Arbotašky

PÔVOD: neznámy, zrejme Japonsko, pravdepodobne ide o odrodu Morus bombycis (so synonymom M. indica či M. latifolia)

RAST: výhony rastú nápadne špirálovito, vytvára 3-4 m vysoký, vo svojej domovine až 10-metrový krík či strom. Obrovské, ozdobné, srdcovité listy dosahujú dĺžku 20 cm, šírku až 15 cm, sú sviežo zelené a majú krásnu, rovnomernú žilnatinu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké (asi 3 cm, niekedy aj 4 cm), čierne, chutné, sladké.

DOZRIEVANIE: v júli.

VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, vhodný aj do menších záhrad či mestských výsadieb. Kulinárne využitie: chutné plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výrobu džemov a sirupov atď.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, pôdy suchšie až vlhkejšie, nevhodná je len príliš ťažká ílovitá pôda, kde hrozí premokrenie koreňov.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná ako ostatné moruše biele, teda vo vyzretom dreve je podstatne mrazuodolnejšia (do -29 ℃ až -34 ℃) než moruša čierna (Morus nigra). Môže rásť aj vo vyšších nadmorských výškach, len tam je riziko poškodenia letorastov neskorými jarnými mrazmi, ale vie dobre regenerovať. Odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Maďarsko, neznámy presnejší pôvod.

RAST: bujný. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: sú stredne veľké, hruškového tvaru. Šupka je zlatožltá, bez líčka. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, sladká, šťavnatá, aromatická.

DOZRIEVANIE: od polovice do konca septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: ako mohutný, dlhoveký strom je využiteľná ako krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú menej odolné voči chrastavitosti (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: ČR, okolie obce Němčičky na Znojemsku, kde bola začiatkom 20. storočia nájdená ako náhodný semenáč

RAST: rast najskôr bujný, neskor slabší. Vytvára stredne husté, veľké pyramidálne, polovzpriamené koruny so silnými hlavnými vetvami, ktoré sa nesklňajú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Hedelfingenská, Van, Troprichterova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, skoro pravidelná, niekedy mierne striedavá.

PLODY: stredne veľké až veľké srdcovitého tvaru (5,5-7 g), šupka je lesklá, hladká, tmavočervená so svetlými bodkami a čiarkami, dužina je tuhá, svetločervená, žilkovaná, veľmi šťavnatá, šťava slabo farbí. Chuť je veľmi dobrá, pomerne aromatická, jemne korenistá, kyselkavo sladká až sladká. Kôstka je stredne veľká až veľká a dobre sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, dozrieva v 4. čerešňovom týždni, teda niekedy v 1. polovici júla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a výrobu kompótov či ďalšie spracovanie. Dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Odroda vhodná aj do suchších oblastí, ale preferuje hlbšie, priepustné a primerane vlhké pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: v dreve dobre mrazuodolná, v kvete stredne až nižšie. Voči praskaniu plodov pri dažďoch je stredne odolná, podobne aj voči monilióze.

PÔVOD: USA, Kalifornia, University of California Davis, vyšľachtili ho G. McGranahan a C. Leslie v roku 1991 ako kríženca odrôd Howard x Purpurea, perspektívny semenáč vybrali v r. 1998 a patentovaný bol v roku 2001 pod názvom Robert Livermore. Bol pomenovaný po Robertovi S. Livermoreovi, ktorý ako podnikateľ v oblasti počítačov, pomológ a nadšený pestovateľ orechov dlhé roky podporoval Program vylepšenia orechov kráľovských na Kalifornskej univerzite, než v r. 1997 zomrel. Synonymá: Robert Livermore.

RAST: stredne bujný až bujný (menej bujný než Franquette). Dorastá do výšky a šírky 10-18 m, ale vďaka vysokej plodnosti skôr menej, ak nevymŕza na jar v kvetoch. Ale raší neskoro (ešte priemerne o 2 dni neskôr než Chandler), takže pravdepodobnosť vymrznutia je nižšia.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý so samčími aj samičími kvetmi na tom istom strome. Kvitne neskoro, v podobný čas ako Chandler a kvitne protoandricky, teda samčie kvety rozkvitajú o niečo skôr než samičie, ale prekryv kvitnutia je dostatočný. Vhodné opeľovače na zvýšenie úrody: Chandler, Franquette, Cisco, Tulare.

PLODNOSŤ: je skorá (2.-3. rok po výsadbe), vysoká (hoci nižšia než u Chandleru) a pravidelná, nealternuje, ak nevymrzne. Plodí nielen na koncových konároch, ale aj na laterálnych, asi 90 % laterálnych pukov je plodných.

