12% DPH

PÔVOD: Nový Zéland, New Plymouth, Ducan & Davies Nurseries, vyšľachtená v 70. rokoch 20. storočia, na európsky trh bola uvedená v r. 1979. Medzidruhový kríženec Photinia x fraseri vznikol skrížením druhov Photinia glabra x Photinia serratifolia zrejme v škôlke Fraser Nursery v Birminghame v Alabame v USA a bol uvedený na trh v r. 1955. 

RAST: stredne bujný, rýchlejší než u mnohých iných stálozelených druhov so širokými listami, ale kompaktnejší ako pôvodný hybrid. Je to menší stálezelený strom alebo krík dorastajúci do výšky a šírky 3-5 m. Dobre znáša prísnejší, kontúrový rez. Letorasty a mladé listy sú výrazne červené (od toho je odvodený jeho ľudový názov červienka) po 2-3 týždňoch postupne zmenia farbu na lesklú zelenú. Keďže rastú aj trikrát za rok, krík je často pestrofarebný.  

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme aspoň čiastočne samoopelivá, s obojpohlavnými drobnými kvetmi v okolíkoch opeľovanými hmyzom. Kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: relatívne nízka, keďže ide o medzidruhový kríženec.

PLODY: nápadne červené, malé (4-12 mm) malvice v okolíkoch, nejedlé pre ľudí, ale jedlé pre vtákov.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri, ostávajú na kríku po celú zimu.

VYUŽITIE: najmä ako okrasný ker či už ako solitér alebo ako živý plot, lebo dobre znáša rez a je celoročne dekoratívny.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň s priepustnou, piesočnatou až hlinitou pôdou, dobre znáša aj vápenité pôdy.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do asi -17 °C. Po zakorenení dobre znáša aj sucho. Tento kultivar je vyššie odolný voči hubovej chorobe spôsobovanej diplokarponom hruškovým (Entomosporium maculatum).

PÔVOD: Stredná Ázia, Irán a Afganistan, bol ale zavlečený do mnohých častí Eurázie, do Severnej aj Južnej Ameriky.

 
RAST: stredne rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 1–2 m, s priamou, vetvenou, jemne ryhovanou byľou. Listy sú striedavé, 2–3-krát perovité, dolné a prízemné so stopkou a dlhé až 1 m, horné sú menšie a prisadajúce k byli. Celá rastlina je silne aromatická.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v júli a auguste.

 
PLODNOSŤ: každoročná, pravidelná.

 
PLODY: dvojnažky aromatickej chuti.

 
DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.

 
VYUŽITIE: aromatické listy a stopky sa konzumujú surové alebo varené od skorej jari po neskorú jeseň. Ochucujú sa nimi polievky, omáčky, šaláty, dusené jedlá, nahrádzajú ""vegetu"", teda zmes sušenej pomletej koreňovej zeleniny a byliniek na ochucovanie. Aby ste mali dostatok listov aj počas leta, odporúča sa zrezať rastliny počas kvetu k zemi. Kvety sa dajú použiť na dochucovanie tiež. Mladé stonky môžete použiť ako stopkatý celer v šalátoch alebo na ochutenie varených jedál. Semená sa používajú tiež - surové alebo varené, vcelku alebo pomleté - do šalátov, slaných koláčov, polievok. Koreň (najlepšie 2-3-ročný) s veľmi výraznou chuťou sa konzumuje varený či pečený, nastrúhaný na dochutenie jedál. Získava sa z neho aj esenciálny olej používaný v potravinárstve. Všetky časti majú liečivé účinky pri nechutenstve, zlom trávení, kolikách, plynatosti a bronchitíde. Kvety lákajú včely a hmyzích predátorov (napr. pestrice) do záhrady.

 
STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, vzdušné. Preferuje úrodnú, vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, ale nie je náročný.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný do -23 °C až -29 °C, na zimu odumrie nadzemná časť, ale korene ostávajú nepoškodené. Na predchádzanie hubovým chorobám ako sú hrdza, múčnatka, alternáriová škvrnitosť odporúčame vysadiť rastliny v dostatočne širokom spone (cca. 0,9x0,9 m) na slnečnom a vzdušnom mieste.

