Ovocné kry

PÔVOD: pôvodná odroda Hayward pochádza z Nového Zélandu, Avondale, Auckland, kde ju v 20. rokoch 20. storočia vyselektoval Hayward Wright, registrovaná bola v r. 1924, ale jeho meno získala až o vyše 30 rokov neskôr a stala sa z nej najpestovanejšia odroda na svete. Klon 8 odvodený z tejto odrody bol vybraný v Taliansku na Univerzite v Udine v roku 1993 ako kultivar bez niektorých nedostatkov pôvodnej odrody (spojené či deformované plody). 

 
RAST: stredne bujný. Vytvára plstnaté lianovité ovíjavé výhony, veľké srdcovité listy, dorastá do výšky asi 4-7 m. Potrebuje silnú oporu pre rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, kvitnúca neskôr než väčšina samičích odrôd, počas júna. Na tvorbu druhov vyžaduje opelenie samčou odrodou, napr. Tomuri, jeden samec stačí na 4-5 samíc.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká až vysoká, pravidelná (približne okolo 30 kg/rastlinu).

 
PLODY: veľké (priemerne 100 g), podlhovasté, v priereze oválne, tvarovo vyrovnané. Šupka je zelenohnedá, husto plstnatá. Dužina je svetlozelená, šťavnatá príjemne sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: neskoré, zber v druhej polovici októbra až v novembri. Pri uskladnení v chlade má veľmi dlhú trvanlivosť, v ochrannej atmosfére až pol roka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy či džúsy apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Vhodná len do teplých oblastí Slovenska.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná do asi -12 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Lepšie odolná voči hubovým chorobám a plesniam, napr. fytoftóre (Phytophthora spp.).

PÔVOD: Holandsko, Fresh Forward.

 
RAST: zdravý, silný, so stredne vysokým, guľovitým, vzdušným trsom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvety sú na úrovni listov alebo nad nimi, citlivejšie na jarné mrazy.

 
PLODNOSŤ: vysoká, 1-1,1 kg na rastlinu.

 
PLODY: veľmi veľké (priemerne 20 g), veľkostne vyrovnané, kužeľovité, intenzívne lesklé, sýtočervené až tmavočervené. Dužina je celá červená, pevná, šťavnatá s dutinou. Chuť je výborná, sladká, harmonická.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, od konca mája do polovice júna, 2-3 dni po Honeoye, 5-6 dní pred Sonátou.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie, spracovanie na džemy a sirupy. Je dobre skladovateľná v chlade, nestráca lesk.

 
STANOVIŠTE: chránené, slnečné stanovište, prípadne polotieň. Pôda priepustná, vzdušná, hlinitopiesčitá, s dostatkom živín a vlahy. Vhodná aj do vyšších polôh. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá i v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy. Jahody zazimujeme prikrytím napr. čečinou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v zime, menej v kvete, silne odolná voči krčkovej hnilobe (Phytophthora cactorum) a verticíliovému vädnutiu (Verticillium dahliae), silnejšie odolná voči múčnatke (Podosphaera aphanis), menej odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea) (ale oveľa viac ako odroda Clery) a voči koreňovej hnilobe (Rhizoctonia spp.). Dobre odoláva dažďom. V príliš vysokých teplotách môžu plody mäknúť.

PÔVOD: Švajčiarsko, Ženeva, škôlka Garnier, vyšľachtil ho v roku 1930 Charles Garnier ako komplexného medzidruhového kríženca niekoľkých druhov z rodu Vitis - V. vinifera, V. labrusca, V. rupestris a V. riparia, konkrétne odrôd Garnier 15-6 x Perle Noire (=Seyve Villard 20-347).

RAST: je bujný až veľmi bujný, rozložitý, olistenie je stredne husté až redšie. Raší stredne skoro. Intenzita rastu zálistkov je stredná. Listy su veľké až veľmi veľké, tmavozelené, výraznejšie trojlaločné a na okraji zúbkované.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi. 

PLODNOSŤ: je veľmi skorá (už 1-2 roky po výsadbe) a vysoká pri zachovaní vysokej kvality. Vhodné je zaťaženie 6-8 očiek na m2. Nie je potrebná prebierka počas vegetácie.

