U nás nájdete široký sortiment ovocných stromčekov - výnimočné staré odrody aj moderné voči chorobám rezistentné odrody, ktoré sú vhodné práve pre tú vašu záhradu. Ponúkame sadenice priamo z našej škôlky, ktoré pre vás starostlivo pestujeme od semienka až po vitálne stromy pripravené na výsadbu. Vyberte si z kvalitných ovocných stromov voľnokorenných alebo kontajnerovaných. Alebo ušetrite čas do prvej úrody výsadbou prekorenených vzrastlých stromov v AIRPOToch. Použite filtre, pomocou ktorých si vyberiete tie správne stromy pre vás. Robíme všetko pre to, aby ste sa mohli tešiť z bohatej úrody a dlhodobej vitality vašich stromov.
Vyberte si preferovaný druh
Vyberte konkrétny druh alebo pokračujte nižšie a použite podrobné filtre.
Nenašli sa žiadne produkty
Použite menej filtrov alebo odstráňte všetky
PÔVOD: USA, Massachusetts, Bolton, našiel ju ako náhodný semenáč na svojej záhrade zrejme generál Steven Partridge Gardner niekedy pred rokom 1844, kedy bola uvedená v časopise Magazine of Horticulture. Cez škôlkara Thomasa Riversa sa dostala do Spojeného kráľovstva, kde bola populárna najmä v súkromných záhradách a sadoch. Synonymá a cudzie názvy: Mother, Nonnenit, Queen Mary, Lavantaler Bananenapfel, Mutterapfel, Gardner's Apple, Queen Anne, American Mother, Mother of America, Pomme mere, Skvostné z Roztok.
RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabší. Vytvára spočiatku vysoko guľovitú, neskôr mierne rozložitú, menšiu až stredne veľkú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Coxova reneta, Golden Delicious, James Grieve, Jonathan, London Pepping, Malinové holovouské, Melrose, Oldenburgovo, Ontario, Starking, Starkrimson Delicious. Neopeľuje sa dobre s odrodou Wealthy.
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, hoci striedavej veľkosti, zriedkakedy vynechá.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 130-195 g), tupo kužeľovité, vyššie, pri kalichu charakteristicky zúžené, nepravidlene rebrovité. Šupka je takmer hladká, polomatná, suchšia, hrubšia, ale pomerne krehká, najskôr špinavozelená, v plnej zrelosti tmavožltá až zlatožltá, prekrytá z väčšej časti tmavočerveným líčkom, pruhovaným najmä na oslnenej strane a bodkovaným až mramorovaným najmä v kališnej časti. Dužina je žltá, krehká, v optimálnej zrelosti šťavnatá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je výborná, sladká, veľmi aromatická a príjemne korenistá, pred prezretím až s banánovou príchuťou.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží uskladnená do decembra, z vyšších polôh môžu aj dlhšie, ale väčšinou po Vianociach rýchlo múčnatejú.
VYUŽITIE: výborné stolové jablko na priamy konzum, ale aj na pečenie, výrobu muštov či výživ.
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, ale dobre odvodnenou pôdou, neznáša ťažkú ílovitú pôdu, ale ani suchú, kde plody predčasne padajú a prezrievajú. Je vhodná najmä do stredne teplých, pred vetrom chránených polôh, znesie aj vlhkejšie ovzdušie.
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a v kvete, silne odolná voči chrastavitosti, stredne až menej voči múčnatke, rakovine v ťažkej pôde. Má sklon k horkej škvrnitosti dužiny. Často ju napáda voška vlnačka krvavá.
PÔVOD: Kanada, štát Ontario, vyšľachtil v r. 1820 Charles Arnold v obci Paris ako kríženec odrôd Wagenerovo (otcovská odroda) x Northern Spy (materská odroda). Na trh ju uviedla škôlka bratov Transonových v Orleánse v r. 1882. V r. 1898 získala ocenenie od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti. Do Listiny povolených odrôd v Československu bola zapísaná v r. 1954. Synonymá a cudzie názvy: Ontarioapfel.
RAST: najskôr stredne bujný, neskôr ustáva. Vytvára najskôr vysoko guľovité či úzko pyramidálne koruny, ktoré sa neskôr rozkladajú až na guľovité, sú pomerne malé a riedke.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Má tendenciu vytvárať aj partenokarpické plody bez opelenia. Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Matkino, Oldenburgovo, Parkerovo, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Šampanská reneta, Wagenerovo, Wealthy, Zvonkové.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, výrazne striedavá.
PLODY: veľké až veľmi veľké, sploštené, rebernaté s piatimi oblejšími, dobre vyvinutými rebrami, ktoré sa ťahajú pozdĺž celého plodu. Šupka je hladká, lesklá, pevná až kožovitá. Základná farba je výrazne zelená, neskôr slamovožltá s karmínovočerveným líčkom, menej nápadným, rozmytým, niekedy aj široko pruhovaným. Plody bývajú pri zbere modrasto osrienené. Dužina je najskôr stredne tuhá, neskôr mäkká, krémová až žltkastá, čiastočne zrnitá, veľmi šťavnatá, na vzduchu málo hnedne, vydrží dlho bez múčnatenia. Po dozretí voňajú plody len slabo, ale po rozkrojení silnejšie a pripomínajú vôňou odrodu Omanové. Chuť majú kyslastú až sladkokyslú, osviežujúcu, bez korenitosti, najchutnejšie sú z nižších, dostatočne teplých polôh. Majú vyšší obsah vitamínu C.
