Arbotašky

PÔVOD: Bielokarpatská krajová odroda, pochádzajúca z lieskovskej doliny.

RAST: mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade soliterného stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova - červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 5-7 rokov), úrodnosť bohatá (dospelý strom plodí až 300-1200 kg plodov).

PLODY: guľovité, jabĺčkového tvaru, v čase zrelosti žlté až červenožlté. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú.

DOZRIEVANIE: koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality.

VYUŽITIE: plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie).

STANOVIŠTE: teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Dobre adaptovaná na bielokarpatské miestne klimatické pomery.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: kyselka z Maďarska.

RAST: rastie stredne bujne až bujne, polovzpriamene. Vytvára guľovité až pyramidálne koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro až veľmi neskoro.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, sploštené. Šupka je jemná, lesklá, tmavočervená. Dužina jemná, mäkká, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí až kyslosladká, veľmi aromatická, výborná. Šťava stredne farbí.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 7. čerešňovom týždni, takže koncom júla až začiatkom augusta.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, kompótov, likérov.

STANOVIŠTE: slnečné, na pestovanie vhodnejšie teplejšie lokality, kde dosahujú plody lepšie kvality.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve aj kvete, plody sú odolné voči praskaniu počas dlhotrvajúcich dažďov.

PÔVOD: Francúzsko, Angers, semenáč neznámeho pôvodu v 2. pol. 19. storočia vypestovaný v pokusnej zahrade Záhradnického zväzu Maine et Loire. Prvýkrát rodila v r. 1849.

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený, užší ihlanovitý tvar si zachováva aj vo vyššom veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova, Crassanská, Júlová, Drouardova, Esperenova maslovka, Hardenpontova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Madame Verté, Mechelenská, Nelisova zimná, Poiteau, Rooseveltova, Trévouxská, Williamsova.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredná až menšia, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 190 g, ale aj 500 g), krátko hruškovité, baňatejšie, z jednej strany často jemne prehnuté, tvarovo vyrovnané. Šupka je hladká, jemná, matná, najskôr zelená, neskôr žltozelená s množstvom hrdzavých bodiek, niekedy s oranžovočerveným pruhovaným líčkom. Dužina je biela až žltobiela, jemná, rozplývavá, veľmi šťavnatá, nehnedne. Chuť je korenisto sladká, mierne kyslastá, aromatická, vynikajúca, jedna z najlepších.

DOZRIEVANIE: zber v pol. októbra, konzumne dozrieva koncom októbra až zač. novembra, vydrží do konca novembra až do pol. decembra. Pri zbere sa neotláča. Dobre sa skladuje, nevädne a nehniličí, dozrieva postupne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, muštovanie, výrobu džemov, výživ, kompótov, destilátov, na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, pôda teplá, hlboká, dostatočne vlhká, úrodná. V suchej a chudobnej pôde málo rodí, v studenej a mokrej sú plody nekvalitné a ľahko praskajú. Vhodná len do teplých polôh, vo vyšších sú plody kamienkovité.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, stredne až silne odolná voči chrastavitosti, voči ostatným chorobám a škodcom stredne, nebýva červivá.

PÔVOD: ČR, Čistá pri Rakovníku, mutácia odrody Princesse Luise, ktorú v r. 1860 v Grimbsy v provincii Ontario v Kanade vyšľachtil L. Woolwerton, v ČR túto mutáciu šírila ovocná škôlka Dr. Herlesa.

RAST: stredne bujný, vyrovnane rastie aj v období plnej plodnosti. Tvorí pravidelné a hustejšie, guľovité, neskôr previsnuté koruny, ktoré neskôr vyžadujú prerezávku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Jonathan, Oldenburgovo, Ontário a Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150 g), guľovité až plocho guľovité, má ploché rebrá. Šupka je tenká, hladká, lesklá, akoby vosková, neskôr mierne mastná, pevná, zelenožltá, neskôr žltá, na slnečnej strane s výrazným karmínovočerveným mramorovaným líčkom, lenticely sú zeleno lemované a dosť výrazné. Dužina je biela, krehká, kyprá, šťavnatá, na vzduchu takmer nehnedne. Chuť je aromatická, príjemne sladká až veľmi sladká s osobitnou príchuťou, veľmi dobrá až výborná.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra a začiatkom októbra, dozrieva v októbri, vydrží do januára, z vyšších polôh až do marca. Má sklon predčasne padať, takže obdobie zberu je krátke. Vyžaduje opatrnosť pri manipulácii, ľahko sa otlačí.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie aj muštovanie. Skladuje sa stredne dobre až horšie, pri nadmernom prihnojovaní má sklon k horkej škvrnitosti plodov pri skladovaní.

STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná pôdu, ale preferuje úrodnú, dostatočne vlhkú a teplú pôdu. Je vhodná aj do stredných a vyšších pred vetrom chránených polôh. Nemá rada polohy s vlhkým vzduchom a príliš mokrou pôdou.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne v kvete, stredne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a rakovine v príliš vlhkých polohách.

PÔVOD: prastará drevina Ďalekého východu, tzv. živá fosília, patrí medzi nahosemenné rastliny podobne ako ihličnaté dreviny, je jediným druhom vo svojom oddelení ginkorasty, triede ginká. Do Európy bol privezený v r. 1727. V Japonsku a Číne považovaná za posvätný strom, symbolizujúci dlhovekosť, silu, vytrvalosť.