PLODY: strapce sú veľké (priemerne 181 g), dlhé, kužeľovité, stredne husté až redšie. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 3,4 g), mierne elipsovité. Šupka je pevná, tmavomodrá až modročierna, voskovito osrienená. Dužina je šťavnatá a má len málo semien (1-2). Chuť je výborná, sladká, muškátová, najmä po dosiahnutí plnej zrelosti, pri dlhom ponechaní na kríku sa stráca.  

DOZRIEVANIE: je skoré, od začiatku septembra. Strapce vydržia dlho na kroch, takže zber sa dá predĺžiť až do konca septembra či začiatku októbra.

VYUŽITIE: univerzálne - na priamy konzum ako stolové hrozno, ale aj na spracovanie na džemy, mušty, sirupy, či kompóty, ale aj na výrobu ružových a červených vín. Hrozno je vhodné pred lisovaním odstopkovať, aby nedochádzalo k extrakcii nezrelých trieslovín.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s piesočnatou a piesočnatohlinitou pôdou. Nemá rád príliš vlhké a výživné pôdy, ale ani príliš suché, ktoré negatívne ovplyvňujú vôňu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených vyšších polôh pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy (2,4 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie), silne odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (1 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie) a voči múčnatke (Erysiphe necator) (1,2 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie) aj voči botrytíde (Botrytis cinerea) (1,5 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie) a čiernej škvrnitosti viniča (Phomopsis viticola) (1,8 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie). Pri vyššej cukornatosti a výraznej muškátovej vôni zyknú bobule napádať osy. Je stredne odolný voči spŕchaniu kvetov pri nedokonalom opelení pri chladnom, daždivom počasí alebo naopak pri nezvyklo veľmi vysokých teplotách počas kvitnutia, preto je vhodné miesto chránené pred vetrom a primerane vlhkou, nie príliš výživnou pôdou.

PÔVOD: USA, štát New York, Geneva, Cornell University, Horticulture Section, School of Integrative Plant Science, New York State Agricultural Experiment Station, vyšľachtil George W. Remaily v roku 1963 ako kríženca odrôd Fredonia x Canner Seedless. Je to medzidruhový kríženec medzi Vitis vinifera a Vitis labrusca. Prvýkrát plodil v r. 1967 a pomenovaný bol podľa Johna Einseta, cytogenetika a šľachtiteľa.

RAST: stredne bujný až bujný, výhony veľmi dobre vyzrievajú. Listy má veľké, málo delené, svetlozelené. Pestujeme so zaťažením 35-45 očiek na ker. Je možný aj kratší rez na 3-4 očká na výhon. Odrezky sa veľmi dobre zakoreňujú.

OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

PLODNOSŤ: priemerne 6,2-14,1 t/ha.

PLODY: strapce sú stredne veľké (250-400 g). Bobule sú stredne veľké až menšie (priemerne 2,3-2,5 g), guľaté až oválne. Šupka je tmavočevená až fialová, mierne osrienená, tuhšia, odolná voči praskaniu a nedá sa stiahnuť. Bobule majú II. stupeň bezsemennosti, teda pozostatok semien je takmer nepostrehnuteľný. Dužina je jemná až pevná. Chuť je špecifická, pripomína jahody, je sladká s vysokým pomerom cukrov voči kyselinám (priemerne 19,9 °Brix, pomer cukrov ku kyselinám je priemerne 27,9:1).

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva koncom augusta či začiatkom septembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako stolová odroda, ale aj na sušenie na hrozienka, výrobu muštov, džemov či kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Potrebuje dobrú, hlbokú, výživnú pôdu. Potrebná je pevná opora a priviazaný kmienik. Je vhodný do teplých, stredne teplých až chránených chladnejších oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy na pomery bezsemenných stolových viničov. Silne odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea), stredne voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až menej voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Škótsko, Dundee, Scottish Crop Research Institute, vyšľachtená v r. 1978 ako kríženec odrôd Glen Prosen x Meeker.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený, výhony sú bez ostňov, dorastajú do 1,2-1,5 m. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, už v 1. roku plodenia 1,6 kg/ker, ďalšie roky 3,8 kg/ker. Je to raz rodiaca odroda, rodí na bočných konároch vyrastajúcich z vlaňajších výhonov.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 4-6 g), pevné, lesklé, červené s jemným voskovým nádychom, srdcovitého tvaru. Chuť je sladká, aromatická, príjemne harmonická.

