Ovocie na sušenie

PÔVOD: zrejme Turecko.

 
RAST: stredne silný a vzpriamený, výška stromu je 3,5 - 4,5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Champion, Bereczki bőtermő a Leskovačka. Je dobre nektárodajná pre včely.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (250 g), s tvarom splošteného jablka sýtožltej farby, aromatické, zrelý plod je len málo plstnatý. Dužina je stredne pevná, svetložltá, s intenzívnou vôňou typickou pre dule.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom októbra, vydrží do polovice decembra.

 
VYUŽITIE: použitie univerzálne, je vhodná na prípravu dezertov, džemu, dulového syra, šťavy, kandizovaného ovocia a pod.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, výživná, dobre priepustná pôda.

 
ODOLNOSŤ: menej náchylná na bakteriálnu spálu ako ostatné staršie odrody, dobre mrazuodolná.

PÔVOD: na Slovensku rozšírená v Bielokarpatskom regióne; Ružovka z Bošáce získala v r. 2015 titul “Strom roka” a v roku 2016 sa umiestnila ako tretia v celoeurópskej súťaži.

RAST: bujný rast, vytvára mohutný, majestátny strom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody kvitnúcu v rovnaký čas v blízkosti do cca. 60 m.

PLODNOSŤ: bohatá, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké plody nepravidelného tvaru. Stopka je dlhá, hnedo zelená, drevnatá. Šupka je zelenožltá, na slnečnej strane s karmínovo červeným líčkom, posiata výraznými bledými lenticelami. Dužina je šťavnatá, chuť sladká, vyvážená.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, dozrievanie v priebehu septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum, výroba destilátu, sušenie.

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na stanovište, vhodná do všetkých pestovateľských oblastí na Slovensku.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a chorobám.

PÔVOD: zrejme Rakúsko, okolie Salzburgu, je to veľmi stará odroda, známa už pred rokom 1700. Synonymá: Salcburka, Cibulka, Cikánka, Kysňačka, Braunrote Sommerrusselet, Rote Bergamotte, Zuckerbirne.

RAST: veľmi bujný, tvorí vysoké, ihlanovité, riedke koruny. Stromy sú veľmi dlhoveké.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, údaje o tom, či je dobrým alebo zlým opeľovačom, sa rôznia. Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by nimi mohli byť: Avranšská, Clappova maslovka, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Hardyho maslovka, Charneuská, Jakubka česká, Júlová, Konferencia, Krivica, Le Brunova, Lectierova, Naghinova, Parížanka, Pstružka, Salisburyova, Sixova, Trévouxská. Zrejme tvorí časť plodov aj partenokarpicky, teda bez opelenia.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: malé (priemerne 100 g), cibuľovité či bergamotkové so stredne dlhou, hrubou stopkou, často so závalom. Šupka je tenká, pevná, zelená, pri dozrievaní mierne žltne a na slnečnej strane má hnedočervené líčko, často je plošne či mramorovane pokrytá hrdzou, najmä pri kalichu. Dužina je biela až žltkastá, jemná, veľmi šťavnatá, okolo jadrovníka hrubozrná. Chuť je sladká, jemne kyselkavá, veľmi príjemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber približne v polovici augusta ešte v tvrdej zrelosti, konzumne dozrieva pri chladnom uskladnení po 10-14 dňoch, vydržia maximálne mesiac. Na strome dozrievajú naraz a pri neskorom obratí rýchlo prezrievajú a hniličia, napadajú ich osy.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, destilátov, ale aj muštov či na pečenie a prípravu výživ. Kvôli malej veľkosti nie sú veľmi vhodné na prípravu kompótov. Tesne po zbere dobre znáša aj prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné. Je to odroda vhodná do všetkých pestovateľských oblastí a je málo náročná na pôdu, najlepšie ovocie rodí ale v teplejších polohách s úrodnou pôdou, v horšej pôde môže byť dužina zrnitejšia. Kvôli náchylnosti na chrastavitosť nie sú vhodné len uzavreté polohy so slabým prúdením vzduchu, uprednostňujeme vzdušnejšie, kľudne aj veternejšie polohy a aj korunu udržiavame vzdušnú.

ODOLNOSŤ: v mladosti je síce len stredne mrazuodolná, neskôr však silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete, stredne až menej odolná voči chrastavitosti, najmä v nevhodných, uzavretých polohách.

PÔVOD: Rusko, semenáč neznámeho zrejme z okolia Moskvy už z 18. storočia, kedy bola nazývaná Aporta. Na začiatku 19. storočia ju priviezol škôlkar (James) Lee do Anglicka, kde ju premenoval Alexander I. a odtiaľ sa rozšírila do sveta. Synonymá: Kaiser Alexander, Alexander I., Aporta, Aporta Nalivia.

