Ovocie na sušenie

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtená ako kríženec odrôd Ortenauer x Ruth Gerstetter.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený až rozložitý. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: malé až stredne veľké, elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod osrienením fialovomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, dozrieva asi 49 dní pred Bystrickou, teda približne v 2. polovici júla. Plody dozrievajú rovnomerne, zbierajú sa obvykle v 2 termínoch s odstupom 5 dní.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum a všestranné spracovanie najmä na sušenie, kompóty, džemy a pečenie, slivkové gule, prípadne na výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na stanovište či pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je stredne tolerantná voči šarke - prejavuje sa len na listoch.

PÔVOD: USA, Kansas, Chanuta, vybral ju ako náhodný semenáč z voľnej prírody v roku 1970 Milo Gibson.

RAST: stredne bujný, dosahuje výšku okolo 4-5 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, hmyzom (najmä muchami) opelivá, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Susquehanna® Peterson, Shenandoah™ Peterson, Overleese, PA-Golden, NC-1, Wilson.  

PLODNOSŤ: skorá, vysoká (priemerne 215 kg za 10 rokov pestovania), pravidelná a vyrovnaná. 

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 156 g, najväčšie plody až 324 g), oválne až podlhovasté, Dužina je maslovožltá až sýtožltá a má konzistenciu redšieho pudingu. Chuť je sladkokyslá, s príchuťou banánu a hrušky, v dochuti horkastá. Cukornatosť je v rozmedzí 16–20 °Brix.

DOZRIEVANIE: neskoré, priemerne od konca septembra (24.9.) do konca októbra s vrcholom zberu koncom 1. dekády októbra, niektoré roky nárazovejšie, iné rovnomerné počas dlhšieho obdobia. 

VYUŽITIE: Strom je veľmi dekoratívny, s krásnymi, zvončekovitými kvetmi rozkvitajúcimi ešte pred olistením a s prevísajúcimi, veľkými, exoticky pôsobiacimi listami. Kulinárne využitie: plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu zmrzlín, džúsov, výživ či marmelád. Liečivé využitie: plody ako jemné preháňadlo, podobne ako slivky. Listy sú močopudné, používajú sa externe na vredy a abscesy. Technické využitie: lyko sa používalo na výrobu silných lán a šnúr. Jedovaté semená majú insekticídne vlastnosti. Zo zrelej dužiny plodu sa môže získať žlté farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najmä mladšie rastliny lepšie znášajú polotienisté miesta. Pôdu preferuje dostatočne odvodnenú, ale vlhkú pôdu, neznáša ťažkú, ílovitú, znesie aj kyslejšiu pôdu, stredne dobre znáša zásaditejšiu pôdu, ale nie zasolenie. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C, kvety môžu poškodiť už slabšie mrazy. Dobre toleruje kyslejšiu pôdu, stredne dobre zásaditejšiu, neznáša zasolenie pôdy, stredne dobre znáša sucho. U nás nezvykne trpieť škodcami či chorobami, ale jej plody sú atraktívne nielen pre nás.

PÔVOD: zrejme Turecko.

 
RAST: stredne silný a vzpriamený, výška stromu je 3,5 - 4,5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Champion, Bereczki bőtermő a Leskovačka. Je dobre nektárodajná pre včely.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (250 g), s tvarom splošteného jablka sýtožltej farby, aromatické, zrelý plod je len málo plstnatý. Dužina je stredne pevná, svetložltá, s intenzívnou vôňou typickou pre dule.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom októbra, vydrží do polovice decembra.

 
VYUŽITIE: použitie univerzálne, je vhodná na prípravu dezertov, džemu, dulového syra, šťavy, kandizovaného ovocia a pod.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, výživná, dobre priepustná pôda.

 
ODOLNOSŤ: menej náchylná na bakteriálnu spálu ako ostatné staršie odrody, dobre mrazuodolná.

PÔVOD: Nemecko, Stuttgart, Univerzita Hohenheim, vyšľachtil ju Dr. Walter Hartmann ako kríženec odrôd (Ortenauer x Stanley 34) x Hanita a selekciu č. 4593. Na trh bola uvedená v roku 2003.

RAST: stredne bujný, so štíhlymi bočnými, mierne šikmo rastúcimi konármi, dobre sa tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro až stredne skoro. Kvitne v podobný čas ako odrody: Čačanská raná, Čačanská najbolja, Jojo, Opal, Ortenauer, Presenta, President, Ruth Gerstetter, Tegera, Tipala, Valor.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná. Pri nadmernej úrode sa odporúča prebierka.

