Arbotašky

PÔVOD: Francúzsko, Dreux, vybral ju v r. 1884 záhradník William Fourcine ako semenáč neznámeho pôvodu. V r. 1889 bola prvýkrát popísaná vo francúzskom záhradkárskom časopise.

 
RAST: rast stredne bujný, neskôr slabší, koruna je menšia, široko ihlanovitá, plodonosné drevo kratšie a husté, konáre sa pod váhou úrod ohýbajú a rozkladajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Mechelenská, Solanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá (5.-6. rok po výsadbe), pravidelná, vysoká až veľmi vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 180 g), podlhovastého, hruškovitého, zaobleného, pravidelného tvaru. Šupka je drsná, hrubá, tuhá, polomatná, farba zelenožltá až žltá, s hrdzavými lenticelami a hrdzavým mramorovaním pri kalichu a stopke. Dužina je biela, jemná, šťavnatá. Chuť z dobrých polôh je príjemne sladká, korenistá, len mierne kyslastá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára, v chladiarňach aj 6 mesiacov.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné najmä na priamy konzum a na výrobu džemov, muštov, kompótov či sušenie. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ideálne sú úrodné, výhrevné pôdy s dostatkom vlahy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí, v drsnejších polohách ovocie úplne nedozrieva.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až slabšie v kvete, stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze a rakovine, nebýva napádaná škodcami. V daždivom lete môžu plody praskať.

PÔVOD: Francúzsko, registrovaný INRA v r. 1986, región Ardèche, vznikol výberom z hybridných rastlín z voľného opelenia japonského gaštana (Castanea crenata) a európskeho gaštana (Castanea sativa).

RAST: stredne silný, kompaktný, vzpriamený, dospelé stromy dosahujú výšku 11-20 m. Raší skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, produkuje veľa peľu, takže vie opeliť ďalšie stromy aj do vzdialenosti 70 m.

PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), stredne vysoká až vysoká.

PLODY: veľké až veľmi veľké (skoro 4 cm), lesklé, mahagónovo červenej farby, stredne dobre lúpateľné, menej sladké.

DOZRIEVANIE: stredne skoro až stredne neskoro, v októbri.

VYUŽITIE: na pečenie, výrobu gaštanového pyré a dezertov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, slabo až stredne kyslá, nevápnitá, je menej náročný na jej kvalitu, do približne 600 m n.m.

 
ODOLNOSŤ: odolný voči parazitickej hube Phytophtora spp., vysoko tolerantný voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Je dobre mrazuvzdorný v dreve do asi -21 °C.

PÔVOD: Francúzsko, našiel ju Alexander Lucas v lese neďaleko Blois, záhradníctvo Franson Freres v Orléanse ju uviedlo na trh v rokoch 1874-75.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára vysoko ihlanovité, široké koruny, so spodnými kostrovými konármi takmer vodorovnými, postranné konáre vplyvom úrod časom prevísajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Crassanská, Drouardova, Esperenova bergamotka, Esperenova maslovka, Giffardova maslovka, Guyotova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Krivica, Madame Verté, Mechelenská, Parížanka, Solanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (200 g, ale aj 400 g), tupo kužeľovité, baňaté, pravidelné. Šupka je hladká, jemná, pri zbere svetlozelená, zrelá svetložltá až zlatožltá s množstvom veľkých lenticiel. Dužina je belavá, jemne žltkastá, nepatrne zrnitá, mäkká, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladká, jemne korenitá, silne aromatická, príjemne pikantne trpkastá.

 
DOZRIEVANIE: zber kedysi v 1. pol. októbra, dnes často už v septembri, konzumne dozrieva postupne od októbra, vydrží do novembra až februára. Prepravu zvláda len hneď po zbere.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, na sušenie, pečenie, výrobu džemov a destilátov. Po rozkrojení dužina nehnedne. Dobre sa skladuje, najmä v chladiarňach, kde vydrží aj 6 mesiacov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, ale nie uzavreté. Vyžaduje úrodné, hlinité, primerane vlhké pôdy. V studenej ílovitej pôde je dužina repovitá a bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

 
ODOLNOSŤ: málo mrazuodolná v dreve v mladosti, neskôr stredne, málo v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Rakúsko, HBLVA Wien Schönbrunn, Johannes Lischka vybral z voľne rastúcej populácie niekedy v 80. rokoch 20. storočia.

