Zoradiť podľa:
403 produktov
403 produktov
PÔVOD: Ukrajina, Kijev, Národná botanická záhrada M. M. Griška, zo semien populácie divo rastúcich semenáčov rastúcich v Primorsku ju vybral Ivan Šajtan. V roku 1998 bola registrovaná ako odroda na Ukrajine.
RAST: stredne bujne rastúca liana dosahujúca 3 až 9 m, potrebuje pevnú oporu (plot, pergolu, drôtenku apod.).
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v apríli až máji bielymi až krémovo zafarbenými voňavými kvetmi. Najskôr v spodnej časti vytvorí samčie kvety a neskôr v hornej časti samičie. Je teda čiastočne cudzoopelivá, pre tvorbu plodov potrebuje druhú, geneticky odlišnú rastlinu, ktorá má mierne posunuté kvitnutie. U nás nájdete semenáče, teda geneticky odlišné jedince, takže na dosiahnutie úrody Vám stačí kúpiť si 2 kusy.
PLODNOSŤ: v prvých rokoch sa vyvinie len málo samičích kvetov, preto je aj úroda nižšia, ale s vekom, pribúdajúcou výškou rastliny a s prítomnosťou opeľovača sa plodnosť zvyšuje.
PLODY: červené, polopriesvitné, aromatické plody rastúce v strapcoch - tvarom, veľkosťou a farbou podobné červeným ríbezliam. Majú veľmi špecifickú chuť, hovorí sa o nich ako o ovocí piatich chutí. Sú kyslé, mierne horkasté, nebadane slané, sladkasté a jemne štipľavé.
DOZRIEVANIE: v septembri až v októbri.
VYUŽITIE: plody sa jedia čerstvé i sušené, naložené v liehu, v podobe lekváru, šťavy, kompótu, čaju aj vína. Celá rastlina funguje ako tonikum, plody sa používajú proti kašľu a na podporu dýchacieho systému, na ochranu pečene a srdca, ako afrodiziakum, proti chronickej hnačke, nespavosti, v malých dávkach na podporu nervového systému a pamäte. Externe sa používajú na ošetrenie podráždenia kože a jej alergických reakcií. Aromatické listy sa používajú na čaj.
STANOVIŠTE: polotieň, zvláda aj severné steny domov, vadí jej poloha na príliš pálivom slnku. Preferuje dobre odvodnenú, ale vlhkú, na živiny bohatú, piesočnato-hlinitú pôdu, neznáša sucho. Ocení vyššie zamulčovanie.
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná v dreve až do -35 °C, mladé výhonky a listy sú náchylné na neskoré jarné mrazy, ale sú odolnejšie ako aktinídie. Po zmrznutí znova vyrašia, je však možné, že ten rok už nezakvitnú. Nie je náchylná na choroby či poškodenie škodcami.
PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška bol vyšľachtený ako kombinácia genotypov, prvý krát rodil v roku 1990
RAST: stredne bujný až bujný. Vytvára ker až polostrom. Dorastá do výšky 2 - 4 m.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.
PLODNOSŤ: vysoká, 17-ročný krík dosiahne úrodu až 45-50 kg.
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 5,6−8 g), fľaškovité, tmavočervené, aromatické, sladkokyslé, veľmi dobré. Kôstka je stredne veľká (priemerne 11,7 % z hmotnosti plodu), dobre oddeliteľná od dužiny.
DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra počas asi 3 týždňov.
VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív a vďaka dobrej oddeliteľnosti kôstky od dužiny aj na sušenie .
STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodnejší do teplých a stredne teplých oblastí, kde stihne vyzrieť.
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný v dreve, ale náchylnejší na poškodenie mrazom počas kvitnutia. Odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.
PÔVOD: Anglicko, Nottingham, stará odroda z polovice 19. storočia, ktorú buď vyšľachtil alebo aspoň šíril biológ a škôlkar Robert Hogg alebo je dokonca ešte staršieho pôvodu.
RAST: nízky strom rozložitého tvaru, vo vyššom veku má tendenciu rásť viac do šírky, ako do výšky, dorastá do 3 až 5 m. Letorasty sú osrienené.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji veľkými, miskovitými kvetmi, zvykne unikať mrazom.
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: menšie až stredne veľké (25-30 g, 2,5-3, niekedy 4 cm), guľovité až sploštene guľovité, zelenej farby, postupne hnednú. Zrelé sú po uhniličení buď pôsobením mrazu alebo pri zbere pred mrazmi postupne počas uskladnenia. Vtedy majú príjemne kyslosladkú až sladkú, pikantnú chuť s náznakom karamelu. Táto odroda patrí k najchutnejším. Pripomínajú džem či pikantnú výživu obranú priamo zo stromu.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, väčšinou v novembri.
VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie na výživy, džemy, ovocné kože, likéry.
