Ovocné

PÔVOD: Anglicko, vyšľachtil ju Thomas Webb v Calcote v Readingu v grófstve Berkshire.

RAST: stredne bujný až bujný, tvorí stredne husté, vzpriamené kry, podrastá veľmi slabo až slabo.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, samčie kvety začínajú kvitnúť skôr než samičie, ale kvitnutie sa čiastočne prekrýva. Úroda je vyššia v prítomnosti inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Hallská obrovská, Katalónska, Tonda di Romana, Zellská červenolistá.

PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, dosť pravidelná v dobrých podmienkach.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 2,8 g, od 2,3 po 4,1 g), podlhovasto valcovité, ryhované, svetlohnedé, stredne dobre sa lúskajú, ľahko sa lúskajú luskáčikom. Pančuška je rovnako dlhá alebo len o niečo dlhšia než plod, je stredne až silne cípovitá. V súplodí býva viac než 4 plody. Jadro je stredne veľké (priemerne 1,1 g), dobre vypĺňa škrupinku (tvorí 41-48 % hmotnosti celého plodu). Jadro je dlhé, valcovité, šupka je mierne zvrásnená, svetlohnedá, len málo skorkovatená. Chuť je pomerne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, sladkastá až sladká, v suchom stave priemerná. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. a 3. dekády septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

STANOVIŠTE: slnečné, ale aj polotieň, ale v ňom je úroda nižšia. Vyžaduje úrodné, teplé, dostatočne vlhké pôdy, najlepšie hlinitopiesočnaté až hlinité s dostatkom vápniku, v horších pôdach sú výnosy aj kvalita nižšie. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí. Nevhodné sú mrazové kotliny.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, samčie jahňady trpia neskorými jarnými mrazmi. Chorobami nezvykne trpieť. Viac ju vyhľadáva roztoč vlnovník lieskový (Phytoptus avellanae) a čiastočne aj nosánik lieskový (Curculio nucum), vtáky a veveričky.

PÔVOD: Francúzsko, Bry-Sur-Marne neďaleko Paríža, náhodný semenáč objavený okolo roku 1820.

RAST: najskôr bujný, potom slabne, vytvára menšiu guľovitú korunu, je vhodná aj do menších záhrad. Vyžaduje častejší zmladzovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Cárska, Čačanská raná, Ersingenská (Ahlbachova) a Lützelsachsenská, Viktória.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 15-22 g), guľaté, zo strán mierne stlačené, súmerné. Pod svetlomodrým osrienením a tmavofialovou kyslejšou šupkou ukrýva polotuhú, jemnú, zelenožltú, šťavnatú dužinu, dobre odlučiteľnú od kôstky. Chuť je sladkastá, málo kyselkavá, korenistá, veľmi dobrá až vynikajúca.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, koncom júla postupne. Plody vydržia na strome aj 2 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, na sušenie, výrobu kompótov, destilátov či lekvárov. Po zbere dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je veľmi náročná na stanovište. Uprednostňuje vlhkejšie úrodné pôdy, ale vyslovene jej vadia len suché stanovištia, na ktorých sú plody pri veľkých úrodách príliš malé, nevyfarbené, menej chutné. Je vhodná do všetkých polôh pre slivky aj do tých vyšších.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne až menej tolerantná voči šarke, stredne až vyššie odolná voči monilióze (Monilinia spp.), netrpí glejotokom.

PÔVOD: vysokobylinné lesy bohaté na dusík, vlhké jaseňové lesy, rúbaniská a medze v rámci Európy okrem najsevernejších oblastí, sever Afriky, v Ázii od Malej Ázie cez Kaukaz po Kaspické more

 
RAST: rýchly. Dorastá na až 7 m vysoký krík alebo strom, bohato rozkonárený, s plochým koreňovým systémom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného kríka zvyšuje plodnosť, opeľovaná hmyzom. Kvitne od mája do júna žltobielymi kvetmi s charakteristickou vôňou a liečivými účinkami.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: čierne lesklé kôstkovice veľke až 6 mm s tmavočervenou farbiacou šťavou usporiadané do okolíkov.

