Listnaté

PÔVOD: druh má pôvod v regiónoch sousediacich s Čiernym morom, od Albánska cez Kaukaz až do Turecka a Iránu, od stredoveku sa pestuje ako okrasný druh pre svoje neopadavé listy, do Európy bol privezený v r. 1546. Hoci sa listami podobá vavrínu pravému, nie je s ním príbuzný, ale s ďalšími druhmi rodu Prunus ako čerešňa, višňa či slivka. Odroda Novita bola vybraná v Taliansku okolo roku 2000 ako mrazuodolnejšia a na choroby menej náchylná.

RAST: stredne bujný. Je to stálozelený krík alebo nízky strom dorastajúci u nás do 6 m do výšky a do 10 m do šírky, s tmavohnedou až čiernou borkou. Veľmi dobre znáša rez na živý plot. Listy sú veľmi dekoratívne - lysé, lesklé, eliptické až vajcovité, dlhé až 20 cm a široké 1–10 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, kvitne v apríli až máji silne voňajúcimi kvetmi, na dosiahnutie plodov potrebujete inú odrodu alebo semenáč vavrínovca lekárskeho v blízkosti do cca. 100 m.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: guľovité až vajcovité lesklé černé kôstkovice s priemerom asi 8 mm a jednou veľkou kôstkou usporiadané do priamych strapcov. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: najmä ako dekoratívny živý plot veľmi dobre znášajúci rez aj zatienenie. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé surové či tepelne upravené, hoci celá rastlina obsahuje jedovatý kyanovodík, ktorý dáva charakteristickú chuť a vôňu horkým mandliam, no tu sa koncentruje najmä do listov a jadier kôstok, ktoré sa nekonzumujú. Ak sú plody horké, neodporúča sa ich konzumácia. Čerstvé listy majú protikŕčové, upokojujúce účinky, používali sa na liečbu kašľa, vrátane čierneho kašľa, astmy a nechutenstva, ale neodporúčame ich používať v domácich podmienkach bez lekárskeho dohľadu. Studený výluh z listov sa používal na výplach očí pri ich infekciách. Voda destilovaná z listov sa využíva v parfumérii a z listov sa dá získať zelené farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné, polotieň až hustý tieň pod stromami. Preferuje dobre odvodnenú, vlhkú, hlinitú pôdu, ale dobre znáša aj ťažkú ílovitú, či mierne vápenitú pôdu. Vhodný do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do asi -23 °C, silnejšie než mnohé iné odrody, dobre regeneruje po prípadnom namrznutí. Táto odroda je menj náchylná na múčnatku než mnohé iné. Znáša širokú škálu pôd a aj silnejšie zatienenie.

PÔVOD: južná, západná, stredná Európa, na západ do Írska a Anglicka, východne až po Ukrajinu po Don. Izolovaná lokalita v severnej Afrike. Teplomilné dúbravy, lesostepi, kroviny, lesné lemy.

RAST: poloopadavý až opadavý ker, dorastie do 2–5 m. Letorasty sú lysé alebo krátko chlpaté, púčiky sú vajcovité. Listy má podlhovasté až podlhovasto kopijovité, na vrchnej strane tmavozelené, na rube žltozelené, slabo kožovité, protistojné alebo po 3 v praslenoch. Veľmi dobre znáša rez do živých plotov. Z listov či kôry možno získať žlté farbivo.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až v júli, má obojpohlavné kvety opeľované hmyzom. Je samoopelivý. Kvety sú štvorpočetné, biele až zelenkasto biele, usporiadané v malých metlinách, kalich je zvončekovitý, koruna lievikovitá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká v prípade ponechania kvetov a vyvíjajúcich sa plodov pri reze.

PLODY: guľovité až vajcovité bobule, čierne, lesklé, pre nás nejedlé, ale jedlé pre vtákov, s dvoma fialovo hnedými semenami. Sú usporiadané v metlinách. Získava sa z nich modrozelené farbivo, stálejšie ako väčšina iných zelených prírodných farbív.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: dekoratívna drevina, vhodná do živých plotov. Plody sú jedlé pre vtákov.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, od vlhkejšej až po suchšiu pôdu. Veľmi vhodný ako drevina do živého plotu.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -29 °C až -34 °C, odolný voči suchu, dobre znáša znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: USA, Kalifornia, vyšľachtil ju Todd Gresham vybraný pred rokom 2018, kríženie je neznáme, ale pravdepodobne ide o medzidruhového kríženca Magnolia × veitchii a Magnolia liliiflora. 

RAST: vzpriamený, štíhly strom, ktorý dosahuje výšku približne 15 m. Výška stromu po 10 rokov je približne 8 metrov.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v apríli. Má krásne, veľké, ružovobiele tulipánovité kvety s priemerom približne 5-10 cm.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: drevnaté súplodia mechúrikov šišticovitého až valcovitého tvaru. Semená sú červené, s mieškom, po dozretí visia na vláknitých stopkách.

VYUŽITIE: pestuje sa takmer výhradne ako okrasný strom, vhodný do veľkých záhrad, parkov, mestskej zelene.

STANOVIŠTE: uprednostňuje plné slnko až polotieň a chránené stanovište, pretože puky a kvety môžu byť poškodené studeným vetrom a neskorými jarnými mrazmi. Najlepšie sa pestuje v mierne vlhkých, mierne kyslých a dobre priepustných pôdach. Je vhodná najmä do teplých, stredne teplých a chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorná v dreve približne do −21 °C až −29 °C. Kvetné puky sú citlivé na neskoré jarné mrazy, čo je typické pre skorokvitnúce magnólie. Možné choroby: koralová nekróza (Nectria cinnabarina), fytoftórová hniloba koreňov (Phytophthora spp.), sivá pleseň (Botrytis cinerea), václavka (Armillaria spp.), hubové škvrnitosti listov. Pri pestovaní na dobre priepustných pôdach a vhodnom stanovišti sa tieto problémy zvyčajne vyskytujú len zriedka.

Foto zdroj:  Philippe de Spoelberch, www.treesandshrubsonline.org

PÔVOD: veľká časť Európy a Ázie, vystupuje vysoko na sever, v Škandinávii až po 71° s. z. šírky a na východ zasahuje až po povodie rieky Leny. Na Slovensku rastie hlavne vo vyšších polohách od 700 do 1670 m n. m., v ČR od nížin až po hory. V nižších polohách rastie na močariskách a rašeliniskách, v horských polohách väčšinou v pásme kosodreviny.

