Ovocné

PÔVOD: Nemecko, Freinsheim, v roku 2005 vybraná z potomstva 70-ročného mandľového stromu a množená Ovocnou škôlkou Oberholz.

 
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený až mierne rozložitý. Má strednú tendenciu k vyhoľovaniu konárov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro (v prvej tretine obdobia kvitnutia mandlí). Vhodné opeľovače: Tétényi Kedvenc, Buda Tétényi, Szigetcsépi 55.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spoľahlivá.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 4,1-5 g, jadrá 1,3 g, 4 x 2,5 cm), dlhé, užšie, zakončené menej výraznou špičkou. Škrupina je polopapierová, ľahko lúskateľná v ruke aj luskáčikom. Chuť je lahodná, sladká, kvalita jadier vysoká.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v polovici až koncom septembra.

 
VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

 
STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti.

 
ODOLNOSŤ: Silne mrazuodolná v kvete. Stredne odolná voči monilióze (Monilinia spp.), málo náchylná na suchú škvrnitosť listov a plodov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, vyšľachtil Markus Kobelt, pochádza zo šľachtiteľského radu Easycrisp.

 
RAST: silný a vzpriamený, dorastá do výšky 70-100 cm. Je takmer beztŕnna, tŕne sa tvoria len na báze výhonkov v mladosti (juvenilnom štádiu) kríka. S pribúdajúcimi rokmi sa tŕne strácajú a netvoria vôbec. Listy sú jemne ochlpené zo spodnej strany.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, guľaté plody s tenkou, výrazne žltou šupkou s bielou žilnatinou. Dužina je chrumkavá, šťavnatá, výborná, veľmi sladká s výraznou vôňou.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom júla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie na kompóty, želé a džemy či do koláčov.

 
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný, vysoko odolný voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: ČR, Praha, vyselektoval ju v r. 1857 Mathias Tatar v Pražskej botanickej záhrade zo semien tzv. ""šípovej hrušky""- jarabinohrušky uškatej (Sorbopyrus auricularis či Sorbopyrus bollvylleriana), teda spontánneho medzirodového kríženca hrušky a jarabiny, pravdepodobne jarabiny mukyňovej. Pôvodný spontánny kríženec bol zaznamenaný v Alsasku už v r. 1599 a popísaný Jeanom Bauhinem v Historia plantarum universalis z r. 1650. Botanický názov má Sorbopyrus auricularis var. bulbiformis.

RAST: bujný, vyrovnaný, zdravý a štíhly rast, vytvára krásny kompaktný strom s kužeľovitou korunou, vhodný aj ako okrasný prvok do záhrady.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: neboli preverené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Amanliská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

PLODNOSŤ: stredne skorá (asi 8. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: na hrušku malé, na kríženca veľké (priemerne 50 g, 4 cm), tvarovo podobné sploštenému jabĺčku. Šupka je zelená, v zrelosti zlatožltá s červeným líčkom, posiata početnými lenticelami. Dužina je žltá, maslovitá, mäkká, šťavnatá. Chuť je výborná, sladká, korenistá, jemne pripomínajúce exotické ovocie.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta a začiatkom septembra, ešte v svetlozelenom stave, lebo v plnej zrelosti je veľmi atraktívna pre osy a sršne a po plnom vyzretí na strome rýchlo stráca kvalitu. Dozrieva veľmi rýchlo po zbere a netreba otáľať s jej konzumom a spracovaním.

VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, destilátov, kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na kvalitu pôdy, ale preferuje priepustnú a dostatočne vlhkú, nie zamokrenú pôdu. Darí sa jej aj vo vyšších chladnejších polohách s drsnejším podnebím.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, netrpí hrdzou hruškovou (Gymnosporangium sabinae) ani mérami hruškovými (Psylla pyri).

PÔVOD: USA, Berries Unlimited.

 
RAST: bujný, vytvára kupolovitý krík s výškou aj šírkou 150 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý. Vhodné opeľovače: Giant's Heart, Strawberry Sensation (výborní).

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká, jeden krík dosahuje úrodu priemerne 3,6 kg za rok.

 
PLODY: oválne, vretenovité, dlhé 2,5-3 cm, veľmi šťavnaté a aromatické.

 
DOZRIEVANIE: neskoro, v druhej polovici až koncom júna.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, mrazenie.

 
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na výber stanovišťa (ideálne slnko, polotieň), na rozdiel od čučoriedok nevyžaduje kyslú pôdu. Odvďačí sa za dostatočnú vlahu.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná odroda v dreve aj v kvete, odolná voči škodcom a chorobám.

