Ovocné

PÔVOD: Provensálsko, Francúzsko alebo Turecko.

 
RAST: rýchly rast do výšky 3-4 m. Kríkovitý habitus. Veľké vejárovité listy.

 
OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: veľké (až 10 cm) plody hruškovitého tvaru zlatožltej až bronzovofialovej farby. Chuť je lahodná, sladká, medová.

 
DOZRIEVANIE: od polovice augusta, v teplých rokoch zbierame úrodu dvakrát.

 VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, sušenie, prípravu džemov, koláčov.

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda. Neznáša zamokrenie.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná odroda až do -20 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime chránime prikrytím alebo zazimujeme v chladnej miestnosti.

PÔVOD: Kanada, Britská Kolumbia, Vancouver, Pacific Agriculture Research Center, v r. 1980 vyšľachtená ako kríženec odrôd Nootka x Glen Prosen, pričom odroda Glen Prosen pochádza z kríženia odrody Cumberland, teda ostružiny západnej (R. occidentalis). Na trh uvedená v r. 1989. "Tulameen" znamená v jazyku pôvodných Indiánov z Britskej Kolumbie "červená zem" a je tiež menom rieky tadiaľ tečúcej.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený, výhony dorastajú do strednej výšky 1,5-1,8 m, husto vetvené, sú jemne otŕnené, najmä v spodnej časti. Stredne silno odnožuje. Odporúčame pestovať v radoch so vzdialenosťou rastlín 50 cm a medziradovou vzdialenosťou asi 180 cm s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v máji a júni.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, priemerne 1,37-1,5 kg na rastlinu a 8,143 t/ha.

 
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 24,7 mm x 20,3 mm, 2,68-5,38 g) kužeľovité, pevné, silne lesklé, žiarivo červené. Sú stredne šťavnaté. Chuť je výborná, aromatická a sladká s dobrým pomerom cukrov a kyselín (priemerne 5,32:1).

 
DOZRIEVANIE: je to raz rodiaca odroda, dozrievanie neskoré, veľmi dlhé, o 2 týždne dlhšie než u väčšiny raz rodiacich odrôd (priemerne 50 dní). U nás dozrieva od začiatku júla do polovice augusta. Plody sa dobre oddeľujú od kvetného lôžka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie. Dobre znášajú prepravu i krátkodobé skladovanie v chladiarni.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná. Je silne odolná voči múčnatke (Sphaerotheca humuli), odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium spp.) a fytoftóre (Phytophthora spp.), stredne odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea), stredne až menej odolná voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum či Didymella applanata.

PÔVOD: Inštitút Maxa Plancka v Kolíne nad Rýnom v Nemecku, kde po takmer 40 rokoch práce v roku 1970 vyšľachtil Dr. Rudolf Bauer vitálny a vysoko plodný komplexný kríženec medzi čiernou ríbezľou (ribes nigrum), egrešom (grossularia uva-crispa, dnes r. uva-crispa) odolným voči hrdzi vejmutovkovej a tzv. americkým egrešom (r. divaricatum) odolným voči americkej múčnatke egreša. Výsledný kríženec má vedecký názov podľa všetkých troch zúčastnených druhov - ribes x nidigrolaria, v nemčine získal názov ako skratku z kombinácie nemeckého názvu ríbezle (JOhannisbeere) a egreša (STAchelbeere).

 
RAST: rastie bujne, prerástla svojich rodičov. Tvorí kríky cca. 2 m vysoké aj široké, beztŕnne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: veľká, pravidelná.

 
PLODY: väčšie guľaté, fialovočierne, matné, sladkokyslastej chuti, bez čiernoríbezľovej arómy.

 
DOZRIEVANIE: v polovici júli.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie vo forme kompótov či džemov a sirupov.

