Ovocie na sušenie

PÔVOD: Rusko, vyšľachtili šľachtiteľky E.I. Pantelejeva, T.M. Pletneva ako semenáč z voľného opelenia elitnej formy 30-61-1487 (Ščerbinki-1 х Katunský ekotyp) v roku 1981, registrovaný v r. 1997.

RAST: stredný, 6- ročný krík je vysoký 2,5 m. Tvorí kompaktný, hustý, nižší a pevný ker, konáre sú rovné a takmer beztŕnne. Listy sú stredne veľké.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.

PLODNOSŤ: skorá (v 4. roku života), stredne vysoká, 6-ročný krík dáva úrodu asi 8 kg plodov.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 0,74-0,9 g), oválne, svietivo oranžové. Na rakytník sú sladké, obsahujú až 9,7 % cukru, kyselín len 1,14 %. Obsah vitamínu C je v rámci rakytníkov nižší až stredne vysoký - 85 mg/100 g, podobne obsah oleja 5,2 %. Stopka je dlhšia, plody sa ľahko trhajú.

DOZRIEVANIE: od polovice augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj zaváranie, výrobu štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výrobu kozmetiky. Pri skladovaní sa džem nedelí ako u väčšiny iných odrôd, ale ostáva homogénny.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 2x4 až 3x4 m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: bývalé nemecké územie, dnes Poľsko, Landsberg an der Warthe, vypestovaná ako náhodný semenáč v záhrade súdneho radcu Burcharda okolo r. 1850.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára guľovité až široko guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, na semennom podpníku mohutné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dlho a bohato, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumanova reneta, Berlepschova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Jonathan, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné žlté, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie (priemerne 120-200 g, ale až do 300 g), guľovité, zdanlivo plocho guľovité, ale aj vysoko guľovité, mierne rebrovité, tvarovo aj veľkostne nevyrovnané. Šupka je veľmi jemná, hladká, lesklá, zelenožltá, pri plnej zrelosti svetložltá, na slnečnej strane niekedy jemne červenkastá s hnedými bodkami. Šupka len málo voní. Dužina je žltobiela, niekedy so zeleným nádychom, kyprá, mäkká, jemnozrnná, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, osviežujúca, jemne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, len nepatrne korenistá, nie typicky renetovitá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva od konca októbra, vydrží uskladnená do začiatku januára, prípadne až do februára, pri skladovaní nevädne. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na spracovanie na mušty či víno, ale aj na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené v stredných a vyšších, chladnejších polohách, nie príliš teplé a suché, lebo tam predčasne dozrieva a opadáva, ani uzavreté, vlhké s ílovitou pôdou, lebo tam trpí chrastavitosťou a rakovinou. Najlepšie sú priepustné, mierne vlhké pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a silne mrazuodolná v kvete. V nevhodných polohách málo až veľmi málo odolná voči chrastavitosti a múčnatke, ale aj monilióze či rakovine, je náchylná na horkú hnilobu plodov a na napadnutie vlnačkou krvavou.

Mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade solitérneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

Strom kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v chocholíkoch. Plodnosť je neskorá (vo veku 10-20 rokov), úrodnosť bohatá.

Plod je guľovitá až hruškovitá malvica (veľkosť 2- 4cm), v čase zrelosti žltá - červenožltá - zelenkasto hnedá, bodkovaná. Dozrieva koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. 

Plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Známe sú i viaceré liečivé účinky plodov a kvetov.

Teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

Samoopelivá. 

Oskoruše boli v minulosti využívané ako stromy určujúce hranicu pozemkov. Dnes je ich výskyt ojedinelý, stávajú sa symbolom kultúrneho dedičstva a vďaka svojej dlhovekosti naším odkazom pre ďalšie generácie.

PÔVOD: neznámy, zrejme veľmi stará odroda, ako pôvod je uvádzaný Balkán, Pobaltie či Nemecko, Koblenz, zámok ríšskeho kniežaťa, kde bola pestovaná už v 17. storočí. Synonymá: Pomme de Prince verte, Green Prince, Kempes Pauliner.

RAST: veľmi bujný, vytvára vysoko guľovité, neskôr plochejšie až mierne previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro až neskoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť Aderslebenský kalvil, Åkerö, Banánové zimné, Batul, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Červené tvrdé, Čistecké lahôdkové, Dukát, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Idared, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Kráľovnino, Krasokvet žltý, Londýnske, Parména šarlátová, Peasgoodovo, Red Delicious, Rubín, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Starking, Starkrimson Delicious, Šampión, Švajčiarske oranžové, Virginské ružové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové atď. 