 
DOZRIEVANIE: raz rodiaca, ale počas relatívne dlhého obdobia v závislosti od polohy od začiatku júna do júla či až od polovice júla do polovice augusta.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie. Veľmi dobre a dlho držia na kríkoch a po zbere majú dlhú trvanlivosť a dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná, odolná voči voške malinovej (Amphorophora idaei), stredne až vyššie odolná voči fytoftóre (Phytophthora sp.), stredne náchylná na antraknózu (Colletotrichum acutatum) a náchylnejšia na poškodenie roztočmi.

PÔVOD: USA, San Diego, University of California, kríženec genotypov Cal 87.112-6 × Cal 88.270-1 vyšľachtený v r. 1991 a uvedený na trh v roku 1994.

RAST: bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne bez ohľadu na dĺžku dňa najskôr počas mája a potom počas leta.

PLODNOSŤ: vysoká, najmä v druhej časti sezóny.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 15 g), krátko kužeľovité, niekedy srdcovité alebo mierne sploštené, tmavočervené a výrazne lesklé, stredne pevné. Dužina je tmavšie červená ako u viacerých opakovane rodiacich odrôd. Chuť je silne aromatická, sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: opakovane rodiaca odroda, od júna až do septembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie, výrobu džemov a iné spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, veľmi prispôsobivá rôznym podmienkam, najmä do teplých aj stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne odolná voči vysokým teplotám v lete, stredne mrazuodolná. Relatívne odolná voči múčnatke (Podosphaera macularis), antraknóze (Colletotrichum acutatum) a voči roztočcu chmeľovému (Tetranychus urticae), stredne náchylná na škvrnitosť listov (Ramularia tulasnei) a verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae).

PÔVOD: Švajčiarsko.

 
RAST: kompaktný a nízky, rastlina dosahuje len 80-100 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda, kvitnúca v apríli.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká.

 
PLODY: veľké, čierne, sladké, jemné bobule s príjemnou ríbezľovou vôňou, rastú v strapcoch.

 
DOZRIEVANIE: v druhej polovici júna.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie do džemov, sirupov, vína, créme de cassis apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vďaka malému vzrastu vhodné aj do veľkých črepníkov na terasy a balkóny. Pôda vzdušná, priepustná, výživná, ocenia zamulčovanie organickým materiálom. Pre dobrú úrodnosť treba posadiť kríky hlbšie a odrezávať každoročne 4-ročné výhony.

 
ODOLNOSŤ: odroda je odolná voči hubovým chorobám a mrazuvzdorná.

Guľaté plody, veľké asi 1 cm, výrazne modro-fialové až modro-čierne, zoskupené v strapcoch. Chuťovo výborné, sladké. Priamy konzum, spracovanie (džemy, kompóty, marmelády), mrazenie, sušenie. Plody sú bohaté na vitamíny, antioxidanty, flavonoidy a podporujú imunitu. Odroda menšieho vzrastu, vytvára vzdušný ker / polostrom dorastajúci do výšky 2 - 3 m. Kvitne bielymi kvetmi na prelome apríla / mája. Do rodivosti vstupuje v 2. -3. roku, úrodnosť je vysoká. Samoopelivá odroda. Mrazuvzdorná odroda, odolná voči chorobám, vhodná na ekologické pestovanie. Vysoká prispôsobivosť a nízke nároky na prostredie a pestovanie. Odroda nenáročná na výber stanovišťa (ideálne slnko /polotieň). Vyžaduje okopávku, zamulčovanie, počas suchého leta zálievku. Rez - na usmernenie rastu alebo sanitárny (odstránime poškodené alebo vylomené výhony). Vhodný do živých plotov.

Stredne neskorá, rezistentná stolová odroda so žlto-zelenými bobuľami jemnej, muškátovej chuti.
Rast stredne bujný až bujný, úrodnosť stredná až vysoká. Strapec je veľký (cca 400 gr.), bobule stredne veľké, elipsovito oválne, žlto-zelené, dužina je mäkká, jemná, chuť príjemne muškátová. Stolová odroda vhodná na priamy konzum, využíva sa aj ako muštová odroda na výrobu ľahkých bielych vín. Slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), teplé polohy. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom a hlboké výživné pôdy - ľahké až stredne ťažké. Zimným rezom odstraňujeme vyrodené výhony z minulého roka. Samoopelivý. Dobrá odolnosť voči hubovým chorobám a dobrá odolnosť voči mrazu. Pôvodom z Maďarska.

PÔVOD: Rusko, vyšľachtil amatérsky šľachtiteľ Viktor Nikolajevič Krajnov ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Talisman a Rizamat (niekde udávaný Kišmiš lučistyj).

