Malé záhrady

PÔVOD: Maďarsko, Eger, výskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo, vyšľachtili ho József Csizmazia a László Bereznai ako kríženca odrôd Seyve-Villard 12 375 x Gárdonyi Géza v roku 1965, na trh bol uvedený v roku 1993. Synonymá: Bornemissza Gergely 15, BG-15. 

RAST: bujný, so stredne hustým až hustým olistením, stredne intenzívnym rastom zálistkov. Listy sú stredne veľké až veľké, päťlaločné, s výraznejším vykrojením.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: Pre pestovanie na stolové hrozno je vhodné zaťaženie na 4-6 očiek/m2, pre pestovanie na víno 6-8 očiek/m2.

PLODY: stredne veľké až veľké strapce (200-300 g), pomerne husté. Bobule sú stredne veľké až malé (3-5 g), mierne oválne. Šupka je tmavomodrá, pevná, voskovito osrienená. Dužina je chrumkavá až jemne mäsitá. Chuť je veľmi dobrá, harmonická, jemne aromatická. Cukornatosť je priemerne 16-25%, kyslosť 6 g/l. Z 23 skúšaných odrôd má najvyšší obsah antioxidantu resveratrolu.

DOZRIEVANIE: skoré, zbierajú sa prebierkou cca. od 20. augusta, optimálne zrelé sú od začiatku septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum ako stolová odroda, ale aj na výrobu muštov či ružového vína.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, je stredne náročný na pôdu, menej vhodné sú pôdy suché, ale aj príliš vlhké, prehnojené. Je vhodný na pestovanie do teplých, stredne teplých aj chladných, okrajových polôh, ale treba sa vyhýbať mrazovým kotlinám a vlhkým lokalitám.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve, po poškodení hlavných očiek jarnými mrazmi dobre regeneruje vedľajšími očkami, ale treba počítať s nižšou plodnosťou. Je dobre až veľmi dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a dobre odolný voči múčnatke viniča (Erysiphe necator). Dá sa pestovať ekologicky. Počas dozrievania ho treba chrániť pred vtákmi a hmyzom. Je odolný voči spŕchaniu kvetov a abiotickému vädnutiu strapcov.

RAST: bujný, tvorí beztŕnne výhony, zelené s tyrkysovým až modrým nádychom, ktoré sa v zime sfarbujú do fialova.

OPEĽOVACIE POMERY: Samoopelivá, kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná, dozrieva postupne na minuloročných výhonoch.

PLODY: stredne veľké, tvorené väčšími kôstkovičkami, purpurové až fialové, s osrienením vyzerajú ako zamatové, sú mäkké a šťavnaté ako maliny. Chuť pripomína viac maliny, je mimoriadne príjemne sladkokyslá až sladká a voňavá, ale je v nich cítiť aj stopy exotiky ostružiny západnej, tzv. čiernej maliny.

DOZRIEVANIE: jedenkrát za rok, zvyčajne od polovice júna do začiatku júla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie a všestranné spracovanie na džemy, sirupy, pečenie, ovocné kože apod.

STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -28,9 °C, kvitne neskoro a uniká neskorým jarným mrazom. Odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.

PÔVOD: Anglicko, vyšľachtil ju Thomas Webb v Calcote v Readingu v grófstve Berkshire.

RAST: stredne bujný až bujný, tvorí stredne husté, vzpriamené kry, podrastá veľmi slabo až slabo.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, samčie kvety začínajú kvitnúť skôr než samičie, ale kvitnutie sa čiastočne prekrýva. Úroda je vyššia v prítomnosti inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Hallská obrovská, Katalónska, Tonda di Romana, Zellská červenolistá.

PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, dosť pravidelná v dobrých podmienkach.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 2,8 g, od 2,3 po 4,1 g), podlhovasto valcovité, ryhované, svetlohnedé, stredne dobre sa lúskajú, ľahko sa lúskajú luskáčikom. Pančuška je rovnako dlhá alebo len o niečo dlhšia než plod, je stredne až silne cípovitá. V súplodí býva viac než 4 plody. Jadro je stredne veľké (priemerne 1,1 g), dobre vypĺňa škrupinku (tvorí 41-48 % hmotnosti celého plodu). Jadro je dlhé, valcovité, šupka je mierne zvrásnená, svetlohnedá, len málo skorkovatená. Chuť je pomerne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, sladkastá až sladká, v suchom stave priemerná. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. a 3. dekády septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

STANOVIŠTE: slnečné, ale aj polotieň, ale v ňom je úroda nižšia. Vyžaduje úrodné, teplé, dostatočne vlhké pôdy, najlepšie hlinitopiesočnaté až hlinité s dostatkom vápniku, v horších pôdach sú výnosy aj kvalita nižšie. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí. Nevhodné sú mrazové kotliny.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, samčie jahňady trpia neskorými jarnými mrazmi. Chorobami nezvykne trpieť. Viac ju vyhľadáva roztoč vlnovník lieskový (Phytoptus avellanae) a čiastočne aj nosánik lieskový (Curculio nucum), vtáky a veveričky.