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, dosť pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 150 g), plocho guľovité až guľovité, nesúmerné, niekedy splochými rebrami. Šupka je hrubá, jemná, ale pevná, hladká, lesklá, polomastná, dlho žltozelená, až zjari žltne, niektoré plody majú na slnečnej strane menšie hnedočervenkasté, rozmyté líčko s bielymi lenticelami a pehami. Dužina je zelenkastá, dlho tuhá, chrumkavá, veľmi šťavnatá, na vzduchu nehnedne. Chuť je dlho kyslá, ale po dozretí kyslosladká, bez výraznej korenitosti či vône, ale príjemne osviežujúca.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici až koncom októbra. Konzumne plody dozrievajú podľa polohy a priebehu počasia počas pestovania v januári až marci a vydržia uskladnené v chlade do mája, júla či ešte dlhšie. Plody predčasne nepadajú. Stredne dobre znášajú prepravu, pri skladovaní navädnú a nehnijú, nestrácajú chuť. 

VYUŽITIE: mohutný strom s kvetmi atraktívnymi pre opeľovače sa hodí do väčších záhrad, sadov, na pastviny, včelnice, do vetrolamov, alejí a stromoradí. Plody sú vhodné najmä na kuchynské spracovanie, teda pečenie, výrobu výživ, džemov, kompótov, sušenie, výrobu vína, ale aj na priamy konzum, najmä po ošúpaní.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, znesie aj suchšie piesočnaté či kamenité pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete, silne vetruodolná, silne odolná voči chrastavitosti, stredne až silne voči múčnatke.

PÔVOD: Francúzsko, Angers, stará odroda pestovaná už možno v 15. storočí. Často využívaná aj ako podpník pre hrušky a označovaná vtedy ako dula A / (EM) quince A, MA či Pillnitz R 5.

RAST: bujný až stredne bujný, dorastá do 4-6 m. Potrebuje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho (9-11 dní). Vhodné opeľovače napr.: Bereczki bőtermő, Champion, Konstantinopolská, Mezőtúri.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 195-221 g, ale aj 340 g), variabilného tvaru. Šupka je citrónovožltá a plstnatá, v plnej zrelosti intenzívne zlatožltá, oplstenie sa stráca. Dužina je žltobiela, tuhá, silne aromatická. Chuť je po tepelnom spracovaní veľmi príjemná, kyslastá, voňavá. 

DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne v polovici októbra.

VYUŽITIE: výborná na tepelné spracovanie na tzv. dulový syr, marmeládu, výživy, kompóty, ale aj na mušt, víno, destiláty, likéry či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda dobre priepustná, ale nemá rada suché, vápenité pôdy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, ako všetky duly kvitne neskoro, takže väčšinou uniká neskorým jarným mrazom. Je odolná voči agrobakterovi (Agrobacterium tumefaciens), stredne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), voči vápniku v pôde, suchu a vysokej hladine podzemnej vody.

PÔVOD: neistý, zrejme z ČR, ale možno aj z Nemecka. Už začiatkom 19. storočia ju mal v zbierke v Poděbradoch pomológ dekan Matěj Rössler. V nemčine sa volá Troprichters schwarze Knorpelkirsche, čo poukazuje aj na jej čiernu farbu v plnej zrelosti.

 
RAST: najskôr stredne bujný, potom slabší. Vytvára vysokokužeľovité, stredne veľké, redšie koruny. Postranné konáre sa skláňajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Thurn-Taxis (Schneiderova), Hedelfingenská. Je nekompatibilná s Karešovou.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6 g), srdcovité, veľkosť závisí veľmi od stanovišťa a starostlivosti. Zadná strana je vypuklá, predná sploštená. Šupka je stredne hrubá, tmavočervená, v plnej zrelosti až červenohnedá, takmer čierna, miestami so svetlejšími bodkami. Dužina je stredne tuhá (polochrupka), v plnej zrelosti až mäkká, tmavočervená, šťavnatá, šťava silne farbí. Chuť je kyslosladká, v plnej zrelosti výborná, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom 3. a začiatkom 4. čerešňového týždňa, v závislosti od lokality a priebehu počasia niekedy koncom júna. Plody už napáda vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.

 
VYUŽITIE: Veľmi vhodná na priamy konzum, ale aj na kompóty, džemy, marmelády, sirupy, ale aj destiláty a na sušenie. Plody sú stredne dobre až dobre skladovateľné a prepravovateľné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s piesčitohlinitou alebo hlinitou, dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou, v suchých pôdach sú plody malé.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov, ale odolná voči monilióze.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda, známa zrejme už pred 17. storočím. V 18. storočí sa rozšírila z Francúzska ako Beurré gris. Je známa aj ako Šedivka, Škaredka, Smolnica.
RAST: bujný, vytvára široko rozložité, vznosné koruny. Listy sú tmavozelené, miskovito prehnuté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka,Esperenova bergamotka, Hardyho maslovka, Madame Verté, Parížanka.

