12% DPH

PÔVOD: USA, Wisconsin, vyšľachtil ju v roku 1999 Roger Anderson voľným opelením odrody Bartzella, ktorá je medzidruhovým krížencom Paeonia x itoh medzi bylinnou Paeonia lactiflora a drevitou Paeonia suffruticosa.

 
RAST: stredne rýchly, dorastá do výšky 60-130 cm a šírky 60-100 cm. Je to dlhoveká trvalka prezimujúca v hľuznatom koreni. Zdravé a počas celej zsezóny atraktívne listy sú hlboko vykrajované a pri rozvíjaní majú červenkastý nádych, počas leta sa zmenia na svetlozelené a na jeseň sčervenajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: prevažne sterilná, od mája do júna kvitne veľkými (13-15 cm), poloplnými, ružovočervenými, jemne voňavými kvetmi s tmavším stredom a žiarivožltými tyčinkami. Počas kvitnutia mení farbu od tmavšej, malinovoružovej až po svetloružovú s žltkastým nádychom.

 
PLODNOSŤ: väčšinou netvorí plody so semenami.

 
PLODY: väčšinou netvorí plody - mechúriky.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka, ktorá najlepšie vynikne ako solitér alebo s inými odrodami pivoniek v samostatnom záhone.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou a dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -28 °C. Nezvykne trpieť chorobami a škodcami, zriedkavo ju môžu poškodiť háďatko králikové (Aphelenchoides ritzemabosi) či hrotokrídlovec záhradný (Hepialus lupulinus) alebo verticíliové vädnutie v prípadne nedostatočne priepustnej pôdy.

PÔVOD: druh z východnej Ázie a Japonska, kde sú pestované a šľachtené celé stáročia. Tento kultivar pochádza z Nemecka, vyšľachtil a na trh ho v r. 1905 uviedol Georg Ahrends, pôvodne ju uvádzal ako kríženca Hosta fortunei × Hosta sieboldiana, ale zrejme ide o kríženca druhov Hosta sieboldiana × Hosta tokudama.

RAST: stredne rýchly. Dorastá do mohutného trsu s výškou 60 cm a šírkou 90 cm, s modrozelenými, srdcovitými, silne vráskavými listami s výraznou žilnatinou a rozmermi približne 23x20 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne ako jedna z najskorších odrôd od júna do augusta bielymi, zvončekovitými, nevoňavými kvetmi.

PLODNOSŤ: nepestuje sa kvôli plodom, ale v prípade prítomnosti inej odrody vysoká.

PLODY: suché, pukavé tobolky obsahujúce viacero semien, ktoré si nezachovávajú vlastnosti odrody.

DOZRIEVANIE: od konca júla do septembra.

VYUŽITIE: veľmi ozdobná a dokonca aj jedlá rastlina do polotieňa a tieňa stromov aj budov, kombinovateľná s inými odrodami hosty. Kulinárne využitie: jedlé sú mladé výhonky, mladé stopky listov a mladé listy, ktoré sa jedia varené alebo dusené najmä v ázijských krajinách. Chuťou sa trochu podobajú špargli. Jedlé sú aj kvety zasurova s menej výraznou chuťou, ale veľmi dekoratívne do šalátov a dezertov k tmavým polevám.

STANOVIŠTE: najlepšie polotieň až silnejší tieň, ale tejto odrode nevadí ani priame ranné slnko, treba sa vyhnúť lokalite silne osvetlenej poobedným slnkom. Uprednostňuje ľahšiu, dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú piesočnato-hlinitú či hlinitú pôdu. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v podzemku (minimálne do -28 °C, možno až do -40 °C). Je to jedna z odrôd najviac odolných voči slizniakom a slimákom.

PÔVOD: Nemecko, Ronsdorf, vyšľachtil Georg Arends ako komplexného medzidruhového kríženca ktorý má medzi rodičmi druhy Astilbe chinensis, A. japonica, A. thunbergii, a A. astilboides, uviedol ho na trh v r. 1933.

RAST: vzpriamený, kompaktný. Je to trvalka dorastajúca do výšky približne 40-60 cm, tvorí drevnatejúce podzemky, pomocou ktorých sa pomaly rozrastá a vytára husté trsy. Pri rašení ma purpurové, neskôr tmavozelené, lesklé zložené listy, ktoré na jeseň zožltnú.

OPEĽOVACIE POMERY: prevažne hmyzom opelivé, najmä včelami a motýľmi. Kultivar Fanal kvitne hustými, vzpriamenými súkvetiami žiarivočervenej farby, ktoré lákajú opeľovače.

PLODNOSŤ: pravdepodobne sterilná, množí sa vegetatívne oddeľkami podzemkov.

VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka atraktívna pre opeľovače vhodná do tieňa či polotieňa pod stromy, používa sa aj na okraje záhonov, do záhradných skupín aj kvetinových záhonov. Je výborná na rez do vázy.