PLODY: sú veľké (priemerne 36,4 x 35,9 mm, 14,8 g), takmer guľaté až mierne oválne. Škrupina je hrubá, pevná, žltohnedá, hlboko zbrázdená, dobre prilieha a ľahko sa lúska. Jadrá dobre vypĺňajú škrupinu (priemerne 7,1 g, teda 48 % hmotnosti celého orecha), majú krásne žiarivú bordovočervenú šupku, dobre sa oddeľujú od škrupiny v celku. Chuť je výborná, sladkastá, s typickou orechovou vôňou, šupka je len málo horká. 

DOZRIEVANIE: je neskoré, zbiera sa začiatkom októbra, ešte asi týždeň pred odrodou Chandler. Dobre sa skladuje v škrupine.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a cukrárenské využitie ako farbou veľmi dekoratívna odroda, ktorá sa dobre oddeľuje od škrupiny v celku. Okrem toho aj na pečenie v nakrájanej či pomletej podobe a na lisovanie oleja. 

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred mrazivým vetrom, s dobre odvodnenou, ale vlahou zásobenou pôdou - najlepšie hlinitou až hlinitopiesočnatou. Vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu vhodný aj do chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve, vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolný voči bakteriálnej škvrnitosti orecha (Xanthomonas campestris var. juglandis) a stredne až vyššie odolný voči antraknóze (Marssonina juglandis).

PÔVOD: Francúzsko, v Charmes v departamente Rhône ho okolo roku 1895 vybral ako náhodný semenáč škôlkar Sandrin, preto sa zvykne volať aj (Bigarreau) Sandrin, či Souvenir des Charmes. O jej rozšírenie sa však najviac zaslúžila škôlka Moreau vo Villefranche-sur-Saône od roku 1909.

 
RAST: bujný, koruna je stredne veľká, rozložitá, kostrové konáre rastú šikmo, bočné viac vodorovne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Kassinova raná, Van, Marmotte. Nekompatibilná s odrodou Burlat.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, podpriemerná až stredne vysoká, nepravidelná v horších oblastiach, kde vymŕzajú kvety.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (5,8-7 g), guľovitého či široko srdcovitého, zhrboleného tvaru. Šupka je lesklá, tmavočervená. Dužina je (stredne) pevná, hustá, tmavočervená, šťavnatá, šťava farbí stredne až silno. Chuť je sladkokyselkavá a príjemne korenistá, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne veľká až veľká.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v prvých dňoch 2. čerešňového týždňa, teda podľa lokality niekedy v 1. polovici júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj spracovanie. Horšie sa zbiera kvôli krátkym stopkám. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie s dobre priepustnou, úrodnou, dostatočne vlhkou, ale nie mokrou pôdou v teplých a stredne teplých polohách menej ohrozených neskorými jarnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, slabšie v kvete. Dobre až stredne odolná voči praskaniu plodov počas dažďov, stredne náchylná na moniliózu a glejotok.

PÔVOD: ČR, Čistá pri Rakovníku, mutácia odrody Princesse Luise, ktorú v r. 1860 v Grimbsy v provincii Ontario v Kanade vyšľachtil L. Woolwerton, v ČR túto mutáciu šírila ovocná škôlka Dr. Herlesa.

RAST: stredne bujný, vyrovnane rastie aj v období plnej plodnosti. Tvorí pravidelné a hustejšie, guľovité, neskôr previsnuté koruny, ktoré neskôr vyžadujú prerezávku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Jonathan, Oldenburgovo, Ontário a Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150 g), guľovité až plocho guľovité, má ploché rebrá. Šupka je tenká, hladká, lesklá, akoby vosková, neskôr mierne mastná, pevná, zelenožltá, neskôr žltá, na slnečnej strane s výrazným karmínovočerveným mramorovaným líčkom, lenticely sú zeleno lemované a dosť výrazné. Dužina je biela, krehká, kyprá, šťavnatá, na vzduchu takmer nehnedne. Chuť je aromatická, príjemne sladká až veľmi sladká s osobitnou príchuťou, veľmi dobrá až výborná.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra a začiatkom októbra, dozrieva v októbri, vydrží do januára, z vyšších polôh až do marca. Má sklon predčasne padať, takže obdobie zberu je krátke. Vyžaduje opatrnosť pri manipulácii, ľahko sa otlačí.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie aj muštovanie. Skladuje sa stredne dobre až horšie, pri nadmernom prihnojovaní má sklon k horkej škvrnitosti plodov pri skladovaní.

STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná pôdu, ale preferuje úrodnú, dostatočne vlhkú a teplú pôdu. Je vhodná aj do stredných a vyšších pred vetrom chránených polôh. Nemá rada polohy s vlhkým vzduchom a príliš mokrou pôdou.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne v kvete, stredne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a rakovine v príliš vlhkých polohách.

PÔVOD: Maďarsko, kríženec odrôd Pándy 38 a Nagy Angol.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený. Rastie pomerne pekne, konáre príliš neprevísajú ani nevyhoľujú, nie je veľmi náročná na udržiavaci rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. 