 
PLODNOSŤ: neskoršia (po 10. roku po výsadbe), vysoká až po 15. roku, pravidelná.

 
PLODY: malé, kužeľovité až baňaté, nesúmerné. Šupka je hrubá, kožovitá, žltozelená až hrdzavá, pokrytá šedobielymi lenticelami, niekedy s červenkastým líčkom. Dužina je matne biela, pod šupkou zelenkastá, maslovitá, šťavnatá, v okolí jaderníka mierne zrnitá. Chuť je sladkokyslá, korenistá, aromatická po živici, veľmi príjemná, delikátna.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, konzumne dozrieva po pár dňoch, vdrží asi 2 týždne po zbere.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu džemov, kompótov a destilátov, ale aj na pečenie, sušenie a muštovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, odroda nenáročná na klímu a kvalitu pôdy, hoci preferuje hlboké a výživné, darí sa jej i vo vyšších polohách. Iba vo veľmi ílovitých pôdach plody praskajú. Je vhodná do stromoradí, alejí, sadov.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, ale náchylnejšia na daždivé počasie počas kvetu. Odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Slovensko, Čachtice, sad Kút, zrejme náhodný semenáč, prípadne získaný ako potomok slivky privezenej z Bosny v 40. rokoch 19. storočia čachtickým farárom Urbanovským. V Čachticiach bola známa pod menom "ščepená" a šíril ju najmä Jozef Masárik. Prvýkrát na ňu verejne upozornil Jozef Linduška v časopise Slovenské ovocinárstvo, vedel o nej už pred ním štátny inšpektor ovocinárstva Viktor Buchta, ktorý jej vybral aj meno. 

RAST: v mladosti bujný, ale skoro vstupuje do plodnosti, takže skoro ustáva a tvorí menšie, nepravidelnejšie, často až vidlicovité koruny. Má elipsovité, tmavozelené listy a biele, mäkké drevo, čím sa líši od Bystrickej, ktorá má listy svetlozelené a drevo červené a tvrdé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne niekoľko dní pred Bystrickou.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, striedavej veľkosti bez usmernenia rezom a prihnojovania, len zriedkavo vynechá. Dospelý strom urodí aj 200 kg ovocia.

PLODY: su stredne veľké až veľké, baňatejšie. Šupka je modrošedá. Dužina je zelenožltá, šťavnatá, polotuhá, na dobrom stanovišti sa pri dozrievaní ľahko oddeľuje od kôstky. Chuť je mierne korenistá, sladkokyslastá.

DOZRIEVANIE: skoré, koncom júla, začiatkom augusta.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, výživy, pečenie či sušenie a na výborný destilát.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou a úrodnou pôdou kvôli vysokej plodnosti.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je stredne až vyššie tolerantná voči šarke a stredne a vyššie odolná voči monilióze plodov (Monilinia fructigena).

PÔVOD: Francúzsko, oblasť Languedoc-Roussillon vo východných Pyrenejách, objavila sa okolo roku 1830 ako náhodný semenáč.

 
RAST: stredne bujný, stredne vzpriamený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3. roku po výsadbe), vysoká, relatívne pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, guľaté. Šupka je svetlooranžová s karmínovočerveným líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá až mäkká, šťavnatá. Chuť je vynikajúca, sladká, výnimočne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom júla až začiatkom augusta.

 
VYUŽITIE: vynikajúca na priamy konzum, výrobu džemov, výživ, destilátov, v nie úplne zrelom stave aj kompótov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou, dobre odvodnenou pôdou. Vhodná skôr do teplých oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, stredne až menej tolerantná voči šarke, stredne až silnejšie odolná voči hubovým chorobám, silne odolná voči bakteriálnej škvrnitosti listov spôsobovanej baktériou Pseudomonas syringae.

PÔVOD: ČR, náhodný semenáč nájdený na hraniciach s Rakúskom neďaleko Valtíc okolo r. 1955 a vybraný na Šľachtiteľskej stanici vo Valticiach, registrovaný v roku 1971.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, koruny vytvára široké, guľovité až rozložité, riedke, mierne previsnuté. Kostrové konáre rastú mierne šikmo hore a dobre obrastajú slabšími postrannými konármi. Raší neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, samičie kvety rozkvitajú 5-8 dní po začiatku kvitnutia samčích jahňád, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Mars, prípadne Lake.

 
PLODNOSŤ: skorá (2.-3. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná, spoľahlivá. Plodí najmä na konci jednoročných výhonov.