DOZRIEVANIE: zber väčšinou až v 2. polovici októbra, čo najneskôr, keďže až tesne pred zberovou zrelosťou sa plody najlepšie vyfarbujú. Už pri zbere sú náchylné na otlačenie, takže s nimi treba manipulovať opatrne. Konzumne dozrievajú v januári, vydržia v chladnom uskladnení do mája, pri skladovaní nevädnú, ale pri prehnojení môžu hniť zvnútra.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie a muštovanie, prípadne aj na pečenie. Kvôli nízkemu obsahu cukrov je vhodné pri konzumácii s mierou aj pre diabetikov.
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené. Dobre sa prispôsobuje rôznym podmienkam, nedarí sa jej len v ťažkých, ílovitých, mokrých pôdach a naopak príliš suchých pôdach či v mrazových kotlinách. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh. Hodí sa najmä do záhrad, sadov či včelníc.
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, silnejšie mrazuodolná v kvete, je stredne odolná voči chrastavitosti, stredne až menej voči múčnatke, náchylnejšia na rakovinu v ťažkej pôde. Napáda ju voška vlnačka krvavá.
PÔVOD: Nemecko, okolie Osnabrücku v Dolnom Sasku, neznámy pôvod, zrejme už koncom 18. storočia, prvýkrát popísaná v roku 1802 Johannom Ludwigom Christom, počas 19. storočia jedna z najpestovanejších odrôd v Nemecku.
RAST: spočiatku silný, neskôr slabší rast, vytvára vysoko guľovitú a dobre rozvetvenú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Má veľmi dekoratívne, tmavoružové kvety. Je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače napr.: Parména zlatá zimná, Coxova reneta.
PLODNOSŤ: stredná, striedavá, plody majú tendenciu predčasne opadávať.
PLODY: stredne veľké plody (priemerne 5,2 cm výška, 7,2 cm šírka, až 150 g), s pootvoreným kalichom. Šupka je drsná, suchá, základná zelená až zelenožltá farba je pokrytá tmavočervenou hrdzou a mramorovaním. Je to tzv. kožovka. Dužina je zelenkavobiela, šťavnatá, chuť výrazná, veľmi príjemná, sladkokyslá, korenistá, renetová.
DOZRIEVANIE: koncom októbra, dozrievanie v novembri, skladovateľnosť do marca, treba ich skladovať v dostatočne vlhkom prostredí, inak vädnú.
VYUŽITIE: výborné dezertné jablko, vhodné na priamy konzum i ďalšie spracovanie, najmä na mušty, cider, do koláčov, na výživu. Po rozkrojení dužina rýchle hnedne.
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, dobre odvodnená, ale dostatočne vlhká, najlepšie hlinitá pôda, neznáša príliš suché pôdy, ale ani ťažké, ílovité pôdy, trpí na nich rakovinou. Vhodná najmä do stredných polôh. Veľmi neskoro na jeseň jej vyzrievajú letorasty a ukončuje vegetáciu, listy zostávajú na letorastoch až do zimy.
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná, stredne odolná voči chrastavitosti, náchylná na múčnatku, bakteriálnu spálu a v príliš vlhkej pôde na rakovinu. Neznáša postrek meďnatými prostriedkami.
PÔVOD: ČR, veľmi stará odroda pestovaná odnepamäti v Čechách a na Morave.
RAST: rast zdravý, priamy. Je to strom s mohutnou a vznosnou, guľovitou korunou, spodné vetvy sa mierne skláňajú.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dobre sa opeľuje a je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodní opeľovači: Bernské ružové, Coxova reneta, Jonathan, Landsberská reneta, Laxton's Superb, Malinové holovouské, Malinové hornokrajské, Matkino, Mclntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Red Delicious, Sudetská reneta, Watervlietské mramorované, Wagenerovo.
PLODNOSŤ: stredne skorá, vždy po 2 až 3 rokoch veľmi hojná.
PLODY: malé, zriedkavo stredne veľké, najčastejšie tupo kužeľovité, pripomína vajíčko skosené z oboch pólov, niekedy je aj guľaté. Šupka je lesklá, takmer celá súvislo červená, niekedy červeno pruhovaná, pri zbere modravo osrienená. V zatienenej polovici plodu presvitá základná žltozelená farba. Dužina je biela, pod šupkou niekedy naružovelá, jemná, hustá, šťavnatá, sladká až ľahko kyslastá, príjemne voňavá, výborná.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť bez straty chuti do decembra, celkovo až do apríla.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale výborná aj na sušenie (dužina ostáva biela), výrobu muštu, vína, destilátov. Veľmi dobre znáša prepravu, v mieste otlačenia nehnije, len skorkovatie. Pri skladovaní nevädne, nehnije.
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, ale chránené pred vetrom, nižšie i vyššie polohy. Pôdy preferuje vápenité, hlboké, úrodné, dostatočne vlhké, znesie aj ílovité či hlinité premiešané so štrkom, kde sa iným jabloniam nedarí. V príliš kyprých náplavách má vyššiu náchylnosť k rakovine, v suchých pôdach sú plody drobné a opadávajú. Vhodné sú otvorené plochy, sady, veľké záhrady, aleje.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti. V uzavretých miestach má náchylnosť k rakovine, napadá ju vlnačka krvavá.
PÔVOD: ČR, Vřesice, vybral ju niekedy pred rokom 1954 Vilém Jašek ako cenný klon veľmi starej odrody Panenské pestovanej od nepamäti v Čechách a na Morave. Na rozdiel od pôvodnej odrody má väčšie plody.
