Ovocné

PÔVOD: Ukrajina.

RAST: rast pomalší, vytvára stredne veľký kríkovitý strom. Habitus je vzpriamený, široký. Vegetačné obdobie ukončuje pomerne skoro, lepšie jej vyzrieva drevo, ktoré je aj s pukmi odolnejšie voči vymŕzaniu. Vyžaduje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká, striedavá.

PLODY: stredne veľké plody guľatého tvaru a svetložltej farby, plstnaté. Dužina je krémovo biela, stredne tuhá, mierne voňavá. Chuť menej výrazná, vynikne po tepelnom spracovaní.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zbiera sa od polovice októbra, konzumne zreje od novembra.

VYUŽITIE: tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, dulového ""syra"", sušenie, muštovanie. Treba ju skladovať na chladnom a dobre vetranom mieste.

STANOVIŠTE: teplejšie polohy, chránené slnečné stanovište. Pôda vlhká, dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.

ODOLNOSŤ: v rámci odrôd dule silne mrazuodolná. Vhodná aj pre ekologické pestovanie.

PÔVOD: Maďarsko, sikulský kraj, popísaná prvýkrát v roku 1875. Synonymá sú: Sikulai alma, Sikulaer Apfel, Sikula, Székely alma, Seklerapfel, Pomme de Sikula.

 
RAST: stredne bujný až umiernený, so vzpriamenou až polorozložitou korunou.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a krátko, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Coxova reneta, Dukát, Florina, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, Ingrid Marie, James Grieve, Jonathan, Macoun, Melba, Míšeň jaroměřská, Osnabrücká reneta, Signe Tillisch, Stayman Winesap, Vejlímek červený, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 220-260 g), plocho guľovité, pravidelné, najširšie uprostred. Šupka je lesklá, hladká, silne voňavá, základnej farby zelenožltej až ružovej, takmer celej rovnomerne pokrytej rozmytou červenou farbou v ktorej sú husté, nie veľmi nápadné, tmavočervené pruhy, na celom povrchu je množstvo nápadných svetlých bodiek - lenticiel. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, riedka, kyprá, tuhá a šťavnatá. Chuť je veľmi príjemná, sladkokyslá, plná, s medovou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, čo najneskôr, dozrieva v decembri, vydrží do apríla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a muštovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s vlhkejším ovzduším, dobre prospieva najmä v naplavených, úrodných pôdach v nivách riek, znesie aj veternejšie lokality. Neznáša suchú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chorobami, maximálne v uzavretých polohách je stredne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Francúzsko, 1963, selekcia z odrody May Flower.

RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi skoro až skoro, dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: malé, guľaté, nesúmerné. Šupka je tenká, veľmi slabo až slabo prilieha k dužine, je husto až veľmi husto plstnatá. Základná farba je zelenobiela, na oslnenej časti prekrytá rozmytým výrazne červeným líčkom. Dužina je zelenobiela veľmi mäkká, vláknitá, sladkokyslá, pomerne chutná. Kôstka je kruhovitá, ťažko odlučiteľná od dužiny, vo väčšine prípadov prasknutá. Plody sú menej až stredne dobre veľkostne vyrovnané. Plody nepraskajú ani tak vplyvom dažďa ako vplyvom prasknutej a nedovyvinutej kôstky.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. dekáde 7., 30 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v rámci všetkých oblastí pestovania broskýň, aj tých okrajových.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná, vysoko tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: Poľsko, arborétum Bolestraszyce, získaný výberom zo semenáčov z kríka, ktorý bol vysadený v 19. storočí na majetku poľskej rodiny Zamojských vo Florianke. Rok výberu nie je známy, v roku 2008 získal právnu ochranu v Poľsku. Bol pomenovaný na počesť poľského botanika Władysława Szafera.

RAST: pomerne silný a vzpriamený habitus. Nakoniec dorastie do výšky 3 - 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODY: stredne veľké (priemerne 3 g, 2,8 cm), hruškovitého tvaru, tmavočervenej farby, jeden z najtmavších. Plody sú považované za najsladšie, majú vysoký obsah cukru približne 16 % a obsah kyselín len 2,4 %. Má síce len stredne vysoký obsah vitamínu C (75 mg/100 g), ale zato veľmi vysoký obsah antokyánov (160 mg/100 g) a polyfenolov (464 mg/100 g).

