Listnaté

PÔVOD: Eurázia, na Z po Anglicko, na S po juh Škandinávie, na V cez Ural až po Omsk, na J po severné Španielsko, južné Farncúzsko, stredné Taliansko a severné Grécko.

 
RAST: stredne rýchly. Je to dlhoveký, mohutný listnatý strom s rozložitou, husto rozkonárenou korunou, dorastajúci do výšky 20 až 40 ma šírky asi 12 m. Kôra je svetlohnedá až sivá, borka tmavosivá, plytko rozpukaná do pozdĺžnych pásov. Sýtozelené listy sú súmerné, široko srdcovité, po okrajoch pílkovité, na spodnej strane šedozelené, chlpaté. Dožije sa aj 1000 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: prevažne samoopelivá. Žltobiele kvety sú usporiadané vo vzpriamených vrcholíkoch, kvitnú v júni a júli, asi 2 týždne po kvetoch lipy veľkolistej, krásne voňajú.

 
PLODNOSŤ: pri voľne stojacich stromoch stredne skorá, v 12.-20. roku života, pri stromoch v lese neskorá, až v 25.-30. roku života.

 
PLODY: oriešky oválneho tvaru, nesúce hnedé semená.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

 
VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, krajinotvorný, vhodný na výsadbu v záhradách, parkoch a na verejných priestranstvách, do alejí a stromoradí, ako solitéry či dvojice do krajiny ku kaplnkám atď. Je to významná medonosná drevina. Listové púčiky sú jedlé, chutia ako oriešky. Jedlé a veľmi chutné sú práve sa rozvíjajúce či čerstvo rozvinuté, ešte polopriesvitné listy - samotné či v šalátoch. Kvety sú jedlé aj liečivé: majú protikŕčové účinky, podporujú potenie a vykašliavanie, znižujú krvný tlak, sú upokojujúce a mierne preháňavé, používajú sa pri prechladnutí a proti zlému tráveniu, kôrnateniu ciev, zvracaniu či búšeniu srdca. Jedlé sú aj kvetné púčiky či ešte mäkké mladé plody, z ktorých sa dá vyrobiť falošná čokoláda. Drevo je mäkké a veľmi vhodné na rezbárstvo, drevné uhlie z konárikov sa používa na kreslenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, znesie aj veterné miesta. Uprednostňuje úrodnú, vlhkú, hlinitú, vápenitú až neutrálnu pôdu, toleruje aj mierne kyslú pôdu. Neznáša len príliš suchú či príliš vlhkú pôdu. Prirodzene rastie na humóznych a vlhkejších pôdach, v suťových a lužných lesoch, v dubohrabinách. Vhodná od nížin po vyššie polohy.

 
ODOLNOSŤ: spoľahlivo mrazuodolná v dreve do -34 °C až -40 °C, silne vetruodolná.

PÔVOD: Z, stredná a JV Európa, na S po Dánsko, na V po Z Ukrajinu, na J končí S Španielskom a J Talianskom. Izolované lokality jsou v J Švédsku a Malej Ázii.

 
RAST: stredne rýchly. Je to mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 30-40 metrov a šírky 20 m, dožíva sa až 600 rokov. Koruna je široko vajcovitá až guľovitá, rozložitá. Kôra červenohnedá až hnedosivá, borka sivá, rozpukaná. Listy sú jednoduché, široko srdcovité, s výrazne pílkovitým okrajom, na vrchnej strane sú tmavo zelené, lysé, na spodnej strane žltkasto zelené, na žilkách husto chlpaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá. Žltobiele kvety sú usporiadané v previsnutých vrcholíkoch po 2-3, max. 7, kvitnú v júni, asi 2 týždne pred l. malolistou.

 
PLODNOSŤ: Plody spoľahlivo dozrievajú aj v chladnejších polohách - na rozdiel od plodov l. malolistej.

 
PLODY: guľovité oriešky s 4-5 hranami s veľkosťou 0,6-1 cm, oplodie je v plnej zrelosti tvrdé, husto plstnaté, nedá sa stlačiť prstami.

 
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri, plody ostávajú na strome cez zimu.

 
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, krajinotvorná, významná medonosná drevina vhodná do záhrad, parkov, alejí a stromoradí, ako solitér či dvojice do krajiny ku kaplnkám. Listové púčiky sú jedlé, chutia ako oriešky. Jedlé a veľmi chutné sú práve sa rozvíjajúce listy. Kvety sú jedlé aj liečivé: majú protikŕčové účinky, podporujú potenie a vykašliavanie, znižujú krvný tlak, sú upokojujúce a mierne preháňavé, používajú sa pri prechladnutí a proti zlému tráveniu, kôrnateniu ciev, zvracaniu či búšeniu srdca. Jedlé sú aj kvetné púčiky či ešte mäkké mladé plody, z ktorých sa dá vyrobiť falošná čokoláda. Drevo je mäkké a veľmi vhodné na rezbárstvo, drevné uhlie z konárikov sa používa na kreslenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, znesie aj veterné. Uprednostňuje úrodnú, vlhkú, hlinitú, hlbokú, vápenitú až neutrálnu pôdu, toleruje aj mierne kyslú, neznáša len príliš suchú či príliš vlhkú. Prirodzene rastie na humóznych, vlhkejších pôdach, v suťových a roklinových lesoch, v javorových a lipových bučinách. Dobre znáša zatienenie a udrží sa aj pod inými drevinami aspoň ako krík. Je náročná na vyššiu vzdušnú vlhkosť. Vhodná od nížin po vyššie polohy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -29 °C až -34 °C, je citlivejšia na neskoré jarné mrazy.

PÔVOD: prastará drevina Ďalekého východu, tzv. živá fosília, patrí medzi nahosemenné rastliny podobne ako ihličnaté dreviny, je jediným druhom vo svojom oddelení ginkorasty, triede ginká. Do Európy bol privezený v r. 1727. V Japonsku a Číne považovaná za posvätný strom, symbolizujúci dlhovekosť, silu, vytrvalosť.