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 35-45 g), oválne až podlhovasté. Šupka je pod osrienením tmavomodrá až tmavofialová. Dužina je tuhá, šťavnatá, marhuľovooranžová, stredne dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je v plnej zrelosti výborná, sladká, so stredným obsahom kyselín a vyšším obsahom cukrov (priemerne 15-18 °Brix, nieked aj 22 °Brix), silne aromatická.

DOZRIEVANIE: neskoré, na úrovni Bystrickej slivky, teda v 1.-2. dekáde septembra. Plody treba zbierať aj so stopkou, lebo pri zbere bez je náchylná na poškodenie dužiny okolo stopky. Po splnení tejto podmienky sa po zbere dobre skladujú v chlade. 

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kvalitného destilátu, na sušenie, pečenie, výrobu džemov, lekvárov, výživ, kompótov či ako náplň do buchiet a guliek. Kvety sú výborným skorým zdrojom nektáru a peľu pre včely a iné opeľovače.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie chránené pred silným vetrom. Preferuje humóznu, vlahou dobre zásobenú, ale nezamokrenú pôdu. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí. 

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je rezistentná voči šarke na princípe hypersenzitivity podobne ako odroda Jojo. Je menej odolná voči monilióze plodov (Monilinia fructigena), náchylná na vädnutie okolo stopky a mierne náchylná na bakteriózu spôsobovanú Pseudomonas spp.

PÔVOD: Anglicko, Sawbridgeworth, vypestoval ju Thomas Rivers zo známej škôlky Rivers ako semenáč neznámeho pôvodu, v r. 1895 získala ocenenie britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti a v r. 1901 ju uviedli na trh.

RAST: slabý až stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Bystrická, Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, niekedy mierne striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (65-85 g), podlhovasté, nesúmerné. Plodí v zhlukoch. Šupka je pod svetlomodrým osrienením fialová. Dužina je žltozelená až svetložltá, stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkastá až sladká, lepšia z priaznivých polôh a v dobrej sezóne. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: je neskoré až veľmi neskoré, zároveň s Bystrickou, teda v 1. a 2. dekáde septembra, dozrieva krátko, maximálne týždeň, treba vystihnúť čas zberu, aby plody neprezreli a nezmúčnateli na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie, len do slivkových gulí a buchiet je priveľká.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročná na pôdu, vyžaduje hlbokú, úrodnú, zásobenú vlahou. Je vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh s ohľadom na čas dozrievania a náchylnosť na moniliózu pri vysokej hustote plodov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, tolerantná voči šarke, prejavuje sa len v malej miere na listoch, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Nemecko, vznikla z vlastného opelenia odrodou Biela holandská, je zrejme pomenovaná po meste Werder (Havel), podobne ako je Zitavia pomenovaná po Zittau.

RAST: stredne bujný. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: vysoká, plodí na dvojročnom dreve.

PLODY: strapce sú dlhé, husté, s vysokým počtom bobúľ. Bobule sú stredne veľké (priemerne 0,4 g), svetlokrémové, pevné. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, aromatická s vysokým obsahom cukrov (priemerne 12 °Brix) a stredným obsahom kyselín (priemerne 2,49 %). Majú vysoký obsah polyfenolov, stredný obsah vitamínu C v rámci ríbezlí (priemerne 30,7 mg na 100 g). 

DOZRIEVANIE: stredne skoré, rovnomerné, v 1. polovici júla. Plody sa horšie oddeľujú od stopky.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum a výrobu vína či džemov a želé.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej, ale dostatočne vlhkej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete. Je dobre odolná voči septóriovej škvrnitosti listov (Septoria ribis), vysoko odolná voči vlnovníkovi ríbezľovému (Cecidophyopsis ribis), menej odolná voči antraknóze (Pseudopeziza ribis) a suchu.

PÔVOD: Valtice, ČR, r. 2004.

 
RAST: bujný rast, tvorí otvorenú, stredne hustú a vzpriamenú až rozložitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne veľká až veľká, a pravidelná.