RAST: rast zdravý, priamy. Je to strom s mohutnou a vznosnou, guľovitou korunou, spodné vetvy sa mierne skláňajú.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dobre sa opeľuje a je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodní opeľovači: Bernské ružové, Coxova reneta, Jonathan, Landsberská reneta, Laxton's Superb, Malinové holovouské, Malinové hornokrajské, Matkino, Mclntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Red Delicious, Sudetská reneta, Watervlietské mramorované, Wagenerovo.
PLODNOSŤ: stredne skorá, vždy po 2 až 3 rokoch veľmi hojná.
PLODY: malé, častejšie stredne veľké, najčastejšie tupo kužeľovité, pripomína vajíčko skosené z oboch pólov, niekedy je aj guľaté. Šupka je lesklá, takmer celá súvislo červená, niekedy červeno pruhovaná, pri zbere modravo osrienená. V zatienenej polovici plodu presvitá základná žltozelená farba. Dužina je biela, pod šupkou niekedy naružovelá, jemná, hustá, šťavnatá, sladká až ľahko kyslastá, príjemne voňavá, výborná.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť bez straty chuti do decembra, celkovo až do apríla.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale výborná aj na sušenie (dužina ostáva biela), výrobu muštu, vína, destilátov. Veľmi dobre znáša prepravu, v mieste otlačenia nehnije, len skorkovatie. Pri skladovaní nevädne, nehnije.
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, ale chránené pred vetrom, nižšie i vyššie polohy. Pôdy preferuje vápenité, hlboké, úrodné, dostatočne vlhké, znesie aj ílovité či hlinité premiešané so štrkom, kde sa iným jabloniam nedarí. V príliš kyprých náplavách má vyššiu náchylnosť k rakovine, v suchých pôdach sú plody drobné a opadávajú. Vhodné sú otvorené plochy, sady, veľké záhrady, aleje.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti. V uzavretých miestach má náchylnosť k rakovine, napadá ju vlnačka krvavá.
PÔVOD: neznámy, veľmi starý, pravdepodobne Anglicko (King of Pippins) alebo Francúzsko (La reine des reinettes) v 13. storočí, možno s normandskými dobyvateľmi z Francúzska do Anglicka.
RAST: v mladosti bujný, po 25. roku kvôli bohatým úrodám spomaľuje až ustáva - odroda rýchleho vývoja. Tvorí krásne rovné kmene. Koruna je úzka, vysoká, najskôr ihlanovitá, neskôr vysokoguľovitá, vytvára len krátky bohato rozvetvený plodonosný obrast. Potrebuje kvalitný výchovný rez, aby nezababčila a udržiavaci a zmladzovací rez.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Gdanský hranáč, Landsberská reneta, Ontário, Charlamowski, Zuccalmagliova reneta, Boikovo, Croncelské, Priesvitné letné.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, striedavá.
PLODY: stredne veľké (80-170 g), úhľadné, kužeľovité až guľovité. Šupka je sýtožltá, zlatožltá až oranžová, karmínovo pruhovaná. Dužina je žltobiela, tuhá, šťavnatá, na vzduchu hnedne, je výbornej, sladkokyslej, korenistej, aromatickej, renetovitej chuti.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra a v 1. pol. októbra, konzumne dozrieva na prelome októbra a novembra, skladovateľná je do februára, max. marca.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu vína či muštovanie; dobre znáša prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy hlbšie, primerane vlhké, výživné, v suchých sú plody drobné, v príliš vlhkých trpí rakovinou. Polohy ľubovoľné, s výnimkou drsných, mrazových a uzavretých.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvetoch, stredne v dreve, stredne až silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a rakovine; v suchých oblastiach sú plody náchylné na napadnutie zavíjačom jablčným a vlnačkou krvavou.
PÔVOD: Pobaltie, 18./19. stor.
RAST: stredne bujný, neskôr slabý. Koruna je vznosná, neveľká, kužeľovitá až guľovitá.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a krátko, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodní opeľovači: Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Charlamowski, Coxova reneta, Croncelské, James Grieve, Landsberská reneta, Hviezdnatá reneta, Harbertova reneta, Lebelovo, Melba, McIntosh, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Princ Albert, Ušľachtilé žlté, Viliamovo, Wealthy.
PLODNOSŤ: skorá (už v 2.-3. roku po výsadbe), vysoká, striedavá.
PLODY: stredne veľké až malé, dosť variabilné, nesúmerné, tupo kužeľovité až guľovité, často s ostrým švom prechádzajúcim pozdĺž celého jablka. Šupka je hladká, lesklá, zelenobiela až žltobiela. Dužina je krehká, jemná, mäkká, šťavnatá, chuť dobrá, kyslastá až sladkokyslá, jemne aromatická, osviežujúca.
DOZRIEVANIE: na konci júla až začiatkom augusta, ovocie ihneď vhodné na konzum, rýchlo začne múčnatieť.
VYUŽITIE: na priamy konzum, koláče, zaváranie, výrobu výživ. Vyžadujú zvýšenú opatrnosť pri zbere (pri otlačení hnednú), nevhodné pre dlhšiu prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy skôr ľahšie, vlhké, ale nie príliš, hnojené. Vhodná pre všetky pestovateľské oblasti, aj vyššie, pred vetrom chránené polohy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, náchylná na rakovinu v príliš vlhkých pôdach (treba ju zásobiť vápnikom), menej na múčnatku v príliš suchých polohách a na chrastavitosť vo veľmi vlhkých, uzavretých polohách.
PÔVOD: neznámy, je to pomológmi bližšie neurčená reneta, ktorá sa vo väčšom počte vyskytuje v Rajeckej doline.