 
STANOVIŠTE: otvorené, vzdušné, svetlé, dostatočne vlhké. Vyžaduje zamulčovanie alebo okopávku, nemá rada konkurenciu trávy.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná v dreve, vo vyšších polohách jej môžu vymŕzať kvety, preto je tam vhodné sadiť ju na miesta chránené pred neskorými mrazmi. Odolná voči americkej múčnatke egreša, hrdzi vejmutovkovej aj ďalším chorobám ríbezlí.

PÔVOD: Švédsko, vyšľachtil P. Tamas v r. 1984 ako kríženec odrôd Altajskaja desertnaja x (Consort x Kajamin Vusta).

 
RAST: bujný, hustý, vzpriamený, tvar široko krovitý. Dosahuje výšku aj 2 m. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé až dlhé, riedke. Bobule sú stredne veľké (priemerne 1 g), plocho guľovité, stredne až veľmi pevné. Šupka je lesklá, čierna. Dužina je sladkokyslá, menej aromatická, s obsahom cukru priemerne 17,3 °Brix. Má nízky až stredný obsah vitamínu C.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, od polovice do konca júla na priamy konzum, týždeň predtým na konzervovanie. Je vhodná na ručný aj na mechanizovaný zber.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, kompóty, sirupy, vína, likéry, na pečenie či sušenie do čajových zmesí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom a neskorými jarnými mrazmi, s výživnou, humóznou pôdou. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae) a voči hrdzi (Cronartium ribicola) a stredne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis), náchylnejšia na vošky (Cryptomyzus galeopsidis) a roztočca chmeľového (Tetranychus urticae).

PÔVOD: USA, vyšľachtil ju zrejme škôlkar Louis Gerardi ako medzidruhový kríženec Morus alba a Morus rubra alebo Morus nigra a Morus macroura.

 
RAST: zakrpatený, kompaktný rast do výšky 2 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, stabilná.

 
PLODY: veľké 2-3 cm, tmavofialové až čierne, sladké a aromatické, šťavnaté. Obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.

 
DOZRIEVANIE: polovica júna až august.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba zaváranín, štiav, džemov.

 
STANOVIŠTE: teplomilná drevina, obľubuje južnejšie, teplejšie oblasti, slnečné stanovište (príp. polotieň) a výživné, priepustné, mierne kyslé pôdy. Odroda vhodná aj do malých záhrad alebo nádob, na terasy a balkóny.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 ℃.

PÔVOD: Fínsko, vyšľachtený začiatkom 20. storočia na Hinnonmäki pokusnej stanici v Lepaa, jeho alternatívne názvy sú Hinnonmäen Punainen alebo Lepaan Punainen.

RAST: stredne bujný, vytvára menšie, dobre rozvetvené vzpriamené až polovzpriamené kry so stredne tŕnitými výhonmi a úzkymi listami. Odporúčame vysadiť na vzdialenosť 1,2 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

PLODNOSŤ: skorá a veľmi vysoká, pravidelná, spoľahlivá.

PLODY: malé až stredne veľké, krásne bordové, guľaté až elipsovité, s málo chlpatou, kyslejšou šupkou a stredne dlhou stopkou. Dužina je pri plnom vyzretí príjemne aromatická a sladkokyslá, veľmi chutná. Plody nepraskajú.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, približne od začiatku júla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na zaváranie, výrobu želé či džemov.

STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči hrdzi vejmutovkovej (Cronartium ribicola), málo náchylná na americkú múčnatku egreša (Sphaerotheca mors uvae) a čiastočne odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Taliansko.

RAST: stredne bujný, vytvára stredne veľké koruny, s celkovou výškou okolo 3-4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni počas dlhej doby (až 3 týždne), tvorí aj partenokarpické, pri zbere trpké plody bez opelenia, aj opelené pri zbere netrpké plody.

PLODNOSŤ: vysoká, pri suchu môže byť striedavá. 

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 215-260 g), guľatého tvaru, šupka je žltooranžová, dužina oranžová, mäkká, veľmi sladká. Patrí do skupiny PVNA, teda Pollination Variant Non Astringent, teda bez opelenia sú plody pri zbere trpké, po opelení už pri zbere netrpké, sladké, ale z niekoľkými semenami.