PÔVOD: je to veľmi stará odroda neznámeho pôvodu, je však možné, že aj českého. Má veľmi veľa synoným. Synonymá: Vejlímek, Štětínské červené, Jablko štětínské červené, Jablko mastné, Jablko koláčové, Vejlímek chocholatý, Valník, Velínek, Vejlumek, Velímek, Kalvarůže, Velímek chocholatý, Roter Stettiner, Roter Winterstettiner, Rouge de Stettin, Rother Stettiner Apfel, Fucigena vulgaris, Der rothe Stettiner, Rother Herrnapfel, Rother Rostocker, Rostocker Apfel, Pomme rouge de Stettin, Vineuse rouge d’hiver, Pomme d’Adam d’hiver, D’Anaberg, De Hardy, De Jardy, De paradis ďhiver, De Rostock Stettin, Rother Kaiser, Belle Hervy, Rostrocker Stetting rouge, Rother Herrn-Zwiebel Apfel, Mat, Matapfel, Rother Bretigheimer, Tragamoner, Roth-apfel, Rother Zwiebel Apfel, Maler Apfel, Rothvogel, Eisenapfel, Roth u. sauerer Breitling, Sbohmer, Rothbädemer, Rother Asbacher, Rothbolg, Rother Bamberger, Kaiserkrone, Winterwollenschläger, Rother Wiener, Rothwiener, Rubiner, Rohwiener, Bluth u. rothe Renete, Winter Fleiner, Späther Bleichheimer, Krautländer, Rother u. später Calvill, Calviller, Rother Back, Bolzen, Sauer, rother Kirsch Apfel, Kohl Apfel, Schwerrother-Markt Apfel, Seiden, Rosenwasser, Garten, Braun, Butter, Kack, Rother Hart, Rother Rubin, Kischle, Pomme de fér, Ferrant, Kantjes, Zippel Apfel, Witlsboth, Guly Muly, Török, Bálint, Türkischer Weinling, Roter Backapfel, Roter Bietigheimer, Roter Glasapfel, Roter Herrenapfel, Roter Zwiebelapfel, Rostocker, Malerapfel, Mahler, Zigeunerapfel, Annaberger, Rotvogel

RAST: spočiatku mierny, neskôr bujný, tvorí veľmi veľké, plocho guľovité, široké koruny, ktorých konáre sa neskôr skláňajú. Je veľmi dlhoveký.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Bismarckovo, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, Dukát, Florina, Golden Delicious, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Matkino, Míšeň jaroměřská, Parména zlatá zimná, Signe Tillisch, Spartan, Šampion, Worcesterská parména, Zvonkové..

PLODNOSŤ: neskorá (až po 10. roku od výsadby), vysoká, pravidelná, každý druhý rok vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 160 g), skôr sploštene guľovité, nesúmerné, s tupými širokými hranami. Šupka je pôvodne svetlozelená, neskôr žltozelená, krytá karmínovou červeňou s bielymi a červenými bodkami, jej povrch je hladký. Dužina je šťavnatá, tvrdá, pevná, zelenobiela, na vzduchu takmer nehnedne. Chuť je výborná, sladkokyslá až pikantne kyslastá, bez korenitosti, no s jedinečnou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží dlho, až do mája či dlhšie. Nepadá predčasne vo vetre.

VYUŽITIE: najmä priamy konzum, na sušenie a na výrobu vína. Dobre sa prepravuje a skladuje, pri skladovaní nevädne.

STANOVIŠTE: slnečné, neuzavreté, s vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou, najmä hlinitou, neznáša príliš ťažké, ílovité pôdy. Je vhodná do teplých, ale najmä do stredných a chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Menej odolná voči rakovine v ťažkých, ílovitých pôdach, menej odolná voči chrastavitosti, preto vysádzame na vzdušné miesto a udržiavame vzdušnú korunu. Je dobre vetruodolná. Nezvykne trpieť inými chorobami.

PÔVOD: Japonsko, kde sa pôvodne vyskytoval ako endemit na ostrovoch Honšú, Kjúšú a Šikoku, kde rastie v krovinách a na stanovištiach narušovaných ľudskou činnosťou, v pásmu od morského pobrežia až do nadmorskej výšky okolo 1200 m. Je to druh ostružiny - Rubus illecebrosus. Bol zavlečený do Európy, Severnej a Južnej Ameriky, kde sa pestuje v záhradách a parkoch a splaňuje.

RAST: rýchly horizontálny. Je to poloker s plazivými koreňmi a plazivými či oblúkovitými výhonmi dlhými 50–100(–150) cm. Kvetonosné výhony sú vzpriamené, dlhé až 60 cm, lysé, bez osrienenia, s 3–4 mm dlhými ostňami. Listy sú nepárnoperovité s (3–)5–7 kopijovitými lístkami s pílkovitým okrajom.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s bielymi, výraznámi kvetmi vyrastajúcimi jednotlivo alebo po 2-3. Kvitne v júni až septembri.

PLODNOSŤ: pravidelná, stredne vysoká.

