Mrazuvzdorné

PÔVOD: Francúzsko, Bordeaux, INRA, odroda Corylus avellana vyšľachtená zrejme ako kríženec Barcelonskej a Cosfordskej, na trh uvedená v r. 1987 ako Fercoril-Corabel®. 

RAST: bujný, dorastá do výšky okolo 5,4 m a šírky okolo 3,4 m. Stredne silne odnožuje. Neskoro sa olisťuje.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro a protoandricky, teda samčie kvety začínajú rozkvitať o 5 týždňov skôr než samičie, ale prekryv je dostatočný (cca. 5 týždňov). Je aj dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká (priemerne 2,5 kg/ker v 6.-12. roku, priemerne 2 t/ha).

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 3,8 g pri variabilite 2,5-4,6 g), guľaté až široko kužeľovité. Dozrievajú väčšinou po 2-3, zriedkavejšie po 4 pohromade. Škrupina je stredne až menej hrubá (priemerne 1,17 mm). Jadro je stredne tvrdé (s obsahom vody 4,44 %) a tvorí 44-52 % z plodu (priemerne 1,7 g). Vnútorná hnedá šupka sa veľmi dobre odstraňuje po opražení a pošúchaní. Chuť je výborná, aromatická, sladko-oriešková, maslovitá, ovocná, len nepatrne drevitá, trpká či horká, oveľa menej, než divá forma. Obsahuje menej tuku, než iné odrody (priemerne 48 %), ale viac bielkovín než iné odrody (priemerne 22 %). Tvorí menej než 1 % prázdnych plodov.

DOZRIEVANIE: neskoré, od konca septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod. Profesionálne sa pestuje na predaj v škrupine kvôli veľkosti plodov. Pančuška sa ľahko odstraňuje pri mechanickom zbere.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, vo vyšších polohách na chránených stanovištiach.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve aj kvete, vysoko odolná voči bakteriózam, stredne odolná voči nosánikovi lieskovému (Curculio nucum) - napáda priemerne okolo 9 % plodov.

PÔVOD: Kanada, kríženec odrôd Cherry Red a (Jerseyland x May Flower).

RAST: slabší až stredne bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi skoro, dlho.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: malé až stredne veľké, guľovité, nesúmerné. Šupka je hrubá, husto plstnatá, slabo až stredne silno prilieha k dužine. Základná farba je zelenožltá, na viac než polovici plodu prekrytá tmavočerveným pruhovaným líčkom. Dužina je žltá, mäkká až stredne tuhá, vláknitá, kyslosladkej, stredne aromatickej, dobrej chuti. Kôstka je kruhovitá, stredne veľká až veľká, dužina je od nej stredne až slabo odlučiteľná. Náchylnosť na praskanie kôstky je stredná. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie za dažďa.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici júla, 22 dní pred odrodou Redhaven. Náchylnosť na predčasný opad plodov pred zberom nie je alebo len veľmi slabá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých pestovateľských oblastiach pre broskyne.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná. Málo náchylná na bakteriálnu škvrnitosť kôstkovín (Xanthomonas arboricola pv. pruni), ale slabo tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: Francúzsko, Croncels, vyšľachtili ju bratia Baltetovci zo škôlky v Croncels pri Troyes ako semenáč pravdepodobne Antonovky a v r. 1869 uviedli na trh.

RAST: stredný až bujný. Koruna je pravidelná guľovitá, neskôr mierne rozložitá, tvorí silne konkurenčné výhony, ľahko hustne. Často sa dožíva vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Charlamowski, James Grieve Red, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, McIntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Wealthy, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká, ob rok veľmi vysoká.

PLODY: väčšie, guľovité, pravidelné. Šupka je hladká a lesklá, svetlozelené, v zrelosti slamovožlté so svetlými bodkami, niekedy aj mdlým líčkom. Dužina je žltá, hustá, krehká, šťavnatá. Chuť je veľmi lahodná sladkokyslá, mierne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až začiatkom septembra, dozrieva rovnomerne, konzumne krátko po zbere, vydrží do konca októbra, z vyšších polôh až do Vianoc. Plody ľahko padajú vo vetre a vyžadujú šetrný zber, ľahko sa otlačia.

VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu muštov a vín, sušenie. Na vzduchu málo hnedne.

STANOVIŠTE: slnečné, vhodná aj do vyšších polôh, ale vyžaduje výživnú pôdu. Nevhodná do mokrých, suchých pôd a do veterných a vlhkých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvetom nevadí ani dážď. Odolná voči vlnačke krvavej a obaľovačovi jablčnému. Stredne až vyššie odolná voči rakovine, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej voči chrastavitosti. Je náchylnejšia na hnednutie dužiny a šupky počas skladovania.

PÔVOD: Rusko, Novočerkask, vyšľachtil amatérsky šľachtitel Jevgenij Georgijevič Pavlovskij ako medzidruhového kríženca odrôd Talisman x (Cardinal + zmes peľu európsko-amurských odrôd). Synonymá: Рошфор.

RAST: silný, výhony dobre vyzrievajú, raší neskoro. Listy sú stredne veľké, stredne vykrajované.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: veľmi vysoká a pravidelná, pestuje sa na 40-45 očiek na ker, 8-10 očiek na ťažeň, vyžaduje redukciu strapcov na priemerne 1,2-1,4 na výhon.