 
PLODY: veľké plody vajcovitého tvaru, nesúmerné, s oranžovou šupkou s červeným rozmytým líčkom. Dužina je svetlooranžová, stredne tuhá, rozplývavá, stredne až veľmi šťavnatá, dobre oddeliteľná od kôstky, iba ojedinele môže ostávať na rebrách, chuťovo vyvážená, veľmi dobrá, sladká s mierne kyslastou príchuťou, dobre aromatická a pikantná.

 
DOZRIEVANIE: v prvej polovici júla, približne 3 týždne pred odrodou Velkopavlovická.
VYUŽITIE: priamy konzum, konzerváciu.

 
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené a slnečné stanovište, priepustná pôda v teplých a stredne teplých oblastiach.

 
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči mrazu, citlivejšie sú puky na hlboké zimné mrazy a najmä na striedanie teplôt v zime, stredná odolnosť voči pukaniu plodov a monilióze.

PÔVOD: USA, Illinois, Carbondale, Southern Illinois University, USDA-ARS (Výskumný ústav amerického Ministerstva poľnohospodárstva), vyšľachtil ju John W. Hull ako okolo roku 1974 ako kríženca odrôd SIUS 47 (US 1482 x Darrow) x Thornfree.

RAST: polovzpriamený až vzpriamený, hustota nízka až stredná. Výhony sú beztŕnne, zelené, na oslnenej strane tmavočervené, stredne hrubé, na priereze hranaté. Vyžaduje zimný rez odrodeného dreva.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá

PLODNOSŤ: hlavná na minuloročných výhonoch v lete.

PLODY: stredne veľké až veľmi veľké (4,7-7,2 g) plody čiernej, stredne lesklej farby ("Čierny satén"), vyrovnaného guľovitého až elipsovitého tvaru. Plody pevne držia na lôžku až do plnej zrelosti. Chuť je aromatická, sladkokyslá (priemerne 6,8 ° Brix) s vysokým obsahom antioxidantov polyfenolov.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, od polovice júla do augusta, zbiera sa dobre až pri plnom vyzretí.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie na džemy, sirupy, zaváraniny.

STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do teplých a chránených stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuvzdorná, stredne odolná voči plesni šedej (Botrytis cinerea).

Mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade solitérneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

Strom kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v chocholíkoch. Plodnosť je neskorá (vo veku 10-20 rokov), úrodnosť bohatá.

Plod je guľovitá až hruškovitá malvica (veľkosť 2- 4cm), v čase zrelosti žltá - červenožltá - zelenkasto hnedá, bodkovaná. Dozrieva koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. 

Plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Známe sú i viaceré liečivé účinky plodov a kvetov.

Teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

Samoopelivá. 

Oskoruše boli v minulosti využívané ako stromy určujúce hranicu pozemkov. Dnes je ich výskyt ojedinelý, stávajú sa symbolom kultúrneho dedičstva a vďaka svojej dlhovekosti naším odkazom pre ďalšie generácie.

PÔVOD: Vranja, Srbsko, v roku 1898 ju vyšľachtil Nenadovič.

RAST: kríkový, silný, vzpriamený, stredne rozvetvený. Má veľmi dlhú vegetačnú dobu, raší relatívne skoro a listy jej opadávajú ako jednej z posledných odrôd.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá.

PLODNOSŤ: pravidelná a veľmi vysoká.

PLODY: veľké až veľmi veľké (250 - 300 g, niektoré až 1 kg). Tvar je dosť nepravidelný - od guľatého po hruškovitý s pevnou, sýtožltou, silno oplstenou šupkou, ktorá ale počas dozrievania mizne. Dužina je svetložltá, okolo jadrovníka sa vyskytujú drobné kamienkovité bunky. Chuť je sladkokyslá, aromatická, jemná. Jej silná aróma a kyslosť rýchlo degradujú.

DOZRIEVANIE: skoré, postupne od začiatku septembra až po neskoršie termíny počas októbra.

VYUŽITIE: vhodná na výrobu dulového muštu a ostatných dulových výrobkov (dulový syr, marmeláda, výživa, likér, pálenka atď.). Dobre znáša prepravu a je relatívne dobre skladovateľná.

STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.

ODOLNOSŤ: v dreve aj pukoch mrazuodolná, ale menej ako Muškatnaja. Je mierne náchylná na múčnatku a náchylnejšia na napadnutie bakteriálnou spálou.

PÔVOD: Rusko, Moskva, Botanický ústav MGU (Moskovskej štátnej univerzity), výber zo semenáčov v r. 1987.