STANOVIŠTE: polotieň až tieň, humózne, vlhkejšie, dobre priepustné pôdy s kyslou až neutrálnou reakciou. Nevhodná je suchá a priamemu slnku veľmi vystavená pôda, ktorá vedie k stresu rastlín. Je vhodná aj do oblastí s chladnejším a vlhkejším podnebím.

ODOLNOSŤ: veľmi odolná voči mrazom, znesie teploty až do –30 °C. Dobre odolná voči bežným chorobám a škodcom.

PÔVOD: južná Európa, Španielsko, juhozápadná Ukrajina až Stredná Ázia. V strednej Európe rastie hlavne v teplejších oblastiach, na Slovensku na karbonátoch v teplejších oblastiach, najvyššie položené výskyty sú zaznamenané z Muránskej planiny.

 
RAST: stredne bujný, tvorí vyšší viackmenný ker až strom dorastajúci do 9–13 m výšky a 9 m šírky, často so zakriveným kmeňom. Koruna je široká, guľovitá až nepravidelná. Listy sú široko vajcovité až okrúhle, krátko hrotité, po okraji vrúbkovano zubaté, na vrchnej strane tmavozelené lesklé, lysé, na spodnej svetlozelené.

 
OPEĽOVACIE POMERY: variabilne samoopelivá aj cudzoopelivá so stromami s obojpohlavnými kvetmi aj so stromami len s funkčne samičími voňavými kvetmi opeľovanými hmyzom, kvitne v máji.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3-6 rokoch), vyššia v prípade stromov s funkčne samičími kvetmi.

 
PLODY: malé (6–7 mm), guľovité, tmavočervené až čierne kôstkovice horkej chuti. Kôstka je asi 4 mm veľká, vajcovitá s dvoma rebrami, žltkastá až svetlosivá, hladká.

 
DOZRIEVANIE: koncom júna a v júli.

 
VYUŽITIE: celý strom je veľmi ozdobný, tvarom koruny, listami, voňavými kvetmi aj plodmi, vhodný do parkov a záhrad, alejí či medzí a voľnej krajiny. Používa sa ako suchuvzdorný a vzrast oslabujúci podpník pre čerešne a višne. Pomleté jadrá kôstok sa v Grécku, Egypte a v Malej Ázii používajú v malých množstvách ako korenie "mahleb" / "mahlepi" s chuťou a vôňou kombinujúcou horké mandle a čerešne či marcipán do pečiva či syrov. Má tvrdé a ťažké drevo vhodné na rezbárstvo.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje vlhké, ale dobre odvodnené, hlinité, chudobnejšie pôdy, ale je odolná voči suchu, rastie v lesostepných spoločenstvách spolu s dubom plstnatým a jaseňom mannovým a inými teplo a suchomilnými drevinami, hlavne na výhrevných, vysychavých, vápenatých a kamenitých stanovištiach. Je vhodná aj do tepelných ostrovov miest.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C, silne suchuvzdorná a dobre odolná voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: druh má pôvod v Japonsku, pôvodne je to endemit, pôvodný areál sa nachádza len na neveľkom území na juhu ostrova Honšú, v okolí mesta Nagoja, kde rastie v podhorských a horských lesoch až do nadmorskej výšky okolo 550 m n. m. Do Európy bola  privezená až v roku 1862. Odroda Rosea pochádza z Japonska z konca 19. storočia, do Európy bola privezená prvýkrát v roku 1893.

RAST: umiernený až stredne bujný. Je to opadavý krík až menší strom, dorastajúci do výšky a šírky 2,5-4 m, v strednej Európe obvykle nepresahuje výšku 3 m. Letorasty má husto chlpaté, listy vyrastajú striedavo, majú krátku stopku, sú kopijovité až vajcovité, dlhé 5–8 cm a široké 1–3 cm, na líci lysé, na rube lysé alebo na žilkách krátko chlpaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne pred olistením v marci až apríli. Kvety vyrastajú jednotlivo, puky sú veľké, ružové a šupinaté a svetloružové kvety blednúce počas kvitnutia dobiela dosahujú priemer okolo 8 cm. Kvet tvorí veľa piestikov a ešte viac tyčiniek, do 13 okvetných lístkov kopijovitého tvaru, ktoré odstávajú.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: kužeľovité mechúriky s červenohnedými, dekoratívnymi, nejedlými semenami, dlhé 4-8 cm, široké 2-3cm. 

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: Nielen na jar veľkými hviezdovitými kvetmi, ale aj v lete a na jeseň listami a plodmi dekoratívny ker či strom, ktorý je vhodné pestovať ako solitéru či v kombinácii s inými magnóliami v dostatočnej vzdialenosti, aby mali dosť svetla. Vhodná aj do menších záhrad, ale aj stredne veľkých či veľkých, do parkov a inej mestskej zelene, najmä v ochrane budov. 