DOZRIEVANIE: stredne neskoro, v druhej polovici októbra, trpké plody potrebujú na dozretie 2 týždne v izbovej teplote, najlepšie pri ovocí uvoľňujúcom etylén (napr. jablká).

VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie, sušenie, do džemov, na víno apod.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodný do teplých, prípadne chránených stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: mrazuodolné do -18 až -20 °C , prvé 2 roky po výsadbe odporúčame ochranu proti mrazu. Dobre odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: Bulharsko, Drjanovo, vyšľachtená v r. 1951 ako kríženec odrôd Kjustendilska sliva (=klon Domácej slivky podobne ako Bystrická) x Montfortská.

RAST: stredne bujný až slabší, polovzpriamený, vytvára takmer guľovitú, stredne hustú korunu. Je vhodná aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: pravdepodobne Stanley, Althanova ringlota, Zelená ringlota.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 25 g), široko elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod hrubým osrienením tmavomodrá so svetlošedými bodkami čiarkami, pevná, hrubá, matná. Dužina je pevná, tuhá, žltozelená až zlatožltá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí až veľmi sladká, dobre až veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca, najviac z odrôd pripomína chuť Bystrickej. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 6 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dostatočne vlhkú pôdu. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke a dobre odolná voči monilióze (Monilinia laxa aj Monilinia fructigena), stredne odolná voči červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum), napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta).

PÔVOD: medzidruhový kríženec medzi gaštanom jedlým (Castanea sativa) a gaštanom vrúbkovaným (Castanea crenata), ľudovo nazývaným gaštan japonský. Konkrétne ide o semenáče odrody Bouche de Betizac (C. sativa x C. Crenata) pravdepodobne opelené odrodou Brunella (C. sativa x C. crenata), tj. 50 % crenata. Semená boli získané zo stromov rastúcich v ČR a vysiate a dopestované u nás v škôlke v Moravskom Lieskovom.

RAST: bujný, väčšinou bujnejší než v prípade gaštana jedlého, ale väčšinou nedorastá takej výšky ako gaštan jedlý, lebo veľmi skoro vstupuje do plodnosti, skôr do 8-10 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo kultúrnej odrody. Kvitne v máji. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.

PLODNOSŤ: skorá v rámci gaštanov (prvé plody už v 3. roku života), obvykle veľmi vysoká.

PLODY: tmavohnedé, guľovité nažky široko vajcovitého tvaru a veľkosti 3-4 cm, nažka je pri vrchole hrotitá a jemne chlpatá, uložená je v silne ostnatej čiaške. Semenáče sa medzi sebou odlišujú v ľahkosti olúpania. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná, medzi jednotlivými semenáčmi sú chuťové rozdiely. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

DOZRIEVANIE: v priebehu októbra.

VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do cca. -23 °C. Jednotlivé semenáče často rašia skôr než gaštan jedlý (C. Sativa) a preto sú často náchylnejšie na poškodenie letorastov neskorými jarnými mrazmi. Často však lepšie znášajú chladné a vlhké počasie počas kvitnutia a často lepšie dozrievajú v chladnejších rokoch. Je vyššie odolný voči poškodeniu parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a vyššie tolerantný voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: Rumunsko – Sedmohradsko, veľmi stará odroda.

RAST: v mladosti rastie veľmi bujne, vznosne; koruna je veľká, guľovitá, hustá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Coxova reneta, Golden Delicious, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Starking Delicous. 

PLODNOSŤ: skorá, úrodnosť bohatá.

PLODY: menšie až stredne veľké, tvar guľovitý, pravidelný. Šupka hladká, suchá, najprv svetlozelená, neskôr svetložltá až slamenná žltá, s červenkastým líčkom a veľmi drobnými lenticelami. Biela dužina, krehká a šťavnatá, chuť kyselkavo - sladká, osviežujúca.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, najneskôr začiatkom októbra, konzumná zrelosť: december-január, uskladnenie do marca až apríla.