PÔVOD: USA, Tennessee, McMinnville, U.S. State Arboretum, vyšľachtená ako selekcia druhej generácie kríženia z roku 1998 medzi odrodami Snow Queen a Pee Wee, na trh bola uvedená v r. 2010.

 
RAST: stredne bujný, dorastá do výšky 1 m a šírky 1,5 m. Je to opadavý krík s guľatým tvarom. Listy sú oválne s 5 až 7 lalokmi, dlhé do 15 cm a široké do 17 cm, pripomínajú dubové listy. Počas sezóny sú stredne zelené, na jeseň sa prefarbujú do rôznych odtieňov mahagónovej červenej. V zime zas zaujme odlupujúcou sa borkou na konároch.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne počas júla až septembra pyramidálnymi súkvetiami dlhými až 25 cm a širokými až 10 cm, ktoré vytŕčajú nad olistenie. Obojpohlavné kvety sú na začiatku biele, ale čoskoro zružovejú až do tmavoružovej farby.

 
PLODNOSŤ: nižšia, väčšina kvetov je sterilná.

 
PLODY: drobné (2x2 mm) tobolky.

 
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri, ostanú na kríku dlho do zimy.

 
VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka, vhodná ako solitéra, súčasť záhonov, skupiny kríkov či voľnejšieho živého plotu. Vďaka kompaktnému vzrastu je obzvlášť vhodná do menších záhrad, ale skrášli aj tie väčšie či parky.

 
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, stredne výživná a dobre odvodnená pôda, nie nutne kyslejšia. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladnejších polôh.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23,3 °C až -28,9 °C. Väčšinou netrpí chorobami ani škodcami, niekedy sa môže vyskytnúť na listoch múčnatka či antraknóza alebo roztoče či vošky.

PÔVOD: pôvodný druh Pistácia pravá (Pistacia vera) zo Strednej Ázie, najmä z Iránu, Iraku a Turkestanu. Tam v drsných a suchých horách, kde je v lete veľmi horúco a v zime mrazivo a sucho, prežíva vo forme riedkych lesostepí. Táto samčia odroda bola vybraná vo Fresne v USA okolo polovice 20. storočia ako perspektívna odroda na opeľovanie samičej odrody Kerman.

RAST: stredne bujný až slabší, v podmienkach strednej Európy dorastie zrejme do 5 m výšky a 3 m šírky.

OPEĽOVACIE POMERY: pistácia je dvojdomá rastlina, Peters je samčia rastlina potrebná na opelenie samičej odrody Kerman. Kvitne bohato približne 2 týždne v dobe prekrývajúcej sa s kvitnutím odrody Kerman. Aby ste dosiahli dobré opelenie, vysádzajte samca tak, aby peľ z neho letel v smere prevládajúceho vetra k samici(am). Jeden samec opelí 4-7 samíc.

 
PLODNOSŤ: netvorí plody.

 
PLODY: netvorí plody.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: strom pôsobí veľmi exoticky a okrasne a hodí sa na spestrenie chránenej záhrady, terasy či strešnej záhrady. Je opeľovačom pre odrodu Kerman.

 
STANOVIŠTE:  slnečné, teplé, s dobre odvodnenou pôdou len mierne kyslou, neutrálnou alebo zásaditou do pH maximálne 8, optimálne medzi 6-8. Vyvarovať sa treba prílišnému prehnojeniu pôdy. Vhodná do najteplejších oblastí Slovenska, prípadne do veľkých kvetináčov ako prenosná rastlina, ani nie kvôli mrazu, ale kvôli riziku premokrenia pôdy počas zimy. 

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do približne -15 °C, ale vyžaduje suchšiu, dobre odvodnenú pôdu počas zimy. Na použitom podpníku UCB1 je odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu.

PÔVOD: Švajčiarsko, Wädensvil, výskumný ústav ovocinársky vo Wädensvile, vyšľachtená v roku 1935 ako kríženec odrôd Coxova reneta x Ontario, na trh bola uvedená v r. 1955. Synonymá: Švýcarské pomerančové, Schweizer Orangenapfel.

RAST: stredne bujný, neskôr slabší. Vytvára široko rozložité a dosť riedke, menšie koruny. Rýchlo starne, vyžaduje zmladzovací rez skôr počas života.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi rozkvitajúcimi stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače najmä: Berlepschova reneta, Braeburn, Coxova reneta, Golden Delicious, Kandil Sinap, Londýnske, Ontario, Orleánska reneta, Šampanská reneta, Viliamovo.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná pri pravidelnom reze. Plodí v zhlukoch, plody sú veľmi pravidelné.