 
PLODY: veľké (priemerne 14,5-15,7 g, 45,5x37x34 mm), široko vajcovité až oválne, s nepatrnou špičkou. Rubina je stredne hrubá, tmavozelená so svetložltými bodkami, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je stredne hrubá, polopapierová, jemne zvrásená, šedohnedá, stredne dobre až veľmi dobre lúskateľná. Jadro je veľké (51-58 % hmotnosti plodu), svetlohnedé až hnedé, veľmi dobre vypĺňa škrupinu. Chuť je mierne sladkastá, aromatická, výborná a lahodná najmä v čerstvom stave, v suchom stave má viac horkosti.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, začiatkom 3. dekády septembra, dozrieva rovnomerne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum čerstvých jadier a spracovanie sušených, najlepšie v zmesi s inými odrodami. Jadrá obsahujú veľa vody, treba ich rýchlo vysušiť. Pri skladovaní nezosychá, ale môže sa čiastočne otvárať.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlbšia, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Neznáša príliš vysokú hladinu podzemnej vody, ale je náročný na vlahu v čase rastu a najmä dozrievania plodov. Vhodný do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve, neskoro raší, takže väčšinou nebýva poškodzovaný neskorými jarnými mrazmi. Počas vegetácie je náchylnejší na antraknózu, hnednutie a následné vysychanie jadier. Pri nadbytku dusíka sa môžu prejavovať príznaky nadmernej papierovitosti, keď škrupina na niektorých plodoch úplne chýba.

PÔVOD: Nemecko, Ersingen pri Pforzheime, nájdená ako náhodný semenáč okolo roku 1890.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredne bujný rast. Bohaté olistenie, listy sú veľké a nápadne svetlé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro. 

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (dĺžka cca 5 cm), tvar pravidelný, oválny, s krátkou stopkou. Šupka je hnedomodrá až modročervená, miestami výrazne bodkovaná i hrdzavá, osrienená, dá sa stiahnuť. Dužina je mäkká, šťavnatá, zelenožltá, sladkokyselkavá, korenistá, v plnej zrelosti sa dobre oddeliteľná od kôstky.

DOZRIEVANIE: v teplých polohách od polovice júla, inde začiatkom augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a zaváranie či výrobu džemov a lekvárov, pečenie. 

STANOVIŠTE: živné pôdy a skôr vlhkejšie ako suchšie pôdy, teplejšie polohy.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť kvetu voči jarným mrazom, málo náchylná na praskanie plodov, spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Kanada, Vineland, Horticultural Research Institute of Ontario, vyšľachtená v roku 1967 ako kríženec odrôd Imperial Epineuse a Grand Duke.

 
RAST: stredne bujný až bujný, habitus vzpriamený až polovzpriamený, neskôr až rozložitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodní opeľovači: Stanley, Opal, Cárska, Čačanská rodná, Duranzia, Hamanova.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, elipsovité, nesúmerné. Šupka je tenká, osrienená, pod ňou fialovomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca. Dužina môže v horších rokoch na kôstke čiastočne držať. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, asi 7 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, destiláty, na pečenie či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodnú, dostatočne vlhkú, hlinitú pôdu. Vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, menej tolerantná voči šarke, na listoch má málo prejavov, na plodoch viac, je náchylnejšia na poškodenie plodov moníliovou hnilobou (Monilinia fructigena), treba ich pri vyššej úrode pretrhať, lebo rodí v zhlukoch.

PÔVOD: neznámy, možno Nemecko, je to veľmi stará odroda popísaná prvýkrát zrejme už v 15. storočí. Synonymá: Jeptiška, Cikán, Kominík, Roter Eiserapfel, Rother Calvillartiger Süssapfel, Eiser rouge, Durable trois ans, Roter drei Jahre dauernder Streifling, Paradiesapfel, Vittaria succulenta, Arsapple, Bamberger, Cristapfel, Elizer rosu, Herzapfel, Hunt’s Royal Red, Jarnapple, Kloserapfel, Kloster Apfel, Kohlapfel, Nagelsapfel, Rahmapfel, Red Eisen, Rother Backapfel, Schornsteinfeger.

RAST: je veľmi bujný, vytvára plocho guľovité až široko rozložité koruny. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro až veľmi neskoro a je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Berlepschova reneta, Coxova reneta, Ontario, Parména zlatá zimná, Ušľachtilé žlté, Zuccalmagliova reneta atď.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká až vysoká, pravidelná, každý druhý rok však vyššia. nasadzuje po jednom plode v súkvetí.