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (4,5-6,5 g), obličkovité. Šupka je tmavočervená, je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená, mäkká až stredne tuhá, stredne šťavnatá, šťava je červená, stredne farbiaca. Chuť je sladkokyslá, veľmi aromatická, veľmi dobrá až výborná. Pri oddelení plodu od stopky z neho šťava nevyteká.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda niekedy v 1. polovici júla.

 
VYUŽITIE: aj na priamy konzum a na výrobu kompótov, džemov, sirupov, na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, dostatočne vlhkou, ale dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých polôh a stredne teplých chránených.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je silnejšie odolná voči koletotrichovej hnilobe čerešní (Glomerella cingulata), stredne odolná voči škvrnitosti listov čerešní a višní (Blumeriella jaapii), náchylnejšia na moniliózu (Monilinia spp.). Stredne silno ju napáda vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi). Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov.

PÔVOD: pravdepodobne Malá Ázia, Irán a Turecko, veľmi rozšírená je v Libanone a Sýrii, nazývaná aj "moruša trnavská", "moruša pukanská" či "moruša turecká".

RAST: relatívne pomalý, do výšky 8-10 m na našom území a aj do podobnej šírky. Pre staršie jedince je typický sklon k rozčesnutiu kostrových konárov, ktoré potom pri kontakte so zemou zakorenia a naďalej plodia. Má veľké tuhé, kožovité až drsné listy, ktorú sú zo spodnej strany chlpaté, čo je jeden zo znakov na jej odlíšenie od moruše bielej čiernoplodej. Semená moruše čiernej dosahujú na Slovensku len veľmi nízku klíčivosť, takže pestovanie podpníkov z moruše čiernej pre overené veľkoplodé genotypy je náročné. Nami ponúkané rastliny sú naštepené na podpník moruše bielej, s ktorou má moruša čierna horšiu afinitu ako s vlastným semenáčom, v neskoršom veku hrozí rozštiepenie v mieste štepenia. Preto je nutné strom vysadiť tak, aby bolo miesto štepenia 15 cm pod zemou, aby spravokorenil, teda aby vytvorila korene priamo zaštepená moruša čierna.

OPEĽOVACIE POMERY: má oddelené samčie a samičie kvety, ale oboje sú na jednom strome, hoci niekedy len jedného pohlavia na jednom konári. Je samoopelivá, kvitne od mája do júna.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: čierne, veľké súplodie (10-27 mm, až 16 g), sladkokyslé, vynikajúce, veľmi šťavnaté, po zbere ich treba veľmi rýchlo spracovať, lebo rýchlo kvasia a plesnivejú.

DOZRIEVANIE: od júla do augusta podľa polohy.

VYUŽITIE: výroba džemov, lekvárov v kombinácii s ovocím bohatým na pektín, sirupov, kompótov, zmrzliny, destilátu, do koláčov, zákuskov a závinov alebo na mrazenie na neskorší konzum a spracovanie. Sušenie pri nich musí prebiehať rýchlejšie ako v prípade moruše bielej, ale výsledné sušené plody sú veľmi chutné.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Toleruje relatívne širokú škálu pôd od ľahkých až po ťažké ílovité a znáša aj kamenisté, suchšie pôdy, ale najlepšie sa jej darí v dobre odvodnených, no vlhkých, ľahších výživných pôdach v teplých vinohradníckych regiónoch južného Slovenska.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C (USDA zóna odolnosti 5). Hoci puky a letorasty sú citlivé na mráz, raší veľmi neskoro, takže väčšinou spoľahlivo uniká neskorým jarným mrazom. Dobre znáša znečistenie ovzdušia. Je málo náchylná na choroby, len pri príliš vlhkom počasí môže trpieť antraknózou listov.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, staršia krajová odroda.

 
RAST: pomalý, ale zdravý, vytvára stredne vysoké guľovité koruny. Má charakteristicky hrubé a krátke letorasty bordovej farby s výraznými, bielymi lenticelami. Uchováva si vysokú životnosť plodonosného obrastu, do vysokého veku ju netreba zmladzovať, stromy sú dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé (priemerne 40-50 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou, chutnejšia na priamy konzum než pri Krvavke letnej.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu. Je značne odolná voči roztočom, málo napádaná voškami a odolnejšia voči hrdzi hruškovej.

PÔVOD: prastará drevina Ďalekého východu, tzv. živá fosília, patrí medzi nahosemenné rastliny podobne ako ihličnaté dreviny, je jediným druhom vo svojom oddelení ginkorasty, triede ginká. Do Európy bol privezený v r. 1727. V Japonsku a Číne považovaná za posvätný strom, symbolizujúci dlhovekosť, silu, vytrvalosť.