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, veľmi dlhé od polovice augusta do konca septembra postupne počas 6 týždňov.

VYUŽITIE: Vhodný najmä na priamy konzum ako dezertná odroda aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: ČR, Čistá pri Rakovníku, mutácia odrody Princesse Luise, ktorú v r. 1860 v Grimbsy v provincii Ontario v Kanade vyšľachtil L. Woolwerton, v ČR túto mutáciu šírila ovocná škôlka Dr. Herlesa.

RAST: stredne bujný, vyrovnane rastie aj v období plnej plodnosti. Tvorí pravidelné a hustejšie, guľovité, neskôr previsnuté koruny, ktoré neskôr vyžadujú prerezávku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Jonathan, Oldenburgovo, Ontário a Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150 g), guľovité až plocho guľovité, má ploché rebrá. Šupka je tenká, hladká, lesklá, akoby vosková, neskôr mierne mastná, pevná, zelenožltá, neskôr žltá, na slnečnej strane s výrazným karmínovočerveným mramorovaným líčkom, lenticely sú zeleno lemované a dosť výrazné. Dužina je biela, krehká, kyprá, šťavnatá, na vzduchu takmer nehnedne. Chuť je aromatická, príjemne sladká až veľmi sladká s osobitnou príchuťou, veľmi dobrá až výborná.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra a začiatkom októbra, dozrieva v októbri, vydrží do januára, z vyšších polôh až do marca. Má sklon predčasne padať, takže obdobie zberu je krátke. Vyžaduje opatrnosť pri manipulácii, ľahko sa otlačí.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie aj muštovanie. Skladuje sa stredne dobre až horšie, pri nadmernom prihnojovaní má sklon k horkej škvrnitosti plodov pri skladovaní.

STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná pôdu, ale preferuje úrodnú, dostatočne vlhkú a teplú pôdu. Je vhodná aj do stredných a vyšších pred vetrom chránených polôh. Nemá rada polohy s vlhkým vzduchom a príliš mokrou pôdou.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne v kvete, stredne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a rakovine v príliš vlhkých polohách.

PÔVOD: stará odroda neznámeho pôvodu, zrejme z Nemecka, kde bola známa už v 18. storočí aj pod názvom Prinzenapfel.

RAST: stredne bujný. Tvorí mohutné kmene a veľké, vysoko guľovité, neskôr rozložité koruny s previsnutými konármi. Stromy sa dožívajú vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne neskoro, dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Aderslebensk kalvil, Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Croncelské, Landsberská reneta, Ontário, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná, po 2-3 rokoch vždy vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150 g), valcovitého alebo súdkovitého tvaru. Šupka je jemná, hladká, pololesklá, svetložltá, na slnečnej strane červeno pruhovaná, mramorovaná či bodkovaná. Dužina je jemná, biela až žltkastá, krehká, kyprá, menej šťavnatá. Chuť je sladkokyselkavá s korenistou príchuťou, príjemne voňavá po rozmaríne. V niektorých plodoch po vyzretí semienka hrkajú - preto názov Hrkáč.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva koncom septembra až v októbri, plody vydržia uskladnené do decembra, ale čoskoro po zbere strácajú svoju typickú korenistú chuť.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a sušenie. Pri spracovaní je z plodov málo odpadu. Plody skladujeme vo vlhkejšom prostredí.

STANOVIŠTE: slnečné, prosperuje vo vlhkejších, mierne chladných oblastiach a znesie i vyššie, drsnejšie polohy, nemá rada piesočnaté pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i v kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti, náchylnejšia na rakovinu v príliš mokrej pôde, najmä vo vyššom veku a na poškodenie voškou vlnačkou krvavou.

PÔVOD: zrejme Nemecko, stará odroda, prvýkrát spomenutá v r. 1892.

RAST: bujný, vzpriamený, dorastá do výšky 6 m a šírky 2,5 m. Listy sú mladé bordové, podobne ako pančušky, neskôr počas roku viac zozelenajú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne v marci a apríli, samčie jahňady sú červenohnedé. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Nottingham.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: stredne veľké, ukryté v bordových pančuškách. Jadrá sú veľké, dobre vypĺňajú škrupinku. Chuťovo sa podobajú na divú liesku, sú aromatické, sladkasté, s drevitými tónmi.

DOZRIEVANIE: skoré, začiatkom septembra.

VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

STANOVIŠTE: slnečné, ale aj polotieň, ale v ňom je úroda nižšia. Vyžaduje úrodné, teplé, dostatočne vlhké pôdy, najlepšie hlinitopiesočnaté až hlinité s dostatkom vápniku, v horších pôdach sú výnosy aj kvalita nižšie. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí. Nevhodné sú mrazové kotliny.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

PÔVOD: Fínsko, Lepaa, vyšľachtený začiatkom 20. storočia na Hinnonmäki pokusnej stanici. Synonymá a cudzie názvy: Hinnonmäen vihreä, Hankkijas Delikatess, Hinnonmäki Grön, Hinnonmäki grün, Hinnonmäki Green, Hinnonmaki Green.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, kompaktný, s jednoducho otŕnenými výhonmi.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne skoro až stredne skoro, kratšie (asi 9 dní).

PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká (priemerne 0,93 kg/ker v 5. roku od výsadby).

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 2,02-3,33 g), oválne až podlhovasté. Šupka je zelená až žltozelená v plnej zrelosti, hladká, pevná, málo náchylná na praskanie. Dužina je šťavnatá. Chuť je osviežujúca, sladkokyslá (cukornatosť je priemerne 16,6 °Brix),

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. dekáde júla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na zaváranie, výrobu želé či džemov.

STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve, stredne v kvete kvôli skoršiemu času kvitnutia. Je vysoko odolný voči americkej múčnatke egreša (Podosphaera leucotricha, predtým Sphaerotheca mors uvae). Vysoko odolná voči praskaniu plodov.

PÔVOD: Francúzsko, v Oullins pri Lyone ju vo svojej škôlke ako náhodný semenáč vzpierajúci sa zaštepeniu objavil v roku 1822 M. Jaboulay. Nazýva sa aj Jaboulay alebo Oliva či Ramon Oliva.

RAST: stredne bujný až veľmi bujný (aj na mahalebke), vytvára mohutnú, pritom však riedku korunu, rozložitú, neusporiadanú, konáre sú vodorovne rozložené, neskôr ovisnú. Kvôli tvaru koruny sa veľmi nehodí do stromoradí a alejí.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, má alely S6S9. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Karešova, Kaštánka, Rýchlica nemecká, Hedelfingenská, Büttnerova, Kassinova raná, Srdcovka preúrodná.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká, nepravidelná, závislá na ročníku. Typicky

vyholuje a plodí na konci konárov. 
PLODY: veľké (priemerne 6 g), tuposrdcovitého alebo guľatého tvaru, šupka veľmi lesklá, tmavočervenej farby. Dužina je v skorej zrelosti tuhšia, neskôr mäkká (polochrupka), červená, popretkávaná bledými žilkami, veľmi šťavnatá s červenou, bledo farbiacou šťavou. Chuť výborná, sladkokyslá až sladká, príjemne vínovastá, stredne aromatická. Kôstka je veľká, stredne dobre oddeliteľná od dužiny. Je to asi najskoršia veľkoplodá odroda zo starých odrôd čerešní.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2.-3. čerešňovom týždni, zároveň s Karešovou a Kaštánkou, teda podľa lokality niekedy v 1. polovici júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá. Na prepravu a krátkodobé skladovanie ju treba obrať ešte pred plnou zrelosťou, keď sa ešte toľko neotlačuje.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na kompóty a ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej v teplých aj stredne teplých oblastiach, na pôdu nie je náročná.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov. Je málo náchylná na moniliózu, ale vo vyšších polohách ňou trpí viac.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro. V prítomnosti ďalších odrôd kvitnúcich zároveň sa zvýši úroda. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Haganta, Herman, President.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 60 g), elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod osrienením purpurovo fialová, na slnečnej strane intenzívnejšia. Dužina je žltozelená, mäkká až stredne tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je kyslo sladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, dobre aromatická, dobrá až výborná. Kôstka sa stredne dobre oddeľuje od dužiny, niekedy môže dužina na jej rebrách ostávať.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, 42 dní pred Bystrickou, teda v 2. polovici júla, treba zbierať postupnou prebierkou najzrelšie plody.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, sušenie či pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište a pôdu. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne tolerantná voči šarke (prejavuje sa na listoch a vo veľmi malej miere na plodoch) a stredne až silne odolná voči ostatným chorobám.

PÔVOD: Rumunsko, nájdená na zač. 20. stor. ako náhodný semenáč.

