12% DPH

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne v Nemecku alebo Švajčiarsku, náhodný semenáč, veľmi stará odroda.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, vzpriamený, neskôr stredne silný rast, koruna najprv pyramidálna, neskôr guľovitá, so sklopenými vetvami. Konáre majú sklon k vyhoľovaniu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Berlepschova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Ontário, James Grieve, Jonathan, Parména zlatá zimná, Starking Delicious, Šampanská reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, 4.-5. rok po výsadbe, stredná, s prebierkou pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, kužeľovité, slabo rebrovité pri kalichu zúžené - zvonkovité. Šupka je tenká, hladká, suchá, zelenkavožltá, na slnečnej strane načervenalá, s hrdzavými lenticelami. Dužina je biela, tuhá, chrumkavá, stredne šťavnatá, aromatická, na reze takmer nehnedne. Chuť je príjemná, harmonická, svieža, kyslejšia až kyslosladká, mierne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumná zrelosť v januári či februári, dlhá skladovateľnosť do marca až júna. Veľmi dobre skladovateľná, nevädne, nehnedne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie a muštovanie. Dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné. Nenáročná odroda na pôdu. Vyhovujú jej teplé a stredne teplé polohy najmä preto, že neskoro ukončuje vegetáciu. Vhodná pre záhrady i väčšie výsadby.

 
ODOLNOSŤ: nízka odolnosť dreva voči mrazu, kvety sú stredne mrazuodolné, stredná až vyššia odolnosť voči múčnatke a chrastavitosti. Citlivá na meďnaté prípravky.

RAST: bujný, vytvára polovzpriamené, guľovité kry, jednoročné výhony sú dlhé, stredne hrubé, vzpriamené, nepoliehajú. Sadíme ju asi 15-20 cm hlbšie, než rástla v škôlke. Na jar odstraňujeme 4-ročné odrodené výhony odstrihnutím až pri zemi.

OPEĽOVACIE POMERY: do vysokej miery samoopelivá, kvitne neskôr, kvety pri kvitnutí opadávajú len pri veľkých výkyvoch teploty.

PLODNOSŤ: skorá (v 1.-2. roku po výsadbe), vyššia od 3. roku, vysoká a pravidelná, priemerne 2,3-4,3 kg/ker, maximálne 5,6 kg/ker.

PLODY: dlhé (priemerne 5,9-6,1 cm), husté, priemerne s 9 bobuľami, maximálne s 15. Bobule sú veľké (priemerne 13 mm), plocho guľovité. Šupka je sýtočierna, pololesklá, pevná. Dužina je šťavnatá, s menšími semenami. Chuť je aromatická, sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 1. až 2. júlovom týždni, 2 dni pred odrodou Eva. Bobule v strapci dozrievajú rovnomerne a nespŕchajú.

VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na spracovanie na džemy, džúsy, sirupy, kompóty, sušené pody do čaju, vína, likéry či destiláty. Bez skladovania v chladiarni vydržia plody 2-3 dni.

STANOVIŠTE: slnečné, je veľmi prispôsobivá podmienkam stanovišťa, ale potrebuje dostatočne vlhkú pôdu. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pestovania.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Menej odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola), stredne až vyššie odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: pôvodná odroda Hayward pochádza z Nového Zélandu, Avondale, Auckland, kde ju v 20. rokoch 20. storočia vyselektoval Hayward Wright, registrovaná bola v r. 1924, ale jeho meno získala až o vyše 30 rokov neskôr a stala sa z nej najpestovanejšia odroda na svete. Klon 8 odvodený z tejto odrody bol vybraný v Taliansku na Univerzite v Udine v roku 1993 ako kultivar bez niektorých nedostatkov pôvodnej odrody (spojené či deformované plody). 

 
RAST: stredne bujný. Vytvára plstnaté lianovité ovíjavé výhony, veľké srdcovité listy, dorastá do výšky asi 4-7 m. Potrebuje silnú oporu pre rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, kvitnúca neskôr než väčšina samičích odrôd, počas júna. Na tvorbu druhov vyžaduje opelenie samčou odrodou, napr. Tomuri, jeden samec stačí na 4-5 samíc.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká až vysoká, pravidelná (približne okolo 30 kg/rastlinu).