RAST: bujný, vytvára množstvo silno rastúcich zálistkov.

OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, nie je každý rok rovnaká. Závisí od miery vysilenia koreňa veľkým počtom strapcov. Koncom septembra rodí aj na zálistkoch.

PLODY: Strapce sú veľké (700-900 g) cylindricko kónické, stredne husté, rozvetvené, stredne husté až voľnejšie. Bobule sú veľké až veľmi veľké (12-18 g, 36x24 mm), rovnomerne podlhovasté. Farba bobúľ je ružovo-žltá, pekne premenlivá. Vzácna odroda - veľkosťou, farbou aj príjemnou, originálnou chuťou. Cukornatosť je stredne vysoká, 17-19 °NM. Mäsité bobule sú tvrdšie, chrumkavé a nepraskajú. Hmotnosť strapcov aj 1,5-2 kg. Bobule sú veľké aj 40 mm. Má semienka.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, v prvej až druhej polovici augusta. Potrebuje 100-110 dní pri sume aktívnych teplôt: 2200-2300 °C. Strapce dlho vydržia na kroch, čím získajú intenzívnejšie sfarbenie.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj ďalšie spracovanie, na víno, džemy, kompóty apod. Strapce dobre zvládajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, uprednostňuje úrodnú a dostatočne vlhkú pôdu. Sadíme na vzdialenosť 1,5-2 m.

ODOLNOSŤ: Vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne odolný voči múčnatke viniča (Uncinula necator). Mrazuodolný až do -23 °C.

PÔVOD: Moldavsko, Moldavský výskumný inštitút vinársky Vierul, vyšľachtili v r. 1985 M.S. Žuravel, G.M. Borzikova a I.P. Gavrilov ako kríženca odrôd Moldova x Maršalskij. Je to medzidruhový kríženec Vitis vinifera x Vitis labrusca, pôvodne pomenovaný ako Kodrianka. Synonymá a cudzie názvy: Кодрянка, Kodrjanka, Kodryanka, VII 24-15.

RAST: bujný. Listy sú stredne veľké až veľké, päťlaločnaté, stredne hlboko vykrojené. Stopka listu je dlhá, červenkastá. Pestujeme so zaťažením 40-50 očiek na ker, režeme na 6-8 očiek na výhon, ponechávame priemerne 1,1-1,7 strapcov na výhon. Výhony dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: priemerne 15-22 t/ha.

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké (300–600 g), kužeľovité, rovnomerne husté. Bobule sú veľké (priemerne 31х21 mm, 6-8 g), obrátene vajcovité, elipsovito predĺžené. Šupka je tmavo fialovomodrá s jemným osrienením, hrubá, pevná, nedá sa stiahnuť. Dužina obsahuje semená. Chuť je harmonická, príjemná. V Rusku pri degustáciách dosiahla v priemeru za roky 2005-2007 vysoké ohodnotenie 8,3 bodu (z 10 bodov). Cukornatosť je v priemere 18-19 %, kyslosť 6-7 g/l.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 2. polovici augusta (po 110-120 dňoch). Konzumne dozrieva veľmi skoro, už pri cukornatosti 12-14 % sú bobule úplne sladké vďaka rýchlemu zníženiu kyslosti u tejto odrody. Strapce môžu po dozretí dlho visieť na kroch bez straty chuťových kvalít.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu muštov, kompótov či džemov.

STANOVIŠTE: Slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a pukoch počas zimy (do -22 °C), neskoro raší, takže dobre odoláva neskorým jarným mrazom. Je vyššie odolná voči botrytíde (Botrytis cinerea) (2 zo škály 1-5, kde nižšie je lepšie), stredne až vyššie odolná voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (2-3 zo škály 1-5) a stredne odolná voči múčnatke (Uncinula necator) (2,5-3,5 na škále 1-5).

PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška, vyšľachtila ho Svetlana Valentinovna Klimenko, na trh bol uvedený v roku 1982.

RAST: vzpriamený, stredne silný rast do výšky asi 3 m, kužeľovitý habitus.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: Vysoko úrodný, úroda z dospelého kríka okolo 40 kg/rok.

PLODY: stredne veľké plody (2,5 - 2,8 cm, 4-6 g) žltej farby. Dužina je hustá, po dozretí sladká, aromatická.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. pol. júla až v auguste.

VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Švédsko, r. 1984.

