12% DPH

PÔVOD: Nemecko, vznikla z vlastného opelenia odrodou Biela holandská, je zrejme pomenovaná po meste Werder (Havel), podobne ako je Zitavia pomenovaná po Zittau.

RAST: stredne bujný. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: vysoká, plodí na dvojročnom dreve.

PLODY: strapce sú dlhé, husté, s vysokým počtom bobúľ. Bobule sú stredne veľké (priemerne 0,4 g), svetlokrémové, pevné. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, aromatická s vysokým obsahom cukrov (priemerne 12 °Brix) a stredným obsahom kyselín (priemerne 2,49 %). Majú vysoký obsah polyfenolov, stredný obsah vitamínu C v rámci ríbezlí (priemerne 30,7 mg na 100 g). 

DOZRIEVANIE: stredne skoré, rovnomerné, v 1. polovici júla. Plody sa horšie oddeľujú od stopky.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum a výrobu vína či džemov a želé.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej, ale dostatočne vlhkej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete. Je dobre odolná voči septóriovej škvrnitosti listov (Septoria ribis), vysoko odolná voči vlnovníkovi ríbezľovému (Cecidophyopsis ribis), menej odolná voči antraknóze (Pseudopeziza ribis) a suchu.

PÔVOD: Nemecko, nejasný pôvod, môže ísť o jeden z klonov, ktoré v 70. rokoch 20. storočia vypestoval Hans Hachmann alebo pochádza až z 80. rokov od H.E. Hesseho. Patrí medzi hybridy Forsythia x intermedia, ktoré sú krížencami medzi F. suspensa a F. viridissima.

RAST: stredne bujný. Typicky dosahuje výšku 2,5-3 m a šírku približne 2 m. Habitus je primárne vzpriamený, neskôr až fontánovitý, pričom staršie kostrové konáre sa mierne oblúkovito skláňajú. Koruna je husto rozkonárená, čo zabezpečuje kompaktnú štruktúru aj v bezlistom stave. Na jeseň ostáva dlho olistená a listy sa sfarbujú do krásnej žltej až svetložltej farby. Veľmi dobre reaguje na rez.

OPEĽOVACIE POMERY: hmyzom opelivý. Kvitne stredne skoro v rámci skupiny × intermedia, zvyčajne v marci až apríli. Kvitne aj na jednoročnom dreve, nielen viacročnom veľkými (až 3 cm), zlatožltými kvetmi.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: drevnatá, vajcovitá tobolka dlhá približne 1 – 2 cm. Obsahuje niekoľko malých, okrídlených semien. Povrch tobolky je hnedý a kožovitý.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri, ale nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: Hlavný význam má v záhradnej a krajinnej architektúre ako veľmi dekoratívny ker najmä na jar kvetom a na jeseň listom, je vhodný do menších aj väčších záhrad ako solitér či do živých plotov, do parkov či mestskej zelene. Konáre s kvetmi sa výborne hodia na rez do vázy, aj s rýchlením počas zimy a kvety príležitostne ako jedlá ozdoba, hoci sú horké.

STANOVIŠTE: veľmi adaptabilný, no najlepšie prosperuje na plnom slnku, ktoré je kľúčové pre diferenciáciu kvetných pukov. Uprednostňuje hlinité, vlhké a dobre priepustné pôdy. Toleruje mestské znečistenie a široké rozpätie pôdneho pH od 5,0 do 8,0.

ODOLNOSŤ: je extrémne mrazuvzdorný v dreve, odoláva teplotám až do -30 °C. Tento kultivar  bol vyselektovaný aj pre vyššiu odolnosť kvetných pukov voči neskorým jarným mrazom, hoci extrémne mrazy pod -25 °C môžu dormantné puky poškodiť. Podobne ako iné hybridy, môže trpieť hubovou chorobou spôsobenou rodom Phomopsis alebo bakteriálnou škvrnitosťou listov (Pseudomonas syringae).

PÔVOD: S a SV okraj Malej Ázie (Arménsko, Turecko), Z časť Malého a Velkého Kaukazu (Rusko, Gruzínsko). Vertikálne od 400 do 2200 m n. m. Na Kaukaze rastie buď v nezmiešaných porastoch alebo je súčasťou rozľahlých lesov tvorených aj smrekom východným a bukom východným. Prvá introdukcia do Európy v r. 1840. Je pomenovaná podľa ruského botanika fínského pôvodu Alexandra D. Nordmanna. Prezýva sa aj jedľa kaukazská.

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky 30–50 m a šírky 5 m s priemerom kmeňa 1,5–2(–3) m. Koruna má dekoratívny ihlanovitý tvar s veľmi pravidelným vetvením, pri solitérnych stromoch dosahuje až k zemi. Borka je šedá až šedohnedá, u starších jedincov pozdĺžne rozbrázdená. Ihlice sú na spodnej strane vetvičiek usporiadané hrebeňovito, na vrchnej strane smerujú mierne dopredu, ihličie husto pokrýva vetvičku. Je dlhé 20–35 mm, široké 2–2,5 mm, na konci zaokrúhlené alebo vykrojené, navrchu tmavozelené, lesklé, na spodnej strane s 2 bielymi pruhmi.

OPEĽOVACIE POMERY: je jednodomá, opeľovaná vetrom a silne cudzoopelivá, kvitne v máji. Samčie šištice sú červenkasté, samičie šištice sú zelenožlté až načervenalé. Ľahko sa kríži s inými jedľami.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po asi 20 rokoch od výsevu.