RAST: bujný, je to opadavý strom dorastajúci do výšky 20–25 m a šírky 10 m, ale niekedy v extrémnych polohách rastie ako ker. Koruna je vajcovitá, konáre - na rozdiel od brezy previsnutej - sú vzpriamené pod ostrým uhlom, teda neprevísajú. Borka je biela, hladká aj vo vyššom veku, odlupuje sa v priečnych plátoch. Listy sú široko vajcovité až okrúhlasté, po okraji jednoducho pílkaté, mladé plstnaté, neskôr z vrchu lysejúce a chĺpky ostávajú len na rube na žilkách.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, čiastočne samoopelivá, vetrom opelivá, kvety sú rôznopohlavné, samčie jahňady sa zakladajú už na jeseň, v čase kvitnutia sú 30–60 mm dlhé, previsnuté, samičie jahňady sú vzpriamené, 10–15 cm dlhé. Kvitne od marca do apríla.

PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 10-15 rokov v zápoji, skôr pri solitéroch v parku apod.), veľmi vysoká počas semenných rokov, ktoré sú každých 2-4 rokov, v medzičase nižšia.

PLODY: krídlaté nažky (1–2 mm), krídelko je široké ako nažka, nažky sú usporiadané do šišticovitého súplodia.

DOZRIEVANIE: podľa lokality v júli až v septembri, neskôr než plody brezy previsnutej v rovnakej lokalite.

VYUŽITIE: strom je vhodný ako pioniersky druh na výsadbu do podmáčaných plôch, na spevnenie brehov, do parkov a väčších záhrad s dostatočne vlhkou pôdou, k vodným prvkom. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, esenciálny olej získaný z vnútornej kôry na rôzne kožné problémy (najmä na ekzémy a psoriázu) či vracajúcu sa horúčku. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo. Technické využitie: Drevo je mäkké a ľahké a používa sa najmä na výrobu papiera a ako palivové, ale aj v rezbárstve či výrobe hračiek. Kôra sa používala na výrobu nádob, kanoe či došiek na strechu. Mladé konáriky sa dajú použiť na výrobu metiel. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevné uhlie použiteľné ako umelecký uhlík.

STANOVIŠTE: slnečné, je výrazne svetlomilná. Môže rásť v ílovitých, hlinitých aj piesočnatých pôdach, ale je náročná na pôdnu vlhkosť, neznáša suché pôdy.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve do - 40 °C až -45,6 °C, znáša veľké výkyvy teplôt. Je silne odolná voči zamokreniu pôdy aj krátkodobému zaplaveniu, toleruje aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Severná a stredná Čína, Taiwan, Japonsko, vzácnejšie i Kórea. Z Číny bol do Európy privezený v roku 1763 a bol nazvaný podľa botanika Josefa Gottlieba Kölreutera, ktorý sa začal zaoberať rozmnožovaním cievnatých rastlín a založil moderné pestovanie rastlín. Vo svojej domovine rastie v suchých údoliachch a vysýchavých riečnych korytách aj na brehoch vodných tokov, často sa tam vysadzuje aj v mestách, parkoch, v okolí chrámov.

RAST: je rýchly, ale celkovo dorastie len asi do 10 m výšky a šírky, zriedkakedy až do 15 m, u nás priemerne len 8 m. Má perovito zložené až 35 cm dlhé listy so 7-15 lístkami končistými, ozdobne zárezovými. Vyžaduje povýsadbový rez, ale po ňom potrebuje len minimálnu starostlivosť.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne neskoro, v júni až v júli, prípadne aj v auguste obojpohlavnými súmernými drobnými kvietkami zlatožltej farby. Kvety vyrastajú vo vzpriamenej alebo previslej metline, celé kvetenstvo je štvrť až pol metra dlhé a pri dobrom osvetlení sa zdá, že samo svieti. Kvety sú obojpohlavné a opeľované hmyzom.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

PLODY: neobvyklé, nafúknuté tobolky v bočnom priereze vyzerajúce ako vajce. Majú tri papierové chlopne a obsahujú tri jedlé semená. Zelené tobolky dozrievaním hnednú a aj po opade lístia pôsobia dekoratívne. Navyše v jesenných vetroch o seba šuchocú a upozorňujú na seba.

DOZRIEVANIE: semená v tobolkách dozrievajú v septembri až októbri.

VYUŽITIE: okrasný aj užitočný strom vhodný najmä do mestských parkov či okrasných záhrad. Poskytuje neskorú pastvu pre včely a iné opeľovače. Mladé listy a výhony sú jedlé po uvarení. Semená sú jedlé po opražení a môžu sa použiť ako korálky. Kvety sa používajú pri zápale očných spojiviek a slzení očí (epifore). Dá sa z nich získať aj žlté farbivo a z listov čierne.

STANOVIŠTE: Ideálny ako solitér do parkov a mestského prostredia, nenáročný na pôdu, ale lepšie sa mu darí na slnečných miestach a v teplejších oblastiach s dlhými, teplými letami.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný od -23 °C do -29 °C, odolný voči znečisteniu ovzdušia a voči vetru.

PÔVOD: od Európy až po Áziu, najčastejšie v lužných lesoch, pozdĺž tokov a na vlhkých humóznych pôdach.

RAST: bujný, dosahuje výšku 10 - 15 m a šírku 8 m. Listnatý opadavý strom, ktorý rastie vzpriamene, často ako viackmenný ker. Kôra je červenohnedá až sivá s tmavosivou, plytko rozpukanou borkou. Jednoduché, podlhovasté listy sú po okrajoch jemne pílkovité s ostrým hrotom.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Atraktívne biele kvety sú zoskupené v strapcoch dlhých 8-15 cm, kvitnú v apríli až máji a sú výrazne aromatické.

PLODNOSŤ:

PLODY: guľovité, lesklé, čierne kôstkovice (veľké 5-7 mm) s trpkou a šťavnatou dužinou usporiadané v prevísajúcich strapcoch. Kôstka je žltá, guľovitá, ryhovaná.
DOZRIEVANIE: v júli až auguste.

VYUŽITIE: Vhodná ako okrasná parková drevina najmä vo vlhkejších, nivných oblastiach pri vodných tokoch či vodných plochách. Drevo vonia po horkých mandliach a používa sa v rezbárstve na výrobu drobných predmetov či v stolárstve na výrobu nábytku. Plody sa dajú použiť na výrobu džemu, zasurova sú väčšinou príliš horké. Z listov sa dá získať zelené farbivo, z plodov zelené až šedé.

STANOVIŠTE: V mladosti znáša i tienisté stanovište, neskôr vyžaduje viac svetla a viac priestoru, aby viac rodila. Vo všeobecnosti nenáročná na pestovanie, len nemá rada veľmi veterné polohy a veľmi vápenité pôdy, hoci nejaký vápnik v pôde znesie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 až -40 °C. Dobre odolná voči chorobám a škodcom.