RAST: rast je pomalý, vytvára strom dorastajúci do výšky 30m v prípade samčích stromov, samičie jedince sú zvyčajne nižšie so širokou korunou. Kôra je hladká, borka tmavosivá, rozpukaná do nepravidelných platničiek. Listy sú 4-10 cm veľké, vejárovité, dvojlaločné, opadavé, na jeseň sa sfarbujú do jasnožlta.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až máji, samčie kvety tvoria žlté, jahňadovité šištice, samičie vyrastajú z pazúch listov na 3-4cm dlhej stopke.

PLODNOSŤ: neskorá, začína po 20-30 rokoch, do plnej plodnosti vstupuje asi v 40 rokoch a môže sa udržať do 150 - 200 rokov (v Číne sú aj 500-ročné rodiace stromy). Plodnosť je rôzne vysoká a rôzne pravidelná v závislosti od kvalít semenáča, vzdialenosti od opeľovača a podmienok prostredia. Vo svojej domovine môže dospelý strom produkovať aj 200-400 kg semien ročne.

PLODY: semeno obalené dužinatým mieškom, spočiatku zeleným, po dozretí žltým, nepríjemne zapáchajúcim. Semeno je jedlé vo veľmi malom množstve za surova, vo väčšom, ale stále striedmom po tepelnej úprave - zvyčajne opečení, opražení či uvarení.

DOZRIEVANIE: koncom leta, na jeseň po opadnutí.

VYUŽITIE: v Číne sa ginko pestuje vo veľkom kvôli semenám, existuje minimálne 44 odrôd. Inak je to krásna parková drevina či strom do veľkých záhrad. Listy podporujú krvný obeh a majú tonizujúci efekt na mozog, pamäť, periférne cievy, pomáhajú pri diagnózach ako tinnitus uší či glaukóm očí. Obsahujú gingkolidy, ktoré inhibujú alergické reakcie, takže sa používajú pri astme.

STANOVIŠTE: drevina je svetlomilná, nenáročná na pôdu.

ODOLNOSŤ: odolná a adaptabilná drevina, v dospelosti dobre znáša mrazy do -34,4 °C až -40 °C, odoláva znečisteniu, zasoleniu pôdy posypovou soľou, vysokým teplotám, suchu, vetru, škodcom a chorobám.

PÔVOD: Maďarsko, neznámy presnejší pôvod.

RAST: bujný. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: sú stredne veľké, hruškového tvaru. Šupka je zlatožltá, bez líčka. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, sladká, šťavnatá, aromatická.

DOZRIEVANIE: od polovice do konca septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: ako mohutný, dlhoveký strom je využiteľná ako krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú menej odolné voči chrastavitosti (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Japonsko, Tsukuba, Národné centrum pre záhradnícky výskum (NIFTS), vyšľachtená ako kríženec odrôd Kikusui x Wasekozo, kríženie prebehlo v roku 1941, prvýkrát rodila v r. 1947 a pomenovaná bola v r. 1959. Synonymá: Kousui.

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredný, vytvára stredne veľké až veľké, vzpriamené koruny, dlhé a krehké výhony.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne najmä na jednoročnom dreve, skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Hosui, Nijisseiki, Shinseiki, Chojuro. Je nekompatibilná so Shinsui.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná, vyžaduje prebierku. V Japonsku dosahuje až 30-35 t/ha.

PLODY: sú stredne veľké (u nás priemerne 160 g), sploštene guľovité. Šupka je tenká, najskôr žltá, neskôr hrdzavá s červeným líčkom a s výraznými lenticelami najmä na vrchole plodu. Dužina je krémovobiela, mäkšia, šťavnatá, chrumkavá, má stredný sklon k hnednutiu, bez sklonu ku sklovitosti. Chuť je výborná, sladká, s orieškovou príchuťou a vôňou vanilky.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, zber v 2. polovici augusta či na prelome augusta a septembra, pred Hosui či Nijisseiki, plody dozrievajú postupne. Plody vydržia uskladnené v pivnici či chladničke asi 1 mesiac, v profesionálnych chladiarňach pri teplote medzi 0-1 °C vydržia až do polovice januára. Vyžadujú vyššiu vlhkosť pri skladovaní.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, do ovocných a zeleninových šalátov, na pečenie, sušenie, výrobu výživ, džemov, kompótov či muštovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodné, dostatočne vlhké pôdy, ale znesie širšiu škálu pôd, ak nie sú premokrené. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvete, rezistentná voči alternárii (Alternaria alternata), citlivejšia na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola), ktorá sa u nás zatiaľ nevyskytuje.

PÔVOD: Japonsko, Okayama, Okayama Agrigultural Experiment Station, vyšľachtená ako kríženec odrôd Nijisseiki x Chojuro, kríženie prebehlo v r. 1926, pomenovaná bola v r. 1945. Synonymá: New Century.

RAST: stredne bujný, plodí na laterálnych výhonoch a dobre reaguje na zakracovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro, obvykle v 1. polovici apríla, pre dobrú násadu plodov vyžaduje opeľovače. Vhodné opeľovače: Chojuro, Hosui, Kosui, Kikusui, Williamsova, Konferencia, Kumoi. 

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pre dobrú veľkosť plodov a pravidelnú úrodu vyžaduje prebierku.