 
PLODY: veľké (priemerne 100 g), podlhovasté, v priereze oválne, tvarovo vyrovnané. Šupka je zelenohnedá, husto plstnatá. Dužina je svetlozelená, šťavnatá príjemne sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: neskoré, zber v druhej polovici októbra až v novembri. Pri uskladnení v chlade má veľmi dlhú trvanlivosť, v ochrannej atmosfére až pol roka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy či džúsy apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Vhodná len do teplých oblastí Slovenska.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná do asi -12 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Lepšie odolná voči hubovým chorobám a plesniam, napr. fytoftóre (Phytophthora spp.).

PÔVOD: USA, New Jersey Experiment Station, vyšľachtená v 60. rokoch 20. storočia ako kríženec genotypov NJC95 × D42-13 W.

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený až polovzpriamený. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 240 g), veľkostne vyrovnané, guľovité, súmerné. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne husto až husto plstnatá, silne priľnavá k dužine, oranžovožltá, na slnečnej strane ojedinele s červenými škvrnami. Dužina je veľmi pevná, nerozplývavá, nevláknitá, žltá až žltooranžová. Chuť je kyslosladká, veľmi aromatická. Kôstka je stredne veľká, ťažko oddeliteľná od dužiny. 

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, asi 7 dní po odrode Redhaven, teda obvykle v 2. polovici augusta. 

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a spracovanie na džúsy, kompóty (ale nie z polovičiek, len menších kúskov kvôli zlej odlučiteľnosti dužiny), džemy či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, s dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. Vhodná najmä pre teplé a stredne teplé polohy.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Nie je náchylná na praskanie kôstky ani na predčasný opad plodov, za dažďa len ojedinele praskajú. Je stredne až vyššie tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans), stredne až vyššie odolná voči monilióze plodov (Monilinia fructigena) a stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: kyselka z Maďarska.

RAST: rastie stredne bujne až bujne, polovzpriamene. Vytvára guľovité až pyramidálne koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro až veľmi neskoro.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, sploštené. Šupka je jemná, lesklá, tmavočervená. Dužina jemná, mäkká, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí až kyslosladká, veľmi aromatická, výborná. Šťava stredne farbí.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 7. čerešňovom týždni, takže koncom júla až začiatkom augusta.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, kompótov, likérov.

STANOVIŠTE: slnečné, na pestovanie vhodnejšie teplejšie lokality, kde dosahujú plody lepšie kvality.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve aj kvete, plody sú odolné voči praskaniu počas dlhotrvajúcich dažďov.

PÔVOD: ČR, vybraná zo semenáčov sladkoplodých mandlí z južnej Moravy, registrovaná v r. 1994.

RAST: bujný, koruna je otvorená, guľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro a veľmi bohato, asi 10 dní pred Sladkoplodou krajovou. Vhodné opeľovače: Tétényi Kedvenc, Buda Tétényi a /Palatina.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pomerne pravidelná.

PLODY: malé až stredne veľké (priemerne 4,7 g), široko elipsovité až vajcovité, bez výraznej špičky. Škrupinka je hrubá, svetlohnedá, horšie lúskateľná pre vtáky, ale luskáčik si s ňou hravo poradí. Jadro je veľké (priemerne 1,8 g), široko elipsovité, svetlohnedé, iba veľmi slabo až slabo zvrásnené. Dobre vypĺňa škrupinku. Jeho chuť je aromatická, sladkastá až sladká, veľmi dobrá. Výskyt dvojitých jadier je stredný.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, koncom 3. dekády septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve,  dobre mrazuodolná v kvete a po odkvete, hoci kvitne skoro až stredne skoro.

PÔVOD: Maďarsko, Kecskemét, Poľnohospodársky inštitút.

RAST: stredne bujný, vytvára rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, stredne skoro až neskoro kvitnúca (ale 10 dní pred Ferragnes). Vhodné opeľovače: Tétényi bötermö, Tétényi Kedvenc, Buda Tétényi, Szigetcsépi 58, Filippoceo, Tuono, Ferragnes a Ferraduel.

PLODNOSŤ: veľmi vysoká a spoľahlivá.