RAST: stredný, konáre sú stredne tŕnité. Listy sú veľké, tmavozelené, málo striebristé. Dobre znáša zber úrody odrezaním konárikov.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná. Staršie kríky dosahujú úrodu 15-18 kg/rok.

PLODY: stredne veľké (priemerne 0,8 g), oválne, svietivo oranžovočervené, lesklé, aromatické. Majú vysoký obsah karotenoidov (18 mg/100 g), stredne vysoký až vyšší obsah vitamínu C (152 mg/100 g), stredný obsah oleja (5,6 %). Stopka je dlhá 5 mm.

DOZRIEVANIE: začiatkom augusta.

VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, výroba štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výroba kozmetiky.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 2x4 až 3x4 m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Slovensko, Naháč, stará odroda prvýkrát popísaná kňažom Jurajom Fándlym v jeho diele Pilní domajší a poľní hospodár v roku 1792 ako: "ščepi, které ňikda ňebudu kvitnuť, a predca budú mať viborného jablka". Strom tejto odrody sa dochoval do druhej polovice 20. storočia v Naháči pri potoku, odkiaľ zobral vrúble učiteľ v miestnej škole Alojz Kaššák a zaštepil nimi plánku rastúcu v záhrade tejto školy cca. v roku 1957. V roku 2002 bol tento strom vyhlásený za chránený strom. Okrem toho boli neskôr vysadené ďalšie 2 stromy tejto odrody na dvor a do záhrady fary, kde Juraj Fándly kedysi pôsobil.

RAST: stredne bujný až umiernený, vo vyššom veku tvorí previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: tvorí partenokarpické plody bez opelenia. Kvitne stredne skoro, kvety nemajú korunné lupienky ani tyčinky, ale majú znásobené kalíšne lístky a piestiky. Nie sú atraktívne ani pre opeľovače.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: tvarovo aj veľkostne nevyrovnané, ale skôr väčšie (7-8 cm) a guľovité až spološteno guľovité, často nesúmerné. Šupka je žltozelená až žltá, v plnej zrelosti na oslnenej strane prekrytá červeným líčkom, jemne horkastá až trpkastá. Dužina je biela, menej šťavnatá, jemne aromatická, so širokým a veľmi hlbokým kalichom s dužinatými zvyškami kalíšnych lístkov a s jadrovníkom s prázdnymi puzdrami bez jadier. Chuť dužiny je sladkokyslá, menej výrazná. 

DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, uskladnené vydržia do polovice októbra.

VYUŽITIE: strom je botanickou raritou a kultúrnym dedičstvom, plody sú vhodné najmä na spracovanie, napríklad na pečenie, výrobu výživ, džemov, lekvárov či cideru alebo na sušenie. Menej vhodná na muštovanie či priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, zdá sa, že nie je veľmi náročná na pôdu. Vhodná do teplých, stredne teplých a zrejme aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: zdá sa dobre mrazuodolná v dreve aj kvete. Nezvykne trpieť chorobami.

PÔVOD: Francúzsko, jedna z najstarších odrôd, nájdená v roku 1786 ako náhodný semenáč v Isère v bývalej provincii Dauphiné.

 
RAST: bujný, dorastá do výšky aj šírky 10-20 m, tvorí v mladosti pyramidálne, neskôr široko guľovité, rozložité, málo husté koruny. Raší neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, kvitne neskoro, samčie kvety rozkvitajú až o 12 dní skôr než prvé samičie kvety, ale majú asi 8 dní prekryv v kvitnutí. Sama je veľmi dobrým opeľovačom pre neskoršie kvitnúce odrody, tvorí množstvo peľu, používa sa ako opeľovač najmä pre odrodu Chandler v pomere 3:30 až 1:30. Vhodné opeľovače: Chandler, Bucaneer, Pedro, Mars, Lake, Jupiter, Fernor.

 
PLODNOSŤ: skorá (už v 3. roku po výsadbe, ale väčšie až v 7.-8. roku), vysoká, pravidelná. 25-ročný strom dá 50-75 kg orechov ročne. Plodí najmä na konci jednoročných výhonov.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 9-12 g, 45x38 mm), oválne. Škrupina je tenká a pevne zatvorená, mierne zvrásnená, ľahko lúskateľná. Jadro je svetlohnedé, stredne veľké (priemerne 5,5 g) a dobre vypĺňa škrupinu (45 % hmotnosti plodu). Kvalita jadra je vynikajúca, je výnimočne chutné, sladké, aromatické, bez horkosti.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom septembra až v polovici októbra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku).