RAST: rast je pomalý, vytvára strom dorastajúci do výšky 30m v prípade samčích stromov, samičie jedince sú zvyčajne nižšie so širokou korunou. Kôra je hladká, borka tmavosivá, rozpukaná do nepravidelných platničiek. Listy sú 4-10 cm veľké, vejárovité, dvojlaločné, opadavé, na jeseň sa sfarbujú do jasnožlta.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až máji, samčie kvety tvoria žlté, jahňadovité šištice, samičie vyrastajú z pazúch listov na 3-4cm dlhej stopke.

PLODNOSŤ: neskorá, začína po 20-30 rokoch, do plnej plodnosti vstupuje asi v 40 rokoch a môže sa udržať do 150 - 200 rokov (v Číne sú aj 500-ročné rodiace stromy). Plodnosť je rôzne vysoká a rôzne pravidelná v závislosti od kvalít semenáča, vzdialenosti od opeľovača a podmienok prostredia. Vo svojej domovine môže dospelý strom produkovať aj 200-400 kg semien ročne.

PLODY: semeno obalené dužinatým mieškom, spočiatku zeleným, po dozretí žltým, nepríjemne zapáchajúcim. Semeno je jedlé vo veľmi malom množstve za surova, vo väčšom, ale stále striedmom po tepelnej úprave - zvyčajne opečení, opražení či uvarení.

DOZRIEVANIE: koncom leta, na jeseň po opadnutí.

VYUŽITIE: v Číne sa ginko pestuje vo veľkom kvôli semenám, existuje minimálne 44 odrôd. Inak je to krásna parková drevina či strom do veľkých záhrad. Listy podporujú krvný obeh a majú tonizujúci efekt na mozog, pamäť, periférne cievy, pomáhajú pri diagnózach ako tinnitus uší či glaukóm očí. Obsahujú gingkolidy, ktoré inhibujú alergické reakcie, takže sa používajú pri astme.

STANOVIŠTE: drevina je svetlomilná, nenáročná na pôdu.

ODOLNOSŤ: odolná a adaptabilná drevina, v dospelosti dobre znáša mrazy do -34,4 °C až -40 °C, odoláva znečisteniu, zasoleniu pôdy posypovou soľou, vysokým teplotám, suchu, vetru, škodcom a chorobám.

PÔVOD: USA, Tennessee, McMinnville, U.S. State Arboretum, vyšľachtená ako selekcia druhej generácie kríženia z roku 1998 medzi odrodami Snow Queen a Pee Wee, na trh bola uvedená v r. 2010.

 
RAST: stredne bujný, dorastá do výšky 1 m a šírky 1,5 m. Je to opadavý krík s guľatým tvarom. Listy sú oválne s 5 až 7 lalokmi, dlhé do 15 cm a široké do 17 cm, pripomínajú dubové listy. Počas sezóny sú stredne zelené, na jeseň sa prefarbujú do rôznych odtieňov mahagónovej červenej. V zime zas zaujme odlupujúcou sa borkou na konároch.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne počas júla až septembra pyramidálnymi súkvetiami dlhými až 25 cm a širokými až 10 cm, ktoré vytŕčajú nad olistenie. Obojpohlavné kvety sú na začiatku biele, ale čoskoro zružovejú až do tmavoružovej farby.

 
PLODNOSŤ: nižšia, väčšina kvetov je sterilná.

 
PLODY: drobné (2x2 mm) tobolky.

 
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri, ostanú na kríku dlho do zimy.

 
VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka, vhodná ako solitéra, súčasť záhonov, skupiny kríkov či voľnejšieho živého plotu. Vďaka kompaktnému vzrastu je obzvlášť vhodná do menších záhrad, ale skrášli aj tie väčšie či parky.

 
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, stredne výživná a dobre odvodnená pôda, nie nutne kyslejšia. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladnejších polôh.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23,3 °C až -28,9 °C. Väčšinou netrpí chorobami ani škodcami, niekedy sa môže vyskytnúť na listoch múčnatka či antraknóza alebo roztoče či vošky.

PÔVOD: takmer celá Európa po Ural a Kaukaz. Na Slovensku rozšírený najmä v nížinách (tvrdé lužné lesy) a pahorkatinách, vyššie len vtrúsene v porastoch iných drevín.

RAST: pomalý, dorastá výšky 30-50 m a šírky 30 m. Kmeň je v mladosti zakrivený, neskôr vzpriamený, v zápoji rovný, koruna je nepravidelná, hustá, široká. Borka je olivovohnedá, najskôr hladká, potom popraskaná a hrubá až do 10 cm. Listy sú stopkaté, čepeľ podlhovasto až obrátene vajcovitá, na báze s výraznými uškami, pravidelne perovito laločnatá so 6–8 tupými lalokmi. Koreňový systém je kolovitý a veľmi hlboký. Majestátny, dlhoveký strom, dožíva sa 500, výnimočne aj 1000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, cudzoopelivý, kvitne v máji, ľahko ho opelia aj iné druhy dubov.

PLODNOSŤ: neskorá, po asi 70-100 rokoch. Veľmi variabilná v závislosti od genetických predispozícií semenáčov a od počasia. Vyššia je v prípade suchého, chladného počasia počas kvitnutia a suchšieho leta.

PLODY: žalude sú usporiadané po 2–5, sú stopkaté, čiašky sú miskovité až pologuľovité. Žalude sú podlhovasto elipsoidné, 15–30 mm dlhé, nezrelé často po dĺžke nevýrazne pruhované.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: okrem toho, že je významnou lesnou drevinou, je vhodný aj ako okrasná drevina do parkov, alejí, medzí, veľkých záhrad, ako solitér či v skupinke vo voľnej krajine. Plody sú významným zdrojom potravy pre zver a vtáctvo, dajú sa použiť aj na kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Včely zbierajú jeho peľ, hoci je pre ne menej výživný. Kulinárne využitie: Je významným tvorcom medovice, teda včelárskou drevinou. Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je tvrdé, veľmi kvalitné a vodeodolné, používa sa v stavebníctve, stolárstve, na výrobu sudov. Z dubienok, teda hálok hmyzu na listoch, sa dajú získať taníny a farbivo využiteľné ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, ale znáša aj mierne zatienenie. Je to druh so širokou ekologickou amplitúdou, znáša kontinentálnu aj oceánickú klímu. Najlepšie sa mu darí na hlbokých pôdach, znáša však aj chudobnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, citlivejšie sú kvety na neskoré mrazy. Staršie stromy sú dobre odolné voči suchu. Je silne vetruodolný, dobre znáša znečistenie ovzdušia či zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Holandsko, vyšľachtil ho André van Nijnatten v roku 2013 ako odrodu orgovánu Meyerovho (Syringa meyeri syn. Syringa pubescens subsp. pubescens) pod názvom Annys200817 a v Európe sa používa názov Flowerfesta® Pink.