RAST: bujný, tvorí široko rozvetvené, guľovité, neskôr rozložité koruny. Je veľmi dlhoveká.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Cellini, Croncelské, Discovery, Gascoyneho šarlátové, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Hammersteinovo, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, Jonagold, Kalvil biely zimný, Kidd's Orange, Landsberská reneta, Matkino, Melrose, Ontario, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Reneta šarlátová, Spartan, Wealthy, Zuccalmagliova reneta atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, mierne striedavá, čo sa týka veľkosti úrody.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 230 g, ale aj 600 g), široko tupo kužeľovité. Šupka je jemná, lesklá, polomastná, svetložltá až slamovožltá, skoro celá prekrytá karmínovočerveným pruhovaním a mramorovaním. Dužina je zelenobiela až biela, pod šupkou žltkastá, mäkká, šťavnatá, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je sladkokyslá, len jemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, dozrieva v októbri, uskladnená v chlade vydrží do novembra či decembra.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, sušenie a ďalšie kuchynské využitie ako pečenie, výrobu výživ, kompótov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silnými vetrami, ale dostatočne vzdušné. Pôdu  uprednostňuje ľahšiu, ale dostatočne vlhkú, neznáša suchú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných, ale chránených polôh, kde má aj vyfarbenejšie a zdravšie plody.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej odolná voči chrastavitosti a monilióze plodov v polohách, kde sa zdržiava vlhký vzduch.

PÔVOD: ČR, ako náhodný semenáč ho našli a vybrali pracovníci VŠÚO Holovousy, registrovaný bol v roku 1971.

 
RAST: v mladosti bujný až veľmi bujný, neskôr bujný až stredne bujný. Vytvára vznosné, guľovité, polovzpriamené, riedke až stredne husté koruny. Raší skoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, kvitne stredne skoro. Samičie kvety začínajú kvitnúť pred samčími, ale čas kvitnutia sa čiastočne prekrýva. Na zvýšenie úrody je potrebná prítomnosť inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Apollo, Jupiter.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (v 4. roku po výsadbe), stredne vysoká, takmer pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 12-12,5 g, 13x34,5x32 mm), elipsovité, s nepatrnou až stredne výraznou špičkou. Rubina je hrubá, tmavozelená s tmavohnedými j svetlými bodkami, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je polopapierová, pevná, skoro hladká, svetlohnedá, dobre lúskateľná aj luskáčikom, súdržnosť polovíc je stredná až silná. Jadro je stredne veľké až veľké, vyplňuje celú škrupinu (45-47 % celkovej hmotnosti plodu), je svetlohnedé, niekedy býva mierne zaschnuté. Chuť je pomerne aromatická, sladkastá, dobrá, menej výrazná, ani v suchom stave nie je výrazne horkastá.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, koncom 3. dekády septembra, rovnomerné.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku). Pri skladovaní jadrá mierne zosychajú.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých pestovateľských oblastí. V chladnejších oblastiach môže dôjsť k horšiemu uzatvoreniu škrupinky.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve a keďže skoro až stredne skoro raší, je náchylnejší na poškodenie neskorými jarnými mrazmi. Celkovo je dobre odolný voči chorobám, viac náchylný je len na bakteriózu (Xanthomonas campestris).

PÔVOD: Nemecko, Dessau-Dallnau, našiel ju v r. 1930 učiteľ Ganzer na svojej záhrade ako náhodný semenáč a v r. 1934 ju Heimann uviedol na trh v Blankenburg/Harz. Po ňom má aj svoje alternatívne mená Heimanns Konservenweichsel či Heimanns 23.

RAST: stredne bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,3 g), v mladosti alebo po zmladení až veľmi veľké, guľovité. Šupka je tenká, pevná, lesklá, tmavočervená či hnedočervená, je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená so svetlými žilkami, mäkká až stredne tuhá, (stredne) šťavnatá, šťava je tmavočervená, silne farbí. Chuť je kyslá až kyselkavá, dobre aromatická, dobrá, typicky višňová. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddeľení stopky od plodu z neho nevyteká šťava.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6.-7. čerešňovom týždni, teda v 2. polovici júla, asi týždeň pred Morelou neskorou. Plody vydržia dlho na strome. Sú stredne vhodné na prepravu a skladovanie.

VYUŽITIE: najmä na výrobu kompótov a ďalšie spracovanie na džemy, sirupy a sušenie, menej vhodná na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na stanovište, hoci najlepšie sa jej darí v teplejších polohách s hlinitou až hlinitopiesočnatou pôdou s dostatkom vlahy. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve, stredne až silne mrazuvzdorná v kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a stredne odolná voči monilióze. Je náchylnejšia voči škvrnitosti listov čerešní a višní (Blumeriella jaapii) a voči bakteriálnej spále (Pseudomonas syringae pv. morsprunorum).

PÔVOD: Taliansko, Faver, Valle di Cembra, v provincii Trento ako semenáč odrôd T44L04 Lagorai (materská odroda)×T35L04 (otcovská odroda).