RAST: slabší, skoro vstupuje do plodnosti a rast spomaľuje.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, jedna z najvyšších výťažností (hmotnosť plodov / objem stromu: 3,07 kg/m3)

PLODY: veľké (priemerne 5,6-6 g, až do 9 g, dĺžka 2,5-3 cm, šírka 1,3-2 cm), oválne, červené, pri plnom vyzretí s veľmi sladkou chuťou, s jedným z najvyšších obsahov cukru (14 %) a stredným obsahom kyselín (2,28 %) s nižším až stredným obsahom vitamínu C (40-55 mg/100 g). Kôstka je stredne veľká (10 % hmotnosti plodu) a zle oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra. Na vyzretie do dobrej chuti potrebuje teplú jeseň.

VYUŽITIE: vhodný najmä na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, a vďaka veľkosti a tvaru aj veľmi vhodný na nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodnejší do teplých a stredne teplých oblastí, kde stihne vyzrieť.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Slovensko, Moravské Lieskové, lokálny genotyp.

 
RAST: miernejší, kompaktnejší, vytvára v rámci oskorúš menšie koruny, má kratšie vzdialenosti medzi internódiami. Vyznačuje sa tmavozelenými, zdravými listami nepoškodzovanými chrastavitosťou. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.

 
PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

 
PLODY: veľmi veľké, guľatého, jabĺčkového tvaru. Šupka je zlatožltá s červeným líčkom. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, veľmi sladká, šťavnatá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: skoršie, už začiatkom septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

 
VYUŽITIE: hoci je v rámci oskorúš menšia, stále je to veľký, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

 
STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú silnejšie odolné voči chrastavitosti(Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Izrael, Šaronská planina.

RAST: dospelý strom dosahuje výšku 4-5 m, tvorí guľovité, kompaktné koruny; stredne úrodná odroda.

OPEĽOVACIE POMERY: je partenokarpická, teda bezsemenné plody sa tvoria aj bez opelenia, po opelení inou odrodou sa vytvoria v plode zárodky semien, ale počas vývoja plodu zaniknú, kvitne v júni. 

PLODNOSŤ: stredne vysoká

PLODY: stredne veľké (140 až 180 g), splošteného tvaru, na priereze štvorcové. Šupka je pri dozretí tmavooranžová, dužina žltooranžová. Chuť je jemná a veľmi sladká chuť. Plody typu PVA = pollination variant astringent = trpké pri zbere, bez ohľadu na to, či sú plody opelené alebo nie. Keď sú opelené, tak len dužina s hnedými fľakmi okolo zárodkov semien je netrpká.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom októbra, konzumne dozrievajú po 2 týždňoch skladovania v izbovej teplote, najlepšie s ovocím uvoľnujúcim etylén.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy, ak nie sú zamokrené. Odroda vhodná najmä do teplých, vinohradníckych polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná do asi -16 °C, pri nižších teplotách odporúčame rastliny chrániť na zimu. Spoľahlivo odolná voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: Z, stredná a JV Európa, na S po Dánsko, na V po Z Ukrajinu, na J končí S Španielskom a J Talianskom. Izolované lokality jsou v J Švédsku a Malej Ázii.

 
RAST: stredne rýchly. Je to mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 30-40 metrov a šírky 20 m, dožíva sa až 600 rokov. Koruna je široko vajcovitá až guľovitá, rozložitá. Kôra červenohnedá až hnedosivá, borka sivá, rozpukaná. Listy sú jednoduché, široko srdcovité, s výrazne pílkovitým okrajom, na vrchnej strane sú tmavo zelené, lysé, na spodnej strane žltkasto zelené, na žilkách husto chlpaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá. Žltobiele kvety sú usporiadané v previsnutých vrcholíkoch po 2-3, max. 7, kvitnú v júni, asi 2 týždne pred l. malolistou.

 
PLODNOSŤ: Plody spoľahlivo dozrievajú aj v chladnejších polohách - na rozdiel od plodov l. malolistej.

 
PLODY: guľovité oriešky s 4-5 hranami s veľkosťou 0,6-1 cm, oplodie je v plnej zrelosti tvrdé, husto plstnaté, nedá sa stlačiť prstami.