 
DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.

 
VYUŽITIE: Využíva sa celá rastlina, najčastejšie jej kvety a plody. Kvety sa používajú na čaj proti horúčke, sú močopudné a potopudné, podporujú tvorbu mlieka a uľahčujú vykašliavanie, externe pôsobia protizápalovo, vyprážajú sa, vyrába sa z nich limonáda, šumivé víno, ochucujú sa nimi krémy a zmrzliny, ale aj zavárané ovocie či džemy, napr. egrešový, dajú sa použiť ako posýpka na koláče. Plody treba pred konzumáciou aspoň 15 minút tepelne upraviť a prepasírovať semienka. Veľmi chutné sú z nich sirupy, džemy a výživy (oboje najlepšie doplnené o hrušky či jablká bohaté na pektín). Dajú sa použiť aj pri pečení koláčov, výrobe omáčok a čatní, robí sa z nich víno, destiláty. Využívajú sa v potravinárstve na prifarbovanie potravín a majú aj protivírusové účinky. Mladé rovné konáre sa používajú pri výrobe píšťal a iných hudobných nástrojov.

 
STANOVIŠTE: Zvláda aj polotieň, aj horšie pôdy, ale uprednostňuje slnečné, dostatočne vlhké miesto s výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná do -29 °C. Dobre znáša veterné polohy, toleruje znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Srbsko, uvedená v roku 1997, ako kríženec Dirksen Thornless x Black Satin z roku 1984ju vyšľachtil Dr. Miloljub Stanisavljević v Ovocinárskom inštitúte v Čačaku
RAST: silný, polovzpriamený, výhony sú bez tŕňov, vyrastajú po 4-5 kusoch a sú relatívne husto olistené. Súkvetia sú na vrchole výhonov vyrastajúcich priamo zo zeme a sú husté.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.
PLODNOSŤ: vysoká, dosahuje výnos 13 kg na rastlinu, teda až 28 t/ha aj pri extenzívnom pestovaní.
PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 9,3 g, najväčšie 15 g a viac), valcovitého tvaru, čierne, lesklé, pevné s veľmi sladkou a aromatickou chuťou.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začínajú dozrievať začiatkom augusta a posledné sa dajú obrať na začiatku septembra. Po obratí sa dajú niekoľko dní skladovať v chladničke.
VYUŽITIE: Sú vynikajúce na priamy konzum, mrazenie aj na spracovanie (zaváraniny, džemy, sirupy atď.), výborne sa prepravujú.
STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chorobám, vrátane hrdze ostružinovej (Kuehneola uredinis).

PÔVOD: Švajčiarsko.

 
RAST: bujný a hustý rast do výšky 3-4 m a šírky 4 m. Tmavozelené listy sú veľké, dlaňovito laločnaté, veľmi  dekoratívne.

OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.

 
PLODNOSŤ: skorá a vysoká.

 
PLODY: veľké, hruškovito pretiahnuté, s fialovo-hnedou šupkou a svetločervenou aromatickou dužinou lahodnej, sladkej chuti.

 
DOZRIEVANIE: od druhej polovice júla (breba) a od druhej polovice augusta (hlavná úroda).

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, ako dezertná odroda.

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené miesto, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda.

 
ODOLNOSŤ: bohato rodiaca a nenáročná odroda, v mladosti odoláva -15 °C, v dospelosti mrazuvzdorná aj do -19 °C. V mladosti pestujeme rastliny prvé 2-3 roky v dostatočne veľkom kvetináči a  chránime pred mrazom prikrytím alebo presunutím do chladnej miestnosti alebo vysadíme von a chránime zakrytím napr. slamou.

PÔVOD: Ukrajina, kríženec Vostorg krasnyj x Jubilej Novočerkaska.

 
RAST: veľmi bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: Počet strapcov na koreni treba redukovať primerane veku kra. Ponechávame pekné veľké, dobre odkvitnuté strapce v počte 3 – 4 ks, neskôr max. 5 – 6 strapcov.