 
RAST: vzpriamený, s oblúkovitými výhonmi pokrytými len malým množstvom tŕňov. Výška rastliny 1,5-2 m, výhonov je na rastlinu pomenej, ale majú bohatý plodný obrast. Rady malín by nemali byť širšie ako 0,5 m, v tejto šírke na dĺžku 1 meter odporúčame maximálne 10-12 výhonov a rozostupy medzi radmi aspoň 3,5-4 m. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká, priemerne 1,4 kg/rastlinu.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 5,5-8 g, 2,6-3x1,8-2,4 cm), mäkšie, jasne červené, s predĺženým kužeľovitým tvarom. Hustá dužina má výbornú malinovú vôňu a sladkú chuť (cca. 10,9 °Brix).

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda v júni, 2. úroda od augusta až do prvých mrazov.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, mrazenie a ďalšie spracovanie na sirupy, džemy, ovocné kože, zmrzliny apod. Plody dobre znášajú prepravu a skladovanie až 6 dní pri 3 °C.

 
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, priepustná a výživná pôda. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: spoľahlivo mrazuodolná. Vysoko odolná voči voške malinovej (Amphorophora idaei), voči odumieraniu malín (Didymella applanata), voči fytoftóre (Phytophthora sp.) a voči plesni šedej (Botrytis cinerea), stredne odolná voči antraknóze (Colletotrichum acutatum) a menej odolná voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium sp.). Prevenciou chorôb je výsadba malín do vlhkej, humusovitej, ale dostatočne odvodnenej pôdy a udržiavanie porastu v odporúčanej hustote.

PÔVOD: Rusko, Moskva, Botanický ústav MGU (Moskovskej štátnej univerzity), výber zo semenáčov v r. 1987.

RAST: stredný, konáre sú stredne tŕnité. Listy sú veľké, tmavozelené, málo striebristé. Dobre znáša zber úrody odrezaním konárikov.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná. Staršie kríky dosahujú úrodu 15-18 kg/rok.

PLODY: stredne veľké (priemerne 0,8 g), oválne, svietivo oranžovočervené, lesklé, aromatické. Majú vysoký obsah karotenoidov (18 mg/100 g), stredne vysoký až vyšší obsah vitamínu C (152 mg/100 g), stredný obsah oleja (5,6 %). Stopka je dlhá 5 mm.

DOZRIEVANIE: začiatkom augusta.

VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, výroba štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výroba kozmetiky.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 2x4 až 3x4 m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Slovensko, Naháč, stará odroda prvýkrát popísaná kňažom Jurajom Fándlym v jeho diele Pilní domajší a poľní hospodár v roku 1792 ako: "ščepi, které ňikda ňebudu kvitnuť, a predca budú mať viborného jablka". Strom tejto odrody sa dochoval do druhej polovice 20. storočia v Naháči pri potoku, odkiaľ zobral vrúble učiteľ v miestnej škole Alojz Kaššák a zaštepil nimi plánku rastúcu v záhrade tejto školy cca. v roku 1957. V roku 2002 bol tento strom vyhlásený za chránený strom. Okrem toho boli neskôr vysadené ďalšie 2 stromy tejto odrody na dvor a do záhrady fary, kde Juraj Fándly kedysi pôsobil.

RAST: stredne bujný až umiernený, vo vyššom veku tvorí previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: tvorí partenokarpické plody bez opelenia. Kvitne stredne skoro, kvety nemajú korunné lupienky ani tyčinky, ale majú znásobené kalíšne lístky a piestiky. Nie sú atraktívne ani pre opeľovače.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: tvarovo aj veľkostne nevyrovnané, ale skôr väčšie (7-8 cm) a guľovité až spološteno guľovité, často nesúmerné. Šupka je žltozelená až žltá, v plnej zrelosti na oslnenej strane prekrytá červeným líčkom, jemne horkastá až trpkastá. Dužina je biela, menej šťavnatá, jemne aromatická, so širokým a veľmi hlbokým kalichom s dužinatými zvyškami kalíšnych lístkov a s jadrovníkom s prázdnymi puzdrami bez jadier. Chuť dužiny je sladkokyslá, menej výrazná. 

DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, uskladnené vydržia do polovice októbra.

VYUŽITIE: strom je botanickou raritou a kultúrnym dedičstvom, plody sú vhodné najmä na spracovanie, napríklad na pečenie, výrobu výživ, džemov, lekvárov či cideru alebo na sušenie. Menej vhodná na muštovanie či priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, zdá sa, že nie je veľmi náročná na pôdu. Vhodná do teplých, stredne teplých a zrejme aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: zdá sa dobre mrazuodolná v dreve aj kvete. Nezvykne trpieť chorobami.

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, vybrali ju ako prirodzenú mutáciu červenoplodej odrody Sugana, ktorá je zas krížencom medzi odrodami Autumn Bliss a Tulameen.

 
RAST: stredne bujný až bujný, veľmi vzpriamený, kompaktný, tvorí len málo (3-4) bočných výhonov. Výhony dosahujú výšku 1,7-2 m, rastlina šírku 0,7-0,8 m. Výhony sú stredne otŕnené.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v máji a júni.

