Ovocné kry

PÔVOD: Francúzsko, Versailles, vypestoval ju M. Bertin, stará odroda rozširovaná od r. 1850.

RAST: stredne bujný, tvar kríka je guľovitý. Výhony sa silne rozvetvujú. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až nižšia, plodí na dvojročnom dreve.

PLODY: strapce sú stredne dlhé až dlhé (priemerne 7,5 cm), riedke, so 14-18 bobuľami. Bobule sú guľaté až sploštené, menšie až stredne veľké (priemerne 0,25 g, 7,3 mm, niekedy aj 10 mm), šupka je svetložltá, priesvitná, s presvitajúcimi hnedými semenami a svetlými cievnymi zväzkami, chuť je sladkokyslá, aromatická. Obsahuje veľa vitamínu C v rámci ríbezlí.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 2. týždeň júla. Ľahko sa zbiera.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu vína či džemov a želé.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvetných pukoch, silne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis), stredne až silne voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae) a plesni sivej (Botrytis cinerea), menej odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola).

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, vyšľachtil Markus Kobelt, pochádza zo šľachtiteľského radu Easycrisp.

 
RAST: silný a vzpriamený, dorastá do výšky 70-100 cm. Je takmer beztŕnna, tŕne sa tvoria len na báze výhonkov v mladosti (juvenilnom štádiu) kríka. S pribúdajúcimi rokmi sa tŕne strácajú a netvoria vôbec. Listy sú jemne ochlpené zo spodnej strany.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, guľaté plody s tenkou, výrazne žltou šupkou s bielou žilnatinou. Dužina je chrumkavá, šťavnatá, výborná, veľmi sladká s výraznou vôňou.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom júla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie na kompóty, želé a džemy či do koláčov.

 
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný, vysoko odolný voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: Rusko, Moskva, Moskovský botanický ústav MGU, semenáč z náhodného opelenia.

RAST: bujný, do 4 m. Koruna je pyramidálna, kôra je svetlohnedá s riedkymi tŕňmi. Listy sú veľké, svetlozelené, silne osrienené.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia rastlina, kvôli opeleniu potrebuje vysadiť v blízkosti samca - opeľovača.

PLODNOSŤ: je veľmi vysoká, priemerne 7-15 kg/krík, maximálne až 35 kg/krík.

PLODY: jedny z najväčších (priemerne 0,8, maximálne až 1,3 g), oválne. Šupka je pevná, oranžovožltá, pri zbere nedochádza k jej poškodeniu. Dužina je šťavnatá, kyslejšia . Obsahuje 2,8 % cukru, do 4,3 % oleja. Má stredne vysoký obsah vitamínu C (101 mg/100 g) a karotenoidov (10,2 mg/100 g). Má až 6 mm dlhú stopku, čo uľahčuje zber.

DOZRIEVANIE: v 2. polovici júla. Dobre sa zbiera striasaním v určitej fáze zrelosti, ale treba zbierať rýchlo, lebo plody rýchlo prezrievajú a mäknú.

VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, výroba štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výroba kozmetiky.

STANOVIŠTE: slnečné stanovište, priepustná pôda. Vysádza sa v spone s 3x4 m.

ODOLNOSŤ: odroda je silne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: ČR, Šlechtitelská stanice Velké Losiny, vyšľachtený ako kríženec odrôd Rote Vierländer x Chenonceaux.

 
RAST: stredne bujný, stredne hustý, tvar krovitý. Raší stredne skoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé, riedke, Bobule sú stredne veľké, hruškovité, stredne pevné. Šupka je stredne červená. Chuť je kyslastá až kyslosladká, jemne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v 1. polovici júla na priamy konzum a týždeň predtým na konzervovanie. Je vhodná aj na mechanizovaný zber.

 
VYUŽITIE: najmä na výrobu kompótov, sirupov, džemov, želé či vína.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje neutrálne pôdy s dostatkom vlahy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre ríbezle.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), stredne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).