RAST: stredne silný rast, koruna pyramidálna alebo vysoko guľovitá, vetvy nepravidelné a dosť krehké.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda. Vhodné opeľovače: Stanley, Vlaška, Althanova ringlota, Anna Späth.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká.

PLODY: stredne veľké, oválne, šupka tmavofialovomodrá až modročierna s jemným osrienením. Dužina je zelenožltá až žltá, stredne šťavnatá, s harmonickou, veľmi dobrou, sladko-kyselkavou chuťou, veľmi podobnou chuti Bystrickej; veľmi dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: v 1.-2. polovici septembra, v závislosti od lokality.

VYUŽITIE: lahodné plody majú univerzálne použitie.

STANOVIŠTE: odrode vyhovujú teplejšie polohy a pôdy dostatočne zásobené vlahou.

ODOLNOSŤ: stromy sú v dreve odolné voči mrazu a v dobe kvetu dobre odolávajú neskorým jarným mrazom. Ja viac tolerantná voči šarke ako Bystrická a je stredne odolná voči hubovým chorobám, náchylnejšia len na moniliózu.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, všimol si ju George Dummer, pracovník v ovocnom sade, ktorý ju vypestoval v r. 1949 ako semenáč Worcesterskej parmény, ktorá bola pravdepodobne opelená Bathským. Neskôr si ju všimol škôlkar Jack Matthews v Thurstone pri Bury St. Edmunds a začal ju množiť od roku 1960 a od roku 1962 s jej súčasným menom Discovery. 

RAST: stredne bujný, neskôr slabší, vytvára stredne veľké, hustejšie, široko pyramidálne, neskôr guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, Golden Delicious, James Grieve, Mio, Parména zlatá zimná, Quinte, Spartan.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, s prebierkou pravidelná.

PLODY: stredne veľké až menšie (priemerne 95-125 g), plocho guľovité, súmerné. Šupka je stredne hrubá, hladká, lesklá, krémovožltá, s rozmytým a pruhovaným červeným líčkom aj na 3/4 plodu. Dužina je biela, pod šupkou ružovejúca, krehká, stredne až viac šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, aromatická, sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: zber v 1.-2. dekáde augusta, počas 10-14 dní, konzumne dozrieva hneď, vydrží uskladnená v chlade 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na pečenie či výrobu jablkového pyré.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silnejším vetrom, ale neuzavreté. Preferuje hlboké, výživné, primerane vlhké pôdy, ale toleruje širšiu škálu pôd, ak nie sú príliš suché alebo naopak mokré, ílovité. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých, prípadne do chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke, je náchylnejšia na rakovinu v ťažkej, ílovitej pôde.

PÔVOD: zrejme Nový Zéland, New Zealand Institute for Plant and Food Research, uvedená na trh v roku 2006, odroda druhu aktinídia lahodná (Actinidia deliciosa , niekedy uvádzaná ako Actinidia chinensis var. deliciosa)

 
RAST: bujný, dorastá do 4-6 m, lianovité ovíjavé výhony sú plstnaté, listy veľké, srdcovité, stredne zelené s červeným špicom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, resp. bez prítomnosti samčej rastliny na opelenie tvorí menšie partenokarpické plody. Na dosiahnutie vysokej úrody väčších plodov odporúčame vysádzať so samčou odrodou Tomuri. Kvitne bielymi kvetmi počas júna.

 
PLODNOSŤ: skorá (2-5 rokov po výsadbe), bez prítomnosti opeľovača stredná s menšími, bezsemennými plodmi, v prítomnosti opeľovača vysoká s väčšími, semennými plodmi.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 40-50 g), plstnaté, hnedasté. Dužina je zelená, osviežujúco sladkokyslá, veľmi chutná. Obsahuje veľa vitamínu C. 

 
DOZRIEVANIE: zber od októbra do začiatku novembra, najneskôr po prvom slabšom mraze, keď opadnú listy. Konzumne dozrieva postupne, pri uskladnení v chlade vie vydržať až do marca.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy či džúsy apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná do minimálne -15 °C, zrejme až do -24 °C , listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: Poľsko, Grabownica Starzeńska, škôlka Korfanty, vyšľachtil Paweł Korfanty, nová odroda z neznámeho kríženia. 