PLODY: zrelé šišky sú valcovité, dlhé až 15 cm, vzpriamené, tmavohnedé, rozpadavé, nápadne ronia živicu.

DOZRIEVANIE: v októbri a rozpadávajú sa v novembri.

VYUŽITIE: používa sa najmä ako vianočný stromček, vynikne ako solitér v parkoch a väčších záhradách. Drevo je skôr mäkké a používa sa najmä na výrobu papiera. Mladé mäkké svetlozelené ihličie sa dá jesť podobne ako ihličie jedle bielej samé alebo v šalátoch alebo použiť do čaju, u citlivejších ľudí však môže spôsobiť tráviace problémy.

STANOVIŠTE: Toleruje hlboké zatienenie, ale dobre rastie aj na slnečných plochách. V podraste vydrží v tieni mimoriadne dlho. Vyžaduje dostatočnú vlahu, najmä dostatočnú relatívnu vlhkosť vzduchu. Vo svojej domovine rastie najmä v oblastiach s oceánickým podnebím so zrážkami od 800 do 2400 mm ročne. Znáša aj horské chladné podnebie. Je citlivejšia na vysoké letné teploty. Najlepšie sa jej darí v hlbších bohatších pôdách s kyslou aj zásaditou reakciou, znesie ľahké piesčité aj ťažké ílovité pôdy. ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -29 °C až -34 °C. Lepšie znáša zásaditú pôdu ako iné druhy jej rodu.

PÔVOD: nie presne známy, ide o záhradný hybrid vypestovaný zrejme až v Európe z pôvodne juhoafrických druhov, najmä Kniphofia uvaria and Kniphofia linearifolia. 

RAST: bujný, dorastá do výšky 100 cm a šírky 60-75 cm, rozrastá sa z "koruny" podzemkami. Je to stálezelená trvalka so vzpriamenými alebo skláňajúcimi sa listami dlhými 90 cm a širokými 2–4 cm. Stvol je dlhý cca. 100 cm a zakončený strapcovitým, valcovitým súkvetím. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne ako hybrid sterilná. Kvitne dlho, od júla až do septembra strapcovitým, valcovitými súkvetím pripomínajúcim fakľu, dlhým 20-30 cm, ktoré sa ku koncu zužuje. Kvetné puky sú šarlátovočervené, kvety v rôznych odtieňoch oranžovej a červenej.  

PLODNOSŤ: pravdepodobne netvorí plody alebo veľmi málo.

PLODY: ak, tak takmer guľovité tobolky, dlhé 5–7 mm.

DOZRIEVANIE: ak vôbec, tak pár týždňov po odkvitnutí. 

VYUŽITIE: je kvetom okrasná a nektárodajná trvalka vhodná do záhrad, parkov či mestskej zelene do záhonov, skaliek, prérijných kompozícií či záhonov na rez kvetov do vázy. 

STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj polotieň, ale menej v ňom kvitne. Preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, po zakorenení znesie aj suchšiu pôdu od mierne zásaditej po mierne kyslú. Neznáša zamokrenú pôdu.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do -23 °C až -29 °C v podzemku pri dobre odvodnenej pôde, po zakorenení dobre odolná voči suchu, vysokým teplotám či zasoleniu pôdy.

PÔVOD: Japonsko, pôvodne je to endemit, pôvodný areál sa nachádza len na neveľkom území na juhu ostrova Honšú, v okolí mesta Nagoja, kde rastie v podhorských a horských lesoch až do nadmorskej výšky okolo 550 m n. m. Do Európy bola  privezená až v roku 1862.

RAST: umiernený až stredne bujný. Je to opadavý krík až menší strom, dorastajúci do výšky a šírky 1,5–4,5 m, zriedkavo až 7 m, v strednej Európe obvykle nepresahuje výšku 3 m. Letorasty má husto chlpaté, listy vyrastajú striedavo, majú krátku stopku, sú kopijovité až vajcovité, dlhé 5–8 cm a široké 1–3 cm, na líci lysé, na rube lysé alebo na žilkách krátko chlpaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne pred olistením v marci až apríli. Kvety vyrastajú jednotlivo, puky sú veľké a šupinaté a kvety dosahujú priemer okolo 8 cm. Kvet tvorí veľa piestikov a ešte viac tyčiniek, 12-18 okvetných lístkov kopijovitého tvaru bielej až jemne ružovkastej farby, odstávajú.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: kužeľovité mechúriky s červenohnedými, dekoratívnymi, nejedlými semenami, dlhé 4-8 cm, široké 2-3cm. 

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: Nielen na jar veľkými hviezdovitými kvetmi, ale aj v lete a na jeseň listami a plodmi dekoratívny ker či strom, ktorý je vhodné pestovať ako solitéru či v kombinácii s inými magnóliami v dostatočnej vzdialenosti, aby mali dosť svetla. Vhodná aj do menších záhrad, ale aj stredne veľkých či veľkých, do parkov a inej mestskej zelene, najmä v ochrane budov. 

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najlepšie kvitne na plnom slnku. Preferuje vlhkú, no dostatočne odvodnenú, hlinitú, neutrálnu až kyslú pôdu, znesie aj ílovitú či zásaditú, ak je dostatočne humózna. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve až do -26 °C až -29 °C. Kvitne neskôr než magnólia Soulangeova, takže lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Nezvykne u nás trpieť výrazne škodcami či chorobami.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo VB a S. Írska, Anglicko, Kent, East Malling, Horticulture Research International, vyšľachtený v roku 1980 ako kríženec odrôd [Whinham's Indusrty x (Lancashire Lad x Captivator)]. 