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najlepšie kvitne na plnom slnku. Preferuje vlhkú, no dostatočne odvodnenú, hlinitú, neutrálnu až kyslú pôdu, znesie aj ílovitú či zásaditú, ak je dostatočne humózna. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve až do -26 °C až -29 °C. Kvitne neskôr než magnólia Soulangeova, takže lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Nezvykne u nás trpieť výrazne škodcami či chorobami.

PÔVOD: Nemecko, Grevenbroich, Porýnie, vyšľachtil ju v roku 1878 Dietrich Uhlhorn mladší ako kríženec medzi Ananásovou renetou a Purpurovým agátovým a pomenoval ju po svojom svokrovi súdnom radcovi Vinzenzovi von Zuccalmagliovi.

 
RAST: v mladosti stredný, neskôr slabší, menej intenzívny, koruna spočiatku široká, neskôr vysoko guľovitá, hustejšia.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Coxova reneta, James Grieve, Croncelské, Landsberská reneta, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Ušľachtilé žlté, Železné.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, v plnej plodnosti striedavá.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, s vajcovitým až guľovitým tvarom, veľkostne aj tvarovo nevyrovnané. Šupka je zelenkavo citrónovožltá, na slnečnej strane s červeno-oranžovým nádychom, s červenohnedými lenticelami. Dužina je jemná, hustá, šťavnatá, mierne voňavá, chuť sladko kyselkavá, vyvážená, príjemne korenistá, osviežujúca, veľmi dobrá.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v novembri až začiatkom decembra, skladovateľnosť do februára až marca. Nepadajú predčasne pôsobením vetra. Nevädne pri skladovaní, ale môže múčnatieť.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie a skladovanie. Na vzduchu nehnedne. Plody sú odolné voči otlačeniu a vhodné na transport.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy živné, vlhké, stredne ťažké, nie však mokré. V suchých pôdach sú plody len veľmi malé. Vhodná pre teplé polohy, chránené pred vetrom a silnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolná voči škodcom, v dreve často namŕza, stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke, v mokrých pôdach trpí rakovinou.

PÔVOD: súčasné Poľsko, Pruszc (nemecky Praust) pri Gdansku, ako náhodný semenáč ju od 70. rokov 19. storočia začal množiť nemecký škôlkar Anton Rathke, ktorý ju pomenoval podľa svojej dcéry.

 
RAST: slabý, vytvára menšie, úplne previsnuté, dekoratívne koruny. Je vhodná aj do menších záhrad.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Kvety sú veľmi dekoratívne, tmavoružové. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Coxova reneta, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Grahamovo, Hetlina, Jonathan, Malinové holovouské, Matkino, Ontário, Panenské české, Parména zlatá zimná, Studničné, Vejlímek červený.

 
PLODNOSŤ: skorá, dosť vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, tupo kužeľovité. Šupka je hladká, hrubá, lesklá, zelenožltá až žltá, prekrytá na slnečnej strane červeným pruhovaným líčkom. Dužina je belavá, jemná, veľmi šťavnatá, málo chrumkavá. Chuť je kyslejšia až sladkokyslá, mierne korenistá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, dozrieva v októbri, vydrží do januára.

 
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, kuchynské spracovanie a najmä na muštovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na polohu ani na pôdu, je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i kvete, menej odolná voči chrastavitosti a múčnatke.

PÔVOD: USA, USDA/Southern Illinois University, kríženec (US 1482 x Darrow) x Thornfree

RAST: plazivý až polovzpriamený, stredne hustý. Výhony sú beztŕnne, hladké, lesklé, nevýrazne hranaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká, hlavná je na minuloročných výhonoch v lete.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 6,9 g), tvarovo vyrovnané, vajcovité, tmavo čierne, stredne lesklé, málo až stredne pevné, plod slabo až stredne silne drží na lôžku. Chuť je sladkokyslá až sladká (priemerne 6,8-12,2 Brix).

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od polovice augusta do septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie aj ďalšie spracovanie (sirupy, džemy a zaváraniny).

STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do teplých a chránených stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne odolná voči plesni šedej (Botrytis cinerea).

PÔVOD: druh pochádza z územia USA, od štátu New York po Floridu, ns západ až po  Iowu, Missouri, Oklahomu a Louisiana, kde rastie na vlhkých alebo skalnatých zalesnených svahoch, v roklinách, na brehoch potokov a úpätí útesov. Odrodu Candybelle® Marshmallow vyšľachtil v Holandsku v roku 2014 Guido Rouwette ako semenáč s otcovskou odrodou Anabelle a uviedol na trh v roku 2019. Synonymá: GRHYAR1406^PBR.

