Ovocné

PÔVOD: Kanada.

RAST: bujný rast, polovzpriamená koruna.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda.

PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná,

PLODY: stredne veľké, nesúmerné. Šupka je lesklá, stredne hrubá, hladká, pôvodne zelenožltá, prekrytá takmer na celej ploche plodu tmavočerveným líčkom. Dužina je svetložltá, šťavnatá, kyslastosladká, aromatická, veľmi chutná, pomerne dobre oddeliteľná od kôstky.

DOZRIEVANIE: stredne skorá odroda, dozrieva koncom júla / začiatkom augusta.

VYUŽITIE: priamy konzum.

STANOVIŠTE: chránené stanovište, teplé a stredne teplé polohy. Dobre znáša i suchšie podnebie.

ODOLNOSŤ: stredne odolná voči mrazom v dreve aj v kvete, odolnejšia voči monilióze a múčnatke broskyňovej, plody sú odolné voči opadávaniu pred zberom, v daždi nepraskajú ani netrpia hnilobou.

PÔVOD: USA, náhodný semenáč v roku 1865 nájdený pánom Amsdenom.

RAST: stredne bujný až bujný, koruna menšia, vzpriamená až polovzpriamená.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvitne skoro a dlho, je samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná. Pre udržanie dobrej veľkosti a kvality plodov je nutný hlbší rez a prípadne aj prebierka plodov.

PLODY: menšie, pri nižšej násade až stredne veľké, nepravidelne guľovité. Šupka je stredne hrubá, slabo až stredne silno prilieha k dužine, je stredne až silno plstnatá, základná farba slamovožltozelená s jasne červenou krycou farbou a rozmytým žilkovaným líčkom. Dužina je jemná, mäkká, vláknitá, šťavnatá, zelenobielej až krémovobielej farby, pod šupkou mierne načervenalá, chuť sladkokyselkavá, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka je ťažko odlučiteľná od dužiny. Plody sú stredne až veľmi dobre veľkostne vyrovnané. Plody nie sú náchylné na praskanie kôstky.

DOZRIEVANIE: v júli až na začiatku augusta, 15-20 dní pred odrodou Redhaven, dozrieva postupne. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, vyžaduje úrodné pôdy s dostatkom vlahy. Odroda menej náročná na polohu, vhodná do všetkých polôh pre pestovanie broskýň.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná v dreve aj kvetných pukoch a vysoko tolerantná voči kučeravitosti.

PÔVOD: zrejme z Grécka alebo Talianska, odkiaľ sa v 1. pol. dostala do Francúzska, kde dostala meno po kráľovne Claudii "Reine Claude".

RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára široko a vysoko guľovité, veľké koruny. Používa sa aj ako podpník.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Bystrická, Mirabelka nancyská, Oullinská ringlota, Vlaška. Sama dobre opeľuje Althanovu ringlotu a Flotowovu mirabelku.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi striedavá, od veľmi vysokej po nízku po preplodení, dá sa regulovať vhodným rezom a prebierkou v plodnom roku.

PLODY: stredne veľké (priemerne 22-25 g), guľaté, na oboch koncoch stlačené, nesúmerné. Šupka je zelená až zelenožltá, na slnečnej strane s červenohnedými bodkami a škvrnami, pri stopke hrdzavo sieťovaná. Dužina je zelenožltá, stredne tuhá až mäkká, rôsolovitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, výborná, jedna z najlepších. Kôstka je odlučiteľná od dužiny v závislosti od polohy, v teplých, vlhkých polohách veľmi dobre.

DOZRIEVANIE: v 2. polovici až koncom augusta, postupne. Na zaváranie sa zbiera 2 týždne pred plnou zrelosťou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, zaváranie kompótov, výrobu destilátov, ale aj netradične sfarbených džemov. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou. V suchej a chudobnej pôde ostávajú plody malé a kôstka sa zle oddeľuje od dužiny. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a menej náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena), len pri vysokej úrode plodov v zhlukoch je náchylnejšia, treba udržiavať vzdušnú korunu a robiť prebierku plodov. Napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta) a v plnej zrelosti aj osy.

