Ovocie na pálenie

PÔVOD: Rusko.

RAST: rýchlo rastúci ker.

OPEĽOVACIE POMERY: nevyžaduje opeľovača, samoopelivá rastlina.

PLODNOSŤ: pravidelná, vysoká.

PLODY: veľké až veľmi veľké, svetlozelené až žltkasté plody bez chĺpkov. Dužina je šťavnatá, sladká, aromatická. Plody po dozretí neopadávajú.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, od polovice júla.

VYUŽITIE: sladko aromatické plody sú vhodné na priamy konzum i ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. Obľubuje pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné pôdy bohaté na živiny.

 
ODOLNOSŤ: odroda vysoká odolná voči chorobám a mrazuvzdorná.

PÔVOD: Španielsko, vyšľachtená vo výskumnom ústave CEBAS (Centro de Edafología y Biología Aplicada del Segura) pod vedením Federica Dicentu ako kríženec genotypu S5133 × Lauranne, uvedená na trh bola v roku 2007. Synonymá: Pentacebas.

RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú úrodnosť, aj keď je pestovaná samostatne. Prítomnosť inej, v podobný čas kvitnúcej odrody, napr. Makako, môže zvýšiť úrodu. Kvitne veľmi neskoro, cca. 12-23 dní po stredne skoro kvitnúcej odrode Nonpareil či 10-20 dní po Ferragnès.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, aj 2 t jadier na ha v dobrých podmienkach.

PLODY: sú stredne veľké až menšie, dobre sa lúpu po dozretí. Škrupina je tvrdá a dobre chráni jadro pred škodcami. Jadrá sú elipsovité až podlhovasté, menšie (priemerne 1,0 g, priemerne 27-30 % hmotnosti plodu), hladké, svetlé. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %).  Chuť je veľmi dobrá a sladká, jadrá obsahujú na mandle vysoký podiel cukrov (priemerne 4,43 %) a tukov (55,73 %).

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, už začiatkom septembra či dokonca koncom augusta, (10 dní pred Ferragnes, 7 dní pred Nonpareil).

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: ČR, Bílé Karpaty, Vyškovec-Vlčí.

 
RAST: bujný, zdravý, vytvára mohutné, stredne vysoké guľovité koruny s mierne previsnutými konármi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Amanliská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé až stredné (priemerne 45 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu.

PÔVOD: nejasný, buď Francúzsko, okolie Nancy, alebo ho niektorý francúzsky kráľ priviezol z Ázie, veľmi stará odroda známa vo Francúzsku od roku 1490, v okolí Nancy bola veľmi rozšírená.

RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný, polovzpriamený, tvorí spočiatku ihlanovité, neskôr guľovité až rozložité, neveľké koruny. Je vhodná do sadov aj menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: (stredne) skorá, vysoká až veľmi vysoká, pri preplodení niekedy striedavá.

PLODY: sú veľmi malé (priemerne 9,5-10 g), guľaté alebo niekedy mierne pretiahnuté, súmerné. Šupka je pod osrienením žltá, v plnej zrelosti zlatožltá, s červenými bodkami, stredne hrubá, mäkká, dá sa stiahnuť. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, pevná, menej šťavnatá. Chuť je sladká až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná, bez kyslosti typickej pre iný botanický druh - myrobalán (Prunus insititia), kotrý sa často ľudovo prezýva mirabelka. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 15 dní pred Bystrickou, teda v 3.-4. týždni augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov, kvalitných destilátov či slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie sa jej darí v teplejších polohách do stredných nadmorských výšok, vo vlhkejších a úrodných pôdach, ale celkovo je nenáročná. Len v suchej pôde bývajú plody drobné a v chladných polohách nie sú také chutné.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke a málo náchylná na infikovanie jej vírusom, pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a napadá ich monilióza (Monilinia fructigena).

PÔVOD: Francúzsko, v Charmes v departamente Rhône ho okolo roku 1895 vybral ako náhodný semenáč škôlkar Sandrin, preto sa zvykne volať aj (Bigarreau) Sandrin, či Souvenir des Charmes. O jej rozšírenie sa však najviac zaslúžila škôlka Moreau vo Villefranche-sur-Saône od roku 1909.

