Ovocné

PÔVOD: zrejme Nový Zéland, New Zealand Institute for Plant and Food Research, uvedená na trh v roku 2006, odroda druhu aktinídia lahodná (Actinidia deliciosa , niekedy uvádzaná ako Actinidia chinensis var. deliciosa)

 
RAST: bujný, dorastá do 4-6 m, lianovité ovíjavé výhony sú plstnaté, listy veľké, srdcovité, stredne zelené s červeným špicom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, resp. bez prítomnosti samčej rastliny na opelenie tvorí menšie partenokarpické plody. Na dosiahnutie vysokej úrody väčších plodov odporúčame vysádzať so samčou odrodou Tomuri. Kvitne bielymi kvetmi počas júna.

 
PLODNOSŤ: skorá (2-5 rokov po výsadbe), bez prítomnosti opeľovača stredná s menšími, bezsemennými plodmi, v prítomnosti opeľovača vysoká s väčšími, semennými plodmi.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 40-50 g), plstnaté, hnedasté. Dužina je zelená, osviežujúco sladkokyslá, veľmi chutná. Obsahuje veľa vitamínu C. 

 
DOZRIEVANIE: zber od októbra do začiatku novembra, najneskôr po prvom slabšom mraze, keď opadnú listy. Konzumne dozrieva postupne, pri uskladnení v chlade vie vydržať až do marca.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy či džúsy apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná do minimálne -15 °C, zrejme až do -24 °C , listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: Japonsko, kde sa pôvodne vyskytoval ako endemit na ostrovoch Honšú, Kjúšú a Šikoku, kde rastie v krovinách a na stanovištiach narušovaných ľudskou činnosťou, v pásmu od morského pobrežia až do nadmorskej výšky okolo 1200 m. Je to druh ostružiny - Rubus illecebrosus. Bol zavlečený do Európy, Severnej a Južnej Ameriky, kde sa pestuje v záhradách a parkoch a splaňuje.

RAST: rýchly horizontálny. Je to poloker s plazivými koreňmi a plazivými či oblúkovitými výhonmi dlhými 50–100(–150) cm. Kvetonosné výhony sú vzpriamené, dlhé až 60 cm, lysé, bez osrienenia, s 3–4 mm dlhými ostňami. Listy sú nepárnoperovité s (3–)5–7 kopijovitými lístkami s pílkovitým okrajom.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s bielymi, výraznámi kvetmi vyrastajúcimi jednotlivo alebo po 2-3. Kvitne v júni až septembri.

PLODNOSŤ: pravidelná, stredne vysoká.

PLODY: súplodie je veľmi veľké (14–30 mm), tvarovo podobné jahode, červené, mäkké, v plnej zrelosti sa dobre oddeľuje od kvetného lôžka. Je veľmi dekoratívne, ale chuť má menej výraznú, mdlo sladkú.

DOZRIEVANIE: od augusta do mrazov.

VYUŽITIE: na priamy konzum a dekoráciu dezertov a najmä na výrobu džemov, v ktorých sa lepšie rozvinie jej chuť.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, vyhovuje jej kvalitná, vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá pôda.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C.

PÔVOD: Francúzsko, našiel ju Alexander Lucas v lese neďaleko Blois, záhradníctvo Franson Freres v Orléanse ju uviedlo na trh v rokoch 1874-75.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára vysoko ihlanovité, široké koruny, so spodnými kostrovými konármi takmer vodorovnými, postranné konáre vplyvom úrod časom prevísajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Crassanská, Drouardova, Esperenova bergamotka, Esperenova maslovka, Giffardova maslovka, Guyotova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Krivica, Madame Verté, Mechelenská, Parížanka, Solanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (200 g, ale aj 400 g), tupo kužeľovité, baňaté, pravidelné. Šupka je hladká, jemná, pri zbere svetlozelená, zrelá svetložltá až zlatožltá s množstvom veľkých lenticiel. Dužina je belavá, jemne žltkastá, nepatrne zrnitá, mäkká, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladká, jemne korenitá, silne aromatická, príjemne pikantne trpkastá.