 
PLODNOSŤ:
PLODY: veľmi veľké (priemer 2,8-2,9x 2,6-2,7 cm, priemerne 6 g), kužeľovité až guľaté, s veľmi pevnou šupkou a pevnou dužinou, žltooranžové. Chuť je sladká (priemerne 8,1 °Brix). Veľmi ľahko sa zbierajú.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od polovice augusta do októbra na letorastoch.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči fytoftóre, odolnejšia voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum., náchylnejšia na vírus kríčkovitej zakrpatenosti maliny (RBDV). Stredne až menej odolná voči daždivému počasiu pri dozrievaní, viac ako Autumn Bliss.

PÔVOD: Nemecko, Stuttgart, Univerzita Hohenheim, vyšľachtil ju Dr. Walter Hartmann ako kríženca odrôd Jojo x Haganta v roku 2003, na trh bola uvedená v roku 2014.

RAST: stredne bujný až bujný, s dobrým vetvením a hustým olistením. Ľahko sa tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro až stredne skoro.  

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Na dosiahnutie kvality plodov treba v rokoch s vysokou úrodou urobiť ich prebierku.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 76 g, s rozsahom 53-108 g), oválne. Šupka je pod osrienením tmavomodrá až fialová. Dužina je žltozelená, pevná a šťavnatá, stredne až lepšie oddeliteľná od kôstky. Chuť plne vyzretých je veľmi dobrá, so strednou až vysokou cukornatosťou (17-22,7 °Brix) a vyváženou vôňou.  

DOZRIEVANIE: stredne neskoré až neskoré, od konca augusta do polovice septembra. Plody treba nechať plne vyzrieť na strome, nezrelé plody sú horkasté. Ľahko sa zbiera a má dobrú trvanlivosť.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum, ale aj na sušenie, pečenie, výrobu výživ, džemov, lekvárov, kompótov či destilátov. Kvety sú atraktívne pre rôzne opeľovače.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom. Pôdu preferuje dobre zásobenú vlahou, ale priepustnú, nepremokrenú, hlinitú, piesočnato-hlinitú či hlinito-piesočnatú.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, stredne až menej mrazuodolná v kvetoch. Je spoľahlivo odolná voči šarke na báze hypersenzitivity, dobre odolná voči monilióze (Monilinia spp.), červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum) a suchej škvrnitosti listov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: Austrália, Eastwood v štáte Nový južný Wales, náhodný semenáč, zrejme potomok odrody French Crab, ktorú kúpila Maria Ann Smithová od sadára Thomasa Lawlessa z Tasmánie na trhu v Sydney a vypestovala na svojej záhrade. Prvýkrát rodila v roku 1868. Rodina Smithových začala jabloň propragovať s menom Smith’s Seedling (Semenáč Smithových) a v roku 1890, 20 rokov po smrti pani Smithovej, bola predstavená na výstave Castle Hill Agricultural and Horticultural Show. V roku 1895 ju Albert Benson, ovocinársky expert Ministerstva poľnohospodárstva Nového južného Walesu, pomenoval Granny Smith a na výskumnej stanici Bathurst Experimental Station sa vo veľkom začala množiť. Synonymá: Smith's Seedling.

RAST: stredne bujný a vzpriamený až rozložitý so strednou tendenciou k prevísaniu konárov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, rozkvitať začína skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Bismarckovo, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, Dukát, Florina, Golden Delicious, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Míšeň jaroměřská, Signe Tillisch, Spartan, Šampion, Vejlímek červený, Worcesterská parména, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká, pravidelná s menšou tendenciou k preplodzovaniu a následnej striedavej plodnosti. Rodí na jednoročných a dvojročných prevísajúcich konároch.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité až kužeľovité, niekedy s menej výrazným rebrovaním. Šupka je hladká, pevná, výrazne zelená s nápadnými svetlými lenticelami, niekedy s purpurovohnedým líčkom, mierne voskovitá. Dužina je zelenobiela, pevná, hrubozrnná, krehká, šťavnatá. Chuť je kyslosladká, osviežujúca, dobrá až veľmi dobrá podľa klimatických podmienok.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, od kvitnutia po zber asi 180-210 dní, plody sa zbierajú koncom októbra až začiatkom novembra, čo najneskôr, ale tak, aby neomrzli. Konzumne dozrievajú až vo februári a veľmi dobre sa skladujú v dostatočne chladnom uskladnení, z vhodných polôh vedia čerstvé vydržať až 9 mesiacov.

VYUŽITIE: najmä na pečenie, sušenie, po plnom vyzretí aj na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné, ale chránené pred silným vetrom. Pôdu preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú. Vhodná do teplých polôh s dostatočne dlhou vegetačnou dobou. 

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete. Stredne odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na moniliózu, múčnatku a bakteriálnu spálu (Erwinia amylovora).

PÔVOD: Japonsko, Pyrus pyrifolia, 1927, kríženec odrôd Amanogawa x Imamuraaki, podľa novšieho výskumu je druhým rodičom zrejme Chojuro

RAST: slabý až stredne bujný, koruna je veľmi vzpriamená. Dosahuje výšku približne 3-4,5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: silne cudzoopelivá odroda, má takmer sterilný peľ. Dobre ju opeľujú odrody ázijských hrušiek Seuri, Ya Li, Tsu Li, Oympic, Korean Giant, Chojuro, Shinseiki, Shinsui, Yongi, Kikusui, Nijiiseiki, Kosui, Shinko, Hwa Hong alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská). Nie úplne vhodné na opelenie sú odrody Imamuraaki, Okusanian (zmenšujú plody a počet semien v nich). Kvitne skoro, na začiatku apríla.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, potrebuje prebierku.