PÔVOD: je to veľmi stará odroda neznámeho pôvodu, je však možné, že aj českého. Má veľmi veľa synoným. Synonymá: Vejlímek, Štětínské červené, Jablko štětínské červené, Jablko mastné, Jablko koláčové, Vejlímek chocholatý, Valník, Velínek, Vejlumek, Velímek, Kalvarůže, Velímek chocholatý, Roter Stettiner, Roter Winterstettiner, Rouge de Stettin, Rother Stettiner Apfel, Fucigena vulgaris, Der rothe Stettiner, Rother Herrnapfel, Rother Rostocker, Rostocker Apfel, Pomme rouge de Stettin, Vineuse rouge d’hiver, Pomme d’Adam d’hiver, D’Anaberg, De Hardy, De Jardy, De paradis ďhiver, De Rostock Stettin, Rother Kaiser, Belle Hervy, Rostrocker Stetting rouge, Rother Herrn-Zwiebel Apfel, Mat, Matapfel, Rother Bretigheimer, Tragamoner, Roth-apfel, Rother Zwiebel Apfel, Maler Apfel, Rothvogel, Eisenapfel, Roth u. sauerer Breitling, Sbohmer, Rothbädemer, Rother Asbacher, Rothbolg, Rother Bamberger, Kaiserkrone, Winterwollenschläger, Rother Wiener, Rothwiener, Rubiner, Rohwiener, Bluth u. rothe Renete, Winter Fleiner, Späther Bleichheimer, Krautländer, Rother u. später Calvill, Calviller, Rother Back, Bolzen, Sauer, rother Kirsch Apfel, Kohl Apfel, Schwerrother-Markt Apfel, Seiden, Rosenwasser, Garten, Braun, Butter, Kack, Rother Hart, Rother Rubin, Kischle, Pomme de fér, Ferrant, Kantjes, Zippel Apfel, Witlsboth, Guly Muly, Török, Bálint, Türkischer Weinling, Roter Backapfel, Roter Bietigheimer, Roter Glasapfel, Roter Herrenapfel, Roter Zwiebelapfel, Rostocker, Malerapfel, Mahler, Zigeunerapfel, Annaberger, Rotvogel

RAST: spočiatku mierny, neskôr bujný, tvorí veľmi veľké, plocho guľovité, široké koruny, ktorých konáre sa neskôr skláňajú. Je veľmi dlhoveký.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Bismarckovo, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, Dukát, Florina, Golden Delicious, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Matkino, Míšeň jaroměřská, Parména zlatá zimná, Signe Tillisch, Spartan, Šampion, Worcesterská parména, Zvonkové..

PLODNOSŤ: neskorá (až po 10. roku od výsadby), vysoká, pravidelná, každý druhý rok vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 160 g), skôr sploštene guľovité, nesúmerné, s tupými širokými hranami. Šupka je pôvodne svetlozelená, neskôr žltozelená, krytá karmínovou červeňou s bielymi a červenými bodkami, jej povrch je hladký. Dužina je šťavnatá, tvrdá, pevná, zelenobiela, na vzduchu takmer nehnedne. Chuť je výborná, sladkokyslá až pikantne kyslastá, bez korenitosti, no s jedinečnou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží dlho, až do mája či dlhšie. Nepadá predčasne vo vetre.

VYUŽITIE: najmä priamy konzum, na sušenie a na výrobu vína. Dobre sa prepravuje a skladuje, pri skladovaní nevädne.

STANOVIŠTE: slnečné, neuzavreté, s vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou, najmä hlinitou, neznáša príliš ťažké, ílovité pôdy. Je vhodná do teplých, ale najmä do stredných a chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Menej odolná voči rakovine v ťažkých, ílovitých pôdach, menej odolná voči chrastavitosti, preto vysádzame na vzdušné miesto a udržiavame vzdušnú korunu. Je dobre vetruodolná. Nezvykne trpieť inými chorobami.

PÔVOD: Nemecko, Halle an der Saale, vypestoval C. G. Büttner v roku 1788 z orieška z odrody Gunslebener Zellernuss zrejme z voľného opelenia.

 
RAST: bujný do výšky aj do šírky, krík je redší až stredne hustý, vzpriamený. Podrastá len veľmi slabo až slabo.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, samčie kvety kvitnú 10 dní, samičie kvety 5 dní a kvitnutie sa prekrýva. V prítomnosti ďalšej v rovnaký čas kvitnúcej odrody je úroda ešte vyššia. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Lombardská biela, Katalónska, Tonda di Romana, Webbova, Zellská červenolistá.