PLODY: stredne veľké až menšie (u nás priemerne okolo 100-140 g), plocho guľovité. Šupka je zelenožltá, v plnej zrelosti žltá, len mierne hrdzavá, takmer hladká. Dužina je biela, mäkká, ale chrumkavá, šťavnatá. Chuť je výborná, veľmi sladká s jemnou kyselinkou, v chladnejších polohách môže byť kyslejšia. Obsah cukrov priemerne 14,79-15,30 %, kyselín 0,15-0,18 %. 

DOZRIEVANIE: je skoré až stredne skoré, zber v 2. polovici augusta (asi 20 dní pred Hosui), plody uskladnené v pivnici či chladničke vydržia asi 1 mesiac, pri skladovaní v profesionálnych chladiarňach pri teplote medzi 0-1 °C vydržia do polovice januára. 

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum aj spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve. Rezistentná voči alternárii (Alternaria alternata). Počas chladnejšieho leta je náchylnejšia na sklovitosť dužiny.

Foto zdroj: Ovocie a listy + detail ovocia a listov: Sage Ross , Prierez ovocia: Forest and Kim Starr 

PÔVOD: Taliansko, Kampánia, bližší pôvod je neznámy.

RAST: stredne bujný, rozložitý. 

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, bez opelenia tvorí partenokarpické plody, opelenie inou odrodou zvyšuje úrodu, ale aj počet semien. Je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Kvitne stredne skoro, približne v prvej polovici júna. Vhodné opeľovače: Tipo, Fuyu.

PLODNOSŤ: pri neprítomnosti opeľovača stredne vysoká, s prítomnosťou vysoká, tvorí aj partenokarpické plody bez opelenia a tie sú bezsemenné.

PLODY: na druh Diospyros kaki skôr menšie (priemerne 95 g), široko vajcovité, pevnejšie. Šupka je v plnej zrelosti výrazne oranžová. Dužina sa najmä pri opelených plodoch sfarbuje do čokoládovohneda a od toho je odvodený názov odrody. Opelené plody majú semená. Chuť je veľmi sladká s vysokým obsahom cukrov (priemerne 17,5 °Brix) a nízkym obsahom kyselín. Je to typ PVNA (Pollination-Variant Non-Astringent), teda bez opelenia pri zbere trpký, s opelením inou odrodou sladký.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri. Trpké plody potrebujú na dozretie 2 týždne v izbovej teplote, netrpké sú konzumovateľné hneď.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, najmä v období dozrievania plodov. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum aj spracovanie, sušenie, do džemov, na víno apod. Liečivé využitie: plody sa používajú proti kašľu, na podporu trávenia, proti zápche a hemoroidom, po uvarení zas proti hnačke. Usušené plody sa používajú pri problémoch s prieduškami, nezrelé plody pri vysokom krvnom tlaku. Technické využitie: Nezrelé plody a kôra obsahujú taníny, ktoré sa využívali pri farbení a konzervácii dreva. Drevo je tvrdé a trvanlivé, s krásnym zrnom, používa sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodné len do vinohradníckych oblastí. 

ODOLNOSŤ: mrazuodolné asi do -15 °C , prvé 2 roky po výsadbe odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, staršia krajová odroda.

 
RAST: pomalý, ale zdravý, vytvára stredne vysoké guľovité koruny. Má charakteristicky hrubé a krátke letorasty bordovej farby s výraznými, bielymi lenticelami. Uchováva si vysokú životnosť plodonosného obrastu, do vysokého veku ju netreba zmladzovať, stromy sú dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé (priemerne 40-50 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou, chutnejšia na priamy konzum než pri Krvavke letnej.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu. Je značne odolná voči roztočom, málo napádaná voškami a odolnejšia voči hrdzi hruškovej.

PÔVOD: SR/ČR, náhodný semenáč z cesty medzi Sencom a Sládkovičovom objavený ovocinárom Jozefom Slobodom v r. 1950 a došľachtený pracovníkmi VŠÚO Holovousy a ÚKZÚZ Želešice v r. 1967, registrovaný v r. 1976.

 
RAST: slabší až stredne bujný, tvorí širšie, stredne husté, polovzpriamené koruny. Raší neskoro až veľmi neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: (čiastočne) samoopelivý, samičie kvety síce začínajú kvitnúť skôr ako samčie, ale po väčšinu času sa ich kvitnutie prekrýva. Kvitne veľmi neskoro, je dobrým opeľovačom pre odrodu Jupiter. Vhodné opeľovače na zvýšenie úrody: Jupiter, Franquette, Lake.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 2. až 3. roku po výsadbe), vysoká, pravidelná. Plodí najmä na koncoch jednoročných výhonov.