 
RAST: bujný, koruna je stredne veľká, rozložitá, kostrové konáre rastú šikmo, bočné viac vodorovne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Kassinova raná, Van, Marmotte. Nekompatibilná s odrodou Burlat.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, podpriemerná až stredne vysoká, nepravidelná v horších oblastiach, kde vymŕzajú kvety.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (5,8-7 g), guľovitého či široko srdcovitého, zhrboleného tvaru. Šupka je lesklá, tmavočervená. Dužina je (stredne) pevná, hustá, tmavočervená, šťavnatá, šťava farbí stredne až silno. Chuť je sladkokyselkavá a príjemne korenistá, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne veľká až veľká.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v prvých dňoch 2. čerešňového týždňa, teda podľa lokality niekedy v 1. polovici júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj spracovanie. Horšie sa zbiera kvôli krátkym stopkám. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie s dobre priepustnou, úrodnou, dostatočne vlhkou, ale nie mokrou pôdou v teplých a stredne teplých polohách menej ohrozených neskorými jarnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, slabšie v kvete. Dobre až stredne odolná voči praskaniu plodov počas dažďov, stredne náchylná na moniliózu a glejotok.

PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška vyšľachtený Svetlanou Klimenko ako semenáč zo spontánneho opelenia, prvýkrát rodil v r. 1975.

RAST: bujný, vzpriamený

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa. Zle sa opeľuje so Svetljačokom (Svetljačok je jeho mutáciou) a Ekzotičejskym (ten je mutáciou Lukjanovského).
PLODNOSŤ: vysoká, 15-ročný krík dosiahne 35-40 kg, 20-ročný krík dosiahne aj 70 kg. Výťažnosť v pomere k veľkosti kríka je skôr nižšia (hmotnosť plodov / objem stromu: 1,14 kg/m3).

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 6-7,5 g), fľaškovité, tmavočervené až čierne, príjemne sladkokyslé so stredne vysokým obsahom cukru (9,8-10,2 %) a nízkym obsahom kyselín (1,7-1,9 %) a vysokým obsahom vitamínu C (128 mg/100 g). Kôstka je v pomere k plodu menšia až stredná (9,8-10,2 % z hmotnosti plodu) a ťažko oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. polovice augusta. Plody neopadávajú, majú po dozretí dobrú trvanlivosť a skladovateľnosť asi 3 - 4 týždne.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Kanada, štát Britská Kolumbia, Summerland, Summerland Research and Development Centre, vyšľachtili ju Karlis O. Lapins a H. Schmid ako kríženca odrôd Van x Stella. Kríženie prebehlo v roku 1965, odrodu z výsledných semenáčov vybrali v roku 1971 a testovali pod označením 2D-28-26, neskôr 2S-28-26, na trh bola uvedená v roku 1983.

RAST: bujný, vzpriamený až veľmi vzpriamený. Je husto olistená a stredne zelenými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá s alelami S₁S₄, hmyzom opelivá a je univerzálnym opeľovačom pre všetky odrody, s ktorými sa prekrýva jej čas kvitnutia. Začína kvitnúť skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká. Ako prevenciu preplodzovania odporúčame pravidelnejší rez aj po vstupe do plodnosti.

PLODY: sú veľké (priemerne 10,5 g, s rozmedzím 9-13,9 g), plocho guľovité. Tenká šupka je tmavočervená s veľkým množstvom malých až stredne veľkých svetlejších lenticiel. Dužina je pevná, červená, stredne šťavnatá bez dutiny okolo kôstky, šťava je červená. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, harmonická, dostatočne sladká aj pred plnou zrelosťou, priemerne aromatická.  

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. až 7. čerešňovom týždni. 

VYUŽITIE: strom je okrasný kvetom aj plodmi, je dobrou medonosnou drevinou. Plody na priamy konzum aj spracovanie na džemy, sirupy, destiláty, sušenie, prípadne kompóty. Plody dobre držia na stopkách a dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, ale dobre odvodnenou, hlinitou či hlinitopiesočnatou pôdou. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a v kvete. Plody sú stredne až dobre odolné voči popraskaniu počas dažďov. Zvyknú sa tvoriť vo veľkých zhlukoch, kde sú náchylnejšie na moniliózu (Monilinia fructigena), takže v rámci možností odporúčame realizovať prebierku.

PÔVOD: Francúzsko pri obci Amanlis, kon. 18. stor., náhodný semenáč.

 
RAST: zdravý a bujný rast, vytvára vysoké kužeľovité koruny, časom previsnuté, konáre sú oblúkovito previsnuté pod úrodou, v škôlke rastie krivo; darí sa jej aj na duli.

 
OPEĽOVACIE POMERY: zlý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova, Eliška, Hardyho, Krivica, Nelisova zimná, Madame Verté.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, baňaté, mierne pretiahnuté, vyrovnané. Šupka je zelenkastá, hladká, len miestami hrdzavá, s drobnými hustými lenticelami, na slnečnej strane jemné červené líčko, na niektorých plodoch úzka hrdzavá čiara. Dužina je belavá až nazelenalá, maslovitá, mäkká, šťavnatá, chuť sladká, ľahko korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, dozrievanie 1 týždeň po zbere, rýchlo prezrieva. Plody stredne odolné voči otlakom.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, kuchynské využitie, mušty a destiláty.