PLODY: strapce sú veľmi veľké (priemerne 500-900 g, ale aj 1000 g, často i viac), kónické až cylindricko-kónické, stredne husté až husté. Bobule sú veľmi veľké (priemerne 8-10 g, niekedy až 15 g), guľaté. Šupka je najskôr tmavoružová, neskôr tmavofialovomodrá, stredne pevná, tenká. Dužina je mäsitá, chrumkavá, obsahuje semená. Chuť je výborná, harmonická, v plnej zrelosti muškátová (degustačne hodnotená na 9,7 bodov z 10). Cukornatosť je 15-18 g/100 ml, obsah kyselín 6-7 g/l.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré (100-120 dní), obvykle v 1. dekáde augusta. Strapce môžu ostať dlho na kríkoch bez poškodenia osami a straty kvality.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum ako stolové hrozno, prípadne na výrobu kompótov, džemov či muštov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, je stredne náročný na pôdu, menej vhodné sú pôdy suché, ale aj príliš vlhké, prehnojené. Je vhodný na pestovanie najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve zrejme do -22 °C až -24 °C, neskorým rašením spomedzi stolových odrôd lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči plesni révovej - perenospóre (Plasmopara viticola) - má gény Rpv12 a Rpv3 - a vyššie odolný voči múčnatke (Erysiphe necator), stredne odolný voči plesni sivej - botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: svetlé háje teplých oblastí juhovýchodnej Európy a Malá Ázia, od roku 1759 v západnej Európe.

RAST: stredne bujný, tvorí nízky, obvykle krovitý strom dorastajúci do 7 až 10 m. Asi 4-cm veľké listy sú málo laločnaté, niekedy takmer jednoduché, len pri báze bývajú naznačené dva laloky. Sú okrúhlo vajcovité a hrubo dvakrát pílkovité. Na jeseň sa pekne vyfarbujú dožlta alebo dočervena.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až júni vo visiacich stopkatých metlinách s belavými korunnými lupienkami.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: dvojnažky, najskôr zelené, potom horné hrany s karmínovočervenou kontúrou.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: ako celoročne okrasný strom do parkov a záhrad, dobre znáša mestské prostredie.

STANOVIŠTE: uprednostňuje kvalitnú, vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu na slnečnom stanovišti, ale rastie dobre aj v ťažkých ílovitých pôdach. Pôdy mu vyhovujú od mierne kyslých po mierne zásadité.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C, odolný voči suchu, znečisteniu ovzdušia a voči zasoleniu pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Nemecko, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg, kríženec Solaris a Gelber Muskateller (Muscat Blanc), 1987.

 
RAST: bujný, silne olistený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká.

 
PLODY: strapec stredne veľký, voľný, bobule stredné veľké, guľaté, šupka zelenožltkastá, dužina s vyšším obsahom kyselín, chuť muškátová, pripomína vôňu liči.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v auguste.

 
VYUŽITIE: vhodný na výrobu muškátového vína a sektu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Má menšie nároky na stanovište.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolný voči hubovým chorobám a mrazom. Silne odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až silne voči múčnatke (Uncinula necator) a stredne voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Takmer celá Európa, S Irán, S Turecko až po Kaukaz. Na Slovensku sa vyskytuje v nížinách a pahorkatinách, v polohách od 200 do 800 m.n.m.

RAST: stredne rýchly. Je to statný strom dorastajúci do výšky 10-25 metrov a šírky 20 m, niekedy rastie aj ako ker. Vytvára hustú, mohutnú korunu, kôra je hladká, červenohnedá až tmavosivá, borka svetlo až tmavosivá, pruhovaná. Listy sú sviežozelené, oválne, s dvojito pílkovitým okrajom a výrazne vystupujúcou žilnatinou. Na jeseň sa sfarbujú do zlatožlta.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, opeľovaný vetrom. Kvitne v apríli a máji, samčie kvety tvoria valcovité, visiace, asi 3-6 cm dlhé, voľné jahňady, samičie kvety tvoria jahňady asi 5-15 cm dlhé, vyrastajúce zo zmiešaných púčikov na konci letorastov.

PLODNOSŤ: neskorá (10-20 rokov od výsevu).

PLODY: vajcovité oriešky dlhé 5-9 mm, uložené na báze trojlaločnatého krídla. Krídla sú usporiadané do 10-12 cm dlhých súplodí. Oriešok je najprv zelený, po dozretí hnedý.

DOZRIEVANIE: v októbri.

VYUŽITIE: veľmi dobre znášajúci rez a tvarovanie, je ideálny na živý plot, ale krásne sa vyníma aj ako solitér v parkoch, záhradách či v skupine v alejách a vetrolamoch. Hrá dôležitú úlohu ako výplňová drevina v dubinách - pomáha u dubov vytvárať priame priebežné kmene. Opadom zlepšuje vlastnosti pôdy. Jeho drevo je veľmi tvrdé, mechanicky pevné, ťažké, využívalo sa na výrobu nástrojov. Kôra v minulosti slúžila na farbenie vlny. Listy sa dajú použiť externe do obväzu na hojenie rán, zastavujú krvácanie.

STANOVIŠTE: nenáročný na svetelné podmienky, vyhovuje mu slnečné stanovište, polotieň i tieň. Nenáročný aj na pôdu, najlepšie sa mu darí na hlinitej neutrálnej pôde, ale zvládne aj vápenitú či mierne kyslú. Nemá rád len vyslovene zamokrené pôdy, veľmi kyslú rašelinu.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -26 °C až -29 °C, dobre vetruodolný, dobre zakorenený znáša sucho či vyššie teploty.

PÔVOD: stredné a južné Japonsko, lesy v nízkychkopcoch. V Európe ju na trh uviedla okolo roku 1869 firma Maule z Bristolu. Spočiatku sa predpokladalo, že ide o nový druh, a preto dostala názov Cydonia maulei. Až po mnohých rokoch sa zistilo, že ide o ten istý druh, ktorý Thunberg vo svojom diele Flora Japonica  z roku 1784 pomenoval Pyrus japonica. Zároveň sa ukázalo, že rastlina, ktorá sa v záhradách dlho pestovala pod názvom Pyrus japonica alebo Cydonia japonica, je v skutočnosti úplne iný druh, ktorého správny názov je Chaenomeles speciosa.