 
PLODY: veľké (priemerne 13,1 g, 45x36x38 mm), veľkostne mierne nevyrované, široko vajcovité s nevýraznou špičkou. Rubina je hrubá, tmavozelená so žltohnedými bodkami, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je stredne hrubá, polopapierová, mierne zvrásnená, takmer hladká, pevná, pieskovožltá, dobre lúskateľná. Jadro je veľké, veľmi dobre vypĺňa škrupinku (52 % hmotnosti plodu), je svetlohnedé. Chuť je veľmi dobrá, sladkastá, príjemne aromatická, bez horkosti v čerstvom aj suchom stave.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, koncom 3. dekády septembra, dozrieva rovnomerne.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku). Pri skladovaní nezosychá ani nestráca chuť.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlbšia, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Neznáša príliš vysokú hladinu podzemnej vody. Vhodný najmä do všetkých pestovateľských oblastí. Pri veľkej násade plodov a suchšej pôde môžu byť plody menšie. V chladnejších oblastiach môže dochádzať k horšiemu uzatvoreniu škrupinky.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve a vďaka neskorému až veľmi neskorému rašeniu a kvitnutiu väčšinou uniká neskorým jarným mrazom. Je náchylnejší na antraknózu, hnednutie jadier a ich následné vysychanie.

PÔVOD: veľmi stará odroda, ktorej pôvod nie je presne známy, vznikla zrejme z druhu Corylus tubulosa v prímorských oblastiach južnej Európy. Synonymá a cudzie názvy: Weiße Lambertsnuss, Gemeine Weiße, Knight's Small, Lambert albe, Remy, Weißhäutige Lambertsnuss, Aveline Blanche, Blanche Longue, Remešská, Weiße Haselnuss, Weiße lange Lambertsnuss, White Filbert, Zahme weißkernige Haselnuss.

RAST: stredný až slabší, tvorí husté, rozložité kry. Veľmi silne podrastá. Vyžaduje menej priestoru pri výsadbe.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, samičie kvety začínajú kvitnúť skôr ako samčie, ale kvitnutie sa prekrýva. V prítomnosti ďalšej v rovnaký čas kvitnúcej odrody je úroda ešte vyššia. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Hallská obrovská, Katalónska, Tonda di Romana, Webbova, Zellská červenolistá.

PLODNOSŤ: stredne skorá (od 4. roku po výsadbe), stredne vysoká až vysoká vo vhodných podmienkach, menej až stredne pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 2-3 g), dlhé valcovité, či podlhovasto vajcovité, svetlohnedé, stredne dobre lúskateľné, nie všetky jadrá ostanú vcelku, ale veľmi ľahko sa lúska luskáčikom. Pančuška je dlhšia než plod, je iba jemne cípovitá. V súplodí býva viac než 4 plody. Jadro je veľké, veľmi dobre vypĺňa celú škrupinku (z hmotnosti plodu tvorí asi 50 %). Je dlhé valcovité, šupka je tenká, hlakdá, svetlohnedá, len veľmi slabo až slabo skorkovatená. Chuť má aromatickú, veľmi dobrú, sladkastú až sladkú. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

DOZRIEVANIE: skoré, počas 1. dekády septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, teplejšie, chránené. Vyžaduje úrodné a teplé pôdy, vo vlhkých a studených alebo suchých piesočnatých nemáva dobré výnosy a kvalitné plody. Vhodná len do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: je menej mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, aj kvety sú kvôli skoršiemu času kvitnutia poškodzované mrazmi. Kvety sú citlivé aj na iné nepriaznivé klimatické podmienky v čase kvitnutia. Nezvykne trpieť chorobami, nosánik lieskový (Curculio nucum) aj veveričky a vtáky jej plody s obľubou vyhľadávajú.

PÔVOD: Anglicko, Old Woodstock pri Blenheime v Oxfordskom grófstve, vypestoval ju ako náhodný semenáč miestny pekár zač. 19. storočia. Synonymá: Goldrenette von Blenheim, Reinette de Blenheim, Prasomila Blenheimiensis, Beauty of Hants, Belle d'Angers, Blenheim, Blenheim Orange, Blenheim Pepping, Blooming Orange, Dredge's Fame, Gloucester Pippin, Impératrice Eugénie, Kempster's Pippin, Lucius-Apfel, Northampton, Northwick Pippin, Orange Blenheim, Orange Pippin, Perle d'Angleterre, Postrophe, Prince of Wales, Ward's Pippin, Woodstock, Woodstock Pippin.

RAST: veľmi bujný, v plnej plodnosti bujný. Koruny sú mohutné, široko rozložité, dáždnikovitého tvaru, stredne husté. Konáre nasadzuje takmer v pravom uhle. Stromy rastú zdravo a dosahujú vysokého veku. Vyžadujú dlhší rez.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Bismarkovo, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, McIntosh, Ontário, Panenské české, Priesvitné letné, Red Delicious, Ušľachtilé žlté, Wagenerovo, Zvonkové. Neopeľuje sa dobre s Parménou zlatou zimnou a Hájkovou muškátovou renetou.

PLODNOSŤ: neskorá, stredne vysoká, nepravidelná a neistá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 230 g), pravidelné plody plocho guľovitého tvaru. Šupka je čiastočne drsná, pomarančovo žltá, krytá červeným pruhovaním alebo červeným líčkom na slnečnej strane. Dužina je žltkastá, šťavnatá, hutná, sladkokyslá, korenistá, veľmi dobrej „renetovej“ chuti.

DOZRIEVANIE: zber v prvej polovici októbra, vhodné na konzum v decembri, uskladnenie do marca. Plody vo vetre predčasne opadávajú. Pri skladovaní sú náchylné na horkú škvrnitosť dužiny a vädnutie.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie. Dužina na vzduchu hnedne.

STANOVIŠTE: vyžaduje hlboké, úrodné a vlhkejšie pôdy s vysokou vzdušnosťou, pred vetrom chránené stanovištia, nemá rada príliš suché a teplé, ale ani príliš drsné polohy.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná, silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, menej voči rakovine a vlnačke krvavej.