RAST: bujný, rozložitý, dorastá do výšky a šírky cca. 120-150 cm. Výhony sú bez ostňov, len na báze mladých výhonov sa nejaké vyskytujú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (priemerne 2 kg z kríka), pravidelná. 

PLODY: sú veľké (priemerne 4,1-8 g), guľaté až elipsovité. Šupka je karmínovočervená, presvitajúca, jemne ochlpená. Dužina je šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá až vynikajúca, sladkokyslá s typicky egrešovou vôňou. 

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, väčšinou koncom júna až začiatkom júla.

VYUŽITIE: kríky vhodné do menších aj väčších záhrad či plantáží, vhodné ako nízky nepriestupný živý plod, plody najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, ale aj na džemy či želé.

STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve. Silne odolný voči americkej múčnatke egreša, stredne odolný voči antraknóze (Pseudopeziza ribis)

PÔVOD: Severná a Stredná Amerika v rozmedzí 0–800 m n. m. V miestach pôvodného výskytu rastie najčastejšie na neutrálnych až kyslých, vlhkých, bohatých hlinitých náplavách, v údoliach dolných tokov riek. Do Európy bol prvýkrát privezený v roku 1681.

RAST: opadavý, stredne vysoký až vysoký strom, dorastá do výšky 15–23 m a šírky 12-15 m s priemerom kmeňa 60–100 cm. Koruna najskôr kužeľovitá, neskôr guľatá, široko rozvetvená. Borka je tmavošedá, v mladosti tenká, hladká, neskôr hlboko pozdĺžne rozbrázdená, korkovitá.  Listy sú zvrchu tmavozelené, jednoduché, dlaňovito laločnaté s 3–7 špicatými lalokmi, na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov od oranžovej cez ružovú, purpurovú až po fialovú. Na 2-3-ročných konároch sa zvyknú tvoriť korkovité lišty. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vetrom opelivý, so žltozelenými drobnými samčími a samičími kvetmi vyrastajúcimi oddelene v guľatých hlávkach. Kvitne od konca februára do polovice mája.

PLODNOSŤ: skorá (okolo 3-5 po výsadbe), stredne vysoká, pravidelná, ale s vyššími úrodami každé 2-3 roky.

PLODY: tobolky s vytrvalými čnelkami usporiadané po 20–50 v guľovitom súplodí veľkom 2,5–4 cm, ktoré zo zelenej dozrieva cez žltú až po hnedú farbu. Hranaté semená s krídlami majú veľkosť 1–2 mm. 

DOZRIEVANIE: počas septembra až októbra.

VYUŽITIE: Je to veľmi okrasný strom vhodný najmä do väčších záhrad, parkov, alejí a mestskej zelene. Kulinárne využitie: pri poškodení spodnej časti kôry uvoľňuje voňavú živicu, ktorú viaceré indiánske používali ako žuvačku. Liečivé účinky: živica sa používa aj proti kožným problémom, vredom či kašľu, pôsobí aj proti zlatému stafylokokovi (Staphylococcus aureus). Z nezrelých semien sa s 1,5 % výťažnosťou získava aj kyselina šikimová, ktorá ja základom pre oseltamivír (liek Tamiflu) proti viacerým chrípkovým vírusom, napr. proti vtáčej chrípke. Extrakty zo semien majú aj protikŕčové účinky. Technické využitie: živica sa stále používa v mydlách a kozmetike, ako stabilizátor v parfémoch, lepidlách a lakoch a ako príchuť v tabaku. Drevo sa používa najmä v nábytkárstve.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročný na svetlo, ale nenáročný na pôdu. Znáša veľmi širokú škálu pôd, od málo priepustných ílovitých pôd až po štrkovité a piesočnaté pôdy, ale s dostatočným ročným úhrnom zrážok (1000-1800 mm ročne v domovine), darí sa mu aj v močiaroch. 

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete menej mrazuodolný. Po zakorenení dobre znáša krátkodobé obdobia vysokých teplôt, sucha aj zamokrenia, prímorské slané ovzdušie ako aj zadláždenie. V Európe nezvykne trpieť chorobami ani škodcami.

PÔVOD: Je považovaný za „kráľa lesov“ mierneho klimatického pásma Európy. Tento dominantný strom veľkých rozmerov vytvára predovšetkým bukové porasty bez podrastu, hoci sa vyskytuje aj v zmiešaných lesoch.

RAST:  bujný až stredne bujný, je to mohutný strom, dorastá približne do výšky 35 m (v optimálnych podmienkach až 50 m). Vytvára husto vetvenú, vajcovitú až guľovitú korunu. Kmeň je rovný, so svetlosivou hladkou kôrou. Dlhoveký strom - dožíva sa 200 až 400 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý - samčie a samičie kvety sú oddelené, ale vyskytujú sa na tom istom jedincovi. Kvitne od apríla do mája.