RAST: stredne bujný. Je to nízky, rozložitý, opadavý a tŕnitý ker, ktorý zvyčajne dorastá do výšky 0,8-1,2 m, no do šírky ž 2 m. Letorasty sú husto plstnaté. Listy sú dlhé 2,5 až 5 cm, sú obrátene vajcovité, oválne až takmer okrúhle, na okraji zúbkované, pri báze sa zužujú do krátkej stopky a sú úplne lysé. Na letorastoch sa nachádzajú veľké, vajcovité alebo široko srdcovité prílistky so šírkou 0,6 až 1,9 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: prevažne cudzoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvety vyrastajú v takmer prisadnutých zhlukoch z uzlov jednoročného dreva, sú veľmi početné, pri druhu obykle oranžovočervené, pri odrodách aj šarlátové alebo krvavočervené a dosahujú priemer takmer 4 cm, rozkvitajú v apríli až máji.

PLODNOSŤ: skorá, v prípade prítomnosti ďalšieho geneticky odlišného jedinca vysoká (4-8 kg/ker) a pravidelná.

PLODY: sú malé (s priemerom 4 cm, cca. 50 g), jablkovitého tvaru, v plnej zrelosti žlté, na slnečnej strane s červeným nádychom a príjemne voňajú. Dužina je veľmi tuhá, za surova horšie konzumovateľná. Chuť je výrazne kyslá, aromatická. Plody obsahujú veľa vitamínu C a pektínu.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra podľa genotypu a lokality.

VYUŽITIE: okrasné využitie: je to veľmi dekoratívny ker vhodný do nízkych živých plotov, ako okraj záhonov či ako samostatne stojaca nízka solitéra. Je vhodný pôdopokryvný ker, aj na spevnenie svahov. Kvety obsahujú veľa nektáru aj peľu a sú dobrým skorým jarným zdrojom pre včely a iné opeľovače. Konáre s kvetnými pukmi sa dajú odrezať už počas zimy a urýchliť ako "barborky" do kytíc. Podobne ako plody duly sa dajú umiestniť do skrine k bielizni, ktorej dodajú krásnu vôňu. Sušené priečne narezané plody sú krásnou a voňavou vianočnou dekoráciou.  Kulinárne využitie: na jar sú okvetné lístky jedlé a chutne kyselkavé, použiteľné ako jedlá dekorácia na slané aj sladké jedlá, do šalátov. Plody sú zasurova veľmi kyslé a tvrdé, ale dajú sa nastrúhať aj so šupkou do voňavej limonády či do čaju s vysokým obsahom vitamínu C. Vďaka veľmi vysokému obsahu pektínu sa z nich pri pridaní vysokej dávky cukru či medu dá vyrobiť výborný džem alebo dulovcový syr s krásnou žiarivožltou farbou a výraznou arómou. Dá sa z nich vyrobiť aj chutný kompót alebo sa obzvlášť hodia spolu s jablkami do koláčov. Sušené sa dajú pridávať do ovocných čajov. 

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, znesie aj silnejší tieň, ale tam menej kvitne a plodí. Nenáročný na pôdu, preferuje hlbokú, hlinitú, vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, ale znesie aj ťažkú ílovitú. Len na veľmi zásaditých pôdach trpí chlorózou. Je vhodný do teplých, stredne teplých a chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve (do -23,3 až -28,9 °C), kvetné puky a kvety môžu byť poškodené neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení je dobre odolný voči suchu, vetru. V rokoch s výdatnými jarnými zrážkami môže trpieť listovou škvrnitosťou (Diplocarpon mespili), niekedy môže byť problémom aj chrastavitosť (Venturia inaequalis) či bakteriálna spála. Letorasty môžu poškodzovať vošky, v suchu aj puklice či červce.

PÔVOD: pôvodný výskyt Európa, Malá Ázia, Severná Afrika. Je to prirodzený amfidiploidný kríženec dvoch diploidných druhov, teda myrobalánu = slivky čerešňoplodej  (Prunus cerasifera) a Prunus microcarpa. Na Slovensku rastie v nížinách až pahorkatinách do 900 m n. m., na medziach, okrajoch lesov.

RAST: stredne bujný. Je to tŕnitý, opadavý ker s rozložitou, hustou korunou, dorastajúci do výšky 1-3 m. Kôra je červenohnedá, borka pozdĺžne rozpukaná a sfarbená do čierna. Malé listy sú eliptické, na okraji zúbkované, rašia až po odkvitnutí.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne drobnými, obojpohlavnými bielymi kvetmi v marci až apríli ešte pred vyrašením listov. Kvety vyrastajú jednotlivo alebo vo zväzkoch po 2 až 5, sú pravidelné, päťpočetné.

PLODNOSŤ: vysoká, v prípade nevymŕzania kvetov pravidelná.

PLODY: sú malé, guľovité kôstkovice tmavomodrej farby so zelenou až žltou dužinou a hnedou kôstkou. Chuť je trpká, po premrznutí sladkokyslá, aromatická.

DOZRIEVANIE: v októbri až decembri, podľa toho, kedy prídu mrazy, na konároch vytrvá do zimy.