PÔVOD: Belgicko, Mechelen (Malines), v r. 1830 ju vypestoval major Esperén ako semenáč neznámeho pôvodu a nazval ju podľa svojej ženy Josephine, prvýkrát bola popísaná v r. 1856. Synonymá: Mechellenská, Mechelenská Malinská, Malinská zimná, Josefiny, Malinská zimná maslovka, Canella Josephina, Joséphine, Joséphine de Malines, Josephine von Mecheln, Jozefinga, Poire de Malines, Pucelle de Malines.

RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast, vytvára široko guľovité, stredne veľké koruny s kostrovými konármi rastúcimi šikmo hore a s postrannými konármi šľahúňovitými, previsnutými, s krátkym, pomerne hustým plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Júlová, Trévouxská, Viennská, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná v dobrých lokalitách, inak má tendenciu k striedaniu.

PLODY: menšie (priemerne 90 g), pravidelné, široko kužeľovité či vajcovité, väčšie plody mierne zhrbolené. Šupka je pevná, hladká, málo lesklá, sivozelená až zelenožltkastá, s tmavožltým až hnedastým líčkom, po celom povrchu posiata lenticelami alebo drobnou hrdzou, najmä v okolí stopky a kalichu. Dužina je belavá až žltkastá, okolo jadrovníku až lososová, mäkká, veľmi šťavnatá, veľmi jemná, rozplývavá. Chuť z dobrých polôh je výborná, jemne aromatická, muškátovo korenistá, pikantne sladkokyselkavá. Dužina na vzduchu hnedne.

DOZRIEVANIE: zber asi polovici októbra, konzumne dozrieva od 1. polovice decembra, niekedy až v januári, vydrží bez straty chuti do februára, niekedy až do marca. Treba vhodne naplánovať zber, lebo predčasne obraté plody vädnú, príliš neskoro obraté zas strácajú chuť. Dobre znáša uskladnenie v chladiarňach.

VYUŽITIE: výborná stolová hruška na priamy konzum, muštovanie, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, pyré a destilátov, v domácich podmienkach aj na výrobu kompótov, hoci má mäkšiu a hnednúcu dužinu.

STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, ak sú dosť teplé. Vyžaduje hlubké, úrodné a teplé pôdy, najmä hlinité či hlinitopiesočnaté s dostatočnou vlhkosťou. V studených pôdach veľmi trpí kvalita plodov, v suchých strom ani plody nedorastú do poriadnej veľkosti. V chránených polohách s vlhkejším vzduchom môže trpieť chrastavitosťou, ktorá sa prejavuje najmä na listoch. Vhodná je najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, málo náchylná na moniliózu. Plody nepadajú vo vetre.

PÔVOD: Anglicko, vypestovaná v Newarku a uvedená na trh Pearsonom v Chilwell v grófstve Nottinghamshire. Zrejme odroda botanického druhu Corylus maxima s alternatívnymi názvami Pearson's Prolific či Nottingham Prolific.

 
RAST: stredne bujný, vytvára stredne veľké, kompaktnejšie kry dorastajúce do výšky 3-4 m, rozložité a riedke. Odnožuje stredne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá. Vyššiu úrodu prinesie v prítomnosti inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Cosfordská, Hallská obrovská, Katalónska, Webbova.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé až stredne veľké (priemerne 1,9-2,1 g), úzko elipsovité, na oboch stranách špicaté. Pančuška je o niečo kratšia ako plod. Škrupina je stredne hrubá, lesklá, hnedá, veľmi ľahko sa lúska luskáčikom. Jadro veľmi dobre vypĺňa škrupinu (tvorí 50-53 % z celkovej hmotnosti), je svetlohnedé. Chuť je veľmi dobrá, sladká a šťavnatá.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, už koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, teplejšie, chránené. Vyžaduje úrodné a teplé pôdy, vo vlhkých a studených alebo suchých piesočnatých nemáva dobré výnosy a kvalitné plody. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuvzdorná, odolná voči vetru a škodcom.

PÔVOD: ČR, na Prostějovsku vybraný ako mrazuodolnejší klon Brown Turkey a namnožený v roku 2016.

 
RAST: bujný po zakorenení, dorastá výšky 3-5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je partenokarpický, nepotrebuje opelenie.

 
PLODNOSŤ: vysoká v prípade dobrého prezimovania a dostatočne slnečného a teplého miesta.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (40-100 g), zelenohnedé, cibuľovité plody s ružovou až červenou dužinou, veľmi sladké.

 
DOZRIEVANIE: v dvoch vlnách, najskôr breba na vlaňajších výhonoch v júli až auguste a potom hlavná úroda na letorastoch v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, najlepšie z južnej či inej strany domu či nejakého múru. Pôda ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená.

 
ODOLNOSŤ: na figovník silne mrazuodolný, aspoň do -17 °C, možno aj viac.

PÔVOD: Nemecko, nájdený ako náhodný semenáč v r. 1949 v obci Seifersdorf pri Drážďanoch. Registrovaný v r. 1954.