RAST: bujný, vzpriamený, štíhly. Dorastá do výšky 1,5 m a šírky asi 1 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, pre zabezpečenie úrody treba pri výsadbe kombinovať viac odrôd zemolezu. Vhodné opeľovače: Maxines Opus PBR, Honeybee, Wojtek.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne viac než 2,2 g), široko vretenovitého tvaru so špičkou. Šupka je pevná, stredne hrubá, tmavomodrá so svetlým osrienením. Dužina je šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, aromatická.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne na prelome mája a júna. Plody dozrievajú rovnomerne a neopadávajú. Dobre sa oberajú strojovo. Dlho vydržia uskladnené v chlade (pri 0-1 °C okolo 2 týždňov).

VYUŽITIE: kríky na nižší živý plot do záhrad, ale aj do sadov. Plody sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie na džúsy, džemy, sirupy, likéry, vína, smoothie, kompóty, na pečenie a mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou pôdou, kríky pestujeme nezatrávnené a zamulčované v bobuľovom záhone. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete, málo náchylný na choroby. Proti vtákom odporúčame zakrývať skôr netkanou textíliou, aby sa vtáky nezamotali do siete.

PÔVOD: USA, Arkansas Agricultural Experiment Station, University of Arkansas, vyšľachtili ju John Reuben Clark a James Norman Moore ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Arkansas 1258 x Arkansas 1672 - v r. 1981 prebehlo kríženie, v r. 1984 selekcia.

RAST: stredne bujný, poliehavý. Listy sú veľké, tmavozelené, málo až stredne vykrajované. Výhony veľmi dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: vysoká (25-29 t/ha v plnej plodnosti).

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 150-250 g), kónické, niekedy krídlaté. Bobule sú veľké (priemerne 4,5-5,5 g), oválne. Šupka je červenomodrá, v plnej zrelosti modrá, stredne hrubá, k dužine priľnavá. Dužina je stredne tuhá. Chuť je sladká, jemne muškátová, veľmi dobrá.  Cukornatosť je 19,8 %. Spadá do kategórie bezsemennosti III-IV, ide o stenospermokarpický typ bezsemennosti, bobule obsahujú malé, mäkké rudimenty, ktoré nie sú patrné počas jedenia.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, na prelome augusta a septembra (5 dní po Venus). Pri daždi počas dozrievania nepraskajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, prípadne na výrobu hrozienok, vína, kompótov, sirupov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, dostatočne vlhká, úrodná, ale priepustná pôda. Je vhodný do teplých až stredne teplých či chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je v rámci medzidruhových krížencov stredne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy do asi -23 °C (mrazuodolnejší než Einset Seedless, Vanessa Seedless, Venus či Saturn, ale menej než Mars či Reliance). Je stredne odolný voči čiernej hnilobe viniča (Guignardia bidwellii), antraknóze (Elsinoe ampelina) a múčnatke (Uncinula necator), ale je náchylný na perenospóru (Plasmopara viticola).

PÔVOD: neznámy, pôvodnú odrodu Isabella pochádzajúcu z USA vyšľachtil v 19. storočí W. R. Prince ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera Meslier Petit x Vitis labrusca. Synonymá: Japonec.

RAST: bujný. Drevo je hnedasté s jemným ochlpením. Listy sú veľké, päťlaločné, zo spodnej strany svetlo plstnaté, čo je typický odrodový znak.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: skorá (2-3 roky po výsadbe), vysoká, pravidelná. 

PLODY: strapce sú veľké, čiastočne rozvetvené, stredne husté až redšie. Bobule sú veľké až veľmi veľké (priemerne 10-20 mm), guľaté. Šupka je tmavomodrá, so silnejším osrienením, tuhšia, ide stiahnuť z dužiny. Dužina je kompaktná, tuhšia. Chuť je sladká, aromatická s typickou intenzívnou vôňou Vitis labrusca.  

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. polovici augusta. Strapce dobre znášajú prepravu.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu muštov, džemov, sirupov či špecificky voňavých vín na šupkách.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, najlepšie dostatočne priepustnou pôdou, ale vie sa prispôsobiť širokej škále pôd, nemá rád len zamokrenú a chudobnú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy asi do -25 °C. Vyššie odolný voči bežným hubovým chorobám.

PÔVOD: Anglicko, Sittingbourne, vyšľachtil ju pán Gascoyne, na trh bola uvedená v roku 1871.