PÔVOD: USA, Wisconsin, Elm Grove, muchovník veľkokvetý (Amelanchier x grandiflora), teda prirodzene sa vyskytujúci kríženec medzi muchovníkom stromovitým (A. arborea) a muchovníkom hladkým (A. laevis). Na trh ho uviedol v r. 1983 Tom Watson zo škôlky Christom Farms Nursery, z Cambridge vo Wisconsine.

 
RAST: bujný, vzpriamený, v dospelosti dosahuje výšku 6-7,5 m a šírku 4,5-6 m, tvorí jeden kmeň či viackmeň s elegantne sa široko rozvetvujúcimi konármi. Listy sú hrubé, dlhé 7 cm a široké 4 cm so zubami 2 cm hlbokými, ktoré sa skoro na jeseň zafarbujú do žiarovočervenej až tmavooranžovej farby a dlho zdobia strom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne stredne skoro veľkým množstvom veľkých bielych dekoratívnych kvetov (s priemerom 2 cm), ktoré sú v pukoch výrazne žlté.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká, pravidelná.

 
PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 8x9 mm), guľaté, tmavomodropurpurové. Chuťovo menej výrazné ako iné odrody.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v druhej polovici júna.

 
VYUŽITIE: ker či strom je veľmi dekoratívny celoročne, najmä veľkými bielymi kvetmi na jar a žiarivočerveno sfarbenými listami dlho počas jesene. Je vhodný do vyšších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne mrazuodolný aj v kvete.

PÔVOD: zrejme Nemecko, stará odroda, prvýkrát spomenutá v r. 1892.

RAST: bujný, vzpriamený, dorastá do výšky 6 m a šírky 2,5 m. Listy sú mladé bordové, podobne ako pančušky, neskôr počas roku viac zozelenajú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne v marci a apríli, samčie jahňady sú červenohnedé. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Nottingham.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: stredne veľké, ukryté v bordových pančuškách. Jadrá sú veľké, dobre vypĺňajú škrupinku. Chuťovo sa podobajú na divú liesku, sú aromatické, sladkasté, s drevitými tónmi.

DOZRIEVANIE: skoré, začiatkom septembra.

VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

STANOVIŠTE: slnečné, ale aj polotieň, ale v ňom je úroda nižšia. Vyžaduje úrodné, teplé, dostatočne vlhké pôdy, najlepšie hlinitopiesočnaté až hlinité s dostatkom vápniku, v horších pôdach sú výnosy aj kvalita nižšie. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí. Nevhodné sú mrazové kotliny.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

PÔVOD: Kanada, Horticultural Research Institute of Ontario, Vineland Station, vyšľachtili ho Helen K. Fisher a Oliver A. Bradt ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Seneca x New York 45910 z roku 1965, selekciu urobili v r. 1972. Synonymá: Vineland 65164, Vanessa Seedless.

RAST: stredne bujný, listy sú stredne veľké až veľké, málo vykrajované. Výhony vyzrievajú veľmi dobre.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vyššia.

PLODY: strapce menšie až stredne veľké (priemerne 120 g). Bobule sú stredne veľké (2,5-3,5 g), guľaté. Šupka je jasnočervená so stredným osrienením, drží pevne na dužine. Dužina je chrumkavá, III. triedy bezsemennosti, obsahuje rudimenty semien. Chuť je sladká, harmonická, jemne aromatická, bez príchute Vitis labrusca. Cukornatosť priemerne 16,5 °Brix, obsah kyselín 5,8 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici septembra. Strapce dobre znášajú prepravu, bobule neopadávajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie na hrozienka, výrobu muštov, džemov či sirupov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s vlhkou a výživnou pôdou, ale dostatočne odvodnenou. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch do -26 °C v zime. Je stredne až vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a čiernej hnilobe viniča (Guignardia bidwellii), stredne až menej voči múčnatke viniča (Erysiphe necator) (2-4 body z 9).