RAST: umiernený, kompaktný, je to opadavý listnatý krík dorastajúci do výšky asi len 125 cm. Listy sú menšie (dlhé 3-5 cm), okrúhlo-vajcovité, šťavnato zelené.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne opakovane: koncom mája približne 3 týždne a znova v lete veľkými metlinami drobných, bielych, sladko voňajúcich kvetov, prípadne ešte raz na jeseň. Po odkvitnutí odporúčame kvety odstrihnúť.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: tobolky obsahujúce semená, ale nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: najmä v júli a auguste, ale nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: nádherný okrasný kompaktný orgován obzvlášť vhodný do malých záhrad aj na balkóny či strešné záhrady. Samozrejme parádu urobí aj vo veľkých záhradách či parkoch, napríklad v kombinácii s bielo kvitnúcou odrodou Flowerfesta® White.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje dobre odvodnenú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -28 °C. Je lepšie odolný voči múčnatke než staršie odrody.

PÔVOD: Európa, Malá Ázia.

RAST: pomalý. Tvorí tŕnitý, rozložitý ker alebo strom dorastajúci do výšky 2-10 m. Kôra kmeňa je sivá až sivočierna, listy sú tmavozelené, striedavé, okrúhlo vajcovité, viaclaločnaté s hlbokými zárezmi. Dobre znáša rez a tvarovanie, aj v živých plotoch, ale bez rezu v nich vie byť plodnejšia (až cca. 300 g/2,5 m2).

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, hmyzom opeľovaný. Kvitne v máji a júni, súkvetia s 10-20 bielymi kvetmi sú usporiadané do vzpriamených vrcholíkov.

PLODNOSŤ: skorá (5-8 rokov po výseve), v prípade prítomnosti geneticky odlišného jedinca v dosahu opeľovačov vysoká, kvety nezvyknú vymŕzať.

PLODY: malé (5-11 x 4-7 mm), elipsovité až guľovité šarlátovo červené malvice na krátkej stopke, so suchou, múčnou, chuťovo mierne horkastou dužinou a jedným tvrdým semenom uprostred.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: Často sa vysádza do nepreniknuteľných živých plotov, medzí, ale je krásny aj ako solitér v záhrade či parku. Je naň naviazané veľké množstvo domáceho hmyzu. Kvety majú na začiatku kvitnutia príjemnú vôňu, ktorá sa ale neskôr stáva pre mnohých ľudí nepríjemnou. Komu nevadí, môže kvety použiť do sirupu či pudingu. Plody sú dôležitou potravou pre vtáctvo. Surové nie sú veľmi chutné, ale dajú sa spracovať na džemy, ovocné kože, vysušiť a pomlieť a pridať k múke či použiť do čaju. Obsahujú veľa bioflavonoidov a pôsobia pozitívne na krvný obeh, znižujú krvný tlak a pomáhajú obnoviť normálny rytmus srdca, v kombinácii s ginkom zlepšujú prekrvenie mozgu. Rozširujú cievy, pôsobia ako proti kŕčom a ukľudňujúco. Podobne pôsobia aj kvety a spolu s plodmi sa používajú v podobe čajov alebo tinktúr. Veľmi chutné sú čerstvo rozvité lístky s orieškovou príchuťou v šaláte. Sušené listy sa dajú použiť ako náhrada čínskeho čaju, opražené semienka ako náhrada kávy.

STANOVIŠTE: svetlomilná a teplomilná drevina, porastie aj v polotieni, ale tam nebude tak plodná. Obľubuje síce hlinito piesčité, odvodnené pôdy, ale nie je vôbec náročný na pôdu. Po dobrom zakorenení sa mu darí aj v ťažkej, mokrej, ílovitej či suchšej pôde, kyslej či zásaditej.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne suchuvzdorný po dobrom zakorenení. Náchylný na bakteriálnu spálu, chrastavitosť.

PÔVOD: svetlé háje teplých oblastí juhovýchodnej Európy a Malá Ázia, od roku 1759 v západnej Európe.

RAST: stredne bujný, tvorí nízky, obvykle krovitý strom dorastajúci do 7 až 10 m. Asi 4-cm veľké listy sú málo laločnaté, niekedy takmer jednoduché, len pri báze bývajú naznačené dva laloky. Sú okrúhlo vajcovité a hrubo dvakrát pílkovité. Na jeseň sa pekne vyfarbujú dožlta alebo dočervena.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až júni vo visiacich stopkatých metlinách s belavými korunnými lupienkami.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: dvojnažky, najskôr zelené, potom horné hrany s karmínovočervenou kontúrou.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: ako celoročne okrasný strom do parkov a záhrad, dobre znáša mestské prostredie.

STANOVIŠTE: uprednostňuje kvalitnú, vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu na slnečnom stanovišti, ale rastie dobre aj v ťažkých ílovitých pôdach. Pôdy mu vyhovujú od mierne kyslých po mierne zásadité.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C, odolný voči suchu, znečisteniu ovzdušia a voči zasoleniu pôdy posypovou soľou.

Dlhoveký, opadavý listnatý strom s kužeľovitou korunou, dorastajúci v našich podmienakch do výšky až 25 m. a šírky 10-15 m. Zaujímavo tvarované, štvorlaločné zelené listy sa na jeseň sfarbujú do žlta. Strom v máji až júli vyniká veľkými, kalíškovitými, žltozelenými kvetmi s oranžovým pruhovaním, vovnútri s početnými svetlo-žltými tyčinkami. Kvety pripomínajú tvar tulipánu. Plod je jednosemenná krídlatá nažka. Semená dozrievajú od augusta do októbra, podľa lokality. Slnečné stanovište. Pôdy hlboké, priepustné, mierne kyslé, vyvážene vlhké. Mrazuvzdornosť do - 30℃. Veľmi stará drevina pochádzajúca z východu USA.