PLODY: sú stredne veľké až väčšie (priemerne 130 g), tupo kužeľovité, pri kalichu mierne rebrovité, nesúmerné, s jednou polovicou často menšou, tvarovo menej vyrovnané, veľkostne vyrovnané. Šupka je hrubá, hladká, polomastná, najskôr zelenožltá, ale skoro celá prekrytá červenou farbou, ktorej pásiky na podkladovej farbe sú zreteľné len na zatienenej strane, s výraznými, hrdzavými, bielo vrúbenými lenticelami po celom plode. Čerstvo obrané plody zo stromu sú výrazne svetlošedo až fialovo osrienené. Dužina je zelenobiela, neskôr žltkastá, hrubozrnná, tuhá, menej šťavnatá, nevoní a na vzduchu hnedne. Chuť je po dozretí sladká, málo kyslá, menej výrazná, takmer bez korenitosti. 

DOZRIEVANIE: zber v polovici až koncom októbra, konzumne dozrieva v januári, uskladnená v chlade vydrží do mája či z chladných polôh a v dobrom uskladnení až do ďalšieho zberu či dlhšie. Plody predčasne nepadajú vo vetre, len v suchu. Neotláčajú sa, dobre znášajú prepravu, pri skladovaní nevädnú a nehnijú.

VYUŽITIE: mohutný strom s kvetmi atraktívnymi pre opeľovače sa hodí do väčších záhrad, sadov, na pastviny, včelnice, do vetrolamov. Plody sú vhodné najmä na kuchynské spracovanie, teda pečenie, výrobu výživ, džemov, kompótov, sušenie, výrobu vína, menej na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, vzdušné, je menej náročná na polohu. Preferuje dostatočne vlhké, stredne ťažké až ťažšie, úrodné pôdy, neznáša len vyslovene mokré pôdy, kde môže trpieť rakovinou. Dobre znáša zatrávnenie po vstupe do plodnosti. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je dobre odolná voči vetru, stredne odolná voči chrastavitosti, múčnatke a rakovine.

PÔVOD: Anglicko, Sawbridgeworth, vypestoval ju Thomas Rivers zo známej škôlky Rivers ako semenáč neznámeho pôvodu, v r. 1895 získala ocenenie britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti a v r. 1901 ju uviedli na trh.

RAST: slabý až stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Bystrická, Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, niekedy mierne striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (65-85 g), podlhovasté, nesúmerné. Plodí v zhlukoch. Šupka je pod svetlomodrým osrienením fialová. Dužina je žltozelená až svetložltá, stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkastá až sladká, lepšia z priaznivých polôh a v dobrej sezóne. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: je neskoré až veľmi neskoré, zároveň s Bystrickou, teda v 1. a 2. dekáde septembra, dozrieva krátko, maximálne týždeň, treba vystihnúť čas zberu, aby plody neprezreli a nezmúčnateli na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie, len do slivkových gulí a buchiet je priveľká.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročná na pôdu, vyžaduje hlbokú, úrodnú, zásobenú vlahou. Je vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh s ohľadom na čas dozrievania a náchylnosť na moniliózu pri vysokej hustote plodov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, tolerantná voči šarke, prejavuje sa len v malej miere na listoch, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Poľsko, arborétum Bolestraszyce, náhodný semenáč nájdený v zámockom parku, novšia odroda. Pomenovaný po poľskom botanikovi Józefovi Paczoski.

RAST: stredne bujný rast a rozložitý habitus, dorastá do výšky 6 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké (priemerne 2,9 g, 2,6 cm), predĺžené hruškovité až fľaškovité, červené, príjemne sladkokyslé s vysokým obsahom cukru (12 %) a stredným obsahom kyselín (2,7 %). Kôstka je v pomere k hmotnosti plodu veľká (14 %) a zle sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v septembri.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Nemecko, Technická vysoká škola v Geisenheime, v r. 1994 ju vyšľachtil Helmut Jacob ako kríženec odrôd Domáca veľkoplodá a Valor. Je to licencovaná podoba odrody Kulinaria.

RAST: slabý až stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá až čiastočne samoopelivá, kvitne veľmi skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná, nemá sklony k striedaniu.

PLODY: veľké (priemerne 35-40 g), pretiahnuté, nesúmerné. Šupka je pod osrienením fialovomodrá. Dužina je žltozelená až žltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí až veľmi sladká (22-32 °Brix), veľmi aromatická, plná, výborná až vynikajúca. Kôstka je dobre odlučiteľná od dužiny, len ojedinele môže na jej rebrách ostávať.

DOZRIEVANIE: je počas veľmi dlhého obdobia, od konca augusta až do začiatku októbra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište, ale podobne ako ostatné slivky preferuje hlboké, vlhké, ale dobre odvodnené, úrodné pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh, do vyšších na chránené miesta.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, silne odolná voči monilióze (Monilinia laxa), červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum) a suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophila).