 
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri, plody ostávajú na strome cez zimu.

 
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, krajinotvorná, významná medonosná drevina vhodná do záhrad, parkov, alejí a stromoradí, ako solitér či dvojice do krajiny ku kaplnkám. Listové púčiky sú jedlé, chutia ako oriešky. Jedlé a veľmi chutné sú práve sa rozvíjajúce listy. Kvety sú jedlé aj liečivé: majú protikŕčové účinky, podporujú potenie a vykašliavanie, znižujú krvný tlak, sú upokojujúce a mierne preháňavé, používajú sa pri prechladnutí a proti zlému tráveniu, kôrnateniu ciev, zvracaniu či búšeniu srdca. Jedlé sú aj kvetné púčiky či ešte mäkké mladé plody, z ktorých sa dá vyrobiť falošná čokoláda. Drevo je mäkké a veľmi vhodné na rezbárstvo, drevné uhlie z konárikov sa používa na kreslenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, znesie aj veterné. Uprednostňuje úrodnú, vlhkú, hlinitú, hlbokú, vápenitú až neutrálnu pôdu, toleruje aj mierne kyslú, neznáša len príliš suchú či príliš vlhkú. Prirodzene rastie na humóznych, vlhkejších pôdach, v suťových a roklinových lesoch, v javorových a lipových bučinách. Dobre znáša zatienenie a udrží sa aj pod inými drevinami aspoň ako krík. Je náročná na vyššiu vzdušnú vlhkosť. Vhodná od nížin po vyššie polohy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -29 °C až -34 °C, je citlivejšia na neskoré jarné mrazy.

PÔVOD: Nemecko, Výskumná ovocinárska stanica Jork pri Hamburgu, kríženec odrôd Thurn-Taxis (Schneiderova) a Rube z roku 1957, na trh uvedená v roku 1977.

RAST: veľmi bujný, koruny tvorí polovzpriamené.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Kordia, Thurn-Taxis (Schneiderova), Hedelfingenská, Napoleonova, Sam, Summit, Lapins, Irena, Halka.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké, srdcovité, s dlhou, tenkou až stredne hrubou stopkou. Šupka je tenká, hnedočervená s malými svetlejšími lenticelami v stredne veľkom až veľkom počte. Dužina je červená, tuhá, chrumkavá, stredne šťavnatá, sladkokyslá až kyslosladká, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín, dobre aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Šťava je purpurová a farbí. Kôstka je v porovnaní k plodu stredne veľká až veľká, dužina sa na nej môže jemne zachytávať.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. až 7. čerešňovom týždni, t.j. v 2. polovici až koncom júla, teda neuniká vrtivke čerešňovej, býva červivá.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum, výrobu džemov aj kompótov a ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné mimo mrazových kotlín. Pôda pokiaľ možno hlboká s dostatkom vápniku, ľahšia, dostatočne priepustná, ale nie suchá, neznáša vysokú hladinu podzemnej vody a zamokrené stanovište. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre čerešne.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a stredne až silne mrazuodolná v kvete. Plody sú vysoko odolné voči praskaniu plodov pri dlhšie trvajúcich či intenzívnych dažďoch, stredne odolné voči monilióze.

PÔVOD: Francúzsko, 2.pol. 17. stor.

RAST: stredná až bujná intenzita rastu, koruna mohutná, široká, vysoká, guľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, zle opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Croncelské, Coxova reneta, Priesvitné žlté, Zuccalmagliova reneta.

PLODNOSŤ: plodnosť 5-7 rokov po výsadbe, stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, tvar guľovitý, základná farba šedozelená, neskôr so žltým nádychom, na slnečnej strane s hnedočerveným líčkom a silnou hrdzavosťou. Je to tzv. kožovka. Šupka drsná, kožovitá, hrdzavá, dužina šťavnatá, jemná, kyprá, rýchlo hnedne; chuť výborná, sladkokyslá, jemne trpkastá.

DOZRIEVANIE: zber od prvej polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri až januári, skladovateľná je do marca až augusta.

VYUŽITIE: odroda výborná na priamy konzum, výrobu vína, muštu či sušenie.