VYUŽITIE: priamy konzum, výroba muštov a kuchynské spracovanie, znesie transport.

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu, polohu (do 600 m n.m.) a agrotechniku, prospieva jej dobrá vzdušná vlhkosť. Dobre znáša veterné polohy.

ODOLNOSŤ: veľmi odolná voči mrazom a chorobám.

PÔVOD: USA, náhodný semenáč v roku 1865 nájdený pánom Amsdenom.

 
RAST: stredne bujný až bujný, koruna menšia, vzpriamená až polovzpriamená.

 
OPEĽOVACIE POMERY: Kvitne skoro a dlho, je samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná. Pre udržanie dobrej veľkosti a kvality plodov je nutný hlbší rez a prípadne aj prebierka plodov.

 
PLODY: menšie, pri nižšej násade až stredne veľké, nepravidelne guľovité. Šupka je stredne hrubá, slabo až stredne silno prilieha k dužine, je stredne až silno plstnatá, základná farba slamovožltozelená s jasne červenou krycou farbou a rozmytým žilkovaným líčkom. Dužina je jemná, mäkká, vláknitá, šťavnatá, zelenobielej až krémovobielej farby, pod šupkou mierne načervenalá, chuť sladkokyselkavá, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka je ťažko odlučiteľná od dužiny. Plody sú stredne až veľmi dobre veľkostne vyrovnané. Plody nie sú náchylné na praskanie kôstky.

 
DOZRIEVANIE: v júli až na začiatku augusta, 15-20 dní pred odrodou Redhaven, dozrieva postupne. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené, vyžaduje úrodné pôdy s dostatkom vlahy. Odroda menej náročná na polohu, vhodná do všetkých polôh pre pestovanie broskýň.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná v dreve aj kvetných pukoch a vysoko tolerantná voči kučeravitosti.

PÔVOD: Anglicko, Sawbridgeworth, škôlkar a pomológ M. Rivers ju vypestoval ako náhodný semenáč a v r. 1894 bola uvedená na trh s názvom Conference - po Britskej národnej konferencii o hruškách z r. 1885.

 
RAST: najskôr stredne bujný až bujný, neskôr slabší. Koruny sú v mladosti úzko pyramidálne až ihlanovité, neskôr sa pod úrodou konáre oblúkovito ohýbajú a koruny sú širšie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Esperenova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Madame Verté, Parížanka, Solanka a Williamsova.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá a pravidelná, vysoká, málokedy nižšia.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (120-200 g), predĺžene fľaškovité, k stopke viac zúžené, menej vyrovnané v dĺžke a tvare na začiatku plodnosti. Šupka je tuhá, hladká, pololesklá, zelenožltá, jemne bodkovaná, v dolnej tretine súvislo svetlohrdzavá. Dužina je jemná, úplne rozplývavá, šťavnatá, žltobiela, okolo jadrovníka žltooranžová až ružovkastá, niekedy aj celá, po rozkrojení nehnedne. Chuť je sladká, prijemne kyselkavá, aromatická, jemne korenistá, výborná. Je málo až stredne náchylná na kamienkovitosť.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva postupne po 2-3 týždňoch, od októbra do polovice novembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj sušenie, muštovanie, pečenie, výrobu džemov, destilátov, pyré, kompótov. Výborne sa skladuje v chladiarňach, kde v kontrolovanej atmosfére vydrží aj pol roka.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje hlboké, úrodné pôdy, primerane vlhké, polohy teplejšie, chránené. V suchých alebo studených pôdach sú plody menej chutné a menšie.

 
ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Poľsko.

 
RAST: silný vzpriamený rast, výhony dorastajú do výšky 1,5 m až 1,8 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá rastlina.

