Zoradiť podľa:
613 produktov
613 produktov
PÔVOD: Ukrajina, kríženec Bieloruskaja Sladkaja x hybridná forma C106, 2001.
RAST: stredne silný rast.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.
PLODNOSŤ: stredne vysoká. Úrodnosť priemerne 1,6kg na krík.
PLODY: čierne, veľmi veľké, so stredne hrubou šupkou. Chuť je sladká, vynikajúca. Po dozretí plody neopadávajú, odtrh je suchý.
DOZRIEVANIE: koncom júna - začiatkom júla, cca 2 týždne pred odrodou Jubilejnaja Kopanija.
VYUŽITIE: priamy konzum i ďalšie spracovanie.
STANOVIŠTE: odroda vhodná aj do drsnejších lokalít, nenáročná na pestovateľské podmienky. Slnečné stanovište.
ODOLNOSŤ: odroda je komplexne odolná voči hubovým ochoreniam, škodcom, suchu aj mrazom. Rezistentná voči vlnovníkovi ríbezľovému.
Beztŕňová malinočernica s veľkými, bordovými, šťavnatými plodmi. Bujný rast, vyžaduje opornú konštrukciu. Samoopelivá, mrazuvzdorná, dobre odolná voči chorobám a škodcom.
Spojením maliny a černice vznikla úžasná osviežujúca chuť. Až 4 cm podlhovasté bordové plody, šťavnaté, aromatické, s malinovou chuťou, konáriky bez tŕňov. Rastlina obsadí aj 5 m priestoru, vyžaduje opornú konštrukciu (plot, drôtenka, altánok) ako u černíc. Plné oslnenie, humózna a priepustná záhradná pôda, bohatá na živiny. Stredné a teplé polohy. V zatrávnení rastlina stráda. Zálievka počas suchej letnej periódy. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie. Každoročný zimný rez odrodeného dreva. Plodí na minuloročných výhonoch. Hnojenie kompostom, hnojom, výluhmi. Samoopelivá, mrazuvzdorná do -20 °C, dobre odolná voči chorobám a škodcom.
PÔVOD: ČR, Chlumec nad Cidlinou, vypestoval ju Jan Říha ako semenáč z voľného opelenia Ostheimskej v r. 1893 a pomenoval ju po starostovi a škôlkarovi V. Vackovi.
RAST: stredne bujný, zdravý, tvorí charakteristické guľovité koruny skôr hustejšie, s hlavnými konármi dostatočne silnými. Postranné konáre sú previsnuté, dlhé. Obrast vnútri stromu zvykne presychať.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne zároveň s neskoro kvitnúcimi čerešňami, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: čerešne Hedelfingenská, Thurn Taxis (Schneiderova), Troprichterova, višňa Kӧrӧšská.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná v prítomnosti vhodných opeľovačov.
PLODY: stredne veľké (4-5 g) guľovité až sploštené. Šupka je tmavočervená, lesklá, je to kyselka. Dužina je veľmi jemná, riedka, svetločervená, šťavnatá, šťava len slabo až stredne farbí. Chuť je kyslastá až sladkastá, mierne trpkastá, v plnej zrelosti veľmi dobrá až výborná, príjemne korenistá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, 4. čerešňový týždeň, teda v 2. polovici júna. Dobre drží na strome. Zvláda dopravu aj v stave plnej zrelosti.
VYUŽITIE: stolová odroda vhodná na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty, likéry či na pečenie.
STANOVIŠTE: slnečné. Stromy sú vhodné do každej, čo i len trochu úrodnej pôdy ale z pôd hlbokých a hlinitých sú plody neobyčajne veľké a krásne. Je vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a voči monilióze.
PÔVOD: USA, prirodzená púčiková mutácia odrody Negronne v Ridgeville v Južnej Karolíne.
RAST: kompaktný, nízky vzrast do cca 1-1,5 m. Listy sú tmavozelené, hlboko laločnaté, veľmi atraktívne.
OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.
PLODNOSŤ: skorá, v teplých oblastiach bohatá.
PLODY: menšie, vínovočervené až fialové plody s červenou dužinou lahodnej, sladkej chuti.
DOZRIEVANIE: od polovice septembra.
VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum, prípravu džemov, želé, do koláčov.
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda. Odroda vhodná aj pre pestovanie v kontajneri (min. priemer 25 cm) na terasách, balkónoch.
ODOLNOSŤ: nenáročná odroda, odolná voči suchu a mrazu do -16 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime chránime pred mrazom prikrytím alebo presunutím do chladnej miestnosti.
PÔVOD: Švédsko, Kristianstad, v roku 1996 vyšľachtil B. Sjostedt ako selekciu genotypu Ru 1-61 op.
RAST: stredne bujný, vzpriamený, dorastá do výšky 1-1,5 m. Početné výhony sú takmer beztŕnne. Pri pásovej výsadbe rastliny sadíme 0,5-1m od seba a s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie (v zatrávnení strádajú), v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez. Hnojíme kompostom, vyzretým hnojom, výluhmi.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká
PLODY: menšie až stredne veľké, guľaté až kužeľovité, tmavočervené. Chuť je osviežujúco sladkokyslá, kyslejšia, výrazne aromatická.
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda na letorastoch vyrastajúcich z minuloročných výhonov začiatkom júna a 2. úroda z letorastov vyrastajúcich zo zeme od polovice augusta až do mrazov. Dozrieva asi týždeň pred Autumn Bliss. Plody sa ľahko oberajú.
VYUŽITIE: najmä na spracovanie na šťavy, sirupy, džemy, ovocné kože, želé, destiláty, zmrzliny, koláče apod., ale aj na priamy konzum.
STANOVIŠTE:slnečné, chránené. Najlepšie sa jej darí v humóznej, dobre priepustnej, ale dostatočne vlhkej a na vápno chudobnej pôde. Odroda vhodná aj do vyšších oblastí.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je ešte odolnejšia voči plesni sivej (Botrytis cinerea) než odroda Autumn Bliss. Je stredne až slabšie odolná voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.
PÔVOD: ČR, Šlachtiteľská stanica vo Velkých Losinách, vyšľachtili Lubomír Šenk a Bohumil Krňávek ako kríženec odrôd Chenonceaux x Rote Vierländer.
RAST: bujný, po vstupe do plnej plodnosti (6.-7. roku po výsadbe) stredný, výška cca. 1,3 m, šírka 1,4 m, hustý, krovitého až guľovitého tvaru. Kostrové výhony sú hrubé, vzpriamené. Raší skoro až stredne skoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, pomerne dlho. Vhodné opeľovače: Rote Vierländer, Jonkheer van Tets. Kvety spŕchajú len minimálne.
PLODNOSŤ: skorá a vysoká, pravidelná, plná už v 6. roku po výsadbe, priemerne 5-8,5 kg/ker.
PLODY: strapce sú stredne dlhé (priemerne 5,6 cm, na mladom dreve 6,9 cm), stredne husté s 8-23 bobuľami. Bobule sú veľké, guľovité až plocho guľovité. Šupka je tenšia, pevná, lesklá, sýtočervená až tmavočervená. Dužina je mäkšia, sýtočervená, veľmi šťavnatá, šťava silno farbí. Chuť je sladkokyslá, aromatická.
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v 1. polovici júla, zároveň s odrodou Detvan. Bobule dozrievajú takmer rovnomerne.
VYUŽITIE: na priamy konzum, na výrobu kompótov, džemov, sirupov, muštov, vína.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac preferuje ťažšie, hlbšie, úrodné pôdy s dostatočnou vlahou. Vhodná do všetkých polôh pre ríbezle, aj vyšších.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a v kvetoch, silne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis) a americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).
PÔVOD: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, vyšľachtená v roku 1966 na výskumnej stanici East Malling Research Station ako kríženec odrôd (Resistenta x Whinhams Industry) x Keepsake a uvedená na trh v roku 1981.
RAST: bujný, stredne hustý, tvar kríka je obrátene vajcovitý. Výhony rastú polovzpriamene a sú stredne otŕnené jednoduchými a menej dvojitými dlhými tŕňmi, listy sú veľmi lesklé.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, v súkvetí sú väčšinou tri kvety.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké, tvarovo nevyrovnané, guľovité až elipsovité. Zrelé plody majú rovnomerne rozloženú žltozelenú farbu so stredne výrazným žilkovaním. Šupka je slabo osrienená a stredne chlpatá, tenká až hrubšia. Chuť je dobrá, sladkokyslá bez vône. Stopka je dlhá.