RAST: rast je pomalý, vytvára strom dorastajúci do výšky 30m v prípade samčích stromov, samičie jedince sú zvyčajne nižšie so širokou korunou. Kôra je hladká, borka tmavosivá, rozpukaná do nepravidelných platničiek. Listy sú 4-10 cm veľké, vejárovité, dvojlaločné, opadavé, na jeseň sa sfarbujú do jasnožlta.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až máji, samčie kvety tvoria žlté, jahňadovité šištice, samičie vyrastajú z pazúch listov na 3-4cm dlhej stopke.

PLODNOSŤ: neskorá, začína po 20-30 rokoch, do plnej plodnosti vstupuje asi v 40 rokoch a môže sa udržať do 150 - 200 rokov (v Číne sú aj 500-ročné rodiace stromy). Plodnosť je rôzne vysoká a rôzne pravidelná v závislosti od kvalít semenáča, vzdialenosti od opeľovača a podmienok prostredia. Vo svojej domovine môže dospelý strom produkovať aj 200-400 kg semien ročne.

PLODY: semeno obalené dužinatým mieškom, spočiatku zeleným, po dozretí žltým, nepríjemne zapáchajúcim. Semeno je jedlé vo veľmi malom množstve za surova, vo väčšom, ale stále striedmom po tepelnej úprave - zvyčajne opečení, opražení či uvarení.

DOZRIEVANIE: koncom leta, na jeseň po opadnutí.

VYUŽITIE: v Číne sa ginko pestuje vo veľkom kvôli semenám, existuje minimálne 44 odrôd. Inak je to krásna parková drevina či strom do veľkých záhrad. Listy podporujú krvný obeh a majú tonizujúci efekt na mozog, pamäť, periférne cievy, pomáhajú pri diagnózach ako tinnitus uší či glaukóm očí. Obsahujú gingkolidy, ktoré inhibujú alergické reakcie, takže sa používajú pri astme.

STANOVIŠTE: drevina je svetlomilná, nenáročná na pôdu.

ODOLNOSŤ: odolná a adaptabilná drevina, v dospelosti dobre znáša mrazy do -34,4 °C až -40 °C, odoláva znečisteniu, zasoleniu pôdy posypovou soľou, vysokým teplotám, suchu, vetru, škodcom a chorobám.

PÔVOD: Taliansko, Kampánia, bližší pôvod je neznámy.

RAST: stredne bujný, rozložitý. 

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, bez opelenia tvorí partenokarpické plody, opelenie inou odrodou zvyšuje úrodu, ale aj počet semien. Je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Kvitne stredne skoro, približne v prvej polovici júna. Vhodné opeľovače: Tipo, Fuyu.

PLODNOSŤ: pri neprítomnosti opeľovača stredne vysoká, s prítomnosťou vysoká, tvorí aj partenokarpické plody bez opelenia a tie sú bezsemenné.

PLODY: na druh Diospyros kaki skôr menšie (priemerne 95 g), široko vajcovité, pevnejšie. Šupka je v plnej zrelosti výrazne oranžová. Dužina sa najmä pri opelených plodoch sfarbuje do čokoládovohneda a od toho je odvodený názov odrody. Opelené plody majú semená. Chuť je veľmi sladká s vysokým obsahom cukrov (priemerne 17,5 °Brix) a nízkym obsahom kyselín. Je to typ PVNA (Pollination-Variant Non-Astringent), teda bez opelenia pri zbere trpký, s opelením inou odrodou sladký.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri. Trpké plody potrebujú na dozretie 2 týždne v izbovej teplote, netrpké sú konzumovateľné hneď.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, najmä v období dozrievania plodov. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum aj spracovanie, sušenie, do džemov, na víno apod. Liečivé využitie: plody sa používajú proti kašľu, na podporu trávenia, proti zápche a hemoroidom, po uvarení zas proti hnačke. Usušené plody sa používajú pri problémoch s prieduškami, nezrelé plody pri vysokom krvnom tlaku. Technické využitie: Nezrelé plody a kôra obsahujú taníny, ktoré sa využívali pri farbení a konzervácii dreva. Drevo je tvrdé a trvanlivé, s krásnym zrnom, používa sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodné len do vinohradníckych oblastí. 

ODOLNOSŤ: mrazuodolné asi do -15 °C , prvé 2 roky po výsadbe odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne Japonsko, Kórea alebo Čína, zrejme jedna z veľmi starých odrôd. Synonymá: Yotsudani, Jumbo.

RAST: stredne bujný až bujný, vytvára väčšie koruny, 4-6 m.

OPEĽOVACIE POMERY: tvorí len samičie kvety, kvitne skoro až stredne a dlho (až 3 týždne), kvitne bohato, bez opelenia tvorí partenokarpické plody. S opelením tvorí väčšie plody so semenami.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká v prípade opelenia, v rôznej miere pravidelná podľa lokality (niekde alternuje, inde je každoročná a podobnej výšky), stredne vysoké nasadenie plodov, menší až stredný prepad plodov.