VYUŽITIE: kríky sú veľmi vhodné na vytvorenie nepriestupného jedlého živého plotu, napr. v kombinácii s rakytníkmi do záhrad, medzí a vetrolamov, ale aj parkov, poskytuje úkryt pre vtáky, nektár aj peľ pre opeľovačov, takže je dobrá skoro kvitnúca medonosná drevina. Kulinárne využitie: plody po premrznutí na priamy konzum, výrobu vína, destilátov, likérov, ochuteného ginu, džemov, želé, sirupov či kompótov. Kvety sú voňavé a dajú sa kandizovať. Vo Francúzsku sa nezrelé plody nakladajú do slaného nálevu ako olivy, podobne ako drienky. Liečivé využitie: Zápar z kvetov sa používa proti hnačke, nevoľnosti, poruchách obličiek a močového mechúra. Technické využitie: kôra obsahuje veľa tanínu, používala sa aj na výrobu atramentu. Z listov sa dá získať zelené farbivo, z plodov tmavošedé až zelené, z kôry povarenej v zásaditom roztoku žlté. Drevo je veľmi tvrdé, používalo sa na výrobu zubov hrablí. Z konárov sa vyrábali krásne vychádzkové palice.  

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, teplé, znesie aj chladnejšie, len tam môže vymŕzať v kvete. Je nenáročná na pôdu, znesie akúkoľvek pôdu okrem veľmi kyslej rašeliny. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve, menej v kvete, aj kvôli skorému kvitnutiu - začína kvitnúť ešte pred myrobalánmi a slivkami, odolná voči suchu a vetru.

PÔVOD: Francúzsko, v Charmes v departamente Rhône ho okolo roku 1895 vybral ako náhodný semenáč škôlkar Sandrin, preto sa zvykne volať aj (Bigarreau) Sandrin, či Souvenir des Charmes. O jej rozšírenie sa však najviac zaslúžila škôlka Moreau vo Villefranche-sur-Saône od roku 1909.

 
RAST: bujný, koruna je stredne veľká, rozložitá, kostrové konáre rastú šikmo, bočné viac vodorovne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Kassinova raná, Van, Marmotte. Nekompatibilná s odrodou Burlat.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, podpriemerná až stredne vysoká, nepravidelná v horších oblastiach, kde vymŕzajú kvety.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (5,8-7 g), guľovitého či široko srdcovitého, zhrboleného tvaru. Šupka je lesklá, tmavočervená. Dužina je (stredne) pevná, hustá, tmavočervená, šťavnatá, šťava farbí stredne až silno. Chuť je sladkokyselkavá a príjemne korenistá, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne veľká až veľká.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v prvých dňoch 2. čerešňového týždňa, teda podľa lokality niekedy v 1. polovici júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj spracovanie. Horšie sa zbiera kvôli krátkym stopkám. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie s dobre priepustnou, úrodnou, dostatočne vlhkou, ale nie mokrou pôdou v teplých a stredne teplých polohách menej ohrozených neskorými jarnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, slabšie v kvete. Dobre až stredne odolná voči praskaniu plodov počas dažďov, stredne náchylná na moniliózu a glejotok.

PÔVOD: V horách východného Stredozemia od Turecka (pohoria Taurus, Antitaurus a Amanus) cez Sýriu až po Libanon, horské ihličnaté lesy: vyskytuje sa prirodzene v nadmorských výškach 1000–2000 m. V zime sú tieto stanovištia dostatočne zásobené zrážkami, aj snehovými, v lete v nich je výrazný zrážkový prepad a horúco.

RAST: do 45-50 rokov pomerne rýchly, potom takmer ustáva. Je to statný dlhoveký neopadavý ihličnatý strom dorastajúci výšky 30-40 m a šírky 15 m s priemerom kmeňa až 2,5 m. Borka je pozdĺžne rozpraskaná a konáre sú usporiadané horizontálne. Ihlice vyrastajú na dlhých konárikoch jednotlivo, na krátkych konárikoch (brachyblastoch) v praslenoch alebo zväzkoch, sú dlhé 1–4 cm, sivozelené, štvorhranné, čiastočne sploštené, so 4 kanálikmi s prieduchmi, na vrchole tupo špicaté. Dožíva sa 300-800 rokov, niektoré jedince vo svojej domovine majú odhadovaný vek aj 2000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, vetrom opelivý. Kvitne od októbra do novembra. Samčie šištice sú priame, valcovité, vyrastajú na konci nižších krátkych konárikov po jednej a merajú asi 4-5 cm a pri dozrievaní menia farbu zo svetlozelených na svetlohnedé; samičie šištice sú husté, tiež kvitnú na konci vyššie položených krátkych konárikov, mladé opelené šišky sú prisadajúce, živičné, svetlozelené.

PLODNOSŤ: neskorá, vstupuje do plodnosti až okolo 40. roku života.

PLODY: Šišky sú husté, pri plnej zrelosti priame, vajcovité až elipsoidné, dlhé 6–9 cm a široké 4–6 cm, ich šupiny sú drevnaté, hnedohrdzavé, živičné. Semená sa tvoria po 2 na semenných šupinách, sú dlhé 15–18 mm a majú asymetrické, až 25 mm dlhé blanité krídlo.

DOZRIEVANIE: Medzi opelením a oplodnením prejde asi 17 až 18 mesiacov. Pri dozrievaní po 2-3 rokoch sa šišky postupne rozpadávajú zhora dole.

VYUŽITIE: Ihličie má antiseptické účinky a uľahčuje vykašliavanie. V podobe čaju alebo inhalovaného esenciálneho oleja (aj z dreva) sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. Živica sa kedysi používala pri mumifikácii alebo tiež pri liečení dýchacích ciest. Veľmi voňavé a trvanlivé drevo sa kedysi používalo v stavebníctve a najmä pri stavbe lodí. Dôsledkom toho je takmer vymiznutie tohto stromu v jeho pôvodnom areáli.

STANOVIŠTE: slnečné. Darí sa mu na väčšine pôd, veľmi dobre znáša vápenaté či suché pôdy po dobrom zakorenení. Darí sa mu v teplých suchých oblastiach, ale aj v oblastiach s chladnejšími, daždivejšími letami. Neznáša dobre silné znečistenie ovzdušia.