STANOVIŠTE: vyhovujú jej nižšie aj stredné polohy, rastie a prosperuje aj vo vyšších, ideálne chránených lokalitách. Obľubuje ľahšie, priepustné pôdy s dostatkom vápniku, pri adekvátnej výžive však prosperuje aj na menej kvalitných, ťažkých a plytkých ílovitých pôdach.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do cca. -25 °C, uniká neskorým jarným mrazom, je odolná voči chorobám.
Pôvod: Japonsko
RAST: dospelý strom dosahuje výšku 4-5 m a úrodnosť
OPEĽOVACIE POMERY:
PLODNOSŤ: približne 20 kg/strom/rok.
PLODY: sú veľké, ploché, so 4 stranami a 4 plytkými drážkami. Šupka je tvrdá, lesklá oranžovočervená. Dužina je žltooranžová, pri zbere tvrdá, v konzumnej zrelosti mäkká a šťavnatá. Plody sú typu PVA = pollination variant astringent = trpké pri zbere, bez ohľadu na to, či sú plody opelené alebo nie (keď sú, tak len dužina s hnedými fľakmi okolo semien je netrpká, hoci táto odroda veľmi semená netvorí). Zrelá dužina je veľmi chutná, sladká, s iným chuťovým profilom než majú odrody Jiro, Fuyu či Hana Fuyu, keďže tu hlavné cukry predstavujú glukóza a fruktóza (nie sacharóza), a kyselina citrónová (nie jablčná).
DOZRIEVANIE: stredne skoré, zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrievajú cca. po 2 týždňoch skladovania v izbovej teplote, najlepšie medzi jablkami.
VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, najmä v čase dozrievania plodov. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum a na spracovanie na džemy, vína a aj na sušenie. Liečivé využitie: plody sa používajú proti kašľu, na podporu trávenia, proti zápche a hemoroidom, po uvarení zas proti hnačke. Usušené plody sa používajú pri problémoch s prieduškami, nezrelé plody pri vysokom krvnom tlaku. Technické využitie: Nezrelé plody a kôra obsahujú taníny, ktoré sa využívali pri farbení a konzervácii dreva. Drevo je tvrdé a trvanlivé, s krásnym zrnom, používa sa na výrobu nábytku.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy, ak sú dostatočne odvodnené. Vhodný najmä do teplých, vinohradníckych oblastí.
ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorný v dreve asi do -18 °C, v kvete väčšinou uniká neskorým jarným mrazom, ale kvety poškodzuje už mráz medzi -1 °C a -2 °C.
PÔVOD: Nemecko, okolie Esslingenu, objavil ju ako náhodný semenáč pomológ Dr. Eduard Lucas a popísal ju v r. 1870.
RAST: v mladosti bujný, v plodnosti slabý, vytvára stredne veľké aj menšie vysokoguľovité, pomerne husté koruny, kostrové konáre rastú smerom hore, dobre rozvetvuje a obrastá.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bystrická, Dolanka, Vlaška, Wangenheimova. Nie je kompatibilná s Bühlskou a Zimmerovou.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: menšie až stredne veľké (18-30 g), pretiahnuté, k obom koncom zúžené, súmerné. Šupka je modrofialová až červenofialová s šedomodrým osrienením a s nápadnými svetlými bodkami, je pevná, hladká, horkastá a trpkastá a zle sa oddeľuje od dužiny. Dužina je belavo zelenožltá s červenohnedými časťami, najskôr stredne tuhá, pri prezretí mäkká, stredne priesvitná, jemná, rozplývavá, šťavnatá, dobre sa odlučuje od kôstky. Chuť je mierne aromatická, príjemne sladkokyslá, pri šupke mierne trpkastá.
DOZRIEVANIE: skoré, v prvej polovici augusta. Plody pri prezretí ľahko opadávajú zo stromu. Pri dlhotrvajúcich dažďoch môžu praskať.
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.
STANOVIŠTE: je náročná na stanovište, vyžaduje slnečné, teplé, chránené pred vetrom a vlhkejšiu, ale dobre priepustnú, úrodnú pôdu. Na suchých stanovištiach sú plody drobné a predčasne opadávajú. Je vhodná do teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, stredne tolerantná voči šarke, napadajú ju roztočce.
PÔVOD: Taliansko, Faenza, výber ovocinára Domenica Montanariho z 2000 semien od Corwina Davisa z USA, realizovaný v 90. rokoch 20. storočia. Synonymá: Prima 1216, Montanari 1216.
RAST: stredne bujný, dorastá do výšky asi 4-5 m, vytvára guľovitú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: spoľahlivo samoopelivá. Kvitne stredne skoro, rozkvitá priemerne 6 dní po odrode Overleese.
PLODNOSŤ: stredne vysoká (priemerne 159 kg za 10 rokov pestovania) s mierne väčšími plodmi než Overleese.