Opadavý ker/ strom s hustou, nepravidelnou korunou dorastajúci do 10-12 m. Kvitne v marci až apríli, jahňady sú elipsovité, samčie žlté, samičie zelenavé. Ker má rozsiahly a dobre rozvinutý koreňový systém. Plod tvorí tobolka s páperistou nažkou. Semienko dozrieva v apríli až máji. Svetlomilná, nenáročná na pôdu. Dobre znáša i suchšie obdobia a výkyvy teplôt. Na Slovensku sa vyskytuje od nížin až do hôr (do 1700 m.n.m.). Často osídľuje rúbaniská, výmole, okraje lesov. Významná pre včelárov aj ako krajinotvorný prvok. Dôležitú úlohu zohráva pri obnove krajiny - je schopná tolerovať aj znečistené pôdy a viazať ťažké kovy.

PÔVOD: Európa až po západnú Sibír a Strednú Áziu, Predná Ázia a SZ Afriky.

RAST: bujný rast, vytvára stromy vysoké 25 m a široké 10 m.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomá, tvorí samčie a samičie stromy, kvety sú opeľované hmyzom. Významý zdroj peľu pre hmyz v apríli a máji.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: tobolky.

DOZRIEVANIE: po 5 týždňoch od oplodnenia.

VYUŽITIE: ikonická drevina vodných plôch a tokov, kde spevňuje brehy. Strom je hostiteľom vyše 200 hmyzích druhov, okrem iného je významnou potravou pre mnohé húsenice motýľov. Minuloročné výhony sa používajú v košikárstve. Liečivé využitie: vŕbová kôra sa používa vnútorne proti horúčkam, reumatizmu a neuralgiám. Drevo sa používa na výrobu rúčok a násad, ale aj drevného uhlia na vnútorné použitie pri hnačkách apod.

STANOVIŠTE: neznáša zatienenie, vyžaduje slnečné stanovište. Preferuje hlboké, piesočnato-hlinité až hlinité, na živiny bohaté pôdy, ale znesie aj chudobnejšie pôdy. Je súčasťou lužných lesov, brehových porastov, neodmysliteľne patrí k vodným plochám aj tokom.

ODOLNOSŤ: silno mrazuodolná, znáša dlhotrvajúce záplavy, znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: západná, stredná a juhovýchodná Európa, na severe po južnú Škandináviu, na juhu po Sicíliu, na východe po rieku Dnestr. Izolované lokality sú na Kryme a na Kaukaze. V ČR a SR je veľmi rozšírený, najmä v pahorkatinách a hornatinách do 700 m n. m.

RAST: pomalý. Je to opadavý, mohutný strom dorastajúci do výšky 20–40 m a šírky až 25 m s rovným kmeňom a širokou korunou, je veľmi dlhoveký, dožíva sa okolo 500 rokov, niekedy aj viac. Borka je v mladosti sivozelená, hladká, neskôr popukaná, sivočierna. Listy sú stopkaté, stopky sú dlhé 12–15 mm. Listová čepeľ je široko obrátene vajcovitá, na báze klinovitá, zriedkavo zaokrúhlená alebo plytko srdcovitá, perovito laločnatá.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý s rôznopohlavnými kvetmi, vetrom opelivý, prevažne cudzoopelivý. Kvitne protandricky, teda samčie kvety jedného stromu rozkvitajú skôr než väčšina samičích kvetov.

PLODNOSŤ: neskorá (medzi asi 20-40, či až 100 rokmi v zápoji), striedavá, so silnými semennými rokmi, ktorých frekvencia je podmienená konkrétnou lokalitou.

PLODY: žalude podlhovastého tvaru (15–25 mm × 8–14 mm), s plochými alebo len mierne vypuklými čiaškami s nezrastenými šupinami, vajcovito kopijovitými, drobnými, jemne chlpatými, plody vyrastajú v pazuchách listov po 1–5 a buď sedia alebo sú na krátkych stopkách do 1,5 mm.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra.

VYUŽITIE: okrem toho, že je významnou lesnou drevinou, je vhodný aj ako okrasná solitérna drevina v parkoch, veľkých záhradách, pastvinách a voľnej krajine, ale aj v alejách či vetrolamoch. Zohráva významnú ekologickú rolu, keďže je naň naviazaných mnoho druhov hmyzu a jeho žalude sú zdrojom potravy pre množstvo živočíchov a jeho riedka koruna umožňuje prenikanie dostatku svetla a podporuje tak pestrý podrast. Žalude sa dajú využiť aj pre kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Jeho peľ zbierajú včely medonosné, hoci je menej výživný. Kulinárne využitie: Je významným producentom medovice, teda včelárskou drevinou. Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: pevné, veľmi kvalitné, trvanlivé drevo sa používa v stavebníctve, výrobe nábytku a sudov, keďže dobre znáša kontakt s tekutinami, a je odolné voči hubám a hmyzu. Pri výmladkovom hospodárení je významným zdrojom tvrdého palivového dreva a drevného uhlia. Dubienky, teda guľovité hálky hmyzu, ktorý iniciuje ich vznik na listoch, sa dajú využiť na získanie tanínov aj farbiva použiteľného ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyskytuje sa na rôznych geologických podložiach. Rastie aj na plytkých a minerálne chudobných pôdach. Vyhýba sa len oblastiam s viac kontinentálnou klímou.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -23,3 °C až -28,9 °C, kvôli neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu zvykne unikať neskorým jarným mrazom. Po zakorenení dobre odolný voči suchu, vetru a znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: pôvodne len v horách centrálnej časti Balkánskeho polostrova, v Macedónsku, severnom Grécku, Bulharsku, Albánsku. V Albánsku pravdepodobne už pôvodné populácie tohto druhu zanikli. V 2. pol. 16. storočia sa dostal do Istanbulu a odtiaľ ho zaslali botanikovi Clusiovi do Viedne. Najmä počas 17. storočia sa dostal do zámockých parkov, alejí, záhradných reštaurácií. Dnes je rozšírený skoro po celej Európe okrem severných častí, sekundárne aj v miernom pásme Severnej Ameriky, v Ázii na Ďalekom východe a na Novom Zélande.

 
RAST: rýchly, v dospelosti dosiahne 15 až 30 m, korunu má mohutnú, guľovitú, v staršom veku s previsnutými konármi. Borka je hladká, vekom drsnie a čiastočne sa odlupuje v malých šupinách. Puky sú silne lepkavé, červenohnedé. Dlaňovito zložené listy bývajú päťpočetné až sedempočetné na (až 27 cm) dlhej stopke, na okraji nepravidelně dvojito pilovité, sviežo zelené, lysé. Jazva po opadnutí listu sa nápadne podobá na konské kopyto, z toho pohchádza aj jeho druhové meno.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvety sú obojpohlavné, usporiadané až po 90 kusoch do vzpriamených kužeľovitých strapcov, ktoré pripomínajú sviečku. Kvitnú počas mája a sú opeľované aj hmyzom aj vetrom.

 
PLODNOSŤ: neskorá (20 rokov po výseve, cca. 16-17 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: zelené guľovité ostnaté tobolky s tmavohnedými semenami veľkými 1 až 3 cm.