PLODNOSŤ: je neskorá, samostatne stojace stromy vstupujú do plodnosti v 30-40 rokoch, v zápoji lesa až niekedy po 60. roku života. Buk neplodí každoročne rovnako, ale vykazuje tzv. semenné roky v intervale približne 2–8 rokov. Úroda v semenných rokoch môže byť až 1500–4000 semien na m², v rokoch s nižšou produkciou aj len 16-17 % z tohto množstva. Úrodnosť je výrazne ovplyvnená klimatickými podmienkami (teplé a suché leto podporuje tvorbu kvetných púčikov).

PLODY: hnedé, lesklé, trojboké nažky = bukvice (priemerne 1,5–2,0 cm, 0,2–0,3 g) uložené v ostnatých čiaškach. Dužina je olejnatá, škrobovitá, pripomínajúca jadro orechov. Chuť je oriešková, jemne sladkastá a jemne horkastá kvôli trieslovinám. Surové bukvice obsahujú mierne toxickú látku fagín, po tepelnej úprave sa toxicita výrazne znižuje.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Plody dozrievajú približne 5–6 mesiacov po odkvitnutí.

VYUŽITIE: Často sa vysádza ako solitérna drevina v parkoch a stromoradiach. Má významnú ekologickú hodnotu. Druh je veľmi vhodný na tvarovanie a do živých plotov. Kvôli využitiu dreva je to jedna z hospodársky najvýznamnejších listnatých drevín Európy. Kulinárne využitie: mladé listy tesne po rozvinutí sú jedlé, vhodné ako súčasť šalátov. Majú veľmi jemnú, kyslastú chuť. Tepelne upravené, teda najmä pražené, bukvice sú jedlé. Majú príjemnú sladkastú chuť, sú však malé a náročnejšie na spracovanie. Semená možno sušiť a mlieť na prášok, ktorý sa používa ako prídavok k obilným múkam pri výrobe chleba, koláčov a iných pekárenských výrobkov. Sú tiež bohaté na olej - obsahujú približne 17–20 % jedlého oleja, ktorý je stabilný a nežltne. Tento olej je svojou jemnosťou prirovnávaný k olivovému oleju. Používa sa ako olej do šalátov aj na tepelné spracovanie potravín. Technické využitie: drevo je pleťovo ružovej až naružovelo hnedej farby, bez výrazne vyvinutého pravého jadra, tvrdé, ťažké. Na vonkajšie použitie je nevhodné. Využíva sa najmä na výrobu ohýbaného nábytku, ďalej na dyhy, preglejky a parkety. V stredoveku sa používalo aj na výrobu dreveného uhlia.

STANOVIŠTE: slnečné, ale dobre znáša aj zatienenie, po tise a jedli najlepšie z európskych drevín. Je vhodný pre ľahké, stredne ťažké aj ťažké pôdy, pričom uprednostňuje dobre priepustné, mierne vlhké pôdy. Z hľadiska pôdnej reakcie toleruje mierne kyslé, neutrálne aj mierne zásadité pôdy a je schopný rásť aj na silne kyslých i silne alkalických pôdach. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorný v dreve približne do -25 °C. Kvety sú citlivé na neskoré jarné mrazy. Je veľmi dobre tieňuvzdorný. Je odolný voči silnému vetru, avšak neznáša prímorské podmienky. Znáša dobre aj znečistené ovzdušie, čo ho predurčuje na použitie v mestskom a prímestskom prostredí. Je relatívne dobre odolný voči škodcom a chorobám. Napáda ho červec bukový (Cryptococcus fagisuga) hubové patogény rodu Armillaria spp. spôsobujúce hnilobu koreňov či rakovina kôry spôsobená ražovkou (Neonectria ditissima).

PÔVOD: druh je starou kultúrnou drevinou pestovaná po celom Stredomorí a v Makaronézii. Vznikla zrejme z planého olivovníku, ktorý je niekedy klasifikovaný ako samostatná varieta Olea europaea var. sylvestris asi pred 6000-7000 rokmi. Odroda Picholine má pôvod vo Francúzsku, v regióne Gard, v Collias, malom meste neďaleko Uzès. Rozšírila sa po celom Stredomorí ako aj v iných častiach sveta, kde sa pestujú olivy. Synonymá: Plant de Collias, Coïasse, Colliasse, Piquette, Olive de Nîmes, Fausse Lucques, Lucques Batarde, Sauzin, Judoleine, Picholine de Languedoc. 

RAST: stredne bujný, rozložitý, dosahuje strednej výšky s otvorenou korunou. Je to stálezelený strom pestovateľný aj ako krík, listy sú elipsovito-kopijovité, stredne dlhé a stredne široké.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlanými kvetmi. Na zvýšenie úrody odporúčame kombinovať s ďalšími olivami, najmä s odrodami: Leccino, Bouteillan, Lucques, Manzanillo, Sigoise.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, kvitne už v rok výsadby, ale je dobré nechať ju pred vstupom do plodnosti zmocnieť. 

PLODY: stredne veľké (3-5 g), oválne, mierne asymetrické. Kôstka je na oboch koncoch špicatá, s hladkým povrchom. 

DOZRIEVANIE: v  októbri a novembri zber za zelena na nakladanie - takto je použiteľná u nás, ešte neskôr dozrieva do čierna a používa sa na získavanie oleja v subtropických oblastiach.