RAST: stredne bujný až slabší, vytvára menšie, stredne veľké, guľovité koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Čas kvitnutia v porovnaní s ostatnými odrodami nebol zatiaľ odsledovaný, ale dobre ju opelia zrejme stredne skoro kvitnúce odrody.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: sú stredne veľké, plocho guľovité, s nenápadným päťuholníkovým prierezom. Šupka je pevná, spočiatku žltozelená, na veľkej časti plodu prekrytá karmínovo až vínovočerveným rozmytým či pruhovaným líčkom s výrazne svetlými lenticelami. Dužina je jemne zelenoobiela, kyprá, tuhá, chrumkavá, šťavnatá. Chuť je sladkastá, výrazne renetovito korenistá, pripomína Coxovu renetu.
DOZRIEVANIE: zber v priebehu októbra, konzumne dozrievajú plody v novembri či neskôr, uskladnené vydžia aj do marca, ale vyžadujú dostatok vápnika v pôde, aby netrpeli tzv. Jonatánovou škvrnitosťou.
VYUŽITIE: kvety sú atraktívne pre opeľovače, plody na priamy konzum, sušenie, muštovanie, pečenie, ale aj na výrobu výživ, džemov či kompótov.
STANOVIŠTE: slnečné, nevyzerá byť veľmi náročná na stanovište ani pôdu, len je náročnejšia na obsah vápnika v pôde, ale menej než Jonathan. Je vhodná do teplých, stredne teplých a pravdepodobne aj chladných polôh.
ODOLNOSŤ: je stredne až vyššie mrazuodolná v dreve, nezvykne vymŕzať v kvete. Nezvykne trpieť múčnatkou či rakovinou, je stredne odolná voči chrastavitosti. Ako prevenciu proti nej ju sadíme na nezavreté miesto a udržiavame vzdušnú korunu.
PÔVOD: Česká republika, Pěnčín u Liberce, v roku 1988 ju v sade objavili Jaroslav Tupý a Otto Louda ako červenoplodú púčikovú mutáciu pôvodnej odrody Topaz, ktorú Jaroslav Tupý vyšľachtil vo Výskumnom a šľachtiteľskom ústave ovocinárskom Holovousy ako kríženca odrôd Rubín a Vanda v r. 1980.
RAST: stredne bujný, vytvára vysoko guľovité až rozložité koruny, konáre obrastajú stredne husto.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro, opeľovačom. Vhodní opeľovači: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Kandil Sinap, Krasokvet žltý, Londýnske, Orleánska reneta, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampanská reneta, Šampion, Švajčiarske oranžové, Viliamovo, Wesenerovo, Zvonkové.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké, plocho guľovité. Šupka je zelenožltá, prekrytá takmer na celom plode rozmytou červeňou, výraznejšou než u pôvodnej odrody Topaz. Dužina je žltkastá, pevná, krehká, veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, výrazne aromatická, výborná.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, asi 10 dní pred odrodou Topaz, konzumne dozrieva v novembri, uskladnená vydrží do marca až apríla.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, mušty, výživy, pečenie či sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou pôdou. Nemá rada suché polohy a pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, rezistentná k bežným rasám chrastavitosti (5-7 bodov z 9), obsahuje gén rezistencie Vf, stredne odolná voči múčnatke, mierne náchylná na bakteriálnu spálu, stredne odolná voči rakovine.
PÔVOD: Anglicko, vznikol v záhrade zámku Ribston v Knaresboroughu v grófstve York ako semenáč zo semien dovezených z francúzskeho Rouenu v r. 1686 alebo 1688.
RAST: stredne bujný , vytvára veľkú korunu, ktorá je široká, stredne hustá, neskôr previsnutá.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, sama je zlým opeľovačom (triploid). Vhodní opeľovači napr.: Bernské ružové, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Parména zlatá zimná.
PLODNOSŤ: neskoršia, podpriemerná, neistá, nepravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké, široko kužeľovité, nesúmerné, plocho rebrovité, nepravidelné, k jednej strane skosené. Šupka je drsná, pruhovaná - mramorovaná, žltozelená s hnedo-červenkastým líčkom. Je to tzv. kožovka. Dužina je pevná, žltkastá, chrumkavá, s muškátovou vôňou, na vzduchu hnedne. Chuť je sladkokyslá, korenistá a veľmi dobrá až výborná, patrí k najchutnejším.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, konzumne dozrieva od 2. polovice októbra až do decembra bez straty chuti, skladovateľná je do marca.
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výrobu vína a džemov, sušenie, muštovanie. Plody sú odolné voči otlačeniu, dobre znášajú prepravu a vyžadujú skladovanie vo vlhkejšom prostredí.
STANOVIŠTE: slnečné, vlhkejšie a úrodné pôdy. Preferuje stredne teplé a vyššie polohy chránené pred vetrom, s vlhkým ovzduším; neznáša sucho a príliš teplé polohy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná odroda v dreve, stredne v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti. V nadmernom vlhku či suchu trpí rakovinou, vo vetre padá a býva napadnutá vlnačkou krvavou.
PÔVOD: Česká republika, Střížovice, Ústav experimentální botaniky Akademie věd ČR, vyšľachtil ju v roku 1960 Otto Louda ako kríženca odrôd Lord Lambourne x Golden Delicious.
RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný, tvorí stredne veľké, najskôr vysoko guľovité, neskôr široko guľovité, neusporiadané koruny. Tie sú najskôr riedke a neskôr sa zahusťujú a má sklon k prevísaniu konárov. Kratší plodnosný obrast vytvára až neskôr, spočiatku konáre dosť vyhoľujú. Má špecifické nároky na rez: prvé 2-3 roky používame klasický výchovný rez, neskôr prestávame so zakracovaním jednoročných výhonov a podĺa potreby zmladzujeme až do dvojročného dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi a je dobrým opeľovačom. Kvitnúť začína skoro až stredne skoro, kvitne dosť dlho. Vhodné opeľovače napr.: Auralia, Bláhovo oranžové, Clivia, Gloster, Golden Delicious, Idared, James Grieve, Jonathan, Melrose, Spartan atď.