PLODY: sú veľké (priemerne 180-251 g, výška  cm, šírka 8 cm), mierne plocho guľovité, na priečnom priereze štvorcovité. Šupka je žltooranžová. Dužina je oranžová, jemná, stredne tuhá (podobne ako Vainiglia, menej než Jiro). Chuť je veľmi dobrá, sladká (obsah cukru priemerne 14,9 %, kyselín 0,11 %). 

DOZRIEVANIE: je skoré, u nás často začiatkom až v 1. polovici októbra. Je to odroda typu PCNA (= pollination constant non-astringent), teda plody sú sladké po vyfarbení a pri zbere zo stromu. 

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, najmä na jeseň, keď dozrievajú plody. Kulinárne využitie: plody najmä na priamy konzum, do ovocných či zeleninových šalátov, zaváranie, výrobu džemov, džúsov, vína, menej na sušenie. Liečivé využitie: plody sa používajú proti kašľu, na podporu trávenia, proti zápche a hemoroidom, po uvarení zas proti hnačke. Usušené plody sa používajú pri problémoch s prieduškami, nezrelé plody pri vysokom krvnom tlaku. Technické využitie: Nezrelé plody a kôra obsahujú taníny, ktoré sa využívali pri farbení a konzervácii dreva. Drevo je tvrdé a trvanlivé, s krásnym zrnom, používa sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, s vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodný najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je menej mrazuodolný v dreve do asi -12 °C až -15 °C (mladé stromy), prípadne -15 °C až do -17 °C (staršie stromy), v kvete väčšinou uniká neskorým jarným mrazom, ale kvety poškodzuje už slabý mráz (medzi -1 °C a -2 °C). Veľké plody mladých stromov sú náchylné na prasknutie v oblasti špičky či oddelenie kalichu.

PÔVOD: Belgicko, Mechelen (Malines), v r. 1830 ju vypestoval major Esperén ako semenáč neznámeho pôvodu a nazval ju podľa svojej ženy Josephine, prvýkrát bola popísaná v r. 1856. Synonymá: Mechellenská, Mechelenská Malinská, Malinská zimná, Josefiny, Malinská zimná maslovka, Canella Josephina, Joséphine, Joséphine de Malines, Josephine von Mecheln, Jozefinga, Poire de Malines, Pucelle de Malines.

RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast, vytvára široko guľovité, stredne veľké koruny s kostrovými konármi rastúcimi šikmo hore a s postrannými konármi šľahúňovitými, previsnutými, s krátkym, pomerne hustým plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Júlová, Trévouxská, Viennská, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná v dobrých lokalitách, inak má tendenciu k striedaniu.

PLODY: menšie (priemerne 90 g), pravidelné, široko kužeľovité či vajcovité, väčšie plody mierne zhrbolené. Šupka je pevná, hladká, málo lesklá, sivozelená až zelenožltkastá, s tmavožltým až hnedastým líčkom, po celom povrchu posiata lenticelami alebo drobnou hrdzou, najmä v okolí stopky a kalichu. Dužina je belavá až žltkastá, okolo jadrovníku až lososová, mäkká, veľmi šťavnatá, veľmi jemná, rozplývavá. Chuť z dobrých polôh je výborná, jemne aromatická, muškátovo korenistá, pikantne sladkokyselkavá. Dužina na vzduchu hnedne.

DOZRIEVANIE: zber asi polovici októbra, konzumne dozrieva od 1. polovice decembra, niekedy až v januári, vydrží bez straty chuti do februára, niekedy až do marca. Treba vhodne naplánovať zber, lebo predčasne obraté plody vädnú, príliš neskoro obraté zas strácajú chuť. Dobre znáša uskladnenie v chladiarňach.

VYUŽITIE: výborná stolová hruška na priamy konzum, muštovanie, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, pyré a destilátov, v domácich podmienkach aj na výrobu kompótov, hoci má mäkšiu a hnednúcu dužinu.

STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, ak sú dosť teplé. Vyžaduje hlubké, úrodné a teplé pôdy, najmä hlinité či hlinitopiesočnaté s dostatočnou vlhkosťou. V studených pôdach veľmi trpí kvalita plodov, v suchých strom ani plody nedorastú do poriadnej veľkosti. V chránených polohách s vlhkejším vzduchom môže trpieť chrastavitosťou, ktorá sa prejavuje najmä na listoch. Vhodná je najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, málo náchylná na moniliózu. Plody nepadajú vo vetre.

PÔVOD: Japonsko, Okayama, Okayama Agrigultural Experiment Station, vyšľachtená ako kríženec odrôd Nijisseiki x Chojuro, kríženie prebehlo v r. 1926, pomenovaná bola v r. 1945. Synonymá: New Century.