RAST: umiernený, kompaktný, je to opadavý ker, ktorý dosahuje výšku cca. 80 cm a šírku 90 cm. Vyznačuje sa pevnými, neohýbajúcimi sa, vzpriamene rastúcimi konármi, ktoré unesú ťažké súkvetia aj v daždi. Má sýtozelené listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú dožlta.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, ale väčšina kvetov v súkvetí je sterilná. Kvitne od júla do septembra na letorastoch veľkými (20-25 cm), guľovitými súkvetiami veľkých, sterilných kvetov s občasnými menšími, plodnými kvetmi od krémovej do svetlolososovej.

PLODNOSŤ: skorá, ale zanedbateľná.

PLODY: nejedlé drobné tobolky. 

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: nízky krík okrasný najmä dlho kvitnúcimi kvetmi, ale aj listami vhodný najmä do skupinových výsadieb s ďalšími odrodami a druhmi hortenzií či iných kríkov do polotieňa stromov či ako pozadie pre trvalkový záhon v menších aj väčších záhradách, parkoch či inej mestskej zeleni. Veľmi sa hodí na rez čerstvých, ale aj sušených kvetov do kytíc a aranžmánov. Kulinárne využitie: olúpané konáre sa dajú zaliať ako čaj. Letorasty sa dajú uvariť a následne opražiť pred konzumáciou. Liečivé využitie: korene pôsobia proti črevným parazitom, sú potopudné, močopudné, vyvolávajú vracanie. Používajú sa pri obličkových kameňoch, zápale močového mechúra, zápale obličiek, zväčšenej prostate a zápaloch priedušiek. Nadmerné dávky však spôsobujú nevoľnosť a zahlienenie priedušiek. čerstvé korene sú šťavnaté a ľahko sa krájajú, sušené sú veľmi tvrdé a pevné. Zbierajú sa na jeseň a nakrájajú na malé kúsky pred usušením. Ošúpaná borka sa používa ako obklad na rany, popáleniny, natiahnuté svaly apod.

STANOVIŠTE: slnečné v chladnejších polohách s dostatočne a rovnomerne vlhkou pôdou alebo polotieň v teplejších polohách. Je veľmi prispôsobivá rôznej pôde, ale neznáša sucho, rýchlo vädne. Na farbu kvetov nevplýva výrazne pH pôdy, je relatívne stabilná v porovnaní s hortenziou veľkolistou. 

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -23 °C až -25 °C, tým, že kvitne na letorastoch, kvitnutie nebýva ohrozené ani silnejšími mrazmi v zime. Je menej odolná voči suchu než iné druhy hortenzií. Veľmi dobre je odolná naopak voči dažďu a vetru, konáre držia pevne. Zajace a králiky ju nezvyknú poškodzovať. Je dobre odolná voči väčšine chorôb a škodcov poškodzujúcich hortenzie, ale niekedy ju môžu potrápiť vošky, roztoče a puklice či múčnatka, listová škvrnitosť (Cercospora sp.) či botrytída v príliš vlhkých podmienkach (Botrytis sp.). 

PÔVOD: východná Ázia od V Sibíru cez Mongolsko po severnú Čínu, kde rastie na vlhkejších svahoch a v roklinách, v nadmorských výškach od asi 1000 do 1600 m n.m.

RAST: bujný do výšky cca 60-100 cm. Listy sú veľké, hladké, zelené, kvety biele. Jedlé stonky sú červenkasté, šťavnaté, sladkokyselkavé, osviežujúce. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, vetrom opelivá.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, úroda stoniek je stredná až vysoká.

PLODY: nie sú jedlé, sú vajcovité nažky s 2-4 krídlami, používame len na rozmnoženie.

DOZRIEVANIE: zber stoniek od apríla do júna. Semená na rozmnožovanie dozrievajú v júli a auguste.

VYUŽITIE: stonky treba tepelne upraviť, používajú sa na prípravu koláčov, kompótov, omáčok, sirupov, v ktorých si zachovávajú ružovkastú farbu.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište až polotieň, humózne, dostatočne vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v koreni do -37 °C až -40 °C. Na jar ju môžu poškodzovať slimáky a slizniaky.

PÔVOD: Nemecko, objavil ju Reimer Kordes ako mutáciu odrody Ilse Krohn v roku 1964.

RAST: veľmi bujný, kríkový, dorastá do výšky až 275 cm. Listý sú tmavozelené, lesklé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne opakovane vo vlnách v malých súkvetiach od júna po prvé silnejšie mrazy. Kvety sú veľké (priemerne 14 cm), poloplné (so 17-25 lupienkami), silne voňavé, biele či krémové so stredom farby svetlej marhule či šampanského.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú malé, guľaté. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna ruža vhodná do pozadia zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami, ako vyšší živý plot, k pergolám, oblúkom a iným oporám, na rez do vázy. Kulinárne využitie: silne aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Z celých kvetov sa destiláciou dá získať ružový olej a ružový hydrolát. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné či polotieň, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, na jar letorasty vyžadujú ochranu pred neskorými jarnými mrazmi. Je silne odolná voči čiernej škvrnitosti listov. Znesie aj zatienenie.