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredná a neskôr vyššia, pravidelná, plodí na koncoch výhonov. Priemerne 12-18 t/ha.
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 180-230 g), guľovité, bez rebier, veľkostne aj tvarovo vyrovnané. Šupka je tenká až stredne hrubá, hladká, stredne lesklá, stredne mastná, bez osrienenia, žltá s prekrytím karmínovočerveným pruhovaním, ktoré niekedy splýva v súvislé líčko. Dužina je krémovobiela až žltkastá, mäkká až stredne tuhá, jemná až stredne hrubá, chrumkavá, stredne šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyslá, harmonická, aromatická, osobitná.
DOZRIEVANIE: zber od 2. polovice septembra do začiatku októbra podľa oblasti, konzumne dozrieva v októbri, vydrží uskladnená v chlade do januára, v chladnejších oblastiach aj dlhšie. Dá sa obrať naraz, ale kvôli lepšiemu vyfarbeniu plodov je lepšie oberať prebierkovo. Pri dozretí plody nepadajú, takže treba dávať pozor, aby neprezreli na strome.
VYUŽITIE: kvety sú atraktívne pre opeľovače vrátane včiel medonosných. Plody sú výborné na priamy konzum, ale dajú sa použiť aj na spracovanie na výživy, džemy, sušenie, kompóty, prípadne muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, vzdušné. Preferuje dobre odvodnenú, ale vlahou a živinami dostatočne zásobenú hlinitú pôdu, v ílovitej trpí rakovinou. Je vhodná najmä do stredne teplých, prípadne chránených chladnejších polôh, keďže v teplých skoro prezrieva.
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti a stredne až vyššie voči múčnatke, málo voči rakovine. Je citlivá, podobne ako jej rodičovská odroda Lord Lambourne, na vírusovú gumovitosť.
PÔVOD: Česká republika, Střížovice, Ústav experimentální botaniky Akademie věd ČR, vyšľachtená ako kríženec odrôd Prima x Rubín, kríženie prebehlo v roku 1977, registrovaná bola v roku 1997.
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený až rozložitý, tvorí elipsovité koruny, zahustené stredne dlhými a stredne hrubými výhonmi, konáre obrastajú riedko.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Batul, Baumannova reneta, Discovery, Golden Delicious, Gustavovo trvanlivé, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, James Grieve, Krasokvet žltý, Major, Red Topaz, Rubín, Spartan, Švajčiarske oranžové, Topaz, Viktória raná, Wealthy, Zvonkové atď.
PLODNOSŤ: stredne skorá, priemerná, pravidelná, plodí na stredne dlhom dreve.
PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 147 g), plocho guľovité až guľovité, s menej výraznými rebrami nad kalíšnou jamkou. Šupka je stredne hrubá, hladká, lesklá, mierne mastná, okolo stopkovej jamky mierne hrdzavá, žltá, prekrytá na väčšine plodu karmínovočerveným, pruhovaným líčkom. Dužina je krémovobiela, stredne šťavnatá až šťavnatá, jemná, rozplývavá, stredne tuhá. Chuť je výborná, kyslosladká až sladkastá, aromatická.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, asi 10 dní pred Golden Delicious, konzumne dozrieva v teplých oblastiach skoro po zbere, v chladnejších v polovici októbra, vydrží uskladnená v chlade do januára až februára podľa polohy a roku pestovania.
VYUŽITIE: kvety sú atraktívne pre opeľovače vrátane včiel medonosných, plody sú vhodné najmä na priamy konzum ako výborné stolové jablko, ale aj na všestranné spracovanie na výživy, džemy, kompóty, mušty, na sušenie a pečenie.
STANOVIŠTE: slnečné. Preferuje dobre odvodnenú, ale vlahou a živinami a najmä vápnikom dostatočne zásobenú hlinitú pôdu, v ílovitej trpí rakovinou. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých, prípadne chránených chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je minimálne stredne až dobre mrazuodolná v dreve a kvete, odolná voči bežným rasám chrastavitosti na báze monogénnej rezistencie (gén Rvi6), vysoko tolerantná voči múčnatke, málo odolná voči rakovine, vyžaduje vápnenie pôdy.
PÔVOD: Maďarsko, sikulský kraj, popísaná prvýkrát v roku 1875. Synonymá sú: Sikulai alma, Sikulaer Apfel, Sikula, Székely alma, Seklerapfel, Pomme de Sikula.
RAST: stredne bujný až umiernený, so vzpriamenou až polorozložitou korunou.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a krátko, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Coxova reneta, Dukát, Florina, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, Ingrid Marie, James Grieve, Jonathan, Macoun, Melba, Míšeň jaroměřská, Osnabrücká reneta, Signe Tillisch, Stayman Winesap, Vejlímek červený, Zvonkové.
PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 220-260 g), plocho guľovité, pravidelné, najširšie uprostred. Šupka je lesklá, hladká, silne voňavá, základnej farby zelenožltej až ružovej, takmer celej rovnomerne pokrytej rozmytou červenou farbou v ktorej sú husté, nie veľmi nápadné, tmavočervené pruhy, na celom povrchu je množstvo nápadných svetlých bodiek - lenticiel. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, riedka, kyprá, tuhá a šťavnatá. Chuť je veľmi príjemná, sladkokyslá, plná, s medovou príchuťou.