PÔVOD: druh pochádza z mierneho pásma Európy od Škandinávie a britských ostrovov na severe až po Španielsko na juhu a Kaukaz na východe. Odroda Karpatia pochádza zo Slovenska, VÚOOD Bojnice, vyšľachtil ju Jan Šimánek ako klonovú selekciu z 32 najlepších klonov z populácie Rosa villosa. Zaregistrovaná bola v roku 1973.

RAST: bujný, vzpriamený, v obobí plodnosti mierne rozložitý, dorastá do výšky a šírky cca. 2-2,5 m. Je to opadavý ker, základné konáre sú hrubé, pevné, bohato rozkonárené. Jednoročné výhony sú hrubé, dlhé, vzpriamené, vínovočervené, riedko ostnaté. Listy sú zložené, nepárno perovité s oceľovozelenými lístkami, na rube matnými, chlpatými. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne raz počas mája, často koncom mája. Kvety sú stredne veľké (6-8 cm), jednoduché, prevažne s 5 lupienkami ružovej farby. Tvoria sa na krátkom rodivom obraste po 3-5 kusov.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: šípky sú veľké (20-25 mm široké, 32 mm dlhé), kvapkovitého až hruškovitého tvaru. Šupka je žiarivo červená, lesklá, riedko chlpatá. Stopka plodu je krátka. Dužina je na šípky hrubá, pevná. Chuť je sladkokyslá. Obsahujú veľa vitamínu C (priemerne 1200 mg na 100 g)

DOZRIEVANIE: už koncom augusta, približne počas 10 dní. Po dozretí neopadávajú, neskôr mäknú.

VYUŽITIE: ker je vhodnou súčasťou voľnejšie rastúcich živých plotov, najmä tam, kde treba, aby bol plot nepriestupný, do menších aj väčších záhrad. Dá sa použiť aj ako solitéra okrasná dozrievajúcimi šípkami. Plody sú vhodné najmä na výrobu hustých džemov či ovocnej kože, po rozkrojení a odstránení semienok s pichľavými chĺpkami aj na sušenie v sušičke na čaj či rozomletie a vitamínový prídavok do müsli.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, nie je náročná na pôdu.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do asi -29 °C až -34 °C a aj v kvete je dobre odolná voči neskorým jarným mrazom a chladnému počasiu. Počas vlhkejších rokov v čase dozrievania môžu dozreté plody praskať, preto netreba otáľať s ich zberom. 

PôVOD: Anglicko, Aldermaston v Berkshire, okolo roku 1770 ju ako náhodný semenáč našiel riaditeľ školy John Stair. Rozmnožovala ju škôlka Richarda Williamsa v Turnham Green v Middlesexe a neskôr sa dostala aj do USA. Dnes je jednou z najpestovanejších odrôd. 

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Stromy veľmi rýchlo starnú. Koruna je ihlanovitá, široko pyramidálna, neskôr nepravidelná, vyššia, guľovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Crassanská, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Konferencia, Parížanka, Mechelenská, Neue Poiteau. Je nekompatibilná s Avranšskou.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá (2-5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 180-190 g), baňato kužeľovité, k stopke mierne prehĺbené, ku kalichu niekedy zúžené, nesúmerné. Šupka je hladká, bez osrienenia a hrdze alebo len s minimom, mierne mastná, nerovná, zelenobiela, v plnej zrelosti zelenožltá až žltá, zriedkavo s menším červeným, pruhovaným líčkom. Dužina je biela, veľmi jemná, maslovitá bez kamienkovitosti, veľmi šťavnatá, nehnedne. Chuť je výborná, sladkokyslá, aromatická, výrazne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber na prelome augusta a septembra, zbiera sa ešte zelenobiela, konzumne dozrieva po 10-14 dňoch, vydrží 1-2 týždne, v chladiarni aj 3 mesiace. Prepravu znáša dobre po dostatočne včasnom zbere.

 
VYUŽITIE: veľmi univerzálna odroda, veľmi vhodná na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov a destilátov, ale aj na muštovanie, sušenie a pečenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Vyžaduje úrodnejšie, priepustné, hlinité pôdy. Vo vlhkých a studených pôdach a v otvorených a inverzných polohách namŕza a plody sú repovité.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, ak kvety namrznú, tvorí aj bezsemenné plody. Dobre odolná voči chrastavitosti, málo ju napadajú škodcovia okrem obaľovača - plodokazu hruškového (Cydia pyrivora)

PÔVOD: ČR, Šľachtiteľská stanica vo Velkých Losinách, vyšľachtená ako kríženec odrôd George Soltwedel x Sparlee, povolená v r. 1971.