 
PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, sýtočervené, lesklé, kompaktné, kužeľovitého tvaru, ľahko sa oberajú; chuť je výborná, dezertná, aromatická, sladká. Jedna z najžiadanejších odrôd.

 
DOZRIEVANIE: dvakrát ročne, prvýkrát začiatkom augusta, 2. úroda je až do neskorej jesene.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, pečenie, mrazenie, ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, priepustná a výživná pôda.

 
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči hnilobe a odumieraniu, plne mrazuvzdorná odroda.

PÔVOD: Francúzsko, Oullins pri Lyone, semenáč neznámeho pôvodu, ktorý v roku 1860 uviedol na trh škôlkar M. Massot.

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný, tvorí najskôr guľovité, redšie, vysoké, neskôr rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom, napr. pre odrody: Althanova ringlota, Kirkeho, Malvazinka a Zelená ringlóta.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 45-50 g), guľovité, súmerné. Šupka je svetlošedo, akoby voskovo, osrienená, žltá až žltozelená, jemná, dužina pri zrelých plodoch presvitá, niekedy s hrdzou, mierne voní a je kyslastá až trpkastá, niekedy sa sťahuje zle, inokedy dobre. Dužina je žltá, pri plne vyzretých plodoch až priesvitná, šťavnatá. Chuť sladká, jemne aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je veľmi dobre oddeliteľná od dužiny, len počas chladného a daždivého leta horšie.

DOZRIEVANIE: postupne od 1. polovice do konca augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov či destilátov, pred plnou zrelosťou aj kompótov. Prepravu znáša v dobe dozrievania dobre, po plnom dozretí už zle.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Nie je náročná na pôdu, ale najlepšie sa jej darí v úrodných hlinitých pôdach. Pri preplodení a v chladných polohách sú plody drobné, málo kvalitné, zahnívajú na strome a ťažko sa dužina oddeľuje od kôstky. Je vhodná najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke. Počas dlhotrvajúcich dažďov praská menej ako ostatné ringloty. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a málo náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Veľmi však láka osy.

PÔVOD: ČR, na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici v roku 2000 vznikla z voľného opelenia odrody Růžová raná.

RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká a pravidelná, pri preplodení je nasledujúci rok násada nižšia.

PLODY: malé až stredne veľké, vajcovité, slabo nesúmerné, hladké. Šupka je slabo až stredne plstnatá, svetlooranžová len s osamotenými červenými škvrnami. Dužina je oranžová, stredne tuhá a stredne hrubá, veľmi šťavnatá, rozplývavá, väčšinou dobre odlučiteľná od kôstky, niekedy na jej rebrách môže držať. Chuť je sladká až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici júla, 7 dní po Velkopavlovickej.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, destilátov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá na rôzne klimatické podmienky.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, v kvetných pukoch, kvete aj v mladých plôdikoch, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Slovensko, VÚOOD Bojnice, vyšľachtili ju Jozef Cvop a Eva Cvopová ako kríženec odrôd Red Lake x Göppertova.

 
RAST: bujný, stredne hustý, s veľmi dlhými, hrubými výhonmi, tvar kríka je guľovitý až vzpriamený. Raší skoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná, priemerne 5-10,5 kg, maximálne 11,8-17,6 kg/ker.

 
PLODY: strapce sú dlhé (priemerne 9 cm, maximálne 18 cm), husté, s 18-31 bobuľami. Bobule sú veľké (9,8-10 mm, 0,5-0,6 g), guľovité, niekedy mierne sploštené. Šupka je stredne hrubá, lesklá, červená. Dužina je tuhšia, stredne šťavnatá, červená až tmavočervená. Chuť je výrazne kyslastá, dobrá.

 
DOZRIEVANIE: stredne neskoré, od druhej polovice do konca júla na priamy konzum, týždeň pred na konzervovanie. Veľmi dobre znáša prepravu.