STANOVIŠTE: menej náročná na stanovište, miluje teplé polohy a znesie aj vyššie polohy, ale slnečné; pôda úrodná, hlboká, vlhšia. Vhodná do záhrad, na polia, do alejí.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu, stredne náchylná na múčnatku, v príliš vlhkých pôdach trpí rakovinou.

PÔVOD: Holandsko, Boskoop, našiel ju v r. 1856 škôlkar Kornelis Ottolander ako postranný výhon zo semenného podpníka. Synonymá a cudzie názvy: Piekna z Boskoop, Schöner von Boskoop, Reinette de Boskoop, Belle de Boskoop, Schoene van Boskoop, Boskopskaja krasavica.

RAST: na začiatku bujný rast, koruna mohutná, široko rozložitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je zlým opeľovačom, je to triploid. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Bismarkovo, Boikovo, Coxova reneta, Dukát, Gdanský hranáč, Hammersteinovo, Charlamowski, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Matkino, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá, Priesvitné letné, Ušľachtilé žlté, Wealthy, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

PLODNOSŤ: neskoršia, po 5. roku, väčšinou bohatá, striedavá.

PLODY: veľké, plocho guľovité aj vysoko guľovité, tvarovo nevyrovnané, ťažké. Šupka pevná, pružná, kožovitá, základná farba zelená, krycia červená asi len na 1/4 plodu, s hrdzavými lenticelami, ktoré splývajú, vo vyšších polohách vytvárajú súvislé plochy. Je to tzv. kožovka. Dužina žltkastá, hutná, šťavnatá. Chuť je výrazná, renetová, kyslastá, dostatočne sladká.

DOZRIEVANIE: zber v septembri až októbri, čím dlhšie ponechané na strome, tým sú chutnejšie a trvanlivejšie. Konzumne dozrieva v novembri až polovici decembra. Uskladnená vydrží podľa polohy do januára až júna.

VYUŽITIE: priamy konzum, pečenie, sušenie, výroba muštu a vína.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, aj vyššie, ale nie drsné. Výživné, hlboké, dostatočne vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: dostatočne mrazuodolná v dreve aj kvete. Odolnejšia voči chrastavitosti a rakovine, stredne náchylná na múčnatku. Neznáša sucho. Citlivá na proliferáciu.

PÔVOD: veľmi stará odroda, pravdepodobne Nemecko, Porýnie.

 
RAST: zdravý, bujný, vytvára mohutný, košatý, dlhoveký strom, koruna pyramidálna, neskôr guľovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodní opeľovači: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, vyvážená výškou, pravidelnosťou a stálosťou.

 
PLODY: stredne veľké, tvarovo variabilné - vajcovité, homolovité, súdkovité alebo guľovité. Šupka je zelená, neskôr zelenožltá, na slnečnej strane červená do polovice až dvoch tretín plodu, s pruhovaním, škvrnami a svetlými lenticelami. Dužina je hrubozrnná, do januára tuhá, trpká, kyslá, od neskorej jari mäkne a nadobúda mierne kyslastú, príjemnú chuť.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumná zrelosť od marca, skladovateľnosť do júla i dlhšie. Jedna z najtrvanlivejších odrôd.

 
VYUŽITIE: jablko vysokej kvality vhodné na výrobu muštu, cideru, džemov, sušenie a v konzumnej zrelosti na priamy konzum. Je veľmi tvrdé, dobre znáša balenie, transport a dlhé skladovanie. Plody nevädnú ani nehnijú, ale nesmú sa skladovať v teplote pod 2 °C.

 
STANOVIŠTE: slnečné, stromy prospievajú aj v priemerných pôdach a drsnejších podmienkach, neznášajú miesta zamokrené alebo veľmi suché a piesčité. Sú vhodné aj do vyšších aj veterných polôh, do poľných sadov, do odľahlých stromoradí, extenzívnych výsadieb, na pastviny.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči chorobám a škodcom, vrátane múčnatky a vlnačky krvavej, len v ťažkých, ílovitých alebo naopak v suchých, piesčitých pôdach je náchylná na rakovinu, chrastavitosť postihuje len listy.

PÔVOD: ČR, Morava, stará krajová odroda známa najmä na Valašsku, Slovácku, na Hanej aj v Slezsku, prvá písomná zmienka o nej je z r. 1764, pričom na Valašsku už vtedy boli veľmi staré stromy tejto odrody.