 
RAST: stredne silný rast, v mladosti viac do výšky, neskôr do šírky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká, pravidelná.

 
PLODY: krátke až stredne dlhé a husté strapce s veľkými bobuľami čiernej farby. Šupka je silná, pevná, dužina nazelenalá, šťavnatá, chuť je výrazne aromatická, sladko kyselkavá.

 
DOZRIEVANIE: rovnomerné, od júna do júla.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, šťavy, vína, mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište príp. polotieň. Priepustná pôda s dostatkom humusu a živín. Odroda vhodná do všetkých, aj chladnejších pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: odroda je mrazuvzdorná, dobre odolná voči múčnatke americkej a hrdzi.

PÔVOD: Maďarsko, KRF Výskumná stanica pre vinárstvo a enológiu, University of Horticulture and Food Industry Kölyuktetö, v r. 1975 vyšľachtili József Csizmazia A László Bereznai ako medzidruhový kríženec Muškát Ottonel x Eger 2 (Villard Blanc), v Maďarsku bol registrovaný v r. 2009. Pomenovaný je po Alette van der Maet, žene známeho maďarského spisovateľa Jánosa Apáczai Csere. Obsahuje gény z druhov Vitis berlandieri, Vitis rupestris a Vitis vinifera.

 
RAST: je silný, tvorí málo zálistkov. Vzdialenosti medzi internódiami sú veľké a koruna je voľná a ľahko upraviteľná. Pestuje sa na jednom ťažni. Optimálny počet pukov na 1 m2 je 6-8. Raší neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: ideálne 10-12 t/ha pri zaťažení 6-8 pukov na m2, ale vie byť aj 15-20 t/ha pri nižšej kvalite.

 
PLODY: strapec je stredne veľký až veľký, redší až hustejší (priemerne 203 g s 88 bobuľami). Bobule sú stredne veľké (priemerne 2,5 g, 15,8 mm), guľaté až oválne, zelenožlté, na slnečnej strane žltohnedé s voskovitým osrienením a drobnými bodkami. Chuť je muškátová, príjemne sladkokyslastá (priemerne 19 °NM), príjemne vonia, obsahuje semienka. Prezretím sa stráca príjemná osviežujúca chuť hrozna.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro, v polovici septembra.

 
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum a na výrobu stolového vína muškátovej chuti s náznakom vône bazy.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), teplé polohy s ľahšou piesočnatou, ale dostatočne vlhkou pôdou. Menej náročný na stanovište.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v zime (9 bodov z 9-bodovej škály) a raší neskoro, takže väčšinou uniká aj neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea) (oboje 7 bodov z 9) a vyššie odolný voči múčnatke (Uncinula necator) (6 bodov z 9) .

PÔVOD: Poľsko, Niwa Hodowla Plant Berry, vyšľachtila ju Agnieszka Orzeł, je to odroda ostružiny západnej (Rubus occidentalis).

RAST: bujný, so vzpriamenými a pevnými, menej otŕnenými výhonmi a menšími listami.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká (priemerne 2,3 kg na ker), pravidelná.

PLODY: na ostružinu západnú veľké (priemerne 2,5 g), pravidelne kužeľovité, pevné, lesklé, čierne s bielym osrienením medzi malými kôstkovičkami. Dužina je stredne až menej šťavnatá. Chuť je veľmi sladká, aromatická a korenistá, niekomu pripomína chuť perníka. Cukornatosť je vysoká (priemerne 13,7 °Brix)

DOZRIEVANIE: je to dvakrát rodiaca odroda, na minuloročných výhonoch dozrieva začiatkom júla, na letorastoch začiatkom septembra. Plody sa ľahko zbierajú a majú veľmi dobrú pozberovú trvanlivosť pri uskladnení v chlade.

VYUŽITIE: kry sa s oporou dajú použiť ako nepriestupný živý plot do menších aj väčších záhrad. Plody sú vhodné na priamy konzum aj všestranné spracovanie na mimoriadne chutné džemy, likéry, na pečenie. Veľmi dobre znášajú mrazenie, po rozmrazení netečú. Je vhodná na domáce aj profesionálne pestovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých, stredne teplých aj vyšších a chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a kvete. Je dobre odolná voči voškám, vírusu RBDV (raspberry dwarf virus), hubovým chorobám koreňa a výhonov a vďaka mohutnej koreňovej sústave vysoko odolná voči suchu. 