 
PLODY: Strapce veľké (1000 – 1500 g), kónického tvaru, viacnásobne rozvetvené, akoby strapaté, stredne husté až riedke. Bobule sú veľké až veľmi veľké (do 20 g, 50x30 mm). Tvar bobule je zvláštny: podlhovastý, na konci zašpicatený s mierne zahnutým koncom. Farba bobule je ružovozelená, v plnej zrelosti tmavoružová, po prezretí aj bordová. Dužina je šťavnatá, chrumkavá. Chuť je príjemná hroznová, sladká, vysoko hodnotená s cukornatosťou 20-21 °NM. Bobule nepraskajú. Pri optimálnej agrotechnike môžeme vypestovať aj viac ako 3 kg strapec. Má semienka.

 
DOZRIEVANIE: skoré, okolo 20. augusta. Rodí aj zo zálistkov, ktoré dozrievajú v októbri.

 
VYUŽITIE: najmä priamy konzum, ale aj na ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Potrebuje dobrú, hlbokú, výživnú pôdu, závlahu a väčší životný priestor. Jednotlivé korene sa môžu sadiť aj na vzdialenosť 1,5 – 2 m. Potrebná je pevná opora a priviazaný kmienik.

 
ODOLNOSŤ: stredne až vyššie odolný voči chorobám, najmä voči perenospóre a múčnatke, ale ošetrenie je potrebné. Mrazuvzdorný do -24 °C.

Rýchlo rastúca, bohato rodiaca, skorá, odolná odroda červeného viniča.
Strapec stredne veľký a stredne hustý, vzhľadný, na dlhej stopke. Bobule sú stredne veľké, tmavo modré, oválne, šupka je pevná. Bohatý obsah resveratrolu (antioxidantná a antibakteriálna molekula). Odroda vhodná na priamy konzum, výrobu červeného vína. Dobrá odolnosť voči mrazom a hubovým chorobám. Hlboké pôdy (intenzívne rastie), slnečné stanovište. Pôvodom z Maďarska.

PÔVOD: ČR, Morava, stará krajová odroda známa najmä na Valašsku, Slovácku, na Hanej aj v Slezsku, prvá písomná zmienka o nej je z r. 1764, pričom na Valašsku už vtedy boli veľmi staré stromy tejto odrody.

RAST: bujný rast, veľká, vysoko guľovitá koruna, vo vyššom veku košatá, rozložitá, dosť hustá, vyžaduje pravidelnú prerezávku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dosť dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Landsberská reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: neskorá (od 10. roku po výsadbe), stredná až vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 100 g), tvarovo nepravidelné od plocho kužeľovitých po vysoko kužeľovité či vajcovité, pri kalichu sú na jednu stranu skosené. Šupka je jemná, lesklá, hebká, niekedy mastná až lepkavá, žltá v rôznych odtieňoch s červeným nádychom. Dužina je belavá, tuhá, šťavnatá, jemnozrnná, krehká, chrumkavá, pri skladovaní rýchlo stráca šťavnatosť. Chuť je sladkokyslá a vyvážená, bez zvláštnej vône, ale korenistá s typickou príchuťou. Plod nepodlieha otlačeniu.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri/novembri, vydrží do januára až apríla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výroba muštu, vína, lekváru, destilátu či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda dostatočné vlhká, hoci aj menej úrodná. Neznáša len suchú, piesočnatú, ľahkú pôdu. Vhodná do ľubovoľných polôh, teplých aj vyšších a drsnejších, záhrad aj polí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvety dobre znášajú aj daždivé počasie počas kvitnutia. Je menej odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na horkú škvrnitosť šupky, ale ostatnými chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: Čína, zrejme provincia Šantung (Shandong), delta Žltej rieky.

 
RAST: slabší. Tvorí malý strom dorastajúci do výšky asi 7 m s lesklými listami a beztŕnnymi výhonmi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, potrebuje inú odrodu na dosiahnutie úrody. Kvitne v júni až auguste. Vhodné opeľovače: napr. Huizao, Jinsi, Lizao, Wuhezao, Changhong a ďalšie.