PÔVOD: USA, štát New York, Geneva, New York State Agricultural Experiment Station, Cornell University, vyšľachtili R. M. Pool, J.P. Watson, K. H. Kimball a J. Einset ako medzidruhového kríženca medzi Vitis vinifera x Vitis labrusca, konkrétne medzi odrodami Bath x Himrod, kríženie prebehlo v r. 1954, selekcia v r. 1962. Synonymá: Canadice, New York 45625, Canadice Seedless.

RAST: bujný, raší stredne skoro. Výhony veľmi dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká (priemerne 10-24,5 kg/ker), pravidelná.

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 250 g), valcovité, kompaktné. Bobule sú menšie až stredne veľké (priemerne 1,7-2 g), guľaté. Šupka je červená, osrienená, stredne tuhá až tuhšia, dá sa stiahnuť. Dužina je chrumkavá, II. triedy bezsemennosti, obsahuje pri jedení takmer nepostrehnuteľné rudimenty semien. Chuť je výborná, sladká, do karamelova, s jemnou jahodovou príchuťou z Vitis labrusca. 

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od polovice septembra, vydrží dlho na kríku.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie na hrozienka, výrobu muštov, džemov, kompótov či sirupov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s vlhkou, úrodnou, ale dostatočne priepustnou pôdou. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy až do -29 °C. Je vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (8 bodov z 9), stredne odolný voči čiernej hnilobe viniča (Guignardia bidwellii) (5 bodov z 9), rozporuplné údaje sú o odolnosti voči múčnatke viniča (Erysiphe necator) (2-8 bodov z 9), celkovo býva napadnutie chorobami menšie.

PÔVOD: Nemecko, Berlín, jedna z najstarších nemeckých odrôd z 80. rokov 20. storočia.

RAST: stredný vzrast do 2-3 m, vytvára bohato rozvetvený ker s nepravidelnou korunou.

OPEĽOVACIE POMERY: odroda je čiastočne samoopelivá. Plodí aj bez prítomnosti samčieho opeľovača, ale jeho prítomnosť úrodu zvýši.

 
PLODNOSŤ: skorá, nižšia v prípade samotného kríka, vyššia v prípade prítomnosti samčieho opeľovača.

PLODY: stredne veľké, oválne, oranžové až tmavooranžové, so stredne pevnou dužinou. Obsahujú vysoký obsah vitamínu C a ďalších vitamínov, aminokyselín, trieslovín, minerálnych látok, karotenoidov - posilnenie imunity, pozitívny vplyv na obranyschopnosť organizmu.

DOZRIEVANIE: od konca augusta.

VYUŽITIE: všestranné použitie: priamy konzum, zaváranie, výroba štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výroba kozmetiky.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda, odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Japonsko, zrejme vybraná v 40. rokoch 20 storočia ako hexaploidný kríženec aktinídie význačnej (Actinidia arguta) a aktinídie mnohodomej (Actinidia polygama).

 
RAST: umiernený, dorastá len do dĺžky 2,5-6 m. Lianovité výhony sú hladké. Pestujeme s pevnou oporou - buď na pergole, na plote alebo na vysokom vedení v tvare T.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivé, resp. tvorí menšie partenokarpické plody po stimulovaní nedokonale vyvinutým vlastným peľom (asi 30 % násada z počtu kvetov) a väčšie opelené plody po opelení samčou odrodou aktínídie význačnej (Actinidia arguta), napr. odrodou Prince Jumbo (asi 65 % násada z počtu kvetov).

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (cca. 25 kg), spoľahlivá aj bez prítomnosti kvitnúceho opeľovača.

 
PLODY: malé až stredne veľké, partenokarpické plody sú bezsemenné a menšie (priemerne 4,9 g), opelené plody obsahujú semená a sú o čosi väčšie (priemerne 5,7 g), na konci sa charakteristicky zužujú. Šupka je zelená a hladká, dužina je tiež zelená a šťavnatá. Chuť je sladkokyslá a výrazne aromatická. Majú v rámci kiwi vysoký obsah vitamínu C (222 mg /100 g hmotnosti čerstvých plodov).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra a v októbri.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, marmelády, smoothie apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná, skôr neutrálna až mierne kyslá. Odporúčame zamulčovať. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -25 °C až -30 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).