PÔVOD: druh je dosť premenlivý a pochádza zo severnej Európy, Ázie a Severnej Ameriky, v strednej a západnej Európe sa vyskytuje ostrovčekovito ako glaciálny relikt. Odroda Goldfinger pochádza z Holandska, Gorsselu, kde ju vyšľachtil H. Knol a na trh uviedol v roku 1970. 

RAST: stredne bujný, s hustým, guľovitým habitom, v porovnaní s inými odrodami nátržníku krovitého je bujnejší. Je to opadavý ker dosahujúci výšku 0,9-1,2m a šírku 1,2-1,5 m. Listy sú zložené, obvykle tvorené piatimi úzkymi, kopijovitými, šedozelenými až modrozelenými lístkami. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. V rámci nátržníkov začína rozkvitať stredne skoro, od júna do októbra či prvých silnejších mrazov veľkými (4-5 cm), zlatožltými kvetmi s 5 lupeňmi a množstvom ozdobných tyčiniek.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: drobné, chlpaté, nejedlé nažky.

DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

VYUŽITIE: rastlina je dekoratívna olistením aj dlhým kvitnutím a používa sa najmä ako krovitý okraj záhonov, na nízke živé ploty, ako pastva pre rôzne opeľovače, v záhradách, parkoch a inej mestskej zeleni, aj ako protierózna drevina na svahoch. Kulinárne využitie: sušené listy sa používajú ako náhrada čínskeho čaju.

STANOVIŠTE: slnečné, polotieň, preferuje dobre odvodnenú hlinitú pôdu, preferuje zásaditú pôdu, ale znesie aj mierne kyslú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve až do -42,8 °C až -45,6 °C, kvety po slabších mrazoch na jeseň pokračujú v kvitnutí. Po zakorenení je dobre odolný voči suchu. Nezvykne trpieť chorobami, niekedy sa môže vyskytnúť múčnatka, listové škvrnitosti či v nedostatočne odvodnenej pôde zahnívanie koreňov.

PÔVOD: druh pochádza zo Severnej Ameriky - najmä východných a stredných oblastí USA a východu Kanady. Rastie tam najmä na brehoch vodných tokov, okrajoch lesov a skalnatých svahoch. Kultivar Little Devil^™ vyšľachtil v USA vo Wisconsine profesor David C. Zlesak na University of Wisconsin - River Falls a bol uvedený na trh okolo roku 2010 a ochrannú známku naň má škôlka Bailey Nurseries. Synonymá: Donna May. 

RAST: kompaktný, umiernený, polovzpriamený. Je to opadavý ker, ktorý vyniká jemne textúrovaným, tmavobordovým olistením, ktoré ho odlišuje od iných kultivarov tavole kalinolistej. Dorastá do výšky a šírky okolo 90-120 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v máji až júni. Kvety sú chocholíkovité vrcholíky ružovkastobielej farby.

PLODNOSŤ: pravidelná ale kvantitatívne nevýznamná. Plodenie má najmä okrasný charakter. 

PLODY: plod je malý, nafúknutý mechúrik, 0,5 - 1cm veľký, zelenej až červenohnedej farby pri dozrievaní. Má výhradne okrasný charakter. 

DOZRIEVANIE: v auguste až septembri. 

VYUŽITIE: ako okrasný ker pre svoje výrazné tmavopurpurové až bordové listy a ružovkasté kvety najmä do okrasných záhrad, skupinových výsadieb, nízkych živých plotov alebo do nádob. 

STANOVIŠTE: slnečné, dobre toleruje polotieň. Nenáročná na pôdu - vyhovujú jej piesčité, hlinité aj ílovité pôdy, široká škála pH. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná až do -37 až -40 °C, mierne suchovzdorná, toleruje mestské prostredie. Vysoko odolná voči škodcom a chorobám, zriedkavo sa môžu vyskytnúť vošky. Je podstatne vyššie odolná voči múčnatke než iné odrody tavole.

PÔVOD: druh pochádza z východnej Ázie, z Japonska a strednej Číny, kde rastie ako podrast vo vlhkých a tienistých lesoch v nadmorských výškach zhruba od 1000 až do 2600 m n. m. Odroda Green Carpet je neznámeho pôvodu, ale pravdepodobne ide skôr o selekciu kompaktného vzrastu než zámerného šľachtenca.  

RAST: stredne bujný, nízky, kompaktný, je to ker či poloker, ktorý vytvára koberce s výškou 15-20 cm a šírkou okolo 60 cm. Má stálezelené, lesklé, tmavozelené listy s pílkovitým okrajom dlhé až 7 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Na opelenie treba inú odrodu (napr. Silver Edge, Green Sheen alebo Variegata) alebo semenáč. Kvitne u nás v apríli až máji menšími (2,5-5 cm) klasmi bielych kvetov umiestnenými na vrchole letorastu, od toho je odvodený ich druhový názov (terminalis = vrcholový). Kvety obsahujú hrubšie tyčinky, od toho je odvodený ich rodový názov (pachys = hrubý, andra= mužský).