 
PLODNOSŤ: v prvých rokoch nižšia, až neskôr je vyššia.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 33x36 mm, 17,5 g), guľaté až mierne oválne. Šupka je tenká a hladká, svetlozelená až žltozelená, prechádzajúca do hnedej farby. Plody sú chrumkavé, dužina je jemná a veľmi šťavnatá. Chuť je jedinečná, je to najobľúbenejšia a najchutnejšia odroda v Číne. Plody sú sladké (v domovine obsahujú priemerne 22-26 % cukru). Sú bohaté na nutričné látky, vitamín C (304-334 mg/100 g), flavonoidy a polyfenoly.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, od októbra do začiatku novembra.

 
VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých oblastí Slovenska.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -20 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia. Je náchylnejšia na nasledujúce choroby: metlovitosť jujuby spôsobenú Candidatus Phytoplasma ziziphi, hrdza spôsobenú Phakopsora zizyphi-vulgaris, hnilobu plodov a zakrpatenie, ale v Európe sa tieto choroby zatiaľ nevyskytujú. 

PÔVOD: Rusko, selekcia z náhodných semenáčov aktinídie význačnej (Actinidia arguta) realizovaná Ivanom Vladimírovičom Mičurinom.

 
RAST: veľmi bujný. Lianovité výhony sú hladké, bez chĺpkov, svetlozelené s výraznými lenticelami, listy stredne veľké s klinovitou bázou a ostrou špičkou a výrazne červenými stopkami. Pestujeme so silnou opornou konštrukciou - buď na pergole, na plote alebo na vysokom vedení v tvare T. Sadíme vo vzdialenosti asi 5 m od seba.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivé , hmyzom opelivé, je to samičia odroda na tvorbu plodov vyžadujúca opelenie samčou odrodou druhu aktinídia význačná (Actinidia arguta), napr. Prince Jumbo alebo obojpohlavnou odrodou Weiki či samčou odrodou aktinídie lahodnej (Actinidia deliciosa) Tomuri.

 
PLODNOSŤ: skorá (3 roky po výsadbe), do plnej plodnosti vstupuje až vo veku 7-8 rokov, veľmi vysoká (až 70 kg z rastliny), pravidelná v prípade zabezpečenia pred poškodením neskorými jarnými mrazmi. Rodí na minuloročných výhonoch vyrastajúcich z 2-ročného aj staršieho dreva.

 
PLODY: sú stredne veľké (3,5x2,5 cm, 6-15 g), valcovité. Šupka je hladká, zelená s výrazným purpurovým líčkom, ktoré v prípade dostatočného osvetlenia pokrýva väčšinu plodu. Dužina je zelená, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, svieža, silne aromatická, pripomína chuť ananásu, jahôd či rebarbory.

 
DOZRIEVANIE: je skoré, v prvej polovici septembra. Vyžaduje približne 150 bezmrazých dní na dozretie.

 
VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum a spracovanie na džemy, marmelády apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. odporúčame zamulčovať. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -30 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).

 

PÔVOD: USA, Oregon, Willamette Valley, v 40. rokoch 20. storočia.

 
RAST: bujný, dorastá do výšky 1,2-1,8 m, veľmi silno odnožuje, tvorí priemerne až 5,5 výhonov na m2.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji a júni.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, plodí na minuloročných výhonoch.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 2,0-3,4 g), okrúhle, tvarovo vyrovnané, tmavočervené, pevné a lesklé. Dužina je šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, aromatická

 
DOZRIEVANIE: je to raz rodiaca odroda, dozrievanie stredne skoré, u nás približne 3-4 týždne od polovice júna do júla. Plody sa dobre oberajú a znášajú prepravu.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na spracovanie, teda pečenie, výrobu džemov, želé, sirupov, zmrzlín a likérov. Výhodami sú dobrá chuť a výrazná farba. Môžu sa aj zamraziť alebo sušiť.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, pomalšie nadobúda mrazuodolnosť na jeseň, ale na jar jej dlhšie vydrží. Je odolná voči vírusu kríčkovitej zakrpatenosti maliny (RBDV), stredne až slabšie odolná voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.