PLODY: stredne veľké, bacuľaté vretenovité plody s veľkosťou 34-38 mm. Tenká, ale pevná škrupinka - polopapierová, ľahko sa lúska luskáčikom. Pomer jadra 38-42 %. Škrupina aj jadro sú atraktívne, svetlohnedožlté. Jadro je bacuľaté, valcovité a sladkejchuti.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: silne odolná voči zimným mrazom v dreve a kvetných pukoch, silne mrazuodolná v kvete, suchuvzdornejšia.

PÔVOD: Francúzsko, v r. 1825 ju ako náhodný semenáč objavil v lesíku Zoologickej záhrady St. Lucas pri Angers, Nicolas Giffard, roľník a škôlkar z Fouassieres.

 
RAST: slabší, tvorí riedke šlahúňovité koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Esperenova bergamotka, Guyotova, Krivica, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, závislá na stanovišti - v dobrých podmienkach pravidelná a spoľahlivá, v nevhodných striedavá a neistá.

 
PLODY: stredne veľké (70-120 g, niekedy aj 150 g), pravidelné, podlhovasté hruškovité. Šupka je lesklá a hladká, žltozelená s červenými bodkami, na slnečnej strane mramorovano červená. Dužina je belavá, jemná, veľmi šťavnatá, maslovej, rozplývavej konzistencie. Chuť je výborná, sladká a len ľahko korenistá a jemne kyselkavá. Zrelé plody výrazne voňajú.

 
DOZRIEVANIE: zber od 20. júla ešte v tvrdom stave, konzumne dozrieva koncom júla až začiatkom augusta.

 
VYUŽITIE: výborná najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov. Dopravu znáša len krátko po zbere v tvrdom stave.

 
STANOVIŠTE: vyžaduje slnečné, teplé, dostatočne chránené, ale nie uzavreté stanovište, najlepšiu kvalitu plodov dosahuje na živných, ľahkých pôdach. Vhodná najmä do teplých polôh pre pestovanie hrušiek.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Nemecko, nájdená ako náhodný semenáč na pozemku pána Schneidera v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici v 2. pol. 19. storočia, prvý krát popísaná bola v roku 1865. V Čechách sa pestovala na Mladoboleslavsku pod názvom Thurn-Taxis a považovali ju za krajovú odrodu.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredný. Vytvára pravidelné ihlanovité či široko pyramidálne koruny, neskôr až vysokoguľovité, stredne husté. Kostrové konáre rastú šikmo hore, terminál výrazne dominuje nad ostatnými kostrovými konármi. Vyžaduje dobré zapestovanie koruny, aby sa dala ľahko oberať. Postranné konáre sú previsnuté. Niekedy vyhoľujú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne neskoro a postupne, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Troprichterova, Hedelfingenská, Kordia.

PLODNOSŤ: neskoršia, väčšinou stredná, striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (8 aj viac g), široko až tupo srdcovité, zo strán sploštené, stoja na temeni. Šupka je tuhšia, tmavohnedočervená, lesklá so svetlejšími bodkami. Dužina je pevná (chrupka), ružovočervená, šťavnatá, šťava slabo farbí. Chuť má veľmi dobrú až výbornú, sladkú, aromatickú, korenistú, chutí dobre už pri červenej zrelosti. Kôstka je veľká, od dužiny sa dobre oddeľuje.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4.-5. čerešňovom týždni postupne, podľa lokality a priebehu počasia niekedy v 1. polovici júla. Plody napáda už vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu kompótov, destilátov, len džemy a sirupy sú svetlejšie. Plody sa dobre prepravujú aj krátkodobo skladujú.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé svahy a priepustné, úrodné, dostatočné vlhké pôdy. Vhodná najmä do teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov.

PÔVOD: Kanada, Ontario, Harrow, Harrow Research Station, vyšľachtij ju Gerald M. Weaver ako kríženca odrôd Redskin a Sunhaven, kríženie prebehlo v roku 1961, selekcia v roku 1964 a na trh bola uvedená v roku1964.