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlbšia, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy či príliš ťažké a zamokrené pôdy, ale ani kyslé. Neznáša príliš vysokú hladinu podzemnej vody. Vhodný do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve, keďže neskoro raší a kvitne, obvykle uniká neskorým jarným mrazom, dobre odolná voči antraknóze a bakterióze, len na kyslých pôdach je na ne náchylnejšia.

PÔVOD: ČR, veľmi stará odroda neznámeho pôvodu známa už z 18. storočia, kedysi veľmi rozšírená ako najskoršia česká odroda. Synonymá: Jakubka jaroměřická.

 
RAST: bujný, zdravý, vytvára obrovské, široko rozložité, ihlanovité koruny. Jej stromy sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Esperenova bergamotka, Guyotova, Hardenpontova, Jeanne d' Arc, Madame Verté, Magdalénka, Nelisova zimná, Olivier de Serres, Sterkmanova, Viennská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: neskorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé, cibuľovité, s veľmi dlhou stopkou. Šupka je žltozelená, s malým, oranžovočerveným líčkom. Dužina je polojemná. Chuť je sladkokyslastá, dobrá.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 2. polovici až koncom júla, vydržia len niekoľko dní až týždeň, majú sklony k hniličeniu.

 
VYUŽITIE: na rýchly priamy konzum, ale najmä na lekváre, destiláty, mušty a sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na pôdu. Vhodná najmä do alejí a väčších sadov. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete a silne odolná voči chrastavitosti a ďalším chorobám, netrápia ju ani škodcovia, len osy rady vyhľadávajú plody.

PÔVOD: Švajčiarsko, škôlka a záhradníctvo Lubera.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený, dorastá do výšky 120-180 cm a šírky 40-80 cm a tvorí málo bočných výhonov. Výhony sú beztŕnne. Odporúčame pestovať v radoch so vzdialenosťou rastlín 50 cm a medziradovou vzdialenosťou asi 180 cm s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji až v auguste.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: veľmi veľké, kužeľovité, žiarivočervené, pevné. Chuť je výborná, vyvážene sladkokyslá a aromatická. Plody sa ľahko oberajú.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od začiatku septembra do októbra na letorastoch.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh kvôli času druhého dozrievania.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

PÔVOD: Francúzsko, Soings-en-Sologne, Loir-et-Cher, Angier International, vyšľachtil ju Christoph Angier ako kríženca odrôd Gariguette x Sweet Charlie niekedy na prelome 20. a 21. storočia, na trh bola uvedená v roku 2002.

RAST: bujný a rozložitý,

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvitne postupne od mája do septembra.

PLODNOSŤ: vysoká, 700-1000 g na rastlinu za plodný život. Na stonkách je 3-5 plodov.

PLODY: stredne veľké až menšie (priemerne 13-15 g), kužeľovité, oranžovočervené až červené, matné. Dužina je oranžovočervená, stredne tuhá až mäkšia. Chuť je veľmi sladká, s nepatrnou kyselinkou, s jemnou vôňou lesných jahôd, ktorá ostáva po celú sezónu. Cukornatosť je priemerne 7,79–9,06 °Brix. 

DOZRIEVANIE: postupné, opakované, od júna do prvých mrazov.

VYUŽITIE: plody sú vynikajúce najmä na priamy konzum. Kvôli mäkkosti horšie znášajú prepravu a dlhšie skladovanie, ale sú vhodné aj na všestranné spracovanie na džemy, džúsy, sirupy, výživy, na sušenie, pečenie či mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dostatočne vlhkú, ale nezamokrenú pôdu. Vhodná do teplých, stredne teplých a pravdepodobne aj chladnejších oblastí.

ODOLNOSŤ: je zrejme dobre mrazuodolná počas zimy. Odolnosť voči bežným chorobám jahôd nebola zatiaľ vedecky posudzovaná.

PÔVOD: Japonsko, výskumný ústav v Okitsu, Pyrus pyrifolia, kríženec odrôd Ishiiwase a Yakumo z r. 1955

 
RAST: stredne bujný, habitus je rozložitý, plodí v zhlukoch a krátkom dreve. Koruna je zahustená stredne hrubými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Koruna sa ľahko tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne ako jedna z posledných ázijských hrušiek, zlý opeľovač. Opeľujú ju iné odrody ázijských hrušiek Nijisseiki, Chojuro a Shinseiki alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská).