PLODY: stredne veľké až väčšie (priemerne 126-167 g), plocho guľovité, súmerné, pravidelne rebrovité s 5 širokými, tupými rebrami po celom povrchu plodu. Šupka je hladká, pololesklá, mierne mastná, zelenožltá až slamovožltá, prekrytá na slnečnej strane bodkovaným či mramorovaným oranžovočerveným líčkom a oranžovými lenticelami výraznejšími len v líčku. Dužina je žltá, okolo cievnych zväzkov zelenkastá, stredne tuhá, stredne zrnitá až hrubozrnná, šťavnatá, krehká, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je kyslosladká, príjemne aromatická, veľmi dobrá.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, z nižších polôh skôr, z vyšších neskôr, konzumne dozrieva približne koncom novembra až v decembri, vydrží asi do marca.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, pečenie či výrobu výživ.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, vyžaduje úrodné a dostatočne vlhké pôdy. Vhodná najmä do stredne teplých polôh s vlhkejším ovzduším.

ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve a v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, menej voči múčnatke.

PÔVOD: Rusko, Novočerkask, Vserossijskij NIIViV im. Ya. I. Potapenko, vyšľachtený ako medzidruhový kríženec Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Frumoasa Albe x Vostorg. Synonymá: Keša-1, Keša-2, FV-6-6, Талисман.

RAST: veľmi bujný. Listy sú veľké, päťlaločné, hlboko vykrajované a s ostro zúbkovaným okrajom. Výhony veľmi dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý so samičími kvetmi, na tvorbu jeho veľmi veľkých bobúľ so semenami potrebuje inú obojpohlavnú odrodu v dosahu. Pri nedokonalom opelení dochádza k prepadu kvetov a tvorbe menších, partenokarpických plodov (= hráškovatenie). Bez prítomnosti opeľovača vie tvoriť partenokarpické veľké bezsemenné bobule (do 5 g). Vhodné opeľovače: napr. rodičovské odrody Vostorg a Frumoasa Alba.

PLODNOSŤ: veľmi skorá (už 2. rok po výsadbe), vysoká.

PLODY: strapce sú veľmi veľké (priemerne 800-1100 g), stredne husté, niekedy riedke, najčastejšie kónického tvaru. Bobule sú veľmi veľké (priemerne 35x31 mm, 12-16 g, niekedy až 20-25 g). Šupka je zelenožltá. Dužina je, obsahuje 1-3 semená. Chuť je harmonická, v plnej zrelosti niekedy s muškátovou príchuťou. Pri degustačných hodnoteniach dosiahol 8,3 bodu z 10 možných. Cukornatosť 18-20 g/100 ml, kyslosť 5-6 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici septembra. Strapce dobre znášajú prepravu aj skladovanie.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, muštov či džemov a sirupov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, ale dobre priepustnou pôdou. Vhodný do teplých, stredne teplých, prípadne chránených chladných polôh - pri múroch napr.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch do asi -25 °C. Je vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (gény Rpv12 a Rpv3) aj voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea), menej odolný voči múčnatke viniča (Erysaphe necator).

PÔVOD: na hraniciach JAR a Lesotha, Dračie vrchy, odroda druhu Delosperma congestum, ktorú pôvodne objavil v tomto pohorí Sean Hogan na alpínskej lúke v nadmorskej výške 2700 m v priesmyku Sani Pass, neskôr ju v r. 1994 znova zozbieral Panayoti Kelaidis z Denverskej botanickej záhrady. V r. 2012 získala od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti prestížne ocenenie Award of Garden Merit.

 
RAST: plazivý, vytvára husté koberce dorastajúce do výšky 5-10 cm a šírky 20-30 cm. Je to stálozelená, sukulentná rastlina s dužinatými, zelenými listami, ktoré sa v zime zafarbujú do červena.