PLODNOSŤ: v prítomnosti opeľovača stredná. Množí sa vegetatívne podzemkami. 

PLODY: malé (5-6 mm), oválne, biele, jedlé kôstkovice sladkej chuti a šťavnatej konzistencie.

DOZRIEVANIE: v septembri a októbri.

VYUŽITIE: je to listami celoročne veľmi dekoratívný pôdopokryvný ker vhodný do tieňa stromov a väčších krov. Dobre zabraňuje erózii, potlačuje rast neželaných rastlín a je vhodný do tienistých kútov záhrad, parkov, cintorínov či iných verejných priestorov. Je neatraktívna pre niektoré hlodavce, podľa experimentov minimálne pre hraboše prérijové (Microtus ochrogaster), takže by mohla pôsobiť ako odpudzovač pre hlodavce okolo stromov, u nás toto pôsobenie zatiaľ nebolo overené. Kulinárne využitie: Plody sa dajú konzumovať surové alebo tepelne upravené.

STANOVIŠTE: tieň až silný tieň pod stromami či za budovami. Preferuje humóznu pôdu, ktorá je dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, mierne kyslá až neutrálna. Neznáša horúce, vysýchavé stanovištia. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná až do -29 °C až -34 °C, znesie aj silné zatienenie a konkurenciu koreňov stromov. Je málo náchylná na choroby a škodce, v príliš vlhkých podmienkach sa môže objaviť hubová hniloba listov (Volutella pachysandrae) alebo hniloba koreňov v zle odvodnenej pôde. Príležitostne sa môžu vyskytnúť aj štítničky, roztoče či slizniaky v príliš vlhkej polohe. 

PÔVOD: druh pravdepodobne pochádza z juhovýchodnej Číny, od provincie Jün-nan až po pobrežnú provinciu Šan-tung, kde rastie pozdĺž vodných tokov v horských lesoch, v krovinatej pobrežnej vegetácii aj v okolí ciest, v nadmorskej výške pod 1000 m n. m. Odroda Blush Pink pochádza z USA, Texas, Magnolia, Magnolia Gardens Nursery, objavená ako nekvitnúca mutácia odrody Firepower v in-vitro množiarni tejto škôlky v roku 2004. Synonymá: Aka.

RAST: umiernený, kompaktný, je to stálezelený až poloopadavý ker dorastajúci do výšky len 75 cm a šírky 90 cm. Nové listy majú ružový nádych a uchovávajú si ho po celý rok, kedy konečne ozelenejú do tmavej zelenej. Takže od jari do leta má krík zelené listy prekryté na povrchu ružovkastými listami letorastov, v zime sa všetky listy sfarbia do červena. Názov odrody "Aka" znamená v japončine "červený". V chladnejších oblastiach (USDA zóna 6 a menej), listy čiastočne alebo úplne na zimu opadávajú.

OPEĽOVACIE POMERY: tento kultivar netvorí kvety.

PLODNOSŤ: netvorí kvety ani plody.

PLODY: žiadne.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: je to najmä v teplých oblastiach listom celoročne okrasná drevina, ktorá sa dá pestovať ako solitéra, ale najlepšie vynikne v skupine či v nízkom, neformálnom živom plote, ako lem záhonov v záhradách, parkoch či inej mestskej zeleni, ale aj na balkónoch a terasách.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, znesie aj silnejšie zatienenie, ale najlepšie sa vyfarbuje na priamom slnku s určitým zatienením poobede. Preferuje stredne úrodné, humózne, stredne vlhké, dobre odvodnené pôdy, hoci toleruje širokú škálu pôd. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.  

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -20,6 až -23,3°C, pri teplote pod 12°C opadávajú listy. Dobre zakorenené rastliny tolerujú do určitej miery aj sucho. Nezvykne u nás trpieť chorobami a škodcami. Len v zásaditej pôde sa môže na listoch prejaviť chloróza.

PÔVOD: Severná Amerika - V časť v oblasti od Velkých jazier až po Appalačské hory. Presný pôvod tohto kultivaru nie je jasný, ale známy je už od 40. rokov 20. storočia.

RAST: bujný, dorastá do výšky 80-120 cm a šírky 50-60 cm. Je to trvalka prezimujúca v koreni. Byľ je dlhá, jednoduchá, rozvetvuje sa len hore. Listy sú protistojné, väčšinou prisedavé, kopijovité, sýto zelené, mladé majú stredne silné antokyánové (purpurovohnedé) zafarbenie.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivý, hmyzom opelivý, od júla do augusta až septembra kvitne voňavými modrofialovými kvetmi so svetlejším očkom, kvety sú usporiadané do kopulovitej metliny. Modrý odtieň vynikne najmä skoro ráno a pred zotmením.

