uvedená na trh v roku 2006, odroda druhu aktinídia lahodná (Actinidia deliciosa , niekedy uvádzaná ako Actinidia chinensis var. deliciosa)

 
RAST: bujný, dorastá do 4-6 m, lianovité ovíjavé výhony sú plstnaté, listy veľké, srdcovité, stredne zelené s červeným špicom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, resp. bez prítomnosti samčej rastliny na opelenie tvorí menšie partenokarpické plody. Na dosiahnutie vysokej úrody väčších plodov odporúčame vysádzať so samčou odrodou Tomuri. Kvitne bielymi kvetmi počas júna.

 
PLODNOSŤ: skorá (2-5 rokov po výsadbe), bez prítomnosti opeľovača stredná s menšími, bezsemennými plodmi, v prítomnosti opeľovača vysoká s väčšími, semennými plodmi.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 40-50 g), plstnaté, hnedasté. Dužina je zelená, osviežujúco sladkokyslá, veľmi chutná. Obsahuje veľa vitamínu C. 

 
DOZRIEVANIE: zber od októbra do začiatku novembra, najneskôr po prvom slabšom mraze, keď opadnú listy. Konzumne dozrieva postupne, pri uskladnení v chlade vie vydržať až do marca.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy či džúsy apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná do minimálne -15 °C, zrejme až do -24 °C , listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: Holandsko, Boskoop, našiel ju v r. 1856 škôlkar Kornelis Ottolander ako postranný výhon zo semenného podpníka. Synonymá a cudzie názvy: Piekna z Boskoop, Schöner von Boskoop, Reinette de Boskoop, Belle de Boskoop, Schoene van Boskoop, Boskopskaja krasavica.

RAST: na začiatku bujný rast, koruna mohutná, široko rozložitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je zlým opeľovačom, je to triploid. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Bismarkovo, Boikovo, Coxova reneta, Dukát, Gdanský hranáč, Hammersteinovo, Charlamowski, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Matkino, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné/žlté, Ušľachtilé žlté, Wealthy, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

PLODNOSŤ: neskoršia, po 5. roku, väčšinou bohatá, striedavá.

PLODY: veľké, plocho guľovité aj vysoko guľovité, tvarovo nevyrovnané, ťažké. Šupka pevná, pružná, kožovitá, základná farba zelená, krycia červená asi len na 1/4 plodu, s hrdzavými lenticelami, ktoré splývajú, vo vyšších polohách vytvárajú súvislé plochy. Je to tzv. kožovka. Dužina žltkastá, hutná, šťavnatá. Chuť je výrazná, renetová, kyslastá, dostatočne sladká.

DOZRIEVANIE: zber v septembri až októbri, čím dlhšie ponechané na strome, tým sú chutnejšie a trvanlivejšie. Konzumne dozrieva v novembri až polovici decembra. Uskladnená vydrží podľa polohy do januára až júna.

VYUŽITIE: priamy konzum, pečenie, sušenie, výroba muštu a vína.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, aj vyššie, ale nie drsné. Výživné, hlboké, dostatočne vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: dostatočne mrazuodolná v dreve aj kvete. Odolnejšia voči chrastavitosti a rakovine, stredne náchylná na múčnatku. Neznáša sucho. Citlivá na proliferáciu.

PÔVOD: Poľsko, Grabownica Starzeńska, škôlka Korfanty, vyšľachtil Paweł Korfanty, nová odroda z neznámeho kríženia. 

RAST: bujný, vzpriamený, štíhly. Dorastá do výšky 1,5 m a šírky asi 1 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, pre zabezpečenie úrody treba pri výsadbe kombinovať viac odrôd zemolezu. Vhodné opeľovače: Maxines Opus PBR, Honeybee, Wojtek.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne viac než 2,2 g), široko vretenovitého tvaru so špičkou. Šupka je pevná, stredne hrubá, tmavomodrá so svetlým osrienením. Dužina je šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, aromatická.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne na prelome mája a júna. Plody dozrievajú rovnomerne a neopadávajú. Dobre sa oberajú strojovo. Dlho vydržia uskladnené v chlade (pri 0-1 °C okolo 2 týždňov).