VYUŽITIE: celoročne veľmi okrasný kompaktný stromček, ktorý dodáva miestu závan Stredomoria. Kulinárne využitie: Plody v zelenej zrelosti sa nakladajú do slaného nálevu a používajú sa najmä ako tzv. koktejlové. Z väčšieho množstva čiernych olív nedosiahnuteľného v našich podmienkach sa lisuje olej. Výnos olivového oleja v subtropických krajinách je len stredný (20–22 %, pri zavlažovaní len 15-18 %), chuť oleja je ovocná s jemnou horkosťou. Liečivé využitie: Listy majú antiseptické účinky, znižujú horúčku, krvný tlak aj hladinu cukru v krvi, ukľudňujú nervový systém. Dá sa z nich získať žlté či zelené prírodné farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené s dobre priepustnou, výživnou, najlepšie hlinitopiesočnatou pôdou. Táto odroda sa dobre prispôsobuje rôznym lokalitám. Je vhodná do najteplejších lokalít Slovenska na výsadbu do zeme do chránených dvorov, k múrom budov a plotov alebo ako prenosná rastlina na terasy, strešné záhrady, balkóny, s prezimovaním v skleníkoch či zimných záhradách. Pre dobré prezimovanie v zemi je dôležitá priepustnosť pôdy.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v rámci olív, staršie stromy znesú −12 °C až −15 °C, mladšie potrebujú vyššie teploty. V kvete uniká neskorým jarným mrazom, kvetné puky sú poškodené už pri teplote pod -2 °C. V klíme Strednej Európy nemáva škodcov. Výskytu hubových chorôb spôsobených hubami Spilocaea oleagina a Pseudocercospora cladosporioides predchádzame výsadbou na miesto chránené pred nadmernými zrážkami a vlhkosťou pôdy. Po zakorenení je dobre suchuvzdorný a odolný voči vysokým teplotám.

PÔVOD: Európa a Z Ázia. V súčasnosti rastie skoro na celej S pologuli. U nás rastie na celom území od nížin po vysoké hory. Na horských svahoch, v dolinách, rašeliniskách a vlhkých miestach s kyslou pôdou je pôvodný.

RAST: rýchly, dorastá do výšky 30-50 m a šírky 10 m. Má kužeľovitú korunu, v rozvoľnených porastoch či v parkoch zavetvenú až k zemi. Praslenovito vyrastajúce konáre sú mierne vztýčené alebo mierne ohnuté k zemi, len vo pri vrchole sú vždy mierne vztýčené, konáriky prevísajú. Ihlice sú tmavozelené, dlhé až 2 cm, vyrastajú v závitnici, na priereze štvorhranné.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, silne cudzoopelivý, vetrom opelivý. Kvitne od mája do júna v pravidelných 4-ročných cykloch. Samčie šištice (2,5 cm) sú červenopurpurové, samičie šištice (6 cm) na konci vlaňajších výhonov sú najskôr červené a vzpriamené, po opelení zelené a prevísajúce.

PLODNOSŤ: neskorá, približne v 40 rokoch od vyklíčenia, každé 4 roky.

PLODY: šišky sú svetlohnedé, valcovité, prevísajúce, dlhé až 16 cm, s tvrdými šupinami, nerozpadavé. Semená sú tmavohnedé a majú trojnásobne dlhšie krídlo.

DOZRIEVANIE: v prvom roku v októbri.

VYUŽITIE: Parková a lesná drevina do vlhkejších a chladnejších oblastí. Mladé, nezrelé samčie šištice sú jedlé surové alebo po tepelnej úprave. Opražené jadro nezrelých samičích šištíc je sladké a sirupovité. Semená sú jedlé, s jemne živičnou príchuťou, ale príliš malé na manipuláciu. Mladé výhonky plné vitamínu C sú chutné zasurova, naložené v mede, sirupe, slanom náleve či v čaji. Vyrába sa z nich smrekové pivo. Esenciálny olej z ihličia sa používa v parfumérii a s púčikmi, ihličím a živicou má antibiotické, antiseptické, sedatívne účinky a podporuje vykašliavanie. Stredne tvrdé, pružné a vo vode trvanlivé, ľahké, svetlé drevo sa využíva v stavebníctve, stolárstve, pri výrobe hudobných nástrojov, papiera apod. Je zdrojom burgundskej smoly a terpentínu. Červce a vošky na ňom tvoria medovicu, ktorú zbierajú aj včely medonosné.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Preferuje dostatočne vlhké pôdy, ale zvládne väčšinu pôd, vrátane vlhkých a studených, chudobných rašelinitých či plytkých, hoci na tých nie je až tak odolný voči vetru, neznáša vápenité pôdy. Preferuje pH pôdy medzi 4 a 6. Je citlivý na kyslé dažde spôsobené emisiami pri spaľovaní uhlia bez filtrov.

ODOLNOSŤ: veľmi silne mrazuvzdorný do -40 °C až -45,6 °C, stredne odolný voči vetru, dobre znáša podmáčané pôdy.

PÔVOD: Francúzsko, vyšľachtil ju Charles Mallerin niekedy pred rokom 1947, kedy bola uvedená na trh, pravdepodobne v roku 1938 ako kríženca odrôd Blanche Mallerin × Neige Parfum. V roku 1949 získala zlatú medailu od britskej Royal National Rose Society.

RAST: stredne bujný, vzpriamený. Dorastá do výšky 60-80 cm, prípadne až 100 cm a šírky 70-95 cm. Výhony majú len málo tŕňov. Listy sú matné. Patrí do skupiny čajohybridov. V skupinách sa vysádza vo vzdialenosti 50-55 cm, ako solitéra 90 cm od iných ruží.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne bohato a skoro nepretržite od júna do septembra stredne veľkými, bielymi, plnými kvetmi (s 25-30 lupeňmi) s jemnou, sladkou vôňou. Lupene sú usporiadané do výraznej špirály. 