ODOLNOSŤ: veľmi odolný voči vysokým teplotám a suchu, odolný voči vetru, mrazuodolný do -28,9 °C až -30 °C.

PÔVOD: Nemecko, objavená v roku 1820 v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici ako náhodný semenáč.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne silný rast, vytvára veľkú, vajcovitú korunu. Na vtáčnici dorastá do asi 6 m výšky a 4 m šírky.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne neskoro až neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné, má alely S3S6. Vhodné opeľovače: napr. Kaštánka, Hedelfingenská, Thurn-Taxis (Schneiderova), Büttnerova, Ramon Oliva, pravdepodobne aj Gemerská Belica. Neopeľuje sa s odrodami: Kordia, Těchlovan. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 6,5 g) polochrupky srdcovitého tvaru. Farba je žltá , na slnečnej strane s jemným červenkastým / nahnedlým líčkom. Dužina je belavá, jemná, chrumkavá, stredne tuhá, šťavnatá, nefarbiaca, so sladkou, medovou chuťou, len nepatrne kyslou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, niekedy počas 1. polovice júla. Kvôli času dozrievania ju už zvykne napádať vrtivka čerešňová, teda býva červivá. Dlho vydrží na strome. Pri daždivom počasí je náchylná na popraskanie.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie napr. kompóty. Na prepravu je chúlostivá v plnej zrelosti, kedy je náchylná na otlačenie.

STANOVIŠTE: slnečná, nenáročná na pôdu a polohu, vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne odolná voči mrazu v dreve, silne v kvete, odolná voči monilióze.

PÔVOD: z ihličnatých drevín má asi najširší areál rozšírenia a je veľmi premenlivá. Pôvodná je v Eurázii, asi na 1/3 severnej pologule, v nadmorskej výške od 0 po 2400 m n.m.

RAST: bujný, dorastá výšky asi 40 m a šírky 10 m s priemerom kmeňa 1 m. Koruna je v S a SV časti európského areálu štíhla s jemným vetvením, v strednej a J časti klenutá až dáždnikovitá so silnými konármi. Kmeň je priamy, pokrytý oranžovou borkou, ktorá sa odlupuje v papierovitých šupinách. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po 2, sú dlhé, špicaté, na okraji pílkovité. Opadávajú po 2–3 rokoch. Stromy sa dožívajú okolo 300 rokov, výnimočne aj 600 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, ale cudzoopelivá, opeľuje ju vietor, kvitne v máji. Ľahko ju opeľujú iné druhy borovice.

PLODNOSŤ: solitéry do 15 rokov života, v lese po 25-30 rokoch. Väčšie úrody sú priemerne každý 3. až 6. rok.

PLODY: šišky sú vajcovito kužeľovité, často asymetrické, šedohnedé, 2,5–7×2–3,5 cm. Jedlé semená sú vajcovité, dlhé 3–4 mm, s krídlom.

DOZRIEVANIE: šišky začínajú dozrievať v októbri po vyše 2 rokoch od opelenia a vyše roku od oplodnenia. Časť semienok vyletí počas 10.-12., zvyšok v predjarí 3. roku. Prázdne šišky padajú počas 3. roku od opelenia.

VYUŽITIE: Je krásnou parkovou drevinou či stromom do väčších záhrad. Síce netvorí nektár a peľ je pre včely medonosné nezaujímavý, tvorí medovicu, takže sa dá využiť aj pri včelniciach. Kulinárne využitie: Semená sú jedlé, ale drobné. Mladé ihličie je tuhé, ale dá sa pripraviť ako čaj či po rozmixovaní s cukrom použiť pri pečení. Má antiseptické a močopudné účinky a uľahčuje vykašliavanie. Pridáva sa do kúpeľa proti únave a podráždeniu pokožky alebo inhaluje pri pľúcnych ťažkostiach, tak ako aj esenciálny olej. Jedlám pareným nad vodou s jej ihličím dáva zaujímavú príchuť. Nezrelé samičie šišky sa macerujú v alkohole či sirupe. Ľahké, mäkké, elastické, trvanlivé drevo sa používa ako stavebné, na výrobu nábytku a papiera.

STANOVIŠTE: je výrazne svetlomilná. Rastie dobre na plytkých chudobných suchších piesočnatých až kamenitých, ale aj na rašelinných a bažinných či zasolených pôdach. Na vápenitých pôdach síce rastie, ale dožije sa na nich oveľa menej. Je adaptovaná na veľmi široký klimatický rozsah: vegetačná doba 90–200 dní a ročné zrážky 200–1780 mm.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 °C až -40 °C. Po zakorenení suchuvzdorná a dobre vetruodolná. Toleruje znečistenie ovzdušia, stredne aj zasolenie pôdy posypom ciest.

PÔVOD: Lotyšsko, Dobele Horticultural Plant Breeding Experimental Station, vyšľachtená v r. 2011 ako semenáč voľne opelenej odrody Krupnoplodnaja. Pôvodný názov selekcie bol SR 9-3-1.

RAST: bujný, tvorí veľké, guľaté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače napr.: Iputj, Meelika, Arthur, Aleksandrs, Ovstuzenka, Jurgita.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 6-6,5 g), srdcovitého tvaru. Šupka je hladká, žltá, svetlá. Dužina je hustá, mäkká, krémovobiela, šťavnatá, sladká, s veľmi dobrou chuťou. Obsahuje len veľmi málo kyselín (od 0,4 do 0,6 %). Šťava je bezfarebná.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva počas 2.-3. čerešnového týždňa, teda obvykle v 1. polovici júna.