PÔVOD: Holandsko, vyšľachtil ho André van Nijnatten v roku 2013 ako odrodu orgovánu Meyerovho (Syringa meyeri syn. Syringa pubescens subsp. pubescens) pod názvom Annys200810 a v Európe sa používa názov Flowerfesta® White.

 
RAST: umiernený, kompaktný, je to opadavý listnatý krík dorastajúci do výšky asi len 125 cm. Listy sú menšie (dlhé 3-5 cm), okrúhlo-vajcovité, šťavnato zelené.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne opakovane: koncom mája približne 3 týždne a znova v lete veľkými metlinami drobných, bielych, sladko voňajúcich kvetov, prípadne ešte raz na jeseň. Po odkvitnutí odporúčame kvety odstrihnúť.

 
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

 
PLODY: tobolky obsahujúce semená, ale nepestuje sa pre plody.

 
DOZRIEVANIE: najmä v júli a auguste, ale nepestuje sa pre plody.

 
VYUŽITIE: nádherný okrasný kompaktný orgován obzvlášť vhodný do malých záhrad aj na balkóny či strešné záhrady. Samozrejme parádu urobí aj vo veľkých záhradách či parkoch, napríklad v kombinácii s ružovou kvitnúcou odrodou Flowerfesta® Pink.

 
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje dobre odvodnenú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -28 °C. Je lepšie odolný voči múčnatke než staršie odrody.

PÔVOD: Nový Zéland, New Plymouth, Ducan & Davies Nurseries, vyšľachtená v 70. rokoch 20. storočia, na európsky trh bola uvedená v r. 1979. Medzidruhový kríženec Photinia x fraseri vznikol skrížením druhov Photinia glabra x Photinia serratifolia zrejme v škôlke Fraser Nursery v Birminghame v Alabame v USA a bol uvedený na trh v r. 1955. 

RAST: stredne bujný, rýchlejší než u mnohých iných stálozelených druhov so širokými listami, ale kompaktnejší ako pôvodný hybrid. Je to menší stálezelený strom alebo krík dorastajúci do výšky a šírky 3-5 m. Dobre znáša prísnejší, kontúrový rez. Letorasty a mladé listy sú výrazne červené (od toho je odvodený jeho ľudový názov červienka) po 2-3 týždňoch postupne zmenia farbu na lesklú zelenú. Keďže rastú aj trikrát za rok, krík je často pestrofarebný.  

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme aspoň čiastočne samoopelivá, s obojpohlavnými drobnými kvetmi v okolíkoch opeľovanými hmyzom. Kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: relatívne nízka, keďže ide o medzidruhový kríženec.

PLODY: nápadne červené, malé (4-12 mm) malvice v okolíkoch, nejedlé pre ľudí, ale jedlé pre vtákov.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri, ostávajú na kríku po celú zimu.

VYUŽITIE: najmä ako okrasný ker či už ako solitér alebo ako živý plot, lebo dobre znáša rez a je celoročne dekoratívny.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň s priepustnou, piesočnatou až hlinitou pôdou, dobre znáša aj vápenité pôdy.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do asi -17 °C. Po zakorenení dobre znáša aj sucho. Tento kultivar je vyššie odolný voči hubovej chorobe spôsobovanej diplokarponom hruškovým (Entomosporium maculatum).

PÔVOD: Východná časť Severnej Ameriky – od juhu východnej Kanady na severe až po Georgiu na juhu, od Nového Škótska na východe až po Minnesotu a Arkansas na západe. Do Európy bol privezený koncom 17. storočia. V súčastnosti je v Európe často pestovaný, objavuje sa nielen v mestskej zeleni a v parkoch, ale aj v lesoch.

RAST: Opadavý strom, dorastá do výšky 20–30(–40) m vysoký, s šedastou borkou. Listy má dlhé 10–25 cm a široké asi 10 cm. Na jeseň sa listy najmä mladších stromov farbia na červeno, odtiaľ pochádza druhový názov. Od príbuzných druhov s podobnou stavbou listov (Q. palustris, Q. coccinea, Q. velutina) sa líši najmä ich nápadne matným povrchom.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvitne v máji na letorastoch. Kvety sú jednopohlavné, samčie tvoria previsnuté jahňady, samičie sú jednotlivé, buď sedia priamo na konárikoch alebo majú krátke stopky. Je cudzoopelivý, na tvorbu semien potrebuje prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného jedinca.

PLODNOSŤ: Do plodnosti vstupuje v 20 až 30 rokoch, vyššie úrody dávajú až tak 50-ročné stromy. Viac rodia dominantné stromy s veľkou a voľnou korunou. Úroda je vyššia každých 2-5 rokov.

PLOD: Žaluď je skoro rovnako dlhý ako široký, guľovitý, na vrchole so zvyškom blizny, vyrastá po 1 až 2 na krátkych stopkách, guľovité. Žaluď je na báze plochý, 18 až 30 mm dlhý, lesklý, hnedý, jemne chlpatý. Čiaška je plytko miskovitá, hrubostenná, šupiny čiašky elipsovité, kožovité, lesklé, červenohnedé, chlpaté.

DOZRIEVANIE: v októbri. Plody dozrievajú až po dvoch letách.

VYUŽITIE: Veľmi vhodná, dekoratívna parková drevina s všeobecne drevina do mestskej zelene či alejí. Po odstránení horkých tanínov buď vymývaným mletého prášku z plodov alebo po naklíčení plodov sa dá použiť ako prídavok do múky.

STANOVIŠTE: Slnečné až polotieň, je menej náročný na svetlo a vlhkosť ako ostatné druhy našich dubov. Relatívne dobre znáša vysýchanie pôd a teplotné rozdiely prostredia, neznáša však zaplavovanie.