VYUŽITIE: kríky na nižší živý plot do záhrad, ale aj do sadov. Plody sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie na džúsy, džemy, sirupy, likéry, vína, smoothie, kompóty, na pečenie a mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou pôdou, kríky pestujeme nezatrávnené a zamulčované v bobuľovom záhone. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete, málo náchylný na choroby. Proti vtákom odporúčame zakrývať skôr netkanou textíliou, aby sa vtáky nezamotali do siete.

PÔVOD: Anglicko, vznikol v záhrade zámku Ribston v Knaresboroughu v grófstve York ako semenáč zo semien dovezených z francúzskeho Rouenu v r. 1686 alebo 1688.

RAST: stredne bujný , vytvára veľkú korunu, ktorá je široká, stredne hustá, neskôr previsnutá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, sama je zlým opeľovačom (triploid). Vhodní opeľovači napr.: Bernské ružové, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: neskoršia, podpriemerná, neistá, nepravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, široko kužeľovité, nesúmerné, plocho rebrovité, nepravidelné, k jednej strane skosené. Šupka je drsná, pruhovaná - mramorovaná, žltozelená s hnedo-červenkastým líčkom. Je to tzv. kožovka. Dužina je pevná, žltkastá, chrumkavá, s muškátovou vôňou, na vzduchu hnedne. Chuť je sladkokyslá, korenistá a veľmi dobrá až výborná, patrí k najchutnejším.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, konzumne dozrieva od 2. polovice októbra až do decembra bez straty chuti, skladovateľná je do marca.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výrobu vína a džemov, sušenie, muštovanie. Plody sú odolné voči otlačeniu, dobre znášajú prepravu a vyžadujú skladovanie vo vlhkejšom prostredí.

STANOVIŠTE: slnečné, vlhkejšie a úrodné pôdy. Preferuje stredne teplé a vyššie polohy chránené pred vetrom, s vlhkým ovzduším; neznáša sucho a príliš teplé polohy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná odroda v dreve, stredne v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti. V nadmernom vlhku či suchu trpí rakovinou, vo vetre padá a býva napadnutá vlnačkou krvavou.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda pestovaná už v 18. storočí v Nemecku a Holandsku, rozšírená najmä v blízkosti dnešného Gdansku v historickom území Pomoranska, ktoré sa po 2. svetovej vojne rozdelilo medzi Nemecko a Poľsko.

RAST: bujný , tvorí veľkú, guľovitú, neskôr rozložitú, širokú a hustú korunu. Dožíva sa vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Croncelské, Jonathan, Krasokvet žltý, Ontário, Parména zlatá zimná, Signe Tillisch.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, (stredne) pravidelná, stredná až vysoká, ob rok vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150 g), guľovité až plocho guľovité, úhľadné, s charakteristickými pozdĺžnymi hranami, často so švom, strednej veľkosti. Šupka je jemná, hladká, lesklá, mastná, zelenožltá, prekrytá krvavou červeňou a niekedy pruhovaním, často s nádychom modravého osrienenia. Dužina je žltkastá, pod šupkou často ružovkastá, jemná, kyprá, šťavnatá a voňavá. Chuť je sladkokyslastá, jemne korenistá s malinovou príchuťou, dobrá.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva hneď po zbere, vydrží do decembra, ale časom stráca chuť. Plody sa zle prepravujú, ľahko sa otláčajú.

VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, mušty, výrobu vína.

STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná odroda na teplo a pôdu, vhodná aj do vyšších, horských polôh, vyhnúť sa len príliš vlhkým polohám a mokrým pôdam, či príliš suchým pôdam, na ktorých sú plody malé.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne až vyššie odolná voči múčnatke, stredne voči rakovine, stredne až menej voči chrastavitosti.

PÔVOD: Belgicko, začiatok 19. storočia, vypestoval ju pravdepodobne Kevers v St. Josseten-Norde pri Bruseli. Synonymá: Verté, Besi de Caen.

RAST: rast stredný, neskôr slabší, vytvára vzpriamené, pyramidálne koruny, s krátkym plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Dekanka Robertova, Hardenpontova, Hardyho, Charneuská, Konferencia, Parížanka, Solanka. 