RAST: bujný rast, veľká, vysoko guľovitá koruna, vo vyššom veku košatá, rozložitá, dosť hustá, vyžaduje pravidelnú prerezávku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dosť dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Landsberská reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: neskorá (od 10. roku po výsadbe), stredná až vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 100 g), tvarovo nepravidelné od plocho kužeľovitých po vysoko kužeľovité či vajcovité, pri kalichu sú na jednu stranu skosené. Šupka je jemná, lesklá, hebká, niekedy mastná až lepkavá, žltá v rôznych odtieňoch s červeným nádychom. Dužina je belavá, tuhá, šťavnatá, jemnozrnná, krehká, chrumkavá, pri skladovaní rýchlo stráca šťavnatosť. Chuť je sladkokyslá a vyvážená, bez zvláštnej vône, ale korenistá s typickou príchuťou. Plod nepodlieha otlačeniu.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri/novembri, vydrží do januára až apríla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výroba muštu, vína, lekváru, destilátu či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda dostatočné vlhká, hoci aj menej úrodná. Neznáša len suchú, piesočnatú, ľahkú pôdu. Vhodná do ľubovoľných polôh, teplých aj vyšších a drsnejších, záhrad aj polí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvety dobre znášajú aj daždivé počasie počas kvitnutia. Je menej odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na horkú škvrnitosť šupky, ale ostatnými chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: Pakistan, veľmi rozšírené v Taliansku.

 
RAST: veľmi bujný, tvorí veľké koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni počas dlhej doby (až 3 týždne), tvorí aj partenokarpické, najskôr trpké plody, aj opelené netrpké plody.

 
PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (v priemere 235 g), guľovité až splošteno guľovité, v priemere s 1 semenom na plod, šupka je žltooranžová, dužina oranžová, veľmi sladká a chutná, s vanilkovou arómou.

 
DOZRIEVANIE: dozrieva veľmi neskoro, až počas novembra. Patrí do skupiny PVNA, teda Pollination Variant Non Astringent, teda bez opelenia sú plody pri zbere trpké a mäkké, po opelení netrpké.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodný len do vinohradníckych oblastí.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolné do -17 °C až -20 °C, prvé 2 roky po výsadbe odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: stará odroda, zrejme z obce Solivar, ktorá je dnes súčasťou Prešova, bola šírená už pred rokom 1880, má aj ďalšie názvy: Solnohradské ušľachtilé, Borka či Šovari

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredný. Vytvára stredne veľké, zahustenejšie, rozložité koruny. Je dlhoveká, ale vo vyššom veku potrebuje pri slabnúcom raste zmladenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a relatívne krátko, je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: Parména zlatá zimná, Landsberská reneta, Ontário.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, vysoká, pri dobrom reze pravidelná a rovnomerne rozložená po celej korune. Plodí na kratších plodonosných konárikoch.

 
PLODY: stredné až veľké (160 až 320 g), variabilného tvaru, mierne kužeľovité, ku kalichu sa zbiehajú, najširšie sú uprostred. Šupka lesklá, mastná, veľmi hrubá a hladká. Zelenožltá až žltá farba plodu je prekrytá červenkastým pruhovaným líčkom. Dužina je takmer biela, niekedy pod šupkou ružovkastá, inokedy zelenkastá, veľmi šťavnatá, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je sladká s miernou kyselosťou, jemne korenistá, takmer bez arómy, dobrá.

 
DOZRIEVANIE: Zbiera sa v októbri, konzumnú zrelosť dosahuje v novembri, vydrží do marca, potom rýchlo múčnatie, z teplejších polôh pri skladovaní aj trpí pehovitosťou. Dobre znáša prepravu, neotlačuje sa.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na muštovanie, kuchynské využitie či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné. Je menej náročná na kvalitu pôdy, ale najlepšie sa jej darí v hlbších a vlhkejších pôdach. V suchých pôdach môže trpieť červivosťou. Je vhodná aj do vyšších polôh, ale treba sa vyhnúť uzavretým polohám, kde by trpela chrastavitosťou.

 
ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuvzdorná v dreve aj kvetoch, stredne až silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti. Je náchylná aj na hnitie jadrovníka a červivosť v suchých polohách.