 
VYUŽITIE: najmä na spracovanie, teda na výrobu kompótov, džemov, sirupov, vína, želé, ale aj na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, chránené pred vetrom. Preferuje humózne, úrodné pôdy, je citlivá na zamokrenie pôdy. Je vhodná najmä do stredne teplých a chránených vyšších oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne v kvete, vysoko odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), stredne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).

PÔVOD: USA, kríženec odrôd Kalhaven a South Haven 309.

RAST: rastie bujne, habitus má polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, rozkvitá stredne skoro až neskoro, kvitne stredne dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké, guľaté, súmerné. Šupka je zelenožltá, z väčšej časti prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je žltá, miestami s červenými žilkami, okolo kôstky červenkastá, tuhá, nevláknitá s kyslosladkou, aromatickou, veľmi dobrou až výbornou chuťou. Kôstka je stredne veľká a dužina sa od nej dobre oddeľuje.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoro, 30 dní po Redhaven, teda približne v prvej dekáde septembra.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, ale aj na konzervovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda priepustná, ale dobre zásobená vlahou v teplých a stredne teplých pestovateľských oblastiach pre broskyne.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti (Taphrina infestans). Veľmi málo až málo náchylná na praskanie kôstky a plodov, málo náchylná na predčasný opad plodov.

PÔVOD: Východná Ázia - S Čína, Kórea.

RAST: stredne rýchly, dorastá do výšky aj šírky asi 7 m, veľmi málo tŕnitý. Všetky časti sú na hloh veľké, listy, kvety aj plody. Listy sú široko vajcovité s 3-5 hlbokými zárezmi na každej polovici listu.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, s obojpohlavnými kvetmi, zrejme čiastočne samoopelivý ako iné hlohy, dobre ho opeľujú aj iné hlohy, je hmyzom opelivý. Kvitne neskoro, v máji až júni, kvety sú silne mrazuodolné až do -5 °C.

PLODNOSŤ: skorá (do 3 rokov po výsadbe), vysoká (od asi 6 rokov po výsadbe), spoľahlivá.

PLODY: sú na hloh veľmi veľké (3-4,5 cm), splošteno guľaté, s výraznými rebrami a kalichom, červené až bordové v plnej zrelosti, s výraznými svetlými lenticelami. Dužina je na hloh šťavnatá, tuhšia, obsahuje 4-5 semien, ktoré sú tak pohromade, že pôsobia ako kôstka a dajú sa ľahko vypľuť. Chuť je skôr kyslejšia, veľmi osviežujúca, lepšie vynikne pri tepelnom spracovaní.

DOZRIEVANIE: neskoré, v priebehu októbra až novembra, po plnom dozretí opadávajú. Plody sú dobre trvanlivé pri chladnom skladovaní.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívny strom listami, kvetmi aj plodmi, vhodný do záhrad, parkov, jedlých živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, ale najmä na spracovanie na džemy, ovocné kože, limonády, sušené do čajov, ale napríklad aj na obalenie v cukrovom sirupe a následnú konzumáciu za surova či po premrznutí. Podobne ako ďalšie druhy hlohov má pozitívne účinky na srdce, cievy a krvný obeh. Znižuje cholesterol, krvný tlak, pôsobí ako mierne srdcové tonikum, podporuje chuť do jedla. Aj listy znižujú cholesterol v krvi a pôsobia pozitívne na krvný obeh.

STANOVIŠTE: svetlomilný a teplomilný, porastie síce aj v polotieni, ale tam nebude tak plodný. Obľubuje síce hlinito piesčité, odvodnené pôdy, ale nie je vôbec náročný na pôdu. Po dobrom zakorenení sa mu darí aj v ťažkej, mokrej, ílovitej či suchšej pôde, kyslej či zásaditej. Kvôli neskorému času dozrievania plodov vhodnejší skôr do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve minimálne do -23 °C až -29 °C, v kvete do -5 °C, po zakorenení dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, dnešné Srbsko, Čačak, Výskumný ústav ovocinársky, vznikla v r. 1975 ako kríženec odrôd Wangenheimova a Stanley.