PLODNOSŤ: stredne neskorá, veľká, každoročná.

PLODY: menšie až stredne veľké, široko kužeľovité. Šupka je suchá, hrdzavá, drsná, silná, mierne hrboľatá, hrdzavo zelená až zlatohnedá - bronzová. Dužina je žlto-biela, sladká, výrazne korenistá, rozplývavá.

DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumná zrelosť: december - január, skladovateľnosť do februára.

VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie.

STANOVIŠTE: úrodné, polopriepustné pôdy s dostatkom vlahy; stredné a teplé polohy, chránené pred vetrom. V ťažkých a studených pôdach plody trpia kamienkovitosťou. V teplejších polohách majú plody vyššiu kvalitu, ale kráti sa ich trvanlivosť.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, kvety trpia aj pri daždivom počasí počas kvitnutia. Je dobre odolná voči chrastavitosti, nezvykne trpieť škodcami. Počas skladovania je náchylná na hnednutie dužiny.

PÔVOD: Nemecko, Hedelfingen pri Stuttgarte, v pol. 19. storočia nájdená ako náhodný semenáč

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredný. Tvorí majestátne dlhoveké stromy, vysoké rozložité a mohutne vetvené koruny najširšie hore so skláňajúcimi sa spodnými konármi, takže sú až dážnikovité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne neskoro, je veľmi dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Karešova, Troprichterova, Granát, Germersdorfská, Thurn-Taxis (Schneiderova), Kordia, Veľká čierna chrupka, Kassinská, Dönissenova, Španielska višňa, Ostheimská višňa. Tieto odrody tiež sama vhodne opeľuje.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až obrovské (priemerne 7 až 9 g), krásne, vajcovité, tuhé, tmavočervené až čierne. Dužina je pevná, tmavočervená so svetlejšími žilkami, šťavnatá, šťava farbí stredne. Chuť je kyslosladká, aromatická, mierne horkastá, korenistá, výborná s osobitou príchuťou. Pri napadnutí vrtivkou čerešňovou zhorkne.

DOZRIEVANIE: neskoré, 6. čerešňový týždeň, v 2. polovici júla. Keďže dozrieva neskoro, napáda ju vrtivka čerešňová, býva červivá. Vydrží aj 2 týždne na strome.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie: kompóty, džemy, marmelády, sirupy, sušenie aj destiláty. Dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné. Prospieva v úrodných hlinitých a piesčitohlinitých, dostatočne vlhkých pôdach, nemá rada suché pôdy (plody sú drobnejšie a padajú), ale ani príliš vlhké, studené, ílovité pôdy. Je vhodná skôr do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: V dreve je silne mrazuvzdorná, ale kvety sú náchylné na neskoré mrazíky, plody pri trvalých dažďoch praskajú. Voči monilíovej spále je odolná až stredne odolná, voči monilióze plodov je stredne odolná až náchylná pri popraskaní plodov a napadnutí vrtivkou čerešňovou.

PÔVOD: USA, Wisconsin, Elm Grove, muchovník veľkokvetý (Amelanchier x grandiflora), teda prirodzene sa vyskytujúci kríženec medzi muchovníkom stromovitým (A. arborea) a muchovníkom hladkým (A. laevis). Na trh ho uviedol v r. 1983 Tom Watson zo škôlky Christom Farms Nursery, z Cambridge vo Wisconsine.

 
RAST: bujný, vzpriamený, v dospelosti dosahuje výšku 6-7,5 m a šírku 4,5-6 m, tvorí jeden kmeň či viackmeň s elegantne sa široko rozvetvujúcimi konármi. Listy sú hrubé, dlhé 7 cm a široké 4 cm so zubami 2 cm hlbokými, ktoré sa skoro na jeseň zafarbujú do žiarovočervenej až tmavooranžovej farby a dlho zdobia strom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne stredne skoro veľkým množstvom veľkých bielych dekoratívnych kvetov (s priemerom 2 cm), ktoré sú v pukoch výrazne žlté.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká, pravidelná.

 
PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 8x9 mm), guľaté, tmavomodropurpurové. Chuťovo menej výrazné ako iné odrody.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v druhej polovici júna.