DOZRIEVANIE: skoré, v druhej polovici júna na priamy konzum, o týždeň skôr na konzervovanie.
VYUŽITIE: najmä na spracovanie: výrobu kompótov, želé, džemov, do koláčov, ale aj na priamy konzum.
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Odroda vhodná do teplých a stredných polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuvzdorný, vysoko odolný voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).
PÔVOD: Kanada, Alberta, neďaleko Beaverlodge v povodí rieky Smoky, objavil W.D. Albright na svojej farme, ktorá sa neskôr stala výskumnou stanicou Beaverlodge Research Station, presadil ho okolo r. 1918, spolu s Dr. W.T. Macounom ho vybral koncom 20. rokov 20. storočia na testovanie, v roku 1928 ako Selekcia č. 9, v r. 1935 ako B.E.F. 3502 (1935), a znovu vybraný v r. 1950, na trh ho uviedol až v r. 1956 J.A. Wallace z Agriculture Canada, Beaverlodge, Alberta.
RAST: stredne bujný, najskôr vzpriamený, neskôr rozložitý až previsnutý, Dorastá do výšky 2-4,5 m a šírky 6 m, stredne silno až silno odnožuje. Je veľmi dlhoveký, dožíva sa viac než 70 rokov.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, kvitne stredne skoro.
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká (priemerne 4,58 kg/rastlinu, až 6 t/ha), mierne striedavá.
PLODY: stredne veľké(priemerne 12,4 mm), guľaté, po 7-11 v strapci. Šupka je purpurovočierna s osrienením. Chuť je veľmi sladká (priemerne 15,4 °Brix), jemná, pripomína chuť sušených sliviek. Plody obsahujú dosť väčších semienok, ktoré ale pri konzumácii nevadia (3,6 % hmotnosti plodov). Obsahom flavonoidov sa radí k jedným z najbohatších medzi muchovníkmi (550 mg/kg).
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v druhej polovici júna, počas vyše 2 týždňov (priemerne 15 dní od 10 % po 90 % zrelých plodov), nerovnomerné v rámci strapcov.
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do stredne vysokých až vyšších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, náchylnejší na listovú škvrnitosť (Entomosporium mespili), ale so strednými príznakmi.
PÔVOD: veľmi stará odroda, vznikla buď v Nemecku, ako náhodný semenáč pri zámku Gravenstein v Schleswig-Holsteinsku alebo v Taliansku, v južnom Tyrolsku, je známa od 17. storočia.
RAST: bujný, vytvára veľké až veľmi veľké, široké, rozložité, neskôr až previsnuté koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Coxova reneta, Croncelské, Idared, Ingrid Marie, James Grieve Red, Jonathan, Krasokvet žltý, McIntosh, Ontário, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Ušľachtilé žlté, Zvonkové.
PLODNOSŤ: neskorá (okolo 7.-10. roku po výsadbe), dobrá, striedavá, priemerne 12-16 t/ha.
PLODY: stredne veľké až väčšie (130-170 g), sploštene guľovité až vysoko guľovité, silne rebrovité, pozdĺžne nesúmerné. Šupka je pevná, hladká, stredne mastná až mastná, žltozelená až žltá, prekrytá pruhovaným purpurovočerveným líčkom. Dužina je zelenkasto krémová, jemná, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, veľmi aromatická, vynikajúca.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až v prvej polovici septembra, konzumne dozrievajú asi po 2 týždňoch po zbere, vydržia do konca októbra či do polovice novembra.
VYUŽITIE: výborné jablko najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu muštov, vína, destilátov. Dobre sa skladujú.
STANOVIŠTE: slnečné, teplejšie a vlhkejšie, lepšie pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh. Neznáša mrazové a inverzné polohy. V suchých, veterných polohách plody predčasne opadávajú.
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete, odolnejšia voči rakovine, stredne až menej odolná voči chrastavitosti, múčnatke.
PÔVOD: Slovensko, veľkoplodý čiernoplodý genotyp zo stredného a dolného Považia.