PLODY: zvyknú byť veľmi veľké (vo svojej domovine priem. 450-500 g, niekedy až 1 kg, u nás skôr okolo 200 g), guľovité. Povrch plodu je zlatavý až hrdzavohnedý, pokrytý výraznými lenticelami. Dužina je krémovobiela, krehká, šťavnatá, veľmi sladkej, málo kyslej chuti bez príchuti.

DOZRIEVANIE: Dozrievajú na zber koncom augusta až koncom prvej dekády septembra. Konzumne dozrievajú od septembra a vydrží do novembra, pri veľmi dobrých skladovacích podmienkach až do februára.

VYUŽITIE: Sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve do -29 °C. Rezistentná voči alternárii premenlivej (Alternaria alternata), náchylná na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola) a hrdzu (Gymnosporangium asiaticum), stredne citlivá na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).

PÔVOD: nie presne známy, ale zrejme je to prastará odroda z Peloponézskeho polostrova, neskôr rozšírená do starovekého Ríma Appiom Claudiom. Prvý krát ju popísal švajčiarsky botanik a pomológ Johann Bauhin v 17. storočí ako "pomum pentagonum". Najstaršie nemecké pomológie zas tvrdia, že sa pestovala najmä v alpských oblastiach Tyrolska, vo Švajčiarsku a južnom Nemecku.

RAST: bujný, tvorí rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro.

PLODNOSŤ: neskorá, vysoká, striedavá

PLODY: malé až stredné (50-70 g), viac či menej hviezdicovitého tvaru s 5 cípmi. Šupka je tenká, pevná, lesklá, nie je mastná, svetložltá až slamovožltá s granátovočerveným líčkom. Dužina je biela až svetložltá, tuhá, chrumkavá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je sladkokyslá, priemerná osviežujúca, bez zvláštnej arómy či príchute.

DOZRIEVANIE: Zber v 2. pol. októbra, konzumná zrelosť od 1. pol. decembra, skladovateľnosť až do júna.

VYUŽITIE: vhodné predovšetkým ako vianočná dekorácia a na spracovanie na mušty a cider a na dlhodobé uskladnenie.

STANOVIŠTE: slnečné, hlboké hlinité, skôr vlhkejšie pôdy a slnečné stanovište, prípadne polotieň, najmä stredne teplé oblasti, ale aj chránené vyššie oblasti, vyhýbať sa uzavretým polohám s vysokou vlhkosťou vzduchu a veľmi teplým a suchým polohám.

ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná v dreve, stredne odolná voči chrastavistosti, náchylnejšia na múčnatku a bakteriálnu spálu. Plody sú odolné voči otláčaniu.

PÔVOD: Slovensko, Hradište pod Vrátnom, nájdená ako náhodný semenáč.

RAST: bujný, vytvára guľovité koruny. 

OPEĽOVACIE POMERY: je minimálne čiastočne samoopelivá, pravdepodobne s vysokou mierou samoopelivosti, kvitne stredne neskoro až neskoro. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké, guľovité. Šupka je tenká, pevná, lesklá, v plnej zrelosti tmavočervená (plody na fotografiách ešte nie sú úplne zrelé). Je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená, stredne tuhá, šťavnatá, šťava je červená, výrazne farbí. Chuť je príjemne sladkokyselkavá, aromatická, veľmi dobrá, typicky višňová. 

DOZRIEVANIE: skoré, v 3.-4. čerešňovom týždni, teda v 2. polovici júna. 

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na ďalšie spracovanie na kompóty, džemy, sirupy a sušenie, výrobu sirupov či destilátov. 

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie sa jej darí v hlinitej až hlinitopiesočnatej pôde s dostatkom vlahy. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve, silne mrazuvzdorná v kvete. Je dobre odolná voči monílovej spále. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

PÔVOD: ČR, materská rastlina je 20 rokov pestovaná pri fare v Příměticích, ktoré sú súčasťou Znojma, pravdepodobne je to už asi 500 rokov pestovaný klon zo Znojma, lokality Hradiště alebo pochádza zo Strahovského kláštora v Prahe.

RAST: je veľmi bujný, rozložitý. Dosahuje až 8 m šírku a 6 m výšku v dobrých podmienkach, ale rezom sa dá krotiť.

OPEĽOVACIE POMERY: tvorí partenokarpické plody bez potreby opelenia.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, v 2 várkach - breba a hlavná úroda.

PLODY: sú stredne veľké až veľké, hruškovitého tvaru s menším okom. Šupka je v rôznych odtieňoch hnedej. Dužina je šťavnatá, hnedočervená, veľmi chutná.