 
OPEĽOVACIE POMERY: nie sú známe, ale bežne sa množí odrezkami. Kvitne ale veľmi bohato svietivožltými kvetmi, hojne navštevovanými hmyzom, najmä včelami a menšími muchami. Jednotlivé kvety kvitnú len niekoľko dní, ale celá rastlina kvitne 2-4 týždne počas mája a júna a v prípade vhodných podmienok (dostatok slnka a dobrý odtok vody) sa môže objaviť aj druhá vlna kvitnutia počas augusta a septembra.

 
PLODNOSŤ: nie je isté, či tvorí plody alebo je sterilná.

VYUŽITIE: vynikajúca skalnička, vhodná aj na okraje suchších záhonov, ako pôdopokryvná rastlina, do nádob, na terasy či balkóny. Výborne sa kombinuje s inými suchomilnými trvalkami a skalničkami. Pritiahne všetky oči nielen počas kvitnutia.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé a suché stanovište s dobre priepustnou, kamenistou alebo piesočnatou pôdou. Nevhodné sú ťažké, zamokrené pôdy. Vyžaduje dobrý odtok vody.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná minimálne do -20 °C, prípadne až do -30 °C, veľmi suchuvzdorná a odolná voči vysokým teplotám. Je odolná voči väčšine chorôb, môže trpieť hnilobou koreňov pri nadmernej vlhkosti.

Slabo rastúci podpník pre čerešne a višne, vhodný do menších záhrad. Plytší koreňový systém, vyžaduje kvalitnejšie pôdy a závlahu v suchom lete. Plodnosť skorá, kvalita plodov výborná. V prvých rokoch sa odporúča opora.

PÔVOD: Holandsko, vyšľachtil ho André van Nijnatten v roku 2013 ako odrodu orgovánu Meyerovho (Syringa meyeri syn. Syringa pubescens subsp. pubescens) pod názvom Annys200810 a v Európe sa používa názov Flowerfesta® White.

 
RAST: umiernený, kompaktný, je to opadavý listnatý krík dorastajúci do výšky asi len 125 cm. Listy sú menšie (dlhé 3-5 cm), okrúhlo-vajcovité, šťavnato zelené.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne opakovane: koncom mája približne 3 týždne a znova v lete veľkými metlinami drobných, bielych, sladko voňajúcich kvetov, prípadne ešte raz na jeseň. Po odkvitnutí odporúčame kvety odstrihnúť.

 
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

 
PLODY: tobolky obsahujúce semená, ale nepestuje sa pre plody.

 
DOZRIEVANIE: najmä v júli a auguste, ale nepestuje sa pre plody.

 
VYUŽITIE: nádherný okrasný kompaktný orgován obzvlášť vhodný do malých záhrad aj na balkóny či strešné záhrady. Samozrejme parádu urobí aj vo veľkých záhradách či parkoch, napríklad v kombinácii s ružovou kvitnúcou odrodou Flowerfesta® Pink.

 
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje dobre odvodnenú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -28 °C. Je lepšie odolný voči múčnatke než staršie odrody.

PÔVOD: veľmi stará odroda, pravdepodobne z Francúzska, možno okolo dediny Calville v departamente l'Eure. Prvá zmienka o nej je už z roku 1598 v diele Jeana Bauhina.

 
RAST: stredne bujný až slabý, vytvára širšie ihlanovité koruny, vyžaduje častejší zmladzovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Coxova reneta, James Grieve, Krasokvet žltý, Parména zlatá, Priesvitné letné, Peasgoodovo, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, výška a pravidelnosť závislá na pestovateľských podmienkach.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 200-270 g, výberové plody aj 400 g), pravidelne tupo kužeľovité, kalvilovito rebrovité s 5 väčšími a 5 menšími rebrami. Šupka je jemná, žltozelená, na strome modro osrienená, v plnej zrelosti žltá, len niekedy s jemným červenkastým líčkom, jemná, mierne mastná. Dužina je žltobiela, veľmi jemná, krehká, šťavnatá. Chuť je vynikajúca, príjemne sladkokyslá, jahodovo korenistá, so vzácnou ananásovou príchuťou. Je to jedno z najchutnejších jabĺk vôbec.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice októbra, konzumne dozrieva v novembri až decembri, vydrží uskladnené do marca. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: vynikajúca stolová odroda s relatívne dobrou trvanlivosťou pri opatrnej manipulácii.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ale nie suché, chránené, ale neuzavreté, s dostatočne vlhkou, výživnou, hlinitou pôdou. Vhodná najmä do záhradok, najlepšie z južnej strany múrov do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, slabo v kvete. Silne náchylná na chrastavitosť, múčnatku, rakovinu, poškodenie hmyzom: vlnačkou krvavou aj obaľovačmi.