 
PLODNOSŤ: neskoršia (po 6 rokoch po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké (priemerne 4,3 g), guľovité, svetlohnedé, pančuška je rovnako dlhá ako plod, stredne hrubo cípatá. Veľmi dobre sa lúska luskáčikom tak, že jadrá ostávajú vcelku. Jadro je stredne veľké až veľké, stredne dobre vypĺňa škrupinku (podiel z celkovej hmotnosti plodu je 45 %). Jadro je vajcovité, šupka je len slabo skorkovatená, vnútorná dutina je malá až stredne veľká. Chuť je dobrá až veľmi dobrá, aromatická, sladkastá. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom 3. dekády septembra v priebehu asi 10 dní.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

 
STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, vo vyšších polohách na chránených stanovištiach.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, v pukoch aj kvete. Len v ťažkých ílovitých pôdach môže byť poškodená. Je stredne až silne odolná voči napadnutiu nosánikom lieskovým (Curculio nucum), netrpí chorobami.

PÔVOD: USA, Južná Karolína, Ridgeville, Ridgeville Nursery, v roku 2010 ju objavil ako prirodzenú púčikovú mutáciu odrody Negronne Michael Nobles.

RAST: kompaktný, nízky vzrast do cca 1-1,5 m. Listy sú tmavozelené, hlboko laločnaté, veľmi atraktívne.

OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.

PLODNOSŤ: skorá, v teplých oblastiach bohatá.

PLODY: menšie, vínovočervené až fialové plody s červenou dužinou lahodnej, sladkej chuti.

DOZRIEVANIE: od polovice septembra.

VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum, prípravu džemov, želé, do koláčov.

STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda. Odroda vhodná aj pre pestovanie v kontajneri (min. priemer 25 cm) na terasách, balkónoch.

ODOLNOSŤ: nenáročná odroda, odolná voči suchu a mrazu do -16 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime chránime pred mrazom prikrytím alebo presunutím do chladnej miestnosti.

PÔVOD: Francúzsko, Dreux, vybral ju v r. 1884 záhradník William Fourcine ako semenáč neznámeho pôvodu. V r. 1889 bola prvýkrát popísaná vo francúzskom záhradkárskom časopise.

 
RAST: rast stredne bujný, neskôr slabší, koruna je menšia, široko ihlanovitá, plodonosné drevo kratšie a husté, konáre sa pod váhou úrod ohýbajú a rozkladajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Mechelenská, Solanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá (5.-6. rok po výsadbe), pravidelná, vysoká až veľmi vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 180 g), podlhovastého, hruškovitého, zaobleného, pravidelného tvaru. Šupka je drsná, hrubá, tuhá, polomatná, farba zelenožltá až žltá, s hrdzavými lenticelami a hrdzavým mramorovaním pri kalichu a stopke. Dužina je biela, jemná, šťavnatá. Chuť z dobrých polôh je príjemne sladká, korenistá, len mierne kyslastá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára, v chladiarňach aj 6 mesiacov.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné najmä na priamy konzum a na výrobu džemov, muštov, kompótov či sušenie. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ideálne sú úrodné, výhrevné pôdy s dostatkom vlahy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí, v drsnejších polohách ovocie úplne nedozrieva.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až slabšie v kvete, stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze a rakovine, nebýva napádaná škodcami. V daždivom lete môžu plody praskať.

PÔVOD: lombardská lieska (Corylus maxima) nie je presne známeho, európskeho pôvodu, možno od Čierneho mora, je to stará odroda. 

RAST: stredne bujný až bujný, vytvára husté kry polovzpriameného tvaru do výšky a šírky 4-6 m. Stredne silno až silno podrastá. Listy sú sfarbené do bordova.

OPEĽOVACIE POMERY: samičie kvety začínajú rozkvitať skoro až stredne skoro a skôr než samčie, ktoré kvitnú neskoro až veľmi neskoro, ale napriek tomuto protogynickému kvitnutiu je čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Webbova atď.

PLODNOSŤ: stredná (2,5 kg/strom), stredne pravidelná.

PLODY: súplodie tvoria viac než 4 plody. Ich pančušky sú červené, dlhšie než plody, iba málo vykrajované. Plody sú malé až stredne veľké (priemerne 2 g, od 1,8 po 2,3 g), dlhé, valcovité, hnedé s ružovkastým nádychom. Jadro je menšie (priemerne 1 g), veľmi dobre vypĺňa celú škrupinu (priemerne tvorí 52 % hmotnosti plodu). Šupka jadra je červenkastá až hnedočervená a buď nie je vôbec alebo len veľmi slabo skorkovatená. Jadro sa lúska stredne dobre. Chutí veľmi dobre, aromaticky, sladkasto až sladko, má vysoký podiel tukov. Podiel jadra z hmotnosti plodu je stredný až vysoký (až 55 %), dvojité jadrá sa nevyskytujú.