PÔVOD: Francúzsko, Bordeaux, INRA, odroda Corylus avellana vyšľachtená zrejme ako kríženec Barcelonskej a Cosfordskej, na trh uvedená v r. 1987 ako Fercoril-Corabel®. 

RAST: bujný, dorastá do výšky okolo 5,4 m a šírky okolo 3,4 m. Stredne silne odnožuje. Neskoro sa olisťuje.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro a protoandricky, teda samčie kvety začínajú rozkvitať o 5 týždňov skôr než samičie, ale prekryv je dostatočný (cca. 5 týždňov). Je aj dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká (priemerne 2,5 kg/ker v 6.-12. roku, priemerne 2 t/ha).

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 3,8 g pri variabilite 2,5-4,6 g), guľaté až široko kužeľovité. Dozrievajú väčšinou po 2-3, zriedkavejšie po 4 pohromade. Škrupina je stredne až menej hrubá (priemerne 1,17 mm). Jadro je stredne tvrdé (s obsahom vody 4,44 %) a tvorí 44-52 % z plodu (priemerne 1,7 g). Vnútorná hnedá šupka sa veľmi dobre odstraňuje po opražení a pošúchaní. Chuť je výborná, aromatická, sladko-oriešková, maslovitá, ovocná, len nepatrne drevitá, trpká či horká, oveľa menej, než divá forma. Obsahuje menej tuku, než iné odrody (priemerne 48 %), ale viac bielkovín než iné odrody (priemerne 22 %). Tvorí menej než 1 % prázdnych plodov.

DOZRIEVANIE: neskoré, od konca septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod. Profesionálne sa pestuje na predaj v škrupine kvôli veľkosti plodov. Pančuška sa ľahko odstraňuje pri mechanickom zbere.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, vo vyšších polohách na chránených stanovištiach.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve aj kvete, vysoko odolná voči bakteriózam, stredne odolná voči nosánikovi lieskovému (Curculio nucum) - napáda priemerne okolo 9 % plodov.

RAST: bujný, vytvára polovzpriamené, guľovité kry, jednoročné výhony sú dlhé, stredne hrubé, vzpriamené, nepoliehajú. Sadíme ju asi 15-20 cm hlbšie, než rástla v škôlke. Na jar odstraňujeme 4-ročné odrodené výhony odstrihnutím až pri zemi.

OPEĽOVACIE POMERY: do vysokej miery samoopelivá, kvitne neskôr, kvety pri kvitnutí opadávajú len pri veľkých výkyvoch teploty.

PLODNOSŤ: skorá (v 1.-2. roku po výsadbe), vyššia od 3. roku, vysoká a pravidelná, priemerne 2,3-4,3 kg/ker, maximálne 5,6 kg/ker.

PLODY: dlhé (priemerne 5,9-6,1 cm), husté, priemerne s 9 bobuľami, maximálne s 15. Bobule sú veľké (priemerne 13 mm), plocho guľovité. Šupka je sýtočierna, pololesklá, pevná. Dužina je šťavnatá, s menšími semenami. Chuť je aromatická, sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 1. až 2. júlovom týždni, 2 dni pred odrodou Eva. Bobule v strapci dozrievajú rovnomerne a nespŕchajú.

VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na spracovanie na džemy, džúsy, sirupy, kompóty, sušené pody do čaju, vína, likéry či destiláty. Bez skladovania v chladiarni vydržia plody 2-3 dni.

STANOVIŠTE: slnečné, je veľmi prispôsobivá podmienkam stanovišťa, ale potrebuje dostatočne vlhkú pôdu. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pestovania.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Menej odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola), stredne až vyššie odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: Poľsko, arborétum Bolestraszyce, získaný výberom zo semenáčov z kríka, ktorý bol vysadený v 19. storočí na majetku poľskej rodiny Zamojských vo Florianke. Rok výberu nie je známy, v roku 2008 získal právnu ochranu v Poľsku. Bol pomenovaný na počesť poľského botanika Władysława Szafera.