PÔVOD: Ukrajina, z voľného opelenia odrody Semjon.

RAST: pomalý, dorastá do výšky len približne 2-3 m, takže je vhodný aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: Na svoj nízky vzrast sa odroda vyznačuje vysokou úrodnosťou až do 30 kg z kríka.

PLODY: veľké podlhovasté plody fľaškovitého tvaru a tmavočervenej farby s priemernou hmotnosťou 5,5-9 g. Dužina je tmavočervená, hustá, dobre oddeliteľná od kôstky, s jemnou arómou a plnou sladko-kyslastou chuťou s vysokým obsahom cukru 9,1 %, s obsahom kyselín 1,8 %.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku augusta do začiatku septembra. Plody neopadávajú, vydržia na kríku až do vysušenia. Po zbere majú veľmi dlhú skladovateľnosť až 4-5 týždňov.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, sušené alebo kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Francúzsko, 1963, selekcia z odrody May Flower.

RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi skoro až skoro, dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: malé, guľaté, nesúmerné. Šupka je tenká, veľmi slabo až slabo prilieha k dužine, je husto až veľmi husto plstnatá. Základná farba je zelenobiela, na oslnenej časti prekrytá rozmytým výrazne červeným líčkom. Dužina je zelenobiela veľmi mäkká, vláknitá, sladkokyslá, pomerne chutná. Kôstka je kruhovitá, ťažko odlučiteľná od dužiny, vo väčšine prípadov prasknutá. Plody sú menej až stredne dobre veľkostne vyrovnané. Plody nepraskajú ani tak vplyvom dažďa ako vplyvom prasknutej a nedovyvinutej kôstky.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. dekáde 7., 30 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v rámci všetkých oblastí pestovania broskýň, aj tých okrajových.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná, vysoko tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: USA, South Haven, South Haven Experiment Station, vyšľachtil Stanley Johnston v r. 1962 ako kríženca genotypov SH 333 [Redhaven x SH 171 (voľne opelená Halehaven)] x SH 348 (voľne opelená Ambergem) a v roku 1965 vybral výsledného kríženca. Po 10 rokoch testovania bola v roku 1976 uvedená na trh.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený, tvorí silné kostrové konáre.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne .

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spoľahlivá.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,35 cm), guľaté, v tvare veľmi pravidelné. Šupka je zlatožltá s asi 80 % prekrytím červeným líčkom. Dužina je žltá, pevná, nevláknitá, výborne oddeliteľná od kôstky. Chuť je veľmi podobná chuti odrody Redhaven, kyslosladká až sladká, dobrá. Plody sú veľmi pevné a veľmi dobre znášajú prepravu.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, asi 10 dní po odrode Redhaven, teda v 2. dekáde augusta.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, výživy, destiláty.

 
STANOVIŠTE: slnečné, slnečné, teplé, chránené. Ideálna je hlboká, dobre odvodnená a prevzdušnená, ale dostatočne vlhká pôda bohatá na živiny, stredne ťažká. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve (5 z 10 bodov), vyššie mrazuodolná v kvetných pukoch a kvetoch (7 z 10 bodov), vysoko tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans) (1,14 zo škály 0-9, kde 9 je najhoršia hodnota), vyššie odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), stredne odolná voči bakteriálnej škvrnitosti (Xantomonas pruni), stredne až vyššie odolná voči dierkovitosti - klasterosporióze (Stygmina carpophila).