 
DOZRIEVANIE: zber kedysi v 1. pol. októbra, dnes často už v septembri, konzumne dozrieva postupne od októbra, vydrží do novembra až februára. Prepravu zvláda len hneď po zbere.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, na sušenie, pečenie, výrobu džemov a destilátov. Po rozkrojení dužina nehnedne. Dobre sa skladuje, najmä v chladiarňach, kde vydrží aj 6 mesiacov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, ale nie uzavreté. Vyžaduje úrodné, hlinité, primerane vlhké pôdy. V studenej ílovitej pôde je dužina repovitá a bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

 
ODOLNOSŤ: málo mrazuodolná v dreve v mladosti, neskôr stredne, málo v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Francúzsko, Dreux, vybral ju v r. 1884 záhradník William Fourcine ako semenáč neznámeho pôvodu. V r. 1889 bola prvýkrát popísaná vo francúzskom záhradkárskom časopise.

 
RAST: rast stredne bujný, neskôr slabší, koruna je menšia, široko ihlanovitá, plodonosné drevo kratšie a husté, konáre sa pod váhou úrod ohýbajú a rozkladajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Mechelenská, Solanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá (5.-6. rok po výsadbe), pravidelná, vysoká až veľmi vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 180 g), podlhovastého, hruškovitého, zaobleného, pravidelného tvaru. Šupka je drsná, hrubá, tuhá, polomatná, farba zelenožltá až žltá, s hrdzavými lenticelami a hrdzavým mramorovaním pri kalichu a stopke. Dužina je biela, jemná, šťavnatá. Chuť z dobrých polôh je príjemne sladká, korenistá, len mierne kyslastá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára, v chladiarňach aj 6 mesiacov.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné najmä na priamy konzum a na výrobu džemov, muštov, kompótov či sušenie. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ideálne sú úrodné, výhrevné pôdy s dostatkom vlahy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí, v drsnejších polohách ovocie úplne nedozrieva.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až slabšie v kvete, stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze a rakovine, nebýva napádaná škodcami. V daždivom lete môžu plody praskať.

PÔVOD: Nemecko, Müncheberg, vyšľachtil ho Oswald Macherauch ako krížením odrody Goldkugel s druhom Ribes (ex. Grossularia) divaricata a následným spätným krížením s odrodou Gelbe Riesen. Na trh ju v r. 1953 uviedla ovocná škôlka v Groß-Mimelage.

RAST: je silný, značne sa rozvetvuje, vytvára stredne veľké, vysokoguľovité, riedke kry s výškou okolo 1,2 m, prevažne s riedkymi, sklonenými, jednoduchými, zriedkavo dvojdielnymi tŕňmi. Listy sú stredne veľké až menšie, tmavozelené, jemnejšie zubaté. Raší stredne skoro. Vysádzame vo vzdialenosti 1,2-1,5 m v rade do zamulčovaného záhonu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká v dobrých podmienkach (priemerne 5,2 kg v 4. roku po výsadbe), pravidelná. 

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 5,7 g, 22,6 mm x 18,4 mm), stredne veľkostne vyrovnané, elipsovité, nie úplne pravidelné, často po dvoch spolu, na veľmi tenkej a veľmi dlhej stopke. Šupka nie je veľmi hrubá, úplne hladká, výrazne šedobiela, osrienená. Dužina je svetlozelená až svetložltozelená, semená dosť presvitajú, je jemná a šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, výrazná, aromatická. Má stredný obsah kyselín. 

DOZRIEVANIE: stredne skoré až stredne neskoré, nerovnomerné, okolo polovice júla.

VYUŽITIE: kríky vhodné do menších aj väčších záhrad či plantáží, vhodné ako nízky nepriestupný živý plod, plody najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, ale aj na džemy či želé.

STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors-uvae). Niekedy ju napadajú húsenice piliarky ríbezľovej (Nematus ribesii)

PÔVOD: neznámy, veľmi starý, pravdepodobne Anglicko (King of Pippins) alebo Francúzsko (La reine des reinettes) v 13. storočí, možno s normandskými dobyvateľmi z Francúzska do Anglicka.