DOZRIEVANIE: breba dozrieva začiatkom augusta, niekoľko dní po odrode Marie, hlavná úroda koncom septembra až v októbri.

VYUŽITIE: je to okrasný aj úžitkový ker, ktorý záhrade dodá závan Stredomoria. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Liečivé využitie: Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov. Chutný je aj čaj z mladých listov.

STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, najlepšie pri múre nejakej budovy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda.

ODOLNOSŤ: staršie rastliny sú mrazuvzdorné do cca. -15 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime zazimujeme v chladnej miestnosti. Prvé roky po výsadbe do zeme môžeme ešte na zimu hlboko nastieľať slamou, lístím či ovčou vlnou. U nás nezvykne trpieť výrazne chorobami či škodcami.

PÔVOD: zrejme Maďarsko, kríženec odrôd SV 12-375 (Villard Blanc) a Perlette. Medzidruhový kríženec.

RAST: stredne bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: menšie strapce (priemerne 200-350 g) s priemerne 131 bobuľami. Bobule sú menšie (priemerne 2,5-3 g), guľaté, jantárovej farby. Dužina je mäsitá a šťavnatá, bez semien a s harmonickou vyváženou chuťou, v ktorej je jasne badateľná muškátová aróma. Obsah cukru je 19-22 %.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, potrebuje len 100-110 dní, začiatkom až v polovici augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie na hrozienka, v ktorých si zachováva muškátovú vôňu, ale aj na výrobu muštov, džemov či kompótov. Veľmi dobre znášajú prepravu. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné, orientované na J alebo JZ. Nenáročný na pôdu, dobre sa mu darí v piesočnatej, hlinitej či vápenitej pôde. Optimálne sú hlboké, priepustné hlinitopiesočnaté pôdy bohaté na živiny.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -22 °C až -23 °C. Vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a stredne odolný voči múčnatke viniča (Uncinula necator) a voči botrydíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Nemecko, vznikla z vlastného opelenia odrodou Biela holandská, je zrejme pomenovaná po meste Werder (Havel), podobne ako je Zitavia pomenovaná po Zittau.

RAST: stredne bujný. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: vysoká, plodí na dvojročnom dreve.

PLODY: strapce sú dlhé, husté, s vysokým počtom bobúľ. Bobule sú stredne veľké (priemerne 0,4 g), svetlokrémové, pevné. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, aromatická s vysokým obsahom cukrov (priemerne 12 °Brix) a stredným obsahom kyselín (priemerne 2,49 %). Majú vysoký obsah polyfenolov, stredný obsah vitamínu C v rámci ríbezlí (priemerne 30,7 mg na 100 g). 

DOZRIEVANIE: stredne skoré, rovnomerné, v 1. polovici júla. Plody sa horšie oddeľujú od stopky.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum a výrobu vína či džemov a želé.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej, ale dostatočne vlhkej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete. Je dobre odolná voči septóriovej škvrnitosti listov (Septoria ribis), vysoko odolná voči vlnovníkovi ríbezľovému (Cecidophyopsis ribis), menej odolná voči antraknóze (Pseudopeziza ribis) a suchu.

PÔVOD: Belgicko, Mons, vypestoval ju niekedy v rokoch 1750-1760 v záhrade svojho letného sídla cirkevný hodnostár Hardenpont.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne silný rast. Vytvára ihlanovitú, redšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Blumenbachova maslovka, Charneuská, Madame Verté, Hardyho maslovka, Clappova maslovka, Parížanka, Williamsova, Trévouxská.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká.

PLODY: veľké, hrboľaté. Šupka je hrubá, najskôr svetlo-zelená, neskôr žltá, s početnými hrdzavými lenticelami, niekedy s načervenalým líčkom. Dužina je belavá, maslovitá, veľmi jemná, sladko kyslastá, príjemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumne dozrievajú v novembri až decembri, skladovateľné sú do februára.

VYUŽITIE: najmä priamy konzum a na výrobu muštov, kompótov, destilátov a na sušenie.

STANOVIŠTE: nižšie a stredné polohy, teplé a chránené stanovište; kypré, úrodné, hlboké pôdy. V suchých pôdach plody predčasne opadávajú, v nevhodných podmienkach (v studených pôdach) plody trpia kamienkovitosťou.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, v mladosti málo, menej mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti, vyššie voči monilióze.

PÔVOD: USA, Virginia, Boyce, vyšľachtil a v roku 1998 ju na trh uviedol Robert Neal Peterson, v roku 2004 získala patent.

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky asi 4-5 m, vytvára guľovitú korunu. 

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače: Shenandoah, Sunflower, Potomac a ďalšie odrody. 

PLODNOSŤ: stredne vysoká. 

PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 9x6x6 cm, 241 g), podlhovastého až zavalitého tvaru. Šupka je stredne hrubá (0,51 mm), svetlozelená v plnej zrelosti. Dužina je pevnejšia, maslovitá, svetložltá s nádychom do oranžova, stredne šťavnatá (60 % hmotnosti), obsahuje 3-13 semien, ktoré tvoria len veľmi malú časť plodu (priemerne 3,4 % hmotnosti plodu). Chuť je príjemne sladká, plná, lahodná, exotická. Cukornatosť je priemerne 18,2 °Brix.