 
STANOVIŠTE: stredne náročná na teplo a stredne mrazuodolná, ale darí sa jej aj vo vyšších polohách, neznáša veterné polohy, potrebuje chránené stanovište. Nie je náročná na pôdy a skromná na živiny, má radšej vlhkejšie polohy, neznáša suché pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a mrazuodolná v kvete, odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, vybrali ju ako prirodzenú mutáciu červenoplodej odrody Sugana, ktorá je zas krížencom medzi odrodami Autumn Bliss a Tulameen.

RAST: stredne bujný až bujný, veľmi vzpriamený, kompaktný, tvorí len málo (3-4) bočných výhonov. Výhony dosahujú výšku 1,7-2 m, rastlina šírku 0,7-0,8 m. Výhony sú stredne otŕnené.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v máji a júni.

PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká.

PLODY: veľmi veľké (priemer 2,8-2,9x 2,6-2,7 cm, priemerne 6 g), kužeľovité až guľaté, s veľmi pevnou šupkou a pevnou dužinou, žltooranžové. Chuť je sladká (priemerne 8,1 °Brix). Veľmi ľahko sa zbierajú.

DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od polovice augusta do októbra na letorastoch.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči fytoftóre, odolnejšia voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum., náchylnejšia na vírus kríčkovitej zakrpatenosti maliny (RBDV). Stredne až menej odolná voči daždivému počasiu pri dozrievaní, viac ako Autumn Bliss.

PÔVOD: Belgicko, Mechelen (Malines), v r. 1830 ju vypestoval major Esperén ako semenáč neznámeho pôvodu a nazval ju podľa svojej ženy Josephine, prvýkrát bola popísaná v r. 1856. Synonymá: Mechellenská, Mechelenská Malinská, Malinská zimná, Josefiny, Malinská zimná maslovka, Canella Josephina, Joséphine, Joséphine de Malines, Josephine von Mecheln, Jozefinga, Poire de Malines, Pucelle de Malines.

RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast, vytvára široko guľovité, stredne veľké koruny s kostrovými konármi rastúcimi šikmo hore a s postrannými konármi šľahúňovitými, previsnutými, s krátkym, pomerne hustým plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Júlová, Trévouxská, Viennská, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná v dobrých lokalitách, inak má tendenciu k striedaniu.

PLODY: menšie (priemerne 90 g), pravidelné, široko kužeľovité či vajcovité, väčšie plody mierne zhrbolené. Šupka je pevná, hladká, málo lesklá, sivozelená až zelenožltkastá, s tmavožltým až hnedastým líčkom, po celom povrchu posiata lenticelami alebo drobnou hrdzou, najmä v okolí stopky a kalichu. Dužina je belavá až žltkastá, okolo jadrovníku až lososová, mäkká, veľmi šťavnatá, veľmi jemná, rozplývavá. Chuť z dobrých polôh je výborná, jemne aromatická, muškátovo korenistá, pikantne sladkokyselkavá. Dužina na vzduchu hnedne.

DOZRIEVANIE: zber asi polovici októbra, konzumne dozrieva od 1. polovice decembra, niekedy až v januári, vydrží bez straty chuti do februára, niekedy až do marca. Treba vhodne naplánovať zber, lebo predčasne obraté plody vädnú, príliš neskoro obraté zas strácajú chuť. Dobre znáša uskladnenie v chladiarňach.

VYUŽITIE: výborná stolová hruška na priamy konzum, muštovanie, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, pyré a destilátov, v domácich podmienkach aj na výrobu kompótov, hoci má mäkšiu a hnednúcu dužinu.

STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, ak sú dosť teplé. Vyžaduje hlubké, úrodné a teplé pôdy, najmä hlinité či hlinitopiesočnaté s dostatočnou vlhkosťou. V studených pôdach veľmi trpí kvalita plodov, v suchých strom ani plody nedorastú do poriadnej veľkosti. V chránených polohách s vlhkejším vzduchom môže trpieť chrastavitosťou, ktorá sa prejavuje najmä na listoch. Vhodná je najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, málo náchylná na moniliózu. Plody nepadajú vo vetre.