DOZRIEVANIE: stredne skoré - počas 2. dekády septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum aj cukrárenské spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, chránené pred severnými vetrami a mimo mrazových kotlín. Pôdy najlepšie ľahšie hlinitopiesčité či piesčitohlinité s dostatkom živín a vlahy v teplých až stredne teplých pestovateľských oblastiach (do cca. 450 m n.m.).

ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -34 °C, silne mrazuodolná aj v samčích kvetoch. Veľmi málo náchylná na botrytídu (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Anglicko, vyšľachtil ju Thomas Webb v Calcote v Readingu v grófstve Berkshire.

RAST: stredne bujný až bujný, tvorí stredne husté, vzpriamené kry, podrastá veľmi slabo až slabo.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, samčie kvety začínajú kvitnúť skôr než samičie, ale kvitnutie sa čiastočne prekrýva. Úroda je vyššia v prítomnosti inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Hallská obrovská, Katalónska, Tonda di Romana, Zellská červenolistá.

PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, dosť pravidelná v dobrých podmienkach.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 2,8 g, od 2,3 po 4,1 g), podlhovasto valcovité, ryhované, svetlohnedé, stredne dobre sa lúskajú, ľahko sa lúskajú luskáčikom. Pančuška je rovnako dlhá alebo len o niečo dlhšia než plod, je stredne až silne cípovitá. V súplodí býva viac než 4 plody. Jadro je stredne veľké (priemerne 1,1 g), dobre vypĺňa škrupinku (tvorí 41-48 % hmotnosti celého plodu). Jadro je dlhé, valcovité, šupka je mierne zvrásnená, svetlohnedá, len málo skorkovatená. Chuť je pomerne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, sladkastá až sladká, v suchom stave priemerná. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. a 3. dekády septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

STANOVIŠTE: slnečné, ale aj polotieň, ale v ňom je úroda nižšia. Vyžaduje úrodné, teplé, dostatočne vlhké pôdy, najlepšie hlinitopiesočnaté až hlinité s dostatkom vápniku, v horších pôdach sú výnosy aj kvalita nižšie. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí. Nevhodné sú mrazové kotliny.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, samčie jahňady trpia neskorými jarnými mrazmi. Chorobami nezvykne trpieť. Viac ju vyhľadáva roztoč vlnovník lieskový (Phytoptus avellanae) a čiastočne aj nosánik lieskový (Curculio nucum), vtáky a veveričky.

PÔVOD: USA, rozširovala ju od r. 1874 škôlka Ellwanger Barry v Rochesteri v štáte New York.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí vznosnú korunu, neskôr sa kostrové konáre pod úrodami rozkladajú a koruna je guľovitá, postranné konáre v spodnej časti sa zahusťujú, vyžadujú pravidelné preriedenie.

OPEĽOVACIE POMERY: je spoľahlivo samoopelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom napríklad pre odrody Katalónsky špendlík či Lützelsachsenská.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až obrovská, ešte vyššia než u Oullinskej, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 50-70 g), vyrovnané, guľaté až oválne, asymetrické. Šupka je zelenožltá, v plnej plodnosti pokrytá belavožltými pruhmi, celá jemne bielo osrienená, s malými lenticelami a niekedy aj hrdzou, je jemná, mierne kyslá a dá sa stiahnuť v dobe zrelosti. Dužina je žltozelená, veľmi jemná, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny, dužina na nej ostáva len počas veľmi daždivého či studeného leta, kedy je aj chuť dužiny mdlejšia.

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde augusta, vydrží na strome 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov, marmelád, destilátov. Je citlivá na otlačenie pri preprave. 

STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodnosti vyžaduje hlbokú, úrodnú, vlhkejšiu pôdu. V suchých a chudobných pôdach stromy skoro chradnú a trpia glejotokom. V studených pôdach a v zatienení sú plody bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh s kvalitnou pôdou.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), málo náchylná na moníliovú hnilobu (Monilinia fructigena), spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč zo zač. 19. st., šírený škôlkou De la Fidelité v Bruseli, pomenovaná v r. 1819 po grófovi Mérode-Westerloo.

RAST: bujný, spomaľuje sa so vstupom do plodnosti, vytvára široko kužeľovitú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (4. rok po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 200 g, ale aj 500 g), tupo zaoblené, kužeľovité plody. Šupka je šedozelená, v plnej zrelosti svetložltá, hrubšia, drsná, pokrytá hrdzavými lenticelami, na slnečnej strane s načervenalým líčkom. Dužina je smotanovobiela, stredne tuhá - polomaslovitá, veľmi šťavnatá, jemná, chuťovo výborná, sladká, mierne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber za zelena začiatkom až v polovici septembra, konzumne dozrieva koncom septembra, vydrží asi 14 dní, z vyšších polôh do konca októbra.

VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie, výrobu lekvárov a džemov, prípadne aj kompótov.