 
RAST: vzpriamený, vysoký, hustý, plocho guľovitého tvaru. Tvorí stredné množstvo pomerne dlhých poplazov, najmä v prvom roku.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvetné stvoly sa tvoria vo veľkom množstve pod listami a v ich úrovni.

 
PLODNOSŤ: vysoká (0,88 kg/rastlinu).

 
PLODY: veľké, v prvej polovici zberu ľadvinovité, potom tupo kužeľovité, karmínovočervené, lesklé pri zbere. Dužina je tmavočervená, šťavnatá, s výraznou dutinou, veľmi mäkká. Chuť je vynikajúca, dezertná, sladká a silne aromatická po lesných jahodách.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od 2. týždňa júna do konca júna, krátke, trvá asi 18 dní.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie a spracovanie na džemy a sirupy.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, prípadne polotieň. Znáša veľmi dobre všetky typy pôd, ale preferuje polopriepustné pôdy. Je nenáročná, vhodná aj do vyšších polôh. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, v spone 50x80 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím čečinou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v zime aj v kvete, stredne až viac odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea), menej voči múčnatke (Podosphaera aphanis), odolnejšia voči koreňovým hnilobám.

PÔVOD: USA, kríženec odrôd Kalhaven a South Haven 309.

RAST: rastie bujne, habitus má polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, rozkvitá stredne skoro až neskoro, kvitne stredne dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké, guľaté, súmerné. Šupka je zelenožltá, z väčšej časti prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je žltá, miestami s červenými žilkami, okolo kôstky červenkastá, tuhá, nevláknitá s kyslosladkou, aromatickou, veľmi dobrou až výbornou chuťou. Kôstka je stredne veľká a dužina sa od nej dobre oddeľuje.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoro, 30 dní po Redhaven, teda približne v prvej dekáde septembra.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, ale aj na konzervovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda priepustná, ale dobre zásobená vlahou v teplých a stredne teplých pestovateľských oblastiach pre broskyne.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti (Taphrina infestans). Veľmi málo až málo náchylná na praskanie kôstky a plodov, málo náchylná na predčasný opad plodov.

PÔVOD: neznámy, samčia odroda druhu aktinídia význačná (Actinidia arguta).

RAST: bujný, dorastá do dĺžky asi 6 m. Lianovité výhony sú hladké. Rezom sa dá udržať dobre aj v menšej veľkosti.

OPEĽOVACIE POMERY: samčia odroda potrebná na opelenie samičích odrôd aktinídie význačnej (A. arguta), napr. odrôd Ananasnaja, Chang Bai Giant, Jumbo, Purpurna Sadowa. Zvládne opeliť 4-6 samíc, ak sú v dostatočnej blízkosti, peľ prenáša hmyz. Zvyšuje úrodu a veľkosť plodov aj čiastočne samoopelivých odrôd Issai, Japsai, Weiki a Zakarpacie.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: výborný, produktívny opeľovač a zároveň veľmi dekoratívna liana vhodná na pergoly, ploty apod. s veľmi voňavými kvetmi.

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

ODOLNOSŤ: drevo je dobre mrazuodolné do minimálne -26 °C až -28 °C, možno aj do nižších teplôt, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).

PÔVOD: ČR, Šlachtiteľská stanica vo Velkých Losinách, vyšľachtili Lubomír Šenk a Bohumil Krňávek ako kríženec odrôd Chenonceaux x Rote Vierländer.

 
RAST: bujný, po vstupe do plnej plodnosti (6.-7. roku po výsadbe) stredný, výška cca. 1,3 m, šírka 1,4 m, hustý, krovitého až guľovitého tvaru. Kostrové výhony sú hrubé, vzpriamené. Raší skoro až stredne skoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, pomerne dlho. Vhodné opeľovače: Rote Vierländer, Jonkheer van Tets. Kvety spŕchajú len minimálne.