PÔVOD: ČR, Šlachtiteľská stanica Želešice, vyšľachtil ju J. Urban v r. 1968 ako kríženec odrôd Heinemannova neskorá a zmes peľu Red Lake a Jonkheer van Tets.

 
RAST: stredne bujný až bujný, stredne hustý, tvar je guľovitý až krovitý, v plnej rodivosti rozložitý, ale nepolieha. Výhony rastú polovzpriamene. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá, kvitne stredne skoro. Kvety nespŕchajú.

 
PLODNOSŤ: je skorá, vysoká (priemerne 5-10 kg, maximálne 16,2 kg), pravidelná. Plodí na jednoročnom obraste dvojročných výhonov aj na dvojročných výhonoch.

 
PLODY: strapce sú dlhé (priemerne 7,8 cm, na mladom dreve 12 cm, maximálne 15 cm), stredne husté, s 20 až 34 bobuľami. Bobule sú stredne veľké (priemerne 9-9,5 mm), guľaté, pevné. Šupka je lesklá, smotanovobiela, priesvitná, pevná, tuhá, stredne hrubá. Dužina je šťavnatá, tuhšia, bezfarebná. Chuť je lahodná, kyslejšia až sladkokyslá. Má stredne vysoký obsah vitamínu C v rámci ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: stredne neskoré až neskoré, v 2. polovici júla až do začiatku augusta. Určená pre ručný zber. Plody dobre znášajú prepravu aj skladovanie do 6 dní.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj sirupy, vína, džemy či želé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje pôdu bohatú na humus a živiny, dobrú úrodu poskytuje aj v podmienkach menej priaznivých pre pestovanie ríbezlí, dobre znáša sucho. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná v dreve aj kvete, vysoko odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), menej odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).

PÔVOD: USA, semenáč odrody Halehaven.

RAST: bujný rast, vytvára stredne husté, polovzpriamené až rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro a trvá stredne dlho.

PLODNOSŤ: skorá, stredná, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné, s výrazným švom. Šupka je stredne pevná, stredne silno prilieha k dužine, je stredne silne plstnatá. Základná farba je žltá až žltooranžová, na slnečnej strane prekrytá červeným líčkom, pruhovaná. Dužina je žltooranžová, mäkká až stredne tuhá, nevláknitá, sladká až sladkokyselkavá, šťavnatá, jemne korenistá, veľmi dobrá. Horšie sa oddeľuje od kôstky. Náchylnosť k praskaniu kôstky je nízka až stredná. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

DOZRIEVANIE: Skorá odroda, dozrieva v 2. pol. júla - 14 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi málo.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. Je dobre skladovateľná a vhodná na prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, úrodné pôdy v chránených, teplých polohách.

ODOLNOSŤ: Menej odolná voči mrazu v dreve aj kvetných pukoch, najmä ak dôjde k rýchlemu striedaniu vyšších a nižších teplôt. Je síce náchylná na glejotok, ale málo náchylná na bakteriálnu škvrnitosť listov (Xanthomonas arboricola pv. pruni). Voči kučeravosti listov (Taphrina deformans) je stredne tolerantná.

PÔVOD: ČR, vybraná zo semenáčov sladkoplodých mandlí z južnej Moravy, registrovaná v r. 1994.

RAST: bujný, koruna je otvorená, guľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro a veľmi bohato, asi 10 dní pred Sladkoplodou krajovou. Vhodné opeľovače: Tétényi Kedvenc, Buda Tétényi a /Palatina.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pomerne pravidelná.

PLODY: malé až stredne veľké (priemerne 4,7 g), široko elipsovité až vajcovité, bez výraznej špičky. Škrupinka je hrubá, svetlohnedá, horšie lúskateľná pre vtáky, ale luskáčik si s ňou hravo poradí. Jadro je veľké (priemerne 1,8 g), široko elipsovité, svetlohnedé, iba veľmi slabo až slabo zvrásnené. Dobre vypĺňa škrupinku. Jeho chuť je aromatická, sladkastá až sladká, veľmi dobrá. Výskyt dvojitých jadier je stredný.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, koncom 3. dekády septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve,  dobre mrazuodolná v kvete a po odkvete, hoci kvitne skoro až stredne skoro.