STANOVIŠTE: odroda je veľmi prispôsobivá, znesie i menej kvalitné pôdy a vyššie polohy, len v suchších pôdach bývajú drobnejšie plody.

ODOLNOSŤ: dobre až silne mrazuodolná v dreve, silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti a monilióze, nezvykne trpieť škodcami.

PÔVOD: Francúzsko, Bry-Sur-Marne neďaleko Paríža, náhodný semenáč objavený okolo roku 1820.

RAST: najskôr bujný, potom slabne, vytvára menšiu guľovitú korunu, je vhodná aj do menších záhrad. Vyžaduje častejší zmladzovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Cárska, Čačanská raná, Ersingenská (Ahlbachova) a Lützelsachsenská, Viktória.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 15-22 g), guľaté, zo strán mierne stlačené, súmerné. Pod svetlomodrým osrienením a tmavofialovou kyslejšou šupkou ukrýva polotuhú, jemnú, zelenožltú, šťavnatú dužinu, dobre odlučiteľnú od kôstky. Chuť je sladkastá, málo kyselkavá, korenistá, veľmi dobrá až vynikajúca.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, koncom júla postupne. Plody vydržia na strome aj 2 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, na sušenie, výrobu kompótov, destilátov či lekvárov. Po zbere dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je veľmi náročná na stanovište. Uprednostňuje vlhkejšie úrodné pôdy, ale vyslovene jej vadia len suché stanovištia, na ktorých sú plody pri veľkých úrodách príliš malé, nevyfarbené, menej chutné. Je vhodná do všetkých polôh pre slivky aj do tých vyšších.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne tolerantná voči šarke s prejavmi najmä na listoch, stredne až vyššie odolná voči monilióze (Monilinia spp.), netrpí glejotokom.

PÔVOD: Česká republika, Bludov, vyšľachtil ju koncom 19. storočia záhradník Jan Marek pre grófa Žerotína ako kríženca (Ananasová reneta x Kanadská reneta) s Gdanským hranáčom. Synonymá: Jesenická reneta, Sudeten Renette, Reinette de Sudetes, Reneta Sudecka.

RAST: v mladosti bujný, so vstupom do plodnosti sa spomaľuje až takmer zastavuje. Tvorí menšie, husté, uzatvorené koruny, s konármi husto obrastajúcimi krátkym plodonosným drevom, na letorastech tvorí veľmi často predčasný obrast. Má krátke a hrubé letorasty. Odvďačí sa za zmladzovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, James Grieve, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné a Wagenerovo.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, často už v škôlke, veľmi vysoká a pri správnom reze pravidelná. Často kvitne už na jednoročnom dreve. Pri veľkej úrode sa vyplatí prebierka.

PLODY: stredne veľké (priemerne 120-150 g), guľovité, zdanlivo vysoko guľovité až tupo kužeľovité, 5-hranne rebrovité. Šupka je polodrsná, suchá, neskôr mastná až veľmi mastná, v dobe zberu žltozelená, prekrytá oranžovočervenou krycou farbou s veľkým, výrazne tehlovočerveným, nepravidelne pruhovaným líčkom a výraznými lenticelami, miestami s hrdzou. Dužina je žltozelená až žltobiela, zrnitá, veľmi šťavnatá, krehká, po rozkrojení len málo hnedne. Chuť je sladkokyselkavá s korenistou príchuťou, výborná.

DOZRIEVANIE: zber podľa priebehu počasia začiatkom októbra či skôr, konzumne dozrieva v novembri či decembri, vydrží do februára, z vyšších polôh do marca.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj sušenie a muštovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie s výživnou, hlinitou pôdou, zvláda aj ťažšie pôdy. Najlepšie sa jej darí v stredných a vyšších polohách s dostatočnou vlhkosťou vzduchu, v teplých suchých polohách máva viac nekvalitných plodov a plody viac opadávajú.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, kvety netrpia ani nepriazňou počasia. Je dobre odolná voči chrastavitosti a múčnatke, menej voči monílii po napadnutí obaľovačom v teplých, suchých oblastiach.

PÔVOD: neznámy, samčia odroda druhu aktinídia význačná (Actinidia arguta).

RAST: bujný, dorastá do dĺžky asi 6 m. Lianovité výhony sú hladké. Rezom sa dá udržať dobre aj v menšej veľkosti.

OPEĽOVACIE POMERY: samčia odroda potrebná na opelenie samičích odrôd aktinídie význačnej (A. arguta), napr. odrôd Ananasnaja, Chang Bai Giant, Jumbo, Purpurna Sadowa. Zvládne opeliť 4-6 samíc, ak sú v dostatočnej blízkosti, peľ prenáša hmyz. Zvyšuje úrodu a veľkosť plodov aj čiastočne samoopelivých odrôd Issai, Japsai, Weiki a Zakarpacie.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: výborný, produktívny opeľovač a zároveň veľmi dekoratívna liana vhodná na pergoly, ploty apod. s veľmi voňavými kvetmi.