 
VYUŽITIE: ker či strom je veľmi dekoratívny celoročne, najmä veľkými bielymi kvetmi na jar a žiarivočerveno sfarbenými listami dlho počas jesene. Je vhodný do vyšších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne mrazuodolný aj v kvete.

PÔVOD: Taliansko, Faver, Valle di Cembra, v provincii Trento ako semenáč odrôd T44L04 Lagorai (materská odroda)×T35L04 (otcovská odroda).

 
RAST: vzpriamený, s oblúkovitými výhonmi pokrytými len malým množstvom tŕňov. Výška rastliny 1,5-2 m, výhonov je na rastlinu pomenej, ale majú bohatý plodný obrast. Rady malín by nemali byť širšie ako 0,5 m, v tejto šírke na dĺžku 1 meter odporúčame maximálne 10-12 výhonov a rozostupy medzi radmi aspoň 3,5-4 m. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká, priemerne 1,4 kg/rastlinu.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 5,5-8 g, 2,6-3x1,8-2,4 cm), mäkšie, jasne červené, s predĺženým kužeľovitým tvarom. Hustá dužina má výbornú malinovú vôňu a sladkú chuť (cca. 10,9 °Brix).

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda v júni, 2. úroda od augusta až do prvých mrazov.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, mrazenie a ďalšie spracovanie na sirupy, džemy, ovocné kože, zmrzliny apod. Plody dobre znášajú prepravu a skladovanie až 6 dní pri 3 °C.

 
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, priepustná a výživná pôda. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: spoľahlivo mrazuodolná. Vysoko odolná voči voške malinovej (Amphorophora idaei), voči odumieraniu malín (Didymella applanata), voči fytoftóre (Phytophthora sp.) a voči plesni šedej (Botrytis cinerea), stredne odolná voči antraknóze (Colletotrichum acutatum) a menej odolná voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium sp.). Prevenciou chorôb je výsadba malín do vlhkej, humusovitej, ale dostatočne odvodnenej pôdy a udržiavanie porastu v odporúčanej hustote.

PÔVOD: Anglicko, Sittingbourne, vyšľachtil ju pán Gascoyne, na trh bola uvedená v roku 1871.

RAST: bujný rast, neskôr miernejší, vytvára široko rozložité koruny, plochejšie až previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Admirál, Ananásová reneta, Banánové zimné, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Cár Alexander, Coxova reneta, Discovery, Gdanský hranáč, Golden Delicous, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, James Grieve, Jonagold, Kidd's Orange Red, Matkino, Ontario, Parména šarlátová, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Spartan, Wealthy, Zuccalmagliova reneta.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredná až nižšia, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké plody (priemerne 170 g, maximálne až 400 g), šupka hladká, suchá, neskôr polomastná až mastná, základná farba svetlozelená neskôr žltozelená, krycia farba jemne červená s prechodom do výrazného červeného líčka, lenticely veľmi početné a výrazné, ohraničené červenou farbou. Dužina biela, mierne zelenkastá, od šupky niekedy mierne ružovkastá, krehká, v optimálnej zrelosti šťavnatá, neskôr suchšia. Chuť veľmi dobrá, plná, sladká, mierne kyselkavá, korenisto aromatická.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, plody dobre držia na stromoch, sú vhodné na konzum v mesiaci október, vydržia do decembra aj dlhšie.

VYUŽITIE: plody sú vhodné najmä ako stolové ovocie, ale aj na sušenie, mušty, na vzduchu len málo hnednú. Horšie sa skladujú (pri nízkej teplote dužina hnedne).

STANOVIŠTE: vyžaduje primerane vlhké pôdy, dobre znáša aj vyššie polohy s úrodnejšou pôdou, nemá rada uzatvorené polohy.

ODOLNOSŤ: odroda je dobre odolná voči mrazu, stredne odolná proti múčnatke. V príliš vlhkom prostredí je náchylná na chrastavitosť a moniliózu.

PÔVOD: neznámy, pôvodnú odrodu Isabella pochádzajúcu z USA vyšľachtil v 19. storočí W. R. Prince ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera Meslier Petit x Vitis labrusca. Synonymá: Japonec.