PÔVOD: USA, University of Arkansas, kríženec Ark. 631 × Ark. 883 z roku 1982, registrovaný v roku 1993

 
RAST: stredne bujný, vytvára beztŕňové, vzpriamené výhony. Veľmi dobre odnožuje, takže rýchlo vie vytvoriť černicový záhon. Vyžaduje zimný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji až júni.

 
PLODNOSŤ: Plodí na dvojročných výhonoch, úrodnosť je stredná.

 
PLODY: stredne veľké (4-7 g), lesklé plody kužeľovitého tvaru s pevnou dužinou. Chuťovo veľmi sladké (4,8-9,6 %), aromatické, len s malými semienkami, s vysokým obsahom vitamínu C v rámci černíc (48 mg/100 g).

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, od konca júla do konca augusta (začína 11 dní pred Navaho), dozrieva počas necelých 4 týždňov.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj mrazenie či ďalšie spracovanie (džemy, zaváraniny). Dobre znášajú prepravu a sú dobre skladovateľné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s južnou alebo juhovýchodnou expozíciou, pôda dobre odvodnená, hlinitá, organická, bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuvzdorná (do minimálne -24 °C), stredne odolná voči plesni šedej (Botrytis cinerea), dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: Nemecko, Bavorsko, Freising, Wissenschaftszentrum Weihenstephan für Ernährung, Landnutzung und Umwelt, vyšľachtil ju Herrmann Schimmelpfeng, je to odroda druhu aktinídia význačná (Actinidia arguta), známa aj pod menom "Bayern Kiwi".

 
RAST: bujný, ovíjavá liana dorastá 4-5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavná, čiastočne samoopelivá odroda, jej úrodnosť sa zvýši v prítomnosti samčieho opeľovača, napr. odrody Prince Jumbo.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, až 30 kg z jednej rastliny v plnej plodnosti.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 7,6 g, dĺžka 2,6 cm, šírka 2 cm), valcovité, podlhovasté, mierne sploštené. Šupka je sýtozelená s červeným líčkom, hladká, tenká. Dužina je zelená, šťavnatá, veľmi aromatická a sladká s miernou kyselinku. Obsahuje stredne až veľmi veľa vitamínu C (81-182 mg/100 g) a aktinidín s protimikrobiálnymi účinkami.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici septembra. Zbierajú sa plne dozreté, teda mäkké priamo z rastliny.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády atď.).

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne juhozápadná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve silne mrazuodolná (do -30 ℃), listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: Rusko, AZOS, Anapa, registrovaný v r. 1998, interšpecifický kríženec moldavskej odrody Moldova x americkej Cardinal.

 
RAST: bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: bohatá, úrodu treba redukovať. V priemere 16 t/ha.

 
PLODY: Strapce odrody sú veľké (600-800 g), rozvetvené aj predĺžené. Tmavomodré bobule sú stredne husto až redšie rozložené na strapci, sú veľké (priemerne 27x23 mm, 6-8 g), podlhovasté a mierne zašpicatené. Zle odkvitnuté bobule môžu byť menšie a sú bezkôstkové. Chuť jednoduchá, harmonická, sladká, konzistencia chrumkavá. Cukornatosť je stredne vysoká, 17-19 °NM. Plody nepraskajú.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, po 15. septembri. Potrebuje 125 – 135 dní pri sume aktívnych teplôt 2550 - 2700 °C. Počas dozrievania je potrebné odlistiť zónu strapcov o 50 %.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na víno, džemy, kompóty apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Odporúčaná vzdialenosť krov v rade je 1,5 m.

 
ODOLNOSŤ: odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) aj botrytíde (Botrytis cinerea), má zvýšenú odolnosť voči múčnatke (Uncinula necator). Mrazuodolný do -22 °C až -24 °C.

PÔVOD: Poľsko, Arborétum Bolestraszyce.

RAST: má rozložitý habitus.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 4-5,5 g, maximálne 7 g), hruškovitého tvaru tmavočervenej farby. Chuť je výborne sladkokyslá, s priemernou cukornatosťou 14 % patrí k jedným z najsladších odrôd. Kôstka je v pomere k plodu skôr väčšia (14 % z hmotnosti plodu), ťažko sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, dozrieva v septembri krátko, takže je vhodný na nárazový zber.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Ukrajina, medzidruhová odroda vyšľachtená v IViV V.E. Tairova ako komplexný kríženec (Muscat de St. Vallier Blanc x zmes peľu Muškát Hamburgský, Chusajne) x Kráľovná tairovskaja /Odesskij medovyj x zmes peľu stredoázijských odrôd. Registrovaný na Ukrajine ako Flora.