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, čo najneskôr, dozrieva v decembri, vydrží do apríla.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s vlhkejším ovzduším, dobre prospieva najmä v naplavených, úrodných pôdach v nivách riek, znesie aj veternejšie lokality. Neznáša suchú pôdu.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chorobami, maximálne v uzavretých polohách je stredne náchylná na chrastavitosť.
PÔVOD: neznámy, stará odroda pravdepodobne z Holandska, ale možné je aj Nemecko (Bádensko-Württenbersko) či Maďarsko. Pod názvom Frambois appel alebo Calville d'Automne rayeé bola rozširovaná už počas 2. polovice 18. storočia. Synonymá: Frambois appel, Calville d'Automne rayeé. Oberländer Himbeerapfel, Framboise d'Oberland.
RAST: bujný až stredne bujný, vytvára veľké, guľovité, neskôr až rozložité či až previsnuté koruny s veľmi tupým uhlom nasadenia konárov.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Začína kvitnúť stredne skoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Coxova reneta, Hammerstein, Landsberská reneta, Ontario, Parména zlatá zimná atď.
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná, nepreplodzuje ani nealternuje.
PLODY: sú stredne veľké až veľké, veľkostne vyrovnané s nízkou špecifickou hmotnosťou - teda na svoju veľkosť sú ľahké. Sú vysoko guľovité až tupo kužeľovité, nepravidelne plocho rebrovité, priečny rez je hranatý, pozdĺžny nesúmerný. Šupka je pod výrazným fialovým osrienením hladká, matná, pevná, tenká, voňavá, zelenožltá, z veľkej časti prekrytá rozmytým tmavočerveným líčkom s prípadnými fialovými pruhmi a nápadnými lenticelami po celom plode. Dužina je biela, pod šupkou ružovkastá, jemná, riedka, menej šťavnatá, mierne voňavá, po rozkrojení mierne hnedne. Chuť je veľmi dobrá, kyslosladká s miernou malinovou príchuťou.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do konca decembra či do januára z vyšších polôh.
VYUŽITIE: kvety sú atraktívne pre opeľovače, plody sú vhodné najmä na priamy konzum či sušenie, pečenie alebo výrobu výživ.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom, ale neuzavreté. Preferuje stredne úrodnú, dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, studené a mokré pôdy neznáša. Je vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších oblastí, suché, teplé polohy neznáša.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej odolná voči chrastavitosti v uzavretých lokalitách, voči rakovine v ťažkej, mokrej pôde a stredne voči múčnatke v suchých, teplých polohách. Je menej odolná voči puklici slivkovej (Parthenolecanium corni). Vo vetre plody predčasne padajú.
PÔVOD: zrejme Nemecko, je možné, že je totožná s odrodou Ananásové červené, teda Roter Ananasapfel.
RAST: v mladosti tvorí veľkú, ihlanovitú, neskôr rozložitú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Ontario, Hammersteinovo.
PLODNOSŤ: nepravidelná, závisí na pôdnych pomeroch.
PLODY: guľovité, pri kalichu zúžené. Šupka je lesklá, mastná, základná farba žltozelená, takmer celá prekrytá tmavou červeňou, inak mramorovaná alebo svetlo pruhovaná, s početnými bielymi lenticelami. Dužina je biela, tuhá, šťavnatá, aromatická, sladkokyselkavá, s príjemnou malinovou príchuťou.
DOZRIEVANIE: zber v polovici septembra, vydrží počas októbra, neskôr stráca na kvalite.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj spracovanie.
STANOVIŠTE: teplejšie a chránené polohy, živné pôdy.
ODOLNOSŤ: veľmi otužilá odroda, kvitne neskoro. Je menej odolná voči rakovine.
PÔVOD: Nemecko, Mecklenburg, zrejme okolo roku 1882. Synonymá: Mecklenburger Kantapfel.
RAST: bujný, zdravý, vytvára veľké koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia Aderslebenský kalvil, Batul, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Jadernička moravská, James Grieve, Kožená reneta jesenná, Kožená reneta zimná, Krasokvet žltý, Lebelovo, Malinové jesenné, Sikulské, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Viliamovo, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.
PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké, guľaté až plocho guľovité, výrazne rebrovité. Šupka je dosť tuhá, hladká, lesklá, mastná, zelenavožltá, takmer po celom povrchu prekrytá karmínovou červeňou, osrienená s modrým nádychom, s početnými bodkami, vonia. Dužina je jemná, kyprá, žltobiela. Chuť je sladkokyslá až kyslejšia s príjemnou malinovo korenistou príchuťou.
DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára. Pri skladovaní nevädne.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na muštovanie, výrobu ružovo zafarbených výživ, pečenie, sušenie apod.
STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na polohu a pôdu, ale uprednostňuje vlhkejšie, výživné pôdy. Znesie dokonca aj krátkodobé opakované zaplavenie pôdy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Nezvykne trpieť chorobami, len v uzavretých polohách môže trpieť chrastavitosťou.
PÔVOD: Nemecko, Dolné Sasko, Vienburg, okolo roku 1816 ju ako náhodný semenáč našiel hostinský Multhaupt. Synonymá: Moldenhauptrenette, Multhaupts Karminrenette, Renette Multhaupt.
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí rozložité, ale menšie koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké, plocho guľovité či tupo vajcovité, súmerné. Šupka je hladká, v plnej zrelosti lesklá, mierne mastná, spočiatku svetložltá, prekrytý takmer celý plod pruhovaným karmínovočerveným líčkom, s výraznými svetlými lenticelami, jemne voní. Dužina je žltobiela, jemná, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, kyslastosladká, príjemne renetovitá, ale len mierne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrieva v novembri, vydrží uskladnená do januára až februára. Plody padajú vo vetre.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a ďalšie spracovanie okrem muštovania. Plody pri skladovaní nevädnú.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom, s ľahšou, dobre priepustnou pôdou, v ťažkej, mokrej pôde majú plody sklon k hnitiu pri skladovaní. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve aj kvete, zrejme silne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), chrastavitosti aj múčnatke.