ODOLNOSŤ: Mrazuodolný do -34 °C až -40 °C. Suchuvzdornejší než ostatné naše duby. Odolný voči znečisteniu ovzdušia.

Opadavý ker alebo krovito rastúci strom dorastajúci do výšky 4 m. Protistojné, laločnaté, po okraji tupo zúbkované listy sa podobajú javorovým listom a na jeseň sa sfarbujú zo svetlozelena do červenofialova. Ker kvitne od júna do júla a zaujme nádhernými veľkými, bielymi súkvetiami. Plody tvoria jednosemenné guľovité kôstkovice, ktoré sú spočiatku tuhé, belavé s červeným líčkom, neskôr mäkké, karmínovo červené. Veľkosť 10 - 15 mm. Semienko vovnútri kôstkovice dozrieva od septembra do októbra. Plody sú horkej chuti a obsahujú jedovaté látky, ale majú aj liečivé účinky. Vysádza sa pre spevnenie brehov potokov a riek a pri parkových úpravách. Zaujme predovšetkým nápadnými bielymi kvetmi, atraktívnymi červenými plodmi a na jeseň krásne sfarbenými, tmavofialovými listami. Plody sú potravou pre vtáctvo. V liečiteľstve sa využívajú plody a kôra kaliny. Prirodzený výskyt v ťažších ílovitých pôdach, lužné lesy, vlhkejšie listnaté lesy, kroviská, medze. Nížiny až polohy do 1300 m.n.m. Pôvodné rozšírenie: Európa, Malá Ázia, severná Afrika .

PÔVOD: Severná Amerika, štát Ontario v Kanade, v USA pd východnej časti po predhorie Skalnatých vrchov. Ako parková a okrasná drevina sa rozšíril do Európy, strednej Ázie a  Číny. V Európy bol introdukovaný v 17. storočí. U nás najstarší exemplár, zrejme z roku 1712, rastie v Seredi v zámockom parku.

RAST: je bujný, dorastá do výšky 18-30 m a šírky 10-20 m, v pôvodnom areáli dorastá aj do výšky 50 m. Je to dlhoveký, opadavý listnatý strom s výrazným terminálom a rozložitou korunou. Borka je hnedošedá až čiernošedá, hlboko zbrázdená. Zložené listy bývajú väčšinou nepárnoperovité, ale niekedy chýba koncový lístok. Sú dlhé 20–50 cm a zložené najčastejšie z 15–19 kopijovitých až vajcovitých lístkov dlhých 6–11 cm s pílkovitým okrajom, ktoré sú na vrchnej strane lysé, na spodnej roztrúsene chlpaté. Dožíva sa okolo 250-350 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, čiastočne samoopelivý, vetrom opelivý, so samičími a samčími kvetmi rozkvitajúcimi na tom istom strome väčšinou s istým časovým prekryvom, ale prítomnosť geneticky odlišných jedincov (=semenáčov či odrôd) zvyšuje plodnosť. Samčie jahňady sú dlhé cca 8–14 cm a široké 1–1,5 cm. Samičie kvety sú v 2–5-početných koncových klasoch.

PLODNOSŤ: relatívne skorá, jednotlivo rastúce stromy môžu začať rodiť už vo veku 4-6 rokov, ale vyššie úrody treba očakávať až od 20-30 rokov veku, najvyššiu plodnosť dosahuje vo veku asi 30-130 rokov. Ak nevymrzne v kvete, plodí pravidelne, ale vyššie úrody máva nepravidelne, tak 2x za 5 rokov. 

PLODY: sú veľké (priemerne 3,5-8 cm aj s rubinou, 3-4 cm bez nej), guľovité. Rubina je veľmi silne, živične voňavá, pri dozrievaní černie, z toho je odvodený názov orecha. Rubina sa sama neotvára pri dozrievaní, treba ju ošúpať, aby sa orechy nekazili. Škrupina je veľmi tvrdá a hrubá. Skrýva živične aromatické a chutné, mastné jadro, ktoré sa nedá vylúskať vcelku kvôli množstvu pevných prepážok v plode. Priemerne obsahuje asi 14 % cukrov, 15 % bielkovín and 65 % tukov.

DOZRIEVANIE: v septembri a októbri, plody padajú čoskoro po opade listov.

VYUŽITIE: stromy sú dekoratívne a voňavé, vhodné do veľkých záhrad, parkov či inej mestskej zelene, aj do alejí či stromoradí. Koreňmi vylučujú juglon, ktorý inhibuje rast mnohých rastlín v okolí, najmä malvíc. Mladé semenáče sú použiteľné ako podpníky pre pre odrody orecha čierneho aj kráľovského. Kulinárne využitie: Nezrelé plody sa dajú nakladať podobne ako "svätojánske orechy" vlašské a využívať na jedenie aj likéry. Zrelé plody čerstvé alebo po usušení sú chutné a veľmi aromatické, hoci sa nedajú vylúskať vcelku či ako polovičky. Jedia sa priamo alebo sa nimi ochucujú koláče, zákusky, keksy či zmrzlina začerstva či v pečenej podobe. Po otvorení zo škrupinky v izbovej teplote rýchlo stuchnú. Podobne rýchlo na vzduchu a pri izbovej teplote stuchne výživný olej, ktorý treba skladovať v tme, chlade, bez prístupu vzduchu. Zo starších stromov sa šetrným navŕtaním na jar dá získať sladká miazga, ktorá má podobné kvality ako brezová či javorová a dá sa povariť na sirup. Liečivé využitie: kôra a listy majú čistiace účinky na pokožku, používajú sa proti herpesom a ekzémom. Pri vnútornom použití pôsobia proti zápche aj hnačke a proti črevným parazitom, ale príliš veľká dávka môže vyvolať vracanie. Nálev z listov znižuje krvný tlak. Kôra sa môže žuvať pri bolesti zubov a použiť ako obklad pri bolesti hlavy. Ako obklad pri zápaloch sa môže použiť aj rubina. Proti zápalom sa používa aj miazga. Technické využitie: má veľmi kvalitné, dekoratívne, tvrdé, ťažké, pevné, veľmi trvanlivé drevo s jemným zrnom. Veľmi dobre sa s ním pracuje, dobre glejuje a leskne sa po vyhladení. Používa sa na výrobu nábytku, dýh, lodí, rukovätí zbraní, v minulosti aj vrtúľ lietadiel. Z kôry, rubiny a listov sa dá získať hnedé farbivo aj bez použitia moridiel, s použitím moridiel aj šedé či čierne. Rubina obsahuje aj veľa tanínu, ktorý funguje ako stabilizátor farby. Dá sa z nej povarením získať aj žlté farbivo a aj kvalitné drevné uhlie využiteľné ako filter. Priečne narezané orechy s hrubými, pevnými a dekoratívnymi prepážkami sa používajú na výrobu bižutérie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom. Vo svojej domovine rastie na okraji lesov či pri vodných tokoch. Pôdu preferuje dobre odvodnenú, hlbokú, hlinitú, neutrálnu alebo mierne kyslú či mierne zásaditú, neznáša zamokrenú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -26 až -28,9 °C, na neskoré jarné mrazy v kvete je náchylný podobne či menej než orech vlašský, často raší a kvitne neskoršie. Je dobre odolný voči znečisteniu ovzdušia. Vrtivka orechová (Rhagoletis completa) ho napáda.