DOZRIEVANIE: je stredne skoré až neskoré, približne 3 týždne po Shenandoah, po Wabash, približne od začiatku 1. až do konca 2. dekády októbra.

VYUŽITIE: Strom je veľmi dekoratívny, s krásnymi, zvončekovitými kvetmi rozkvitajúcimi ešte pred olistením a s prevísajúcimi, veľkými, exoticky pôsobiacimi listami. Kulinárne využitie: plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu zmrzlín, džúsov, výživ či marmelád. Liečivé využitie: plody ako jemné preháňadlo, podobne ako slivky. Listy sú močopudné, používajú sa externe na vredy a abscesy. Technické využitie: lyko sa používalo na výrobu silných lán a šnúr. Jedovaté semená majú insekticídne vlastnosti. Zo zrelej dužiny plodu sa môže získať žlté farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najmä mladšie rastliny lepšie znášajú polotienisté miesta. Pôdu preferuje dostatočne odvodnenú, ale vlhkú pôdu, neznáša ťažkú, ílovitú, znesie aj kyslejšiu pôdu, stredne dobre znáša zásaditejšiu pôdu, ale nie zasolenie. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C, kvety môžu poškodiť už slabšie mrazy. Dobre toleruje kyslejšiu pôdu, stredne dobre zásaditejšiu, neznáša zasolenie pôdy, stredne dobre znáša sucho. U nás nezvykne trpieť škodcami či chorobami, ale jej plody sú atraktívne nielen pre nás.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne z Francúzska alebo Severnej Ameriky. Je to stará odroda uvádzaná v katalógoch už v r. 1771. Synonymá a cudzie názvy: Kmínová reneta, Reinette de Canada, Kanada Renette, Reneta Kanadyjska, Pariser Rambur, Renet Kanadskij.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr bujný, vytvára veľké, plocho guľovité, rozložité až prevísavé koruny. Dobre obrastá krátkym až stredne dlhým plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a veľmi dlho, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, Oldenburgovo, Ontario, Sudetská reneta, Zvonkové. Neopeľuje sa s Parménou zlatou zimnou a Hájkovou muškátovou renetou.

PLODNOSŤ: stredne skorá (5-6 rokov po výsadbe), stredne vysoká, striedavá.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké, veľkostne stredne vyrovnané (priemerne 180 g, ale aj 450 g), plocho guľovité, pravidelne 5-hranne rebrovité, súmerné. Šupka je hladká, matná, pevná, v nepriaznivých podmienkach drsná a hrdzavá, najskôr hnedavozelená, neskôr bronzovožltá, s oranžovočerveným mramorovaným alebo pruhovaným líčkom, s hrdzavými lenticelami odrodovo typického kmínovitého, prípadne hviezdicovitého tvaru. Často vytvárajú nesúvislú, mramorovanú hrdzu po väčšej časti plodu. Je to tzv. kožovka. Dužina je žltobiela, krehká, neskôr jemná, niekedy mierne zrnitá, šťavnatá, po rozkrojení rýchlo hnedne. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, korenistá, renetovitá, s príjemnou vôňou.

DOZRIEVANIE: zber približne v polovici októbra, čo najneskôr, inak vädne pri skladovaní. Konzumne dozrieva v decembri a vydrží do februára. Vyžaduje vyššiu vzdušnú vlhkosť pri skladovaní, teplotu okolo 4 °C, nemá klesnúť pod 2 °C. Dobre sa prepravuje, najmä pri zbere, plody sa neotláčajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie výrobu lekvárov a vína.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Vyžaduje teplú, vlhkejšiu, ale dostatočne odvodnenú, výživnú, najlepšie hlinitú pôdu. Je vhodná najmä do stredne teplých polôh. V drsných a suchých podmienkach sa jej nedarí dobre, v suchu trpí obaľovačom, v ílovitej pôde rakovinou.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve a v kvete, silnejšie odolná voči chrastavitosti a múčnatke, stredne odolná voči rakovine, menej odolná voči monilióze.

PÔVOD: pravdepodobne z Anglicka z pol. 18. storočia.

 
RAST: bujný, vytvára veľkú, ihlanovitú korunu, neskôr je široko guľovitá. Má výrazne tmavozelené listy kontrastujúce so svetlozelenými listovými stopkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, sama je zlým opeľovačom, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Hardyho maslovka, Kozačka štuttgartská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, hojná, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (až 10 cm dlhé), pretiahnuté, fľaškovitého tvaru, niekedy aj zakrivené. Šupka je hladká, lesklá, svetlozelená až žltozelená, na slnečnej strane s karmínovočerveným líčkom, z horších polôh môže byť trpkastá. Dužina je biela, jemná, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladkokyselkavá až sladká, jemne vínovito korenistá, veľmi príjemná.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice augusta alebo aj skôr ešte v tvrdej, svetlozelenej zrelosti, konzumná zrelosť o 1-2 týždne, nevydrží dlho, výnimočne do začiatku septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, muštovanie, pečenie, na výrobu kompótov, džemov a lekvárov alebo destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Uprednostňuje hlboké, výživné pôdy, dostatočne vlhké, ale dobre odvodnené pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími pôdami, ak nie sú príliš mokré a studené. Je vhodná do väčších záhrad a sadov alebo aj do alejí s dostatočne vysoko zapestovanou korunou. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh, v chladnejších síce dobre rastie, ale plody nedosahujú dobrú kvalitu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Odolná voči chorobám, len v nevhodných polohách a pri prehustení koruny môže trpieť chrastavitosťou. Udržiavame vzdrušnú korunu a sadíme ju na vzdušné, otvorené lokality.