 
DOZRIEVANIE: obvykle počas októbra.

 
VYUŽITIE: významná medonosná, parková a alejová drevina. Plody sa používajú na výrobu mastí, balzamov či gélov proti kŕčovým žilám.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje hlboké a humózne pôdy, ale znesie aj horšie. S výnimkou horských oblastí sa dá u nás pestovať všade.

 
ODOLNOSŤ: toleruje exponované lokality a znečistenie ovzdušia. Je veľmi mrazuodolný v dreve (do -29 °C až -34 °C), ale mladé výhony môžu poškodiť neskoré jarné mrazy. Od konca 20. storočia ho napáda ploskáčik pagaštanovitý (Cameraria ohridella), ktorý spôsobuje tvorbu veľkých zaschnutých škvŕn na listoch, prípadne ich predčasný opad.

PÔVOD: S Amerika, územie Pennsylvánie, Nebrasky, Texasu a Missouri. V Európe sa prvýkrát objavila okolo roku 1700, je pomenovaná po botanikovi Johannovi Gottliebovi Gleditschovi. Beztŕnny variant sa prirodzene vyskytuje v pôvodnom území a ďalej sa množí.

RAST: stredne bujný. Je to strom s riedkou korunou, dorastá do výšky 20–30 m a šírky 15 m. Borka je tmavošedá, neskôr sa plátkovito odlupuje. Na rozdiel od pôvodného tŕnitého druhu sa na kmeni a starších konároch netvoria tŕne, ktoré bývajú v tŕnitom druhu jednoduché až trojdielne, lesklé, hnedé a veľké. Listy sú striedavé, jeden až dvakrát párnoperovité. Jednotlivé svetlozelené lístky sú buď celokrajné alebo jemne vrúbkované.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá. Jedna rastlina tvorí obojpohlavné aj jednopohlavné kvety. Žltozelené kvety v krátkých, cca. 5 cm dlhých, vzpriamených strapcoch sa objavujú pred rašením listov alebo aj trochu neskôr, najčastejšie v júni.

PLODNOSŤ: stredne skorá, do 5-7 rokov po výsadbe pri jednotlivých stromoch, okolo 10. roku v zápoji. Je pravidelná a vysoká.

PLODY: sploštené tmavé struky, dlhé 20-45 cm a hrubé až 2,5 cm. Obsahujú oválne semená dlhé asi 8-20 mm.

DOZRIEVANIE: v októbri a ostávajú na strome až do jari.

VYUŽITIE: ako okrasný strom najmä do parkov a alejí v mestách. Vo svojej domovine pomáha predchádzať erózii, používa sa ako vetrolam či v agrolesníctve ako krmivo pre dobytok. Semená sú jedlé aj pre ľudí, mladé chutia surové ako hrášok, dajú sa aj tepelne upravovať, môžu obsahovať až 30 % cukru. Pražené semená sa dajú použiť ako náhrada kávy. Dužina mladých, krehkých strukov je sladká a dá sa jesť zasurova, použiť na prípravu nápojov alebo z nej získať cukor, neskôr pri dozrievaní zhorkne. Drevo je tvrdé a príležitostne sa používa na výrobu nábytku či v rezbárstve.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Je veľmi prispôsobivá z hľadiska pôdy, optimálne rastie v úrodných, vlhkých, nivných či vápenitých pôdach, ale znesie širokú škálu pôd od piesočnatých cez hlinité až po ílovité, kyslé aj zásadité a aj suchšie pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -28,9 °C až -34,4 °C. Znesie aj utužené pôdy, sucho, mestské prostredie, zasolenie pôdy, znečistenie ovzdušia a krátkodobé zaplavenie.

Impozantný strom so vzpriamenou, pyramidálnou až široko kužeľovitou korunou, dorastajúci do výšky 8 - 14 m. Opadavé listy sú matné, sviežo zelené, veľké až 17 cm. Kvitne začiatkom apríla, ešte pred olistením a vyniká krásnymi, až 10 cm veľkými bielymi a príjemne voňajúcimi kvetmi. Plody sú červeno oranžové semená. Pred vetrom chránené slnečné stanovište príp. mierny polotieň. Pôda úrodná, priepustná, primerane vlhká, mierne kyslá. Mrazuvzdornosť do - 34 ℃. Zamulčovanie plytkých koreňov. Zlá znášanlivosť rezu. Pôvod Japonsko a Kórea.

PÔVOD: druh jarabina Arnoldova (Sorbus x arnoldiana) pochádza z USA, Massachusetts, Boston a vznikol ako prirodzený medzidruhový kríženec Sorbus discolor a Sorbus aucuparia, ktorý objavil Alfred Rehder v Arnoldovom Arboréte a publikoval jeho popis v r. 1920. Pôvod odrody Pink Veil je neznámy.

RAST: umiernený, dorastá do výšky len asi 3,5-4 m. Vytvára široko až rozložito pyramidálne vajcovité koruny, dosť husté. Kmeň je pomerne štíhly, listy má nepárnoperovito zložené, na jeseň sa zafarbujú do rôznych odtieňov červenej.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdebodobne čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: skorá (do 2 až 4 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: sú menšie (priemerne 8-12 mm, pod 1 g), guľaté malvičky usporiadané vo veľkých metlinách. Šupka je bieloružová. Dužina je tuhšia a suchšia ako pri odrode Moravská sladkoplodá, múčna. Chuť surových plodov je veľmi trpká a horká kvôli tanínom a kyseline parasorbovej. Po tepelnej úprave sa zlepší, ale ešte stále je ostrá a mierne horkastá, stále menej chutná ako pri Moravskej sladkoplodej.

DOZRIEVANIE: počas septembra a októbra. Ak ich neozobú vtáky, vedia vydržať dosť dlho na strome.

VYUŽITIE: najmä ako okrasný menší strom zaujímavý celoročne - listami počas vegetácie aj na jeseň a súkvetiami aj súplodiami svietiacimi do diaľky - do menších aj väčších záhrad, parkov, vetrolamov, medzí, ale aj včelníc. Plody konzumujú vtáky. Po tepelnej úprave sa z plodov dajú robiť kompóty, džemy.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Je nenáročná na pôdu, prispôsobí sa širokej škále pôdnych podmienok od suchšej po vlhkú, nemá rada len veľmi ťažké, ílovité, preferuje dobre odvodnené pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre vetruodolná. Stredne odolná voči chorobám typu chrastavitosť, bakteriálna spála či hrdza.

PÔVOD: juhozápadná a južná Európa, dnes sa vyskytuje v celom Stredozemí, na ostrovoch Tenerife a Gran Canaria, pestuje sa aj v Severnej Amerike.