RAST: pomerne silný a vzpriamený habitus. Nakoniec dorastie do výšky 3 - 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODY: stredne veľké (priemerne 3 g, 2,8 cm), hruškovitého tvaru, tmavočervenej farby, jeden z najtmavších. Plody sú považované za najsladšie, majú vysoký obsah cukru približne 16 % a obsah kyselín len 2,4 %. Má síce len stredne vysoký obsah vitamínu C (75 mg/100 g), ale zato veľmi vysoký obsah antokyánov (160 mg/100 g) a polyfenolov (464 mg/100 g).

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, veľmi dlhé od polovice augusta do konca septembra postupne počas 6 týždňov.

VYUŽITIE: Vhodný najmä na priamy konzum ako dezertná odroda aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: USA, Arkansas Agricultural Experiment Station, University of Arkansas, vyšľachtili ju John Reuben Clark a James Norman Moore ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Arkansas 1258 x Arkansas 1672 - v r. 1981 prebehlo kríženie, v r. 1984 selekcia.

RAST: stredne bujný, poliehavý. Listy sú veľké, tmavozelené, málo až stredne vykrajované. Výhony veľmi dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: vysoká (25-29 t/ha v plnej plodnosti).

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 150-250 g), kónické, niekedy krídlaté. Bobule sú veľké (priemerne 4,5-5,5 g), oválne. Šupka je červenomodrá, v plnej zrelosti modrá, stredne hrubá, k dužine priľnavá. Dužina je stredne tuhá. Chuť je sladká, jemne muškátová, veľmi dobrá.  Cukornatosť je 19,8 %. Spadá do kategórie bezsemennosti III-IV, ide o stenospermokarpický typ bezsemennosti, bobule obsahujú malé, mäkké rudimenty, ktoré nie sú patrné počas jedenia.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, na prelome augusta a septembra (5 dní po Venus). Pri daždi počas dozrievania nepraskajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, prípadne na výrobu hrozienok, vína, kompótov, sirupov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, dostatočne vlhká, úrodná, ale priepustná pôda. Je vhodný do teplých až stredne teplých či chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je v rámci medzidruhových krížencov stredne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy do asi -23 °C (mrazuodolnejší než Einset Seedless, Vanessa Seedless, Venus či Saturn, ale menej než Mars či Reliance). Je stredne odolný voči čiernej hnilobe viniča (Guignardia bidwellii), antraknóze (Elsinoe ampelina) a múčnatke (Uncinula necator), ale je náchylný na perenospóru (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Poľsko, Niwa Berry Breeding Company, vyšľachtila ju Agnieszka Orzeł niekedy okolo roku 2015 ako klon č. NR145301 a v r. 2020 pod menom Gloria uvedená na trh. Neskôr meno zmenili na Glorniwa, aby sedelo s pomenovaním ostatných odrôd vyšľachtených firmou Niwa. Rodičovské odrody nie sú známe. Synonymá: Gloria.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený, výhony sú beztŕnne.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi neskoro, až v 4. májovom týždni.

PLODNOSŤ: na minuloročných výhonoch.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 7,2 g, maximálne 10,5 g), lesklé, čierne, kužeľovité, pevné, sladké (12 °Brix), s typickou príchuťou lesných černíc.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v júli.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako dezertné ovocie, ale aj na mrazenie a ďalšie spracovanie (sirupy, džemy, zaváraniny atď.). Vďaka pevnosti dobre znáša prepravu a skladovanie (aj 10 dní v chladničke).

 
STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do stredne teplých oblastí a chladnejších oblastí.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorná, málo náchylná na antraknózu, hubové choroby či roztoče. Horšie znáša vysoké teploty.

PÔVOD: Francúzsko, šľachtiteľský ústav INRA, vyšľachtená v r. 1967. 

RAST: umiernený až stredne bujný, s guľovitým tvarom, dosahuje výšku a šírku 1,2-1,5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro, v strapcovitom súkvetí je priemerne 16 kvetov.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná. Sklon k sprćhaniu plodov je nízky.