Pôvodná euro-ázijská drevina, vhodná pre slnečné miesta v parkoch. Na jar vyniká bielymi kvetmi, v lete krásnymi plodmi a na jeseň sfarbením listov. Plody sú atraktívne pre vtáctvo. Stromovitý ker hustého, okrúhleho vzrastu, dorastajúci do výšky cca 4 m.
Nenáročná, atraktívna drevina vhodná pre slnečné miesta v parkoch. Na jar vyniká bielymi kvetmi, v lete krásnymi plodmi a na jeseň sfarbením listov. Stromovitý ker hustého, okrúhleho vzrastu, dorastajúci do výšky cca 4 m. Kôra je spočiatku hladká, sivohnedá, neskôr pozdĺžne rozpukaná. Listy sa na jeseň sfarbujú zo zelena do hnedočervena. Ker kvitne v máji veľkými zhlukmi smotanovo bielych, voňavých kvetov. Plody tvoria drobné (7 - 10 mm), sploštené kôstkovice s lesklou šupkou - spočiatku zelené, v auguste sfarbujúce sa na svetlo-červené, neskôr až čierne. Plody sú atraktívne pre vtáctvo.Odolnosť voči suchu i mrazom. Svetlomilná, teplomilná drevina. Stanovište slnečné/polotieň, krovinaté stráne, skalnaté suché svahy, vápenaté pôdy. Výskyt na Slovensku od nížin až do 1300 m.n.m. Pôvodné rozšírenie: Európa, Malá Ázia, severná Afrika .

PÔVOD: nie je úplne jasný, zrejme ide o kríženec druhov Platanus occidentalis a P. orientalis. U nás bol prvý krát vysadený zrejme v 1. polovici 19. storočia. V súčasnosti ide o v Európe najčastejšie vysadzovaný platan.

RAST: opadavý strom dorastajúci do výšky až okolo 40 m, so širokou korunou a hrubým kmeňom. Borku starších stromov tvorí niekoľko vrstiev s rôznou farbou a postupne sa odlupuje, čím kmeň získáva veľmi charakteristický a dekoratívny vzhľad. Listy sú stredne hlboko dlaňovito laločnaté, listová čepeľ je 3-7-klanná.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v apríli až máji, súčasne s pučaním listov. Kvety sú jednopohlavné a strom je jednodomý.

PLODNOSŤ: skorá (do 10 rokov), pravidelná.

PLODY: guľovité súplodie nažiek je výrazne štetinovité, dosahuje priemer 2,5–3,5 cm, vyrastá na stopkách po 1–3 kusoch.

DOZRIEVANIE: v novembri až decembri.

VYUŽITIE: vhodný do parkov, veľkých záhrad či alejí.

STANOVIŠTE: ideálne slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou pôdou, namŕza len veľmi výnimočne. Dobre znáša vysokú hladinu podzemnej vody. U nás je drevinou nížin a pahorkatín, ale vo Švajčiarsku rastie až do 800 m n.m.

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorný do -23 °C, je vhodný aj do pôd s vyšším obsahom vápnika, je odolný proti znečisteniu mestského prostredia.

PÔVOD: USA, Kalifornia, vyšľachtil ju Todd Gresham vybraný pred rokom 2018, kríženie je neznáme, ale pravdepodobne ide o medzidruhového kríženca Magnolia × veitchii a Magnolia liliiflora. 

RAST: vzpriamený, štíhly strom, ktorý dosahuje výšku približne 15 m. Výška stromu po 10 rokov je približne 8 metrov.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v apríli. Má krásne, veľké, ružovobiele tulipánovité kvety s priemerom približne 5-10 cm.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: drevnaté súplodia mechúrikov šišticovitého až valcovitého tvaru. Semená sú červené, s mieškom, po dozretí visia na vláknitých stopkách.

VYUŽITIE: pestuje sa takmer výhradne ako okrasný strom, vhodný do veľkých záhrad, parkov, mestskej zelene.

STANOVIŠTE: uprednostňuje plné slnko až polotieň a chránené stanovište, pretože puky a kvety môžu byť poškodené studeným vetrom a neskorými jarnými mrazmi. Najlepšie sa pestuje v mierne vlhkých, mierne kyslých a dobre priepustných pôdach. Je vhodná najmä do teplých, stredne teplých a chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorná v dreve približne do −21 °C až −29 °C. Kvetné puky sú citlivé na neskoré jarné mrazy, čo je typické pre skorokvitnúce magnólie. Možné choroby: koralová nekróza (Nectria cinnabarina), fytoftórová hniloba koreňov (Phytophthora spp.), sivá pleseň (Botrytis cinerea), václavka (Armillaria spp.), hubové škvrnitosti listov. Pri pestovaní na dobre priepustných pôdach a vhodnom stanovišti sa tieto problémy zvyčajne vyskytujú len zriedka.