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, kde ju okolo r. 1960 získala od Dr. Döneša ovocná škôlka v Galante. Synonymá: Dönešova, Demešova.

 
RAST: bujný až stredne bujný, po vstupe do plodnosti stredne bujný až umiernený, tvorí menšie až stredne veľké pyramidálne koruny. Má sklon vyhoľovať, preto počas obdobia plodnosti vyžaduje občasné zmladenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, len niekedy vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 5 g), guľatého alebo až srdcovitého tvaru. Šupka je pevná, lesklá, tmavočervená, v plnej zrelosti takmer čierna. Dužina je stredne tuhá - najtuhšia zo známych višní, tmavočervená so svetločerveným žilkovaním, veľmi šťavnatá, šťava silno farbí. Chuť je kyslastá až sladkokyslá, aromatická, s osobitnou príchuťou, jemne trpkastá, veľmi dobrá až výborná. Dužina sa dobre oddeľuje od kôstky. Je to kyselka.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, obvykle v 1. polovici júla. Plody dobre držia na strome po dozretí.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum aj na všestranné spracovanie na výrobu kompótov, džemov, sirupov, likérov, vína, destilátu či na sušenie. Veľmi dobre znáša prepravu a skladovanie aj v plnej zrelosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Na pôdu nie je veľmi náročná, ale uprednostňuje dobre odvodnenú, ale dostatočne vlhkú, hlinitopiesočnatú až hlinitú pôdu. Neznáša vyššiu hladinu podzemnej vody. V príliš suchej pôde sú plody drobné. Je vhodná do teplých a stredne teplých, ale chránených oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, silne odolná voči praskaniu plodov pri dlhotrvajúcich dažďoch. Silne odolná voči moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena). Napáda ju vrtivka čerešňová.

PÔVOD: neznámy, asi veľmi stará odroda, zrejme už zo 17. storočia, možno z Bulharska, uvádzaný aj ako Flava, Xanthocarpa, Luteocarpa, Fructu Luteo.

 
RAST: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: stredne veľká.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, oválne, jantárovožlté, veľmi dobrej sladkokyslej chuti (cukornatosť 9 %) s ananásovou príchuťou. Kôstka je zle oddeliteľná od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, od začiatku augusta postupne dozrieva.

 
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

 
STANOVIŠTE:nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodnejší do teplých a stredne teplých oblastí, kde stihne vyzrieť.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve, náchylnejší na vymrznutie kvetov, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Kanada, Vineland, vyšľachtená O. A. Bradtom ako kríženec odrôd (Halehaven x Vedette) x Vesper, na trh uvedená v roku 1965.

RAST: stredne bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké až menšie, guľaté, žlté s červeným líčkom. Dužina je šťavnatá a nevláknitá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je výborná, sladká s jemnou kyselinkou a aromatická.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, asi 6-7 dní po Redhaven, teda v 2. polovici augusta.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, džemy, džúsy, destiláty či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v teplých oblastiach.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a stredne až menej v kvetných pukoch. Stredne až menej tolerantná voči jarnej infekcii kučeravosti (Taphrina deformans), silne tolerantná voči letnej infekcii kučeravosti.

PÔVOD: Veľká Británia, kríženec odrody Everglade x genotypu J92D12.

 
RAST: zdravý a vitálny, rastlina je skôr nízka a plochá, vzdušná s malým, tmavozeleným olistením. Menej odnožuje, nezahusťuje porast.

 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvetných stvolov je veľa, kvitne v úrovni a nad úrovňou listov.

PLODNOSŤ: vysoká, najmä júnová úroda, až 2 kg plodov na rastlinu za sezónu.

 
PLODY: veľké, ťažké (priemerne 11-13 g), stredne pevné, svetločervené, najskôr ľadvinovité, neskôr tupo kužeľovité, veľké po celú dobu zberu. Dužina je svetlejšia, šťavnatá, s malou dutinou. Chuť je veľmi dobrá, sladká, aromatická. Kalich je zapustený a dobre oddeliteľný.