Opadavý ker alebo krovito rastúci strom dorastajúci do výšky 4 m. Protistojné, laločnaté, po okraji tupo zúbkované listy sa podobajú javorovým listom a na jeseň sa sfarbujú zo svetlozelena do červenofialova. Ker kvitne od júna do júla a zaujme nádhernými veľkými, bielymi súkvetiami. Plody tvoria jednosemenné guľovité kôstkovice, ktoré sú spočiatku tuhé, belavé s červeným líčkom, neskôr mäkké, karmínovo červené. Veľkosť 10 - 15 mm. Semienko vovnútri kôstkovice dozrieva od septembra do októbra. Plody sú horkej chuti a obsahujú jedovaté látky, ale majú aj liečivé účinky. Vysádza sa pre spevnenie brehov potokov a riek a pri parkových úpravách. Zaujme predovšetkým nápadnými bielymi kvetmi, atraktívnymi červenými plodmi a na jeseň krásne sfarbenými, tmavofialovými listami. Plody sú potravou pre vtáctvo. V liečiteľstve sa využívajú plody a kôra kaliny. Prirodzený výskyt v ťažších ílovitých pôdach, lužné lesy, vlhkejšie listnaté lesy, kroviská, medze. Nížiny až polohy do 1300 m.n.m. Pôvodné rozšírenie: Európa, Malá Ázia, severná Afrika .

PÔVOD: Východná časť Severnej Ameriky – od juhu východnej Kanady na severe až po Georgiu na juhu, od Nového Škótska na východe až po Minnesotu a Arkansas na západe. Do Európy bol privezený koncom 17. storočia. V súčastnosti je v Európe často pestovaný, objavuje sa nielen v mestskej zeleni a v parkoch, ale aj v lesoch.

RAST: Opadavý strom, dorastá do výšky 20–30(–40) m vysoký, s šedastou borkou. Listy má dlhé 10–25 cm a široké asi 10 cm. Na jeseň sa listy najmä mladších stromov farbia na červeno, odtiaľ pochádza druhový názov. Od príbuzných druhov s podobnou stavbou listov (Q. palustris, Q. coccinea, Q. velutina) sa líši najmä ich nápadne matným povrchom.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvitne v máji na letorastoch. Kvety sú jednopohlavné, samčie tvoria previsnuté jahňady, samičie sú jednotlivé, buď sedia priamo na konárikoch alebo majú krátke stopky. Je cudzoopelivý, na tvorbu semien potrebuje prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného jedinca.

PLODNOSŤ: Do plodnosti vstupuje v 20 až 30 rokoch, vyššie úrody dávajú až tak 50-ročné stromy. Viac rodia dominantné stromy s veľkou a voľnou korunou. Úroda je vyššia každých 2-5 rokov.

PLOD: Žaluď je skoro rovnako dlhý ako široký, guľovitý, na vrchole so zvyškom blizny, vyrastá po 1 až 2 na krátkych stopkách, guľovité. Žaluď je na báze plochý, 18 až 30 mm dlhý, lesklý, hnedý, jemne chlpatý. Čiaška je plytko miskovitá, hrubostenná, šupiny čiašky elipsovité, kožovité, lesklé, červenohnedé, chlpaté.

DOZRIEVANIE: v októbri. Plody dozrievajú až po dvoch letách.

VYUŽITIE: Veľmi vhodná, dekoratívna parková drevina s všeobecne drevina do mestskej zelene či alejí. Po odstránení horkých tanínov buď vymývaným mletého prášku z plodov alebo po naklíčení plodov sa dá použiť ako prídavok do múky.

STANOVIŠTE: Slnečné až polotieň, je menej náročný na svetlo a vlhkosť ako ostatné druhy našich dubov. Relatívne dobre znáša vysýchanie pôd a teplotné rozdiely prostredia, neznáša však zaplavovanie.

ODOLNOSŤ: Mrazuodolný do -34 °C až -40 °C. Suchuvzdornejší než ostatné naše duby. Odolný voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Nemecko, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg, kríženec Solaris a Gelber Muskateller (Muscat Blanc), 1987.

 
RAST: bujný, silne olistený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká.

 
PLODY: strapec stredne veľký, voľný, bobule stredné veľké, guľaté, šupka zelenožltkastá, dužina s vyšším obsahom kyselín, chuť muškátová, pripomína vôňu liči.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v auguste.

 
VYUŽITIE: vhodný na výrobu muškátového vína a sektu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Má menšie nároky na stanovište.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolný voči hubovým chorobám a mrazom. Silne odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až silne voči múčnatke (Uncinula necator) a stredne voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Slovensko, Borovce / VŠS Veselé pri Piešťanoch, vyšľachtili v roku 1964 Pavol Cifranič a Teodor Malík ako kríženec odrody Maďarská a zmesi peľu od Achrori, Arzami a Zard (podobne ako Barbora), odroda registrovaná v roku 1991.