PÔVOD: zrejme ČR, Polabí, staršia odroda.
RAST: bujný, neskôr mierny. Tvorí širokú, guľovitú korunu. Dobre obrastá krátkym plodonosným obrastom. Po zmladení silne zahusťuje.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, sama je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: Coxova reneta, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké, plocho guľovité, symetrické, mierne rebrovité. Šupka je pevná, hladká, lesklá, žltozelená, neskôr svetložltá s červenkastým líčkom. Dužina je biela, šťavnatá, jemná. Chuť je príjemne punčovo korenistá, sladkastá.
DOZRIEVANIE: zber od septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do decembra, prípadne až do februára.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, ale viac sa jej darí vo vlhkejších a dobre úrodných pôdach.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Dobre odolná voči rakovine, stredne voči monilióze a múčnatke, menej odolná voči chrastavitosti.
PÔVOD: Taliansko, Torriana v okrese Barge v provincii Cuneo nájdený náhodný semenáč. Na konci 19. storočia sa jej produkcia vyvážala do Nemecka, Anglicka a dokonca aj do Egypta. Synonymá a cudzie názvy: Grigia di Torriana, Gris Torriana, Gris'd Toriana.
RAST: umiernený až stredne bujný.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro.
PLODNOSŤ: stredne vysoká.
PLODY: stredne veľké, mierne sploštené. Šupka je žltkastozelená, pokrytá charakteristickou hrdzou. Je to tzv. kožovka. Dužina je pevná, svetlokrémová. Chuť je plná, sladká, mierne kyslastá, s príchuťou amaretta.
DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici októbra, konzumne dozrieva počas novembra, skladovateľná je do marca.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a pečenie, prípadne sušenie. Je to kráľovná jabĺk na pečenie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s hlbokou, výživnou pôdou. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne až dobre mrazuodolná, silnejšie odolná voči chrastavitosti, horkej škvrnitosti a voči voške vlnačke krvavej.
PÔVOD: viac ako 100 rokov rozmnožovaná odroda v bošáckej a moravskolieskovskej doline, názov od osvietenca Ľudovíta Riznera, ktorý sa podpísal pod jej slávu.
RAST: bujný, vytvára mohutné, zdravé stromy, dlhoveké.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje vo svojom okolí inú odrodu jablone kvitnúcu v podobný čas.
PLODNOSŤ: vysoká.
PLODY: stredne veľké, guľovité až plocho guľovité, majú tenkú, mastnú šupku, veľmi dobre odolnú chorobám. Šupka je svetlozelená až svetložltá, takmer celá prekrytá pruhovaným červeným líčkom, svietia z nej svetlé výrazné lenticely. Dužina je šťavnatá a kyprá, obsahuje všetky jabĺčkové tóny od kyslej po sladkú.
DOZRIEVANIE: konzumuje sa od konca augusta do decembra, má veľmi dlhú konzumnú dobu.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, s primerane vlhkou, dostatočne odvodnenou, hlbokou pôdou, ale nie je náročná na jej kvalitu.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuvzdorná, dobre odolná voči chorobám.
PÔVOD: ČR, Střižovice u Turnova, vyšľachtil v r. 1970 Otto Louda ako kríženec Golden Delicious a Coxova reneta, odroda bola registrovaná v r. 1978.
RAST: stredne bujný až bujný, koruna guľovitá, polovzpriamená.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne, sama je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: Idared, James Grieve, Pilot, Rubinola, Spartan. Je nekompatibilná s odrodou Lord Lambourne.
PLODNOSŤ: skorá (často už v škôlke) a veľmi vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľmi veľké (priemerne 137 g), veľkostne nevyrovnané, guľovité, pravidelné. Šupka je hladká, základná farba žltá, na slnku prekrytá výrazným pruhovaným červeným až tmavočerveným líčkom. Dužina biela až krémová, stredne tuhá, jemná, chrumkavá, stredne šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyslá, harmonická.
DOZRIEVANIE: zber v prvej polovici októbra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť do februára až marca.
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum a kuchynské spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhká, hlboká, priepustná, výživná. Je plastická, vhodná najmä pre teplé a stredne teplé, ale aj vyššie chránené, skôr otvorené polohy.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti, Je citlivá na gumovitosť jabloní.
PÔVOD: Dánsko, vypestoval ju ako náhodný semenáč Hardesvogt Tillisch v Bjerre neďaleko Horsensu okolo roku 1866. Rozšíril ju záhradnícky závod E. Mathiesena v Olstyke.
RAST: stredne bujný, vytvára stredne veľké, guľovité koruny. Dobre znáša prísnejší rez a vytvára kratší plodonosný obrast.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, stredne dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Coxova reneta, Croncelské, James Grieve, Laxton's Superb, McIntosh, Priesvitné letné, Richardovo, Ušľachtilé žlté.
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, striedavá.