PLODY: súplodie je veľmi veľké (14–30 mm), tvarovo podobné jahode, červené, mäkké, v plnej zrelosti sa dobre oddeľuje od kvetného lôžka. Je veľmi dekoratívne, ale chuť má menej výraznú, mdlo sladkú.

DOZRIEVANIE: od augusta do mrazov.

VYUŽITIE: na priamy konzum a dekoráciu dezertov a najmä na výrobu džemov, v ktorých sa lepšie rozvinie jej chuť.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, vyhovuje jej kvalitná, vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá pôda.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C.

PÔVOD: neznámy, jedna zo starších žltoplodých odrôd.

RAST: silný, vzpriamený ker dorastajúci do výšky 1,5-2,5 m a šírky 1-1,5 m. Tvorí množstvo pevných výhonov s početnými jemnými ostňami. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, veľmi atraktívna pre opeľovače.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, široko kužeľovité, svetložltej až citrónovožltej farby. Sú dobre šťavnaté. Majú jemnú, sladkú, aromatickú chuť.

DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda v júni, 2. úroda od polovice augusta až do prvých mrazov.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.

PÔVOD: USA, New York, Geneva, Cornell University, v r. 1973 vyšľachtená ako kríženec odrôd ostružiny západnej (Rubus occidentalis), zrejme [(Bristol x Dundee) x Dundee].

 
RAST: bujný, vzpriamený, bez rezu dosahujú výhony aj 2,5 m. Výhony sú tyrkysové, purpurové až fialové, otŕnené. Menej odnožuje, ale dlhé výhony veľmi dobre zakoreňujú pri dotyku so zemou. Vyžaduje rez dvakrát za rok na výšku asi 100 cm, aby bola zvládnuteľná a aby sme podporili plodnosť. Vyžaduje oporu a spon 90-120 cm x 180-240 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne počas asi 2 týždňov v máji a júni bielymi kvetmi atraktívnymi pre opeľovače.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná. Rodí na minuloročných výhonoch.

 
PLODY: na ostružinu západnú veľké, poľguľovité, pevné, čierne s miernym osrienením medzi kôstkovičkami, lesklé. Sú menej šťavnaté než klasické maliny, ale prevažne sladké s minimom kyseliny, s osobitou, veľmi príjemnou príchuťou a vôňou. Obsahujú veľa antokyánov. Bolo vedecky dokázané, že majú protirakovinové účinky: pôsobia nielen ako prevencia, ale aj proti progresu či metastázam.

 
DOZRIEVANIE: raz ročne v 2. polovici júna až začiatkom júla.

 
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, mrazenie aj všestranné spracovanie na džemy, sirupy, do koláčov, sušené do ovocných čajov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Silne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum, odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Fínsko, Lepaa, vyšľachtený začiatkom 20. storočia na Hinnonmäki pokusnej stanici. Synonymá a cudzie názvy: Hinnonmäen vihreä, Hankkijas Delikatess, Hinnonmäki Grön, Hinnonmäki grün, Hinnonmäki Green, Hinnonmaki Green.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, kompaktný, s jednoducho otŕnenými výhonmi.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne skoro až stredne skoro, kratšie (asi 9 dní).

PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká (priemerne 0,93 kg/ker v 5. roku od výsadby).

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 2,02-3,33 g), oválne až podlhovasté. Šupka je zelená až žltozelená v plnej zrelosti, hladká, pevná, málo náchylná na praskanie. Dužina je šťavnatá. Chuť je osviežujúca, sladkokyslá (cukornatosť je priemerne 16,6 °Brix),

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. dekáde júla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na zaváranie, výrobu želé či džemov.

STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve, stredne v kvete kvôli skoršiemu času kvitnutia. Je vysoko odolný voči americkej múčnatke egreša (Podosphaera leucotricha, predtým Sphaerotheca mors uvae). Vysoko odolná voči praskaniu plodov.

PÔVOD: USA, kríženec odrôd Agenská x Grand Duke, zač. 20. st.

RAST: stredne silný rast, vytvára vysoko pyramidálnu, redšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, prináša pravidelné, vysoké úrody.

PLODY: veľké, podlhovasté, na oboch koncoch zúžené (30 - 40 g). Šupka je pevná, tmavomodrá až tmavofialová so svetlomodrým osrienením, kyslastá. Dužina je zelenožltá, šťavnatá. Chuť sladká/ sladkokyselkavá, lepšia v teplých polohách a po úplnom dozretí, mierne aromatická. Pomerne dobrá oddeliteľnosť dužiny od kôstky.

DOZRIEVANIE: začiatkom septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie, mrazenie, výrobu pálenky. Plody dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: hlinité, úrodné, výživné pôdy a teplé, chránené polohy. Neznáša chladné a zamokrené stanovištia.

ODOLNOSŤ: odroda tolerantná k šarke, v dreve odolná voči mrazu, v kvete stredne odolná voči mrazu, náchylnejšia na moniliózu.

PÔVOD: Francúzsko, Oullins pri Lyone, semenáč neznámeho pôvodu, ktorý v roku 1860 uviedol na trh škôlkar M. Massot.