RAST: bujný. Drevo je hnedasté s jemným ochlpením. Listy sú veľké, päťlaločné, zo spodnej strany svetlo plstnaté, čo je typický odrodový znak.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: skorá (2-3 roky po výsadbe), vysoká, pravidelná. 

PLODY: strapce sú veľké, čiastočne rozvetvené, stredne husté až redšie. Bobule sú veľké až veľmi veľké (priemerne 10-20 mm), guľaté. Šupka je tmavomodrá, so silnejším osrienením, tuhšia, ide stiahnuť z dužiny. Dužina je kompaktná, tuhšia. Chuť je sladká, aromatická s typickou intenzívnou vôňou Vitis labrusca.  

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. polovici augusta. Strapce dobre znášajú prepravu.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu muštov, džemov, sirupov či špecificky voňavých vín na šupkách.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, najlepšie dostatočne priepustnou pôdou, ale vie sa prispôsobiť širokej škále pôd, nemá rád len zamokrenú a chudobnú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy asi do -25 °C. Vyššie odolný voči bežným hubovým chorobám.

PÔVOD: Nemecko, Mecklenburg, zrejme okolo roku 1882. Synonymá: Mecklenburger Kantapfel.

RAST: bujný, zdravý, vytvára veľké koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia Aderslebenský kalvil, Batul, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Jadernička moravská, James Grieve, Kožená reneta jesenná, Kožená reneta zimná, Krasokvet žltý, Lebelovo, Malinové jesenné, Sikulské, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Viliamovo, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, guľaté až plocho guľovité, výrazne rebrovité. Šupka je dosť tuhá, hladká, lesklá, mastná, zelenavožltá, takmer po celom povrchu prekrytá karmínovou červeňou, osrienená s modrým nádychom, s početnými bodkami, vonia. Dužina je jemná, kyprá, žltobiela. Chuť je sladkokyslá až kyslejšia s príjemnou malinovo korenistou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára. Pri skladovaní nevädne.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj na muštovanie, výrobu ružovo zafarbených výživ, pečenie, sušenie apod.

STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na polohu a pôdu, ale uprednostňuje vlhkejšie, výživné pôdy. Znesie dokonca aj krátkodobé opakované zaplavenie pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Nezvykne trpieť chorobami, len v uzavretých polohách môže trpieť chrastavitosťou.

PÔVOD: Maďarsko, neznámy presnejší pôvod.

RAST: bujný. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: sú stredne veľké, hruškového tvaru. Šupka je zlatožltá, bez líčka. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, sladká, šťavnatá, aromatická.

DOZRIEVANIE: od polovice do konca septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: ako mohutný, dlhoveký strom je využiteľná ako krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú menej odolné voči chrastavitosti (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, všimol si ju George Dummer, pracovník v ovocnom sade, ktorý ju vypestoval v r. 1949 ako semenáč Worcesterskej parmény, ktorá bola pravdepodobne opelená Bathským. Neskôr si ju všimol škôlkar Jack Matthews v Thurstone pri Bury St. Edmunds a začal ju množiť od roku 1960 a od roku 1962 s jej súčasným menom Discovery. 

RAST: stredne bujný, neskôr slabší, vytvára stredne veľké, hustejšie, široko pyramidálne, neskôr guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, Golden Delicious, James Grieve, Mio, Parména zlatá zimná, Quinte, Spartan.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, s prebierkou pravidelná.

PLODY: stredne veľké až menšie (priemerne 95-125 g), plocho guľovité, súmerné. Šupka je stredne hrubá, hladká, lesklá, krémovožltá, s rozmytým a pruhovaným červeným líčkom aj na 3/4 plodu. Dužina je biela, pod šupkou ružovejúca, krehká, stredne až viac šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, aromatická, sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: zber v 1.-2. dekáde augusta, počas 10-14 dní, konzumne dozrieva hneď, vydrží uskladnená v chlade 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na pečenie či výrobu jablkového pyré.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silnejším vetrom, ale neuzavreté. Preferuje hlboké, výživné, primerane vlhké pôdy, ale toleruje širšiu škálu pôd, ak nie sú príliš suché alebo naopak mokré, ílovité. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých, prípadne do chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke, je náchylnejšia na rakovinu v ťažkej, ílovitej pôde.