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 170 g), guľovitého, súmerného tvaru. Šupka je stredne hrubá, drsná, suchá, hrdzavá, žltá až oranžová v plnej zrelosti. Dužina je krémovobiela, sladká, aromatická, svieža, stredne šťavnatá, hrubej a tuhej konzistencie, ale jemnejšej než Chojuro a Hosui. Po rozkrojení nehnedne. Tendencia k praskaniu plodov je stredná.

 
DOZRIEVANIE: Na zber dozrieva od polovice septembra alebo až v októbri, konzumne koncom októbra, uskladniť sa dá do konca januára.

 
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky pestovateľské polohy vhodné pre hrušky s dostatkom vlahy.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná proti európskej chrastavitosti (Venturia pyrina).

PÔVOD: Európa, Ázia.

RAST: pomalý a tvarovo veľmi variabilný rast od vzpriamených vyšších kríkov až stromov dosahujúcich 5-15 m s kužeľovitou korunou cez najčastejšie sa vyskytujúce stredne veľké kríky až po rozložité nepravidelné nízke kríky so šírkou 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomá vetrom opelivá rastlina, na tvorbu plodov potrebujete samčiu a samičiu rastlinu. Kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: stredne skorá (po 5-7 rokoch prvé plody, ktoré dozrejú po 2-3 rokoch), v prípade prítomnosti samčej rastliny vysoká a spoľahlivá.

PLODY: Galbulusy, teda zdužnatelé samičie šišky tmavomodrej farby, ktoré osrienené vyzerajú ako svetlomodré. Sú guľaté a veľké asi 5-9 mm a obsahujú 3 semená.

DOZRIEVANIE: Dozrieva po 2-3 rokoch v októbri.

VYUŽITIE: Ako okrasný krík vhodná do väčších záhrad, živých plotov, mestskej zelene, ale aj na pastviny, kde sa jej na plnom slnku vynikajúco darí. Síce netvorí nektár a peľ nie je veľmi zaujímavý pre včely medonosné, tvorí medovicu, takže sa dá využiť aj vo včelniciach. Kulinárne využitie: Plody obsahujú silice, živice, horčinu juniperín, cukry, organické kyseliny apod. Väčšinou sa sušené používajú bežne v kuchyni pri príprave diviny či kyslej kapusty, rôznych plniek apod. Uplatnenie našli aj v nápojoch, nielen v borovičke a gine, ale aj v rôznych limonádach, napr. vo fermentovanej "smreke". Liečivé využitie: Silice pôsobia močopudne, silne antisepticky a používajú sa na dezinfekciu močových ciest, pri dne a reume, ale treba ich používať s mierou, lebo vo veľkom množstve vedia podráždiť močové cesty. Tiež sa používajú pri tráviacich problémoch a problémoch so žlčníkom. Nesmú ich užívať tehotné ženy, lebo by mohli spôsobiť potrat.

STANOVIŠTE: slnečné alebo slabý polotieň, neznáša tieň. Znáša širokú škálu pôd, najlepšie je vyhovujú neutrálne až mierne zásadité, ale znesie aj veľmi kyslé, aj veľmi zásadité. Preferuje dobre odvodnené pôdy, ale dokáže rásť aj v ťažkých ílovitých.

ODOLNOSŤ: Je silne mrazuodolná, ale mladé výhonky môžu byť poškodené neskorými jarnými mrazmi. Staršie rastliny veľmi dobre znášajú sucho. Dobre znáša znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Belgicko, 1. pol. 19. st., ovocinár Courtray

 
RAST: stredný rast, vytvára vysoko ihlanovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: do 5 rokov po výsadbe, úrodnosť veľká, každoročná.

 
PLODY: veľké plody hruškovitého tvaru (niekedy viac guľovitý, niekedy viac zúžený). Hladká a lesklá šupka je zelená, husto pokrytá bledohrdzavými bodkami a pri kalichu hnedošedou hrdzou. Biela, pod šupkou zelenkastá dužina je silno šťavnatá, maslová, chuťovo výborná, polosladká, korenistá s jemne pikantnou trpkastou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, od 2. pol. novembra; skladovateľnosť do januára až marca.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba destilátu, džemov, zaváranie.