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný, tvorí najskôr guľovité, redšie, vysoké, neskôr rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom, napr. pre odrody: Althanova ringlota, Kirkeho, Malvazinka a Zelená ringlóta.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 45-50 g), guľovité, súmerné. Šupka je svetlošedo, akoby voskovo, osrienená, žltá až žltozelená, jemná, dužina pri zrelých plodoch presvitá, niekedy s hrdzou, mierne voní a je kyslastá až trpkastá, niekedy sa sťahuje zle, inokedy dobre. Dužina je žltá, pri plne vyzretých plodoch až priesvitná, šťavnatá. Chuť sladká, jemne aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je veľmi dobre oddeliteľná od dužiny, len počas chladného a daždivého leta horšie.

DOZRIEVANIE: postupne od 1. polovice do konca augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov či destilátov, pred plnou zrelosťou aj kompótov. Prepravu znáša v dobe dozrievania dobre, po plnom dozretí už zle.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Nie je náročná na pôdu, ale najlepšie sa jej darí v úrodných hlinitých pôdach. Pri preplodení a v chladných polohách sú plody drobné, málo kvalitné, zahnívajú na strome a ťažko sa dužina oddeľuje od kôstky. Je vhodná najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke. Počas dlhotrvajúcich dažďov praská menej ako ostatné ringloty. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a málo náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Veľmi však láka osy.

PÔVOD: Nemecko, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg im Breisgau, vyšľachtil ho Norbert Becker ako kríženca odrôd Merzling x Geisenheim 6493 v roku 1975. Je to medzidruhový kríženec obsahujúci gény z druhov Vitis vinifera, Vitis amurensis, Vitis lincecumii a Vitis rupestris.  Synonymá: Freiburg 240-75, FR 240-75. 

RAST: je bujný, na výživných pôdach veľmi bujný, menej vzpriamený. Hustota listovej steny vysoká, rast zálistkov je veľmi intenzívny. Raší skoro. Listy sú veľké až veľmi veľké, trojlaločné, so stredne hlbokými vykrajovaním v hornej časti listu a mohutnou, jasne zelenou čepeľou. Optimálny je rez na dlhý plochý ťažeň a rovnomerné rozmiestnenie letorastov na drátenke, zahusťujúce letorasty sa odstraňujú zalomením a v zóne strapcov sa odstraňujú listy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro, ale je dobre mrazuodolný v kvete.

PLODNOSŤ: primeraná, nevyžaduje prebierku strapcov. Pre vysokokvalitné prívlastkové vína sa pestuje na zaťaženie 4-6 očiek na m2. Pri pestovaní pre akostné, kabinetné vína či vína neskorého zberu sa odporúča zaťaženie 6-8 očiek na m2.

PLODY: strapce sú stredne veľké, dlhé, v základe rozvetvené, kužeľovité, stredne husté až husté. Bobule sú stredne veľké, mierne oválne, zelenožlté, v plnej zrelosti zlatožlté. Chuť sa vyznačuje silnou muškátovou vôňou a vysokou cukornatosťou až 25-28 °NM.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré až skoré, v 2. pol. augusta až v 1. pol. septembra.

VYUŽITIE: na výrobu burčiaku, mladých vín, ale aj akostných, kabinetných, prívlastkových vín či vín neskorého zberu. Vína majú intenzívnu, ovocno-kvetovú vôňu, v určitom stupni zrelosti s jemným muškátovým tónom, osviežujúcu chuť a kyselinku.

STANOVIŠTE: slnečné, najmä svahovité a vzdušné lokality. Najvhodnejšia je hlinitopiesočnatá a piesočnatohlinitá pôda, nevhodné sú suché pôdy, ktoré negatívne ovplyvňujú vôňu, ale aj príliš výživné a vlhké pôdy, kde rastie príliš bujne. Je vhodný do všetkých, aj okrajových polôh pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch. Je veľmi dobre odolný voči plesni révovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a múčnatke viniča (Erysiphe necator), dobre voči botrytíde (Botrytis cinerea). V ročníkoch s teplou a suchou jeseňou bývajú napadnuté ušľachtilou formou botrytídy (noble rot). Dá sa pestovať ekologicky bez ochrany proti hubovým chorobám alebo len s minimálnou. Listy bývajú napádané listovou formou fyloxéry viničovej (Viteus vitifoliae). Je odolný voči spŕchaniu kvetov a abiotickému vädnutiu strapcov.

PÔVOD: USA, kríženec odrôd Kalhaven a South Haven 309.

RAST: rastie bujne, habitus má polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, rozkvitá stredne skoro až neskoro, kvitne stredne dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké, guľaté, súmerné. Šupka je zelenožltá, z väčšej časti prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je žltá, miestami s červenými žilkami, okolo kôstky červenkastá, tuhá, nevláknitá s kyslosladkou, aromatickou, veľmi dobrou až výbornou chuťou. Kôstka je stredne veľká a dužina sa od nej dobre oddeľuje.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoro, 30 dní po Redhaven, teda približne v prvej dekáde septembra.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, ale aj na konzervovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda priepustná, ale dobre zásobená vlahou v teplých a stredne teplých pestovateľských oblastiach pre broskyne.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti (Taphrina infestans). Veľmi málo až málo náchylná na praskanie kôstky a plodov, málo náchylná na predčasný opad plodov.