 
RAST: do 2.-3. roku má slabší rast, neskôr stredne silný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, má gynoidný typ kvetu, vyžaduje prítomnosť zároveň kvitnúceho opeľovača.

 
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná, treba urobiť prebierku strapcov – docieli sa tým vyššia cukornatosť, vyfarbenie, zlepšenie aromatického profilu hrozna.

 
PLODY: Strapce sú veľké až veľmi veľké (600-800g, pri dobrej výžive 1,2-1,3 kg). Majú rôzne tvary (rozvetvený dlhý, oválny), sú hustejšie s peknými žltými bobuľami, často aj s hrdzavým líčkom. Bobule sú veľké až veľmi veľké (30х22 mm, 6-9 g), oválne aj okrúhle. Sú tvrdé, mäsité, chrumkavé, jemne muškátovej chuti. Cukornatosť býva nad 20 %, kyslosť 5-8 g/l. Degustačné hodnotenie hrozna 8,6 bodov (na škále 1 – 9). Len málokedy praskajú. Má semienka.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, okolo 5-10. augusta.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie aj zaváranie. Veľmi dobre sa prepravujú.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje úrodné, dostatočne vlhké pôdy. Vhodný aj do skleníkov a fóliovníkov.

 
ODOLNOSŤ: je pomerne odolný proti hubovým chorobám, má zvýšenú odolnosť voči perenospóre, botrytída ho nenapáda. Stredne odolný voči zimným mrazom - do -21 až -23°C, výhony dobre vyzrievajú.

PÔVOD: Nemecko, Julius Kühn-Institut, Institut für Rebenzüchtung Geilweilerhof, vyšľachtil v r. 1964 Gerhard Alleweldt ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera x Vitis labrusca, konkrétne odrôd Bacchus Weiss x Villard Blanc. Zaregistrovaná a právne chránená je od roku 1992.

RAST: stredne bujný, vzpriamený. Raší stredne skoro. Výhony dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný. Kvitne tesne pred odrodou Müller-Thurgau, kvety sú dobre odolné voči spŕchaniu.

PLODNOSŤ: skorá (do 2-3 rokov po výsadbe), stredne vysoká až vysoká (priemerne 6,2 kg na výhon, teda okolo 12 t/ha), veľmi podobná odrode Müller-Thurgau, približne o 19 % vyšší oproti Rizlingu rýnskemu.

PLODY: strapce stredne veľké (priemerne 104 g), valcovito kužeľovité, kompaktné. Bobule stredne veľké až veľké (3 g), guľovité až mierne valcovité. Šupka je veľmi tenká, zelenožltá, zo slnečnej strany jantárovohnedá. Dužina je stredne šťavnatá a obsahuje semená. Chuť je sladká, muškátová, veľmi príjemná. Cukornatosť je priemerne 70 °Oechsle.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku či polovice septembra. Plody pri nadmerných zrážkach počas dozrievania môžu praskať.

VYUŽITIE: univerzálna odroda vhodná na priamy konzum ako stolová odroda, ale aj na výrobu silného, muškátového vína plnej chuti s osviežujúcou kyselinkou.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, uprednostňuje suchšie lokality s dobre priepustnou pôdou. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (7-8 bodov na 9-bodovej škále), má alelu rezistencie Rpv3.1. Je stredne odolný voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea). Rozporuplné sú informácie o odolnosti voči múčnatke viniča (Erysiphe necator) (od 2-3 až po 8-9 bodov na 9-bodovej škále), ale našli sa v ňom alely rezistencie Ren3 a Ren9 proti tejto chorobe.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Škótsko, Scottish Crop Research Institute, vyšľachtená v roku 1975 ako kríženec odrôd (Brödtorp × Janslunda) × (Consort ×Magnus) s ako prvá zo série "Ben" a bola pomenovaná po škótskom vrchu Ben Lomond.

RAST: bujný, ale kompaktný, len mierne rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro a dlho. Miera samoopelivosti je na čierne ríbezle vysoká (45 % pri úplnej izolácii, aj od hmyzu a okolo 60 % pri opelení čmeliakmi bez prítomnosti inej odrody), ale úroda sa zvýši v prítomnosti inej odrody.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (priemerne 1,02-1,3 kg/ker), pravidelná.