RAST: bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi zvonkovitého typu. Rozkvitá skoro až stredne skoro, stredne dlho.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké (7,6 cm), veľkostne vyrovnané, elipsovité, väčšinou súmerné. Šupka je stredne hrubá, slabo až stredne silno priľnavá k dužine, stredne husto plstnatá, zelenožltá, asi s 1/2 prekrytou rozmytým výrazne červeným líčkom. Dužina je žltá, stredne tuhá, nevláknitá, sladkokyslá až kyslosladká, veľmi dobrá. Kôstka je stredne veľká až veľká, dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, dozrieva zároveň s odrodou Redhaven, teda obvykle počas 1. dekády augusta.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj univerzálne spracovanie na kompóty, džúsy, džemy, výživy, pečenie či destiláty, ale aj na mrazenie na neskoršie použitie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, s dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. Je vhodná pre teplé a stredne teplé polohy.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch (podobne ako Jayhaven). Je tolerantná voči gumovitosti spôsobenej hubou Botryosphaeria dothidea, vysoko tolerantná voči bakteriálnej škvrnitosti (Xanthomonas pruni), menej odolná voči múčnatke broskýň (Podosphaera pannosa) a kučeravosti (Taphrina deformans). Plody sú veľmi málo náchylné na predčasný opad a veľmi málo až málo na praskanie kôstky, veľmi odolné voči praskaniu plodov počas dažďov.

PÔVOD: Kanada, Ontario, Simcoe, vyšlachtil J. M. Roxbourgh ako mutáciu odrody Redhaven, na trh bola uvedená v roku 1957. Bola vybraná najmä kvôli skoršiemu dozrievaniu a atraktívnemu vyfarbeniu.

RAST: stredne bujný, rozložitý, vytvára stredne hustú korun s množstvom plodonosného obrastu. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro. Kvety sú zvončekovitého typu.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká (priemerne 71 kg/strom/rok), pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne okolo 110-130 g, 6,1-6,4 cm), guľovité až oválne, mierne sploštené. Šupka je stredne hrubá, jemne plstnatá, žltá, z asi 70 % prekrytá karmínovočerveným líčkom. Dužina je žltooranžová, jemnozrnná, stredne tuhá, rozplývavá, veľmi šťavnatá. Dužina sa zle oddeľuje od kôstky. Chuť je vyvážene sladkokyslá, aromatická, veľmi dobrá. 

DOZRIEVANIE: je skoré, asi 10 pred odrodou Redhaven, teda niekedy okolo 3. dekády júla. Plody dozrievajú postupne. 

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a na spracovanie na džúsy, džemy, výživy, sirupy, pečenie či destiláty. Kvôli zlej odlučiteľnosti dužiny od kôstky sa veľmi nehodí na výrobu kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné, pôdy dostatočne priepustné, ale dostatočne zásobené vlahou a živinami. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve a v kvete, silnejšie odolná voči monilióze (Monilinia spp.), stredne až vyššie voči kučeravosti (Taphrina deformans).

Zdroj fotografií: Klára Gogolková, taxonweb.cz

PÔVOD: USA, v roku 1954 ju vyšľachtil Harold Fogles ako kríženec odrôd Perfection a SunGlo.

 
RAST: stredne silný, vytvára rozložité koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda, kvitne veľmi skoro až skoro. Vhodné opeľovače: Radka, Harlayne, Harcot, Sundrop.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Bez prebierky síce plody ostanú veľké, ale strácajú na kvalite, takže sa oplatí prebrať ich.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, mierne eliptické. Šupka je stredne husto plstnatá, tmavooranžová, niekedy s nevýrazným purpurovým líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubá, stredne šťavnatá, kyslosladká pri plnom vyzretí, inak kyslejšia, pikantná, aromatická. Kôstka je väčšinou dobre odlučiteľná od dužiny, jadro je silne horké.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2.-3. dekáde júla, zároveň s Velkopavlovickou.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj zaváranie a výrobu džemov (tmavších) apod. Plody sa dobre prepravujú, neotláčajú sa.

 
STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné, chránené, pôda živná, dobre odvodnená. Odroda vhodná do menších záhrad, nenáročná. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v kvetných pukoch počas zimy, málo náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena) a moníliovú spálu (Monilinia laxa), stredne tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Bielokarpatská krajová odroda, pochádzajúca z lieskovskej doliny.

RAST: mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade soliterného stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova - červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 5-7 rokov), úrodnosť bohatá (dospelý strom plodí až 300-1200 kg plodov).

PLODY: guľovité, jabĺčkového tvaru, v čase zrelosti žlté až červenožlté. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú.