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia, ale nepestuje sa pre plody. Kvety sa zvyknú odstrihávať, aby sa podporilo ďalšie kvitnutie.

PLODY: šípky sú menšie (10-14 mm), guľaté, červenooranžové.

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do -18 °C až -21 °C, letorasty môžu byť poškodené silnejšími neskorými jarnými mrazmi. Dobre odolná voči múčnatke a čiernej škvrnitosti, stredne odolná voči hrdzi.

Veľkokvetá ruža zo skupiny čajohybridov. Výnimočná množstvom kvetov intenzívnej červenej farby a výraznej vône. Rastie do výšky 80 - 100 cm. Kvitne od júna do októbra. Kvet vhodný aj na rez. Mrazuodolná odroda ruže.

PÔVOD: Bermudy, Paget, vyšľachtil ju kapitán Bowie v roku 1956 v škôlke Bermuda Rose Nursery ako kríženca odrôd (Independence x Orange triumph) x Bettina. Synonymá: Nottingham.

RAST: stredne bujný, krovitý. Dorastá do výšky cca. 90 cm a šírky 60-80 cm. Patrí do skupiny čajohybridov. Má tmavozelené, lesklé listy, pri rašení bronzové.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľkými (10 cm), poloplnými kvetmi (s 26-40 lupeňmi) stredne silnej až silnejšie ovocnej vône a oranžovej až rumelkovočervenej farby, ktoré obvykle rastú po niekoľkých na stonke. Puky má oválne.

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami či ako nižší živý plot do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je veľmi vhodná na rez do vázy, kvitne bohato a kvety sú na dlhých stonkách a vydržia dlho vo váze. Kulinárne využitie: voňavé a horkasté jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do cca. -23 °C až -26 °C. Stredne až vyššie  odolná voči múčnatke a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Hans Jürgen Evers v roku 1985, na trh bola uvedená v tom istom roku firmou Rosen Tantau. Synonymá: Monika, TANakinom.

RAST: bujný, vzpriamený. Dorastá do výšky 130-170 cm a šírky 80-120 cm. Patrí do skupiny čajohybridov. Je stredne tŕnitá a stredne husto olistená tmavozelenými, lesklými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra stredne veľkými, plnými kvetmi (s 26-40 lupeňmi) jemnej vône a medenooranžovej farby so zlatožltou spodnou stranou, ktoré pri odkvitaní blednú do broskyňovej s ružovým nádychom a obvykle rastú po jednej na stonke.

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky malé (6-10 mm), elipsovité, oranžovočervené.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami či ako nižší živý plot do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do cca. -23 °C až -26 °C. Silne odolná voči múčnatke, hrdzi a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Reimer Kordes ako kríženca odrody New Day (= Mabella) s neznámym semenáčom niekedy pred rokom 1977, kedy bola uvedená na trh firmou Kordes. Synonymá: Goldsmith, Helmut, KORbelma, Simba.

RAST: stredne bujný, vzpriamený. Dorastá do výšky 60-120 cm a šírky cca. 50-60 cm. Patrí do skupiny čajohybridov. Má tmavozelené, jemne lesklé listy, zelené letorasty a málo tŕňov.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľkými, plnými kvetmi (s 30-40 lupeňmi) žĺtkovožltej až citrónovožltej farby a jemnej vône, ktoré obvykle vyrastajú po jednej na stonke. 

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do cca. -18 °C až -21°C. Stredne odolná voči múčnatke, silne odolná voči hrdzi a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Hans Jürgen Evers v roku 199ž, na trh bola uvedená v tom istom roku firmou Rosen Tantau. Synonymá: TANtumleh, Red Nostalgie.

RAST: stredne bujný, vzpriamený. Dorastá do výšky 80-115 cm a šírky cca. 60-80 cm. Je husto olistená tmavými, lesklými listami a má veľa tŕňov. Patrí do skupiny čajohybridov.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľmi veľkými, poloplnými kvetmi (so 17-36 lupeňmi) tmavočervenej, zamatovej farby a jemnej či takmer žiadnej vône, ktoré obvykle vyrastajú po jednej na stonke. 

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia až stredne vysoká. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky strednej veľkosti (15-21 mm), oválne, červené.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do cca. -18 °C až -21°C. Stredne odolná voči múčnatke, hrdzi a čiernej škvrnitosti. Kvety neblednú na slnku.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, vyšľachtili ju v škôlke Harkness & Co. v roku 1998, na trh bola uvedená v roku 1999. Synonymá: HARclue, Berenice.

RAST: stredne bujný. Dorastá do výšky 80-100 cm a šírky cca. 70 cm. Patrí do skupiny čajohybridov.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľmi veľkými (14 cm), veľmi plnými kvetmi (so 40-60 lupeňmi) krémovej až svetlomarhuľovej farby a silnej anízovej vône, ktoré vyrastajú na stonkách väčšinou jednotlivo. 