 
PLODNOSŤ: skorá a vysoká, pravidelná, plná už v 6. roku po výsadbe, priemerne 5-8,5 kg/ker.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé (priemerne 5,6 cm, na mladom dreve 6,9 cm), stredne husté s 8-23 bobuľami. Bobule sú veľké, guľovité až plocho guľovité. Šupka je tenšia, pevná, lesklá, sýtočervená až tmavočervená. Dužina je mäkšia, sýtočervená, veľmi šťavnatá, šťava silno farbí. Chuť je sladkokyslá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v 1. polovici júla, zároveň s odrodou Detvan. Bobule dozrievajú takmer rovnomerne.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, na výrobu kompótov, džemov, sirupov, muštov, vína.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac preferuje ťažšie, hlbšie, úrodné pôdy s dostatočnou vlahou. Vhodná do všetkých polôh pre ríbezle, aj vyšších.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a v kvetoch, silne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis) a americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: ČR, na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici v roku 2000 vznikla z voľného opelenia odrody Růžová raná.

RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká a pravidelná, pri preplodení je nasledujúci rok násada nižšia.

PLODY: malé až stredne veľké, vajcovité, slabo nesúmerné, hladké. Šupka je slabo až stredne plstnatá, svetlooranžová len s osamotenými červenými škvrnami. Dužina je oranžová, stredne tuhá a stredne hrubá, veľmi šťavnatá, rozplývavá, väčšinou dobre odlučiteľná od kôstky, niekedy na jej rebrách môže držať. Chuť je sladká až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici júla, 7 dní po Velkopavlovickej.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, destilátov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá na rôzne klimatické podmienky.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, v kvetných pukoch, kvete aj v mladých plôdikoch, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Kanada, Alberta, neďaleko Beaverlodge v povodí rieky Smoky, objavil W.D. Albright na svojej farme, ktorá sa neskôr stala výskumnou stanicou Beaverlodge Research Station, presadil ho okolo r. 1918, spolu s Dr. W.T. Macounom ho vybral koncom 20. rokov 20. storočia na testovanie, v roku 1928 ako Selekcia č. 9, v r. 1935 ako B.E.F. 3502 (1935), a znovu vybraný v r. 1950, na trh ho uviedol až v r. 1956 J.A. Wallace z Agriculture Canada, Beaverlodge, Alberta.

 
RAST: stredne bujný, najskôr vzpriamený, neskôr rozložitý až previsnutý, Dorastá do výšky 2-4,5 m a šírky 6 m, stredne silno až silno odnožuje. Je veľmi dlhoveký, dožíva sa viac než 70 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká (priemerne 4,58 kg/rastlinu, až 6 t/ha), mierne striedavá.

 
PLODY: stredne veľké(priemerne 12,4 mm), guľaté, po 7-11 v strapci. Šupka je purpurovočierna s osrienením. Chuť je veľmi sladká (priemerne 15,4 °Brix), jemná, pripomína chuť sušených sliviek. Plody obsahujú dosť väčších semienok, ktoré ale pri konzumácii nevadia (3,6 % hmotnosti plodov). Obsahom flavonoidov sa radí k jedným z najbohatších medzi muchovníkmi (550 mg/kg).

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v druhej polovici júna, počas vyše 2 týždňov (priemerne 15 dní od 10 % po 90 % zrelých plodov), nerovnomerné v rámci strapcov.

 
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do stredne vysokých až vyšších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, náchylnejší na listovú škvrnitosť (Entomosporium mespili), ale so strednými príznakmi.

PÔVOD: Švédsko, Kristianstad, v roku 1996 vyšľachtil B. Sjostedt ako selekciu genotypu Ru 1-61 op.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený, dorastá do výšky 1-1,5 m. Početné výhony sú takmer beztŕnne. Pri pásovej výsadbe rastliny sadíme 0,5-1m od seba a s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie (v zatrávnení strádajú), v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez. Hnojíme kompostom, vyzretým hnojom, výluhmi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká

 
PLODY: menšie až stredne veľké, guľaté až kužeľovité, tmavočervené. Chuť je osviežujúco sladkokyslá, kyslejšia, výrazne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda na letorastoch vyrastajúcich z minuloročných výhonov začiatkom júna a 2. úroda z letorastov vyrastajúcich zo zeme od polovice augusta až do mrazov. Dozrieva asi týždeň pred Autumn Bliss. Plody sa ľahko oberajú.