DOZRIEVANIE: koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality.

VYUŽITIE: plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie).

STANOVIŠTE: teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Dobre adaptovaná na bielokarpatské miestne klimatické pomery.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: ČR, Bílé Karpaty, Vyškovec-Vlčí.

 
RAST: bujný, zdravý, vytvára mohutné, stredne vysoké guľovité koruny s mierne previsnutými konármi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Amanliská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé až stredné (priemerne 45 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu.

PÔVOD: Francúzsko, Angers, semenáč neznámeho pôvodu v 2. pol. 19. storočia vypestovaný v pokusnej zahrade Záhradnického zväzu Maine et Loire. Prvýkrát rodila v r. 1849.

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený, užší ihlanovitý tvar si zachováva aj vo vyššom veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova, Crassanská, Júlová, Drouardova, Esperenova maslovka, Hardenpontova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Madame Verté, Mechelenská, Nelisova zimná, Poiteau, Rooseveltova, Trévouxská, Williamsova.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredná až menšia, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 190 g, ale aj 500 g), krátko hruškovité, baňatejšie, z jednej strany často jemne prehnuté, tvarovo vyrovnané. Šupka je hladká, jemná, matná, najskôr zelená, neskôr žltozelená s množstvom hrdzavých bodiek, niekedy s oranžovočerveným pruhovaným líčkom. Dužina je biela až žltobiela, jemná, rozplývavá, veľmi šťavnatá, nehnedne. Chuť je korenisto sladká, mierne kyslastá, aromatická, vynikajúca, jedna z najlepších.

DOZRIEVANIE: zber v pol. októbra, konzumne dozrieva koncom októbra až zač. novembra, vydrží do konca novembra až do pol. decembra. Pri zbere sa neotláča. Dobre sa skladuje, nevädne a nehniličí, dozrieva postupne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, muštovanie, výrobu džemov, výživ, kompótov, destilátov, na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, pôda teplá, hlboká, dostatočne vlhká, úrodná. V suchej a chudobnej pôde málo rodí, v studenej a mokrej sú plody nekvalitné a ľahko praskajú. Vhodná len do teplých polôh, vo vyšších sú plody kamienkovité.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, stredne až silne odolná voči chrastavitosti, voči ostatným chorobám a škodcom stredne, nebýva červivá.

PÔVOD: Poľsko, získaný výberom zo semenáčov z kríka, ktorý bol vysadený v 19. storočí na majetku poľskej rodiny Zamojských vo Florianke.

 
RAST: pomerne silný a vzpriamený habitus. Nakoniec dorastie do výšky 3 - 4 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 3 g, 2,8 cm), hruškovitého tvaru, tmavočervenej farby, jeden z najtmavších. Plody sú považované za najsladšie, majú vysoký obsah cukru približne 16 % a obsah kyselín len 2,4 %. Má síce len stredne vysoký obsah vitamínu C (75 mg/100 g), ale zato veľmi vysoký obsah antokyánov (160 mg/100 g) a polyfenolov (464 mg/100 g).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, veľmi dlhé od polovice augusta do konca septembra postupne počas 6 týždňov.

 
VYUŽITIE: Vhodný najmä na priamy konzum ako dezertná odroda aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

 
STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: neznámy, asi veľmi stará odroda, zrejme už zo 17. storočia, možno z Bulharska, uvádzaný aj ako Flava, Xanthocarpa, Luteocarpa, Fructu Luteo.

 
RAST: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: stredne veľká.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, oválne, jantárovožlté, veľmi dobrej sladkokyslej chuti (cukornatosť 9 %) s ananásovou príchuťou. Kôstka je zle oddeliteľná od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, od začiatku augusta postupne dozrieva.

 
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

 
STANOVIŠTE:nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodnejší do teplých a stredne teplých oblastí, kde stihne vyzrieť.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve, náchylnejší na vymrznutie kvetov, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: USA, Kalifornia, University of California Davis, vyšľachtili ho G. McGranahan a C. Leslie v roku 1991 ako kríženca odrôd Howard x Purpurea, perspektívny semenáč vybrali v r. 1998 a patentovaný bol v roku 2001 pod názvom Robert Livermore. Bol pomenovaný po Robertovi S. Livermoreovi, ktorý ako podnikateľ v oblasti počítačov, pomológ a nadšený pestovateľ orechov dlhé roky podporoval Program vylepšenia orechov kráľovských na Kalifornskej univerzite, než v r. 1997 zomrel. Synonymá: Robert Livermore.