 PÔVOD: Moldavsko, Kišinev, Ovocinársky inštitút, vyšľachtená ako kríženec odrôd Viennská x Decana N.Krier v roku. Synonymá: Novembra, Xenia.

RAST: umiernený, tvorí bohato rozvetvené pyramidálne koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Rozkvitá skoro a kvitne dlho. Vhodné opeľovače napr.: Blanka, David, Konferencia a iné skoro a stredne skoro kvitnúce odrody.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, vyžaduje prebierku plodov.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (300-400 g, niekedy až 700 g), hruškovitého tvaru. Šupka je žltozelená, najmä pri kalichu môže byť pokrytá hrdzou. Dužina je veľmi šťavnatá, sladká, rozplývavá. Chuť je výborná s výraznou arómou.  

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrievajú v novembri, vydržia uskladnené v chlade do januára či až do mája.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, výživy, na pečenie, sušenie, muštovanie či výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je silne odolná voči chrastavitosti a bakteriálnej spále, vyššie odolná voči hrdzi hruškovej, stredne odolná voči sadzovitosti, menej voči mére hruškovej a voči roztočovi vlnovníku hruškovému (Eriophyes pyri).

PÔVOD: Francúzsko, Rouen, škôlka Boisbunelových, semenáč neznámeho pôvodu vysiaty v r. 1845. Prvýkrát rodila v r. 1855. Synonymá: Krassanská, Bergamotka krasanská, Edelcrassane, Passe Crassane.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Tvorí malé ihlanovité koruny s hojnými, drobnými postrannými konármi a množstvom krátkeho plodonosného obrastu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Dekanka Robertova, Dekanka zimná, Esperenova bergamotka, Pstružka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 150-300 g, ale aj 800 g), tvarovo podobné až jablku, niekedy sú však ku špičke pretiahnuté, povrch majú často zhranatelý, niekedy aj s plytkou pozdĺžnou ryhou. Šupka je hrubá, matná, mierne drsná, pri zbere zelená, neskôr žltozelená, na slnku zlatožltá, s množstvom nerovnakých, svetlohrdzavých lenticiel, často sú plody hrdzavé pri kalichu, menej pri stopke, niekedy sú hrdzavé celé plody. Dužina je žltkastá, jemná, rozplývavá, šťavnatá. Chuť je výborná, sladká, jemne kyslastá, príjemne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, čo najneskôr, konzumne dozrieva v decembri až januári, vydrží uskladnená až do marca či dokonca apríla. Predčasne obratá vädne či dokonca ani nezmäkne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako lahôdka, ale aj na všestranné spracovanie na džemy a lekváre, výživy, destiláty, mušty, kompóty, na pečenie a sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, s teplou, priepustnou, ľahšou hlinitou pôdou. V studenej, ťažkej, nepriepustnej pôde majú plody podradnú chuť. Je vhodná len do najteplejších polôh, najlepšie chránených záhrad a k múrom.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, málo mrazuodolná a dažďuodolná v kvete, náročná na teplo. Silne odolná voči chrastavitosti, trpieť ňou môže len v nevhodných polohách a rokoch. Je aj silne odolná voči monilióze plodov. Vyhľadáva ju plodomorka hrušková (Contarinia pyrivora), najmä v zatrávnených sadoch.

PÔVOD: Belgicko, Tournai, vypestoval ju okolo r. 1840 ako náhodný semenáč M. Norbert Daras de Naghin v Tournai neďaleko francúzskych hraníc, kde bola v r. 1858 predstavená na výstave. Z genetických testov vychádza, že je potomkom Hardenpontovej. Synonymá: Naghinova maslovka, Nanghinova maslovka, Nanghinova, Beurré de Naghin, Naghins Butterbirne, Nanghins. Butterbirne.

 
RAST: bujný, vzpriamený. Vytvára široké pyramidálne koruny. Charakteristický je jej úzky tmavý list, ktorý pripomína list rododendronu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, každý druhý rok vysoká.

 
PLODY: veľké, baňaté až guľovité, takmer hladké. Šupka je hrubá, matná, tuhá, kožovitá, pri zbere zelená, v konzumnej zrelosti zelenožltá, jemne bodkovaná, bez líčka. Dužina je biela, často aj žltkastá, maslovitá, často len polorozplývavá, šťavnatá. Chuť je príjemná, sladkokyselkavá, mierne korenistá. Sklon k otlačeniu je veľmi malý, k hnednutiu dužiny malý, ku kamienkovitosti stredný.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri až februári.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, mušty, výživy, džemy a lekváre, destiláty, pečenie a sušenie. Prepravu znáša dobre nielen hneď po zbere, ale aj v čase konzumnej zrelosti. Dobre sa skladuje.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Vyžaduje dobrú, priepustnú a dostatočne vlhkú a výživnú pôdu. Je vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne v kvete. Je silne odolná voči monilióze, vyššie odolná voči chrastavitosti, tá ju môže potrápiť v uzavretých, vlhkých, studených polohách.