RAST: bujný, ale slabší než bieloplodý genotyp, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké, podlhovasté, čierne. Chuť je sladká až jemne sladkokyselkavá, vyváženejšia, osviežujúca. Plody obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, dlhé, od konca júna do augusta. Plody po dozretí opadávajú. Plody zbierame ručne alebo striasaním na plachty.
VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie, či výrobu džemov, sirupov, zmrzlín či destilátov či kŕmenie hydiny.
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.
RAST: stredne rýchly. Tento opadavý ker dosahuje výšku až 4 m, s letorasty má striebristo šupinaté. Listy sú striedavé, stopkaté, elipsovité, na líci riedko bielo šupinaté, na rubu husto bielo šupinaté, pôsobia striebristým dojmom. Rez len na usmernenie rastu, príp. vyradenie suchých konárov.
OPEĽOVACIE POMERY: s rôznou mierou samoopelivosti, niektoré jedince sú plne samoopelivé, niektoré čiastočne, iné cudzoopelivé. Odporúčame vysádzať aspoň 2 rastliny vedľa seba, aspoň 2, lepšie 4 m od seba. Kvitne koncom apríla až v máji, väčšinou uniká mrazom. Kvety sú obojpohlavné, biele, silne voňavé, vyrastajú po 1-7.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spoľahlivá.
PLODY: guľovité kôstkovice veľkosti menších červených ríbezlí (6–9 mm), červené s lenticelami a jednou kôstkou. Pred dozretím trpkokyslé, po dozretí šťavnaté, sladkokyslé (priemerne 8,3 % cukru) s príjemnou arómou.
DOZRIEVANIE: od druhej polovice septembra až do novembra. Pozbierané plody vydržia aj 2 týždne pri izbovej teplote. Zbierajú sa strasením na plachtu alebo stiahnutím zrelých plodov z vetvičiek.
VYUŽITIE: ako veľmi okrasná sa hodí do živých plotov, vetrolamov, záhrad, parkov, medzí, dobre znáša aj mestské prostredie. Kvety sú medonosné, obsahujú veľa nektáru. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov či ovocnej kože.
STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej vo väčšine pôd, ktoré sú dostatočne odvodnené, nemá rada plytké, vápenité pôdy. Vyžaduje zamulčovanie, ale netreba ju hnojiť, sama si viaže vzdušný dusík pomocou symbiotických nitrifikačných baktérií, ktoré má na koreňoch.
ODOLNOSŤ: odolná voči mrazom, suchu, vysokým teplotám, vetru, chorobám aj znečisteniu ovzdušia či zasoleniu pôdy.
PÔVOD: medzidruhový kríženec medzi gaštanom jedlým (Castanea sativa) a gaštanom vrúbkovaným (Castanea crenata), ľudovo nazývaným gaštan japonský. Konkrétne ide o semenáče odrody Bouche de Betizac (C. sativa x C. Crenata) pravdepodobne opelené odrodou Brunella (C. sativa x C. crenata), tj. 50 % crenata. Semená boli získané zo stromov rastúcich v ČR a vysiate a dopestované u nás v škôlke v Moravskom Lieskovom.
RAST: bujný, väčšinou bujnejší než v prípade gaštana jedlého, ale väčšinou nedorastá takej výšky ako gaštan jedlý, lebo veľmi skoro vstupuje do plodnosti, skôr do 8-10 m.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo kultúrnej odrody. Kvitne v máji. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.
PLODNOSŤ: skorá v rámci gaštanov (prvé plody už v 3. roku života), obvykle veľmi vysoká.
PLODY: tmavohnedé, guľovité nažky široko vajcovitého tvaru a veľkosti 3-4 cm, nažka je pri vrchole hrotitá a jemne chlpatá, uložená je v silne ostnatej čiaške. Semenáče sa medzi sebou odlišujú v ľahkosti olúpania. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná, medzi jednotlivými semenáčmi sú chuťové rozdiely. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).
DOZRIEVANIE: v priebehu októbra.
VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do cca. -23 °C. Jednotlivé semenáče často rašia skôr než gaštan jedlý (C. Sativa) a preto sú často náchylnejšie na poškodenie letorastov neskorými jarnými mrazmi. Často však lepšie znášajú chladné a vlhké počasie počas kvitnutia a často lepšie dozrievajú v chladnejších rokoch. Je vyššie odolný voči poškodeniu parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a vyššie tolerantný voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.
PÔVOD: Poľsko.
RAST: silný vzpriamený rast, výhony dorastajú do výšky 1,5 m až 1,8 m.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá rastlina.
PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké, sýtočervené, lesklé, kompaktné, kužeľovitého tvaru, ľahko sa oberajú; chuť je výborná, dezertná, aromatická, sladká. Jedna z najžiadanejších odrôd.
DOZRIEVANIE: dvakrát ročne, prvýkrát začiatkom augusta, 2. úroda je až do neskorej jesene.
VYUŽITIE: priamy konzum, pečenie, mrazenie, ďalšie spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, priepustná a výživná pôda.
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči hnilobe a odumieraniu, plne mrazuvzdorná odroda.
PÔVOD: USA, kríženec odrôd Agenská x Grand Duke, zač. 20. st.
RAST: stredne silný rast, vytvára vysoko pyramidálnu, redšiu korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: skorá, prináša pravidelné, vysoké úrody.
PLODY: veľké, podlhovasté, na oboch koncoch zúžené (30 - 40 g). Šupka je pevná, tmavomodrá až tmavofialová so svetlomodrým osrienením, kyslastá. Dužina je zelenožltá, šťavnatá. Chuť sladká/ sladkokyselkavá, lepšia v teplých polohách a po úplnom dozretí, mierne aromatická. Pomerne dobrá oddeliteľnosť dužiny od kôstky.
DOZRIEVANIE: začiatkom septembra.
VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie, mrazenie, výrobu pálenky. Plody dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: hlinité, úrodné, výživné pôdy a teplé, chránené polohy. Neznáša chladné a zamokrené stanovištia.
ODOLNOSŤ: odroda tolerantná k šarke, v dreve odolná voči mrazu, v kvete stredne odolná voči mrazu, náchylnejšia na moniliózu.
PÔVOD: Maďarsko.
RAST: je slabší, vytvára vzdušnú, redšiu korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Tétényi bötermö, Buda Tétényi, Tétényi Rekord.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké plody (priemerne 2,9 g) valcovitého, bacuľatého tvaru. Škrupina je polopapierová, mäkšia ako má Tétényi Rekord, ľahko sa lúska luskáčikom. Podiel jadra je 42-50 % (priemerne 1,3 g). Jadro je svetložltej farby, príjemne sladké.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici septembra.
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, praženie, výroba cukroviniek, marcipánu.
STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná v kvetných pukoch a kvetoch.
PôVOD: Anglicko, Aldermaston v Berkshire, okolo roku 1770 ju ako náhodný semenáč našiel riaditeľ školy John Stair. Rozmnožovala ju škôlka Richarda Williamsa v Turnham Green v Middlesexe a neskôr sa dostala aj do USA. Dnes je jednou z najpestovanejších odrôd.
RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Stromy veľmi rýchlo starnú. Koruna je ihlanovitá, široko pyramidálna, neskôr nepravidelná, vyššia, guľovitá.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Crassanská, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Konferencia, Parížanka, Mechelenská, Neue Poiteau. Je nekompatibilná s Avranšskou.
PLODNOSŤ: veľmi skorá (2-5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 180-190 g), baňato kužeľovité, k stopke mierne prehĺbené, ku kalichu niekedy zúžené, nesúmerné. Šupka je hladká, bez osrienenia a hrdze alebo len s minimom, mierne mastná, nerovná, zelenobiela, v plnej zrelosti zelenožltá až žltá, zriedkavo s menším červeným, pruhovaným líčkom. Dužina je biela, veľmi jemná, maslovitá bez kamienkovitosti, veľmi šťavnatá, nehnedne. Chuť je výborná, sladkokyslá, aromatická, výrazne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber na prelome augusta a septembra, zbiera sa ešte zelenobiela, konzumne dozrieva po 10-14 dňoch, vydrží 1-2 týždne, v chladiarni aj 3 mesiace. Prepravu znáša dobre po dostatočne včasnom zbere.