PÔVOD: Česká republika, Výzkumný a šlechtitelský ústav ovocnářský Holovousy, hlavným šľachtiteľom bol Jaroslav Tupý, vyšľachtil ju ako kríženca odrôd Rubín a Vanda v r. 1980, registrovaná bola v r. 1994.

RAST: stredne bujný, vytvára vysoko guľovité až rozložité koruny, konáre obrastajú stredne husto.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro, opeľovačom. Vhodní opeľovači: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Kandil Sinap, Krasokvet žltý, Londýnske, Orleánska reneta, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampanská reneta, Šampion, Švajčiarske oranžové, Viliamovo, Wesenerovo, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, plocho guľovité. Šupka je zelenožltá, prekrytá asi na 60 % plodu pruhovanou červeňou. Dužina je žltkastá, pevná, krehká, veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, výrazne aromatická, výborná.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrieva v novembri, uskladnená vydrží do marca až apríla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, mušty, výživy, pečenie či sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou pôdou. Nemá rada suché polohy a pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, rezistentná k bežným rasám chrastavitosti (5-7 bodov z 9), obsahuje gén rezistencie Vf, stredne odolná voči múčnatke, mierne náchylná na bakteriálnu spálu.

RAST: stredne bujný, kompaktný, možno ho pestovať ako menší strom či väčší strom, dorastá do výšky asi 3-4 m, v priaznivých podmienkach až do 6 m. Listy má nepárnoperovité zložené, s kopijovitými až eliptickými lístkami, jemne zúbkatými, ktoré sa podobajú skôr na listy hlohu než jarabiny. Na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov oranžovočervenej až purpurovej farby.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne v máji metlinami chocholíkov bielych kvetov. Prítomnosť ďalších odrôd zvyšuje úrodu. Vhodné opeľovače: Dezertnaja, Sorbinka a Vefed.

PLODNOSŤ: skorá, v 3.–4. roku po výsadbe, pravidelná, vysoká, v plnej plodnosti až 60–80 kg/ strom.

PLODY: guľaté, pri kalichu rebernaté, veľké (priemerne 1,2–1,6 g) malvice, dozrievajúce v chocholíkoch. Šupka je tmavočervená, pripomínajúca farbu granátového jablka. Dužina je žltá až oranžová a šťavnatá a obsahuje drobné semená. Chuť je sladkokyslá, mierne trpká, bez horkosti. Majú vysoký obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: koncom augusta, plody po dozretí neopadávajú, zostávajú dlho na strome. Po zbere sa dobre skladujú v chlade.

VYUŽITIE: strom je takmer celoročne dekoratívny: v máji kvetmi, vo vegetácii vykrajovanými listami, na jeseň pekne vyfarbenými, dopĺňajúcimi granátovočervené plody. Je vhodný aj do menších záhrad, ale aj do parkov, medzí, jedlého lesa. Plody sa dajú jesť surové alebo použiť na výrobu džemu, marmelády a želé. Môžu sa použiť na prípravu čaju alebo sa marinujú. Prášok zo sušených plodov sa pridáva do koláčov. Môžu sa pridávať do jablkového pyré alebo ovocných kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Je nenáročná na pôdu a polohu, ale preferuje dobre odvodnenú pôdu, od mierne kyslej po mierne zásaditú. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do asi -34 °C, nezvykne zmrznúť ani v kvete. Nezvykne trpieť chorobami.

PÔVOD: Nemecko, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg im Breisgau, vyšľachtil ho Norbert Becker ako kríženca odrôd Merzling x Geisenheim 6493 v roku 1975. Je to medzidruhový kríženec obsahujúci gény z druhov Vitis vinifera, Vitis amurensis, Vitis lincecumii a Vitis rupestris.  Synonymá: Freiburg 240-75, FR 240-75. 