 
RAST: v mladosti bujný, po 25. roku kvôli bohatým úrodám spomaľuje až ustáva - odroda rýchleho vývoja. Tvorí krásne rovné kmene. Koruna je úzka, vysoká, najskôr ihlanovitá, neskôr vysokoguľovitá, vytvára len krátky bohato rozvetvený plodonosný obrast. Potrebuje kvalitný výchovný rez, aby nezababčila a udržiavaci a zmladzovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Gdanský hranáč, Landsberská reneta, Ontário, Charlamowski, Zuccalmagliova reneta, Boikovo, Croncelské, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, striedavá.

 
PLODY: stredne veľké (80-170 g), úhľadné, kužeľovité až guľovité. Šupka je sýtožltá, zlatožltá až oranžová, karmínovo pruhovaná. Dužina je žltobiela, tuhá, šťavnatá, na vzduchu hnedne, je výbornej, sladkokyslej, korenistej, aromatickej, renetovitej chuti.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra a v 1. pol. októbra, konzumne dozrieva na prelome októbra a novembra, skladovateľná je do februára, max. marca.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu vína či muštovanie; dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy hlbšie, primerane vlhké, výživné, v suchých sú plody drobné, v príliš vlhkých trpí rakovinou. Polohy ľubovoľné, s výnimkou drsných, mrazových a uzavretých.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvetoch, stredne v dreve, stredne až silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a rakovine; v suchých oblastiach sú plody náchylné na napadnutie zavíjačom jablčným a vlnačkou krvavou.

PÔVOD: neznámy, zrejme Ukrajina. Je uvádzaná ako hybrid, kríženie je neznáme, zrejme je to Actinidia deliciosa lebo Actinidia chinensis skrížená s nejakým mrazuodolnejším druhom, pravdepodobne Actinidia arguta.

RAST: veľmi bujný, už v prvý rok po vysadený narastie 2-3 m.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda so samčími aj samičími kvetmi. Kvitne v máji a júni. Pre vyššiu úrodu odporúčame kombinovať so samčou odrodou aktinídie lahodnej (Actinidia deliciosa), napr. Tomuri.

PLODNOSŤ: skorá (3-4 roky po výsadbe), vysoká.

PLODY: veľké (70-80 g), podlhovasté, chlpaté so zelenou, veľmi chutnou dužinou a vysokým obsahom vitamínu C.

DOZRIEVANIE: neskoré, počas októbra. Plody sa zberajú ešte tvrdé a dajú sa uskladniť v chlade a nechať postupne dozrievať do konzumnej zrelosti.

VYUŽITIE: na priamy konzum a spracovanie na džemy, marmelády apod.

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

ODOLNOSŤ: odroda je v dreve silne mrazuodolná, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: Slovensko, šľachtiteľská stanica Veselé pri Piešťanoch, pracovisko Borovce v rokoch 1964-1989 vyšľachtili Pavol Cifranič a Daniela Benediková ako kríženca odrody Maďarská a zmesi peľu odrôd Achrori, Arzami a Zard s následnou selekciou.

 
RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, asi 2-4 dni po Velkopavlovickej. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Lejuna, Veharda, Veselka, Vynoslivij.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 50-60 g), vajcovité, zo strán mierne sploštené, mierne nesúmerné, hladké. Šupka je stredne husto plstnatá, oranžová, s menším, ale výrazným purpurovým, rozmytým líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, menej až stredne šťavnatá. Chuť je kyslosladká až sladkastá, mierne aromatická, príjemná. Dužina je veľmi dobre odlučiteľná od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: skoré, 6-10 dní pred odrodou Velkopavlovická, približne od 2. týždňa v júli.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie na džemy, výživy, kompóty či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda živná, dobre odvodnená. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, do vyšších polôh na chránené lokality.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda spomenutá už v roku 1611 v katalógu jednej anglickej škôlky.

 
RAST: pomaly rastúci listnatý ker alebo polostrom, dorastajúci do 3 - 5 m, rastie slabšie ako iné odrody. Habitus má vzpriamený, široký. Kvitne ružovo-bielo, v máji. Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Potrebuje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá a veľmi vysoká.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (až 300 - 500 g) plody hruškovitého tvaru a žltej až žltooranžovej farby, slabšie ochlpený. Chuť výrazne aromatická, trpkastá, vynikne po tepelnom spracovaní, kedy sa trpkosť úplne stratí. Má vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. Jedna z najchutnejších odrôd s jemnou štruktúrou dužiny, vysokou šťavnatosťou a jemnou chuťou.