 
DOZRIEVANIE: stálerodiaca, prvýkrát v júni, druhýkrát v auguste až októbri do mrazov.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, mrazenie aj všestranné spracovanie.

 
STANOVIŠTE: Slnečné stanovište, prípadne polotieň. Pôda priepustná, vzdušná, hlinitopiesčitá až hlinitá, s dostatkom živín a vlahy. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím čečinou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, tolerantná voči múčnatke (Podosphaera aphanis), veľmi odolná voči väčšine hubových chorôb a voči vysokým teplotám počas leta."

Guľaté plody, veľké asi 1 cm, výrazne modro-fialové až modro-čierne, zoskupené v strapcoch. Chuťovo výborné, sladké. Priamy konzum, spracovanie (džemy, kompóty, marmelády), mrazenie, sušenie. Plody sú bohaté na vitamíny, antioxidanty, flavonoidy a podporujú imunitu. Odroda menšieho vzrastu, vytvára vzdušný ker / polostrom dorastajúci do výšky 2 - 3 m. Kvitne bielymi kvetmi na prelome apríla / mája. Do rodivosti vstupuje v 2. -3. roku, úrodnosť je vysoká. Samoopelivá odroda. Mrazuvzdorná odroda, odolná voči chorobám, vhodná na ekologické pestovanie. Vysoká prispôsobivosť a nízke nároky na prostredie a pestovanie. Odroda nenáročná na výber stanovišťa (ideálne slnko /polotieň). Vyžaduje okopávku, zamulčovanie, počas suchého leta zálievku. Rez - na usmernenie rastu alebo sanitárny (odstránime poškodené alebo vylomené výhony). Vhodný do živých plotov.

PÔVOD: Bulharsko, okolie dediny Shanovo, výber z prirodzene sa vyskytujúcich divých semenáčov.

RAST: stredne bujný, kompaktnejší, dorastá do 2-3 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 5,3 g, 23x18 mm), súdkovité až guľaté. Jedna z najväčších odrôd s týmto tvarom, veľmi chutná. Kôstka je v pomere k plodu veľká.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. polovice augusta, relatívne krátko (počas 6-7 dní), vhodná na nárazový zber.

VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, likéry, kandizované ovocie, a vďaka tvaru veľmi vhodná nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Francúzsko, Angers, semenáč neznámeho pôvodu v 2. pol. 19. storočia vypestovaný v pokusnej zahrade Záhradnického zväzu Maine et Loire. Prvýkrát rodila v r. 1849.

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený, užší ihlanovitý tvar si zachováva aj vo vyššom veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova, Crassanská, Júlová, Drouardova, Esperenova maslovka, Hardenpontova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Madame Verté, Mechelenská, Nelisova zimná, Poiteau, Rooseveltova, Trévouxská, Williamsova.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredná až menšia, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 190 g, ale aj 500 g), krátko hruškovité, baňatejšie, z jednej strany často jemne prehnuté, tvarovo vyrovnané. Šupka je hladká, jemná, matná, najskôr zelená, neskôr žltozelená s množstvom hrdzavých bodiek, niekedy s oranžovočerveným pruhovaným líčkom. Dužina je biela až žltobiela, jemná, rozplývavá, veľmi šťavnatá, nehnedne. Chuť je korenisto sladká, mierne kyslastá, aromatická, vynikajúca, jedna z najlepších.

DOZRIEVANIE: zber v pol. októbra, konzumne dozrieva koncom októbra až zač. novembra, vydrží do konca novembra až do pol. decembra. Pri zbere sa neotláča. Dobre sa skladuje, nevädne a nehniličí, dozrieva postupne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, muštovanie, výrobu džemov, výživ, kompótov, destilátov, na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, pôda teplá, hlboká, dostatočne vlhká, úrodná. V suchej a chudobnej pôde málo rodí, v studenej a mokrej sú plody nekvalitné a ľahko praskajú. Vhodná len do teplých polôh, vo vyšších sú plody kamienkovité.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, stredne až silne odolná voči chrastavitosti, voči ostatným chorobám a škodcom stredne, nebýva červivá.