 
VYUŽITIE: najmä na spracovanie na šťavy, sirupy, džemy, ovocné kože, želé, destiláty, zmrzliny, koláče apod., ale aj na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE:slnečné, chránené. Najlepšie sa jej darí v humóznej, dobre priepustnej, ale dostatočne vlhkej a na vápno chudobnej pôde. Odroda vhodná aj do vyšších oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je ešte odolnejšia voči plesni sivej (Botrytis cinerea) než odroda Autumn Bliss. Je stredne až slabšie odolná voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.

PÔVOD: ČR, Chlumec nad Cidlinou, vypestoval ju Jan Říha ako semenáč z voľného opelenia Ostheimskej v r. 1893 a pomenoval ju po starostovi a škôlkarovi V. Vackovi.

RAST: stredne bujný, zdravý, tvorí charakteristické guľovité koruny skôr hustejšie, s hlavnými konármi dostatočne silnými. Postranné konáre sú previsnuté, dlhé. Obrast vnútri stromu zvykne presychať.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne zároveň s neskoro kvitnúcimi čerešňami, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: čerešne Hedelfingenská, Thurn Taxis (Schneiderova), Troprichterova, višňa Kӧrӧšská.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná v prítomnosti vhodných opeľovačov.

PLODY: stredne veľké (4-5 g) guľovité až sploštené. Šupka je tmavočervená, lesklá, je to kyselka. Dužina je veľmi jemná, riedka, svetločervená, šťavnatá, šťava len slabo až stredne farbí. Chuť je kyslastá až sladkastá, mierne trpkastá, v plnej zrelosti veľmi dobrá až výborná, príjemne korenistá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 4. čerešňový týždeň, teda v 2. polovici júna. Dobre drží na strome. Zvláda dopravu aj v stave plnej zrelosti.

VYUŽITIE: stolová odroda vhodná na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty, likéry či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné. Stromy sú vhodné do každej, čo i len trochu úrodnej pôdy ale z pôd hlbokých a hlinitých sú plody neobyčajne veľké a krásne. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a voči monilióze.

PÔVOD: Poľsko, Öjebyn x (Ribes dikuscha x Climax), 1991.

 
RAST: Stredne silný rast, vytvára nízky kompaktný krík.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: stredne dlhé strapce s veľkými, guľovitými, čiernymi a lesklými bobuľami. Chuť aromatická, sladšia.

 
DOZRIEVANIE: začiatkom júna.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, príp. polotieň; pôda hlbšia, hlinito piesčitá, priepustná, bohatá na živiny. Odroda nenáročná na polohu, vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: odroda je rezistentná voči americkej múčnatke, hrdzi a plne mrazuvzdorná.

PÔVOD: Poľsko, Skierniewice, Poľnohospodársky výskumný Inštitút, vyšľachtili Łukasz Seliga a Stanisław Pluta ako odrodu muchovníka jelšolistého (Amelanchier alnifolia), bola registrovaná v roku 2023.

 
RAST: stredne bujný, priemerne dosahuje výšku 3-4 m a šírku 3-4 m, habitus je pod váhou úrod rozložitý, relatívne dosť odnožuje.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne stredne skoro, podobne ako odroda Northline.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká (priemerne 3,6 kg z 9-ročných kríkov).

 
PLODY: veľké (priemerne 10-12 mm a 0,70-1,15 g), guľaté, rastú v strapcoch po 10–15 ks. Šupka je modrodčierna, osrienená, takže plody vyzerajú ako modré. Dužina je šťavnatá, stredne až viac sladká (cukornatosť v závislosti od roku 11,9-18,9 °Brix). Majú stredný až vysoký obsah vitamínu C (priemerne 4,5-9,8 mg/100 g), stredný obsah polyfenolov (priemerne 669 mg/100 g) a antokyánov (priemerne 207 mg/100 g) v rámci odrôd muchovníkov.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoršie, niekoľko dní po odrode Northline. Plody dozrievajú rovnomerne v rámci strapcov a neopadávajú.

 
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do stredne vysokých živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve aj v kvete.