VYUŽITIE: strom je okrasný kvetmi aj plodmi a kvetmi atraktívny aj pre včely a iných opeľovačov. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy a kompóty, sirupy či sušené čerešne netradičnej farby či destilát.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Ako skoro dozrievajúca odroda uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá. Kvôli farbe nie je atraktívna pre vtáky. Je dobre odolná voči moníliovej spále a stredne dobre voči monilióze plodov.

PÔVOD: Švajčiarsko, kanton Bern, Opplingen, náhodný semenáč nájdený na kraji lesa Franzom Baumannom, šíril ho vo veľkom P. Daepp z Oppligenu. Synonymá: Berner Rosenapfel, Neuer Berner Rosenapfel, Rose de Bern.

RAST: stredne bujný, neskôr až slabší, tvorí stredne veľké až menšie, vysoko guľovité až ihlanovité, neskôr až rozložité či previsnuté, relatívne riedke koruny, ktoré ale dostatočne obrastajú krátkym plodonosným obrastom, pripomínajúcim obrast Parmény zlatej zimnej. Konáre nasadzuje v ostrom uhle.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Hammersteinovo, Jonathan, Landsberská reneta, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Šampanská reneta, Zuccalmagliova reneta.

PLODNOSŤ: skorá, spočiatku pravidelná, neskôr sa striedajú vysoké a nízke úrody.

PLODY: veľkostné nevyrovnané, najčastejšie stredne veľké (priemerne 120 g), ale aj menšie a väčšie, aj tvarovo variabilné, tupo vajcovité, tupo kužeľovité aj guľaté, zhranatené. Šupka je jemná, hladká, lesklá, jemne mastná, žltozelená farba najmenej z polovice, ale často celá prekrytá krásne červeným, rozmytým líčkom s modrastým osrienením a výraznými, belavými bodkami. Dužina je žltkastobiela, pod šupkou ružovkastá, krehká, neskôr jemná, šťavnatá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je sladkastá, len nepatrne kyselkavá, aromatická, jemne korenistá, príjemná.

DOZRIEVANIE: zber asi v polovici septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do Vianoc, najlepšie chutí v októbri až v novembri. Rýchlo múčnatie pri prezretí. Plody často predčasne opadávajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie a muštovanie. Prepravu neznáša veľmi dobre ani hneď po zbere, ľahko sa otláča.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom, ale neuzavreté. Pôdy jej vyhovujú primerane vlhké, neznáša extrémne suché či príliš vlhké pôdy. Je vhodná najmä do stredne teplých a vyšších, chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, dobre odolná v kvete aj voči nepriazniu počasia. Je menej odolná voči chrastavitosti a voči rakovine v studených, mokrých pôdach, v teplých suchých oblastiach stredne náchylná na múčnatku a napadnutie vlnačkou krvavou.

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, kríženec medzi odrodami Autumn Bliss a Tulameen.

RAST: stredne bujný až bujný, veľmi vzpriamený, kompaktný, tvorí len málo (3-4) bočných výhonov. Výhony dosahujú výšku 1,7-2 m, rastlina šírku 0,7-0,8 m. Výhony sú stredne otŕnené.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v máji a júni.

PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká.

PLODY: sú veľmi veľké (priemer 2,8-2,9x 2,6-2,7 cm, priemerne 6 g), kužeľovité až guľaté, s veľmi pevnou šupkou a pevnou dužinou, červené. Chuť je sladká (priemerne 8,1 °Brix). Veľmi ľahko sa zbierajú.

DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od polovice augusta do októbra na letorastoch.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči fytoftóre, odolnejšia voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum., náchylnejšia na vírus kríčkovitej zakrpatenosti maliny (RBDV). Stredne až menej odolná voči daždivému počasiu pri dozrievaní, viac než Autumn Bliss.

PÔVOD: Moldavsko, Moldavský výskumný inštitút vinársky Vierul, vyšľachtili v r. 1985 M.S. Žuravel, G.M. Borzikova a I.P. Gavrilov ako kríženca odrôd Moldova x Maršalskij. Je to medzidruhový kríženec Vitis vinifera x Vitis labrusca, pôvodne pomenovaný ako Kodrianka. Synonymá a cudzie názvy: Кодрянка, Kodrjanka, Kodryanka, VII 24-15.

RAST: bujný. Listy sú stredne veľké až veľké, päťlaločnaté, stredne hlboko vykrojené. Stopka listu je dlhá, červenkastá. Pestujeme so zaťažením 40-50 očiek na ker, režeme na 6-8 očiek na výhon, ponechávame priemerne 1,1-1,7 strapcov na výhon. Výhony dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: priemerne 15-22 t/ha.

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké (300–600 g), kužeľovité, rovnomerne husté. Bobule sú veľké (priemerne 31х21 mm, 6-8 g), obrátene vajcovité, elipsovito predĺžené. Šupka je tmavo fialovomodrá s jemným osrienením, hrubá, pevná, nedá sa stiahnuť. Dužina obsahuje semená. Chuť je harmonická, príjemná. V Rusku pri degustáciách dosiahla v priemeru za roky 2005-2007 vysoké ohodnotenie 8,3 bodu (z 10 bodov). Cukornatosť je v priemere 18-19 %, kyslosť 6-7 g/l.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 2. polovici augusta (po 110-120 dňoch). Konzumne dozrieva veľmi skoro, už pri cukornatosti 12-14 % sú bobule úplne sladké vďaka rýchlemu zníženiu kyslosti u tejto odrody. Strapce môžu po dozretí dlho visieť na kroch bez straty chuťových kvalít.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu muštov, kompótov či džemov.