PÔVOD: ČR, Praha, vyselektoval ju v r. 1857 Mathias Tatar v Pražskej botanickej záhrade zo semien tzv. ""šípovej hrušky""- jarabinohrušky uškatej (Sorbopyrus auricularis či Sorbopyrus bollvylleriana), teda spontánneho medzirodového kríženca hrušky a jarabiny, pravdepodobne jarabiny mukyňovej. Pôvodný spontánny kríženec bol zaznamenaný v Alsasku už v r. 1599 a popísaný Jeanom Bauhinem v Historia plantarum universalis z r. 1650. Botanický názov má Sorbopyrus auricularis var. bulbiformis.

RAST: bujný, vyrovnaný, zdravý a štíhly rast, vytvára krásny kompaktný strom s kužeľovitou korunou, vhodný aj ako okrasný prvok do záhrady.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: neboli preverené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Amanliská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

PLODNOSŤ: stredne skorá (asi 8. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: na hrušku malé, na kríženca veľké (priemerne 50 g, 4 cm), tvarovo podobné sploštenému jabĺčku. Šupka je zelená, v zrelosti zlatožltá s červeným líčkom, posiata početnými lenticelami. Dužina je žltá, maslovitá, mäkká, šťavnatá. Chuť je výborná, sladká, korenistá, jemne pripomínajúce exotické ovocie.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta a začiatkom septembra, ešte v svetlozelenom stave, lebo v plnej zrelosti je veľmi atraktívna pre osy a sršne a po plnom vyzretí na strome rýchlo stráca kvalitu. Dozrieva veľmi rýchlo po zbere a netreba otáľať s jej konzumom a spracovaním.

VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, destilátov, kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na kvalitu pôdy, ale preferuje priepustnú a dostatočne vlhkú, nie zamokrenú pôdu. Darí sa jej aj vo vyšších chladnejších polohách s drsnejším podnebím.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, netrpí hrdzou hruškovou (Gymnosporangium sabinae) ani mérami hruškovými (Psylla pyri).

PÔVOD: Maďarsko, okolie mesta Nagykőrösi, odtiaľ sa pred 2. svetovou vojnou rozšírila k nám.

RAST: v mladosti bujný, v období plodnosti stredne bujný. Tvorí väčšie, vysokoguľovité až vysokopyramidálne koruny, neskôr až previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro. Vhodné opeľovače: višne Fanal, Morela neskorá, Vackova, čerešňa Thurn Taxis (Schneiderova). V dobe kvetu potrebuje teplé počasie, je náročná na opelenie.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredná až nižšia, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 6-7 g), guľovité. Šupka je tenká, lesklá, tmavočervená so svetlejšími bodkami, je to kyselka. Dužina je svetločervená, mäkká, jemná, šťavnatá, šťava farbí stredne. Chuť je kyselkavá, sladkastá, mierne trpkastá, v plnej zrelosti príjemne aromatická a korenistá, výborná. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddelení plodu od stopky z neho nevyteká šťava.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, obyčajne okolo polovice júla. Je vhodná pre mechanizovaný zber, dobre sa prepravuje aj skladuje.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty či sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, nie je náročná na pôdu, ale najlepšie jej vyhovujú hlinitopiesočnaté, priepustné pôdy s dostatkom vlahy. V suchých pôdach sú plody drobnejšie. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a voči monilióze. Napáda ju vrtivka čerešňová, teda býva červivá.

PÔVOD: zrejme Nemecko, stará odroda, prvýkrát spomenutá v r. 1892.

RAST: bujný, vzpriamený, dorastá do výšky 6 m a šírky 2,5 m. Listy sú mladé bordové, podobne ako pančušky, neskôr počas roku viac zozelenajú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne v marci a apríli, samčie jahňady sú červenohnedé. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Nottingham.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: stredne veľké, ukryté v bordových pančuškách. Jadrá sú veľké, dobre vypĺňajú škrupinku. Chuťovo sa podobajú na divú liesku, sú aromatické, sladkasté, s drevitými tónmi.

DOZRIEVANIE: skoré, začiatkom septembra.

VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

STANOVIŠTE: slnečné, ale aj polotieň, ale v ňom je úroda nižšia. Vyžaduje úrodné, teplé, dostatočne vlhké pôdy, najlepšie hlinitopiesočnaté až hlinité s dostatkom vápniku, v horších pôdach sú výnosy aj kvalita nižšie. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí. Nevhodné sú mrazové kotliny.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

PÔVOD: veľmi voňavý genotyp z Moravského Lieskového.

RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: stredne veľké, hruškovitého tvaru. Šupka zrelých plodov je žltá. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, sladká, šťavnatá, výrazne aromatická - akoby po škorici.

DOZRIEVANIE: v priebehu septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: majestátny, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.
STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -30 °C, dobre odolná voči chrastavitosti plodov (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: veľmi stará odroda, zrejme z Holandska.

 
RAST: slabší, s veľmi skorým nástupom do plodnosti. Tvorí širšie, nie príliš veľké, pomerne husté ihlanovité či guľovité koruny, vetvy sú vzpriamené, plodonosný obrast je krátky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a dosť dlho, lebo neskoro rozkvitá na jednoročnom dreve, sama je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Charlamowski, Croncelské, Hammersteinovo, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, takmer pravidelná.

 
PLODY: menší až stredne veľké (115-150 g), guľovité, prípadne vajcovité či valcovité s charakteristickým povrchovým kalichom. Šupka je najskôr hladká, suchá, zelenožltá, neskôr až mastná a lesklá, voskovo lepkavá, zlatožltá s výraznými hrdzavými lenticelami. Dužina je tuhá, neskôr krehká, žltobiela, s ananásovou vôňou, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, korenistá, silne aromatická, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára. Plody veľmi dobre držia na strome, nepadajú.

 
VYUŽITIE: najmä priamy konzum, sušenie. Mastné plody sa ľahko špinia.

 
STANOVIŠTE: Teplé, dostatočne vlhké, priepustné, úrodné, hlinité pôdy. Neznáša ťažké, ílovité, mokré pôdy, na ktorých trpí rakovinou, ale ani príliš suché pôdy, kde trpí múčnatkou. Vhodná aj do vyšších polôh, ale chránených pred vetrom.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Málo náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Japonsko, Tsukuba, Národné centrum pre záhradnícky výskum (NIFTS), vyšľachtená ako kríženec odrôd Kikusui x Wasekozo, kríženie prebehlo v roku 1941, prvýkrát rodila v r. 1947 a pomenovaná bola v r. 1959. Synonymá: Kousui.

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredný, vytvára stredne veľké až veľké, vzpriamené koruny, dlhé a krehké výhony.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne najmä na jednoročnom dreve, skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Hosui, Nijisseiki, Shinseiki, Chojuro. Je nekompatibilná so Shinsui.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná, vyžaduje prebierku. V Japonsku dosahuje až 30-35 t/ha.

PLODY: sú stredne veľké (u nás priemerne 160 g), sploštene guľovité. Šupka je tenká, najskôr žltá, neskôr hrdzavá s červeným líčkom a s výraznými lenticelami najmä na vrchole plodu. Dužina je krémovobiela, mäkšia, šťavnatá, chrumkavá, má stredný sklon k hnednutiu, bez sklonu ku sklovitosti. Chuť je výborná, sladká, s orieškovou príchuťou a vôňou vanilky.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, zber v 2. polovici augusta či na prelome augusta a septembra, pred Hosui či Nijisseiki, plody dozrievajú postupne. Plody vydržia uskladnené v pivnici či chladničke asi 1 mesiac, v profesionálnych chladiarňach pri teplote medzi 0-1 °C vydržia až do polovice januára. Vyžadujú vyššiu vlhkosť pri skladovaní.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, do ovocných a zeleninových šalátov, na pečenie, sušenie, výrobu výživ, džemov, kompótov či muštovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodné, dostatočne vlhké pôdy, ale znesie širšiu škálu pôd, ak nie sú premokrené. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvete, rezistentná voči alternárii (Alternaria alternata), citlivejšia na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola), ktorá sa u nás zatiaľ nevyskytuje.

PÔVOD: Belgicko, v r. 1825 v kláštore v Leuvene objavená ako náhodný semenáč, v Belgicku sa nazýva aj Pastorale.