PÔVOD: druh pochádza z Číny, kde sa pestuje viac ako 7000 rokov. Odroda Li pochádza z výberu 67 odrôd, ktoré doviezol z Číny, z provincie Šan-Si do USA v roku 1908 Frank Meyers v spolupráci s USDA. Po testovaní na Plant Introduction Station v Chico v Kalifornii a ďalších pokusných staniciach USDA na Floride, v Novom Mexiku, Oklahome, Texase a v Georgia boli na pestovanie v USA vybrané 4 odrody, vrátane odrody Li.

RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý. Je to menší opadavý strom až krík dorastajúci do výšky 3-4 m a šírky 2,5-3 m. Odporúčame sadiť v spone aspoň 4x3 m. Konáre sú jemne tŕnité. Listy sú lesklé, oválne.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samooopelivá, na dosiahnutie vyššej úrody odporúčame prítomnosť inej kompatibilnej odrody. Vhodné opeľovače: Lang, zrejme aj Honey Jar, Sherwood. Kvety sa tvoria na letorastoch a kvitnú v júni a v júli.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, spoľahlivo pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 3-5 cm, 25 g), súdkovité až oválne, hladké. Tenká šupka dozrieva zo zelenožltej farby do mahagónovohnedej, lesklej. Dužina je najskôr svieža, zelenkavá, stredne šťavnatá a chrumkavá, pri dozrievaní po zbere krémovobiela, suchšia, špongiovitá. Jej chuť je začerstva (v zelenožltej zrelosti) podobná jablku, pri dozrievaní dohneda a strate vlhkosti sa mení na sladkú, podobnú chuti datlí, s jemnou kyselinkou. Obsahuje úzku, vretenovitú kôstku.

DOZRIEVANIE: skoré, od konca septembra do októbra. Môžu dlho ostať na strome, ak je suchšie počasie, tak na ňom pomaly zosychajú a sladnú. Dozrievať do sladkej suchej podoby môžu aj po zbere uložené v jednej vrstve na site. Po vysušení vydržia uskladnené vo vzduchotesných nádobách aj niekoľko mesiacov.

VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné najmä na priamy konzum v zelenožltej zrelosti, ale taktiež na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C až -28 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia. U nás ju netrápia choroby ani škodcovia.

PÔVOD: Francúzsko, Troyes, vypestovali ju bratia Baltetovci z ovocnej škôlky v Troyes ako náhodný semenáč Williamsovej, pomenovali ju po Dr. Julesovi Guyotovi, lekárovi, ktorý sa zaujímal o fyziku, mechaniku a telegrafiu, ale najviac sa preslávil svojou prácou v oblasti vinohradníctva, kde zaviedol známe  pestovateľské systémy vedenia viniča - Guyotove vedenie. V roku 1875 hrušku uviedli na trh. Synonymá: Dr. Jules Guyot.

RAST: strom rastie slabšie, vytvára ihlanovitú, širokú korunu s redšími hlavnými vetvami, ktoré smerujú šikmo hore; postranné vetvy sú v neskorších rokoch mierne previsnuté, plodonosné drevo je krátke.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Charneuská, Williamsova, Lectierova, Madame Verté, Dekanka Robertova, Clappova maslovka.

PLODNOSŤ: nastupuje skoro a je veľmi dobrá, stála a pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (v závislosti od kvality pôdy), tvar pretiahnutý, kužeľovitý, nerovnomerný až mierne hrboľatý. Šupka je hladká, zelená, po dozretí jasno-žltá, zriedkavo sa objaví i načervenalé líčko, drobné lenticely sú prítomné v blízkosti stopky. Dužina je biela, rozplývavá, šťavnatá, chuť sladká až mierne kyslastá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta (zbierame ešte tvrdé plody), konzumná zrelosť 8-10 dní po zbere, skladovateľnosť cca. 2 týždne.

VYUŽITIE: priamy konzum a na výrobu kompótov. Plody znášajú prepravu dobre len tesne po zbere, v tvrdom stave.

STANOVIŠTE: náročnejšia na stanovište, vyžaduje nižšie a stredné polohy - do 400 m.n.m. a živné pôdy, chránené pred mrazmi. Vhodná predovšetkým do záhrad.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči chorobám a škodcom, netrpí chrastavitosťou. Mladé stromy sú menej odolné voči mrazom.