 
DOZRIEVANIE: konzumne dozrieva v decembri a pri skladovaní na chladnom a dobre vetranom mieste vydrží až do apríla.

 
VYUŽITIE: vhodná na tepelné spracovanie, výrobu marmelád, pyré, dulového ""syra"", čatní, džúsu, likéru, vína, pálenky, sušenie. Plody odpudzujú mole.

 
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.

 
ODOLNOSŤ: odolná drevina, mrazuvzdorná, odolnejšia aj voči bakteriálnej spále, vhodná aj pre ekologické pestovanie.

PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč nájdený na zač. 80. rokov 19. storočia pri obci Watervliet. Synonymá a cudzie názvy: Marbrée de Watervliet.

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný rast, vytvára vznosnú guľovitú až pyramidálnu, stredne zahustenú korunu s kratším plodonosným drevom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Lord Lambourne, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 100-150 g), vyrovnaného, guľovitého tvaru. Šupka je pevná, hrubá, pololesklá, základná farba - žltá - je prekrytá červeňou s charakteristickým hrdzavým mramorovaním a nenápadnými lenticelami. Niekedy hrdza pokrýva väčšinu plodu. Je to tzv. kožovka. Dužina je pevná, tuhá, neskôr krehká, farbou belavo žltkastá, na vzduchu takmer nehnedne. Chuť je sladkokyselkavá, jemná, menej korenistá.

DOZRIEVANIE: zbiera sa v 2. polovici októbra, pokiaľ možno čo najneskôr. Konzumne dozrieva v decembri, vydrží do mája. Podtrhnuté plody pri skladovaní vädnú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov, muštovanie a sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodné pôdy a vlhkejšie ovzdušie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti, stredne voči múčnatke.

Vytvára rozložitý ker až hustý strom, koruna je široká, kvitne v máji až júni veľkými bielymi kvetmi. Listy sú tuhé, tmavo zelené, na jeseň sa atraktívne sfarbujú do žlta až červeno-hneda. Plodnosť obvykle nastupuje 3 - 4 roky po výsadbe. Plod je malvica guľovitého tvaru a atraktívneho vzhľadu: farba šupky je hnedo-bronzová až žlto-hnedá, dužina má muštovú vôňu a korenitú chuť. Po prechode mrazom sú plody jedlé a sladké, dužina mäkne. Malvica vovnútri obsahuje štyri tvrdé semienka. Plody ponechávame na strome čo najdlhšie a po zbere ešte uložíme na 1-2 týždne v chlade a tme; majú vysoký obsah vlákniny a pektínu, na priamy konzum sú vhodné iba prezreté. Používame ich aj na výrobu likérov, džemov, sirupov, rôsolov a zaváranín, na sušenie a na uskladnenie (ideálne na slame - do konca januára). Dozrieva koncom októbra, ale plody obvykle zbierame až v novembri/ decembri, po prvých mrazoch. Nenáročná na stanovište, vyhovujú jej slnečné polohy. Mrazuvzdorná, odolná voči škodcom. Samoopelivá. Pôvodom z malej Ázie.

RAST: bujný, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, podlhovasté, biele. Chuť je výrazne sladká.

DOZRIEVANIE: skoré, v priebehu júna.

VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie či výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

Samorodiaca odolná odroda bieleho silno aromatického viniča, vhodná na konzum i spracovanie.
Stredne silný rast, bohatá úrodnosť. Stredne veľký, hustý strapec s okrúhlymi bobuľami. Bobule sú zeleno-žlté s voskovým povrchom, šťavnaté. Chuť aromatická, typická. Veľmi voňavý vinič. Vhodné na priamy konzum, výrobu vína, burčiaku. Dozrieva koncom septembra. Chránené slnečné stanovište, kvalitná pôda. Zimným rezom odstraňujeme vyrodené výhony z minulého roka. Vysoká rezistencia voči mrazu a chorobám. Samoopelivý. Pôvodom z USA.