PLODY: sú stredne veľké až veľké (v Rakúsku priemerne 172 g, v Taliansku aj 195-209,5 g, najťažšia plody aj 390 g), oválne. Šupka je v plnej zrelosti jasne žltozelená. Dužina je mangovožltá až svetlooranžová, krémová až pudingovitá, obsahuje menší až stredný počet semien (priemerne 10-12 % z objemu plodov). Chuť je veľmi dobrá, sladká, pripomína chuť banánu s nádychom citrusov, grapefruitu, ananásu a vanilky.
DOZRIEVANIE: skoré, približne od 2. dekády septembra do polovice októbra s najväčou úrodou koncom septembra.
VYUŽITIE: Strom je veľmi dekoratívny, s krásnymi, zvončekovitými kvetmi rozkvitajúcimi ešte pred olistením a s prevísajúcimi, veľkými, exoticky pôsobiacimi listami. Kulinárne využitie: plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu zmrzlín, džúsov, výživ či marmelád. Liečivé využitie: plody ako jemné preháňadlo, podobne ako slivky. Listy sú močopudné, používajú sa externe na vredy a abscesy. Technické využitie: lyko sa používalo na výrobu silných lán a šnúr. Jedovaté semená majú insekticídne vlastnosti. Zo zrelej dužiny plodu sa môže získať žlté farbivo.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najmä mladšie rastliny lepšie znášajú polotienisté miesta. Pôdu preferuje dostatočne odvodnenú, ale vlhkú pôdu, neznáša ťažkú, ílovitú, znesie aj kyslejšiu pôdu, stredne dobre znáša zásaditejšiu pôdu, ale nie zasolenie. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých a chránených chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C, kvety môžu poškodiť už slabšie mrazy. Dobre toleruje kyslejšiu pôdu, stredne dobre zásaditejšiu, neznáša zasolenie pôdy, stredne dobre znáša sucho. U nás nezvykne trpieť škodcami či chorobami, ale jej plody sú atraktívne nielen pre nás.
PÔVOD: USA, University of Arkansas, Arkansas Agricultural Experiment Station, vyšľachtil ho James N. Moore ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera x Vitis labrusca, konkrétne odrôd Alden x New York 46000, kríženie prebehlo v roku 1964, selekcia v roku 1967, na trh bola uvedená v r. 1977. Synonymá: Arkansas 1196, Venus Seedless.
RAST: stredne bujný až bujný, listy má veľké a málo vykrajované. Výhony veľmi dobre vyzrievajú. Režú sa na 4-6 očiek na výhon.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.
PLODNOSŤ: skorá (2-3 roky po výsadbe), stredná až vysoká (asi 4-8 kg/ker či 19-24 t/ha).
PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 250 g, od 200 po 500 g), valcovité. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 3-4 g), guľaté. Šupka je tmavomodrá, hrubšia, dá sa stiahnuť. Dužina je v III. triede bezsemennosti, teda obsahuje rudimenty semien, málo postrehnuteľné pri jedení. Chuť je ovocná, príjemná, je zmesou muškátovej a jahodovej príchute Vitis labrusca. Cukornatosť je 16 g/100 ml.
DOZRIEVANIE: skoré, v 2. polovici augusta až začiatkom septembra. Vydrží dlho na kroch v dobrej kvalite a plody sú málo náchylné na praskanie počas dažďov pri dozrievaní.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie na hrozienka, na výrobu muštov, džemov, sirupov, kompótov či ľahkého vína.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s vlhkou a výživnou, ale dostatočne priepustnou pôdou. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy, na jarné mrazy je citlivý lebo relatívne skoro raší. Je vyššie odolný voči antraknóze (Elsinoë ampelina) (7 bodov z 9), stredne až menej odolný voči múčnatke (Erysiphe necator) (3-4 body z 9), a zrejme podobne voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea) a voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).
PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, krajová odroda. Synonymá: Jahodárka.
RAST: bujný, tvorí veľké stromy s riedkou korunou, rastie šľahúňovito, vytvára dlhé plodonosné oblúky, vďaka čomu sa dá spoznať už z diaľky.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, opelivosť nebola preskúmaná, ale rodí v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov ako Avranšská, Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.
PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), striedavo vysoká.
PLODY: menšie až stredne veľké, baňaté až zaguľatené. Šupka je žltkastá s červenkastý líčkom, často s hrdzou. Dužina je mierne ružová, šťavnatá. Chuť je sladká, veľmi príjemná, s jahodovou príchuťou, je to delikatesa za čerstva aj sušená.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v polovici júla, zároveň s Magdalénkou. Treba ju oberať v tvrdej zrelosti, rýchlo dozrieva po uskladnení, vydrží 7-10 dní po zbere.
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na sušenie a výrobu destilátov.
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu a polohu. Vhodná do alejí a veľkých sadov, do krajiny.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chrastavitosťou ani moniliózou.