PÔVOD: Maďarsko, asi v r. 1868 ako náhodný semenáč. Známa vo všetkých marhuľových oblastiach pod názvami Maďarská najlepšia, Ungarische beste, Magyar legjobb, Kecskeméti kajszi či Hungarian best.

RAST: na začiatku veľmi bujný, neskôr stredne bujný, koruna guľovito rozložitá, prirodzene zahustená. V škôlke nerastie rovno, staršie stromy vnútri koruny dosť vyhoľujú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, zároveň s odrodou Velkopavlovická. Podľa času kvitnutia môže opeliť aj odrody: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Legolda, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Veselka, Vesna, Vestar.

PLODNOSŤ: stredne skorá (prvé plody už 4. rok po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, striedavá nie kvôli prirodzenej periodicite plodnosti, ale skôr kvôli zmrznutiu kvetov či mladých plôdikov.

PLODY: veľké (45-65 g), guľovito oválny, väčšinou súmerný, hladký. Šupka je stredne husto až husto plstnatá, svetlooranžová až sýtooranžová s rozmytým červeným líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubá, stredne šťavnatá, rozplývavá, nevláknitá, väčšinou dobre odlučiteľná od kôstky, len niekedy môže ostávať visieť na jej rebrách. Chuť je kyslosladká až sladká, veľmi aromatická, vynikajúca. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. a 3. dekáde júla, zároveň s odrodou Velkopavlovická.

VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná len do teplých oblastí pre marhule, aj tam na chránené miesto.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, dobre v kvetných pukoch (na úrovni Harogem a Goldrich), málo v kvete a v mladých plôdikoch. Stredne až lepšie odolná voči monilóze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), citlivá voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).

RAST: stredne rýchly. Tento opadavý ker dosahuje výšku až 4 m, s letorasty má striebristo šupinaté. Listy sú striedavé, stopkaté, elipsovité, na líci riedko bielo šupinaté, na rubu husto bielo šupinaté, pôsobia striebristým dojmom. Rez len na usmernenie rastu, príp. vyradenie suchých konárov.

OPEĽOVACIE POMERY: s rôznou mierou samoopelivosti, niektoré jedince sú plne samoopelivé, niektoré čiastočne, iné cudzoopelivé. Odporúčame vysádzať aspoň 2 rastliny vedľa seba, aspoň 2, lepšie 4 m od seba. Kvitne koncom apríla až v máji, väčšinou uniká mrazom. Kvety sú obojpohlavné, biele, silne voňavé, vyrastajú po 1-7.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spoľahlivá.

PLODY: guľovité kôstkovice veľkosti menších červených ríbezlí (6–9 mm), červené s lenticelami a jednou kôstkou. Pred dozretím trpkokyslé, po dozretí šťavnaté, sladkokyslé (priemerne 8,3 % cukru) s príjemnou arómou.

DOZRIEVANIE: od druhej polovice septembra až do novembra. Pozbierané plody vydržia aj 2 týždne pri izbovej teplote. Zbierajú sa strasením na plachtu alebo stiahnutím zrelých plodov z vetvičiek.

VYUŽITIE: ako veľmi okrasná sa hodí do živých plotov, vetrolamov, záhrad, parkov, medzí, dobre znáša aj mestské prostredie. Kvety sú medonosné, obsahujú veľa nektáru. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov či ovocnej kože.

STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej vo väčšine pôd, ktoré sú dostatočne odvodnené, nemá rada plytké, vápenité pôdy. Vyžaduje zamulčovanie, ale netreba ju hnojiť, sama si viaže vzdušný dusík pomocou symbiotických nitrifikačných baktérií, ktoré má na koreňoch.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazom, suchu, vysokým teplotám, vetru, chorobám aj znečisteniu ovzdušia či zasoleniu pôdy.

PÔVOD: Poľsko.

 
RAST: silný vzpriamený rast, výhony dorastajú do výšky 1,5 m až 1,8 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá rastlina.

 
PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, sýtočervené, lesklé, kompaktné, kužeľovitého tvaru, ľahko sa oberajú; chuť je výborná, dezertná, aromatická, sladká. Jedna z najžiadanejších odrôd.