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

ODOLNOSŤ: drevo je dobre mrazuodolné do minimálne -26 °C až -28 °C, možno aj do nižších teplôt, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).

PÔVOD: ČR, Chlumec nad Cidlinou, vypestoval ju Jan Říha ako semenáč z voľného opelenia Ostheimskej v r. 1893 a pomenoval ju po starostovi a škôlkarovi V. Vackovi.

RAST: stredne bujný, zdravý, tvorí charakteristické guľovité koruny skôr hustejšie, s hlavnými konármi dostatočne silnými. Postranné konáre sú previsnuté, dlhé. Obrast vnútri stromu zvykne presychať.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne zároveň s neskoro kvitnúcimi čerešňami, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: čerešne Hedelfingenská, Thurn Taxis (Schneiderova), Troprichterova, višňa Kӧrӧšská.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná v prítomnosti vhodných opeľovačov.

PLODY: stredne veľké (4-5 g) guľovité až sploštené. Šupka je tmavočervená, lesklá, je to kyselka. Dužina je veľmi jemná, riedka, svetločervená, šťavnatá, šťava len slabo až stredne farbí. Chuť je kyslastá až sladkastá, mierne trpkastá, v plnej zrelosti veľmi dobrá až výborná, príjemne korenistá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 4. čerešňový týždeň, teda v 2. polovici júna. Dobre drží na strome. Zvláda dopravu aj v stave plnej zrelosti.

VYUŽITIE: stolová odroda vhodná na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty, likéry či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné. Stromy sú vhodné do každej, čo i len trochu úrodnej pôdy ale z pôd hlbokých a hlinitých sú plody neobyčajne veľké a krásne. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a voči monilióze.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo. Pôvodne tŕnitú Tayberry vyšľachtili Derek L. Jennings a David Mason na výskumnom ústave Scottish Horticultural Research Institute ako kríženca černice (Rubus fruticosus) odrody Aurora a maliny (Rubus idaeus) genotypu 626/67. Kríženie prebehlo v roku 1969, bola pomenovaná po neďaleko tečúcej rieke Tay a na trh bola uvedená v roku 1979. Odroda Tayberry Buckingham vznikla prirodzenou mutáciou, pri ktorej stratila tŕnitosť a objavil ju Derek L. Jennings v Buckinghamshire, na trh bola uvedená v roku 1998. 

RAST: bujný, poliehavý, vyžaduje oporu (plot, drôtenka, altánok). Dorastá do výšky 2,7-3 m. Výhony sú beztŕnne. V zime alebo na jar režeme odrodené výhony.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi rozkvitajúcimi počas mája.

PLODNOSŤ: je skorá, stredne vysoká (priemerne 373 g na výhon), pravidelná. Plodí na laterálnych výhonoch vyrastajúcich z hlavných minuloročných výhonov, priemerne 5-7 plodov na výhon.

PLODY: sú veľké (priemerne 5-5,5 g počas suchšej sezóny, 7-11 g počas vlhkejšieho leta, od 3,3 cm do 5 cm), pretiahnuté, kužeľovité, tmavobordovej či purpurovej farby, mierne lesklé. Oddeľujú sa od stopky spolu s kvetným lôžkom. Plody sú stredne pevné, šťavnaté. Chuť je výrazná, sladká, voňavá.

DOZRIEVANIE: koncom júna a v júli, môže trvať 6-8 týždňov.

VYUŽITIE: rastlinu môžeme vysadiť ako jedlý živý plot s oporou, kvety sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Plody sú veľmi chutné na priamy konzum, ale dajú sa aj všestranne spracovávať na džemy, džúsy, sirupy, sušenie v sušičke, ovocné kože, do koláčov a iných dezertov, vrátane zmrzliny, zamraziť či použiť na výrobu vína, likérov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná približne do -20 °C až -25 °C v dreve, znesie aj mierne mrazy okolo -2°C v kvete. Je silne odolná voči fusáriovému vädnutiu (Fusarium avenaceum), dobre odolná voči chorobám.

PÔVOD: odroda vyšľachtená v Kanade, University of Saskatchewan, výber semenáčov z voľného opelenia z roku 2006 a 2007 odrôd Suvenír x Blue Pacific, vybraný v roku 2009 pôvodne ako opeľovač pre Indigo sériu, Tundru a Borealis.