PÔVOD: pôvodný výskyt Európa, Malá Ázia, Severná Afrika. Je to prirodzený amfidiploidný kríženec dvoch diploidných druhov, teda myrobalánu = slivky čerešňoplodej  (Prunus cerasifera) a Prunus microcarpa. Na Slovensku rastie v nížinách až pahorkatinách do 900 m n. m., na medziach, okrajoch lesov.

RAST: stredne bujný. Je to tŕnitý, opadavý ker s rozložitou, hustou korunou, dorastajúci do výšky 1-3 m. Kôra je červenohnedá, borka pozdĺžne rozpukaná a sfarbená do čierna. Malé listy sú eliptické, na okraji zúbkované, rašia až po odkvitnutí.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne drobnými, obojpohlavnými bielymi kvetmi v marci až apríli ešte pred vyrašením listov. Kvety vyrastajú jednotlivo alebo vo zväzkoch po 2 až 5, sú pravidelné, päťpočetné.

PLODNOSŤ: vysoká, v prípade nevymŕzania kvetov pravidelná.

PLODY: sú malé, guľovité kôstkovice tmavomodrej farby so zelenou až žltou dužinou a hnedou kôstkou. Chuť je trpká, po premrznutí sladkokyslá, aromatická.

DOZRIEVANIE: v októbri až decembri, podľa toho, kedy prídu mrazy, na konároch vytrvá do zimy.

VYUŽITIE: kríky sú veľmi vhodné na vytvorenie nepriestupného jedlého živého plotu, napr. v kombinácii s rakytníkmi do záhrad, medzí a vetrolamov, ale aj parkov, poskytuje úkryt pre vtáky, nektár aj peľ pre opeľovačov, takže je dobrá skoro kvitnúca medonosná drevina. Kulinárne využitie: plody po premrznutí na priamy konzum, výrobu vína, destilátov, likérov, ochuteného ginu, džemov, želé, sirupov či kompótov. Kvety sú voňavé a dajú sa kandizovať. Vo Francúzsku sa nezrelé plody nakladajú do slaného nálevu ako olivy, podobne ako drienky. Liečivé využitie: Zápar z kvetov sa používa proti hnačke, nevoľnosti, poruchách obličiek a močového mechúra. Technické využitie: kôra obsahuje veľa tanínu, používala sa aj na výrobu atramentu. Z listov sa dá získať zelené farbivo, z plodov tmavošedé až zelené, z kôry povarenej v zásaditom roztoku žlté. Drevo je veľmi tvrdé, používalo sa na výrobu zubov hrablí. Z konárov sa vyrábali krásne vychádzkové palice.  

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, teplé, znesie aj chladnejšie, len tam môže vymŕzať v kvete. Je nenáročná na pôdu, znesie akúkoľvek pôdu okrem veľmi kyslej rašeliny. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve, menej v kvete, aj kvôli skorému kvitnutiu - začína kvitnúť ešte pred myrobalánmi a slivkami, odolná voči suchu a vetru.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, krajová odroda. Synonymá: Jahodárka.

 
RAST: bujný, tvorí veľké stromy s riedkou korunou, rastie šľahúňovito, vytvára dlhé plodonosné oblúky, vďaka čomu sa dá spoznať už z diaľky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, opelivosť nebola preskúmaná, ale rodí v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov ako Avranšská, Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.

 
PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), striedavo vysoká.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, baňaté až zaguľatené. Šupka je žltkastá s červenkastý líčkom, často s hrdzou. Dužina je mierne ružová, šťavnatá. Chuť je sladká, veľmi príjemná, s jahodovou príchuťou, je to delikatesa za čerstva aj sušená.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v polovici júla, zároveň s Magdalénkou. Treba ju oberať v tvrdej zrelosti, rýchlo dozrieva po uskladnení, vydrží 7-10 dní po zbere.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na sušenie a výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu a polohu. Vhodná do alejí a veľkých sadov, do krajiny.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chrastavitosťou ani moniliózou.

PÔVOD: Francúzsko, Angers, semenáč neznámeho pôvodu v 2. pol. 19. storočia vypestovaný v pokusnej zahrade Záhradnického zväzu Maine et Loire. Prvýkrát rodila v r. 1849.

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený, užší ihlanovitý tvar si zachováva aj vo vyššom veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova, Crassanská, Júlová, Drouardova, Esperenova maslovka, Hardenpontova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Madame Verté, Mechelenská, Nelisova zimná, Poiteau, Rooseveltova, Trévouxská, Williamsova.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredná až menšia, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 190 g, ale aj 500 g), krátko hruškovité, baňatejšie, z jednej strany často jemne prehnuté, tvarovo vyrovnané. Šupka je hladká, jemná, matná, najskôr zelená, neskôr žltozelená s množstvom hrdzavých bodiek, niekedy s oranžovočerveným pruhovaným líčkom. Dužina je biela až žltobiela, jemná, rozplývavá, veľmi šťavnatá, nehnedne. Chuť je korenisto sladká, mierne kyslastá, aromatická, vynikajúca, jedna z najlepších.