RAST: je bujný, na výživných pôdach veľmi bujný, menej vzpriamený. Hustota listovej steny vysoká, rast zálistkov je veľmi intenzívny. Raší skoro. Listy sú veľké až veľmi veľké, trojlaločné, so stredne hlbokými vykrajovaním v hornej časti listu a mohutnou, jasne zelenou čepeľou. Optimálny je rez na dlhý plochý ťažeň a rovnomerné rozmiestnenie letorastov na drátenke, zahusťujúce letorasty sa odstraňujú zalomením a v zóne strapcov sa odstraňujú listy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro, ale je dobre mrazuodolný v kvete.

PLODNOSŤ: primeraná, nevyžaduje prebierku strapcov. Pre vysokokvalitné prívlastkové vína sa pestuje na zaťaženie 4-6 očiek na m2. Pri pestovaní pre akostné, kabinetné vína či vína neskorého zberu sa odporúča zaťaženie 6-8 očiek na m2.

PLODY: strapce sú stredne veľké, dlhé, v základe rozvetvené, kužeľovité, stredne husté až husté. Bobule sú stredne veľké, mierne oválne, zelenožlté, v plnej zrelosti zlatožlté. Chuť sa vyznačuje silnou muškátovou vôňou a vysokou cukornatosťou až 25-28 °NM.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré až skoré, v 2. pol. augusta až v 1. pol. septembra.

VYUŽITIE: na výrobu burčiaku, mladých vín, ale aj akostných, kabinetných, prívlastkových vín či vín neskorého zberu. Vína majú intenzívnu, ovocno-kvetovú vôňu, v určitom stupni zrelosti s jemným muškátovým tónom, osviežujúcu chuť a kyselinku.

STANOVIŠTE: slnečné, najmä svahovité a vzdušné lokality. Najvhodnejšia je hlinitopiesočnatá a piesočnatohlinitá pôda, nevhodné sú suché pôdy, ktoré negatívne ovplyvňujú vôňu, ale aj príliš výživné a vlhké pôdy, kde rastie príliš bujne. Je vhodný do všetkých, aj okrajových polôh pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch. Je veľmi dobre odolný voči plesni révovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a múčnatke viniča (Erysiphe necator), dobre voči botrytíde (Botrytis cinerea). V ročníkoch s teplou a suchou jeseňou bývajú napadnuté ušľachtilou formou botrytídy (noble rot). Dá sa pestovať ekologicky bez ochrany proti hubovým chorobám alebo len s minimálnou. Listy bývajú napádané listovou formou fyloxéry viničovej (Viteus vitifoliae). Je odolný voči spŕchaniu kvetov a abiotickému vädnutiu strapcov.

RAST: bujný, vytvára polovzpriamené, guľovité kry, jednoročné výhony sú dlhé, stredne hrubé, vzpriamené, nepoliehajú. Sadíme ju asi 15-20 cm hlbšie, než rástla v škôlke. Na jar odstraňujeme 4-ročné odrodené výhony odstrihnutím až pri zemi.

OPEĽOVACIE POMERY: do vysokej miery samoopelivá, kvitne neskôr, kvety pri kvitnutí opadávajú len pri veľkých výkyvoch teploty.

PLODNOSŤ: skorá (v 1.-2. roku po výsadbe), vyššia od 3. roku, vysoká a pravidelná, priemerne 2,3-4,3 kg/ker, maximálne 5,6 kg/ker.

PLODY: dlhé (priemerne 5,9-6,1 cm), husté, priemerne s 9 bobuľami, maximálne s 15. Bobule sú veľké (priemerne 13 mm), plocho guľovité. Šupka je sýtočierna, pololesklá, pevná. Dužina je šťavnatá, s menšími semenami. Chuť je aromatická, sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 1. až 2. júlovom týždni, 2 dni pred odrodou Eva. Bobule v strapci dozrievajú rovnomerne a nespŕchajú.

VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na spracovanie na džemy, džúsy, sirupy, kompóty, sušené pody do čaju, vína, likéry či destiláty. Bez skladovania v chladiarni vydržia plody 2-3 dni.

STANOVIŠTE: slnečné, je veľmi prispôsobivá podmienkam stanovišťa, ale potrebuje dostatočne vlhkú pôdu. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pestovania.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Menej odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola), stredne až vyššie odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).