PÔVOD: USA, náhodný semenáč v roku 1865 nájdený pánom Amsdenom.

 
RAST: stredne bujný až bujný, koruna menšia, vzpriamená až polovzpriamená.

 
OPEĽOVACIE POMERY: Kvitne skoro a dlho, je samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná. Pre udržanie dobrej veľkosti a kvality plodov je nutný hlbší rez a prípadne aj prebierka plodov.

 
PLODY: menšie, pri nižšej násade až stredne veľké, nepravidelne guľovité. Šupka je stredne hrubá, slabo až stredne silno prilieha k dužine, je stredne až silno plstnatá, základná farba slamovožltozelená s jasne červenou krycou farbou a rozmytým žilkovaným líčkom. Dužina je jemná, mäkká, vláknitá, šťavnatá, zelenobielej až krémovobielej farby, pod šupkou mierne načervenalá, chuť sladkokyselkavá, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka je ťažko odlučiteľná od dužiny. Plody sú stredne až veľmi dobre veľkostne vyrovnané. Plody nie sú náchylné na praskanie kôstky.

 
DOZRIEVANIE: v júli až na začiatku augusta, 15-20 dní pred odrodou Redhaven, dozrieva postupne. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené, vyžaduje úrodné pôdy s dostatkom vlahy. Odroda menej náročná na polohu, vhodná do všetkých polôh pre pestovanie broskýň.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná v dreve aj kvetných pukoch a vysoko tolerantná voči kučeravitosti.

PÔVOD: Nemecko, Halle an der Saale, vypestoval C. G. Büttner v roku 1788 z orieška z odrody Gunslebener Zellernuss zrejme z voľného opelenia.

 
RAST: bujný do výšky aj do šírky, krík je redší až stredne hustý, vzpriamený. Podrastá len veľmi slabo až slabo.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, samčie kvety kvitnú 10 dní, samičie kvety 5 dní a kvitnutie sa prekrýva. V prítomnosti ďalšej v rovnaký čas kvitnúcej odrody je úroda ešte vyššia. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Lombardská biela, Katalónska, Tonda di Romana, Webbova, Zellská červenolistá.

 
PLODNOSŤ: neskoršia (po 6 rokoch po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké (priemerne 4,3 g), guľovité, svetlohnedé, pančuška je rovnako dlhá ako plod, stredne hrubo cípatá. Veľmi dobre sa lúska luskáčikom tak, že jadrá ostávajú vcelku. Jadro je stredne veľké až veľké, stredne dobre vypĺňa škrupinku (podiel z celkovej hmotnosti plodu je 45 %). Jadro je vajcovité, šupka je len slabo skorkovatená, vnútorná dutina je malá až stredne veľká. Chuť je dobrá až veľmi dobrá, aromatická, sladkastá. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom 3. dekády septembra v priebehu asi 10 dní.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

 
STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, vo vyšších polohách na chránených stanovištiach.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, v pukoch aj kvete. Len v ťažkých ílovitých pôdach môže byť poškodená. Je stredne až silne odolná voči napadnutiu nosánikom lieskovým (Curculio nucum), netrpí chorobami.

PÔVOD: Kanada, štát Ontario, vyšľachtil v r. 1820 Charles Arnold v obci Paris ako kríženec odrôd Wagenerovo (otcovská odroda) x Northern Spy (materská odroda). Na trh ju uviedla škôlka bratov Transonových v Orleánse v r. 1882. V r. 1898 získala ocenenie od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti. Do Listiny povolených odrôd v Československu bola zapísaná v r. 1954. Synonymá a cudzie názvy: Ontarioapfel.

RAST: najskôr stredne bujný, neskôr ustáva. Vytvára najskôr vysoko guľovité či úzko pyramidálne koruny, ktoré sa neskôr rozkladajú až na guľovité, sú pomerne malé a riedke.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Má tendenciu vytvárať aj partenokarpické plody bez opelenia. Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Matkino, Oldenburgovo, Parkerovo, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Šampanská reneta, Wagenerovo, Wealthy, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, výrazne striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké, sploštené, rebernaté s piatimi oblejšími, dobre vyvinutými rebrami, ktoré sa ťahajú pozdĺž celého plodu. Šupka je hladká, lesklá, pevná až kožovitá. Základná farba je výrazne zelená, neskôr slamovožltá s karmínovočerveným líčkom, menej nápadným, rozmytým, niekedy aj široko pruhovaným. Plody bývajú pri zbere modrasto osrienené. Dužina je najskôr stredne tuhá, neskôr mäkká, krémová až žltkastá, čiastočne zrnitá, veľmi šťavnatá, na vzduchu málo hnedne, vydrží dlho bez múčnatenia. Po dozretí voňajú plody len slabo, ale po rozkrojení silnejšie a pripomínajú vôňou odrodu Omanové. Chuť majú kyslastú až sladkokyslú, osviežujúcu, bez korenitosti, najchutnejšie sú z nižších, dostatočne teplých polôh. Majú vyšší obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: zber väčšinou až v 2. polovici októbra, čo najneskôr, keďže až tesne pred zberovou zrelosťou sa plody najlepšie vyfarbujú. Už pri zbere sú náchylné na otlačenie, takže s nimi treba manipulovať opatrne. Konzumne dozrievajú v januári, vydržia v chladnom uskladnení do mája, pri skladovaní nevädnú, ale pri prehnojení môžu hniť zvnútra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie a muštovanie, prípadne aj na pečenie. Kvôli nízkemu obsahu cukrov je vhodné pri konzumácii s mierou aj pre diabetikov.