DOZRIEVANIE: zber v pol. októbra, konzumne dozrieva koncom októbra až zač. novembra, vydrží do konca novembra až do pol. decembra. Pri zbere sa neotláča. Dobre sa skladuje, nevädne a nehniličí, dozrieva postupne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, muštovanie, výrobu džemov, výživ, kompótov, destilátov, na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, pôda teplá, hlboká, dostatočne vlhká, úrodná. V suchej a chudobnej pôde málo rodí, v studenej a mokrej sú plody nekvalitné a ľahko praskajú. Vhodná len do teplých polôh, vo vyšších sú plody kamienkovité.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, stredne až silne odolná voči chrastavitosti, voči ostatným chorobám a škodcom stredne, nebýva červivá.

PÔVOD: takmer celá Európa až na východnú, kde prakticky chýba. Pôvodné rozšírenie zasahuje až na Kanárské ostrovy, do severozápadnej Afriky, Malé Ázie a do Strednej Ázie. U nás je to bežný druh, ktorý rastie od nížin až po horské oblasti, hlavne na suchých miestach – suchých stráňach, okrajoch lesov a polí, v okolí ľudských sídiel.

RAST: bujný, variabilný. Je to statný ker, vysoký až 3,5 m a široký asi 3 m, niekedy rastie aj ako liana až do dĺžky 10 m. Konáre majú ostne, plodonosný obrast je bez ostňov. Listy sú zložené, nepárno perovité, najčastejšie tvorené 5-7 lístkami, lístky na okraji zubaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v máji až júni jemne voňavými, ružovými kvetmi rôznej intenzity, pri odkvitaní bledne až do bielej. Kvety vyrastajú v skupinách po 1–5, korunné lístky sa navzájom dotýkajú. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: šípky rôznej veľkosti a tvaru od guľatých až po oválne, v rôznych odtieňoch oranžovej a červenej.

DOZRIEVANIE: v októbri až v decembri.

VYUŽITIE: je vhodná najmä do voľne rastúcich nepriestupných živých plotov do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, do včelníc, medzí a na pastviny. Konáriky so zrelými šípkami sa dajú použiť na rez do vázy či iné floristické využitie - ikebany, vence apod. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov. Olej z nich lisovaný je veľmi cennou kozmetickou surovinou do krémov, balzámov apod. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením, ale je nenáročná na pôdu. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a obvykle uniká neskorým jarným mrazom v kvete. Je silne vetruodolná a po zakorenení aj dobre suchuvzdorná. V rôznej miere odolná voči múčnatke, hrdzi a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Švédsko, Balsgård Fruit Breeding Institute, vyšľachtená v roku 1952 ako kríženec odrôd Cárska x Ruth Gerstetter, prvýkrát popísaná v r. 1972

 
RAST: stredne bujný až bujný, s polovzpriamenou, hustejšou korunou.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, niekedy mierne striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie, elipsovité, nesúmerné. Šupka je osrienená, pod osrienením tmavomodrá, zatienená strana svetlejšia. Dužina je žltozelená, stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká až sladká, priemerne aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, je to jedna z najskorších odrôd, dozrieva približne 58 dní pred odrodou Bystrická, teda v 1. a 2. dekáde júla, dozrieva veľmi postupne počas asi 2 týždňov.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie, najmä na koláče. Plody neznesú dlhšiu prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou pôdou, dobre odvodnenou, ale dostatočne vlhkou. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre slivky.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Nemecko, Stuttgart, Univerzita Hohenheim, vyšľachtil ju Dr. Walter Hartmann ako kríženca odrôd Jojo x Haganta v roku 2003, na trh bola uvedená v roku 2014.

RAST: stredne bujný až bujný, s dobrým vetvením a hustým olistením. Ľahko sa tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro až stredne skoro.  

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Na dosiahnutie kvality plodov treba v rokoch s vysokou úrodou urobiť ich prebierku.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 76 g, s rozsahom 53-108 g), oválne. Šupka je pod osrienením tmavomodrá až fialová. Dužina je žltozelená, pevná a šťavnatá, stredne až lepšie oddeliteľná od kôstky. Chuť plne vyzretých je veľmi dobrá, so strednou až vysokou cukornatosťou (17-22,7 °Brix) a vyváženou vôňou.  