 
STANOVIŠTE: odrode sa darí na chránenom stanovišti a v hlbokej, hlinitej, dostatočne vlhkej a teplej živnej pôde, neznáša suché, či naopak príliš mokré, studené pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, v nevhodných podmienkach náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Kanada, štát New Yor, Geneva, New York State Agricultural Experiment Station, vyšľachtil Dr. Donald K. Ourecky ako kríženca odrôd Vibrant x Holiday, kríženie prebehlo v roku 1970, odroda bola uvedná na trh v roku .

RAST: stredne bujný, vytvára guľovité, stredne vysoké, skôr riedke trsy. Listy sú tmavozelené, jemne šedasté s výrazným zamatovým ochlpením. Tvorí veľký počet väčšinou silných odnoží.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvitne skoro až stredne skoro na úrovni listov a pod listami.

PLODNOSŤ: je stredne vysoká až vysoká (okolo 250 g/rastlinu/v 2. roku pestovania), spoľahlivá.

PLODY: prvé sú veľké, ďalšie stredne veľké, a ľahké, pravidelne kužeľovité, tmavočervené, výrazne lesklé. Dužina je pevná, celočervená s dutinou. Chuť je osviežujúca, veľmi aromatická. Dôležité je zbierať plody včas, lebo pri prezrievaní mierne horknú. Plody sa ťažšie oddeľujú od plodného stvolu.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, od konca mája do 3. týždňa júna.

VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum aj všestranné spracovanie na džemy, džúsy, výživy, sirupy, pečenie, sušenie či mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, znáša veľmi dobre všetky typy pôd. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh. Vďaka svojej vitalite môže byť na jednom stanovišti aj dlhšie než 3 roky za podmienky dostatočnej výživy.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v zime, stredne mrazuodolná v kvete kvôli skorému kvitnutiu, ale umiestnenie kvetov na úrovni listov a pod nimi znižuje šancu zmrznutia. Je silne odolná voči fialovej škvrnitosti listov (Diplocarpon earliana) vyššie odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea), a tolerantná voči múčnatke (Sphaerotheca macularis), citlivá na bakteriálnu škvrnitosť jahôd (Xanthomonas fragariae), červenú hnilobu koreňa (Phytophthora fragariae) a verticíliové vädnutie (Verticillium spp.).

PÔVOD: Slovensko, Hradište pod Vrátnom, nájdená ako náhodný semenáč.

RAST: bujný, vytvára guľovité koruny. 

OPEĽOVACIE POMERY: je minimálne čiastočne samoopelivá, pravdepodobne s vysokou mierou samoopelivosti, kvitne stredne neskoro až neskoro. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké, guľovité. Šupka je tenká, pevná, lesklá, v plnej zrelosti tmavočervená (plody na fotografiách ešte nie sú úplne zrelé). Je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená, stredne tuhá, šťavnatá, šťava je červená, výrazne farbí. Chuť je príjemne sladkokyselkavá, aromatická, veľmi dobrá, typicky višňová. 

DOZRIEVANIE: skoré, v 3.-4. čerešňovom týždni, teda v 2. polovici júna. 

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na ďalšie spracovanie na kompóty, džemy, sirupy a sušenie, výrobu sirupov či destilátov. 

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie sa jej darí v hlinitej až hlinitopiesočnatej pôde s dostatkom vlahy. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve, silne mrazuvzdorná v kvete. Je dobre odolná voči monílovej spále. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

PÔVOD: USA, Illinois, Carbondale, výsledok spoločného šľachtiteľského programu výskumných inštitúcií z Illinois, Ohia a Marylandu, vyšľachtil ho J. W. Hull v roku 1968 skrížením odrôd SIUS 47 x Thornfree, ktorý vybral v rok 1972 a pomenoval po Chesterovi Zychovi, bývalom ovocinárskom výskumníkovi na University of Illinois. Celé meno odrody je Chester Thornless a na trh bola uvedená v roku 1985.

 
RAST: je veľmi bujný, vie dorásť aj 3-4 m za sezónu či viac, polovzpriamený, výhony sú beztŕnne. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne zároveň s odrodou Hull Thornless.

 
PLODNOSŤ: je všeobecne veľmi vysoká, má až dvojnásobok či trojnásobok násady plodov na laterálnych konároch, ale plodnosť je dosť variabilná podľa lokality, od 4,9 kg/rastlinu po 30 kg/rastlinu, či od 4,2 t/ha až po 34 t/ha.