 
DOZRIEVANIE: dvakrát ročne, prvýkrát začiatkom augusta, 2. úroda je až do neskorej jesene.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, pečenie, mrazenie, ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, priepustná a výživná pôda.

 
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči hnilobe a odumieraniu, plne mrazuvzdorná odroda.

PÔVOD: Pobaltie, 18./19. stor.

 
RAST: stredne bujný, neskôr slabý. Koruna je vznosná, neveľká, kužeľovitá až guľovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a krátko, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodní opeľovači: Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Charlamowski, Coxova reneta, Croncelské, James Grieve, Landsberská reneta, Hviezdnatá reneta, Harbertova reneta, Lebelovo, Melba, McIntosh, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Princ Albert, Ušľachtilé žlté, Viliamovo, Wealthy.

 
PLODNOSŤ: skorá (už v 2.-3. roku po výsadbe), vysoká, striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až malé, dosť variabilné, nesúmerné, tupo kužeľovité až guľovité, často s ostrým švom prechádzajúcim pozdĺž celého jablka. Šupka je hladká, lesklá, zelenobiela až žltobiela. Dužina je krehká, jemná, mäkká, šťavnatá, chuť dobrá, kyslastá až sladkokyslá, jemne aromatická, osviežujúca.

 
DOZRIEVANIE: na konci júla až začiatkom augusta, ovocie ihneď vhodné na konzum, rýchlo začne múčnatieť.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, koláče, zaváranie, výrobu výživ. Vyžadujú zvýšenú opatrnosť pri zbere (pri otlačení hnednú), nevhodné pre dlhšiu prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy skôr ľahšie, vlhké, ale nie príliš, hnojené. Vhodná pre všetky pestovateľské oblasti, aj vyššie, pred vetrom chránené polohy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, náchylná na rakovinu v príliš vlhkých pôdach (treba ju zásobiť vápnikom), menej na múčnatku v príliš suchých polohách a na chrastavitosť vo veľmi vlhkých, uzavretých polohách.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo. Pôvodne tŕnitú Tayberry vyšľachtili Derek L. Jennings a David Mason na výskumnom ústave Scottish Horticultural Research Institute ako kríženca černice (Rubus fruticosus) odrody Aurora a maliny (Rubus idaeus) genotypu 626/67. Kríženie prebehlo v roku 1969, bola pomenovaná po neďaleko tečúcej rieke Tay a na trh bola uvedená v roku 1979. Odroda Tayberry Buckingham vznikla prirodzenou mutáciou, pri ktorej stratila tŕnitosť a objavil ju Derek L. Jennings v Buckinghamshire, na trh bola uvedená v roku 1998. 

RAST: bujný, poliehavý, vyžaduje oporu (plot, drôtenka, altánok). Dorastá do výšky 2,7-3 m. Výhony sú beztŕnne. V zime alebo na jar režeme odrodené výhony.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi rozkvitajúcimi počas mája.

PLODNOSŤ: je skorá, stredne vysoká (priemerne 373 g na výhon), pravidelná. Plodí na laterálnych výhonoch vyrastajúcich z hlavných minuloročných výhonov, priemerne 5-7 plodov na výhon.

PLODY: sú veľké (priemerne 5-5,5 g počas suchšej sezóny, 7-11 g počas vlhkejšieho leta, od 3,3 cm do 5 cm), pretiahnuté, kužeľovité, tmavobordovej či purpurovej farby, mierne lesklé. Oddeľujú sa od stopky spolu s kvetným lôžkom. Plody sú stredne pevné, šťavnaté. Chuť je výrazná, sladká, voňavá.

DOZRIEVANIE: koncom júna a v júli, môže trvať 6-8 týždňov.

VYUŽITIE: rastlinu môžeme vysadiť ako jedlý živý plot s oporou, kvety sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Plody sú veľmi chutné na priamy konzum, ale dajú sa aj všestranne spracovávať na džemy, džúsy, sirupy, sušenie v sušičke, ovocné kože, do koláčov a iných dezertov, vrátane zmrzliny, zamraziť či použiť na výrobu vína, likérov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná približne do -20 °C až -25 °C v dreve, znesie aj mierne mrazy okolo -2°C v kvete. Je silne odolná voči fusáriovému vädnutiu (Fusarium avenaceum), dobre odolná voči chorobám.