DOZRIEVANIE: stredne neskoré až neskoré, od konca augusta do polovice septembra. Plody treba nechať plne vyzrieť na strome, nezrelé plody sú horkasté. Ľahko sa zbiera a má dobrú trvanlivosť.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum, ale aj na sušenie, pečenie, výrobu výživ, džemov, lekvárov, kompótov či destilátov. Kvety sú atraktívne pre rôzne opeľovače.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom. Pôdu preferuje dobre zásobenú vlahou, ale priepustnú, nepremokrenú, hlinitú, piesočnato-hlinitú či hlinito-piesočnatú.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, stredne až menej mrazuodolná v kvetoch. Je spoľahlivo odolná voči šarke na báze hypersenzitivity, dobre odolná voči monilióze (Monilinia spp.), červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum) a suchej škvrnitosti listov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: Ukrajina, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška v Kyjeve, mutácia odrody Lukjanovskij, prvý krát rodil 1981.

RAST: stredne silný, vzpriamený rast. Kompaktný a hustý ker so zaoblenou korunou. Zle sa opeľuje so Ljukanovskim (Svetljačok je jeho mutáciou).

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: vysoká a spoľahlivá, 15-ročný krík urodí 40-45 kg.

PLODY: veľké až veľmi veľké plody (priemerne 6,5-10 g) fľaškovitého tvaru a tmavočervenej farby. Dužina je tmavočervená, aromatická, šťavnatá, výborná, sladkokyselkavá, s obsahom cukru 9,7-11 %, nízkym obsahom kyselín (1,6 %) a veľmi vysokým obsahom vitamínu C (150 mg/100 g). Kôstka je v porovnaní s plodom malá (len 8,9-9,3 % hmotnosti plodu), zle sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici augusta až začiatkom septembra. Zrelé plody držia na kríku 2-3 týždne, odkiaľ ich možno priamo konzumovať, nepadajú hneď po dozretí. Uskladnené vydržia 3-4 týždne.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, kríženec medzi odrodami Autumn Bliss a Tulameen.

RAST: stredne bujný až bujný, veľmi vzpriamený, kompaktný, tvorí len málo (3-4) bočných výhonov. Výhony dosahujú výšku 1,7-2 m, rastlina šírku 0,7-0,8 m. Výhony sú stredne otŕnené.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v máji a júni.

PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká.

PLODY: sú veľmi veľké (priemer 2,8-2,9x 2,6-2,7 cm, priemerne 6 g), kužeľovité až guľaté, s veľmi pevnou šupkou a pevnou dužinou, červené. Chuť je sladká (priemerne 8,1 °Brix). Veľmi ľahko sa zbierajú.

DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od polovice augusta do októbra na letorastoch.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči fytoftóre, odolnejšia voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum., náchylnejšia na vírus kríčkovitej zakrpatenosti maliny (RBDV). Stredne až menej odolná voči daždivému počasiu pri dozrievaní, viac než Autumn Bliss.

PÔVOD: komplexné kríženie zahŕňajúce odrody Samarkandský samý raný, Goldcot, Scout a McClure bolo realizované v USA, výber zo semenáčov v ČR na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici, registrovaná bola v roku 1999.

RAST: slabý až stredne bujný

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, stredne dlho, zároveň s odrodou Velkopavlovická alebo tesne po nej. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Ledana, Leala, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Velita, Veselka, Vesna, Vestar.

PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Vyžaduje prebierku plodov.

PLODY: stredne veľké (priemerne 42 g), zboku kruhovitý, zpredu trojuholníkovitý, symetrický, hladký. Šupka je len veľmi slabo až slabo plstnatá, oranžová, s malým červeným, rozmytým líčkom. Dužina je oranžová, tuhá, stredne hrubá, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická, pikantná, veľmi dobrá. Jadro kôstky je stredne horké.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, od konca júna, 12-14 dní pred Velkopavlovickou.

VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie, konzerváciu, výrobu lekvárov.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvetných pukoch a v mladých plôdikoch, silne odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophilla), stredne odolná voči monilióze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), dobre odolná voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma), citlivá na šarku.

PÔVOD: Holandsko, Fresh Forward.

 
RAST: zdravý, silný, so stredne vysokým, guľovitým, vzdušným trsom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvety sú na úrovni listov alebo nad nimi, citlivejšie na jarné mrazy.

 
PLODNOSŤ: vysoká, 1-1,1 kg na rastlinu.

 
PLODY: veľmi veľké (priemerne 20 g), veľkostne vyrovnané, kužeľovité, intenzívne lesklé, sýtočervené až tmavočervené. Dužina je celá červená, pevná, šťavnatá s dutinou. Chuť je výborná, sladká, harmonická.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, od konca mája do polovice júna, 2-3 dni po Honeoye, 5-6 dní pred Sonátou.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie, spracovanie na džemy a sirupy. Je dobre skladovateľná v chlade, nestráca lesk.