RAST: stredne bujný, plodí na laterálnych výhonoch a dobre reaguje na zakracovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro, obvykle v 1. polovici apríla, pre dobrú násadu plodov vyžaduje opeľovače. Vhodné opeľovače: Chojuro, Hosui, Kosui, Kikusui, Williamsova, Konferencia, Kumoi. 

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pre dobrú veľkosť plodov a pravidelnú úrodu vyžaduje prebierku.

PLODY: stredne veľké až menšie (u nás priemerne okolo 100-140 g), plocho guľovité. Šupka je zelenožltá, v plnej zrelosti žltá, len mierne hrdzavá, takmer hladká. Dužina je biela, mäkká, ale chrumkavá, šťavnatá. Chuť je výborná, veľmi sladká s jemnou kyselinkou, v chladnejších polohách môže byť kyslejšia. Obsah cukrov priemerne 14,79-15,30 %, kyselín 0,15-0,18 %. 

DOZRIEVANIE: je skoré až stredne skoré, zber v 2. polovici augusta (asi 20 dní pred Hosui), plody uskladnené v pivnici či chladničke vydržia asi 1 mesiac, pri skladovaní v profesionálnych chladiarňach pri teplote medzi 0-1 °C vydržia do polovice januára. 

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum aj spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve. Rezistentná voči alternárii (Alternaria alternata). Počas chladnejšieho leta je náchylnejšia na sklovitosť dužiny.

Foto zdroj: Ovocie a listy + detail ovocia a listov: Sage Ross , Prierez ovocia: Forest and Kim Starr 

RAST: veľmi bujný, v plnej plodnosti bujný. Koruny sú mohutné, široko rozložité, dáždnikovitého tvaru, stredne husté. Konáre nasadzuje takmer v pravom uhle. Stromy rastú zdravo a dosahujú vysokého veku. Vyžadujú dlhší rez.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Bismarkovo, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, McIntosh, Ontário, Panenské české, Priesvitné letné, Red Delicious, Ušľachtilé žlté, Wagenerovo, Zvonkové. Neopeľuje sa dobre s Parménou zlatou zimnou a Hájkovou muškátovou renetou.

PLODNOSŤ: neskorá, stredne vysoká, nepravidelná a neistá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 230 g), pravidelné plody plocho guľovitého tvaru. Šupka je čiastočne drsná, pomarančovo žltá, krytá červeným pruhovaním alebo červeným líčkom na slnečnej strane. Dužina je žltkastá, šťavnatá, hutná, sladkokyslá, korenistá, veľmi dobrej „renetovej“ chuti.

DOZRIEVANIE: zber v prvej polovici októbra, vhodné na konzum v decembri, uskladnenie do marca. Plody vo vetre predčasne opadávajú. Pri skladovaní sú náchylné na horkú škvrnitosť dužiny a vädnutie.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie. Dužina na vzduchu hnedne.

STANOVIŠTE: vyžaduje hlboké, úrodné a vlhkejšie pôdy s vysokou vzdušnosťou, pred vetrom chránené stanovištia, nemá rada príliš suché a teplé, ale ani príliš drsné polohy.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná, silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, menej voči rakovine a vlnačke krvavej.

PÔVOD: SR/ČR, náhodný semenáč z cesty medzi Sencom a Sládkovičovom objavený ovocinárom Jozefom Slobodom v r. 1950 a došľachtený pracovníkmi VŠÚO Holovousy a ÚKZÚZ Želešice v r. 1967, registrovaný v r. 1976.

 
RAST: slabší až stredne bujný, tvorí širšie, stredne husté, polovzpriamené koruny. Raší neskoro až veľmi neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: (čiastočne) samoopelivý, samičie kvety síce začínajú kvitnúť skôr ako samčie, ale po väčšinu času sa ich kvitnutie prekrýva. Kvitne veľmi neskoro, je dobrým opeľovačom pre odrodu Jupiter. Vhodné opeľovače na zvýšenie úrody: Jupiter, Franquette, Lake.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 2. až 3. roku po výsadbe), vysoká, pravidelná. Plodí najmä na koncoch jednoročných výhonov.

 
PLODY: veľké (priemerne 13,1 g, 45x36x38 mm), veľkostne mierne nevyrované, široko vajcovité s nevýraznou špičkou. Rubina je hrubá, tmavozelená so žltohnedými bodkami, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je stredne hrubá, polopapierová, mierne zvrásnená, takmer hladká, pevná, pieskovožltá, dobre lúskateľná. Jadro je veľké, veľmi dobre vypĺňa škrupinku (52 % hmotnosti plodu), je svetlohnedé. Chuť je veľmi dobrá, sladkastá, príjemne aromatická, bez horkosti v čerstvom aj suchom stave.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, koncom 3. dekády septembra, dozrieva rovnomerne.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku). Pri skladovaní nezosychá ani nestráca chuť.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlbšia, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Neznáša príliš vysokú hladinu podzemnej vody. Vhodný najmä do všetkých pestovateľských oblastí. Pri veľkej násade plodov a suchšej pôde môžu byť plody menšie. V chladnejších oblastiach môže dochádzať k horšiemu uzatvoreniu škrupinky.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve a vďaka neskorému až veľmi neskorému rašeniu a kvitnutiu väčšinou uniká neskorým jarným mrazom. Je náchylnejší na antraknózu, hnednutie jadier a ich následné vysychanie.