RAST: bujný, tvorí previsnutú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Ledana, Leala, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Velita, Veselka, Vestar.

PLODNOSŤ: neskorá, stredne vysoká, niekedy striedavá.

PLODY: stredne veľké, guľaté, mierne nesúmerné, hladké. Šupka je len slabo plstnatá, oranžová s pomerne výrazným červeným líčkom. Dužina je oranžová, mäkká, jemná, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, pri plnom vyzretí až sladká, dostatočne aromatická, veľmi dobrá. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva počas 1. a 2. dekády júla, 9 dní pred Velkopavlovickou.

VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pre marhule.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve, v kvetných pukoch aj kvete, silne odolná voči voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).

PÔVOD: komplexné kríženie zahŕňajúce odrody Samarkandský samý raný, Goldcot, Scout a McClure bolo realizované v USA, výber zo semenáčov v ČR na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici, registrovaná bola v roku 1999.

RAST: slabý až stredne bujný

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, stredne dlho, zároveň s odrodou Velkopavlovická alebo tesne po nej. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Ledana, Leala, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Velita, Veselka, Vesna, Vestar.

PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Vyžaduje prebierku plodov.

PLODY: stredne veľké (priemerne 42 g), zboku kruhovitý, zpredu trojuholníkovitý, symetrický, hladký. Šupka je len veľmi slabo až slabo plstnatá, oranžová, s malým červeným, rozmytým líčkom. Dužina je oranžová, tuhá, stredne hrubá, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická, pikantná, veľmi dobrá. Jadro kôstky je stredne horké.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, od konca júna, 12-14 dní pred Velkopavlovickou.

VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie, konzerváciu, výrobu lekvárov.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvetných pukoch a v mladých plôdikoch, silne odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophilla), stredne odolná voči monilióze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), dobre odolná voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma), citlivá na šarku.

PÔVOD: Slovensko, miestna odroda z Bielych Karpát.

 
RAST: bujný, vytvára mohutné, dlhoveké stromy, jedny z najstarších.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až obrovské, nepravidelného, ale skôr valcovitého tvaru. Šupka je zelenobiela s tehlovočerveným líčkom na slnečnej strane. Dužina je biela, riedka, šťavnatá. Chuť je sladkastá s miernou horkosťou.

 
DOZRIEVANIE: zber počas augusta a sepembra, konzum hneď po zbere, vydrží maximálne do októbra.

 
VYUŽITIE: najmä na cider a mušty, hospodárske využitie.

 
STANOVIŠTE: nenáročná na polohu a pôdu. Veľmi vhodná do alejí, k cyklocestám, do voľnej krajiny, do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči chorobám aj škodcom.

PÔVOD: Švajčiarsko, Wädenswil, objavil ho koncom 19. storočia ako náhodný semenáč vrchný záhradník Löbner a pomenoval po svojom otcovi, popísaný bol prvýkrát v roku 1899.

 
RAST: zdravý, vytvára stredne veľké, vznosné a pravidelné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače nie sú overené, ale podľa času kvitnutia by mohli byť napr. Banánové zimné, Batul, Baumannova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Idared, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion,Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, skôr nižšia.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie plody (priemerne 180 g) kužeľovitého tvaru. Šupka je stredne hrubá, hladká, pololesklá, v základe citrónovožltá, prekrytá mramorovanou / pruhovanou červeňou. Dužina je chrumkavá, jemne žltkastá, voňavá, menej šťavnatá, na vzduchu takmer nezhnedne. Chuť výborná, sladko kyselkavá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra (čo najneskôr), konzumná zrelosť: december, skladovateľnosť do apríla i dlhšie. Vetrom plody nepadajú, nehnijú, nevädnú.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie, dlhodobé skladovanie. Plody dobre znášajú transport.

 
STANOVIŠTE: menej náročná odroda, vhodná i do vyšších, podhorských polôh; preferuje stredne ťažké pôdy a vlhkejšie ovzdušie.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chorobám, vrátane chrastavitosti a voči škodcom, len v suchu trpí múčnatkou.

PÔVOD: Francúzsko, Villiers-en-Breune, neďaleko Clionu, departement Indre, v roku 1760 ju našiel ako náhodný semenáč v háji Fromentau farár H. Leroy.