PLODY: sú veľké (priemerne 190 g, ale aj až 700 g), plocho guľovité, rebernaté obvykle s 5 rebrami, nesúmerné, tvarovo menej pravidelné. Šupka je lesklá až mastná, jemná, zelenožltá až slamovožltá, niekedy s malým zlatožltým až načervenalým líčkom a s drobnými hnedými lenticelami. Dužina je jemná, hustá, krehká, šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyslá, mierne korenistá, aromatická, veľmi podobná chuti Kalvilu bieleho zimného.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až v septembri, konzumne dozrieva v septembri a vydrží do novembra. Na veterných lokalitách môže predčasne padať. Pri skladovaní nevädne, ale z príliš prehnojených lokalít môžu najmä väčšie plody hniť.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na kuchynské spracovanie na pečenie či výrobu výživ.
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy aj menej kvalitné, ale s dostatkom vlahy a vápniku. Znesie i vyššie polohy, ale pred vetrom chránené, aj lokality, ktoré sú pre Kalvil biely zimný príliš chladné. Vhodná predovšetkým do záhrad.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete. V nevhodných polohách je náchylnejšia na múčnatku a chrastavitosť, v ťažkej pôde na rakovinu.
PÔVOD: Škótsko, Galloway, Wigtown, odbornej verejnosti predstavená v roku 1871 ako Galloway Pippin, kedy od britskej Kráľovskej záhraníckej spoločnosti získala Certifikát prvej triedy. Ale zrejme je jej pôvod oveľa starší, pravdepodobne vznikla už počas 16. storočia v kláštore Wigtown v grófstve Wigtownshire. V našich krajoch bola dlho považovaná za novú odrodu objavenú v r. 1907 pomológom Josefom Vorlom na zámockej záhrade v obci Smiřice v dnešnej ČR, než sa potvrdila identita s Galloway Pippin. Synonymá: Gallowayské, Croft en Reich, Croft St. Andrews, Croft-en-Reich, Gallibro, Gallibro Pippin, Galloway, Galloway Apple, Galloway Pepping, Galloway's, Galloway's Apple, Galway's, Galway's Pippin, Graft-en-Reich, Pepin Galloveiskii, Pepin Galloway, Fromms Renette, Der Schulmeister.
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, vytvára rovné kmene a veľké, guľaté, rozložité a riedke koruny. Listy sú tmavozelené, letorasty takmer čierne.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, je pravdepodobne zlým opeľovačom, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Banánové zimné, Baumannova reneta, Bernské ružové, Blenheimská reneta, Boikovo, Discovery, Gascoyneho šarlátové, Gdanský hranáč, Gloria mundi, Golden Delicious, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, Jonagold, Kalvil biely zimný, Kidd's Orange Red, Matkino, Melrose, Ontario, Parména šarlátová, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Pottovo, Spartan, Wealthy, Zuccalmagliova.
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, stredne vysoká, pri prebierke pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 120-220 g z vysokokmeňov, z nižších tvarov aj 320 g), sploštene guľovité, nesúmerné. Šupka je pevná, hrubšia, hladká, suchá, matne lesklá, slamovo- či citrónovožltá s charakteristickými výraznými hrdzavými lenticelami rôznych tvarov, jemne voňavá. Dužina je biela, hrubozrnná, šťavnatá, stredne tuhá až mäkšia, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je veľmi dobrá, osviežujúca, sladkokyslastá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva v decembri až januári, skladovateľné su plody do marca (až apríla). Plody vo vetre predčasne nepadajú.
VYUŽITIE: plody na priamy konzum, najmä vo vyšších polohách, na sušenie, muštovanie, výrobu kompótov a výborné na pečenie, najmä na štrúdľu.
STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, veterné, je málo náročná na pôdu, ale obľubuje vlhkejšie a ťažšie pôdy. Je vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete, dobre odolná voči múčnatke, chrastavitosti a rakovine, v teplých suchých polohách býva častejšie červivá, teda napádaná obaľovačom jablčným. Plody sú pri skladovaní náchylné na vnútornú hnilobu.
PÔVOD: stará odroda, zrejme z obce Solivar, ktorá je dnes súčasťou Prešova, bola šírená už pred rokom 1880, má aj ďalšie názvy: Solnohradské ušľachtilé, Borka či Šovari
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredný. Vytvára stredne veľké, zahustenejšie, rozložité koruny. Je dlhoveká, ale vo vyššom veku potrebuje pri slabnúcom raste zmladenie.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a relatívne krátko, je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: Parména zlatá zimná, Landsberská reneta, Ontário.
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, vysoká, pri dobrom reze pravidelná a rovnomerne rozložená po celej korune. Plodí na kratších plodonosných konárikoch.
PLODY: stredné až veľké (160 až 320 g), variabilného tvaru, mierne kužeľovité, ku kalichu sa zbiehajú, najširšie sú uprostred. Šupka lesklá, mastná, veľmi hrubá a hladká. Zelenožltá až žltá farba plodu je prekrytá červenkastým pruhovaným líčkom. Dužina je takmer biela, niekedy pod šupkou ružovkastá, inokedy zelenkastá, veľmi šťavnatá, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je sladká s miernou kyselosťou, jemne korenistá, takmer bez arómy, dobrá.
DOZRIEVANIE: Zbiera sa v októbri, konzumnú zrelosť dosahuje v novembri, vydrží do marca, potom rýchlo múčnatie, z teplejších polôh pri skladovaní aj trpí pehovitosťou. Dobre znáša prepravu, neotlačuje sa.
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na muštovanie, kuchynské využitie či sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné. Je menej náročná na kvalitu pôdy, ale najlepšie sa jej darí v hlbších a vlhkejších pôdach. V suchých pôdach môže trpieť červivosťou. Je vhodná aj do vyšších polôh, ale treba sa vyhnúť uzavretým polohám, kde by trpela chrastavitosťou.
ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuvzdorná v dreve aj kvetoch, stredne až silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti. Je náchylná aj na hnitie jadrovníka a červivosť v suchých polohách.