PÔVOD: Belgicko, Leuven, vyšľachtil ju v r. 1800 van Mons, ktorý jej dal meno po majiteľovi veľkého záhradníctva v Bollweileri v Hornom Alsasku.

 
RAST: bujný v mladosti, neskôr slabší, dospelé stromy tvoria najprv vyššie, neskôr širšie pologuľovité, silne rozvetvené, nepravidelné koruny. Vyžaduje kvalitný výchovný rez, neskôr zmladzovanie na udržanie veľkosť plodov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Boikovo, Croncelské, Gdanský hranáč, Charlamowski, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Ušľachtilé žlté, Wagenerovo, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, striedavá, ob rok vždy vyššia.

 
PLODY: mierne sploštené, veľkosťou veľmi premenlivé, menšie, stredné až veľké (priemerne 140-200 g), ku kalichu niekedy mierne zúžené, niekedy mierne hranaté, nesúmerné. Šupka je v zrelosti žltá, krytá karmínovou alebo krvavou červeňou, pruhovaná, s belavými lenticelami. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, tuhá, hrubšia, po dozretí krehká, chuť dobrá, sladkokyslastá, jemne korenistá. Na vzduchu dužina takmer nehnedne.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v decembri, vydrží do marca až apríla. Plody pri skladovaní nevädnú.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, kuchynské spracovanie (pečenie atď.), výrobu vína, veľmi dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, úrodné primerane vlhké pôdy, neznáša príliš vlhké ani príliš suché pôdy. Vhodná do nižších aj vyšších polôh, ale chránených pred mrazom, nie uzavretých. Vhodná do záhrad, sadov.

 
ODOLNOSŤ: v kvete stredne mrazuodolná, v dreve slabo, silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a vlnačke krvavej.

Dlhoveký, opadavý listnatý strom s kužeľovitou korunou, dorastajúci v našich podmienakch do výšky až 25 m. a šírky 10-15 m. Zaujímavo tvarované, štvorlaločné zelené listy sa na jeseň sfarbujú do žlta. Strom v máji až júli vyniká veľkými, kalíškovitými, žltozelenými kvetmi s oranžovým pruhovaním, vovnútri s početnými svetlo-žltými tyčinkami. Kvety pripomínajú tvar tulipánu. Plod je jednosemenná krídlatá nažka. Semená dozrievajú od augusta do októbra, podľa lokality. Slnečné stanovište. Pôdy hlboké, priepustné, mierne kyslé, vyvážene vlhké. Mrazuvzdornosť do - 30℃. Veľmi stará drevina pochádzajúca z východu USA.

PÔVOD: ČR, v r. 1892 vybraný náhodný semenáč v škôlke Vlk vo Vanoviciach a pomenovaný ako Vlkova obrovská.

RAST: bujný, vytvára vysoké, široko rozvetvené, kužeľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Thurn-Taxis (Schneiderova), Karešova.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 6,5 g), široko tupo srdcovité. Šupka je žltočervená, pestro sfarbená, tenká. Dužina je mäkká, žltoružová so žltými žilkami, šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladká, príjemne kyselkavá, korenistá. Kôstka je stredne veľká, dobre ide oddeliť od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, 3. a 4. čerešňový týždeň, podľa lokality a priebehu počasia niekedy v 2. polovici júna, dozrieva naraz.

VYUŽITIE: veľmi vhodná najmä na priamy konzum, ale aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, aj vo vyšších polohách, je to prispôsobivá odroda, darí sa jej aj na svahoch. Obľubuje pôdy s dostatkom vlahy, inak sú plody iba stredne veľké až malé. Netrpí glejotokom ani v ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, zvykne unikať vrtivke čerešňovej, ale môže ju už napadať. Je málo náchylná na praskanie plodov a stredne náchylná na moniliózu plodov.

PÔVOD: USA, New Jersey Agricultural Experiment Station, vyšľachtená v rámci série Nectared pri použití rodičovských odrôd broskyne Candoka a nektariniek Flaming Gold a New Jersey N17.

RAST: stredne bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, nie vždy pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, plocho guľovité. Šupka je pevná, jemná, lysá, žltá, na väčšej časti prekrytá sýtočervenou až karmínovou farbou. Dužina je žltá, veľmi šťavnatá, stredne dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je kyslosladká, aromatická. 