PÔVOD: Holandsko.

 
RAST: robustný, vytvára plocho guľovité, vzdušné trsy s malým počtom listov. Odnožuje slabo, nezahusťuje porast, ktorý je prehľadný a preto sa plody dobre zbierajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: sú veľmi veľké, stredne ťažké (25-30 g), pravidelne kužeľovité oranžovočervené. Majú často vzpriamený kalich a pod ním sa často tvorí biely límec. Plody sú veľmi pevné a pekné na pohľad. Ich chuť je vynikajúca, veľmi šťavnatá.

 
DOZRIEVANIE: neskoro, od 2. júnového týždňa po 2. júlový týždeň, začínajú týždeń po odrode Sonata a významne predlžujú sezónu.

 
VYUŽITIE: priamy konzum a mrazenie.

 
STANOVIŠTE: vyžaduje ľahšie piesčitohlinité pôdy dobre zásobené živinami.

 
ODOLNOSŤ: citlivejšia na pleseň šedú a múčnatku.

PÔVOD: Rumunsko, semenáč neznámeho pôvodu, dedinka Cenad v okrese Timiș na SZ krajiny na hraniciach s Maďarskom.

RAST: bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro až stredne skoro, kratšie.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká celkovo aj na objem koruny stromu.

PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 81,8 g), guľovité až oválne, asymetrické. Šupka je hrubá, jemne plstnatá, oranžová a na slnečnej strane približne z 50 % prekrytá karmínovočerveným líčkom s tmavočervenými bodkami, veľmi atraktívna. Dužina je stredne tuhá až mäkká, stredne šťavnatá. Chuť je výborná, vyvážene sladkokyslá, podobná Maďarskej. Pomer cukrov je 15,3 % a kyselín 1,37 %. Kôstka má priemerne 4,7 g (5,7 % hmotnosti plodu) a je dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne 4 dni po Maďarskej, teda od 2. polovice júla.

VYUŽITIE: strom je okrasný najmä skoro kvitnúcimi kvetmi atraktívnymi aj pre opeľovače a neskôr aj listami či plodmi. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, lekváre, výživy, pálenku či kompóty alebo na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, stredne v kvete a silne v mladých plôdikoch. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), tolerantná voči šarke a voči hube Cytospora cincta, ktorá spôsobuje cytospórové odumieranie, málo odolná voči suchej škvrnitosti listov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: USA, Indiana, Rushville, bola vybraná z náhodných semenáčov W. B. Wardom  v roku 1950.

RAST: umiernený, je to menší strom s pyramidálnou korunou dorastajúci do výšky asi 4 m. Má veľké, voňavé, previsnuté listy dlhé 10-30 cm, s jemným bielym oplstením na vrchnej strane a hrdzavým na spodnej. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne čiastočne samoopelivá, jednodomá, s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá. Istejšia a vyššia úroda je v prítomnosti inej odrody. Kvitne v rámci asímín skoro, teda väčšinou v priebehu apríla, prípadne začiatkom mája, počasa asi 3 týždňov. Vhodné opeľovače: napr. Shenandoah, Davis, Honey Dew, NC-1.

PLODNOSŤ: je celkovo stredne vysoká (priemerne 164 kg/strom/10 rokov pestovania s priemerom 103 plodov na rok), striedavo vysoká medzi rokmi.

PLODY: sú stredne veľké až veľké, (priemerne 170 g,  najmä škále 138-207 g, najväčšie plody aj 340 g),  oválne až guľaté. Šupka je hladká, zelená, v plnej zrelosti až do žlta, v mieste otlačenia hnedá. Dužina je svetložltá, krémová, konzistencie pudingu, nie príliš mäkká a v porovaní s inými odrodami dosť šťavnatá (priemerne 66,8 % z hmotnosti plodu), s malým počtom veľkých, nejedlých semien, ktoré sa ľahko odstraňujú (cca. 10 %). Chuť je príjemná, jemne sladká, mix melónu, manga s príchuťou vanilky a kokosu. Cukornatosť je priemerne 19,7-20,7 %.