PLODY: strapce sú dlhé a husté. Bobule stredne veľké až veľké (priemerne 0,6-0,9 g), guľaté, jasnočervené až žiarivočervené, veľmi atraktívne. Šupka je hrubšia, vďaka čomu nepraská a plody majú dlhú pozberovú trvanlivosť. Dužina je šťavnatá (voda tvorí 80-85 % hmotnosti), silne aromatická, rozplývavá. Chuť je veľmi dobrá, vyvážená, sladkokyslá, osviežujúca. Má vysoký obsah pektínu a stredný obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: skoré, koncom júna až začiatkom júla (asi 5 dní po Jonkheer van Tets, 4 dni pred Losanom a 12 dní pred Rovadou).

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie do džemov, želé, džúsov, sirupov či vína alebo na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Najlepšie plodí v ľahších, humóznych pôdach v teplých a stredne teplých polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, kvôli skoršiemu kvitnutiu stredne až menej mrazuodolná v kvete. Dobre odolná voči dažďu. Je odolná voči americkej múčnatke egreša.

PÔVOD: Ukrajina, Kijev, Národná botanická záhrada M. M. Griška, vyšľachtila ho Svetlana Valentinovna Klimenko, na trh bol uvedený v roku 2001. Synonymá: Exzotičeskij, Exotica, Exotický.

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený až mierne rozložitý, tvorí pyramidálne koruny, dosahuje výšku a šírku 3-4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, na dosiahnutie úrody potrebuje prítomnosť inej odrody drieňa, kvitne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná. Úroda z 15-ročného kríka je 40-50 kg.

PLODY: sú veľké (priemerne 7-7,3 g, max. 8,5 g, 41-46 mm x 17-18 mm), valcovité. Šupka je tmavočervená. Dužina je tmavočervená, veľmi aromatická, hustá, veľmi dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je príjemne sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici augusta až začiatkom septembra. Aj po dozretí držia veľmi dobre na kríku, takže sa dajú zbierať priamo z neho, netreba čakať na padnutie na zem.

VYUŽITIE: je to dekoratívny aj jedlý ker vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov voľných aj prísne rezaných, do sadov, parkov a inej mestskej zelene, aj do medzí a vetrolamov, kvôli skorému kvitnutiu ako jeden z prvých zdrojov peľu aj nektáru aj do včelníc. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum aj vďaka dobrej oddeliteľnosti dužiny od kôstky je výborný na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív. Zo semien sa dá získavať kvalitný jedlý olej. Opražené a pomleté semená sa dajú použiť ako náhrada kávy. Liečivé využitie: plody a kôra sa používajú na zníženie horúčky a plody aj na tráviace problémy, kvety proti hnačke. Technické využitie: z kôry sa dá získať žlté farbivo, z koreňov červené. Listy sú dobrým zdrojom tanínu. Drevo je ťažké a veľmi kvalitné a používa sa na výrobu násad náradia apod.

STANOVIŠTE: slnečné, s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvetoch (aspoň do -10 °C), hoci kvitne skoro. Po zakorenení dobre odolný voči suchu a teplu, aj vetru. Odolný voči vysokému obsahu vápnika v pôde.

PÔVOD: Grécko, veľmi stará odroda cca z roku 100 n. l.

 
RAST: mierny a pomerne kompaktný rast, vytvára kríkovitý, rozložitý habitus do výšky 3-4m a šírky 3m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: stredne veľké, hruškovité plody zelenej až žltozelenej farby, s ružovou dužinou aromatickej, sladkej chuti.

 
DOZRIEVANIE: v dvoch vlnách od konca augusta až do neskorej jesene.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, sušenie, glazovanie - všestranné použitie

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda. Odrodu možno pestovať v záhone i veľkom kvetináči.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná odroda do -16 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime chránime prikrytím alebo zazimujeme v chladnej miestnosti.

PÔVOD: Poľsko, Grabownica Starzeńska, škôlka Korfanty, vyšľachtil Paweł Korfanty, nová odroda z neznámeho kríženia. 