Foto zdroj:  Philippe de Spoelberch, www.treesandshrubsonline.org

PÔVOD: veľká časť Európy a Ázie, vystupuje vysoko na sever, v Škandinávii až po 71° s. z. šírky a na východ zasahuje až po povodie rieky Leny. Na Slovensku rastie hlavne vo vyšších polohách od 700 do 1670 m n. m., v ČR od nížin až po hory. V nižších polohách rastie na močariskách a rašeliniskách, v horských polohách väčšinou v pásme kosodreviny.

RAST: bujný, je to opadavý strom dorastajúci do výšky 20–25 m a šírky 10 m, ale niekedy v extrémnych polohách rastie ako ker. Koruna je vajcovitá, konáre - na rozdiel od brezy previsnutej - sú vzpriamené pod ostrým uhlom, teda neprevísajú. Borka je biela, hladká aj vo vyššom veku, odlupuje sa v priečnych plátoch. Listy sú široko vajcovité až okrúhlasté, po okraji jednoducho pílkaté, mladé plstnaté, neskôr z vrchu lysejúce a chĺpky ostávajú len na rube na žilkách.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, čiastočne samoopelivá, vetrom opelivá, kvety sú rôznopohlavné, samčie jahňady sa zakladajú už na jeseň, v čase kvitnutia sú 30–60 mm dlhé, previsnuté, samičie jahňady sú vzpriamené, 10–15 cm dlhé. Kvitne od marca do apríla.

PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 10-15 rokov v zápoji, skôr pri solitéroch v parku apod.), veľmi vysoká počas semenných rokov, ktoré sú každých 2-4 rokov, v medzičase nižšia.

PLODY: krídlaté nažky (1–2 mm), krídelko je široké ako nažka, nažky sú usporiadané do šišticovitého súplodia.

DOZRIEVANIE: podľa lokality v júli až v septembri, neskôr než plody brezy previsnutej v rovnakej lokalite.

VYUŽITIE: strom je vhodný ako pioniersky druh na výsadbu do podmáčaných plôch, na spevnenie brehov, do parkov a väčších záhrad s dostatočne vlhkou pôdou, k vodným prvkom. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, esenciálny olej získaný z vnútornej kôry na rôzne kožné problémy (najmä na ekzémy a psoriázu) či vracajúcu sa horúčku. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo. Technické využitie: Drevo je mäkké a ľahké a používa sa najmä na výrobu papiera a ako palivové, ale aj v rezbárstve či výrobe hračiek. Kôra sa používala na výrobu nádob, kanoe či došiek na strechu. Mladé konáriky sa dajú použiť na výrobu metiel. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevné uhlie použiteľné ako umelecký uhlík.

STANOVIŠTE: slnečné, je výrazne svetlomilná. Môže rásť v ílovitých, hlinitých aj piesočnatých pôdach, ale je náročná na pôdnu vlhkosť, neznáša suché pôdy.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve do - 40 °C až -45,6 °C, znáša veľké výkyvy teplôt. Je silne odolná voči zamokreniu pôdy aj krátkodobému zaplaveniu, toleruje aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: svetlomilná a veľmi prispôsobivá drevina kontinentálnej klímy, vyskytujúca sa na Slovensku od najnižších polôh až do 1150-1450 m.n.m.

RAST: elegantný strom so štíhlym kmeňom dorastá do výšky 15 až 30 metrov a dožíva sa 60 až 100 rokov. Koruna je nepravidelná, tenké konáre posledného rádu prevísajú. Kôra je žltohnedá až červenohnedá, borka biela až striebristá, matná, odlupujúca sa v priečnych pásoch hlavne v strednej časti kmeňa, zatiaľčo v spodnej časti kmeňa černie a puká. Jednoduché listy sú kosoštvorcového až trojuholníkového tvaru s predĺženým hrotom, ich farba je jasne zelená, na jeseň žltá, v mladosti sú lepkavé.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až máji a má samičie i samčie kvety (valcovité jahňady) na tom istom strome, ale je silne cudzoopelivá. Je opeľovaná vetrom.

PLODY: 2-3 mm veľké nažky lemované blanitými krídlami, ktoré sú asi 3x širšie ako samotné semeno. Nažky sú usporiadané v šišticovom súplodí, ktoré po dozretí opadáva.

DOZRIEVANIE: v auguste.

VYUŽITIE: je dôležitým krajinotvorným prvkom a hrá významnú úlohu pri ozeleňovacích prácach a rekultivácii krajiny. Patrí k pionierskym druhom - ako jedna z prvých osídľuje rúbaniská, voľné plochy, brownfield-y, prostredie zničené požiarmi či kalamitami. Je výborným výplňovým rýchlorastúcim druhom do vetrolamov a vytvára krásne háje. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, olej získaný z kôry na rôzne kožné problémy. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo.

STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu, pionierska drevina vyžadujúca len dostatok slnka. 

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve až do -40 °C až -45,6 °C, mrazuodolná v kvete do -3 °C, zriedkavé poškodenie kvetov mrazmi pri kvitnutí vie kompenzovať sekundárnym kvitnutím. Dobre odoláva suchu a vetru, je nenáročná na teplo, živiny a vlahu. Toleruje zasolenie pôdy posypovou soľou a znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: pôvodná euroázijská drevina.

RAST: ker, ojedinele strom s nepravidelnou, širokou korunou, dorastajúci do výšky 4 - 6 m. Kôra je svetlosivá, staršie kmene pokrýva tmavosivá, plytko rozpukaná borka. Jednoduché, protistojné listy sú kopijovité až vajcovité, po okraji jemne pílkovité. Vrchná strana je matná, zelená.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji a júni. Zelenkavé / žltobiele obojpohlavné kvety sú zoskupené do vzpriamených vidlanov a sú opeľované hmyzom. Sú iba čiastočne samoopelivé.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: zelené, v zrelosti cyklaménovočervené štvorpuzdrové tobolky, tzv. “kvadrátky”, dlhé asi 1 - 1,5 cm, visiace na 2 -3 cm dlhej stopke. V každom puzdre je oranžový miešok, ktorý obsahuje jedovaté semená.