RAST: bujný rast, neskôr miernejší, vytvára široko rozložité koruny, plochejšie až previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Admirál, Ananásová reneta, Banánové zimné, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Cár Alexander, Coxova reneta, Discovery, Gdanský hranáč, Golden Delicous, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, James Grieve, Jonagold, Kidd's Orange Red, Matkino, Ontario, Parména šarlátová, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Spartan, Wealthy, Zuccalmagliova reneta.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredná až nižšia, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké plody (priemerne 170 g, maximálne až 400 g), šupka hladká, suchá, neskôr polomastná až mastná, základná farba svetlozelená neskôr žltozelená, krycia farba jemne červená s prechodom do výrazného červeného líčka, lenticely veľmi početné a výrazné, ohraničené červenou farbou. Dužina biela, mierne zelenkastá, od šupky niekedy mierne ružovkastá, krehká, v optimálnej zrelosti šťavnatá, neskôr suchšia. Chuť veľmi dobrá, plná, sladká, mierne kyselkavá, korenisto aromatická.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, plody dobre držia na stromoch, sú vhodné na konzum v mesiaci október, vydržia do decembra aj dlhšie.

VYUŽITIE: plody sú vhodné najmä ako stolové ovocie, ale aj na sušenie, mušty, na vzduchu len málo hnednú. Horšie sa skladujú (pri nízkej teplote dužina hnedne).

STANOVIŠTE: vyžaduje primerane vlhké pôdy, dobre znáša aj vyššie polohy s úrodnejšou pôdou, nemá rada uzatvorené polohy.

ODOLNOSŤ: odroda je dobre odolná voči mrazu, stredne odolná proti múčnatke. V príliš vlhkom prostredí je náchylná na chrastavitosť a moniliózu.

PÔVOD: Bielokarpatská krajová odroda.

RAST: mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade soliterneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 5-7 rokov), úrodnosť bohatá (dospelý strom plodí až 300-1200 kg plodov).

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, jabĺčkového tvaru, v čase zrelosti prevažne červené. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. .

DOZRIEVANIE: koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality.

VYUŽITIE: plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie).

STANOVIŠTE: teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Dobre adaptovaná na bielokarpatské miestne klimatické pomery.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Nemecko, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg im Breisgau, vyšľachtil ho Norbert Becker ako kríženca odrôd Merzling x Geisenheim 6493 v roku 1975. Je to medzidruhový kríženec obsahujúci gény z druhov Vitis vinifera, Vitis amurensis, Vitis lincecumii a Vitis rupestris.  Synonymá: Freiburg 240-75, FR 240-75. 

RAST: je bujný, na výživných pôdach veľmi bujný, menej vzpriamený. Hustota listovej steny vysoká, rast zálistkov je veľmi intenzívny. Raší skoro. Listy sú veľké až veľmi veľké, trojlaločné, so stredne hlbokými vykrajovaním v hornej časti listu a mohutnou, jasne zelenou čepeľou. Optimálny je rez na dlhý plochý ťažeň a rovnomerné rozmiestnenie letorastov na drátenke, zahusťujúce letorasty sa odstraňujú zalomením a v zóne strapcov sa odstraňujú listy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro, ale je dobre mrazuodolný v kvete.

PLODNOSŤ: primeraná, nevyžaduje prebierku strapcov. Pre vysokokvalitné prívlastkové vína sa pestuje na zaťaženie 4-6 očiek na m2. Pri pestovaní pre akostné, kabinetné vína či vína neskorého zberu sa odporúča zaťaženie 6-8 očiek na m2.

PLODY: strapce sú stredne veľké, dlhé, v základe rozvetvené, kužeľovité, stredne husté až husté. Bobule sú stredne veľké, mierne oválne, zelenožlté, v plnej zrelosti zlatožlté. Chuť sa vyznačuje silnou muškátovou vôňou a vysokou cukornatosťou až 25-28 °NM.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré až skoré, v 2. pol. augusta až v 1. pol. septembra.

VYUŽITIE: na výrobu burčiaku, mladých vín, ale aj akostných, kabinetných, prívlastkových vín či vín neskorého zberu. Vína majú intenzívnu, ovocno-kvetovú vôňu, v určitom stupni zrelosti s jemným muškátovým tónom, osviežujúcu chuť a kyselinku.