RAST: bujný, vzpriamený, štíhly. Dorastá do výšky 1,5 m a šírky asi 1 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, pre zabezpečenie úrody treba pri výsadbe kombinovať viac odrôd zemolezu. Vhodné opeľovače: Maxines Opus PBR, Honeybee, Wojtek.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne viac než 2,2 g), široko vretenovitého tvaru so špičkou. Šupka je pevná, stredne hrubá, tmavomodrá so svetlým osrienením. Dužina je šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, aromatická.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne na prelome mája a júna. Plody dozrievajú rovnomerne a neopadávajú. Dobre sa oberajú strojovo. Dlho vydržia uskladnené v chlade (pri 0-1 °C okolo 2 týždňov).

VYUŽITIE: kríky na nižší živý plot do záhrad, ale aj do sadov. Plody sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie na džúsy, džemy, sirupy, likéry, vína, smoothie, kompóty, na pečenie a mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou pôdou, kríky pestujeme nezatrávnené a zamulčované v bobuľovom záhone. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete, málo náchylný na choroby. Proti vtákom odporúčame zakrývať skôr netkanou textíliou, aby sa vtáky nezamotali do siete.

PÔVOD: Grécko, Atény, Aténsky vinársky inštitút, Oddelenie ampelológie, vyšľachtil v r. 1979 Vassilos Michos ako kríženca odrôd Alphonse Lavalee x Black Monukka.

RAST: bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: veľmi vysoká, až 25-30 t/ha, vyžaduje prebierku.

PLODY: strapce sú veľmi veľké (až 30 cm dlhé, 600-900 g), husté. Bobule sú veľké (4-5 g, 25 mm x 19 mm), oválne alebo podlhovasté. Šupka je fialová, mierne hrubšia, ale bez trpkej chuti. Dužina je hustá, chrumkavá, s nepatrnými pozostatkami semien, teda v II. triede bezsemennosti. Chuť je príjemná, neutrálna, prípadne s príchuťou čerešní. Obsah cukru v čase dozrievania 16-18 °Brix, kyslosť <5 %.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie na hrozienka, ale aj na výrobu muštu, džemov či zaváranie. Plody sú dobre skladovateľné a prepravovateľné.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom a hlboké výživné pôdy. Vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolný v dreve a pukoch - zrejme do -21 °C. Voči hubovým chorobám odolný podobne ako odolnejšie odrody Vitis vinifera (napr. Chardonnay), konkrétne viac odolný voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea), menej odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Veľká Británia, kríženec odrody Everglade x genotypu J92D12.

 
RAST: zdravý a vitálny, rastlina je skôr nízka a plochá, vzdušná s malým, tmavozeleným olistením. Menej odnožuje, nezahusťuje porast.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvetných stvolov je veľa, kvitne v úrovni a nad úrovňou listov.

PLODNOSŤ: vysoká, najmä júnová úroda, až 2 kg plodov na rastlinu za sezónu.

 
PLODY: veľké, ťažké (priemerne 11-13 g), stredne pevné, svetločervené, najskôr ľadvinovité, neskôr tupo kužeľovité, veľké po celú dobu zberu. Dužina je svetlejšia, šťavnatá, s malou dutinou. Chuť je veľmi dobrá, sladká, aromatická. Kalich je zapustený a dobre oddeliteľný.

 
DOZRIEVANIE: stálerodiaca, prvýkrát v júni, druhýkrát v auguste až októbri do mrazov.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, mrazenie aj všestranné spracovanie.

 
STANOVIŠTE: Slnečné stanovište, prípadne polotieň. Pôda priepustná, vzdušná, hlinitopiesčitá až hlinitá, s dostatkom živín a vlahy. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím čečinou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, tolerantná voči múčnatke (Podosphaera aphanis), veľmi odolná voči väčšine hubových chorôb a voči vysokým teplotám počas leta."

PÔVOD: USA, Minnesota, Agricultural Experimental Station, vyšľachtil ju W. H. Alderman, na trh uvedená v r. 1933.