PÔVOD: Slovensko, šľachtiteľská stanica Veselé pri Piešťanoch, pracovisko Borovce v r. 1964 vyšľachtená ako kríženec odrôd Julskij a Maďarská, registrovaná bola v r. 1991, udržovateľom sú ŠVS Veselé pri Piešťanoch a SEVA-FLORA Valtice.

RAST: stredne bujný, koruna je vznosná, široko rozložitá, stredne hustá až hustejšia s množstvom krátkeho plodonosného obrastu. Letorasty sú stredne dlhé, červenohnedé s menším množstvom lenticiel.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro.

PLODNOSŤ: vysoká, väčšinou pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 40-50 g, 49 mm), oválne, stredne dobre tvarovo a veľkostne vyrovnané, takmer súmerné, s hlbokým a širokým brušným švom. Šupka je stredne pevná, žltá s tmavším červeným, pruhovaným alebo bodkovaným líčkom. Dužina je mäkká, rozplývavá, oranžová, stredne šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá až kyslejšia (obsah cukrov priemerne 10,65 g /100g, kyselín 1,36 g/100 g). Kôstka je stredne dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, asi 2 týždne po odrode Velkopavlovická, teda počas 1.-2. týždňa augusta.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestrané spracovanie, ale najmä na džemy. Dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Je stredne náročná na stanovište. Dá sa pestovať vo všetkých oblastiach vhodných pre marhule, v tých vyšších na chránených stanovištiach.ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvetných pukoch. Je stredne až silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), silne odolná voči moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena). Je spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Japonsko, Kawasaki, náhodný semenáč druhu Pyrus pyrifolia v sade pána Tatsujiro Toma z roku 1895, pomenovaná po rodinnom sídle rodiny Toma

RAST: stredne bujný až bujný, veľmi dobre sa rozvetvuje. Habitus stromu je rozložitý až previsnutý, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Tvaruje sa jednoducho.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v prvej polovici apríla, je to prevažne cudzoopelivá odroda, na opelenie potrebuje inú japonskú hrušku alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská. Dobre ju opeľujú ázijské odrody: Yakumo, Shinsui, Shinko, Shinseiki, Hosui, Nijisseiki, Olympic, Korean Giant, Kikusui, Yongi, Kosui.

PLODNOSŤ: Plodnosť je skorá, vysoká a s prebierkou pravidelná, približne 20-30 kg za rok.

PLODY: pevné, stredne veľké až veľké (6-7 cm, u nás priemer 130-150 g, v domovine aj 200 g) plochoguľovitého tvaru s dlhou, hrubou a pevnou stopkou. Šupka je tenká, bronzovohnedá, pevná, drsná a suchá, hrdzavá, ľahko sa poškodí, pri zbere treba postupovať opatrne. Dužina je krémovobiela, nehnedne, je jemná, tuhšia a stredne šťavnatá, no veľmi sladká a s unikátnou rumovo-karamelovou vôňou aj príchuťou. Ako taká väčšia pralinka.

DOZRIEVANIE: Plody dozrievajú stredne skoro, postupne od septembra a nezvyknú praskať. Konzumne dozrieva od novembra. Pri skladovaní v chladničke vydržia nepoškodené plody aj 4-5 mesiacov.

VYUŽITIE: Ich chuť a vôňa najlepšie vynikne pri jedení začerstva, ale sú vhodné aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty alebo chutné zimné šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia pyrina), hoci citlivá na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola), menej napadaná mérami hruškovými. Náchylnejšia len na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).

PÔVOD: Nemecko, obec Germersdorf pri Guben an der Neiße, odroda objavená asi v polovici 19. storočia ako náhodný semenáč.

RAST: najskôr veľmi bujný, potom sa spomaľuje. Vytvára koruny stredných rozmerov, široko rozložité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: napr. Hedelfingenská, Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Ramon Oliva, Frommova čierna srdcovka, Srdcovka kráľovská, Büttnerova, Ostheimská višňa.

PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), ale vyššia nastupuje až neskôr, potom je vysoká a pravidelná

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 8 g), tmavočervenohnedé plody s aromatickou, korenistou, sladkokyslastou, mierne horkastou, vynikajúcou chuťou, dužina je u tejto chrupky chrumkavá, tuhá, šťavnatá, šťava dobre farbí. Kôstka je v pomere k plodu veľká a stredne dobre sa odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, teda od polovice júla, na stromoch sa plody udržia 2-3 týždne, ak nie sú silné alebo dlhotrvajúce dažde, pri ktorých praskajú a napadá ich monilióza. Keďže dozrievajú neskoro, napadá ich vrtivka čerešňová spôsobujúca červivosť.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie, najmä na sirupy, ale aj kompóty, džemy a marmelády, sušenie a destiláty. Pri zbere v červenej zrelosti dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci aj vo vyšších polohách. Pôdy najlepšie ľahšie, výživné a priepustné, na ktorých dosahuje najlepšiu chuť, v hlinitých dosahuje najvyšší výnos, neznáša ťažké ílovité.

ODOLNOSŤ: v dreve silne mrazuodolná, kvety stredne mrazuodolné, ale odolávajú mrazu lepšie než u odrody Hedelfingenská.

PÔVOD: veľmi stará odroda, možno z Holandska, už k. 18. stor. rozšírená v Nemecku ako Große Prinzessin alebo Lauermanns Knorpelkirsche. Meno Napoleonova získala vo Francúzsku. Niektorí pomológovia jú stotožňujú s Büttnerovou červenou chrupkou.

RAST: v mladosti bujný, v dobe plodnosti stredný. Tvorí veľké koruny, ich tvar je polovzpriamený až rozložitý. Kostrové konáre rastú vzpriamene, postranné sú previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Burlat, Karešova, Kaštánka, Regina, Van, ale aj Hedelfingenská, Troprichterova, Thurn Taxis (Schneiderova), ktoré ale môžu kvitnúť neskôr. Je nekompatibilná s odrodami Lambert a Bing.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 7 g), tupo srdcovité či guľaté, nepravidelné. Zadná strana je vypuklá, predná stlačená. Šupka je tenká až stredne hrubá, lesklá, svetložltá s červeným líčkom. Dužina je krémová až svetložltá, tuhá, stredne šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladkokyslá, mierne horkastá, veľmi aromatická. Kôstka sa stredne dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, teda počas 1. polovice júla. Napáda ju vrtivka čerešňová, býva červivá. Na strome sa plody udržia až 3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a kompóty, ale aj na sušenie a destiláty či džemy a marmelády. Plody sú stredne náchylné na otlaky.

STANOVIŠTE: slnečné. Preferuje stredne ťažké, hlboké pôdy, v suchých pôdach sú plody drobnejšie, v príliš vlhkých ílovitých pôdach môže trpieť glejotokom a moníliovou spálou (Monilinia laxa). Najviac jej vyhovujú teplé a stredne teplé polohy, kde dosahuje aj najlepšiu chuť, pri kvalitnej pôde môže byť aj vo vyšších polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhotrvajúcich dažďov, stredne náchylná na moníliu plodov a moníliovú spálu, najmä v príliš vlhkých pôdach.

PÔVOD: Francúzsko, registrovaný INRA v r. 1986, región Ardèche, vznikol výberom z hybridných rastlín z voľného opelenia japonského gaštana (Castanea crenata) a európskeho gaštana (Castanea sativa).

RAST: stredne silný, kompaktný, vzpriamený, dospelé stromy dosahujú výšku 11-20 m. Raší skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, produkuje veľa peľu, takže vie opeliť ďalšie stromy aj do vzdialenosti 70 m.

PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), stredne vysoká až vysoká.

PLODY: veľké až veľmi veľké (skoro 4 cm), lesklé, mahagónovo červenej farby, stredne dobre lúpateľné, menej sladké.

DOZRIEVANIE: stredne skoro až stredne neskoro, v októbri.

VYUŽITIE: na pečenie, výrobu gaštanového pyré a dezertov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, slabo až stredne kyslá, nevápnitá, je menej náročný na jej kvalitu, do približne 600 m n.m.

 
ODOLNOSŤ: odolný voči parazitickej hube Phytophtora spp., vysoko tolerantný voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Je dobre mrazuvzdorný v dreve do asi -21 °C.

PÔVOD: Japonsko, Kórea a Čína.