 
RAST: pomalý. Je to stálozelený strom dorastajúci vo svojej domovine do výšky 20 m a šírky 15 m. Borka je veľmi hrubá (až 13 cm), pórovitá, zvrásnená. Listy sú premenlivého tvaru, vajcovité, dlhé 3–7 cm, celokrajové alebo zubaté, na líci lesklé, na rube husto šedo chlpaté. Dožíva sa aj 500 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi na tom istom strome, vetrom opelivý, dobre ho opeľujú aj duby iných druhov.

 
PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 15-20 rokov), striedavá.

 
PLODY: žalude (dlhé 2-4,5 cm, široké 1-1,8 cm) umiestnené v sivých, drsných čiaškach. Oplodie je holé, hladké a lesklé, hnedočervenej farby. Plody sú horké.

 
DOZRIEVANIE: v októbri toho istého roku (menšie žalude) a niekedy aj po 18 mesiacoch od opelenia (väčšie žalude).

 
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna drevina vhodná do parkov a veľkých záhrad v mestských tepelných ostrovoch. V Stredomorí sa od 25. roku z dubu opakovane po 9-12 rokoch zbiera borka - korok, ktorý má mnohoraké využitie vďaka jeho jedinečným vlastnostiam (pružnosť, stlačitelnosť, vodeodolnosť, tepelná, zvuková a elektrická izolácia), najčastejšie na výrobu zátok, ako izolačný materiál a podlahová krytina. Plody sú jedlé ako múka po odstránení horkosti premývaním po vysušení a rozomletí či použiteľné ako náhrada kávy po opražení.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Znesie širokú škálu pôdu, ale uprednostňuje piesočnaté, ľahšie pôdy. Vhodný do voľnej pôdy do najteplejších polôh miest a do prenosných veľkých kvetináčov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorný len asi do -10 °C, po zakorenení silne suchuvzdorný , ale znesie aj množstvo zrážok (aj 2400 mm ročne na SZ Portugalska), dobre znáša zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Je považovaný za „kráľa lesov“ mierneho klimatického pásma Európy. Tento dominantný strom veľkých rozmerov vytvára predovšetkým bukové porasty bez podrastu, hoci sa vyskytuje aj v zmiešaných lesoch.

RAST:  bujný až stredne bujný, je to mohutný strom, dorastá približne do výšky 35 m (v optimálnych podmienkach až 50 m). Vytvára husto vetvenú, vajcovitú až guľovitú korunu. Kmeň je rovný, so svetlosivou hladkou kôrou. Dlhoveký strom - dožíva sa 200 až 400 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý - samčie a samičie kvety sú oddelené, ale vyskytujú sa na tom istom jedincovi. Kvitne od apríla do mája.

PLODNOSŤ: je neskorá, samostatne stojace stromy vstupujú do plodnosti v 30-40 rokoch, v zápoji lesa až niekedy po 60. roku života. Buk neplodí každoročne rovnako, ale vykazuje tzv. semenné roky v intervale približne 2–8 rokov. Úroda v semenných rokoch môže byť až 1500–4000 semien na m², v rokoch s nižšou produkciou aj len 16-17 % z tohto množstva. Úrodnosť je výrazne ovplyvnená klimatickými podmienkami (teplé a suché leto podporuje tvorbu kvetných púčikov).

PLODY: hnedé, lesklé, trojboké nažky = bukvice (priemerne 1,5–2,0 cm, 0,2–0,3 g) uložené v ostnatých čiaškach. Dužina je olejnatá, škrobovitá, pripomínajúca jadro orechov. Chuť je oriešková, jemne sladkastá a jemne horkastá kvôli trieslovinám. Surové bukvice obsahujú mierne toxickú látku fagín, po tepelnej úprave sa toxicita výrazne znižuje.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Plody dozrievajú približne 5–6 mesiacov po odkvitnutí.

VYUŽITIE: Často sa vysádza ako solitérna drevina v parkoch a stromoradiach. Má významnú ekologickú hodnotu. Druh je veľmi vhodný na tvarovanie a do živých plotov. Kvôli využitiu dreva je to jedna z hospodársky najvýznamnejších listnatých drevín Európy. Kulinárne využitie: mladé listy tesne po rozvinutí sú jedlé, vhodné ako súčasť šalátov. Majú veľmi jemnú, kyslastú chuť. Tepelne upravené, teda najmä pražené, bukvice sú jedlé. Majú príjemnú sladkastú chuť, sú však malé a náročnejšie na spracovanie. Semená možno sušiť a mlieť na prášok, ktorý sa používa ako prídavok k obilným múkam pri výrobe chleba, koláčov a iných pekárenských výrobkov. Sú tiež bohaté na olej - obsahujú približne 17–20 % jedlého oleja, ktorý je stabilný a nežltne. Tento olej je svojou jemnosťou prirovnávaný k olivovému oleju. Používa sa ako olej do šalátov aj na tepelné spracovanie potravín. Technické využitie: drevo je pleťovo ružovej až naružovelo hnedej farby, bez výrazne vyvinutého pravého jadra, tvrdé, ťažké. Na vonkajšie použitie je nevhodné. Využíva sa najmä na výrobu ohýbaného nábytku, ďalej na dyhy, preglejky a parkety. V stredoveku sa používalo aj na výrobu dreveného uhlia.

STANOVIŠTE: slnečné, ale dobre znáša aj zatienenie, po tise a jedli najlepšie z európskych drevín. Je vhodný pre ľahké, stredne ťažké aj ťažké pôdy, pričom uprednostňuje dobre priepustné, mierne vlhké pôdy. Z hľadiska pôdnej reakcie toleruje mierne kyslé, neutrálne aj mierne zásadité pôdy a je schopný rásť aj na silne kyslých i silne alkalických pôdach. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorný v dreve približne do -25 °C. Kvety sú citlivé na neskoré jarné mrazy. Je veľmi dobre tieňuvzdorný. Je odolný voči silnému vetru, avšak neznáša prímorské podmienky. Znáša dobre aj znečistené ovzdušie, čo ho predurčuje na použitie v mestskom a prímestskom prostredí. Je relatívne dobre odolný voči škodcom a chorobám. Napáda ho červec bukový (Cryptococcus fagisuga) hubové patogény rodu Armillaria spp. spôsobujúce hnilobu koreňov či rakovina kôry spôsobená ražovkou (Neonectria ditissima).

PÔVOD: Severná Amerika, Spojené štáty americké od východného Texasu po južnú Georgiu.

 
RAST: rastie bujne, dorastá do výšky 15-20 m, šírky okolo 12 m. Má veľké dekoratívne chlpaté listy a veľmi nápadné biele až svetloružové kvety.

 
OPEĽOVACIE POMERY: má obojpohlavné kvety, je samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, začína vo veku 6-8 rokov a väčšie úrody produkuje od 10. roku života, striedavá, dobré úrody každé 2-3 roky. Len malé percento z kvetov vytvorí plody.