 
STANOVIŠTE: chránené, slnečné stanovište, prípadne polotieň. Pôda priepustná, vzdušná, hlinitopiesčitá, s dostatkom živín a vlahy. Vhodná aj do vyšších polôh. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá i v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy. Jahody zazimujeme prikrytím napr. čečinou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v zime, menej v kvete, silne odolná voči krčkovej hnilobe (Phytophthora cactorum) a verticíliovému vädnutiu (Verticillium dahliae), silnejšie odolná voči múčnatke (Podosphaera aphanis), menej odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea) (ale oveľa viac ako odroda Clery) a voči koreňovej hnilobe (Rhizoctonia spp.). Dobre odoláva dažďom. V príliš vysokých teplotách môžu plody mäknúť.

PÔVOD: pravdepodobne Malá Ázia, Irán a Turecko, veľmi rozšírená je v Libanone a Sýrii, nazývaná aj "moruša trnavská", "moruša pukanská" či "moruša turecká".

RAST: relatívne pomalý, do výšky 8-10 m na našom území a aj do podobnej šírky. Pre staršie jedince je typický sklon k rozčesnutiu kostrových konárov, ktoré potom pri kontakte so zemou zakorenia a naďalej plodia. Má veľké tuhé, kožovité až drsné listy, ktorú sú zo spodnej strany chlpaté, čo je jeden zo znakov na jej odlíšenie od moruše bielej čiernoplodej. Semená moruše čiernej dosahujú na Slovensku len veľmi nízku klíčivosť, takže pestovanie podpníkov z moruše čiernej pre overené veľkoplodé genotypy je náročné. Nami ponúkané rastliny sú naštepené na podpník moruše bielej, s ktorou má moruša čierna horšiu afinitu ako s vlastným semenáčom, v neskoršom veku hrozí rozštiepenie v mieste štepenia. Preto je nutné strom vysadiť tak, aby bolo miesto štepenia 15 cm pod zemou, aby spravokorenil, teda aby vytvorila korene priamo zaštepená moruša čierna.

OPEĽOVACIE POMERY: má oddelené samčie a samičie kvety, ale oboje sú na jednom strome, hoci niekedy len jedného pohlavia na jednom konári. Je samoopelivá, kvitne od mája do júna.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: čierne, veľké súplodie (10-27 mm, až 16 g), sladkokyslé, vynikajúce, veľmi šťavnaté, po zbere ich treba veľmi rýchlo spracovať, lebo rýchlo kvasia a plesnivejú.

DOZRIEVANIE: od júla do augusta podľa polohy.

VYUŽITIE: výroba džemov, lekvárov v kombinácii s ovocím bohatým na pektín, sirupov, kompótov, zmrzliny, destilátu, do koláčov, zákuskov a závinov alebo na mrazenie na neskorší konzum a spracovanie. Sušenie pri nich musí prebiehať rýchlejšie ako v prípade moruše bielej, ale výsledné sušené plody sú veľmi chutné.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Toleruje relatívne širokú škálu pôd od ľahkých až po ťažké ílovité a znáša aj kamenisté, suchšie pôdy, ale najlepšie sa jej darí v dobre odvodnených, no vlhkých, ľahších výživných pôdach v teplých vinohradníckych regiónoch južného Slovenska.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C (USDA zóna odolnosti 5). Hoci puky a letorasty sú citlivé na mráz, raší veľmi neskoro, takže väčšinou spoľahlivo uniká neskorým jarným mrazom. Dobre znáša znečistenie ovzdušia. Je málo náchylná na choroby, len pri príliš vlhkom počasí môže trpieť antraknózou listov.

PÔVOD: pravdepodobne Taliansko, stará odroda, existuje veľa jej typov.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, vzpriamený až polovzpriamený, neskôr mierny, tvorí stredne veľké, guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, dáždnikovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, maximálne stredne vysoká kvôli červivosti, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 28-31 g), oválne, k obom koncom zúžené, nesúmerné. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením fialovomodrá až tmavomodrá, miestami hrdzavá, v plnej zrelosti sa dá stiahnuť z plodu, je kyslastá. Dužina je žltozelená až zlatožltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladkastá, aromatická, výborná. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, 6 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta až začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných a vlhkejších pôdach. Je vhodná len do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, kvety kvitnú neskoro, tak lepšie unikajú neskorým jarným mrazom. Napadajú jú silnejšie obaľovač slivkový (Cydia funebrana) a piliarka slivková (Hoplocampa minuta), takže často býva červivá. Je náchylnejšia na šarku. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a trpia moniliózou (Monilinia spp.).