RAST: slabý až stredne bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod osrienením tmavomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca, pripomína chuť Bystrickej slivky. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 12 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum a všestranné spracovanie na sušenie, pečenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na pôdu, ale podobne ako ostatné slivky ocení vlhkejšiu, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvetných pukoch a kvete, stredne až vyššie tolerantná voči šarke, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Škótsko, Dundee, Scottish Crop Research Institute, vyšľachtili ako komplexného kríženca genotypov SCRI 74126RA8 x SCRI 75131D2

 
RAST: bujný, najskôr počas sezóny vzpriamený, neskôr polovzpriamený, tvorí stredný až vyšší počet pevných, beztŕnnych výhonov, ktoré sú zelené alebo mierne do purpurova, pričom v zime sú takmer celé purpurové.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (2,1-8,1 kg/rastlinu), pravidelná. Plodí na bočných konárikoch minuloročných výhonov, ktoré sú dlhé aj 30 cm.

 
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (v rozmedzí 5,3-10 g, najčastejšie okolo 6 g, 25-40 mm), tupo kónického tvaru, čierne a mierne lesklé, pevné. Chuť je príjemne pikantná, vyvážene sladkokyslá, aromatická. Majú vysokú cukornatosť (priemerne 10,6-12,8 °Brix), hoci pomer cukrov a kyselín je stredný (4,53). Majú vysoký obsah minerálnych látok (0,34 % hmotnosti) a vitamínu C.

 
DOZRIEVANIE: skoré, dozrievajú od polovice júla do konca augusta až septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie aj všestranné spracovanie na šťavy, džemy, sirupy, do koláčov. Výborne sa skladujú a prepravujú. Majú slabú tendeciu po zmrazení sčervenať, najmä ak pri zbere neboli úplne zrelé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so stredne úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou, nenáročná na pôdu. Vhodná do teplých, stredných aj vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Stredne náchylná na poškodenie fytoftórou či bakteriálnou spálou.

PÔVOD: Kanada, Saskatchewan, Langham, semenáč muchovníka jelšolistého (Amelanchier alnifolia) z voľného opelenia odrody Thiessen, ktorý vybral Dieter Martin a uviedol na trh v roku 1990.

 
RAST: bujný, dorastá do výšky asi 4-5 m a šírky asi 3 m, málo odnožuje.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne skoro počas apríla.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná.

 
PLODY: sú na muchovník veľmi veľké (priemerne 13,8-14,3 mm, 1,37 g), guľaté, rastú v strapcoch po 6 – 12 ks. Šupka je modrodčierna, osrienená, takže plody vyzerajú ako modré. Dužina je šťavnatá, sladká (cukornatosť priemerne 16-22 °Brix). Majú stredný obsah vitamínu C (priemerne 6,73 mg/100 g), polyfenolov (priemerne 701,3 mg/100 g) aj antokyánov (priemerne 269,4 mg/100 g) v rámci odrôd muchovníkov.

 
DOZRIEVANIE: skoré, okolo polovice júna, rovnomerné v rámci strapcov, počas asi 2 týždňov.

 
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do stredne vysokých až vyšších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -40 °C až -45,6 °C, stredne v kvete, stredne odolný voči listovej škvrnitosti (Entomosporium mespili).

PÔVOD: Kanada.

RAST: bujný rast, polovzpriamená koruna.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda.

PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná,

PLODY: stredne veľké, nesúmerné. Šupka je lesklá, stredne hrubá, hladká, pôvodne zelenožltá, prekrytá takmer na celej ploche plodu tmavočerveným líčkom. Dužina je svetložltá, šťavnatá, kyslastosladká, aromatická, veľmi chutná, pomerne dobre oddeliteľná od kôstky.

DOZRIEVANIE: stredne skorá odroda, dozrieva koncom júla / začiatkom augusta.

VYUŽITIE: priamy konzum.