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené. Dobre sa prispôsobuje rôznym podmienkam, nedarí sa jej len v ťažkých, ílovitých, mokrých pôdach a naopak príliš suchých pôdach či v mrazových kotlinách. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh. Hodí sa najmä do záhrad, sadov či včelníc.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, silnejšie mrazuodolná v kvete, je stredne odolná voči chrastavitosti, stredne až menej voči múčnatke, náchylnejšia na rakovinu v ťažkej pôde. Napáda ju voška vlnačka krvavá.

PÔVOD: Moldavsko, medzidruhový kríženec Guzaľ Kara x Villard Blanc.

 
RAST: bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný.

 
PLODNOSŤ: vysoká, úroda na 8-10-ročných kroch vedených na vysokej treláži je 150-170 kg.

 
PLODY: strapec je stredne veľký, kónický (priem. 320-380 g). Bobule sú veľké (5-7 g), predĺžené tmavomodré, príjemnej, sladkokyslej chuti. Cukornatosť je 18-20 °NM. Dužina je mäsitá, chrumkavá, šťavnatá. Modrá a silne osrienená šupka je zvyčajne hrubá.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, dozrieva koncom septembra až začiatkom októbra. Dozreté strapce dlho vydržia na kroch a dobre sa aj prepravujú.

 
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj spracovanie na víno, džemy, mušty či kompóty. V chladnom uskladnení vydrží aj 5 mesiacov.

 
STANOVIŠTE: teplé, slnečné a vzdušné, orientované na juh alebo juhozápad. Nemá veľké nároky na pôdu, dobre sa mu darí v piesčitej, hlinitej ale aj vo vápenitej pôde. Najlepšie sú hlboké, priepustné hlinito-piesočnaté pôdy bohaté na živiny.

 
ODOLNOSŤ: rezistentný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne citlivý na čiernu hnilobu viniča (Guignardia bidwellii), citlivejší na botrytídu (Botrytis cinerea). Mrazuvzdorný do -23 °C.

PÔVOD: veľmi stará odroda, možno z Holandska, už k. 18. stor. rozšírená v Nemecku ako Große Prinzessin alebo Lauermanns Knorpelkirsche. Meno Napoleonova získala vo Francúzsku. Niektorí pomológovia jú stotožňujú s Büttnerovou červenou chrupkou.

RAST: v mladosti bujný, v dobe plodnosti stredný. Tvorí veľké koruny, ich tvar je polovzpriamený až rozložitý. Kostrové konáre rastú vzpriamene, postranné sú previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Burlat, Karešova, Kaštánka, Regina, Van, ale aj Hedelfingenská, Troprichterova, Thurn Taxis (Schneiderova), ktoré ale môžu kvitnúť neskôr. Je nekompatibilná s odrodami Lambert a Bing.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 7 g), tupo srdcovité či guľaté, nepravidelné. Zadná strana je vypuklá, predná stlačená. Šupka je tenká až stredne hrubá, lesklá, svetložltá s červeným líčkom. Dužina je krémová až svetložltá, tuhá, stredne šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladkokyslá, mierne horkastá, veľmi aromatická. Kôstka sa stredne dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, teda počas 1. polovice júla. Napáda ju vrtivka čerešňová, býva červivá. Na strome sa plody udržia až 3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a kompóty, ale aj na sušenie a destiláty či džemy a marmelády. Plody sú stredne náchylné na otlaky.

STANOVIŠTE: slnečné. Preferuje stredne ťažké, hlboké pôdy, v suchých pôdach sú plody drobnejšie, v príliš vlhkých ílovitých pôdach môže trpieť glejotokom a moníliovou spálou (Monilinia laxa). Najviac jej vyhovujú teplé a stredne teplé polohy, kde dosahuje aj najlepšiu chuť, pri kvalitnej pôde môže byť aj vo vyšších polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhotrvajúcich dažďov, stredne náchylná na moníliu plodov a moníliovú spálu, najmä v príliš vlhkých pôdach.

PÔVOD: Nemecko, obec Germersdorf pri Guben an der Neiße, odroda objavená asi v polovici 19. storočia ako náhodný semenáč.

RAST: najskôr veľmi bujný, potom sa spomaľuje. Vytvára koruny stredných rozmerov, široko rozložité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: napr. Hedelfingenská, Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Ramon Oliva, Frommova čierna srdcovka, Srdcovka kráľovská, Büttnerova, Ostheimská višňa.

PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), ale vyššia nastupuje až neskôr, potom je vysoká a pravidelná

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 8 g), tmavočervenohnedé plody s aromatickou, korenistou, sladkokyslastou, mierne horkastou, vynikajúcou chuťou, dužina je u tejto chrupky chrumkavá, tuhá, šťavnatá, šťava dobre farbí. Kôstka je v pomere k plodu veľká a stredne dobre sa odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, teda od polovice júla, na stromoch sa plody udržia 2-3 týždne, ak nie sú silné alebo dlhotrvajúce dažde, pri ktorých praskajú a napadá ich monilióza. Keďže dozrievajú neskoro, napadá ich vrtivka čerešňová spôsobujúca červivosť.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie, najmä na sirupy, ale aj kompóty, džemy a marmelády, sušenie a destiláty. Pri zbere v červenej zrelosti dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci aj vo vyšších polohách. Pôdy najlepšie ľahšie, výživné a priepustné, na ktorých dosahuje najlepšiu chuť, v hlinitých dosahuje najvyšší výnos, neznáša ťažké ílovité.

ODOLNOSŤ: v dreve silne mrazuodolná, kvety stredne mrazuodolné, ale odolávajú mrazu lepšie než u odrody Hedelfingenská.

PÔVOD: Japonsko, Kawasaki, náhodný semenáč druhu Pyrus pyrifolia v sade pána Tatsujiro Toma z roku 1895, pomenovaná po rodinnom sídle rodiny Toma

RAST: stredne bujný až bujný, veľmi dobre sa rozvetvuje. Habitus stromu je rozložitý až previsnutý, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Tvaruje sa jednoducho.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v prvej polovici apríla, je to prevažne cudzoopelivá odroda, na opelenie potrebuje inú japonskú hrušku alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská. Dobre ju opeľujú ázijské odrody: Yakumo, Shinsui, Shinko, Shinseiki, Hosui, Nijisseiki, Olympic, Korean Giant, Kikusui, Yongi, Kosui.

PLODNOSŤ: Plodnosť je skorá, vysoká a s prebierkou pravidelná, približne 20-30 kg za rok.

PLODY: pevné, stredne veľké až veľké (6-7 cm, u nás priemer 130-150 g, v domovine aj 200 g) plochoguľovitého tvaru s dlhou, hrubou a pevnou stopkou. Šupka je tenká, bronzovohnedá, pevná, drsná a suchá, hrdzavá, ľahko sa poškodí, pri zbere treba postupovať opatrne. Dužina je krémovobiela, nehnedne, je jemná, tuhšia a stredne šťavnatá, no veľmi sladká a s unikátnou rumovo-karamelovou vôňou aj príchuťou. Ako taká väčšia pralinka.

DOZRIEVANIE: Plody dozrievajú stredne skoro, postupne od septembra a nezvyknú praskať. Konzumne dozrieva od novembra. Pri skladovaní v chladničke vydržia nepoškodené plody aj 4-5 mesiacov.

VYUŽITIE: Ich chuť a vôňa najlepšie vynikne pri jedení začerstva, ale sú vhodné aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty alebo chutné zimné šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia pyrina), hoci citlivá na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola), menej napadaná mérami hruškovými. Náchylnejšia len na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).

PÔVOD: USA, Oregon, Corvallis, vyšľachtila ju Maxine M. Thompson ako kríženec genotypov tzv. japonského zemolezu kamčatského ‘84-105’ x ‘65-18’, vybraná bola v roku 2012. Je patentovo chránená. 

RAST: bujný, rozložitý, široký. V 5 rokoch dosahuje výšku 1,1 m a šírku 1,7 m.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, pre zabezpečenie úrody treba pri výsadbe kombinovať viac odrôd zemolezu. Vhodné opeľovače: Toya, Kawai, pravdepodobne aj Giant's Heart či Strawberry Sensation.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká (do 3 kg pri 5-ročných kríkoch), pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 2,3 cm dlhé a 1,5 cm široké, 2,2 g), elipsovité. Šupka je pevná, tmavej námornickej modrej farby prekrytej svetlým osrienením. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, s cukornatosťou až 15,2 ° Brix.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré. Plody sa dobre trhajú (suchý odtrh). Plody neopadávajú, dajú sa zbierať aj strojovo a dlho vydržia uskladnené v chlade (aspoň 2 týždne pri teplote 0-1 °C).

VYUŽITIE: kríky na nižší živý plot do záhrad, ale aj do sadov. Plody sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie na džúsy, džemy, sirupy, likéry, vína, smoothie, kompóty, na pečenie a mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, pôdou, kríky pestujeme nezatrávnené a zamulčované v bobuľovom záhone. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete, málo náchylný na choroby. Proti vtákom odporúčame zakrývať skôr netkanou textíliou, aby sa vtáky nezamotali do siete.

PÔVOD: Taliansko, kríženec odrôd Gialla di Firenze a Fertilia Morettini, vyšľachtil Alessandro Morettini.

RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý. Veľmi dobre rastie a dobre sa tvaruje .