 
RAST: bujný až veľmi bujný, vytvára husté až veľmi husté, guľovité až rozložité, pravidelne stavané, veľké koruny. Raší skoro až stredne skoro. Na jeseň ukončuje vegetáciu skôr ako ostatné odrody, dobre mu vyzrieva drevo, nenamŕza.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, samčie aj samičia kvety kvitnú v rovnaký čas, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), vysoká, takmer pravidelná. Plodí najmä na koncoch jednoročných výhonov.

 
PLODY: veľké (priemerne 14 g, 42x35x32 mm), guľovité až mierne oválne, so stredne výraznou špičkou. Rubina je stredne hrubá, zelená, s malým množstvom svetlých bodiek, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je stredne hrubá až hrubšia, polopapierová, mierne ryhovaná, svetlo až strednehnedá, súdržnosť jej polovíc je stredná, je dobre až stredne dobre lúskateľná. Jadro je veľké, vypĺňa takmer celú škrupinu (48 % z celkovej hmotnosti plodu), je slamovožlté. Chuť je typicky orechová, veľmi dobrá, sladká, príjemne lahodná, najmä v čerstvom stave, v suchom stave je stredne horkastá.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, na začiatku 3. dekády septembra, relatívne rovnomerne.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku). Pri skladovaní jadrá nezosychajú.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých a stredných pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolný v dreve, ale kvôli skorému rašeniu a kvitnutiu je náchylnejší na poškodenie kvetov neskorými jarnými mrazmi. Voči chorobám je pomerne odolný.

PÔVOD: Slovensko, miestna odroda z Bielych Karpát.

 
RAST: bujný, vytvára mohutné, dlhoveké stromy, jedny z najstarších.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až obrovské, nepravidelného, ale skôr valcovitého tvaru. Šupka je zelenobiela s tehlovočerveným líčkom na slnečnej strane. Dužina je biela, riedka, šťavnatá. Chuť je sladkastá s miernou horkosťou.

 
DOZRIEVANIE: zber počas augusta a sepembra, konzum hneď po zbere, vydrží maximálne do októbra.

 
VYUŽITIE: najmä na cider a mušty, hospodárske využitie.

 
STANOVIŠTE: nenáročná na polohu a pôdu. Veľmi vhodná do alejí, k cyklocestám, do voľnej krajiny, do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči chorobám aj škodcom.

PÔVOD: Švajčiarsko, Wädensvil, výskumný ústav ovocinársky vo Wädensvile, vyšľachtená v roku 1935 ako kríženec odrôd Coxova reneta x Ontario, na trh bola uvedená v r. 1955. Synonymá: Švýcarské pomerančové, Schweizer Orangenapfel.

RAST: stredne bujný, neskôr slabší. Vytvára široko rozložité a dosť riedke, menšie koruny. Rýchlo starne, vyžaduje zmladzovací rez skôr počas života.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi rozkvitajúcimi stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače najmä: Berlepschova reneta, Braeburn, Coxova reneta, Golden Delicious, Kandil Sinap, Londýnske, Ontario, Orleánska reneta, Šampanská reneta, Viliamovo.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná pri pravidelnom reze. Plodí v zhlukoch, plody sú veľmi pravidelné.

PLODY: stredne veľké až väčšie (priemerne 126-167 g), plocho guľovité, súmerné, pravidelne rebrovité s 5 širokými, tupými rebrami po celom povrchu plodu. Šupka je hladká, pololesklá, mierne mastná, zelenožltá až slamovožltá, prekrytá na slnečnej strane bodkovaným či mramorovaným oranžovočerveným líčkom a oranžovými lenticelami výraznejšími len v líčku. Dužina je žltá, okolo cievnych zväzkov zelenkastá, stredne tuhá, stredne zrnitá až hrubozrnná, šťavnatá, krehká, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je kyslosladká, príjemne aromatická, veľmi dobrá.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, z nižších polôh skôr, z vyšších neskôr, konzumne dozrieva približne koncom novembra až v decembri, vydrží asi do marca.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, pečenie či výrobu výživ.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, vyžaduje úrodné a dostatočne vlhké pôdy. Vhodná najmä do stredne teplých polôh s vlhkejším ovzduším.

ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve a v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, menej voči múčnatke.

PÔVOD: Európa, Malá Ázia a severná Afrika. Na Slovensku rastie prirodzene v lužných lesoch, vlhkejších listnatých lesoch, krovinách a na medziach, na ťažších ílovitých pôdach, od nížin až do polôh ca. 1300 m n. m.

RAST: opadavý ker alebo krovito rastúci strom dorastajúci do výšky 4 m (výnimočne 5 m), šírka 3–4 m. Viackmenný, so široko zaoblenou až voľne vzpriamenou korunou a previsnutými vonkajšími konármi. Protistojné, 3–5-laločnaté, po okraji tupo zúbkované listy sa podobajú javorovým listom a na jeseň sa krásne sfarbujú do červenofialova.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá/hmyzom-opelivá rastlina, opeľujú ju najmä chrobáky a včely. Kvitne od júna do júla a zaujme nádhernými veľkými, bielymi súkvetiami — vonkajší veniec veľkých neplodných kvetov obklopuje drobné plodné kvety. Čiastočne samoopelivá, ale cudzoopelenie medzi geneticky odlišnými jedincami výrazne zvyšuje násadu plodov — odporúča sa vysadiť 2 a viac jedincov. 