PLODNOSŤ: vzhľadom na vysokú plnokvetosť a nedostupnosť pre opeľovače nízka. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky, ak sa vôbec nejaké vytvoria.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: veľmi aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Kvety tesne po rozkvitnutí sú vhodné na destiláciu a výrobu ružového éterického oleja a ružového hydrolátu. Tieto majú pozitívne účinky pri depresii, úzkosti. Používajú sa v parfumérii aj telovej kozmetike - krémoch a balzámoch, ale aj v šampónoch či sprchových géloch. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do cca. -18 °C, letorasty môžu byť poškodené silnejšími neskorými jarnými mrazmi. Dobre odolná voči múčnatke a hrdzi, menej voči čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: východné Stredomorie a Krym, na skalách, múroch a suchých svahoch.

 
RAST: stredne rýchly. Je to stálozelený poloker vysoký a širký 20–60 cm. Vďaka glykozidu rutínu je sfarbený žlutozeleno až zelenomodro, je výrazne aromatický. Listy sú trojuholníkovité, striedavé, perovito zložené, slabo dužinaté a ich koncový lístok má vajcovitý tvar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: Kvitne od júna do augusta až septembra krásnymi žltými kvetmi usporiadanými v súkvetiach.

 
PLODNOSŤ: každoročná, pravidelná.

 
PLODY: laločnaté tobolky na vzpriamenej stopke.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: Celá rastlina je pre ľudí mierne toxická, takže pre prípadnú konzumáciu či liečivé použitie je vhodná len v malých dávkach. Kulinárne využitie: listy sa v malom množstve používajú surové do šalátov alebo ako silne aromatické a horké korenie či do čaju. Liečivé použitie: listy obsahujú rutín, ktorý má prospešné účinky na obehový systém. Používajú sa externe na výplach očí či na hojenie rán. Pri opatrnom vnútornom použití majú protikŕčové účinky pri bolestiach žlčníku a obličiek, zvyšujú pružnosť ciev, obmedzujú sklerózu alebo znižujú menštruačné bolesti, no nesmú sa užívať počas tehotenstva, lebo môžu spôsobiť potrat. Rutový esenciálny olej sa používal už od staroveku, využíva sa v parfumérii aj na ochucovanie jedál, pôsobí aj proti roztočcu chmeľovému. Jej silná aróma odpudzuje niektoré druhy hmyzu, napríklad je vhodné sadiť ju k ružiam či malinám, mala by aj odpudzovať mačky.

 
STANOVIŠTE: polotieň alebo slnečné, so suchšou, dobre odvodnenou pôdou. Je nenáročná na obsah živín v pôde.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do asi -15 °C. Po zakorenení silne suchuvzdorná a tepluvzdorná. Na predchádzanie hniloby odporúčame sadiť do dobre odvodnenej pôdy, ako prevenciu proti múčnatke teplé miesto s dostatočným prúdením vzduchu. Pre silné repelentné účinky nebýva poškodzovaná hmyzom.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Norfolk, Bressingham, The Bressingham Gardens, vyšľachtená ako kríženec druhov Saponaria ocymoides, S. caespitosa a S. pumilio

RAST: rýchly, rastie skôr do šírky ako do výšky. Vytvára stálezelené husté koberce listov vysoké približne 5 cm. Nad týmito kobercami na 8-10 cm vysokých stonkách rozkvitajú početné výrazne ružové kvety s priemerom do 2 cm a chlpatými mechúrikovitými kalichmi.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne veľmi dlho, od konca mája až do júla.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale spoľahlivo a bohato plodí.

PLODY: vajcovité tobolky obsahujúce množstvo klíčivých semien.

DOZRIEVANIE: od augusta do septembra.

VYUŽITIE: je to ideálna okrasná skalnička do výslnných skaliek orientovaných na juh, suchých kamenných múrikov či nádob.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou, najlepšie mierne vápenitou pôdou. Nemá rada prílišné vlhko v pôde, najmä v zime.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná do minimálne -27 °C, prípadne až do -40 °C. Silne suchuvzdorná po zakorenení. Nezvykne trpieť chorobami a škodcami, ak tak ju poškodzujú slizniaky, slimáky či roztoče.

PÔVOD: zrejme starobylý, prvýkrát popísaná v r. 1696 anglickým botanikom Johnom Rayom. Je to botanický druh Mentha x piperita, teda prirodzene sa vyskytujúci neplodný kríženec medzi druhmi Mentha aquatica x Mentha spicata.

 
RAST: bujný, dorastá do výšky 0,3 až 0,9 m a šírky 1 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júli až októbri svetloružovými sterilnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: neplodná

 
PLODY: netvorí plody. Množí sa poplazmi.

 
VYUŽITIE: pred rozkvitnutím listy a potom aj kvety sa využívajú kulinárne aj liečivo. Kulinárne použitie: listy sa používajú do čaju aj rôznych studených nápojov (napr. mojito), listami či esenciálnym olej z nich získavaným sa ochucujú zmrzliny, žuvačky, čokoláda a iné cukrovinky. Esenciálny olej sa využíva aj v kozmetike: zubné pasty, šampóny či mydlá a iné kozmetické produkty, v ktorých pôsobí chladivo. Listy aj kvety sa používajú na jedlú dekoráciu sladkých jedál, koláčov, nápojov či ako súčasť blízkovýchodných šalátov (napr. fattoush či tabbouleh). Používajú sa aj na ochutenie octov či kuchynských olejov. Liečivé použitie: čaj z listov či esenciálny olej sa používajú pri prechladnutí, bolesti hlavy, zlom trávení, pôsobia antisepticky, dávkovať treba s mierou, najmä pre deti.

