Mišpuľa nemecká Domáca veľkoplodá

PÔVOD: druh pochádza z Prednej Ázie od severného Turecka po Kaukaz, Zakaukazsko a Irán, využívaná bola už pred viac než 3000 rokmi. Na územie Európy ju priniesli Kelti v období laténskej a halštatskej kultúry (700 p.n.l. – 0). V južnej Európe bola známa už od antiky, v južnej a západnej Európe bežne pestuje od stredoveku.  Na našom území spomína mišpuľu arcibiskup Ján Lippai (1606-1666) vo svojom diele Bratislavská záhrada (Pozsonyi kert). Jej druhové pomenovanie germanica je dielom Carla Linného, ktorý sa na základe rozsiahleho výskytu divých foriem mišpule v Nemecku vo svojej dobe mylne domnieval, že pôvodnou vlasťou mišpule je práve Nemecko. Genotyp Domáca veľkoplodá pochádza zo záhrad v Moravskom Lieskovom.

RAST: nízky strom či ker rozložitého tvaru, vo vyššom veku má tendenciu rásť viac do šírky, ako do výšky, dorastá do 3 až 5 m. Listy sú tuhé, tmavo zelené, na jeseň sa atraktívne sfarbujú do žlta až červeno-hneda.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými, bielymi kvetmi. Kvitne v priebehu mája, vo vyšších polohách aj začiatkom júna ako jeden z posledných ovocných stromov.

PLODNOSŤ: veľmi skorá (treba ju skôr oddaľovať, aby stromy nezababčili), vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké malvice (20-30 g, 4-6 cm), sploštene guľovité, zelenej farby, postupne hnednú. Zrelé sú po uhniličení buď pôsobením mrazu alebo pri zbere pred mrazmi postupne počas uskladnenia. Vtedy majú muštovú vôňu a príjemne kyslosladkú, pikantnú, korenistú chuť. Pripomínajú džem či pikantnú výživu obranú priamo zo stromu. Dužina obsahuje 4-5 semien, má vysoký obsah vlákniny a pektínu.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom októbra až v novembri. Plody ponechávame na strome čo najdlhšie a ak ich zbierame ešte tvrdé, po zbere ich ešte uložíme na 1-2 týždne v chlade a tme. Uskladnené v chlade na slame vedia vydržať až do januára. Alebo ich zbierame až po uhniličení silnejším mrazom, ale vtedy ich treba rýchlejšie skonzumovať alebo spracovať. 

VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie na výživy, džemy, ovocné kože, likéry.

STANOVIŠTE: slnečné, vyhovujú jej nižšie aj stredné polohy, rastie a prosperuje aj vo vyšších, ideálne chránených lokalitách. Obľubuje ľahšie, priepustné pôdy s dostatkom vápniku, pri adekvátnej výžive však prosperuje aj na menej kvalitných, ťažkých a plytkých ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: odroda je mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C, uniká neskorým jarným mrazom, je odolná voči chorobám a škodcom. Po zakorenení veľmi dobre znáša sucho, teplo aj vietor.