STANOVIŠTE: Slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a pukoch počas zimy (do -22 °C), neskoro raší, takže dobre odoláva neskorým jarným mrazom. Je vyššie odolná voči botrytíde (Botrytis cinerea) (2 zo škály 1-5, kde nižšie je lepšie), stredne až vyššie odolná voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (2-3 zo škály 1-5) a stredne odolná voči múčnatke (Uncinula necator) (2,5-3,5 na škále 1-5).

PÔVOD: Nemecko, Stuttgart, Univerzita Hohenheim, vyšľachtil ju Dr. Walter Hartmann ako kríženca odrôd President x Auerbacher v roku 1980.

RAST: bujný, v plnej plodnosti stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro až stredne skoro.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 30,4 g), vajcovité, nesúmerné. Šupka je pod osrienením fialovomodrá, tenká, stredne dobre oddeliteľná od dužiny. Dužina je žltozelená až zlatožltá, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, dobre aromatická, výborná, len šupka je kyslejšia. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, asi 33 dní pred Bystrickou, teda na konci júla až na začiatku augusta.

VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum aj všestranné spracovanie na sušenie, pečenie, výrobu džemov a lekvárov, kompótov, destilátov, do buchiet či guliek.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na stanovište a pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je tolerantná voči šarke. Je stredne odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma rubrum) a silne odolná voči hrdzi (Tranzschelia-pruni spinosae), stredne až menej odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophila) a stredne až vyššie odolná voči monilióze plodov (Monilinia fructigena), stredne až menej odolná voči bakteriálnej nekróze (Pseudomonas syringae).

PÔVOD: USA, štát New York, Geneva, New York State Agricultural Experiment Station, Cornell University, vyšľachtili R. M. Pool, J.P. Watson, K. H. Kimball a J. Einset ako medzidruhového kríženca medzi Vitis vinifera x Vitis labrusca, konkrétne medzi odrodami Bath x Himrod, kríženie prebehlo v r. 1954, selekcia v r. 1962. Synonymá: Canadice, New York 45625, Canadice Seedless.

RAST: bujný, raší stredne skoro. Výhony veľmi dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká (priemerne 10-24,5 kg/ker), pravidelná.

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 250 g), valcovité, kompaktné. Bobule sú menšie až stredne veľké (priemerne 1,7-2 g), guľaté. Šupka je červená, osrienená, stredne tuhá až tuhšia, dá sa stiahnuť. Dužina je chrumkavá, II. triedy bezsemennosti, obsahuje pri jedení takmer nepostrehnuteľné rudimenty semien. Chuť je výborná, sladká, do karamelova, s jemnou jahodovou príchuťou z Vitis labrusca. 

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od polovice septembra, vydrží dlho na kríku.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie na hrozienka, výrobu muštov, džemov, kompótov či sirupov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s vlhkou, úrodnou, ale dostatočne priepustnou pôdou. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy až do -29 °C. Je vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (8 bodov z 9), stredne odolný voči čiernej hnilobe viniča (Guignardia bidwellii) (5 bodov z 9), rozporuplné údaje sú o odolnosti voči múčnatke viniča (Erysiphe necator) (2-8 bodov z 9), celkovo býva napadnutie chorobami menšie.

PÔVOD: Švajčiarsko, Wädenswil, objavil ho koncom 19. storočia ako náhodný semenáč vrchný záhradník Löbner a pomenoval po svojom otcovi, popísaný bol prvýkrát v roku 1899.

RAST: zdravý, vytvára stredne veľké, vznosné a pravidelné koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače nie sú overené, ale podľa času kvitnutia by mohli byť napr. Banánové zimné, Batul, Baumannova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Idared, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion,Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké až väčšie plody (priemerne 180 g) kužeľovitého tvaru. Šupka je stredne hrubá, hladká, pololesklá, v základe citrónovožltá, prekrytá mramorovanou / pruhovanou červeňou. Dužina je chrumkavá, jemne žltkastá, voňavá, menej šťavnatá, na vzduchu takmer nezhnedne. Chuť výborná, sladko kyselkavá, aromatická, podobná Coxovej renete.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra (čo najneskôr), konzumná zrelosť: december, skladovateľnosť do apríla i dlhšie. Vetrom plody nepadajú, nehnijú, nevädnú.

VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie, dlhodobé skladovanie. Plody dobre znášajú transport.

STANOVIŠTE: menej náročná odroda, vhodná i do vyšších, podhorských polôh; preferuje stredne ťažké pôdy a vlhkejšie ovzdušie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chorobám, vrátane chrastavitosti a voči škodcom, len v suchu trpí múčnatkou.

PÔVOD: Čína, veľmi stará odroda, zrejme už z 10. storočia z provincie Šan-tung. Pravdepodobne medzidruhový kríženec hrušiek Pyrus ussuriensis a Pyrus aromatica. 

RAST: umiernený.

OPEĽOVACIE POMERY: výrazne cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Vhodné opeľovače napr.: Chojuro, Shinseiki, Seuri, Yali, Korean Giant, Olympic.

PLODNOSŤ: skorá, stredná, pravidelná, plody vyžadujú prebierku na dosiahnutie dostatočnej veľkosti a kvality.

PLODY: pomerne veľké, vretenovité až hruškovité, nepravidelné, na povrchu hrboľaté. Šupka je pevná, polomastná, zelená, v plnej zrelosti žltá, s výraznými hrdzavými lenticelami. Dužina je biela s žltohnedým nádychom pod šupkou a je hustá, šťavnatá, zrnitá a chrumkavá. Chuť je veľmi sladká, s nízkym obsahom kyselín a s miernou ananásovou arómou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, zber koncom septembra až v októbri, dozrieva až po uskladnení, má veľmi dlhú trvanlivosť pri uskladnení v chladiarňach pri 0 °C - až 6 mesiacov. 