PLODNOSŤ: pri ponechaní kvetenstva vysoká, pravidelná.

PLODY: vajcovité tobolky so semenami.

DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.

VYUŽITIE: veľmi okrasná, dlho kvitnúca klasická trvalka vhodná do zmiešaných trvalkových záhonov, nektárodajná a atraktívna aj pre opeľovače, najmä včely, motýle a čmeliaky. Dobre vynikne v kyticiach. Kulinárne využitie: koruny kvetov po vytrhaní z kalichov sú jedlé a ich môžete konzumovať zasurova v šalátoch či ako jedlú dekoráciu dezertov, v krémoch či nátierkach.

STANOVIŠTE: najlepšie polotieň, ale aj slnečné, uprednostňujú dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú, úrodnú pôdu.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný - minimálne do -34,4 °C. Silne odolný voči múčnatke (Erysiphe cichoracearum). Napadnutie roztočmi sa dá minimalizovať umiestnením na dostatočne vlhké miesto a zabezpečením dostatočnej vlahy v časoch sucha.

PÔVOD: stredná a južná Európa, stredná Ázia, severozápadná Afrika, Severná Amerika. Niekedy je považovaný za kultivar, inokedy za prirodzenú mutáciu európskeho druhu, možno zo severotalianského Lombardska, kde ho pestovali už v 18. storočí. Jeho atraktívny a najmä nezameniteľný habitus mu zabezpečil rýchle rozšírenie do všetkých klimaticky vhodných oblastí sveta, vysádza sa v Európe, Severnej Amerike aj vo východnej Ázii.

RAST: v mladosti pozvoľný, potom rýchlejší, dožíva sa zhruba 150 rokov. Vytvára mohutné stromy s úzkou, vretenovito valcovitou korunou, dorastá do výšky 30-40 m, šírky a kmeňom v priemere 1-2 m s výraznými koreňovými nábehmi. Borka je černavá , pozdĺžne rozpukaná. Konáre vyrastajú z kmeňa pod uhlom asi 20 stupňov a smerujú zvislo hore. Listy sú striedavé, s dlhými stopkami, kosoštvorcové až vajcovité, dlhé 4-10 cm, obykle širšie než dlhšie, lysé.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až apríli, vytvára len samčie súkvetia - jahňady.

PLODNOSŤ: keďže tvorí len samčie jahňady, netvorí plody. Rozmnožujeme ho odrezkami, ktore výborne zakoreňujú.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: vhodný na výsadby pozdĺž vodných tokov a nádrží, znáša však aj suššie podmienky, vhodný aj do alejí či stromoradí, parkov, pri športových ihriskách. Púčiky sú liečivé a využívajú sa v tzv. gemmoterapii. Pôsobia proti skorbutu, antisepticky, podporne, močopudne, potopudne, podporujú vykašliavanie, pôsobia proti bolesti. Spolu s kôrou mladých konárikov bsahujú aj salicín, ktorý sa v tele rozkladá na kyselinu salicylovú, teda acylpyrín, ktorý znižuje horúčku.

STANOVIŠTE: slnečné. Jeho nominátny druh, topoľ čierny, prirodzene rastie v lužných lesoch. Je dominantou na piesočnatých brehoch riek alebo na štrkovitých podložiach. Dobre znáša suché podmienky v hornej časti pôdy, potrebuje ale vyšší stav hladiny podzemnej vody. Ako jeden z mála druhov stromov je schopný kolonizovať štrkové pôdy. Je výrazne svetlomilný. Preferuje dobre odvodnené, ale vlhké pôdy, ale zvládne širokú škálu pôd od piesčitých až po veľmi ťažké ílovité. Pôdu preferuje od mierne kyslej až po mierne zásaditú.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C.

PÔVOD: Taliansko, Curtatone, vyšlachtil Maurizio Lapponi okolo roku 1999. Medzidruhový kríženec Photinia x fraseri vznikol skrížením druhov Photinia glabra x Photinia serratifolia zrejme v škôlke Fraser Nursery v Birminghame v Alabame v USA a bol uvedený na trh v r. 1955. 

RAST: slabší, ešte kompaktnejší než pôvodná odroda Red Robin. Je to menší stálezelený strom alebo krík dorastajúci do výšky a šírky len 1-1,5 m. Dobre znáša prísnejší, kontúrový rez. Letorasty a mladé listy sú výrazne červené (od toho je odvodený jeho ľudový názov červienka) po 2-3 týždňoch postupne zmenia farbu na lesklú zelenú. Keďže rastú aj trikrát za rok, krík je často pestrofarebný.  

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme aspoň čiastočne samoopelivá, s obojpohlavnými drobnými kvetmi v okolíkoch opeľovanými hmyzom. Kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: relatívne nízka, keďže ide o medzidruhový kríženec.