VYUŽITIE: veľmi univerzálna odroda, veľmi vhodná na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov a destilátov, ale aj na muštovanie, sušenie a pečenie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Vyžaduje úrodnejšie, priepustné, hlinité pôdy. Vo vlhkých a studených pôdach a v otvorených a inverzných polohách namŕza a plody sú repovité.
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, ak kvety namrznú, tvorí aj bezsemenné plody. Dobre odolná voči chrastavitosti, málo ju napadajú škodcovia okrem obaľovača - plodokazu hruškového (Cydia pyrivora)
PÔVOD: lombardská lieska (Corylus maxima) nie je presne známeho, európskeho pôvodu, možno od Čierneho mora, je to stará odroda.
RAST: stredne bujný až bujný, vytvára husté kry polovzpriameného tvaru do výšky a šírky 4-6 m. Stredne silno až silno podrastá. Listy sú sfarbené do bordova.
OPEĽOVACIE POMERY: samičie kvety začínajú rozkvitať skoro až stredne skoro a skôr než samčie, ktoré kvitnú neskoro až veľmi neskoro, ale napriek tomuto protogynickému kvitnutiu je čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Webbova atď.
PLODNOSŤ: stredná (2,5 kg/strom), stredne pravidelná.
PLODY: súplodie tvoria viac než 4 plody. Ich pančušky sú červené, dlhšie než plody, iba málo vykrajované. Plody sú malé až stredne veľké (priemerne 2 g, od 1,8 po 2,3 g), dlhé, valcovité, hnedé s ružovkastým nádychom. Jadro je menšie (priemerne 1 g), veľmi dobre vypĺňa celú škrupinu (priemerne tvorí 52 % hmotnosti plodu). Šupka jadra je červenkastá až hnedočervená a buď nie je vôbec alebo len veľmi slabo skorkovatená. Jadro sa lúska stredne dobre. Chutí veľmi dobre, aromaticky, sladkasto až sladko, má vysoký podiel tukov. Podiel jadra z hmotnosti plodu je stredný až vysoký (až 55 %), dvojité jadrá sa nevyskytujú.
DOZRIEVANIE: stredne skoré - počas 2. dekády septembra.
VYUŽITIE: priamy konzum aj cukrárenské spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, chránené pred severnými vetrami a mimo mrazových kotlín. Pôdy najlepšie ľahšie hlinitopiesčité či piesčitohlinité s dostatkom živín a vlahy v teplých až stredne teplých pestovateľských oblastiach (do cca. 450 m n.m.).
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -34 °C, silne mrazuodolná aj v samčích kvetoch. Veľmi málo náchylná na botrytídu (Botrytis cinerea).
PÔVOD: Francúzsko, Oullins pri Lyone, semenáč neznámeho pôvodu, ktorý v roku 1860 uviedol na trh škôlkar M. Massot.
RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný, tvorí najskôr guľovité, redšie, vysoké, neskôr rozložité koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom, napr. pre odrody: Althanova ringlota, Kirkeho, Malvazinka a Zelená ringlóta.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: sú veľké (priemerne 45-50 g), guľovité, súmerné. Šupka je svetlošedo, akoby voskovo, osrienená, žltá až žltozelená, jemná, dužina pri zrelých plodoch presvitá, niekedy s hrdzou, mierne voní a je kyslastá až trpkastá, niekedy sa sťahuje zle, inokedy dobre. Dužina je žltá, pri plne vyzretých plodoch až priesvitná, šťavnatá. Chuť sladká, jemne aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je veľmi dobre oddeliteľná od dužiny, len počas chladného a daždivého leta horšie.
DOZRIEVANIE: postupne od 1. polovice do konca augusta.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov či destilátov, pred plnou zrelosťou aj kompótov. Prepravu znáša v dobe dozrievania dobre, po plnom dozretí už zle.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Nie je náročná na pôdu, ale najlepšie sa jej darí v úrodných hlinitých pôdach. Pri preplodení a v chladných polohách sú plody drobné, málo kvalitné, zahnívajú na strome a ťažko sa dužina oddeľuje od kôstky. Je vhodná najmä do teplých polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke. Počas dlhotrvajúcich dažďov praská menej ako ostatné ringloty. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a málo náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Veľmi však láka osy.