PÔVOD: Maďarsko, Izsák, vybral ju Ferenc Nyujtó a jeho kolegovia v r. 1953, registrovaná bola v r. 1971.
RAST: stredne bujný, tvorí obrátene kužeľovité, stredne husté koruny, menšie než u Maďarskej.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Bergeron, Borsiféle kései rózsa, Ceglédi bíborkajszi, Maďarská.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 50-80 g), podlhovasto vajcovité, mierne sploštené. Šupka je sýtooranžová, s výrazným, mramorovaným, tmavočerveným líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, vláknitá, rozplývavá, šťavnatá. Chuť je výrazne aromatická, sladkokyselkavá, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny a má sladké jadro.
DOZRIEVANIE: skoré, v prvej polovici júla.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie na džemy, výživy, pečenie, destiláty, v neprezretom stave aj na kompóty.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dobre priepustnou, výživnou, výhrevnou pôdou. Je stredne náročná na vlahu, vyžaduje 700-800 mm zrážok ročne. Je vhodná najmä do teplých a chránených stredne teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, mrazuodolnejšia v kvetných pukoch než odroda Maďarská. Spoľahlivo tolerantná voči šarke, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).
PÔVOD: Taliansko, veľmi stará odroda rozšírená najmä v Toskánsku. Synonymá: Bourjasotte Noire, Nero, Barnisotte, Violette de Sollies, Parisienne, Barnissotte Noire, Bernissou Negra, Negro Largo, Bellegarde, Black Ischia, Africano, Barnisoto, Bertino, Bouriansoto, Brogiotto fiorentino, Brosciotto, Bourjansoto, Bordissot negra, Della marca, Bajasote, Boujasote, Bragasote.
RAST: bujný, rozložitý až previsnutý, menej odnožuje. V domovine dorastá do výšky 3,5-6 m a šírky 6-10 m, u nás podstatne menej.
OPEĽOVACIE POMERY: je to adriatický typ, teda partenokarpický, nepotrebuje opelenie, stačí aj jedna rastlina na tvorbu plodov.
PLODNOSŤ: veľmi vysoká.
PLODY: stredne veľké (priemerne 70-80g), hruškovité, typicky purpurovočierne, s krátkou stopkou a množstvom lenticiel. Šupka sa ľahko šúpe, ale pri dažďoch ľahko praská. Dužina je svetlo-jahodovočervená. Na dosiahnutie plnej chuti potrebuje dostatok tepla, potom je chuť sladká a plná, v plnej zrelosti s čerešňovou príchuťou, vynikajúca. Plody nezvyknú zasychať.
DOZRIEVANIE: je to raz rodiaca odroda len s hlavnou úrodou, ktorá dozrieva neskôr, v septembri až októbri.
VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, najlepšie z južnej či inej strany domu či nejakého múru. Pôda ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená. Len do najteplejších oblastí Slovenska alebo do skleníkov, zimných záhrad či prenosných kvetináčov.
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do asi -13 °C. Odolná voči usychaniu plodov, menej odolná voči praskaniu plodov pri dažďoch.
PÔVOD: Nemecko, Stuttgart, Univerzita Hohenheim, vyšľachtenil ju Dr. Walter Hartmann ako kríženca odrôd Vlaška x Stanley z kríženia v roku 1980, na trh bola uvedená v roku 1995.
RAST: stredne bujný až bujný, polovzpriamený.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, rozkvitá stredne skoro a kvitne stredne dlho.
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, stredne vysoká až veľmi vysoká, pri vysokej násade je odporúčaná prebierka, pravidelná.
PLODY: sú stredne veľké, vajcovité, nesúmerné, pri vysokej násade menej veľkostne a tvarovo vyrovnané. Šupka je tmavomodrá, osrienená. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá, veľmi dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až výborná.
DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, dozrieva asi 10 dní po Bystrickej, teda v 2. polovici septembra až do polovice októbra.
VYUŽITIE: na priamy konzum a všestranné spracovanie najmä na sušenie, kompóty, džemy, výživy, lekváre, slivkové gule a pečenie, na výrobu destilátov.
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na stanovište a pôdu. Kvôli neskorému času dozrievania je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je stredne tolerantná voči šarke, ktorá sa prejavuje hlavne na listoch a málo na plodoch a dobre odolná voči červenej škvrnitosti listov sliviek (Polystigma rubrum), stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena), je náchylnejšia na praskanie plodov pri dažďoch a hrdzu slivkovú (Tranzschelia pruni-spinosae).
PÔVOD: Rumunsko, Institutul de Cercetare – Dezvoltare pentru Pomicultura Pitesti – Maracineni, vyšľachtili ju v roku 1981 V. Cociu a R. Roman ako kríženca odrôd Tuleu Gras x Early Rivers.