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho až dlho.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké guľovitého tvaru, súmerné. Šupka je tenká až stredne hrubá, slabo až stredne silne prilieha k dužine, je mierne až husto plstnatá, žltozelená, z väčšej časti prekrytá karmínovočerveným, rozmytým líčkom; dužina je žltá až oranžovo žltá, mäkká až stredne pevná, nevláknitá, aromatická, sladko kyselkavá , v plnej zrelosti dobre oddeliteľná od stredne veľkej kôstky. Náchylnosť na praskanie kôstky je nízka. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva okolo 25. júla, 15 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi slabo.

VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum, ale aj na zaváranie.

STANOVIŠTE: stredne náročná na stanovište, vyžaduje slnečné miesto a výživné pôdy, vhodná je i do okrajových pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: v dreve i v kvetných pukoch vysoko odolná voči mrazu a stredne odolná voči kučeravosti, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Maďarsko, kríženec odrôd Seyve Villard 12375 x Kráľovná viníc; maďarský názov odrody je Palatina.

 
RAST: silný až stredne silný rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: vysoká, spoľahlivá.

 
PLODY: Strapce stredne veľké (200-500 g), kompaktné. Bobule stredne veľké (3-4 g), guľovito elipsovité krásnej jantárovo žltej farby. Chuť je sladká, výrazne muškátová, harmonická. Šupka je pevná a tuhá. Cukornatosť 18-22 %, kyslosť 7 – 8g/l.

 
DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva už koncom augusta až začiatkom septembra. Potrebuje sumu aktívnych teplôt 2300 °C.

 
VYUŽITIE: Výborná stolová odroda vhodná na priamy konzum i muštovanie.

 
STANOVIŠTE: Slnečné stanovište, teplé polohy, hlinité/ hlinito-piesčité pôdy. Odroda vhodná aj do vyšších polôh a okrajových oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne až vysoko odolná voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) , stredne voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) , veľmi vysoko odolná voči botrydíde (Botrytis cinerea), nízko voči červenej spále viniča (Pseudopeziza tracheiphila) a voči suchu dostačujúca. Stredne mrazuodolný do -22 °C až -23 °C.

PÔVOD: pravdepodobne Taliansko, stará odroda, existuje veľa jej typov.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, vzpriamený až polovzpriamený, neskôr mierny, tvorí stredne veľké, guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, dáždnikovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, maximálne stredne vysoká kvôli červivosti, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 28-31 g), oválne, k obom koncom zúžené, nesúmerné. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením fialovomodrá až tmavomodrá, miestami hrdzavá, v plnej zrelosti sa dá stiahnuť z plodu, je kyslastá. Dužina je žltozelená až zlatožltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladkastá, aromatická, výborná. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, 6 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta až začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných a vlhkejších pôdach. Je vhodná len do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, kvety kvitnú neskoro, tak lepšie unikajú neskorým jarným mrazom. Napadajú jú silnejšie obaľovač slivkový (Cydia funebrana) a piliarka slivková (Hoplocampa minuta), takže často býva červivá. Je náchylnejšia na šarku. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a trpia moniliózou (Monilinia spp.).

PÔVOD: Ukrajina, Kijev, Národná botanická záhrada M. M. Griška, vyšľachtila ho Svetlana Valentinovna Klimenko, na trh bol uvedený v roku 2001. Synonymá: Exzotičeskij, Exotica, Exotický.

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený až mierne rozložitý, tvorí pyramidálne koruny, dosahuje výšku a šírku 3-4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, na dosiahnutie úrody potrebuje prítomnosť inej odrody drieňa, kvitne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná. Úroda z 15-ročného kríka je 40-50 kg.

PLODY: sú veľké (priemerne 7-7,3 g, max. 8,5 g, 41-46 mm x 17-18 mm), valcovité. Šupka je tmavočervená. Dužina je tmavočervená, veľmi aromatická, hustá, veľmi dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je príjemne sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici augusta až začiatkom septembra. Aj po dozretí držia veľmi dobre na kríku, takže sa dajú zbierať priamo z neho, netreba čakať na padnutie na zem.

VYUŽITIE: je to dekoratívny aj jedlý ker vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov voľných aj prísne rezaných, do sadov, parkov a inej mestskej zelene, aj do medzí a vetrolamov, kvôli skorému kvitnutiu ako jeden z prvých zdrojov peľu aj nektáru aj do včelníc. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum aj vďaka dobrej oddeliteľnosti dužiny od kôstky je výborný na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív. Zo semien sa dá získavať kvalitný jedlý olej. Opražené a pomleté semená sa dajú použiť ako náhrada kávy. Liečivé využitie: plody a kôra sa používajú na zníženie horúčky a plody aj na tráviace problémy, kvety proti hnačke. Technické využitie: z kôry sa dá získať žlté farbivo, z koreňov červené. Listy sú dobrým zdrojom tanínu. Drevo je ťažké a veľmi kvalitné a používa sa na výrobu násad náradia apod.

STANOVIŠTE: slnečné, s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvetoch (aspoň do -10 °C), hoci kvitne skoro. Po zakorenení dobre odolný voči suchu a teplu, aj vetru. Odolný voči vysokému obsahu vápnika v pôde.