 
PLODY: sú stredne veľké až veľmi veľké (3,5-8,2 g, priemerne 5-6,5 g), guľaté až oválne, tmavo čierne, stredne lesklé, veľmi pevné s množstvom kôstkovičiek, plod stredne silne drží na lôžku. Chuť je sladkokyslá (priemerne 7-13,3 °Brix). Semená sú relatívne malé. Plody majú vysoký obsah vitamínu C (priemerne až 128 mg/kg), antokyánov (166,5 mg/100 g), polyfenolov (2,9 mg/100 g) a šťavy (priemerne 72 %).

 
DOZRIEVANIE: je neskoré, počas veľmi dlhej doby (40 dní) od začiatku či polovice augusta do prvých mrazov.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na spracovanie na šťavy, sirupy, džemy, kompóty, mrazenie. Vďaka pevnosti má veľmi dobrú trvanlivosť v čerstvom stave.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so stredne úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou, nenáročná na pôdu. Vhodná do stredných a vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve (pri -28 °C len minimálne poškodenie), kvety unikajú poškodeniu mrazom. Plody sú náchylnejšie na poškodenie úpalom. Je málo náchylná na verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae), poškodenie hubami Fusarium či Alternaria, silne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému hubou Botryosphaeria dothidea, náchylnejšia na poškodenie bakteriálnou spálou (Erwinia amylovora).

PÔVOD: Japonsko

RAST: dospelý strom dosahuje výšku 4-5 m a úrodnosť 

OPEĽOVACIE POMERY:

PLODNOSŤ: približne 20 kg/strom/rok.

PLODY: sú veľké, ploché, so 4 stranami a 4 plytkými drážkami. Šupka je tvrdá, lesklá oranžovočervená. Dužina je žltooranžová, pri zbere tvrdá, v konzumnej zrelosti mäkká a šťavnatá. Plody sú typu PVA = pollination variant astringent = trpké pri zbere, bez ohľadu na to, či sú plody opelené alebo nie (keď sú, tak len dužina s hnedými fľakmi okolo semien je netrpká, hoci táto odroda veľmi semená netvorí). Zrelá dužina je veľmi chutná, sladká, s iným chuťovým profilom než majú odrody Jiro, Fuyu či Hana Fuyu, keďže tu hlavné cukry predstavujú glukóza a fruktóza (nie sacharóza), a kyselina citrónová (nie jablčná).

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrievajú cca. po 2 týždňoch skladovania v izbovej teplote, najlepšie medzi jablkami.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, najmä v čase dozrievania plodov. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum a na spracovanie na džemy, vína a aj na sušenie. Liečivé využitie: plody sa používajú proti kašľu, na podporu trávenia, proti zápche a hemoroidom, po uvarení zas proti hnačke. Usušené plody sa používajú pri problémoch s prieduškami, nezrelé plody pri vysokom krvnom tlaku. Technické využitie: Nezrelé plody a kôra obsahujú taníny, ktoré sa využívali pri farbení a konzervácii dreva. Drevo je tvrdé a trvanlivé, s krásnym zrnom, používa sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy, ak sú dostatočne odvodnené. Vhodný najmä do teplých, vinohradníckych oblastí.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorný v dreve asi do -18 °C, v kvete väčšinou uniká neskorým jarným mrazom, ale kvety poškodzuje už mráz medzi -1 °C a -2 °C.

PÔVOD: Slovensko, Borovce / VŠS Veselé pri Piešťanoch, vyšľachtili v roku 1964 Pavol Cifranič a Teodor Malík ako kríženec odrody Maďarská a zmesi peľu od Achrori, Arzami a Zard (podobne ako Barbora), odroda registrovaná v roku 1991.

RAST: bujný, tvorí previsnutú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Ledana, Leala, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Velita, Veselka, Vestar.

PLODNOSŤ: neskorá, stredne vysoká, niekedy striedavá.

PLODY: stredne veľké, guľaté, mierne nesúmerné, hladké. Šupka je len slabo plstnatá, oranžová s pomerne výrazným červeným líčkom. Dužina je oranžová, mäkká, jemná, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, pri plnom vyzretí až sladká, dostatočne aromatická, veľmi dobrá. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva počas 1. a 2. dekády júla, 9 dní pred Velkopavlovickou.

VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pre marhule.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve, v kvetných pukoch aj kvete, silne odolná voči voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).