 
PLODY: valcovité tobolky (20-30 cm dlhá, 6-8 mm široká) svetlohnedej farby, ktorá puká dvoma chlopňami. Plody vyrastajú v metlinách na 20-40 mm dlhých stopkách. Semeno je dvojstranne blanito lemované, striebristo sivé. Semená sú zoskupené vo väčšom počte okolo stredného stĺpika.

 
DOZRIEVANIE: počas septembra.

 
VYUŽITIE: alejový a parkový strom, dekoratívny celoročne.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, živná, najlepšie vlhkejšia pôda v teplých nížinách a stredne teplých pahorkatinách, ale znesie aj sucho.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná do -23 °C až -29 °C.

PÔVOD: stredná Európa a západná Ázia, kde rastie najmä na humóznych pôdach v suťových lesoch, na svahoch hlbších údolí, v bučinách a niektorých smrečinách. Prvýkrát ho formálne opísal Carl Linné v diele Species Plantarum (1753). 

RAST: bujný. Je to veľký, rýchlo rastúci opadavý strom, bežne dosahujúci výšku 12-18 m (v dobrých podmienkach dorastá do výšky 30-40 m a šírky 15 m), so vzpriamenou až zaoblenou korunou. Staršie stromy majú typicky šupinovitú odlučnosť borky. Listy na dlhých červenkastých stopkách sú päťlaločnaté, veľké 10-15 cm, po okraji hrubo pílkovité.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivý, hmyzom (včely, muchy, strapky atď.) aj vetrom opelivý, jednodomý s oddelenými samčími a samičími kvetmi, pričom populácia sa delí na jedince "protandrické" (rozkvitajú najskôr samčie kvety) a "protogynické" (rozkvitajú najskôr samičie kvety), čo podporuje krížové opelenie v rámci druhu namiesto samoopelenia. Žltozelené kvety sú sústredené do 5-15 cm dlhých visiacich strapcov, v ich spodnej časti spravidla prevládajú samčie kvety, v strednej a hornej časti samičie kvety. Strom kvitne v máji, po rozvití listov.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale je neskorá, začína vo veku 10-20 rokov, skôr u voľne stojacich stromov než v zápoji. Vrchol dosahuje vo veku 40-60 rokov, v každom súplodí môže byť okolo 30 plodov a strom môže mať vyše 800 súplodí.

PLODY: krídlaté dvojnažky, pričom vnútorný okraj krídiel zviera ostrý uhol. Krídla sú lysé alebo chlpaté, zelenkasté až červenkasté, pri dozretí hnedé. Nažky sú vypuklé až guľaté.

DOZRIEVANIE: semená dozrievajú od septembra do októbra.

VYUŽITIE: okrasné využitie: veľký a mohutný strom vhodný do veľkých parkov a širokých alejí. Pre svoju odolnosť voči vetru a znečisteniu ovzdušia sa uplatňuje aj v krajinotvorbe miest a ako solitéra. Kulinárne využitie: kvety produkujú množstvo peľu a nektáru a sú atraktívne pre hmyz, vošky tvoria aj veľa medovice, ktorú zbierajú včely, takže je významnou medonosnou drevinou vhodnou do včelníc. Navŕtaním starších stromov v predajarí možno získať tzv. javorovú vodu, teda miazgu, ktorá sa dá uvariť na javorový sirup, hoci je menej koncentrovaná než tá z javoru cukrodarného. Do listov možno zabaliť pečené jedlá, ktorým dodajú sladkastú príchuť. Technické využitie: drevo je tvrdé, ťažké, krémovobiele, jemnozrnné, využívané na hudobné nástroje, nábytok, stolárske výrobky, drevené podlahy, kuchynský riad a ako palivové drevo. Do listov možno zabaliť jablká apod. na lepšie uskladnenie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, obľubuje hlboké humózne pôdy, ale znesie takmer akúkoľvek pôdu okrem veľmi vápenitých či zamokrených. Darí sa mu najmä vo vlhkej horskej klíme a chladnejších údoliach okolo vodných tokov. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne vetruodolný. Listové choroby sú bežné, no zväčša málo významné: čerň javorová (Rhytisma acerinum) a biela škvrnitosť listov (Cristulariella depraedans) sú nápadné, ale považované za pomerne bezvýznamné. Môže sa vyskytnúť aj verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae), rakovina kôry javora (Cryptostroma corticale), choroby spôsobované hubami rodu Phytophthora. Dobre znáša znečistenie ovzdušia a po zakorenení aj sucho.

PÔVOD: zrejme v západnom Stredozemí, dnes sa vyskytuje na Kanárských ostrovoch, v celom Stredozemí, smerom na východ až po Turecko však zriedkavejšie.

 
RAST: pomalý. Je to stálozelený mohutný strom dorastajúci do výšky 25 m a šírky 20 m, v suchých podmienkach len niekoľko metrov. Má širokú, rozložitú korunu s hrubými konármi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, opeľovaný vetrom, dobre ho opeľujú aj duby iných druhov.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (vyššia po 6-8 rokoch po vysadení), vysoká.

 
PLODY: žalude (veľké až 3 cm) na krátkych stopkách, na bázi s miskovitou čiaškou pokrytou plochými šupinami. Môžu byť horké alebo sladké.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

 
VYUŽITIE: celý strom je celoročne veľmi dekoratívny, vhodný do parkov a mestskej zelene. Plody niektorých stromov sú sladké, bez horkosti. Plody sú jedlé sladké aj tie horké po odstránení horkosti premývaním po usušení a pomletí, používajú sa v podobe múky pridávanej pri pečení do iných múk či opražné ako náhrada kávy. Používajú sa aj ako výživné krmivo, najmä pre ošípané. Kôra je zdrojom tanínu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, mladé rastliny znášajú aj polotieň. Darí sa mu vo všetkých pôdach okrem studených a podmáčaných. Znáša dobre aj vápenité, suchšie, piesčité či plytké pôdy. Vhodný do najteplejších polôh mestských tepelných ostrovov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -12 °C až -17 °C, po zakorenení silne suchuvzdorný, dobre znáša zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Ázia. 'Pink Giant' (obchodné synonymum 'Flogi') vyšľachtili francúzske škôlky Pépinières Minier a do distribúcie ho uviedli od roku 1970.

RAST: pomaly rastúci, vzpriamený ker, dosahujúci výšku 1,5 až 3 m a šírku 1 až 1,5 m, so srdcovitým koreňovým systémom. Listy sú stredne zelené, striedavé, široko vajcovité s tromi lalokmi a hrubo zúbkovanými okrajmi. Celkový habitus je vázovitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzomopelivý. Kvitne od júla do septembra. Kvety sú, bohaté, veľké, ružové s priemerom až 8 cm. Jednotlivé kvety vydržia iba jeden deň, ale nepretržitá tvorba nových pukov zabezpečuje dlhé obdobie kvitnutia.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody. 