DOZRIEVANIE: dozrievajú koncom septembra a v októbri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívny krík, najmä na jeseň v čase dozrievania plodov, vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov, parkov, či inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov či medzí. Semienka sú často konzumované vtákmi, najmä červienkami. Kvety sú nektárodajné, takže sa uplatní aj pri včelniciach. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevené uhlie využívané ako uhlík na kreslenie.

STANOVIŠTE: slnečné stanovište, znesie i zatienenie. Vlhkejšie pôdy, ale znesie aj suchý polotieň pod stromami. Preferuje prirodzene lužné lesy, dubiny, bučiny, súčasť krovísk. Na Slovensku sa vyskytuje predovšetkým v nížinách a pahorkatinách do 700 m n.m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný, odolný voči vetru, zatieneniu, suchu, toleruje znečistenie ovzdušia aj dočasné zaplavenie.

Krásny, dekoratívny, dlhoveký strom, rastie do výšky 20-25 metrov, vytvára široko rozloženú korunu, borka je u mladých stromov sivo-hnedo hladká, u starších stromov šupinovitá, listy jednoduché, perovito laločnaté s 3-4 pármi lalokov (zárezov), na jeseň často sýto oranžovo-červeno sfarbené. Kvitne v máji. Plod je elipsoidná až hruškovitá malvica s veľkosťou do 1.5cm, šupka je žltohnedá až hnedá, bodkovaná, kožovitá. Plod je v prezretom stave jedlý, chuť pripomína datle. Teplé, suché, slnečné stanovište, odroda vhodná do krajinných výsadieb. Nie je citlivá na mrazy ani na vysoké teploty. Plody vhodné na výrobu džemov, likéru, sušenie i na priamy konzum dobrý zdroj potravy pre vtáctvo. V prvých 2-3 rokoch formatívny rez, neskôr stromu ponecháme voľný rast, v prípade potreby odstraňujeme ostré vetvenia. Pôvodom zo Slovenska.

PÔVOD: južná, západná, stredná Európa, na západ do Írska a Anglicka, východne až po Ukrajinu po Don. Izolovaná lokalita v severnej Afrike. Teplomilné dúbravy, lesostepi, kroviny, lesné lemy.

RAST: poloopadavý až opadavý ker, dorastie do 2–5 m. Letorasty sú lysé alebo krátko chlpaté, púčiky sú vajcovité. Listy má podlhovasté až podlhovasto kopijovité, na vrchnej strane tmavozelené, na rube žltozelené, slabo kožovité, protistojné alebo po 3 v praslenoch. Veľmi dobre znáša rez do živých plotov. Z listov či kôry možno získať žlté farbivo.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až v júli, má obojpohlavné kvety opeľované hmyzom. Je samoopelivý. Kvety sú štvorpočetné, biele až zelenkasto biele, usporiadané v malých metlinách, kalich je zvončekovitý, koruna lievikovitá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká v prípade ponechania kvetov a vyvíjajúcich sa plodov pri reze.

PLODY: guľovité až vajcovité bobule, čierne, lesklé, pre nás nejedlé, ale jedlé pre vtákov, s dvoma fialovo hnedými semenami. Sú usporiadané v metlinách. Získava sa z nich modrozelené farbivo, stálejšie ako väčšina iných zelených prírodných farbív.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: dekoratívna drevina, vhodná do živých plotov. Plody sú jedlé pre vtákov.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, od vlhkejšej až po suchšiu pôdu. Veľmi vhodný ako drevina do živého plotu.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -29 °C až -34 °C, odolný voči suchu, dobre znáša znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: druh má pôvod v regiónoch sousediacich s Čiernym morom, od Albánska cez Kaukaz až do Turecka a Iránu, od stredoveku sa pestuje ako okrasný druh pre svoje neopadavé listy, do Európy bol privezený v r. 1546. Hoci sa listami podobá vavrínu pravému, nie je s ním príbuzný, ale s ďalšími druhmi rodu Prunus ako čerešňa, višňa či slivka. Odroda Novita bola vybraná v Taliansku okolo roku 2000 ako mrazuodolnejšia a na choroby menej náchylná.

RAST: stredne bujný. Je to stálozelený krík alebo nízky strom dorastajúci u nás do 6 m do výšky a do 10 m do šírky, s tmavohnedou až čiernou borkou. Veľmi dobre znáša rez na živý plot. Listy sú veľmi dekoratívne - lysé, lesklé, eliptické až vajcovité, dlhé až 20 cm a široké 1–10 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, kvitne v apríli až máji silne voňajúcimi kvetmi, na dosiahnutie plodov potrebujete inú odrodu alebo semenáč vavrínovca lekárskeho v blízkosti do cca. 100 m.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: guľovité až vajcovité lesklé černé kôstkovice s priemerom asi 8 mm a jednou veľkou kôstkou usporiadané do priamych strapcov. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: najmä ako dekoratívny živý plot veľmi dobre znášajúci rez aj zatienenie. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé surové či tepelne upravené, hoci celá rastlina obsahuje jedovatý kyanovodík, ktorý dáva charakteristickú chuť a vôňu horkým mandliam, no tu sa koncentruje najmä do listov a jadier kôstok, ktoré sa nekonzumujú. Ak sú plody horké, neodporúča sa ich konzumácia. Čerstvé listy majú protikŕčové, upokojujúce účinky, používali sa na liečbu kašľa, vrátane čierneho kašľa, astmy a nechutenstva, ale neodporúčame ich používať v domácich podmienkach bez lekárskeho dohľadu. Studený výluh z listov sa používal na výplach očí pri ich infekciách. Voda destilovaná z listov sa využíva v parfumérii a z listov sa dá získať zelené farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné, polotieň až hustý tieň pod stromami. Preferuje dobre odvodnenú, vlhkú, hlinitú pôdu, ale dobre znáša aj ťažkú ílovitú, či mierne vápenitú pôdu. Vhodný do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do asi -23 °C, silnejšie než mnohé iné odrody, dobre regeneruje po prípadnom namrznutí. Táto odroda je menj náchylná na múčnatku než mnohé iné. Znáša širokú škálu pôd a aj silnejšie zatienenie.