 
RAST: stredne bujný, neskôr slabý, polovzpriamený, v 6. roku po výsadbe vysoký priemerne 105 cm, teda stredne veľký, s guľovitým, krovitým až rozložitým, redším tvarom. Raší stredne neskoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá, kvitne skoro. Pri mrazoch počas kvitnutia kvety spŕchajú.

 
PLODNOSŤ: stredne neskorá, stredne vysoká (hospodársky významná od 4. roku po výsadbe), priemerne 4-5 kg, maximálne 7 kg/ker.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé (priemerne 6,9 cm, na mladom dreve 7,5 cm), riedke, s 10-16 bobuľami. Bobule sú veľké (priemerne 10,5 mm), guľovité, len mierne sploštené. Šupka je tenšia, tuhšia, lesklá, jasnočervená. Dužina je stredne tuhá, jasnočervená. Chuť je príjemne sladkokyslá, aromatická, má vysoký pomer cukru ku kyselinám v rámci ríbezlí. Má stredne vysoký obsah vitamínu C v rámci ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, od začiatku do polovice júla. Bobule dozrievajú v rámci strapca rovnomerne. Je vhodná na ručný zber. V chladiarni vydrží uskladnená 14 dní.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na výrobu kompóty, sirupy, džemy, vína. Nie je vhodná na mrazenie, plody po ňom strácajú farbu.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Preferuje ťažšie, hlbšie, úrodné, dostatočne vlhké pôdy, nemá rada sucho. Je vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v kvetných pukoch počas zimy aj v kvetoch počas kvitnutia, stredne až silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), stredne odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola), menej odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).

PÔVOD: Ukrajina, kríženec Vostorg krasnyj x Jubilej Novočerkaska.

 
RAST: veľmi bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: Počet strapcov na koreni treba redukovať primerane veku kra. Ponechávame pekné veľké, dobre odkvitnuté strapce v počte 3 – 4 ks, neskôr max. 5 – 6 strapcov.

 
PLODY: Strapce veľké (1000 – 1500 g), kónického tvaru, viacnásobne rozvetvené, akoby strapaté, stredne husté až riedke. Bobule sú veľké až veľmi veľké (do 20 g, 50x30 mm). Tvar bobule je zvláštny: podlhovastý, na konci zašpicatený s mierne zahnutým koncom. Farba bobule je ružovozelená, v plnej zrelosti tmavoružová, po prezretí aj bordová. Dužina je šťavnatá, chrumkavá. Chuť je príjemná hroznová, sladká, vysoko hodnotená s cukornatosťou 20-21 °NM. Bobule nepraskajú. Pri optimálnej agrotechnike môžeme vypestovať aj viac ako 3 kg strapec. Má semienka.

 
DOZRIEVANIE: skoré, okolo 20. augusta. Rodí aj zo zálistkov, ktoré dozrievajú v októbri.

 
VYUŽITIE: najmä priamy konzum, ale aj na ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Potrebuje dobrú, hlbokú, výživnú pôdu, závlahu a väčší životný priestor. Jednotlivé korene sa môžu sadiť aj na vzdialenosť 1,5 – 2 m. Potrebná je pevná opora a priviazaný kmienik.

 
ODOLNOSŤ: stredne až vyššie odolný voči chorobám, najmä voči perenospóre a múčnatke, ale ošetrenie je potrebné. Mrazuvzdorný do -24 °C.

PÔVOD: neznámy, asi veľmi stará odroda, zrejme už zo 17. storočia, možno z Bulharska, uvádzaný aj ako Flava, Xanthocarpa, Luteocarpa, Fructu Luteo.

 
RAST: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: stredne veľká.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, oválne, jantárovožlté, veľmi dobrej sladkokyslej chuti (cukornatosť 9 %) s ananásovou príchuťou. Kôstka je zle oddeliteľná od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, od začiatku augusta postupne dozrieva.

 
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

 
STANOVIŠTE:nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodnejší do teplých a stredne teplých oblastí, kde stihne vyzrieť.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve, náchylnejší na vymrznutie kvetov, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.