 
STANOVIŠTE: polotieň či slnečné, s dostatočne vlhkou, výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v koreňoch do -34 °C až -40 °C, na zimu nadzemné časti odumierajú na jar opäť spoľahlivo vyraší. Na prevenciu verticíliového vädnutia či hrdze zbierajte listy priebežne a udržiavajte vzdušný porast.

PÔVOD: zrejme Nemecko, Ronsdorf-Wuppertal, záhradníctvo Gärtnerei Arends, zrejme začiatkom 20. storočia vyšľachtil Georg Arends ako mnohonásobného kríženca viacerých druhov.

RAST: pomalý. Je to stálezelená trvalka tvoriaca husté vankúše tmavozelených, hlboko vykrajovaných listov v listových ružiciach, dorastá do výšky asi 5-12 cm a rozrastá sa do šírky asi 25-30 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v apríli a máji svetločervenými kvetmi - miskovitými, 5-početnými, usporiadanými do menších metlín.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: dvojchlopňové tobolky s malými semienkami.

DOZRIEVANIE: skoro po kvitnutí, v máji až júni.

VYUŽITIE: veľmi ozdobná, nenáročná a dokonca jedlá trvalka, ktorá na jar vytvára červené koberce v skalkách či na suchých, málo výživných lokalitách. Kulinárne využitie: jedlé sú mladé listy surové a tepelne upravené a kvety ako jedlá dekorácia.

STANOVIŠTE: polotieň až plné slnko, skalky, suché múriky, kamenité stanovištia.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -23 °C až -29 °C. Dobre suchuvzdorný, ale v horúcom lete sa poteší mulču zo štrku. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami, keď rastie v dostatočne odvodnenej pôde.

PÔVOD: Nemecko, Ronsdorf, vyšľachtil Georg Arends ako odrodu Astilbe japonica v roku 1929. Získala ocenenie Award of Garden Merit od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti.

 
RAST: v rámci astílb je nižšieho vzrastu - dorastá do výšky len 30-60 cm a šírky 30-40 cm. Má veľmi pekné, tmavozelené, zložené listy, ktoré sú dekoratívne aj po odkvitnutí.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne skoro, v prvej polovici júla, stredne hustými súkvetiami purpurovočervených či lososovo-karmínových kvetov.

 
PLODNOSŤ: je síce schopná produkovať semená, avšak tieto sú zvyčajne sterilné alebo majú nízku klíčivosť. Pre rozmnožovanie sa preto najčastejšie používa delenie trsov na jar alebo na jeseň.

 
PLODY: drobné tobolky, ktoré obsahujú veľmi malé semená s nízkou klíčivosťou.

 
DOZRIEVANIE: koncom leta.

 
VYUŽITIE: je to obľúbená okrasná rastlina vhodná do polotieňa až tieňa. Využíva sa v záhradách, pri jazierkach, v trvalkových záhonoch a tiež ako rezaná kvetina. Je vhodná aj do mestských záhrad.

 
STANOVIŠTE: preferuje polotieň až tieň, vlhké, dobre priepustné pôdy s kyslou až neutrálnou reakciou. Je vhodná na výsadbu pri jazierkach, pod vysokými stromami, kde poskytuje atraktívny kontrast s inými rastlinami.

 
ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorná do -23°C. Je odolná voči suchu a znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Európa od Islandu až po S Afriky, Ázia mierneho pásma až po Japonsko.

 
RAST: rýchly, dosahuje výšky 15-30 m a šírky 10 m s nepravidelnou, riedkou korunou, dožíva sa aj 150, maximálne 200 rokov. Vytvára čast rozľahlé polykormony, teda výmladky, ktorými sa šíri na čo najsvetlejšie miesto.

 
OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomý, opeľovaný vetrom, kvitne od konca marca do apríla, najneskôr z európskych topoľov, pred vyrašením listov. Jahňady sú dlhé 5–10 cm, samčie sú dlhšie s červenými tyčinkami, samičie sú zelené a menšie.

 
PLODNOSŤ: skorá (už 5. rok od výsevu), vysoká, ale v rôznych oblastiach rôzne pravidelná a s malou úspešnosťou klíčenia. Najvyššia úspešnosť je na zhoreniskách, inak sa rozmnožuje najmä koreňovými výmladkami.

 
PLODY: tobolky v jahňadách s páperím.

 
DOZRIEVANIE: v máji a júni.

 
VYUŽITIE: Vhodný do medzí a vetrolamov ako rýchlorastúca výplňová drevina, do alejí pri vodných tokoch a brehových porastov, do brownfieldov, do agrolesníckych systémov. Z topoľov má najkvalitnejšie drevo, ktoré sa používa na výrobu zápaliek, dýh a celulózy. Kôra a listy sú mierne močopudné a podporujú vykašliavanie. Podobne ako iné druhy topoľov kôra z mladých konárikov obsahuje glykozidy salicín a populín, ktoré sa používajú proti horúčke a pri ochoreniach močového mechúra.

 
STANOVIŠTE: slnečné od nížin po hory, najčastejšie v pahorkatinách. Je tolerantná k širokej škále pH a vlhkosti pôdy, najlepšie sa jej darí na piesčitohlinitých, živných pôdach. Spolu s brezou rýchlo obsadzuje obnažené pôdy, čistinky, opustené pasienky.

 
ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolný do -40 °C až -45 °C, tolerantný k širokej škále pH a vlhkosti pôdy.