RAST: stredne bujne rastúca liana dosahujúca 3 až 9 m, potrebuje pevnú oporu (plot, pergolu, drôtenku apod.).

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v apríli až máji bielymi až krémovo zafarbenými voňavými kvetmi. Najskôr v spodnej časti vytvorí samčie kvety a neskôr v hornej časti samičie. Je teda čiastočne cudzoopelivá, pre tvorbu plodov potrebuje druhú, geneticky odlišnú rastlinu, ktorá má mierne posunuté kvitnutie. U nás nájdete semenáče, teda geneticky odlišné jedince, takže na dosiahnutie úrody Vám stačí kúpiť si 2 kusy.

PLODNOSŤ: v prvých rokoch sa vyvinie len málo samičích kvetov, preto je aj úroda nižšia, ale s vekom, pribúdajúcou výškou rastliny a s prítomnosťou opeľovača sa plodnosť zvyšuje.

PLODY: červené, polopriesvitné, aromatické plody rastúce v strapcoch - tvarom, veľkosťou a farbou podobné červeným ríbezliam. Majú veľmi špecifickú chuť, hovorí sa o nich ako o ovocí piatich chutí. Sú kyslé, mierne horkasté, nebadane slané, sladkasté a jemne štipľavé.

DOZRIEVANIE: v septembri až v októbri.

VYUŽITIE: plody sa jedia čerstvé i sušené, naložené v liehu, v podobe lekváru, šťavy, kompótu, čaju aj vína. Celá rastlina funguje ako tonikum, plody sa používajú proti kašľu a na podporu dýchacieho systému, na ochranu pečene a srdca, ako afrodiziakum, proti chronickej hnačke, nespavosti, v malých dávkach na podporu nervového systému a pamäte. Externe sa používajú na ošetrenie podráždenia kože a jej alergických reakcií. Aromatické listy sa používajú na čaj.

STANOVIŠTE: polotieň, zvláda aj severné steny domov, vadí jej poloha na príliš pálivom slnku. Preferuje dobre odvodnenú, ale vlhkú, na živiny bohatú, piesočnato-hlinitú pôdu, neznáša sucho. Ocení vyššie zamulčovanie.

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná v dreve až do -35 °C, mladé výhonky a listy sú náchylné na neskoré jarné mrazy, ale sú odolnejšie ako aktinídie. Po zmrznutí znova vyrašia, je však možné, že ten rok už nezakvitnú. Nie je náchylná na choroby či poškodenie škodcami.

PÔVOD: neznámy, zrejme Poľsko, zrejme pomenovaná po meste Lubawa zo S Poľska. Je to ružovoplodá odroda druhu ríbezľa červená (Ribes rubrum).

 
RAST: stredne bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé, husté, zvyčajne majú po 14-15 bobúľ. Plody sú stredne veľké až veľké (0,6-0,9 g), guľaté bobule. Majú zaujímavé sfarbenie, sú priesvitné s ružovými mapami, pôsobia veľmi dekoratívne. Chuť je veľmi príjemná, voňavá, sladkokyslá, sladšia než väčšina červených a bielych ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, postupné, v 1. polovici júla. Po dozretí vydržia bobule dlho na kríku.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako dezertné ovocie, ale aj na mrazenie a spracovanie na džemy, sirupy, vína, do koláčov či dezertov.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči americkej múčnatke egrešov (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: Taliansko, kríženec odrôd Gialla di Firenze a Fertilia Morettini, vyšľachtil Alessandro Morettini.

RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý. Veľmi dobre rastie a dobre sa tvaruje .

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho až dlho.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké guľovitého tvaru, súmerné. Šupka je tenká až stredne hrubá, slabo až stredne silne prilieha k dužine, je mierne až husto plstnatá, žltozelená, z väčšej časti prekrytá karmínovočerveným, rozmytým líčkom; dužina je žltá až oranžovo žltá, mäkká až stredne pevná, nevláknitá, aromatická, sladko kyselkavá , v plnej zrelosti dobre oddeliteľná od stredne veľkej kôstky. Náchylnosť na praskanie kôstky je nízka. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva okolo 25. júla, 15 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi slabo.

VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum, ale aj na zaváranie.