 
RAST: zdravý a bujný, vytvára typickú, krásnu, široko ihlanovitú, v neskorších rokoch riedkejšiu korunu - konáre sa pod váhou ovocia skláňajú. Plodonosný obrast je krátky až stredne dlhý. V dobe plodnosti treba korunu pravidelne presvetľovať.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Madame Verté, Magdalénka, Parížanka, Solanka, Trévouxská, Williamsova maslovka.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké, fľaškovito pretiahnuté. Šupka je hrubšia, hladká, ale málo lesklá, zelená až žltkastá, niekedy na slnečnej strane mierne načervenalá, miestami pokrytá hrdzavými lenticelami, často s odrodovo typickým švom. Celé plody jemne muškátovo voňajú. Dužina je žltkastobiela, polojemná, často polorozplývavá, šťavnatá, okolo jadrovníka býva zrnitá. Chuť z dobrých polôh je sladkokyslastá, mierne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: Zber podľa polohy a preibehu počasia od konca septembra do konca októbra (pri predčasnom zbere plody vädnú), konzumne dozrieva 3-5 týždňov po zbere, vydrží uskladnená v chlade do januára až februára, dozrieva veľmi postupne.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie, kompóty, sušenie, výživy a pečenie. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, stromy sú nenáročné na polohu, ale ideálnymi sú pre ne teplejšie polohy a úrodné, výhrevné, hlboké pôdy, lebo z oblastí studených, mokrých a drsných je ovocie vodnaté a repovitej chuti. Sadíme ju na vzdušné, no pred vetrom chránené a slnečné miesto a udržujeme vzdušnú korunu.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, v mladosti aj menej, ale veľmi dobre regeneruje, menej mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti a monilióze v uzavretých či zatienených polohách.

PÔVOD: Francúzsko, INRA (dnes INRAE), vyšľachtili ho pod vedením Érica Germaina ako kríženca medzi francúzskymi odrodami Franquette x Lara ([Hartley × Payne] × [PI 18256 × Conway Mayette]) v r. 1993 a na trh bol uvedený v r. 1995.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, dosahuje obvykle výšku a šírku len 6-8 m. Koruna je v mladosti pyramidálna, neskôr guľovitá, rozložitejšia. Sadíme ho v spone od 5x6 m do 9x9 m. Raší neskoro.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý, kvitne protoandricky, teda samčie kvety kvitnú skôr než samičie a kvitnutie sa v tomto prípade neprekrýva. Vhodné opeľovače: Fernor, Pedro, sám je vhodným opeľovačom pre odrody Chandler, Lara a Fernor. Kvitne neskoro, začína ešte neskôr než Chandler a Red Livermore.

PLODNOSŤ: je skorá (4-5 rokov po výsadbe), výrazne skoršia než u Franquette, vysoká, pravidelná, rodí nielen na koncových výhonoch, ale aj na laterálnych. 5-7-ročné stromy už dávajú úrodu okolo 16-20 kg.

PLODY: sú veľké (priemerne 32-36 mm, 11-12 g, až 15 g), guľaté. Škrupina je stredne hrubá, stredne dobre až dobre lúskateľná. Jadro dobre vypĺňa škrupinu (tvorí 47-50 % hmotnosti orechu), je veľmi svetlé, krémové až svetložlté. Chuť je výborná, sladkastá, vysoko oceňovaná. Jadrá obsahujú priemerne 64 % tuku, 20 % bielkovín, množstvo vitamínov a stopových prvkov (vrátane Ka, Ca, Fe, Mg a P).

DOZRIEVANIE: neskoré, od začiatku do polovice októbra. Pri vhodnom skladovaní v škrupine má trvanlivosť niekoľko mesiacov.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum a zdobenie cukrárskych výrobkov kvôli svetlosti šupky, na pečenie vcelku, ako nasekané či pomleté či na lisovanie oleja. 

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred studeným vetrom, s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-piesočnatou pôdou. Kvôli neskorému rašeniu, kvitnutiu a mrazuodolnosti v dreve je vhodný aj do vyšších, chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve, vďaka neskorému rašeniu a kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči bakteriálnej škvrnitosti orechov (Xanthomonas arboricola pv. juglandis) aj voči antraknóze listov (Gnomonia leptostyla).

Foto zdroj: gordesltd.com.tr, cevizfidaniyetistir.com