PÔVOD: Slovensko, veľkoplodý genotyp zo stredného a dolného Považia.

RAST: bujný, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, podlhovasté, biele. Chuť je výrazne sladká.

DOZRIEVANIE: skoré, v priebehu júna.

VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie či výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda, možno z Nemecka z okolia rieky Odra. Má mnohé alternatívne pomenovania ako "Šálové", "Štrúdlák" či "Funtové".

 
RAST: veľmi bujný a neusporiadaný, na semenných podpníkoch vytvára obrovské stromy so širokými korunami a previsnutými konármi, vo vhodných podmienkach aj 16-20 m široké. Sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Boikovo, Croncelské, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Parména zlatá zimná.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (5.-6. rok po výsadbe) vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 200-240 g), veľmi nepravidelné tvarom, buď vysoké, kužeľovité alebo aj sploštené, široko rebrovité, väčšinou päťhranné či trojhranné. Šupka je hladká, lesklá, neskôr mastná, žltá a červeno pruhovaná. Dužina je žltobiela, kyprá, mäkká, šťavnatá. Plody po dozretí silne voňajú po víne. Chuť je príjemne sladkokyslá smerom ku kyslejšej chuti, veľmi jemne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber v závislosti od oblasti a roka od začiatku do konca septembra, konzumne dozrieva po 2-3 týždňoch, vydrží do novembra až do konca roka, prípadne až do februára pri veľmi dobrom skladovaní. Plody z vlhkejších oblastí majú pri skladovaní tendenciu zvnútra hniť.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na kuchynské využitie, napr. na štrúdle či na sušenie, ale aj na výrobu vína či lekvárov. Plody sa veľmi ľahko otlačia.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pokiaľ možno pred silným vetrom chránené. Je veľmi nenáročná na pôdu, darí sa jej aj v suchšej a menej výživnej. Nevyhovuje jej len ťažká, ílovitá, kde môže trpieť rakovinou. Veľmi vhodná aj do vyšších polôh, kde sa iným odrodám nedarí. Vhodná do veľkých záhrad a sadov, do voľnej krajiny. Do alejí sa veľmi nehodí kvôli príliš širokej korune.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je dobre odolná voči chorobám a škodcom. Len v ťažkej, ílovitej pôde je náchylná na rakovinu.

PÔVOD: USA, Fayetteville, University of Arkansas, vyšľachtili J.N. Moore a J.R. Clark ako kríženca genotypov Ark. 583 a Ark. 631 v roku 1977, vybrali v r. 1980 a uviedli na trh v roku 1989.

 
RAST: bujný, polovzpriamený až vzpriamený, riedky, vetvenie stredné. Výhony sú beztŕnne, jemne chlpaté, dorastú do výšky aj vyše 2 m. Po dosiahnutí do výšky 1,2 m ich odporúčame zakrátiť, bočné výhony počas zimy skrátiť na 40 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, kvitne stredne veľkými svetloružovými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: je skorá, vysoká, pravidelná, 8,6-18 kg na krík. Hlavná plodnosť je na rozvetvení minuloročných výhonov na jeseň, časť úrody je aj na letorastoch.

 
PLODY: súplodia stredne veľké, veľkostne nevyrovnané, guľovité, tmavo čierne, veľmi lesklé, stredne tvrdé. Kalich je malý, zapustený v plode, jeho súdržnosť s plodom je stredná. Chuť je sladkokyslá, sladšia než u starších beztŕnnych odrôd, plody treba nechať plne vyzrieť. (cukornatosť priemerne 8-12,8 °Brix).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, veľmi dlhé, od začiatku augusta do polovice októbra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, koláče, mrazenie apod. Plody výnimočne dobre znášajú prepravu a skladovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so stredne úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou, nenáročná na pôdu. Vhodná do stredných a vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná a silne odolná voči plesni šedej a septorióze, stredne odolná voči antraknóze a hrdzi.