STANOVIŠTE: stredne náročná na stanovište, vyžaduje slnečné miesto a výživné pôdy, vhodná je i do okrajových pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: v dreve i v kvetných pukoch vysoko odolná voči mrazu a stredne odolná voči kučeravosti, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Rakúsko, HBLVA Wien Schönbrunn, vyšľachtil Johannes Lischka

RAST: slabší, skoro vstupuje do plodnosti a rast spomaľuje.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, jedna z najvyšších výťažností (hmotnosť plodov / objem stromu: 3,07 kg/m3)

PLODY: veľké (priemerne 5,6-6 g, až do 9 g, dĺžka 2,5-3 cm, šírka 1,3-2 cm), oválne, červené, pri plnom vyzretí s veľmi sladkou chuťou, s jedným z najvyšších obsahov cukru (14 %) a stredným obsahom kyselín (2,28 %) s nižším až stredným obsahom vitamínu C (40-55 mg/100 g). Kôstka je stredne veľká (10 % hmotnosti plodu) a zle oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra. Na vyzretie do dobrej chuti potrebuje teplú jeseň.

VYUŽITIE: vhodný najmä na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, a vďaka veľkosti a tvaru aj veľmi vhodný na nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodnejší do teplých a stredne teplých oblastí, kde stihne vyzrieť.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Izrael, Šaronská planina.

RAST: dospelý strom dosahuje výšku 4-5 m, tvorí guľovité, kompaktné koruny; stredne úrodná odroda.

OPEĽOVACIE POMERY: je partenokarpická, teda bezsemenné plody sa tvoria aj bez opelenia, po opelení inou odrodou sa vytvoria v plode zárodky semien, ale počas vývoja plodu zaniknú, kvitne v júni. 

PLODNOSŤ: stredne vysoká

PLODY: stredne veľké (140 až 180 g), splošteného tvaru, na priereze štvorcové. Šupka je pri dozretí tmavooranžová, dužina žltooranžová. Chuť je jemná a veľmi sladká chuť. Plody typu PVA = pollination variant astringent = trpké pri zbere, bez ohľadu na to, či sú plody opelené alebo nie. Keď sú opelené, tak len dužina s hnedými fľakmi okolo zárodkov semien je netrpká.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom októbra, konzumne dozrievajú po 2 týždňoch skladovania v izbovej teplote, najlepšie s ovocím uvoľnujúcim etylén.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy, ak nie sú zamokrené. Odroda vhodná najmä do teplých, vinohradníckych polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná do asi -16 °C, pri nižších teplotách odporúčame rastliny chrániť na zimu. Spoľahlivo odolná voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: USA, rozširovala ju od r. 1874 škôlka Ellwanger Barry v Rochesteri v štáte New York.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí vznosnú korunu, neskôr sa kostrové konáre pod úrodami rozkladajú a koruna je guľovitá, postranné konáre v spodnej časti sa zahusťujú, vyžadujú pravidelné preriedenie.

OPEĽOVACIE POMERY: je spoľahlivo samoopelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom napríklad pre odrody Katalónsky špendlík či Lützelsachsenská.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až obrovská, ešte vyššia než u Oullinskej, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 50-70 g), vyrovnané, guľaté až oválne, asymetrické. Šupka je zelenožltá, v plnej plodnosti pokrytá belavožltými pruhmi, celá jemne bielo osrienená, s malými lenticelami a niekedy aj hrdzou, je jemná, mierne kyslá a dá sa stiahnuť v dobe zrelosti. Dužina je žltozelená, veľmi jemná, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny, dužina na nej ostáva len počas veľmi daždivého či studeného leta, kedy je aj chuť dužiny mdlejšia.

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde augusta, vydrží na strome 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov, marmelád, destilátov. Je citlivá na otlačenie pri preprave. 

STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodnosti vyžaduje hlbokú, úrodnú, vlhkejšiu pôdu. V suchých a chudobných pôdach stromy skoro chradnú a trpia glejotokom. V studených pôdach a v zatienení sú plody bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh s kvalitnou pôdou.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), málo náchylná na moníliovú hnilobu (Monilinia fructigena), spoľahlivo tolerantná voči šarke.