STANOVIŠTE: slnečné, najmä svahovité a vzdušné lokality. Najvhodnejšia je hlinitopiesočnatá a piesočnatohlinitá pôda, nevhodné sú suché pôdy, ktoré negatívne ovplyvňujú vôňu, ale aj príliš výživné a vlhké pôdy, kde rastie príliš bujne. Je vhodný do všetkých, aj okrajových polôh pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch. Je veľmi dobre odolný voči plesni révovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a múčnatke viniča (Erysiphe necator), dobre voči botrytíde (Botrytis cinerea). V ročníkoch s teplou a suchou jeseňou bývajú napadnuté ušľachtilou formou botrytídy (noble rot). Dá sa pestovať ekologicky bez ochrany proti hubovým chorobám alebo len s minimálnou. Listy bývajú napádané listovou formou fyloxéry viničovej (Viteus vitifoliae). Je odolný voči spŕchaniu kvetov a abiotickému vädnutiu strapcov.

PÔVOD: Nemecko, Mecklenburg, zrejme okolo roku 1882. Synonymá: Mecklenburger Kantapfel.

RAST: bujný, zdravý, vytvára veľké koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia Aderslebenský kalvil, Batul, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Jadernička moravská, James Grieve, Kožená reneta jesenná, Kožená reneta zimná, Krasokvet žltý, Lebelovo, Malinové jesenné, Sikulské, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Viliamovo, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, guľaté až plocho guľovité, výrazne rebrovité. Šupka je dosť tuhá, hladká, lesklá, mastná, zelenavožltá, takmer po celom povrchu prekrytá karmínovou červeňou, osrienená s modrým nádychom, s početnými bodkami, vonia. Dužina je jemná, kyprá, žltobiela. Chuť je sladkokyslá až kyslejšia s príjemnou malinovo korenistou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára. Pri skladovaní nevädne.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj na muštovanie, výrobu ružovo zafarbených výživ, pečenie, sušenie apod.

STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na polohu a pôdu, ale uprednostňuje vlhkejšie, výživné pôdy. Znesie dokonca aj krátkodobé opakované zaplavenie pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Nezvykne trpieť chorobami, len v uzavretých polohách môže trpieť chrastavitosťou.

PÔVOD: Poľsko, vyšľachtená v roku 1972 v Inštitúte záhradníctva a kvetinárstva v Skierniewiciach z voľného opelenia genotypu 622485/CIRI 5t77, registrovaná v r. 1994.

RAST: bujný, vytvára guľovité, zvyčajne pravidelné koruny s konármi vyrastajúcimi pod tupým uhlom.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro veľkým množstvom veľkých ružových kvetov.

PLODNOSŤ: skorá (v 2.-3. roku po výsadbe), vysoká, vyžaduje prebierku.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 90-160 g, po prebierke až 200-300 g), oválne. Šupka je mierne plstnatá, tmavožltá, z 30-50 % pokrytá intenzívne červeným, rozmytým či bodkovaným líčkom. Dužina je stredne tuhá, krémovožltá, v okolí kôstky mierne červenajúca, veľmi šťavnatá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je sladkokyslá až sladká, aromatická.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici augusta, 10-15 dní po odrode Redhaven.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné využitie na kompóty, džemy, výživy, džúsy, destiláty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Pôdu vyžaduje dobre zásobenú vlahou aj živinami. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch (podobne či viac než Redhaven, podobne ako Harco, menej než Reliance), stredne tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans) a ďalším chorobám.

PÔVOD: stará odroda, zrejme z obce Solivar, ktorá je dnes súčasťou Prešova, bola šírená už pred rokom 1880, má aj ďalšie názvy: Solnohradské ušľachtilé, Borka či Šovari

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredný. Vytvára stredne veľké, zahustenejšie, rozložité koruny. Je dlhoveká, ale vo vyššom veku potrebuje pri slabnúcom raste zmladenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a relatívne krátko, je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: Parména zlatá zimná, Landsberská reneta, Ontário.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, vysoká, pri dobrom reze pravidelná a rovnomerne rozložená po celej korune. Plodí na kratších plodonosných konárikoch.

 
PLODY: stredné až veľké (160 až 320 g), variabilného tvaru, mierne kužeľovité, ku kalichu sa zbiehajú, najširšie sú uprostred. Šupka lesklá, mastná, veľmi hrubá a hladká. Zelenožltá až žltá farba plodu je prekrytá červenkastým pruhovaným líčkom. Dužina je takmer biela, niekedy pod šupkou ružovkastá, inokedy zelenkastá, veľmi šťavnatá, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je sladká s miernou kyselosťou, jemne korenistá, takmer bez arómy, dobrá.