RAST: stredne bujný až bujný (menej bujný než Franquette). Dorastá do výšky a šírky 10-18 m, ale vďaka vysokej plodnosti skôr menej, ak nevymŕza na jar v kvetoch. Ale raší neskoro (ešte priemerne o 2 dni neskôr než Chandler), takže pravdepodobnosť vymrznutia je nižšia.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý so samčími aj samičími kvetmi na tom istom strome. Kvitne neskoro, v podobný čas ako Chandler a kvitne protoandricky, teda samčie kvety rozkvitajú o niečo skôr než samičie, ale prekryv kvitnutia je dostatočný. Vhodné opeľovače na zvýšenie úrody: Chandler, Franquette, Cisco, Tulare.

PLODNOSŤ: je skorá (2.-3. rok po výsadbe), vysoká (hoci nižšia než u Chandleru) a pravidelná, nealternuje, ak nevymrzne. Plodí nielen na koncových konároch, ale aj na laterálnych, asi 90 % laterálnych pukov je plodných.

PLODY: sú veľké (priemerne 36,4 x 35,9 mm, 14,8 g), takmer guľaté až mierne oválne. Škrupina je hrubá, pevná, žltohnedá, hlboko zbrázdená, dobre prilieha a ľahko sa lúska. Jadrá dobre vypĺňajú škrupinu (priemerne 7,1 g, teda 48 % hmotnosti celého orecha), majú krásne žiarivú bordovočervenú šupku, dobre sa oddeľujú od škrupiny v celku. Chuť je výborná, sladkastá, s typickou orechovou vôňou, šupka je len málo horká. 

DOZRIEVANIE: je neskoré, zbiera sa začiatkom októbra, ešte asi týždeň pred odrodou Chandler. Dobre sa skladuje v škrupine.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a cukrárenské využitie ako farbou veľmi dekoratívna odroda, ktorá sa dobre oddeľuje od škrupiny v celku. Okrem toho aj na pečenie v nakrájanej či pomletej podobe a na lisovanie oleja. 

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred mrazivým vetrom, s dobre odvodnenou, ale vlahou zásobenou pôdou - najlepšie hlinitou až hlinitopiesočnatou. Vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu vhodný aj do chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve, vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolný voči bakteriálnej škvrnitosti orecha (Xanthomonas campestris var. juglandis) a stredne až vyššie odolný voči antraknóze (Marssonina juglandis).

PÔVOD: Švédsko, Balsgård Fruit Breeding Institute, vyšľachtená v roku 1952 ako kríženec odrôd Cárska x Ruth Gerstetter, prvýkrát popísaná v r. 1972

 
RAST: stredne bujný až bujný, s polovzpriamenou, hustejšou korunou.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, niekedy mierne striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie, elipsovité, nesúmerné. Šupka je osrienená, pod osrienením tmavomodrá, zatienená strana svetlejšia. Dužina je žltozelená, stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká až sladká, priemerne aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, je to jedna z najskorších odrôd, dozrieva približne 58 dní pred odrodou Bystrická, teda v 1. a 2. dekáde júla, dozrieva veľmi postupne počas asi 2 týždňov.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie, najmä na koláče. Plody neznesú dlhšiu prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou pôdou, dobre odvodnenou, ale dostatočne vlhkou. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre slivky.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke.

Guľaté plody, veľké asi 1 cm, výrazne modro-fialové až modro-čierne, zoskupené v strapcoch. Chuťovo výborné, sladké. Priamy konzum, spracovanie (džemy, kompóty, marmelády), mrazenie, sušenie. Plody sú bohaté na vitamíny, antioxidanty, flavonoidy a podporujú imunitu. Odroda menšieho vzrastu, vytvára vzdušný ker / polostrom dorastajúci do výšky 2 - 3 m. Kvitne bielymi kvetmi na prelome apríla / mája. Do rodivosti vstupuje v 2. -3. roku, úrodnosť je vysoká. Samoopelivá odroda. Mrazuvzdorná odroda, odolná voči chorobám, vhodná na ekologické pestovanie. Vysoká prispôsobivosť a nízke nároky na prostredie a pestovanie. Odroda nenáročná na výber stanovišťa (ideálne slnko /polotieň). Vyžaduje okopávku, zamulčovanie, počas suchého leta zálievku. Rez - na usmernenie rastu alebo sanitárny (odstránime poškodené alebo vylomené výhony). Vhodný do živých plotov.