STANOVIŠTE: chránené stanovište, teplé a stredne teplé polohy. Dobre znáša i suchšie podnebie.

ODOLNOSŤ: stredne odolná voči mrazom v dreve aj v kvete, odolnejšia voči monilióze a múčnatke broskyňovej, plody sú odolné voči opadávaniu pred zberom, v daždi nepraskajú ani netrpia hnilobou.

PÔVOD: Kanada, University of Saskatchewan, vyšľachtený Bobom Borsom ako kríženec japonskej a ruskej odrody, registrovaný v roku 2014.

 
RAST: bujný, vzpriamený, v dospelosti až 2 m vysoký.

 
OPEĽOVACIE POMERY: Len čiastočne samoopelivý, pre lepšie opelenie je dobré vysádzať aspoň 2 odrody. Vhodné opeľovače: Boreal Beast (výborný), Honeybee, séria Indigo, Giant's Heart, Tundra (dobrí), ruské odrody, Boreal Beauty (slabší).

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, už počas druhého roka plodenia môže dosiahnuť v priemere aj 2,6 kg/rastlinu/rok.

 
PLODY: mäsité, pevné, veľmi veľké (priemerne 2,8 g, maximálne 3,9 g) v tvare surfu. Sú veľmi sladké, chuťovo výborné, pripomínajú čučoriedky, cukornatosť je v priemere 13,3 °Brix, kyseliny v priemere 1,8 %. Obsahujú vysoký podiel vitamínov a zdraviu prospešných látok, napríklad polyfenolov (965 mg/100 g).

 
DOZRIEVANIE: neskoré, dozrievajú v priemere 7 dní po odrode Tundra a sérii Indigo a 14 dní po väčšine ruských odrôd, teda väčšinou začiatkom júla. Vhodný na ručný aj mechanizovaný zber.

 
VYUŽITIE: plody vhodné na priamy konzum, zaváranie, výrobu džemov, štiav, sirupov, mrazenie.

STANOVIŠTE: nenáročný na výber stanovišťa. Pôda hlinito piesčitá. Nevyžaduje kyslé pôdy ako čučoriedky. Znesie aj mierne sucho, ale odvďačí sa za dostatočnú vlahu väčšími plodmi. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie. Rez do 5 rokov len sanitárny (poškodené alebo vylomené výhony).

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný v dreve (do -40 °C) aj v kvete (do -7 °C), odolný voči spáleniu slnkom a voči škodcom a chorobám, vrátane múčnatky (Erysiphe lonicerae var. lonicerae).

PÔVOD: Poľsko, Skierniewice, Poľnohospodársky výskumný Inštitút, vyšľachtili Łukasz Seliga a Stanisław Pluta ako odrodu muchovníka jelšolistého (Amelanchier alnifolia), bola registrovaná v roku 2023.

 
RAST: stredne bujný, priemerne dosahuje výšku 3-4 m a šírku 3-4 m, habitus je pod váhou úrod rozložitý, relatívne dosť odnožuje.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne stredne skoro, podobne ako odroda Northline.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká (priemerne 3,6 kg z 9-ročných kríkov).

 
PLODY: veľké (priemerne 10-12 mm a 0,70-1,15 g), guľaté, rastú v strapcoch po 10–15 ks. Šupka je modrodčierna, osrienená, takže plody vyzerajú ako modré. Dužina je šťavnatá, stredne až viac sladká (cukornatosť v závislosti od roku 11,9-18,9 °Brix). Majú stredný až vysoký obsah vitamínu C (priemerne 4,5-9,8 mg/100 g), stredný obsah polyfenolov (priemerne 669 mg/100 g) a antokyánov (priemerne 207 mg/100 g) v rámci odrôd muchovníkov.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoršie, niekoľko dní po odrode Northline. Plody dozrievajú rovnomerne v rámci strapcov a neopadávajú.

 
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do stredne vysokých živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve aj v kvete.