RAST: veľmi bujný, dorastá do výšky 1,5 m a šírky 1,2 m.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá rastlina; pre zabezpečenie lepšieho opelenia je vhodné pri výsadbe kombinovať viac odrôd. Vhodné opeľovače: Aurora, séria Indigo, Tundra, Borealis (výborní), Boreal Blizzard, Boreal Beast, ruské odrody (dobrí).

PLODNOSŤ: veľmi skorá a vysoká. Jeden dospelý krík prinesie úrodu priemerne 4 kg (maximálne 5 kg) plodov za rok. Priemerná ročná úroda je 13,2 t/ha (maximálne 16,5 t/ha).

PLODY: stredne veľké (cca. 2,5 cm), valcovité a šťavnaté plody tmavofialovej farby; chuť sladkokyselkavá, veľmi dobrá, so špecifickou príchuťou.

DOZRIEVANIE: stredne neskoré, okolo polovice júna. Po dozretí plody neopadávajú. Dobre držia na kríku, ale aj so stopkou, takže nie sú vhodné na mechanický zber, ak nie je cieľom získanie šťavy.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu štiav a sirupov, sušenie priamo na kríku pri použití ochrany pred vtákmi.

STANOVIŠTE: slnečné stanovište alebo polotieň. Odroda nenáročná na pestovanie, na rozdiel od čučoriedok nevyžaduje kyslú pôdu. Odvďačí sa za dostatočnú vlahu.

ODOLNOSŤ: silne mrazduvzdorný v dreve (do -40 °C) aj v kvete (do -7 °C), odolný voči škodcom a chorobám, vrátane múčnatky (Erysiphe lonicerae var. lonicerae).

PÔVOD: Nemecko, obec Germersdorf pri Guben an der Neiße, odroda objavená asi v polovici 19. storočia ako náhodný semenáč.

RAST: najskôr veľmi bujný, potom sa spomaľuje. Vytvára koruny stredných rozmerov, široko rozložité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: napr. Hedelfingenská, Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Ramon Oliva, Frommova čierna srdcovka, Srdcovka kráľovská, Büttnerova, Ostheimská višňa.

PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), ale vyššia nastupuje až neskôr, potom je vysoká a pravidelná

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 8 g), tmavočervenohnedé plody s aromatickou, korenistou, sladkokyslastou, mierne horkastou, vynikajúcou chuťou, dužina je u tejto chrupky chrumkavá, tuhá, šťavnatá, šťava dobre farbí. Kôstka je v pomere k plodu veľká a stredne dobre sa odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, teda od polovice júla, na stromoch sa plody udržia 2-3 týždne, ak nie sú silné alebo dlhotrvajúce dažde, pri ktorých praskajú a napadá ich monilióza. Keďže dozrievajú neskoro, napadá ich vrtivka čerešňová spôsobujúca červivosť.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie, najmä na sirupy, ale aj kompóty, džemy a marmelády, sušenie a destiláty. Pri zbere v červenej zrelosti dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci aj vo vyšších polohách. Pôdy najlepšie ľahšie, výživné a priepustné, na ktorých dosahuje najlepšiu chuť, v hlinitých dosahuje najvyšší výnos, neznáša ťažké ílovité.

ODOLNOSŤ: v dreve silne mrazuodolná, kvety stredne mrazuodolné, ale odolávajú mrazu lepšie než u odrody Hedelfingenská.

PÔVOD: Maďarsko.

RAST: strom má slabší rast, dorastá do výšky približne 6m a vytvára guľovitú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, vhodne ju opeľujú iné maďarské odrody. Kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Tétényi Kedvenc, Buda Tétényi.

PLODNOSŤ: pravidelná, veľká, spoľahlivá.

PLODY: veľké (asi 4 cm) s hrubou zelenou šupkou a polopapierovou škrupinou, ktorá je ľahko lúskateľná v ruke aj luskáčikom. Jadro je veľké, chuť veľmi jemná, sladká.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch.

PÔVOD: viac ako 100 rokov rozmnožovaná odroda v bošáckej a moravskolieskovskej doline, názov od osvietenca Ľudovíta Riznera, ktorý sa podpísal pod jej slávu.

RAST: bujný, vytvára mohutné, zdravé stromy, dlhoveké.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje vo svojom okolí inú odrodu jablone kvitnúcu v podobný čas.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: stredne veľké, guľovité až plocho guľovité, majú tenkú, mastnú šupku, veľmi dobre odolnú chorobám. Šupka je svetlozelená až svetložltá, takmer celá prekrytá pruhovaným červeným líčkom, svietia z nej svetlé výrazné lenticely. Dužina je šťavnatá a kyprá, obsahuje všetky jabĺčkové tóny od kyslej po sladkú.