DOZRIEVANIE: stredne neskoré, koncom augusta (10 dní po Redhaven).

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, prípadne na zaváranie, výrobu výživ, džúsov či džemov. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou. Je vhodná najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, stredne až menej tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans).

PÔVOD: ČR, na Prostějovsku vybraný ako mrazuodolnejší klon Brown Turkey a namnožený v roku 2016.

 
RAST: bujný po zakorenení, dorastá výšky 3-5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je partenokarpický, nepotrebuje opelenie.

 
PLODNOSŤ: vysoká v prípade dobrého prezimovania a dostatočne slnečného a teplého miesta.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (40-100 g), zelenohnedé, cibuľovité plody s ružovou až červenou dužinou, veľmi sladké.

 
DOZRIEVANIE: v dvoch vlnách, najskôr breba na vlaňajších výhonoch v júli až auguste a potom hlavná úroda na letorastoch v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, najlepšie z južnej či inej strany domu či nejakého múru. Pôda ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená.

 
ODOLNOSŤ: na figovník silne mrazuodolný, aspoň do -17 °C, možno aj viac.

RAST: stredne bujný, málo odnožuje, priemerne 6 odnoží na krík za 3 roky, takže je menej náročná na starostlivosť.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, vetrom opelivá, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Webbova.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vyššia (priemerne 2,6 kg/ker), pravidelná

PLODY: stredne veľké až menšie (priemerne 2,6-2,7 g), podlhovasté. Jadro s hrubšou šupkou je stredne veľká až menšie (tvorí asi 41-45 % hmotnosti plodu, priemerne 1,1, g), najmä po ošúpaní je veľmi chutné.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoršie, počas 2.-3. dekády septembra.

VYUŽITIE: okrasný aj úžitkový krík vhodný do voľne rastúcich živých plotov, medzí, vetrolamov, na pastviny, menších či väčších záhrad i parkov, poskytuje včelám prvý peľ v rámci roka. Plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod. Drevo sa používa v košikárstve na výrobu lubových košíkov, na výrobu kvalitných uhlíkov na kreslenie.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, vo vyšších polohách na chránených stanovištiach.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, v pukoch aj kvete.

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 16. stor.

 
RAST: rast veľmi bujný; strom sa dožíva vysokého veku, vytvára mohutnú, riedku korunu s šľahúňovými vetvami a silným hladkým kmeňom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: malé až stredne veľké, krátko kužeľovité, zaoblené. Šupka je svetlozelená alebo mierne nažltlá, pevná, nepodlieha nárazu alebo tlaku. Dužina je maslovitá, jemná, šťavnatá, príjemne vonia, chuť je sladká, sladko-kyslastá, muškátovito korenistá.

 
DOZRIEVANIE: okolo 15.-22. júla, ale zbiera sa skôr (ešte v tvrdom stave, približne o týždeň skôr než úplne dozreje).

 
VYUŽITIE: skorá letná hruška vhodná na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, vína, zaváranie, sušenie.

 
STANOVIŠTE: odroda menej náročná na polohu, ale najviac sa jej darí v teplých polohách; vyžaduje hlbokú, nie príliš ľahkú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: menšia odolnosť voči chrastavitosti.

PÔVOD: Nemecko, nájdený ako náhodný semenáč v r. 1949 v obci Seifersdorf pri Drážďanoch. Registrovaný v r. 1954.

 
RAST: bujný až veľmi bujný, vytvára husté až veľmi husté, guľovité až rozložité, pravidelne stavané, veľké koruny. Raší skoro až stredne skoro. Na jeseň ukončuje vegetáciu skôr ako ostatné odrody, dobre mu vyzrieva drevo, nenamŕza.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, samčie aj samičia kvety kvitnú v rovnaký čas, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), vysoká, takmer pravidelná. Plodí najmä na koncoch jednoročných výhonov.

 
PLODY: veľké (priemerne 14 g, 42x35x32 mm), guľovité až mierne oválne, so stredne výraznou špičkou. Rubina je stredne hrubá, zelená, s malým množstvom svetlých bodiek, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je stredne hrubá až hrubšia, polopapierová, mierne ryhovaná, svetlo až strednehnedá, súdržnosť jej polovíc je stredná, je dobre až stredne dobre lúskateľná. Jadro je veľké, vypĺňa takmer celú škrupinu (48 % z celkovej hmotnosti plodu), je slamovožlté. Chuť je typicky orechová, veľmi dobrá, sladká, príjemne lahodná, najmä v čerstvom stave, v suchom stave je stredne horkastá.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, na začiatku 3. dekády septembra, relatívne rovnomerne.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku). Pri skladovaní jadrá nezosychajú.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých a stredných pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolný v dreve, ale kvôli skorému rašeniu a kvitnutiu je náchylnejší na poškodenie kvetov neskorými jarnými mrazmi. Voči chorobám je pomerne odolný.