RAST: stredne bujný, vzpriamený.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s nefunkčnými tyčinkami netvoriacimi peľ, kvitne neskoro až veľmi neskoro. Vhodné opeľovače: Agenská, Althanova ringlota, Anna Späth, Early Rivers, Gras Ameliorat, Silvia, Stanley.
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 38-50 g), podlhovasté, nesúmerné. Šupka je tenká, fialovomodrá, na zatienenej strane fialová s tmavšími škvrnami, na slnečnej strane tmavomodrá, osrienená. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je príjemne aromatická, vyvážene sladkokyslá, pri plnom vyzretí až sladká, veľmi dobrá. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny. Je to poloslivka.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, 33 dní pred Bystrickou, teda približne v 1. a 2. dekáde augusta. Dozrieva postupne, zbiera sa prebierkou.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, na sušenie či výrobu destilátov.
STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Je vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve aj kvete a stredne tolerantná voči šarke, tá sa prejavuje len na listoch, úplne minimálne na plodoch. Je náchylnejšia na moníliovú hnilobu plodov (Monilinia fructigena).
PÔVOD: Maďarsko, Budapešť, Výskumný ústav ovocinársky, vyšľachtili ju v r. 1951 Pál Maliga a János Apostol ako kríženca odrôd Pándy 29 a Nagy Angol, v Maďarsku je registrovaná od roku 1965.
RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný. Vytvára vysoké, vznosné, užšie koruny s kostrovými konármi rastúcimi hore. Ani v neskoršom období plodnosti nemajú konáre sklony k vyhoľovaniu.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro.
PLODNOSŤ: skorá, dobrá a pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 21-22 mm, 4-5 g), guľaté, mierne sploštené. Šupka je veľmi tenká, jemná, hladká a lesklá, tmavočervenej až hnedočervenej farby, je náchylná na otlačenie. Dužina je mäkká, jemná, rozplývavá, silně šťavnatá, tmavočervená, šťava farbí stredne silno. Chuť je sladkokyslá, aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Dužina mierne ostáva na kôstke. Je to kyselka.
DOZRIEVANIE: skoré, koncom 2. a začiatkom 3. čerešňového týždňa, teda okolo polovice júna, rovnomerne.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, džemy či sirupy, vína, likéry, destiláty a na pečenie. Dopravu znáša stredne až horšie.
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie plody a úrodu dosahuje v teplých polohách s úrodnými, dostatočne vlhkými hlinitopiesočnými až hlinitými pôdami. Neznáša štrkovité a suché pôdy, kde sú nízke výnosy a drobné plody. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch aj kvetoch. Je dobre odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a listovej škvrnitosti čerešne (Blumeriella jaapii). Je silne odolná voči praskaniu plodov a stredne odolná voči monilíovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena) počas dlhotrvajúcich dažďov. Vrtivka čerešňová ju nenapáda.
PÔVOD: Belgicko, Fidelité pri Bruseli, pravdepodobne semenáč škôlkara van Monsa, vypestovaný okolo r. 1800. Bola pomenovaná po botanikovi Salisburym. Synonymá: Malá koruna, Kleine Keiserkrone, Prinzessin Marianne, Princesse Marianne.
RAST: bujný, vzpriamený, tvorí vysoké, veľké, vysoko až široko ihlanovité koruny. Plodonosný obrast je stredne dlhý.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clapova, Hardyho maslovka, Charneuská.
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, väčšinou pravidelná, niekedy po väčších úrodách nižšia.
PLODY: stredne veľké, baňaté, fľaškovité, zhrbolené, dosť podobné Boscovej fľaši, ale pri stopke sa tak nezužujú. Šupka je zelenožltá, v konzumnej zrelosti citrónovožltá, niekedy na slnečnej strane jemne červenkastá, pokrytá množstvom hrdzavých lenticiel a miestami aj plošne škoricovo hrdzavá. Dužina je biela až jemne žltkastá, jemná a veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je výborná, aromatická, sladkokyselkavá, korenistá, inak než Boscova fľaša. Z horších pôd je síce maslovitá, ale môže byť trpkastá.
DOZRIEVANIE: zber v polovici septembra, konzumne dozrieva pri skladovaní v chlade za týždeň, z teplejších polôh vydrží asi 2 týždne po zbere, z chladnejších asi 3-4 týždne.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a muštovanie, ale aj ostatné využitie na sušenie, výrobu džemov a lekvárov, kompótov a destilátov. Tesne po zbere dobre znáša prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na polohu, znáša aj otvorené aj pred vetrom chránené polohy, nie je náročná ani na pôdu, ale v úrodnej, dobre odvodnenej, no dostatočne vlhkej pôde sú plody chutnejšie. Je vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších polôh, kde sa už nedarí Boscovej fľaši.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve po vysadení na stanovište, silne mrazuodolná a odolná nepriazni počasia aj v kvete, stredne až silne odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze.