PÔVOD: neznámy, zrejme Japonsko, pravdepodobne ide o odrodu Morus bombycis (so synonymom M. indica či M. latifolia)

RAST: výhony rastú nápadne špirálovito, vytvára 3-4 m vysoký, vo svojej domovine až 10-metrový krík či strom. Obrovské, ozdobné, srdcovité listy dosahujú dĺžku 20 cm, šírku až 15 cm, sú sviežo zelené a majú krásnu, rovnomernú žilnatinu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké (asi 3 cm, niekedy aj 4 cm), čierne, chutné, sladké.

DOZRIEVANIE: v júli.

VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, vhodný aj do menších záhrad či mestských výsadieb. Kulinárne využitie: chutné plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výrobu džemov a sirupov atď.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, pôdy suchšie až vlhkejšie, nevhodná je len príliš ťažká ílovitá pôda, kde hrozí premokrenie koreňov.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná ako ostatné moruše biele, teda vo vyzretom dreve je podstatne mrazuodolnejšia (do -29 ℃ až -34 ℃) než moruša čierna (Morus nigra). Môže rásť aj vo vyšších nadmorských výškach, len tam je riziko poškodenia letorastov neskorými jarnými mrazmi, ale vie dobre regenerovať. Odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: druh moruša biela má pôvod v strednej a severnej Číne, dnes sa pestuje po celom svete. Odroda Milanówek pochádza z Poľska, z mesta Milanówek, pravdepodobne zo škôlky Carya, rok vyšľachtenia či selekcie nie je známy.

RAST: bujný až stredne bujný, dosahuje výšku a šírku približne 8 m. Listy sú menšie a menej až hlboko vykrajované.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: stredne veľké až menšie, podlhovasté, v plnej zrelosti čierne, pevné. Chuť je veľmi výrazne sladká a aromatická.

DOZRIEVANIE: postupné, od júna do septembra s vrcholom v júli.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, je to dezertná odroda, ale majú širokú škálu možného spracovania: na šťavy, sirupy, džemy, lekváre, sušenie, do koláčov či iných dezertov, zmrzlín, vín, likérov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, príp. polotieň a výživné, priepustné pôdy. Počas veľkého sucha zabezpečíme dostatok vlahy. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v staršom dreve, nedostatočne vyzreté konce bujne rastúcich letorastov môžu namŕzať, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Stredne odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Maďarsko, neznámy presnejší pôvod.

RAST: bujný. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: sú stredne veľké, hruškového tvaru. Šupka je zlatožltá, bez líčka. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, sladká, šťavnatá, aromatická.

DOZRIEVANIE: od polovice do konca septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: ako mohutný, dlhoveký strom je využiteľná ako krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú menej odolné voči chrastavitosti (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Nemecko, púčiková náhodná mutácia odrody James Grieve nájdená po 2. sv. vojne Erichom Neumannom.

RAST: rast stredne bujný, koruna rozložitá, kužeľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je výborným opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače napr.: Boikovo, Coxova reneta, Golden Delicious, Jonathan, Matkino, Ontario, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, bohatá a pravidelná.

PLODY: stredne veľké, guľovité až kužeľovité, šupka hladká, zelenožltá, neskôr žltá s červeným pruhovaným krytím. Dužina biela až krémová, jemná, šťavnatá s dobrou sladkou až kyslastou chuťou.

DOZRIEVANIE: zber august až september, konzumná zrelosť hneď po zbere. Skladovateľnosť do konca septembra, v chladiarňach do januára.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie, výrobu výživ či pečenie.

STANOVIŠTE: odroda je nenáročná na polohu, s výnimkou mrazových dolín.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvete, stredne v dreve, silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, v ťažkej, ílovitej pôde náchylná na rakovinu.