PLODNOSŤ: prvé plody obvykle v 3.– 4. roku po výsadbe, plná úroda od ca. 5.– 6. roku. Dospelý ker prináša približne 3–10 kg plodov ročne, podľa stanovišťa a vlahy.

PLODY: plody tvoria jednosemenné guľovité kôstkovice s veľkosťou 10–15 mm a hmotnosťou ca. 0,6–1,2 g, v hustých strapcoch. Spočiatku sú tuhé, belavé s červeným líčkom, neskôr mäkké, lesklé, karmínovo červené, takmer priesvitné, so šťavnatou dužinou a plochou diskovitou kôstkou. Plody sú horkej chuti, výrazne kyslé, s charakteristickou arómou; horkosť sa po mrazoch zmierňuje. Obsahujú jedovaté látky (viburnín, saponíny), ale majú aj liečivé účinky.

DOZRIEVANIE: plody sa vyfarbujú v septembri a vydržia na kroch do zimy. Neskoro dozrievajúci druh.

VYUŽITIE: tepelne spracované plody sa používajú na šťavy, želé, sirupy, vína a zaváraniny (varením sa väčšina dráždivých látok rozkladá). Obsahujú veľa vitamínu C, antokyánov a pektínu. V liečiteľstve sa využívajú plody a kôra kaliny (Cortex Viburni opuli) ako prostriedok proti kŕčom. Plody sú dôležitou zimnou potravou pre vtáctvo. Vysádza sa pre spevnenie brehov potokov a riek a pri parkových úpravách — zaujme predovšetkým nápadnými bielymi kvetmi, atraktívnymi červenými plodmi a na jeseň krásne sfarbenými, tmavofialovými listami.

STANOVIŠTE: slnko až polotieň (najlepšie kvitne a plodí na plnom slnku). Vyžaduje vlhké až mokré, živinami bohaté, ťažšie hlinité až ílovité pôdy; znáša dočasné zamokrenie a pH ca. 5,5 - 8. Prirodzený výskyt v ťažších ílovitých pôdach, lužné lesy, vlhkejšie listnaté lesy, kroviská, medze. Nížiny až polohy do 1300 m n. m.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorná až do −35 °C; drevo aj kvetné púčiky sú v podmienkach strednej Európy plne mrazuvzdorné, neskoré kvitnutie zabraňuje poškodeniu jarnými mrazmi. Hlavný škodca: bázlivec kalinový (Pyrrhalta viburni), ktorý dokáže ker odlistiť; ďalej vošky (Aphis fabae) na koncoch výhonov. Choroby sa vyskytujú zriedka - občas múčnatka a škvrnitosť listov na suchých, nevzdušných stanovištiach.

Foto zdroj: Domov Stromov a rôzni autori z Pixabay (wal_172619 ,Hans , Elstef, Nennieinszweidrei, Alicja)

PÔVOD: veľmi stará odroda, pravdepodobne z Francúzska, možno okolo dediny Calville v departamente l'Eure. Prvá zmienka o nej je už z roku 1598 v diele Jeana Bauhina.

 
RAST: stredne bujný až slabý, vytvára širšie ihlanovité koruny, vyžaduje častejší zmladzovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Coxova reneta, James Grieve, Krasokvet žltý, Parména zlatá, Priesvitné letné, Peasgoodovo, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, výška a pravidelnosť závislá na pestovateľských podmienkach.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 200-270 g, výberové plody aj 400 g), pravidelne tupo kužeľovité, kalvilovito rebrovité s 5 väčšími a 5 menšími rebrami. Šupka je jemná, žltozelená, na strome modro osrienená, v plnej zrelosti žltá, len niekedy s jemným červenkastým líčkom, jemná, mierne mastná. Dužina je žltobiela, veľmi jemná, krehká, šťavnatá. Chuť je vynikajúca, príjemne sladkokyslá, jahodovo korenistá, so vzácnou ananásovou príchuťou. Je to jedno z najchutnejších jabĺk vôbec.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice októbra, konzumne dozrieva v novembri až decembri, vydrží uskladnené do marca. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: vynikajúca stolová odroda s relatívne dobrou trvanlivosťou pri opatrnej manipulácii.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ale nie suché, chránené, ale neuzavreté, s dostatočne vlhkou, výživnou, hlinitou pôdou. Vhodná najmä do záhradok, najlepšie z južnej strany múrov do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, slabo v kvete. Silne náchylná na chrastavitosť, múčnatku, rakovinu, poškodenie hmyzom: vlnačkou krvavou aj obaľovačmi.

PÔVOD: pôvodný druh Pistácia pravá (Pistacia vera) zo Strednej Ázie, najmä z Iránu, Iraku a Turkestanu. Tam v drsných a suchých horách, kde je v lete veľmi horúco a v zime mrazivo a sucho, prežíva vo forme riedkych lesostepí. Táto samčia odroda bola vybraná vo Fresne v USA okolo polovice 20. storočia ako perspektívna odroda na opeľovanie samičej odrody Kerman.

RAST: stredne bujný až slabší, v podmienkach strednej Európy dorastie zrejme do 5 m výšky a 3 m šírky.

OPEĽOVACIE POMERY: pistácia je dvojdomá rastlina, Peters je samčia rastlina potrebná na opelenie samičej odrody Kerman. Kvitne bohato približne 2 týždne v dobe prekrývajúcej sa s kvitnutím odrody Kerman. Aby ste dosiahli dobré opelenie, vysádzajte samca tak, aby peľ z neho letel v smere prevládajúceho vetra k samici(am). Jeden samec opelí 4-7 samíc.

