Jedlé kvety

PÔVOD: Holandsko, Rotterdam, Arborétum Trompenberg, vyšľachtená ako medzidruhový kríženec Agastache rugosa a Agastache foeniculum, vyšľachtil a vybral ju Gert Fortgens. V r. 2004 získala ocenenie Great Plant Picks a získala aj ocenenie Royal Horticultural Society Award of Garden Merit.

RAST: bujný, trvalka s prezimujúcim koreňom, dorastá do výšky 70 cm a šírky 50 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: ako kríženec je sterilná, ale veľmi navštevovaná opeľovačmi. Kvitne veľmi dlho, v júni až októbri veľkým množstvom svetlomodrofialových kvetov.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi okrasná, liečivá aj jedlá bylinka, nektárodajná a veľmi atraktívna pre rôznych opeľovačov, vrátane včiel, čmeliakov a motýľov. Kulinárne využitie: kvety a listy s vôňou na pomedzí anízu, sladkého drievka a mäty sa používajú ako jedlá dekorácia dezertov, do šalátov, limonád, alkoholických miešaných nápojov. Ale aj na ochutenie kompótov, omáčok, dresingov, bieleho mäsa, rýb, zeleniny apod. Liečivé využitie: čaj, teda zápar z listov pôsobí protizápalovo, antibakteriálne a protivírusovo. Stimuluje imunitný systém a používa sa proti prechladnutiu, horúčke, slabému srdcu. Uľahčuje trávenie, pôsobí proti kŕčom a ukľudňuje. Obklad z listov a stoniek sa používa na hojenie popálenín.

STANOVIŠTE: slnečné, s dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 °C. Náchylnejšia na poškodenie neskorými jarnými mrazmi a slizniakmi pri rašení, inak len niekedy trpí múčnatkou či hrdzou.

PÔVOD: Holandsko, Dalfsen, vyšľachtil ju ako medzidruhového kríženca Agastache vráskavej (Agastache rugosa) a Agastache anízovej (Agastache foeniculum) Coen Jansen v roku 2002. Jansen hľadal rastlinu, ktorá by kombinovala mrazuvzdornosť amerického druhu (A. foeniculum) s robustnosťou a dlhovekosťou ázijského druhu (A. rugosa). Tento kultivar je v súčasnosti považovaný za jeden z najlepších na trhu vďaka tmavomodrofialovým kvetom a mimoriadnej odolnosti.

RAST: bujný, trvalka s prezimujúcim koreňom, dorastá do výšky 90-110 cm a šírky 60 cm. Kopijovité až vajcovité listy sú modrozelené.

OPEĽOVACIE POMERY: ako kríženec je sterilná, ale veľmi navštevovaná opeľovačmi. Kvitne veľmi dlho, v júni až októbri veľkým množstvom tmavomodrofialových kvetov usporiadaných do vysokých klasnatých súkvetí. Kvetné puky sú takmer čierne - od toho je odvodený aj názov odrody.

PLODNOSŤ: ako medzidruhový hybrid pravdepodobne netvorí plody.

PLODY: netvorí plody, ak tak sú to hnedé tvrdky.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi okrasná, liečivá aj jedlá bylinka, nektárodajná a veľmi atraktívna pre rôznych opeľovačov, vrátane včiel, čmeliakov a motýľov. Kulinárne využitie: kvety a listy s vôňou na pomedzí anízu, sladkého drievka a mäty sa používajú ako jedlá dekorácia dezertov, do šalátov, limonád, alkoholických miešaných nápojov. Ale aj na ochutenie kompótov, omáčok, dresingov, bieleho mäsa, rýb, zeleniny apod. Liečivé využitie: čaj, teda zápar z listov pôsobí protizápalovo, antibakteriálne a protivírusovo. Stimuluje imunitný systém a používa sa proti prechladnutiu, horúčke, slabému srdcu. Uľahčuje trávenie, pôsobí proti kŕčom a ukľudňuje. Obklad z listov a stoniek sa používa na hojenie popálenín.

STANOVIŠTE: slnečné, s dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do približne -24 °C až -28 °C. Náchylnejšia na poškodenie neskorými jarnými mrazmi a slizniakmi pri rašení, inak len niekedy trpí múčnatkou či hrdzou. V zamokrených pôdach môže trpieť hnilobou koreňov.