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum samotné alebo v zeleninových či ovocných šalátoch, k syru. Môžu sa aj tepelne upravovať a pridávať k rýchlo praženým jedlám, podusiť, grilovať, piecť, pridávať do omáčok k mäsitým jedlám. Alebo sa po odstránení jadrovníka môžu plniť sušeným ovocím či orechami.

STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj suchšie pôdy než ázijské hrušky druhu Pyrus pyrifolia.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -25 °C až -28 °C, stredne mrazuodolná v kvete. Je rezistentná voči mére škvrnitej (Cacopsylla pyri), bakteriálnej spále (Erwinia amylovora).

PÔVOD: USA, štát New York, Geneva, Cornell University, Horticulture Section, School of Integrative Plant Science, New York State Agricultural Experiment Station, vyšľachtil George W. Remaily v roku 1963 ako kríženca odrôd Fredonia x Canner Seedless. Je to medzidruhový kríženec medzi Vitis vinifera a Vitis labrusca. Prvýkrát plodil v r. 1967 a pomenovaný bol podľa Johna Einseta, cytogenetika a šľachtiteľa.

RAST: stredne bujný až bujný, výhony veľmi dobre vyzrievajú. Listy má veľké, málo delené, svetlozelené. Pestujeme so zaťažením 35-45 očiek na ker. Je možný aj kratší rez na 3-4 očká na výhon. Odrezky sa veľmi dobre zakoreňujú.

OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

PLODNOSŤ: priemerne 6,2-14,1 t/ha.

PLODY: strapce sú stredne veľké (250-400 g). Bobule sú stredne veľké až menšie (priemerne 2,3-2,5 g), guľaté až oválne. Šupka je tmavočevená až fialová, mierne osrienená, tuhšia, odolná voči praskaniu a nedá sa stiahnuť. Bobule majú II. stupeň bezsemennosti, teda pozostatok semien je takmer nepostrehnuteľný. Dužina je jemná až pevná. Chuť je špecifická, pripomína jahody, je sladká s vysokým pomerom cukrov voči kyselinám (priemerne 19,9 °Brix, pomer cukrov ku kyselinám je priemerne 27,9:1).

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva koncom augusta či začiatkom septembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako stolová odroda, ale aj na sušenie na hrozienka, výrobu muštov, džemov či kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Potrebuje dobrú, hlbokú, výživnú pôdu. Potrebná je pevná opora a priviazaný kmienik. Je vhodný do teplých, stredne teplých až chránených chladnejších oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy na pomery bezsemenných stolových viničov. Silne odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea), stredne voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až menej voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Kanada, Horticultural Research Institute of Ontario, Vineland Station, vyšľachtili ho Helen K. Fisher a Oliver A. Bradt ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Seneca x New York 45910 z roku 1965, selekciu urobili v r. 1972. Synonymá: Vineland 65164, Vanessa Seedless.

RAST: stredne bujný, listy sú stredne veľké až veľké, málo vykrajované. Výhony vyzrievajú veľmi dobre.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vyššia.

PLODY: strapce menšie až stredne veľké (priemerne 120 g). Bobule sú stredne veľké (2,5-3,5 g), guľaté. Šupka je jasnočervená so stredným osrienením, drží pevne na dužine. Dužina je chrumkavá, III. triedy bezsemennosti, obsahuje rudimenty semien. Chuť je sladká, harmonická, jemne aromatická, bez príchute Vitis labrusca. Cukornatosť priemerne 16,5 °Brix, obsah kyselín 5,8 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici septembra. Strapce dobre znášajú prepravu, bobule neopadávajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie na hrozienka, výrobu muštov, džemov či sirupov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s vlhkou a výživnou pôdou, ale dostatočne odvodnenou. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch do -26 °C v zime. Je stredne až vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a čiernej hnilobe viniča (Guignardia bidwellii), stredne až menej voči múčnatke viniča (Erysiphe necator) (2-4 body z 9).

PÔVOD: Rusko, semenáč neznámeho zrejme z okolia Moskvy už z 18. storočia, kedy bola nazývaná Aporta. Na začiatku 19. storočia ju priviezol škôlkar (James) Lee do Anglicka, kde ju premenoval Alexander I. a odtiaľ sa rozšírila do sveta. Synonymá: Kaiser Alexander, Alexander I., Aporta, Aporta Nalivia.

RAST: bujný, tvorí široko rozvetvené, guľovité, neskôr rozložité koruny. Je veľmi dlhoveká.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Cellini, Croncelské, Discovery, Gascoyneho šarlátové, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Hammersteinovo, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, Jonagold, Kalvil biely zimný, Kidd's Orange, Landsberská reneta, Matkino, Melrose, Ontario, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Reneta šarlátová, Spartan, Wealthy, Zuccalmagliova reneta atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, mierne striedavá, čo sa týka veľkosti úrody.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 230 g, ale aj 600 g), široko tupo kužeľovité. Šupka je jemná, lesklá, polomastná, svetložltá až slamovožltá, skoro celá prekrytá karmínovočerveným pruhovaním a mramorovaním. Dužina je zelenobiela až biela, pod šupkou žltkastá, mäkká, šťavnatá, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je sladkokyslá, len jemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, dozrieva v októbri, uskladnená v chlade vydrží do novembra či decembra.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, sušenie a ďalšie kuchynské využitie ako pečenie, výrobu výživ, kompótov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silnými vetrami, ale dostatočne vzdušné. Pôdu  uprednostňuje ľahšiu, ale dostatočne vlhkú, neznáša suchú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných, ale chránených polôh, kde má aj vyfarbenejšie a zdravšie plody.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej odolná voči chrastavitosti a monilióze plodov v polohách, kde sa zdržiava vlhký vzduch.