PÔVOD: Belgicko, Tongre - Notre Dame v provincii Henegavsko, vypestoval ju ako náhodný semenáč okolo r. 1811 Ch. L. Durendeau, pivovarník a záhradnícky nadšenec. Synonymá: Tonárovka, Beurré de Tongre, Beurré de Durendeau, Birne von Tongern, Birne von Tongre, Birne von Tongrés, Poire de Tongres, Tongern.
RAST: stredne bujný až mierny, šľahúňovitý, tvorí široké ihlanovité koruny. Kostrové konáre rastú šikmo hore, polokostrové viac vodorovne, sú stredne husté a s množstvom dlhého plodonosného obrastu. V období plodnosti vyžaduje udržovací rez a relatívne skoro aj rez zmladzovací.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova, Dekanka Robertova, Dekanka zimná, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Madame Verté, Parížanka, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, takmer vždy pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľmi veľké (priemerne 150 g, ale dosiahne aj 400 g), pretiahnuto hruškovité, zhrbolené, s plytkou ryhou pri stopke. Šupka je pevná, drsná, pri zbere zelenožltá, v konzumnej zrelosti zlatožltá s krásnym červenkastým či červenohnedým líčkom, celá je posiata veľkými, šedými lenticelami, miestami sa objaví aj hrdza. Dužina je žltkastá, rozplývavá až polorozplývavá, veľmi šťavnatá. Chuť je veľmi príjemná, harmonicky sladkokyselkavá, jemne aromatická a pikantná. Má len mierny sklon k otlačeniu, hnednutiu a kamienkovitosti dužiny.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v priebehu októbra, vydrží do novembra. So zberom netreba otáľať, oneskorenie je nielen na úkor chuti, ale aj trvanlivosti, vtedy rýchlo múčnatie. Tesne po zbere dobre znáša prepravu, neskôr už nie.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na výrobu kompótov, muštov, výživ, džemov a lekvárov, destilátov či na sušenie a pečenie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pred vetrom chránené, s teplou, úrodnou, priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou. Neznáša suché a studené pôdy. Je vhodná do teplých polôh.
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete. Na vhodných lokalitách málo náchylná na choroby, na nevhodných náchylnejšia na chrastavitosť a rakovinu.
PÔVOD: Slovensko, VÚOOD Bojnice, Silvergieters x Holandská čierna, 1987.
RAST: vzpriamený rast, vytvára stredne veľký, stredne hustý krík.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké, plocho guľovité plody s pevnou šupkou, rastúce na dlhších strapcoch s dlhšou stopkou. Chuť je aromatická, sladko-kyselkavá.
DOZRIEVANIE: v prvej polovici júla. Plody nedozievajú v strapci rovnomerne. Predčasne neopadávajú.
VYUŽITIE: predovšetkým výroba štiav a ďalšie spracovanie.
STANOVIŠTE: odroda vhodná aj do drsnejších lokalít, nenáročná na pestovateľské podmienky. Slnečné stanovište. Priepustná pôda s dostatkom humusu a živín.
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči americkej múčnatke egreša a voči hrdzi ríbezľovej (Cronartium ribicola).
PÔVOD: neznámeho, zrejme z bývalého ZSSR, názov znamená "plodná".
RAST: stredne bujný, vytvára stredne veľké, rozložité, plocho guľovité koruny. Raší stredne skoro a skoro ukončuje vegetáciu.
OPEĽOVACIE POMERY: neznáme, zrejme čiastočne samoopelivá. Kvitne stredne skoro.
PLODNOSŤ: vysoká až veľmi vysoká (v rozmedzí 35-100 kg/strom).
PLODY: stredne veľké (200-250 g), variabilného, jabĺčkového, valcovitého či hruškovitého tvaru. Šupka je svetlá, citrónovožltá, mäkšia, s výrazným oplstením, ktoré mizne pri dozrievaní plodov. Dužina je biela s krémovým nádychom, mäkšia, šťavnatá, jemne kyslastá, aromatická, vynikne po tepelnej úprave. Má stredný obsah cukrov a stredný obsah kyselín. Obsah vitamínu C je v rámci dúl vysoký (priemerne 79 mg/100 g hmotnosti čerstvých plodov), podobne aj obsah vápnika (priemerne 19 mg/100 g hm. čerstvých plodov) a horčíka (priemerne 11 mg/100 g hm. čerstvých plodov).
DOZRIEVANIE: neskoré, v 3. dekáde septembra, v októbri, približne 17 dní po odrode Vranja, 9 dní po odrode Muškatnaja.
VYUŽITIE: plody vhodné najmä na tepelné spracovanie: výrobu džemov, pyré, dulového "syra", ale aj na sušenie, muštovanie, výrobu destilátov. Treba ju skladovať na chladnom a dobre vetranom mieste.