DOZRIEVANIE: konzumuje sa od konca augusta do decembra, má veľmi dlhú konzumnú dobu.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, s primerane vlhkou, dostatočne odvodnenou, hlbokou pôdou, ale nie je náročná na jej kvalitu.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuvzdorná, dobre odolná voči chorobám.

PÔVOD: Taliansko.

RAST: stredne bujný, vytvára stredne veľké koruny, s celkovou výškou okolo 3-4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni počas dlhej doby (až 3 týždne), tvorí aj partenokarpické, pri zbere trpké plody bez opelenia, aj opelené pri zbere netrpké plody.

PLODNOSŤ: vysoká, pri suchu môže byť striedavá. 

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 215-260 g), guľatého tvaru, šupka je žltooranžová, dužina oranžová, mäkká, veľmi sladká. Patrí do skupiny PVNA, teda Pollination Variant Non Astringent, teda bez opelenia sú plody pri zbere trpké, po opelení už pri zbere netrpké, sladké, ale z niekoľkými semenami.

DOZRIEVANIE: stredne neskoro, v druhej polovici októbra, trpké plody potrebujú na dozretie 2 týždne v izbovej teplote, najlepšie pri ovocí uvoľňujúcom etylén (napr. jablká).

VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie, sušenie, do džemov, na víno apod.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodný do teplých, prípadne chránených stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: mrazuodolné do -18 až -20 °C , prvé 2 roky po výsadbe odporúčame ochranu proti mrazu. Dobre odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: ČR, Šľachtiteľská stanica vo Velkých Losinách, vyšľachtená ako kríženec odrôd George Soltwedel x Sparlee, povolená v r. 1971.

 
RAST: vzpriamený, vysoký, hustý, plocho guľovitého tvaru. Tvorí stredné množstvo pomerne dlhých poplazov, najmä v prvom roku.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvetné stvoly sa tvoria vo veľkom množstve pod listami a v ich úrovni.

 
PLODNOSŤ: vysoká (0,88 kg/rastlinu).

 
PLODY: veľké, v prvej polovici zberu ľadvinovité, potom tupo kužeľovité, karmínovočervené, lesklé pri zbere. Dužina je tmavočervená, šťavnatá, s výraznou dutinou, veľmi mäkká. Chuť je vynikajúca, dezertná, sladká a silne aromatická po lesných jahodách.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od 2. týždňa júna do konca júna, krátke, trvá asi 18 dní.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie a spracovanie na džemy a sirupy.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, prípadne polotieň. Znáša veľmi dobre všetky typy pôd, ale preferuje polopriepustné pôdy. Je nenáročná, vhodná aj do vyšších polôh. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, v spone 50x80 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím čečinou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v zime aj v kvete, stredne až viac odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea), menej voči múčnatke (Podosphaera aphanis), odolnejšia voči koreňovým hnilobám.

PÔVOD: Japonsko, Kawasaki, náhodný semenáč druhu Pyrus pyrifolia v sade pána Tatsujiro Toma z roku 1895, pomenovaná po rodinnom sídle rodiny Toma

RAST: stredne bujný až bujný, veľmi dobre sa rozvetvuje. Habitus stromu je rozložitý až previsnutý, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Tvaruje sa jednoducho.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v prvej polovici apríla, je to prevažne cudzoopelivá odroda, na opelenie potrebuje inú japonskú hrušku alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská. Dobre ju opeľujú ázijské odrody: Yakumo, Shinsui, Shinko, Shinseiki, Hosui, Nijisseiki, Olympic, Korean Giant, Kikusui, Yongi, Kosui.

PLODNOSŤ: Plodnosť je skorá, vysoká a s prebierkou pravidelná, približne 20-30 kg za rok.

PLODY: pevné, stredne veľké až veľké (6-7 cm, u nás priemer 130-150 g, v domovine aj 200 g) plochoguľovitého tvaru s dlhou, hrubou a pevnou stopkou. Šupka je tenká, bronzovohnedá, pevná, drsná a suchá, hrdzavá, ľahko sa poškodí, pri zbere treba postupovať opatrne. Dužina je krémovobiela, nehnedne, je jemná, tuhšia a stredne šťavnatá, no veľmi sladká a s unikátnou rumovo-karamelovou vôňou aj príchuťou. Ako taká väčšia pralinka.

DOZRIEVANIE: Plody dozrievajú stredne skoro, postupne od septembra a nezvyknú praskať. Konzumne dozrieva od novembra. Pri skladovaní v chladničke vydržia nepoškodené plody aj 4-5 mesiacov.

VYUŽITIE: Ich chuť a vôňa najlepšie vynikne pri jedení začerstva, ale sú vhodné aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty alebo chutné zimné šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia pyrina), hoci citlivá na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola), menej napadaná mérami hruškovými. Náchylnejšia len na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).