PÔVOD: USA, kríženec odrôd Kalhaven a South Haven 309.
RAST: rastie bujne, habitus má polovzpriamený.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, rozkvitá stredne skoro až neskoro, kvitne stredne dlho.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.
PLODY: sú veľké, guľaté, súmerné. Šupka je zelenožltá, z väčšej časti prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je žltá, miestami s červenými žilkami, okolo kôstky červenkastá, tuhá, nevláknitá s kyslosladkou, aromatickou, veľmi dobrou až výbornou chuťou. Kôstka je stredne veľká a dužina sa od nej dobre oddeľuje.
DOZRIEVANIE: veľmi neskoro, 30 dní po Redhaven, teda približne v prvej dekáde septembra.
VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, ale aj na konzervovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda priepustná, ale dobre zásobená vlahou v teplých a stredne teplých pestovateľských oblastiach pre broskyne.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti (Taphrina infestans). Veľmi málo až málo náchylná na praskanie kôstky a plodov, málo náchylná na predčasný opad plodov.
PÔVOD: Nemecko, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg im Breisgau, vyšľachtil ho Norbert Becker ako kríženca odrôd Merzling x Geisenheim 6493 v roku 1975. Je to medzidruhový kríženec obsahujúci gény z druhov Vitis vinifera, Vitis amurensis, Vitis lincecumii a Vitis rupestris. Synonymá: Freiburg 240-75, FR 240-75.
RAST: je bujný, na výživných pôdach veľmi bujný, menej vzpriamený. Hustota listovej steny vysoká, rast zálistkov je veľmi intenzívny. Raší skoro. Listy sú veľké až veľmi veľké, trojlaločné, so stredne hlbokými vykrajovaním v hornej časti listu a mohutnou, jasne zelenou čepeľou. Optimálny je rez na dlhý plochý ťažeň a rovnomerné rozmiestnenie letorastov na drátenke, zahusťujúce letorasty sa odstraňujú zalomením a v zóne strapcov sa odstraňujú listy.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro, ale je dobre mrazuodolný v kvete.
PLODNOSŤ: primeraná, nevyžaduje prebierku strapcov. Pre vysokokvalitné prívlastkové vína sa pestuje na zaťaženie 4-6 očiek na m2. Pri pestovaní pre akostné, kabinetné vína či vína neskorého zberu sa odporúča zaťaženie 6-8 očiek na m2.
PLODY: strapce sú stredne veľké, dlhé, v základe rozvetvené, kužeľovité, stredne husté až husté. Bobule sú stredne veľké, mierne oválne, zelenožlté, v plnej zrelosti zlatožlté. Chuť sa vyznačuje silnou muškátovou vôňou a vysokou cukornatosťou až 25-28 °NM.
DOZRIEVANIE: je veľmi skoré až skoré, v 2. pol. augusta až v 1. pol. septembra.
VYUŽITIE: na výrobu burčiaku, mladých vín, ale aj akostných, kabinetných, prívlastkových vín či vín neskorého zberu. Vína majú intenzívnu, ovocno-kvetovú vôňu, v určitom stupni zrelosti s jemným muškátovým tónom, osviežujúcu chuť a kyselinku.
STANOVIŠTE: slnečné, najmä svahovité a vzdušné lokality. Najvhodnejšia je hlinitopiesočnatá a piesočnatohlinitá pôda, nevhodné sú suché pôdy, ktoré negatívne ovplyvňujú vôňu, ale aj príliš výživné a vlhké pôdy, kde rastie príliš bujne. Je vhodný do všetkých, aj okrajových polôh pre pestovanie viniča.
ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch. Je veľmi dobre odolný voči plesni révovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a múčnatke viniča (Erysiphe necator), dobre voči botrytíde (Botrytis cinerea). V ročníkoch s teplou a suchou jeseňou bývajú napadnuté ušľachtilou formou botrytídy (noble rot). Dá sa pestovať ekologicky bez ochrany proti hubovým chorobám alebo len s minimálnou. Listy bývajú napádané listovou formou fyloxéry viničovej (Viteus vitifoliae). Je odolný voči spŕchaniu kvetov a abiotickému vädnutiu strapcov.