PÔVOD: Slovensko, obec Medné, ktoré je súčasťou obce Lednické Rovne v okrese Púchov, známa už v 2. pol. 18. storočia, rozšírená aj v Maďarsku. Synonymá: Emilio Mednyanszky, Cerise de Medne, Mjednianska.

RAST: bujný, v mladosti veľmi bujný, tvorí veľké, mohutné, hustejšie koruny, kostrové konáre smerujú kolmo nahor, spodné sa rozkladajú do šírky, len okrajové konáre pod váhou úrod mierne prevísajú. Je veľmi húževnatá a dlhoveká.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Kvitne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť Rýchlica nemecká a Lyonská skorá.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 7 g), nepravidelného tvaru, niekedy guľovitého, inokedy srdcovitého, zboku splošteného. Šupka je veľmi lesklá, tmavočervená až čierna. Dužina je stredne tuhá až tuhá, sýtočervená, veľmi šťavnatá, šťava veľmi dobre farbí. Chuť je výborná, príjemne sladko korenistá. Kôstka je v pomere k plodu malá.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva 1.-2. čerešňovom týždni, obvykle začiatkom júna až okolo 10. júna, skôr než Lyonská skorá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, šťavy, sirupy, likéry, džemy, na pečenie a sušenie. Dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné. Na pôdu nie je náročná, rastie dobre vo všetkých dostatočne priepustných a zároveň dostatočne vlhkých pôdach, aby plody neboli drobné. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a v kvete. Skorým dozrievaním uniká vrtivke čerešňovej, čiže nebýva červivá. Je málo náchylná na praskanie plodov a ich moniliózu (Monilinia fructigena).

PÔVOD: Dánsko, Kodaň, University Copenhagen, Department of Plant and Environmental Sciences a Aarhus University, AU Aarslev, Danish Centre for Food and Agriculture, kríženie realizoval S. Dalbro a v roku 1986 odrodu vybral zo selekcie semenáčov A. Thuesen, v roku 1989 odrodu prvýkrát popísal K. Kaack. 

RAST: stredne bujný, dorastá do asi 3 m, tvorí veľa výhonov, má veľké listy.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá, s obojpohlavnými kvetmi. V rámci odrôd bazy čiernej kvitne skoro, spoločne s odrodou Samidan.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké súplodia (priemerne 58,8 g) s priemerne 264 bobuľami. Bobule sú veľké (100 plodov váži priemerne 23-33 g, priemer bobule je priemerne 6,24 mm). Plody sú lesklé, modročierne, obsahujú stredné množstvo antokyánov (priemerne 496 mg na 100 g), šťava z nich má veľmi príjemnú, kyselkavú chuť. 

DOZRIEVANIE: je skoré, už v prvej polovici augusta, dozrieva rovnomerne.

VYUŽITIE: ker je jedlý, liečivý aj dekoratívny, vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov, sadov, medzí, parkov aj inej mestskej zelene. Kulinárne využitie: súkvetia sa vyprážajú, vyrába sa z nich limonáda, šumivé víno, ochucujú sa nimi krémy a zmrzliny, ale aj zavárané ovocie či džemy, napr. egrešový, dajú sa použiť ako posýpka na koláče. Plody treba pred konzumáciou aspoň 15 minút tepelne upraviť aspoň pri 50 °C a prepasírovať semienka. Veľmi chutné sú z nich sirupy, džemy a výživy (oboje najlepšie doplnené o hrušky či jablká bohaté na pektín). Dajú sa použiť aj pri pečení koláčov, výrobe omáčok a čatní, robí sa z nich džús, víno, destiláty. Využívajú sa v potravinárstve na prifarbovanie potravín. Liečivé použitie: súkvetia sa používajú na čaj proti horúčke, sú močopudné a potopudné, podporujú tvorbu mlieka a uľahčujú vykašliavanie, externe pôsobia protizápalovo. Plody majú protivírusové účinky. Technické využitie: mladé rovné konáre sa používajú pri výrobe píšťal a iných hudobných nástrojov.

STANOVIŠTE: zvláda aj polotieň, aj horšie pôdy, ale uprednostňuje slnečné, dostatočne vlhké miesto s výživnou pôdou. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v mladom dreve, v kvete napriek skorému kvitnutiu zvykne unikať mrazom. Málo náchylná na choroby a škodcov. Dobre znáša veterné polohy, toleruje znečistenie ovzdušia.