PLODY: nápadne červené, malé (4-12 mm) malvice v okolíkoch, nejedlé pre ľudí, ale jedlé pre vtákov.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri, ostávajú na kríku po celú zimu.

VYUŽITIE: najmä ako okrasný ker či už ako solitér alebo ako nižší živý plot (okolo 90 cm) do menších aj väčších záhrad a parkov, verejnej zelene. Dobre znáša rez a je celoročne dekoratívny.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň s priepustnou, piesočnatou až hlinitou pôdou, dobre znáša aj vápenité pôdy.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do asi -17 °C. Po zakorenení dobre znáša aj sucho. Tento kultivar je vyššie odolný voči hubovej chorobe spôsobovanej diplokarponom hruškovým (Entomosporium maculatum).

PÔVOD: Nemecko, Lützelsachsen pri Weinheime, v roku 1914 ju objavil ako náhodný semenáč G. P. Nickel medzi inými semenáčmi a odkopkami.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí guľovité, redšie, neskôr široko rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bryská, Bühlská, Cárska, Ontário, Ruth Gerstetter, Zimmerova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, hoci striedavá, čo sa týka objemu úrody.

PLODY: stredne veľké (20-22 g), podlhovasté, oválne, súmerné. Šupka je pod svetlomodrým osrienením tmavofialovomodrá až tmavomodrá, v tieni červenkastá, tuhšia, hrubšia, kyselkavá, dá sa stiahnuť z dužiny a takmer nevoní. Dužina je zelenožltá až oranžovohnedá, stredne šťavnatá, mäkká. Chuť je sladkokyslá, aromatickejšia len na dobrom stanovišti a v teplom roku.

DOZRIEVANIE: v druhej polovici júla, patrí medzi najskoršie slivky. Plody dobre držia na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Darí sa jej najlepšie v hlbšej, hlinitej, úrodnej, stredne vlhkej pôde. Je vhodná len do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete, menej až stredne tolerantná voči šarke, stredne odolná voči ďalším chorobám, často ju napadajú roztočce a obaľovač slivkový (Cydia funebrana).

PÔVOD: Taliansko, Torriana v okrese Barge v provincii Cuneo nájdený náhodný semenáč. Na konci 19. storočia sa jej produkcia vyvážala do Nemecka, Anglicka a dokonca aj do Egypta. Synonymá a cudzie názvy: Grigia di Torriana, Gris Torriana, Gris'd Toriana.

RAST: umiernený až stredne bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, mierne sploštené. Šupka je žltkastozelená, pokrytá charakteristickou hrdzou. Je to tzv. kožovka. Dužina je pevná, svetlokrémová. Chuť je plná, sladká, mierne kyslastá, s príchuťou amaretta.

DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici októbra, konzumne dozrieva počas novembra, skladovateľná je do marca.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a pečenie, prípadne sušenie. Je to kráľovná jabĺk na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s hlbokou, výživnou pôdou. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až dobre mrazuodolná, silnejšie odolná voči chrastavitosti, horkej škvrnitosti a voči voške vlnačke krvavej.

PÔVOD: pravdepodobne juhovýchodná Európa a Malá Ázia.

RAST: na Slovensku zákonom chránený druh. V prírode sa bežne vyskytujúci druh hrušky už len v nízkej početnosti a na pár miestach južnej hranice. Hruška snežná (Pyrus nivalis) je iný druh ako hruška obyčajná. Strom dorastá do výšky 6-10 m a šírky 5-7 m. Mladé vetvičky sú striebornobiele s chĺpkami. Staršie tmavnú do sivej až čiernej farby, rovnako aj kmeň. Na jeseň sa lístie sfarbí do tmavočervena, ako ostatné druhy hrušiek.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro na jar veľkým množstvom veľkých bielych kvetov (v priemere 2,5-3 cm), kvôli čomu dostala druhový názov snežná / nivalis. Je cudzoopelivá a na dosiahnutie úrody potrebuje prepelenie geneticky odlišným jedincom svojho druhu (Pyrus nivalis) alebo nejakou hruškou domácou (Pyrus communis) či hruškou planou (Pyrus pyraster) kvitnúcou v podobný čas vo vzdialenosti do cca. 60 m.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača vysoká.

PLODY: malé guľovité až hruškovité, zelenožltej farby, jemnej, nakyslastej chuti po uhniličení.

DOZRIEVANIE: na zber dozrieva koncom októbra, konzumne až koncom novembra, vydrží do marca.

VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, najmä v kvete, vhodný do veľkých záhrad, parkov a alejí a vetrolamov. Plody sú vhodné na pálenie a sušenie alebo výrobu perry, teda hruškového cideru.

STANOVIŠTE:slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, dobre znáša sucho, ale aj ťažké ílovité pôdy.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, odolná voči suchu, vetru a zasoleniu pôdy posypovou soľou.