PLODY: strapce sú kratšie (priemerne 4,5-5,2 cm). Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 1,2 g s rozpätím 0,8-1,3 g), guľaté a čierne. Sú stredne pevné až pevné. Farba šťavy je výrazná a stabilná. Chuť je výrazne aromatická, vyvážene sladkokyslá (priemerne 15,4-17,9 °Brix), veľmi dobrá. Plody majú vysoký obsah antioxidantov a antokyánov, vykazujú vysokú antimikrobiálnu aktivitu a majú vysoký obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: neskoré (priemerne 8 dní po odrode Triton).

VYUŽITIE: jedlý krík do malých aj veľkých záhrad, sadov, do živých plotov aj samostatných bobuľových záhonov. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džúsy, džemy, kompóty, sirupy, vína, likéry, na pečenie či sušenie do čajových zmesí. Listy a listové púčiky sa používajú na ochutenie mlieka do dezertov, polievok či do čajov. Liečivé využitie: plody majú močopudné a potopudné účinky, zvyšujú odolnosť voči infekciám a pomáhajú pri prechladnutí a chrípke. Šťava z plodov pôsobí proti hnačke a zlepšuje trávenie. Listy a púčiky majú čistiace, močopudné a potopudné účinky, znižujú krvný tlak. Externe sa používajú na pomaly sa hojace rany a ako kloktadlo na boľavé hrdlo a afty. Semená sú zdrojom kyseliny gama-linolenovej (GLA) a olej z nich sa používa aj v kozmetike.  

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom a neskorými jarnými mrazmi, s výživnou, humóznou pôdou, bez zatrávnenia. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, aj chladných.

ODOLNOSŤ: Je silne mrazuodolná v dreve aj kvete a často uniká neskorým jarným mrazom. Je náchylnejšia na napadnutie kvetovkou ríbezľovou (Dasineura tetensi) a americkou múčnatkou egrešov (Podosphaera leucotricha, predtým Sphaerotheca mors uvae) či reverziou ríbezlí (Blackcurrant Reversion Virus (BRV)).

PÔVOD: veľmi dlho bola považovaná za jednu z najstraších odrôd s pôvodom z Egypta či Jordánska, ale ampelografická štúdia z roku 2009 vylúčila severoafrický a blízkovýchodný pôvod a ako miesto pôvodu označila oblast mezi Švajčiarskom, Talianskom a Francúzskom, pravdepodobne okolie Ženevského jazera, možno kantón Waadt (Vaud), kde sa v 19. storočí na viniciach našlo veľké množstvo klonov tejto odrody. Synonymá a cudzie názvy: Ušľachtilé biele, Šasla belaja, Gutedel weisser, Chasselas doré, Chasselas blanc, Fendant blanc.

RAST: stredne bujný. Raší skoro, hneď po najskorších odrodách. Listy sú stredne veľké, stredne až hlboko vykrajované, päťuholníkové až vajcovité, má výrazne dlhé úponky. Dobre vyzrieva v dreve. Režeme na 6-8 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne približne v strede júna či skôr, je náchylnejší na opad kvetov v prípade chladného a daždivého počasia.

PLODNOSŤ: priemerne 10-13 t/h.

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 142 g), valcovito kužeľovité, s rozvetveným hlavným vretenom, riedke. Bobule sú stredne veľké (priemerne 15-19 mm, 2,2 g), guľaté. Šupka je zelenožltá, na slnečnej strane s hnedým líčkom, veľmi tenká, ale stredne pevná až pevná s osrienením a priesvitnými škvrnami. Dužina je stredne pevná, šťavnatá, semenná. Chuť je sladká, plná. Cukornatosť je 16-18 °NM, obsah kyselín 7-7,5 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, po 1. dekáde septembra. Pri prezrievaní bobule nestrácajú chuť. Dobre sa prepravujú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu muštov, prípadne na výrobu ľahkých vín vhodných na sceľovanie.

STANOVIŠTE: slnečné. Vhodná do všetkých pôd, ale najlepšiu kvalitu dosahuje v teplých polohách na slnečných svahoch a dostatočne hlbokých pôdach zásobených živinami. V silne vápenitých pôdach trpí chlorózou. Horšie znáša dlhšie sucho.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve a pukoch v zime do -17 °C, citlivejší je na neskoré jarné mrazy. Vyššie odolný voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea),menej voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).