PLODY: päťchlopňové otváravé tobolky, ktoré pretrvávajú väčšinu zimy, počas vegetačného pokoja sa rozštiepia a uvoľnia ľahko klíčivé semená okolo bázy materskej rastliny.

DOZRIEVANIE: počas jesene až zimy po letnom kvitnutí.

VYUŽITIE: do záhradných záhonov, na živé ploty, clonenie alebo ako solitér.

STANOVIŠTE: slnečné, ideálne orientácia na juh alebo západ, chránené miesto. Znáša aj polotieň. Toleruje širokú škálu pôd, no dobre priepustných. Suchovzdorný po zakorenení, odolný voči mestskému znečisteniu ovzdušia. 

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný do –20 až –24 °C (niektoré zdroje uvádzajú až -29°C). Suchovzdorný po zakorenení, odolný voči mestskému znečisteniu ovzdušia i chudobnej pôde. Môže sa vyskytnúť náchylnosť na vošky, štítničky, škvrnitosť listov, spála, hrdze, rakovina dreva a skleníková molica pri pestovaní pod sklom. Zriedkavo koreňová hniloba a múčnatky.  

PÔVOD: areál pôvodného druhu sa rozprestiera od Stredomoria a J strednej Európy (zasahuje až na Slovensko) cez Kaukaz a západné Himálaje až po Čínu. VEurópe rastie na výslnných kamenistých svahoch v nížinách a pahorkatinách, v ďalších častiach areálu potom najčastejšie v horských lesoch a krovinách od 700 do 2400 m n. m. Odroda pochádza z Holandska, škôlka Kolster, vyšľachtil ju Hendrik Kolster v roku 1997.

RAST: umiernený, je to kompaktný ker alebo menší strom dorastajúci do výšky a šírky až 2-2,5 m, dá sa strihom vytvarovať na živý plot s výškou 1,8 m či menej. Má okrúhlo vajcovité tmavozelené listy s vyčnievajúcou, svetlozelenou žilnatinou, ktoré sa krásne vynímajú pri svetlozeleno- či červenosfarbených kultivaroch. Na jeseň sa listy sfarbia do odtieňov oranžovej a červenej. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne malými, žltozelenými kvetmi na dlhých stopkách v koncových metlinách od mája do júna.

PLODNOSŤ: relatívne nízka, ostatné opadávajú.

PLODY: tmavohnedé kôstkovice s trvalým kalichom veľmi ozdobné dlhými stopkami, ktoré spolu so stopkami opadnutých nevyvinutých plodov a bočnými konárikmi súkvetí ochlpatejú (= obrastú trichómami), takže celé súplodie vyzerá ako obláčik ružovokrémového dymu alebo ako parochňa. Z toho je odvodený aj anglický názov (European) smoke tree či wig-tree.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Po dozretí sa odlamuje celé súplodie a slúži ako lietací aparát.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna drevina, ktorá sa uplatní ako solitéra v menších aj väčších záhradách či parkoch, ale aj do živého plotu, najmä v kombinácii s inými odrodami škumpy - napr. s purpurovolistou Royal Purple alebo žltozelenolistou Golden Spirit®. Technické využitie: z kvetov a listov sa získava esenciálny olej s mangovou vôňou. Z koreňa a kmeňa sa získava nie veľmi trvanlivé žlté farbivo "mladý fustik", ktoré sa používalo od renesancie až do objavenia syntetických farbív v 19. storočí. Drevo, označované tiež ako "uhorský fustik" či "fisetové drevo", sa používalo najmä na výrobu intarzií nábytku či výrobu rámov na obrazy. Listy a kôra sú dobrým zdrojom tanínov. Konáriky sa dajú použiť v košikárstve.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Na rozdiel od iných odrôd so žltozelenými listami dobre znáša aj plné slnko bez popálenia listov, ak pôda nie je príliš suchá. Na pôdu nie je náročná, znesie väčšinou pôd, ale preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, nie príliš výživnú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -25 °C. Kvetné puky môžu niekedy poškodiť neskoré jarné mrazy. Staršie rastliny dobre znášajú sucho. Je dobre odolná aj voči vetru, vysokým teplotám či znečisteniu ovzdušia. Väčšinou netrpí chorobami či škodcami, ojedinele podpňovkami či verticíliovou hnilobou alebo v prílišnom suchu múčnatkou.

PÔVOD: Japonsko. Kultivar patrí do komplexu okrasných foriem druhu Prunus serrulata, ktoré sa pestujú vo východnej Ázii už stáročia. Presný šľachtiteľ nie je známy, keďže ide o výsledok tradičného japonského záhradníctva. Kultivar bol v Japonsku rozšírený už koncom 19. storočia, čo dokladá jeho výsadba pozdĺž rieky Arakawa v Tokiu.

RAST: pomalší až stredne bujný. Je to opadavý strom, dorastajúci približne do 3–6 m výšky a 3–5 m šírky. Koruna je široko previsnutá, dáždnikovitého až nepravidelného tvaru, stredne hustá, s dlhými oblúkovito ohnutými konármi, ktoré sa vekom výrazne skláňajú.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvety sú plnokveté, a preto sú prevažne sterilné, produkujú minimum peľu aj nektáru a nemajú význam z hľadiska opeľovania. Kvitne koncom apríla až začiatkom mája.

PLODNOSŤ: Kultivar je okrasný a prakticky neplodný, netvorí hospodársky významné plody.

PLODY: Plody sa nevytvárajú alebo len výnimočne, v dôsledku plnokvetosti a sterility kvetov.

DOZRIEVANIE: Neaplikovateľné, keďže plody nevznikajú.

VYUŽITIE: okrasné, využíva sa ako solitéra v záhradách, parkoch, pietnych miestach a mestských výsadbách. Je vysoko cenená pre bohaté, dekoratívne ružové kvety pripomínajúce chryzantémy. Dekoratívna je aj vďaka sezónnej zmene farby listov (bronzová → zelená → žltooranžová).

STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Vyžaduje úrodnú, humóznú, mierne vlhkú, dobre priepustnú (hlinitú až piesočnato-hlinitú) pôdu.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorná približne do −23 °C, kvety sú mierne citlivé na neskoré jarné mrazy. Môžu sa vyskytovať bežné patogény rodu Prunus (napr. hubové choroby listov, vošky), avšak pri vhodných podmienkach pestovania netrpí výrazne chorobami ani škodcami.

PÔVOD: Francúzsko, Nancy vyšľachtil ho Victor Lemoine v roku 189O ako jednu z prvých plnokvetých odrôd odrodu orgovánu obyčajného (Syringa vulgaris) a pomenoval ho po svojej manželke Emile Lemoine. Získal viacero významných ocenení, napr. v roku 1891 RHS Award of Merit, v rokoch 1937 a 1993 Award of Garden Merit tiež od RHS (britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti) a v roku 1897 First Class Certificate. Synonymá: Mme Lemoine, Mad. Emile Lemoine, Mad. Lemoine.