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište. Pôda vlhká, dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh a chránených chladnejších.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, podobne ako odroda Muškatnaja. Zvykne dobre unikať mrazom v kvete.
PÔVOD: Bulharsko, Pancharevo južne od Sofie, veľmi dlho rozšírený a známy náhodný semenáč, registrovaný v r. 1983. Synonymá: Pancharevski tsilindrichen (= Pančarevský valcovitý).
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený až mierne rozložitý, tvorí pyramidálne koruny, dosahuje výšku a šírku 3-4 m.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, na dosiahnutie úrody potrebuje prítomnosť inej odrody drieňa, kvitne skoro.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.
PLODY: sú veľké (priemerne 7,69 g, 28,46 mm x 20,14 mm), valcovité až oválne. Šupka je žiarivočervená až tmavočervená. Dužina je šťavnatá. Kôstka je v pomere k hmotnosti plodu stredne veľká (priemerne 9,8 %). Chuť je výborná, sladkokyslá až sladšia.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici augusta, relatívne krátko, okolo 1-2 týždňov v závislosti od priebehu teplôt.
VYUŽITIE: je to dekoratívny aj jedlý ker vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov voľných aj prísne rezaných, do sadov, parkov a inej mestskej zelene, aj do medzí a vetrolamov, kvôli skorému kvitnutiu ako jeden z prvých zdrojov peľu aj nektáru aj do včelníc. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív. Zo semien sa dá získavať kvalitný jedlý olej. Opražené a pomleté semená sa dajú použiť ako náhrada kávy. Liečivé využitie: plody a kôra sa používajú na zníženie horúčky a plody aj na tráviace problémy, kvety proti hnačke. Technické využitie: z kôry sa dá získať žlté farbivo, z koreňov červené. Listy sú dobrým zdrojom tanínu. Drevo je ťažké a veľmi kvalitné a používa sa na výrobu násad náradia apod.
STANOVIŠTE: slnečné, s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvetoch (aspoň do -10 °C), hoci kvitne skoro. Po zakorenení dobre odolný voči suchu a teplu, aj vetru. Odolný voči vysokému obsahu vápniku v pôde.
PÔVOD: Slovensko, obec Medné, ktoré je súčasťou obce Lednické Rovne v okrese Púchov, známa už v 2. pol. 18. storočia, rozšírená aj v Maďarsku. Synonymá: Emilio Mednyanszky, Cerise de Medne, Mjednianska.
RAST: bujný, v mladosti veľmi bujný, tvorí veľké, mohutné, hustejšie koruny, kostrové konáre smerujú kolmo nahor, spodné sa rozkladajú do šírky, len okrajové konáre pod váhou úrod mierne prevísajú. Je veľmi húževnatá a dlhoveká.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Kvitne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť Rýchlica nemecká a Lyonská skorá.
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 7 g), nepravidelného tvaru, niekedy guľovitého, inokedy srdcovitého, zboku splošteného. Šupka je veľmi lesklá, tmavočervená až čierna. Dužina je stredne tuhá až tuhá, sýtočervená, veľmi šťavnatá, šťava veľmi dobre farbí. Chuť je výborná, príjemne sladko korenistá. Kôstka je v pomere k plodu malá.
DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva 1.-2. čerešňovom týždni, obvykle začiatkom júna až okolo 10. júna, skôr než Lyonská skorá.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, šťavy, sirupy, likéry, džemy, na pečenie a sušenie. Dobre znáša prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné. Na pôdu nie je náročná, rastie dobre vo všetkých dostatočne priepustných a zároveň dostatočne vlhkých pôdach, aby plody neboli drobné. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a v kvete. Skorým dozrievaním uniká vrtivke čerešňovej, čiže nebýva červivá. Je málo náchylná na praskanie plodov a ich moniliózu (Monilinia fructigena).
PÔVOD: Čechy, koniec 18. st.
RAST: rast bujný, vzpriamený, vytvára krásnu, veľkú a dosť hustú, široko ihlanovitú korunu a zdravý, rovný kmeň.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Avranšská, Williamsova.
PLODNOSŤ: stredne vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľké plody úhľadného, vajcovitého tvaru, niekedy pretiahnutého pri stopke. Plody bývajú zhrbolené, po ich dĺžke sa tiahne širšia plytká ryha. Šupka je veľmi jemná, lesklá, čiastočne mastná, svetlozelená, pri dozretí zelenkasto žltá, svetlohnedo bodkovaná, mramorovaná. Biela dužina je veľmi jemná, v okolí jadrovníka zrnitá. Je šťavnatá, rozplývavá, maslovitá, chuťovo veľmi sladká, muškátová.
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, od polovice novembra; skladovateľnosť do decembra, v chlade a s miernou stratou chuti až do marca.
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba ovocného koňaku a likéru, výroba džemov, zaváranie.
