Marhuľa Veľkopavlovická

PÔVOD: ČR, náhodný semenáč z Podivína na Morave, popísaná bola až vo Velkých Pavloviciach v r. 1931 Suchým ml.

RAST: na začiatku veľmi bujný, neskôr stredne bujný. Tvorí guľovito rozložité prirodzene zahustené koruny s rozvetveným viacročným plodným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro, relatívne krátko, rozloženie kvitnutia do dlhšieho obdobia sa dá dosiahnuť Šiitovým rezom. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Veselka, Vesna, Vestar.

PLODNOSŤ: stredne skorá (4.-5. rok po výsadbe), stredne vysoká, takmer pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 45-65 g), guľovito oválny, v rôznej miere súmerný, hladký. Šupka je stredne plstnatá, oranžová s purpurovým rozmytým líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubá, stredne šťavnatá, rozplývavá, nevláknitá, väčšinou dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je plná, kyslosladká až sladká, veľmi aromatická, vynikajúca. Jadro kôstky ja sladké.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, väčšinou v 2.-3. dekáde júla.

VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pre marhule.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, dobre v kvetných pukoch (na úrovni Harogem a Goldrich), málo v kvete (ale viac ako Maďarská - kvety poškodené od -1,5 °C) a v mladých plôdikoch (poškodené od -0,6 °C až -1 °C). Stredne až lepšie odolná voči monilóze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), citlivá voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).