PÔVOD: Taliansko.

RAST: stredne bujný, vytvára stredne veľké koruny, s celkovou výškou okolo 3-4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni počas dlhej doby (až 3 týždne), tvorí aj partenokarpické, pri zbere trpké plody bez opelenia, aj opelené pri zbere netrpké plody.

PLODNOSŤ: vysoká, pri suchu môže byť striedavá. 

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 215-260 g), guľatého tvaru, šupka je žltooranžová, dužina oranžová, mäkká, veľmi sladká. Patrí do skupiny PVNA, teda Pollination Variant Non Astringent, teda bez opelenia sú plody pri zbere trpké, po opelení už pri zbere netrpké, sladké, ale z niekoľkými semenami.

DOZRIEVANIE: stredne neskoro, v druhej polovici októbra, trpké plody potrebujú na dozretie 2 týždne v izbovej teplote, najlepšie pri ovocí uvoľňujúcom etylén (napr. jablká).

VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie, sušenie, do džemov, na víno apod.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodný do teplých, prípadne chránených stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: mrazuodolné do -18 až -20 °C , prvé 2 roky po výsadbe odporúčame ochranu proti mrazu. Dobre odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: Španielsko.

 
RAST: bujný. V dospelosti dosiahne výšku 4-5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni. Tvorí síce len samičie kvety, ale plodí partenokarpicky bezsemenné ovocie aj bez opelenia. Ak je kvet opelený, tvoria sa trochu väčšie plody so semenami.

 
PLODNOSŤ: do plodnosti vstupuje skoro, už v 2. alebo 3. roku po vysadení. Z dospelého stromu získame ročne až 50-60 kg plodov.

 
PLODY: sú veľmi veľké, 240 až 360 g, srdcovitého tvaru, bez opelenia bezsemenné, tenká šupka je pri dozretí červenooranžová, dužina oranžová, chuť je plná, sladká, ovocná.

 
DOZRIEVANIE: koncom októbra. Patrí do skupiny PCA, teda pollination constant astringent, teda plody sú trpké pri zbere bez ohľadu na opelenie, dozrejú po asi 2 týždňoch pri skladovaní v izbovej teplote.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie, teda džemy apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodný len do vinohradníckych oblastí.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorné len do -15 °C, pri nižších teplotách odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: Maďarsko.

RAST: je slabší, vytvára vzdušnú, redšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Tétényi bötermö, Buda Tétényi, Tétényi Rekord.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké plody (priemerne 2,9 g) valcovitého, bacuľatého tvaru. Škrupina je polopapierová, mäkšia ako má Tétényi Rekord, ľahko sa lúska luskáčikom. Podiel jadra je 42-50 % (priemerne 1,3 g). Jadro je svetložltej farby, príjemne sladké.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, praženie, výroba cukroviniek, marcipánu.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná v kvetných pukoch a kvetoch.

PÔVOD: Francúzsko, registrovaná v r. 1986, odroda vznikla selekciou hybridných semenáčov zo sadu Migoule v dedine Ussac v regióne Corréze, ktoré pochádzali z voľného opelenia japonského gaštanu (Castanea crenata) a európskeho gaštanu (Castanea sativa). Pôvodný názov bol Marron de Migoule.

 
RAST: silný, polovzpriamený, dorastie do 13-20 m, odporúčaný spon výsadby je 10-15 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, dobre opeľuje väčšinu jedlých gaštanov so sterilným peľom, kvitne stredne skoro. Prítomnosť ďalšej odrody zvýši úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: skorá (do 4-5 rokov po výsadbe), vysoká.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, pevné, lesklé, mahagónovo červené ukryté vo veľkých, krátko a málo tŕnitých čiaškach. Sú sladké, chuťovo dobré.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od konca septembra do októbra. Skladovať v chlade sa dá do februára.

 
VYUŽITIE: na pečenie, výrobu gaštanového pyré a dezertov, dobre sa lúpe.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, slabo až stredne kyslá, nevápnitá, do 400 m n.m.

 
ODOLNOSŤ: odolný voči parazitickej hube Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie, vyššie odolný voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica) ako väčšina krížencov C. crenata x C. sativa. Je dobre mrazuvzdorný do -26 °C.