 
PLODNOSŤ: netvorí plody.

 
PLODY: netvorí plody.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: strom pôsobí veľmi exoticky a okrasne a hodí sa na spestrenie chránenej záhrady, terasy či strešnej záhrady. Je opeľovačom pre odrodu Kerman.

 
STANOVIŠTE:  slnečné, teplé, s dobre odvodnenou pôdou len mierne kyslou, neutrálnou alebo zásaditou do pH maximálne 8, optimálne medzi 6-8. Vyvarovať sa treba prílišnému prehnojeniu pôdy. Vhodná do najteplejších oblastí Slovenska, prípadne do veľkých kvetináčov ako prenosná rastlina, ani nie kvôli mrazu, ale kvôli riziku premokrenia pôdy počas zimy. 

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do približne -15 °C, ale vyžaduje suchšiu, dobre odvodnenú pôdu počas zimy. Na použitom podpníku UCB1 je odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu.

PÔVOD: pôvodný druh Pistácia pravá (Pistacia vera) zo Strednej Ázie, najmä z Iránu, Iraku a Turkestanu. Tam v drsných a suchých horách, kde je v lete veľmi horúco a v zime mrazivo a sucho, prežíva vo forme riedkych lesostepí. Semená tejto odrody boli aj s ďalšími privezené v roku 1929 z Iránu z mesta Kerman do USA, kde bola na malej experimentálnej farme na Chico vybraná v roku 1952 ako perspektívna odroda a v roku 1957 uvedená na trh.

 
RAST: je slabší. Je to nižší, opadavý strom s rozložitou až mierne previsnutou korunou, dosahujúci u nás výšku asi 4 až 6 m a šírku 3 až 5 m. V Stredozemí sa zvykne sadiť v spone 5x6 m až 7x7 m. Pistácie sú vo svojej domovine veľmi dlhoveké stromy, môžu sa dožiť aj niekoľko storočí.

 
OPEĽOVACIE POMERY: pistácia je dvojdomá, vetrom opelivá rastlina, Kerman samčia odroda, na tvorbu plodov vyžaduje opelenie samičou odrodou Peters. Vrcholíkovité súkvetia kvitnú neskoro v rámci pistácií, asi v polovici apríla. Jej súkvetia sú veľké, voľnejšie. Na vyvolanie kvitnutia je potrebné dostatočne dlhé chladné obdobie, približne 800-1000 hodín pri teplote nižšej než 7,2 °C.

 
PLODNOSŤ: skorá (do 5-6 rokov po výsadbe), vysoká, niekedy striedavá, dosť závislá na priebehu počasia, vyžaduje veľa tepla.

 
PLODY: veľké trsy oválnych až guľatých plodov - kôstkovíc, ktoré sú stredne veľké až väčšie (priemerne asi 2 cm). Šupka s tenkou dužinou vonia živične a po úplnom dozretí sa sfarbí do žiarivočevenej farby. Hladká krémovo sfarbená kôstka, ktorá pri správnom dozretí stvrdne a otvorí sa, ukrýva veľké, zelené, sladké, výživné a chutné jadro. Časť plodov sa nevyvinie správne a kôstky sú buď prázdne, alebo neprasknú a neotvoria sa.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom septembra až začiatkom októbra. Potrebuje približne 180-190 dní pri sume aktívnych teplôt 2010 °C.

 
VYUŽITIE: strom pôsobí veľmi exoticky a okrasne a hodí sa na spestrenie chránenej záhrady, terasy či strešnej záhrady. Jadrá plodov najmä na priamy konzum, prípadne výrobu cukroviniek a zmrzliny. 

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou pôdou len mierne kyslou, neutrálnou alebo zásaditou do pH maximálne 8, optimálne medzi 6-8. Vyvarovať sa treba prílišnému prehnojeniu pôdy. Vhodná do najteplejších oblastí Slovenska, prípadne do veľkých kvetináčov ako prenosná rastlina, ani nie kvôli mrazu, ale kvôli riziku premokrenia pôdy počas zimy. 

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do približne -15 °C, ale vyžaduje suchšiu, dobre odvodnenú pôdu počas zimy. Na použitom podpníku UCB1 je odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu.

PÔVOD: Belgicko, 1. pol. 19. st., ovocinár Courtray

 
RAST: stredný rast, vytvára vysoko ihlanovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: do 5 rokov po výsadbe, úrodnosť veľká, každoročná.

 
PLODY: veľké plody hruškovitého tvaru (niekedy viac guľovitý, niekedy viac zúžený). Hladká a lesklá šupka je zelená, husto pokrytá bledohrdzavými bodkami a pri kalichu hnedošedou hrdzou. Biela, pod šupkou zelenkastá dužina je silno šťavnatá, maslová, chuťovo výborná, polosladká, korenistá s jemne pikantnou trpkastou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, od 2. pol. novembra; skladovateľnosť do januára až marca.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba destilátu, džemov, zaváranie.

 
STANOVIŠTE: odrode sa darí na chránenom stanovišti a v hlbokej, hlinitej, dostatočne vlhkej a teplej živnej pôde, neznáša suché, či naopak príliš mokré, studené pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, v nevhodných podmienkach náchylná na chrastavitosť.