 
DOZRIEVANIE: Zbiera sa v októbri, konzumnú zrelosť dosahuje v novembri, vydrží do marca, potom rýchlo múčnatie, z teplejších polôh pri skladovaní aj trpí pehovitosťou. Dobre znáša prepravu, neotlačuje sa.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na muštovanie, kuchynské využitie či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné. Je menej náročná na kvalitu pôdy, ale najlepšie sa jej darí v hlbších a vlhkejších pôdach. V suchých pôdach môže trpieť červivosťou. Je vhodná aj do vyšších polôh, ale treba sa vyhnúť uzavretým polohám, kde by trpela chrastavitosťou.

 
ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuvzdorná v dreve aj kvetoch, stredne až silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti. Je náchylná aj na hnitie jadrovníka a červivosť v suchých polohách.

PÔVOD: ČR, Kostelec u Heřmanova Městce, ako náhodný semenáč ju našiel učiteľ a pomológ Karel Hájek okolo r. 1885.

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr až slabší, koruna je guľovitá, rozložitá, hustá, neskôr previsnutá. Vyžaduje častejšie preriedenie a zmladzovanie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Golden delicious, James Grieve, Oldenburgovo, Ontário, Watervlietské mramorované. Neopeľuje sa s Parménou zlatou zimnou.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité, plocho zhranatelé, nesúmerné. Šupka je suchá, kožená, drsná, slamovožltá s oranžovým pruhovaným líčkom, hrdzavá. Je to tzv. kožovka. Dužina je biela až žltkastá, na vzduchu málo hnedne, je krehká, v optimálnej zrelosti šťavnatá, neskôr suchšia. Chuť je výborná, sladkokyslá, s aromatickou muškátovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, dozrieva v polovici novembra, vydrží do februára až marca.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na muštovanie. Dobre znáša prepravu, neotláča sa. Vyžaduje vyššiu vlhkosť ovzdušia pri skladovaní, inak vädne. Vädnú aj predčasne otrhané plody.

STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou, dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. V suchých, ale aj ťažkých pôdach sú plody len malé a nevyvinuté. Najvhodnejšia je do stredne teplých, chránených oblastí, znesie aj vyššie chránené polohy s kvalitnou pôdou.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Silne odolná voči chrastavitosti a málo náchylná voči monilióze, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej odolná voči rakovine v ťažkej, mokrej, studenej pôde.

PÔVOD: Nemecko, Müncheberg, vyšľachtil ho Oswald Macherauch ako krížením odrody Goldkugel s druhom Ribes (ex. Grossularia) divaricata a následným spätným krížením s odrodou Gelbe Riesen. Na trh ju v r. 1953 uviedla ovocná škôlka v Groß-Mimelage.

RAST: je silný, značne sa rozvetvuje, vytvára stredne veľké, vysokoguľovité, riedke kry s výškou okolo 1,2 m, prevažne s riedkymi, sklonenými, jednoduchými, zriedkavo dvojdielnymi tŕňmi. Listy sú stredne veľké až menšie, tmavozelené, jemnejšie zubaté. Raší stredne skoro. Vysádzame vo vzdialenosti 1,2-1,5 m v rade do zamulčovaného záhonu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká v dobrých podmienkach (priemerne 5,2 kg v 4. roku po výsadbe), pravidelná. 

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 5,7 g, 22,6 mm x 18,4 mm), stredne veľkostne vyrovnané, elipsovité, nie úplne pravidelné, často po dvoch spolu, na veľmi tenkej a veľmi dlhej stopke. Šupka nie je veľmi hrubá, úplne hladká, výrazne šedobiela, osrienená. Dužina je svetlozelená až svetložltozelená, semená dosť presvitajú, je jemná a šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, výrazná, aromatická. Má stredný obsah kyselín. 

DOZRIEVANIE: stredne skoré až stredne neskoré, nerovnomerné, okolo polovice júla.

VYUŽITIE: kríky vhodné do menších aj väčších záhrad či plantáží, vhodné ako nízky nepriestupný živý plod, plody najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, ale aj na džemy či želé.

STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors-uvae). Niekedy ju napadajú húsenice piliarky ríbezľovej (Nematus ribesii)