 
RAST: v mladosti silný, neskôr pomerne slabý, koruna je široko ihlanovitá, neskôr vysoko guľovitá a menšia.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Mechelenská, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (až 450 g), široko vajcovité, zboku stlačené, plocho zhrbolené. Šupka je hrubá, väčšinou drsná, málo lesklá, zelená až zelenožltá, husto posiata hrdzavými bodkami či až škvrnami, na slnečnej strane hnedastá. Dužina je biela, v dobre vyvinutých plodoch žltkastá, jemná, len okolo jadrovníka zrnitá, v zrelosti veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je u plodov z vhodných polôh sladkokyslá, príjemne muškátovo korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. októbra, konzumne dozrieva v decembri až januári a vydrží veľmi dlho, do marca, prípadne až apríla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako jedna z najneskôr dozrievajúcich hrušiek, ale aj na výrobu džemov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, veľmi teplé, chránené, ale s dostatočným prúdením vzduchu. Vyžaduje hlboké, živné, teplé pôdy. V studených, mokrých pôdách sa jej nedarí, plody sú malé, kamienkovité a praskajú. Je vhodná pre teplé polohy, nehodí sa pre chladné miesta, kde plody nemôžu poriadne vyzrieť.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, málo odolná voči chrastavitosti, vyžaduje otvorenú polohu a udržiavenie vzdušnej koruny.

PÔVOD: Bielokarpatská krajová odroda.

RAST: mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade soliterneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 5-7 rokov), úrodnosť bohatá (dospelý strom plodí až 300-1200 kg plodov).

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, jabĺčkového tvaru, v čase zrelosti prevažne červené. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. .

DOZRIEVANIE: koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality.

VYUŽITIE: plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie).

STANOVIŠTE: teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Dobre adaptovaná na bielokarpatské miestne klimatické pomery.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: kyselka z Maďarska.

RAST: rastie stredne bujne až bujne, polovzpriamene. Vytvára guľovité až pyramidálne koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro až veľmi neskoro.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, sploštené. Šupka je jemná, lesklá, tmavočervená. Dužina jemná, mäkká, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí až kyslosladká, veľmi aromatická, výborná. Šťava stredne farbí.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 7. čerešňovom týždni, takže koncom júla až začiatkom augusta.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, kompótov, likérov.

STANOVIŠTE: slnečné, na pestovanie vhodnejšie teplejšie lokality, kde dosahujú plody lepšie kvality.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve aj kvete, plody sú odolné voči praskaniu počas dlhotrvajúcich dažďov.

PÔVOD: Francúzsko, Bordeaux, INRA, odroda Corylus avellana vyšľachtená zrejme ako kríženec Barcelonskej a Cosfordskej, na trh uvedená v r. 1987 ako Fercoril-Corabel®. 

RAST: bujný, dorastá do výšky okolo 5,4 m a šírky okolo 3,4 m. Stredne silne odnožuje. Neskoro sa olisťuje.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro a protoandricky, teda samčie kvety začínajú rozkvitať o 5 týždňov skôr než samičie, ale prekryv je dostatočný (cca. 5 týždňov). Je aj dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká (priemerne 2,5 kg/ker v 6.-12. roku, priemerne 2 t/ha).

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 3,8 g pri variabilite 2,5-4,6 g), guľaté až široko kužeľovité. Dozrievajú väčšinou po 2-3, zriedkavejšie po 4 pohromade. Škrupina je stredne až menej hrubá (priemerne 1,17 mm). Jadro je stredne tvrdé (s obsahom vody 4,44 %) a tvorí 44-52 % z plodu (priemerne 1,7 g). Vnútorná hnedá šupka sa veľmi dobre odstraňuje po opražení a pošúchaní. Chuť je výborná, aromatická, sladko-oriešková, maslovitá, ovocná, len nepatrne drevitá, trpká či horká, oveľa menej, než divá forma. Obsahuje menej tuku, než iné odrody (priemerne 48 %), ale viac bielkovín než iné odrody (priemerne 22 %). Tvorí menej než 1 % prázdnych plodov.

DOZRIEVANIE: neskoré, od konca septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod. Profesionálne sa pestuje na predaj v škrupine kvôli veľkosti plodov. Pančuška sa ľahko odstraňuje pri mechanickom zbere.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, vo vyšších polohách na chránených stanovištiach.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve aj kvete, vysoko odolná voči bakteriózam, stredne odolná voči nosánikovi lieskovému (Curculio nucum) - napáda priemerne okolo 9 % plodov.