RAST: stredne bujný až umiernený, je to opadavý listnatý krík dorastajúci do výšky 2-3 m a šírky 2-2,5 m. Mladé letorasty sú sviežozelené. Stará kôra je šedohnedá a vo vyššom veku sa po malých kúskoch odlupuje. Listy sú široko vajcovité, dlhé 9-12 cm, svetlozelené až strednezelené.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne veľmi bohato v 1. polovici mája dlhými a relatívne širokými (15-22x10-14 cm) metlinami stredne dlhých (cca. 1,7 cm dlhých), silne a príjemne voňavých kvetov. Na jednom konáriku sú až 4 metliny. Kvetné puky sú svetlozelenožlté. Otvorené kvety sú čistobiele a plné úzkych lupeňov. Po odkvitnutí odporúčame kvety odstrihnúť. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: tobolky obsahujúce semená, ale nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: najmä v júli a auguste, ale nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: nádherný okrasný orgován vhodný do záhrad aj parkov, do voľne rastúceho živého plotu aj ako solitéra. Ako krásna a veľmi voňavá odroda je veľmi vhodná aj na rez do vázy. Je atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: sladká vôňa kvetov ich predurčuje na použitie do sladkých jedál a do nápojov, vôňu uchováme v kandizovaných kvetoch, v orgovánovom cukre, sirupe či želé. Môžeme ho pridávať do krémov aj do cesta koláčov. Kozmetické využitie: na výrobu hydrolátov či éterického oleja do parfémov, pot pourri. Technické využitie: z listov sa dá získať zelené a hnedé farbivo, z konárikov žltooranžové. Drevo zo starších konárov sa vraj používalo na výrobu píšťal.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje dobre odvodnenú, výživnú, humóznu pôdu, neutrálnu až mierne zásaditú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -28 °C až -30 °C, stredne mrazuodolný v kvetných pukoch a kvetoch. Môže ho napádať bakteriálna škvrnitosť listov (Pseudomonas syringae), fytoftóra, podpňovky, múčnatka. Prevenciou je slnečné stanovište s dobrým prúdením vzduchu.

PÔVOD: USA, štát Oregon, Woodburn, škôlka Speer & Sons Nursery, púčiková mutácia odrody Kanzan objavená Frankom Parksom, do pestovateľskej praxe bola zavedená približne okolo roku 1990.

RAST: stredne bujný. Je to opadavý okrasný strom, dorastajúci približne do výšky 6–8 m a šírky 4–6 m. V mladosti vzpriamený, neskôr rozložitý. Typickým znakom je tmavopurpurové olistenie, ktoré sa objavuje súčasne s kvitnutím. Na jeseň sa listy vyfarbujú do žiarivo oranžovočervenej.

OPEĽOVACIE POMERY: sterilný okrasný kultivar, ktorý netvorí životaschopné plody, preto opeľovanie nemá význam z hľadiska tvorby plodov. Kvitne koncom apríla až začiatkom mája, teda stredne neskoro až neskoro. Kvety sú plné až poloplné, ružové až tmavoružové a napriek sterilite môžu poskytovať nektár a peľ pre opeľovače.

PLODNOSŤ: sterilný, pestovaný výlučne na okrasné účely.

PLODY: plody sa netvoria alebo len výnimočne. Prípadné plody sú drobné, čierne kôstkovice bez okrasnej aj úžitkovej hodnoty.

DOZRIEVANIE: irelevantné.

VYUŽITIE: okrasné, sadí sa ako solitéra alebo v skupinách do parkov, záhrad, stromoradí, alejí.

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, plné slnko pre optimálne kvitnutie a vyfarbenie listov. Pôdy vyžaduje stredne ťažké až ľahšie, dobre priepustné, mierne vápenaté, bohaté na živiny, znesie aj ílovité, ak nie sú premokrené.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorná v dreve približne do −26 °C až −29 °C, stredne mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči vetru. Môžu sa vyskytnúť choroby a škodcovia typické pre rod Prunus (bakteriálna nekróza kôstkovín, monilióza, koreňová hniloba), nie je zvlášť odolná ani náchylná. Kôra je relatívne tenká a citlivá na mechanické poškodenie, čo je typický znak okrasných čerešní.

PÔVOD: Francúzsko, Nancy vyšľachtil ho Victor Lemoine v roku 1896 ako jednu z prvých plnokvetých odrôd odrodu orgovánu obyčajného (Syringa vulgaris) a pomenoval ho po Victorovi Charlesovi Joly, francúzskom lekárovi, hoteliérovi a spisovateľovi záhradníckej tematike. Synonymum: Chas Joly.

RAST: stredne bujný, je to opadavý listnatý krík dorastajúci do výšky 3-4 m a šírky 2,5-4 m. Mladé letorasty majú červenkastý nádych. Stará kôra je šedohnedá a vo vyššom veku sa po malých kúskoch odlupuje. Listy sú široko vajcovité až srdcovité, šťavnato zelené.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne v koncom apríla až v máji dlhými a relatívne úzkymi (12-22x7-10 cm) metlinami menších (cca. 1,6 cm dlhých), silne a príjemne voňavých kvetov. Kvetné puky sú veľmi tmavopurpurové. Otvorené kvety sú tmavopurpurové a poloplné. Keďže vnútorné lupene kvetov sú často podvihnuté a jemne skrútené, spodná časť lupeňov svetlopurpurovej farby vytvára dvojfarebný efekt. Po odkvitnutí odporúčame kvety odstrihnúť. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: tobolky obsahujúce semená, ale nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: najmä v júli a auguste, ale nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: nádherný okrasný orgován vhodný do záhrad aj parkov, do voľne rastúceho živého plotu aj ako solitéra. Ako krásna a veľmi voňavá odroda je veľmi vhodná aj na rez do vázy. Je atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: jeho sladká vôňa ho predurčuje k použitiu do sladkých jedál a do nápojov, vôňu uchováme v kandizovaných kvetoch, v orgovánovom cukre, sirupe či želé. Môžeme ho pridávať do krémov aj do cesta koláčov. Kozmetické využitie: na výrobu hydrolátov či éterického oleja do parfémov, pot pourri. Technické využitie: z listov sa dá získať zelené a hnedé farbivo, z konárikov žltooranžové. Drevo zo starších konárov sa vraj používalo na výrobu píšťal.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje dobre odvodnenú, výživnú, humóznu pôdu, neutrálnu až mierne zásaditú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -28 °C až -30 °C, stredne mrazuodolný v kvetných pukoch a kvetoch. Môže ho napádať bakteriálna škvrnitosť listov (Pseudomonas syringae), fytoftóra, podpňovky, múčnatka. Prevenciou je slnečné stanovište s dobrým prúdením vzduchu.