DOZRIEVANIE: skoré, obykle od 2. dekády septembra do 2. dekády októbra s najvyššou úrodou koncom septembra. Plody sa zbierajú po prirodzenom opadnutí na zem a uskladňujú do konzumnej zrelosti, ktorá nastáva po pár dňoch.

VYUŽITIE: Strom je veľmi dekoratívny, s krásnymi, zvončekovitými kvetmi rozkvitajúcimi ešte pred olistením a s prevísajúcimi, veľkými, exoticky pôsobiacimi listami. Kulinárne využitie: plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu zmrzlín, džúsov, výživ či marmelád. Liečivé využitie: plody ako jemné preháňadlo, podobne ako slivky. Listy sú močopudné, používajú sa externe na vredy a abscesy. Technické využitie: lyko sa používalo na výrobu silných lán a šnúr. Jedovaté semená majú insekticídne vlastnosti. Zo zrelej dužiny plodu sa môže získať žlté farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najmä mladšie rastliny lepšie znášajú polotienisté miesta. Pôdu preferuje dostatočne odvodnenú, ale vlhkú pôdu, neznáša ťažkú, ílovitú, znesie aj kyslejšiu pôdu, stredne dobre znáša zásaditejšiu pôdu, ale nie zasolenie. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C, kvety môžu poškodiť už slabšie mrazy. Dobre toleruje kyslejšiu pôdu, stredne dobre zásaditejšiu, neznáša zasolenie pôdy, stredne dobre znáša sucho. U nás nezvykne trpieť škodcami či chorobami, ale jej plody sú atraktívne nielen pre nás.

PÔVOD: neznámy, zrejme z Francúzska, je to veľmi stará odroda, minimálne 300 rokov stará. Synonymá: Raná královská amarelka, Amrhele, Hamrle, Špunky, Zvonky, Amarelle, Königliche Amarelle, Cerise de Montmorency, Royale, Amarelle Royale Hative, Coularde a Longue Queue, Sussex, Kentish, Virginian May.

RAST: v mladosti veľmi bujný, po vstupe do skorej plodnosti ustáva, kostrové konáre treba primerane (ani príliš veľa, ani príliš málo) zakrátiť, aby zmocneli a nevyhoľovali. Tvorí menšie, guľovité, redšie koruny. Dožíva sa vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá alebo čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Morela neskorá, Ostheimská, Španielska.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké až menšie (priemerne 3-4,5 g, niekedy až 5,5 g), guľovité až plocho guľovité. Šupka je krásne červená, priesvitná, s dozrievaním tmavne a stráca priesvitnosť. Dužina je mäkká, veľmi jemná, žltkastá, šťavnatá, s nefarbivou šťavou, je to amarelka. Chuť je kyselkavá, v plnej zrelosti príjemne sladkokyslá, pikantná, veľmi dobrá. Dužina sa dobre oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v 2.-4. čerešňovom týždni, obvykle v 2. polovici júna. Plody na strome vydržia bez poškodenia asi 3-4 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a na sušenie, výrobu kompótov, destilátov či svetlejších džemov. Len ešte tvrdé plody dobre znášajú dopravu.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, jej priepustnosť, teplota aj vlhkosť sa však prejavujú na kvalite aj veľkosti plodov, ba aj úrodnosti. V úrodných, dostatočne vlhkých pôdach sa jej najlepšie darí na višni, v suchých, kamenistých naopak na vtáčnici, na mahalebke sa jej darí vo všetkých pôdach, ktoré nie sú príliš mokré. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, náchylnejšia len na poškodenie dažďom počas kvitnutia, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a dobre odolná voči praskaniu plodov a moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena).

PÔVOD: Nemecko, Stuttgart, Univerzita Hohenheim, vyšľachtil ju Dr. Walter Hartmann ako kríženca odrôd President x Auerbacher v roku 1980.

RAST: bujný, v plnej plodnosti stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro až stredne skoro.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 30,4 g), vajcovité, nesúmerné. Šupka je pod osrienením fialovomodrá, tenká, stredne dobre oddeliteľná od dužiny. Dužina je žltozelená až zlatožltá, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, dobre aromatická, výborná, len šupka je kyslejšia. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, asi 33 dní pred Bystrickou, teda na konci júla až na začiatku augusta.

VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum aj všestranné spracovanie na sušenie, pečenie, výrobu džemov a lekvárov, kompótov, destilátov, do buchiet či guliek.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na stanovište a pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je tolerantná voči šarke. Je stredne odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma rubrum) a silne odolná voči hrdzi (Tranzschelia-pruni spinosae), stredne až menej odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophila) a stredne až vyššie odolná voči monilióze plodov (Monilinia fructigena), stredne až menej odolná voči bakteriálnej nekróze (Pseudomonas syringae).