STANOVIŠTE: polohy nižšie, teplejšie, ale i vyššie a chladnejšie - na chránenom stanovišti; pôda hlboká, hlinitá alebo hlinito-piesčitá. V slabej, vlhkej a studenej pôde sú plody malé a škvrnité.
ODOLNOSŤ: odroda je mrazuodolná, v nevhodných podmienkach náchylná na chrastavitosť.
PÔVOD: Nemecko, Dolné Sasko, Vienburg, okolo roku 1816 ju ako náhodný semenáč našiel hostinský Multhaupt. Synonymá: Moldenhauptrenette, Multhaupts Karminrenette, Renette Multhaupt.
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí rozložité, ale menšie koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké, plocho guľovité či tupo vajcovité, súmerné. Šupka je hladká, v plnej zrelosti lesklá, mierne mastná, spočiatku svetložltá, prekrytý takmer celý plod pruhovaným karmínovočerveným líčkom, s výraznými svetlými lenticelami, jemne voní. Dužina je žltobiela, jemná, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, kyslastosladká, príjemne renetovitá, ale len mierne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrieva v novembri, vydrží uskladnená do januára až februára. Plody padajú vo vetre.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a ďalšie spracovanie okrem muštovania. Plody pri skladovaní nevädnú.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom, s ľahšou, dobre priepustnou pôdou, v ťažkej, mokrej pôde majú plody sklon k hnitiu pri skladovaní. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve aj kvete, zrejme silne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), chrastavitosti aj múčnatke.
RAST: veľmi bujný, dorastie až do 3 m, vyžaduje silnú oporu. Na letorastoch sa plody tvoria na 1/3 výhonu, na minuloročných výhonoch na zvyšných 2/3.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: je pravidelná a veľmi vysoká, asi 25 t/ha, najmä pri ponechaní minuloročných výhonov.
PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 8 g), kužeľovité, svetločervené, lesklé, pevné. Chuť je výborná, sladká (13 % cukru). Plody sa dobre oddeľujú z kvetného lôžka, aj keď nie sú ešte úplne zrelé.
DOZRIEVANIE: plodí 2x ročne: 1. na letorastoch pri ponechaní jednej úrody od konca augusta do mrazov, pri dvoch úrodách až asi od polovice septembra do mrazov. 2. na dvojročných výhonoch od polovice júna.
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, sirupy, zmrzliny a pod. a na mrazenie. Plody sú veľmi dobre trvanlivé a po zbere netmavnú.
STANOVIŠTE: slnečné, s vlhkou, ale dobre odvodnenou pôdou. Kvôli neskoršiemu času dozrievania jesennej úrody pri pestovaní na 2 úrody ročne vhodnejšia do teplejších oblastí, pri ponechaní len jednej úrody aj do vyšších oblastí.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Dobre odolná voči chorobám, náchylná len na hnilobu koreňov (Phytophthora rubi).
PÔVOD: Čína, Japonsko, Kórea, V Ruska, Kamčatka.
RAST: stredne rýchly, vytvára kompaktné kry s rozmermi 2x2 m; ľahko odnožuje, ale odnože sa ľahko udržiavajú kosením.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne od júna do septembra (prvých mrazov) výraznými, ružovými až purpurovými jednoduchými, silne voňavými kvetmi, ktoré rady navštevujú včely, čmeliaky aj zlatone. Kvety sú vhodné na kuchynské aj kozmetické využitie (džem, želé, čaj, zmrzlina, limonáda atď. a ružový hydrolát, ružový olej, krémy a balzamy atď.)
PLODNOSŤ: vysoká.
PLODY: šípky sú červené, hladké, guľatého až splošteného tvaru a sú veľké ako menšie rajčiny s priemerom cca. 2-3 cm. Obsahujú veľa vitamínu C, A a E a bioflavonoidov. Okrem dužiny obsahujú semienka pokryté pichľavými chĺpkami, ktoré treba pred konzumáciou odstrániť.
DOZRIEVANIE: postupne od augusta do októbra. Ak ich nezjedia vtáky, vydržia aj do novembra.
VYUŽITIE: po zmäknutí sú vhodné na priamy konzum, tvrdé sa dajú sušiť (najlepšie po rozpolení a vybratí semien) či spracovať na vynikajúci džem, sirup, víno, s jablkami na výživu.
STANOVIŠTE: preferuje slnečné stanovište. Pôvodne pochádza z pobrežných piesčin a preferuje ľahšie, dobre odvodnené pôdy, ale darí sa jej vo väčšine pôd, vrátane vysýchavých aj ílovitých. Je veľmi nenáročná a dobre znáša aj zasolenie, takže je vhodná aj k okrajom ciest. Je vhodná aj do živých plotov či do parkov a záhrad.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná až do -50 °C, listy sú odolné voči chorobám, kvety niekedy poškodzujú zlatone, plody sú niekedy červivé.