PÔVOD: Japonsko, zrejme odroda druhu Morus bombycis (so synonymom Morus indica) alebo medzidruhový kríženec Morus bombycis a Morus alba.
RAST: pomalý, umiernený. Je to zakrpatená odroda moruše s pomerne širokým habitusom, dorastajúca do výšky 3-7 metrov. Veľké listy sú sviežo zelené, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: Plodnosť je skorá (2.-3. rok po výsadbe), vysoká a pravidelná.
PLODY: veľké (dlhé asi 4 cm), bacuľaté, červenočierne až čierne. Veľmi šťavnaté so sladkou chuťou. Dozreté plody silno farbia. Obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v priebehu júla a augusta.
VYUŽITIE: plody na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, vína, sušenie.
STANOVIŠTE: obľubuje južnejšie, teplejšie oblasti, slnečné stanovište (príp. polotieň) a výživné, priepustné, mierne vlhké pôdy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov.
PÔVOD: USA, náhodný semenáč v roku 1865 nájdený pánom Amsdenom.
RAST: stredne bujný až bujný, koruna menšia, vzpriamená až polovzpriamená.
OPEĽOVACIE POMERY: Kvitne skoro a dlho, je samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná. Pre udržanie dobrej veľkosti a kvality plodov je nutný hlbší rez a prípadne aj prebierka plodov.
PLODY: menšie, pri nižšej násade až stredne veľké, nepravidelne guľovité. Šupka je stredne hrubá, slabo až stredne silno prilieha k dužine, je stredne až silno plstnatá, základná farba slamovožltozelená s jasne červenou krycou farbou a rozmytým žilkovaným líčkom. Dužina je jemná, mäkká, vláknitá, šťavnatá, zelenobielej až krémovobielej farby, pod šupkou mierne načervenalá, chuť sladkokyselkavá, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka je ťažko odlučiteľná od dužiny. Plody sú stredne až veľmi dobre veľkostne vyrovnané. Plody nie sú náchylné na praskanie kôstky.
DOZRIEVANIE: v júli až na začiatku augusta, 15-20 dní pred odrodou Redhaven, dozrieva postupne. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené, vyžaduje úrodné pôdy s dostatkom vlahy. Odroda menej náročná na polohu, vhodná do všetkých polôh pre pestovanie broskýň.
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná v dreve aj kvetných pukoch a vysoko tolerantná voči kučeravitosti.
PÔVOD: Anglicko, Sawbridgeworth, škôlkar a pomológ M. Rivers ju vypestoval ako náhodný semenáč a v r. 1894 bola uvedená na trh s názvom Conference - po Britskej národnej konferencii o hruškách z r. 1885.
RAST: najskôr stredne bujný až bujný, neskôr slabší. Koruny sú v mladosti úzko pyramidálne až ihlanovité, neskôr sa pod úrodou konáre oblúkovito ohýbajú a koruny sú širšie.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Esperenova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Madame Verté, Parížanka, Solanka a Williamsova.
PLODNOSŤ: veľmi skorá a pravidelná, vysoká, málokedy nižšia.
PLODY: stredne veľké až veľké (120-200 g), predĺžene fľaškovité, k stopke viac zúžené, menej vyrovnané v dĺžke a tvare na začiatku plodnosti. Šupka je tuhá, hladká, pololesklá, zelenožltá, jemne bodkovaná, v dolnej tretine súvislo svetlohrdzavá. Dužina je jemná, úplne rozplývavá, šťavnatá, žltobiela, okolo jadrovníka žltooranžová až ružovkastá, niekedy aj celá, po rozkrojení nehnedne. Chuť je sladká, prijemne kyselkavá, aromatická, jemne korenistá, výborná. Je málo až stredne náchylná na kamienkovitosť.
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva postupne po 2-3 týždňoch, od októbra do polovice novembra.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj sušenie, muštovanie, pečenie, výrobu džemov, destilátov, pyré, kompótov. Výborne sa skladuje v chladiarňach, kde v kontrolovanej atmosfére vydrží aj pol roka.
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje hlboké, úrodné pôdy, primerane vlhké, polohy teplejšie, chránené. V suchých alebo studených pôdach sú plody menej chutné a menšie.
ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti.

