Nenašli sa žiadne produkty
Použite menej filtrov alebo odstráňte všetky
PÔVOD: USA, semenáč odrody Halehaven.
RAST: bujný rast, vytvára stredne husté, polovzpriamené až rozložité koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro a trvá stredne dlho.
PLODNOSŤ: skorá, stredná, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné, s výrazným švom. Šupka je stredne pevná, stredne silno prilieha k dužine, je stredne silne plstnatá. Základná farba je žltá až žltooranžová, na slnečnej strane prekrytá červeným líčkom, pruhovaná. Dužina je žltooranžová, mäkká až stredne tuhá, nevláknitá, sladká až sladkokyselkavá, šťavnatá, jemne korenistá, veľmi dobrá. Horšie sa oddeľuje od kôstky. Náchylnosť k praskaniu kôstky je nízka až stredná. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.
DOZRIEVANIE: Skorá odroda, dozrieva v 2. pol. júla - 14 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi málo.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. Je dobre skladovateľná a vhodná na prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné a teplé, úrodné pôdy v chránených, teplých polohách.
ODOLNOSŤ: Menej odolná voči mrazu v dreve aj kvetných pukoch, najmä ak dôjde k rýchlemu striedaniu vyšších a nižších teplôt. Je síce náchylná na glejotok, ale málo náchylná na bakteriálnu škvrnitosť listov (Xanthomonas arboricola pv. pruni). Voči kučeravosti listov (Taphrina deformans) je stredne tolerantná.
PÔVOD: Je považovaný za „kráľa lesov“ mierneho klimatického pásma Európy. Tento dominantný strom veľkých rozmerov vytvára predovšetkým bukové porasty bez podrastu, hoci sa vyskytuje aj v zmiešaných lesoch.
RAST: bujný až stredne bujný, je to mohutný strom, dorastá približne do výšky 35 m (v optimálnych podmienkach až 50 m). Vytvára husto vetvenú, vajcovitú až guľovitú korunu. Kmeň je rovný, so svetlosivou hladkou kôrou. Dlhoveký strom - dožíva sa 200 až 400 rokov.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý - samčie a samičie kvety sú oddelené, ale vyskytujú sa na tom istom jedincovi. Kvitne od apríla do mája.
PLODNOSŤ: je neskorá, samostatne stojace stromy vstupujú do plodnosti v 30-40 rokoch, v zápoji lesa až niekedy po 60. roku života. Buk neplodí každoročne rovnako, ale vykazuje tzv. semenné roky v intervale približne 2–8 rokov. Úroda v semenných rokoch môže byť až 1500–4000 semien na m2, v rokoch s nižšou produkciou aj len 16-17 % z tohto množstva. Úrodnosť je výrazne ovplyvnená klimatickými podmienkami (teplé a suché leto podporuje tvorbu kvetných púčikov).
PLODY: hnedé, lesklé, trojboké nažky = bukvice (priemerne 1,5–2,0 cm, 0,2–0,3 g) uložené v ostnatých čiaškach. Dužina je olejnatá, škrobovitá, pripomínajúca jadro orechov. Chuť je oriešková, jemne sladkastá a jemne horkastá kvôli trieslovinám. Surové bukvice obsahujú mierne toxickú látku fagín, po tepelnej úprave sa toxicita výrazne znižuje.
DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Plody dozrievajú približne 5–6 mesiacov po odkvitnutí.
VYUŽITIE: Často sa vysádza ako solitérna drevina v parkoch a stromoradiach. Má významnú ekologickú hodnotu. Druh je veľmi vhodný na tvarovanie a do živých plotov. Kvôli využitiu dreva je to jedna z hospodársky najvýznamnejších listnatých drevín Európy. Kulinárne využitie: mladé listy tesne po rozvinutí sú jedlé, vhodné ako súčasť šalátov. Majú veľmi jemnú, kyslastú chuť. Tepelne upravené, teda najmä pražené, bukvice sú jedlé. Majú príjemnú sladkastú chuť, sú však malé a náročnejšie na spracovanie. Semená možno sušiť a mlieť na prášok, ktorý sa používa ako prídavok k obilným múkam pri výrobe chleba, koláčov a iných pekárenských výrobkov. Sú tiež bohaté na olej - obsahujú približne 17–20 % jedlého oleja, ktorý je stabilný a nežltne. Tento olej je svojou jemnosťou prirovnávaný k olivovému oleju. Používa sa ako olej do šalátov aj na tepelné spracovanie potravín. Technické využitie: drevo je pleťovo ružovej až naružovelo hnedej farby, bez výrazne vyvinutého pravého jadra, tvrdé, ťažké. Na vonkajšie použitie je nevhodné. Využíva sa najmä na výrobu ohýbaného nábytku, ďalej na dyhy, preglejky a parkety. V stredoveku sa používalo aj na výrobu dreveného uhlia.
STANOVIŠTE: slnečné, ale dobre znáša aj zatienenie, po tise a jedli najlepšie z európskych drevín. Je vhodný pre ľahké, stredne ťažké aj ťažké pôdy, pričom uprednostňuje dobre priepustné, mierne vlhké pôdy. Z hľadiska pôdnej reakcie toleruje mierne kyslé, neutrálne aj mierne zásadité pôdy a je schopný rásť aj na silne kyslých i silne alkalických pôdach. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.
ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorný v dreve približne do -25 °C. Kvety sú citlivé na neskoré jarné mrazy. Je veľmi dobre tieňuvzdorný. Je odolný voči silnému vetru, avšak neznáša prímorské podmienky. Znáša dobre aj znečistené ovzdušie, čo ho predurčuje na použitie v mestskom a prímestskom prostredí. Je relatívne dobre odolný voči škodcom a chorobám. Napáda ho červec bukový (Cryptococcus fagisuga) hubové patogény rodu Armillaria spp. spôsobujúce hnilobu koreňov či rakovina kôry spôsobená ražovkou (Neonectria ditissima).
PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda, známa zrejme už pred 17. storočím. V 18. storočí sa rozšírila z Francúzska ako Beurré gris. Je známa aj ako Šedivka, Škaredka, Smolnica.
RAST: bujný, vytvára široko rozložité, vznosné koruny. Listy sú tmavozelené, miskovito prehnuté.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka,Esperenova bergamotka, Hardyho maslovka, Madame Verté, Parížanka.
PLODNOSŤ: neskoršia (po 10. roku po výsadbe), vysoká až po 15. roku, pravidelná.
PLODY: malé, kužeľovité až baňaté, nesúmerné. Šupka je hrubá, kožovitá, žltozelená až hrdzavá, pokrytá šedobielymi lenticelami, niekedy s červenkastým líčkom. Dužina je matne biela, pod šupkou zelenkastá, maslovitá, šťavnatá, v okolí jaderníka mierne zrnitá. Chuť je sladkokyslá, korenistá, aromatická po živici, veľmi príjemná, delikátna.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, konzumne dozrieva po pár dňoch, vdrží asi 2 týždne po zbere.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu džemov, kompótov a destilátov, ale aj na pečenie, sušenie a muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, odroda nenáročná na klímu a kvalitu pôdy, hoci preferuje hlboké a výživné, darí sa jej i vo vyšších polohách. Iba vo veľmi ílovitých pôdach plody praskajú. Je vhodná do stromoradí, alejí, sadov.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, ale náchylnejšia na daždivé počasie počas kvetu. Odolná voči chorobám a škodcom.
PÔVOD: takmer celá Európa po Ural a Kaukaz. Na Slovensku rozšírený najmä v nížinách (tvrdé lužné lesy) a pahorkatinách, vyššie len vtrúsene v porastoch iných drevín.
RAST: pomalý, dorastá výšky 30-50 m a šírky 30 m. Kmeň je v mladosti zakrivený, neskôr vzpriamený, v zápoji rovný, koruna je nepravidelná, hustá, široká. Borka je olivovohnedá, najskôr hladká, potom popraskaná a hrubá až do 10 cm. Listy sú stopkaté, čepeľ podlhovasto až obrátene vajcovitá, na báze s výraznými uškami, pravidelne perovito laločnatá so 6–8 tupými lalokmi. Koreňový systém je kolovitý a veľmi hlboký. Majestátny, dlhoveký strom, dožíva sa 500, výnimočne aj 1000 rokov.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, cudzoopelivý, kvitne v máji, ľahko ho opelia aj iné druhy dubov.
PLODNOSŤ: neskorá, po asi 70-100 rokoch. Veľmi variabilná v závislosti od genetických predispozícií semenáčov a od počasia. Vyššia je v prípade suchého, chladného počasia počas kvitnutia a suchšieho leta.
PLODY: žalude sú usporiadané po 2–5, sú stopkaté, čiašky sú miskovité až pologuľovité. Žalude sú podlhovasto elipsoidné, 15–30 mm dlhé, nezrelé často po dĺžke nevýrazne pruhované.
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.
VYUŽITIE: okrem toho, že je významnou lesnou drevinou, je vhodný aj ako okrasná drevina do parkov, alejí, medzí, veľkých záhrad, ako solitér či v skupinke vo voľnej krajine. Plody sú významným zdrojom potravy pre zver a vtáctvo, dajú sa použiť aj na kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Včely zbierajú jeho peľ, hoci je pre ne menej výživný. Kulinárne využitie: Je významným tvorcom medovice, teda včelárskou drevinou. Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je tvrdé, veľmi kvalitné a vodeodolné, používa sa v stavebníctve, stolárstve, na výrobu sudov. Z dubienok, teda hálok hmyzu na listoch, sa dajú získať taníny a farbivo využiteľné ako atrament.
STANOVIŠTE: slnečné, ale znáša aj mierne zatienenie. Je to druh so širokou ekologickou amplitúdou, znáša kontinentálnu aj oceánickú klímu. Najlepšie sa mu darí na hlbokých pôdach, znáša však aj chudobnejšie.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, citlivejšie sú kvety na neskoré mrazy. Staršie stromy sú dobre odolné voči suchu. Je silne vetruodolný, dobre znáša znečistenie ovzdušia či zasolenie pôdy posypovou soľou.
PÔVOD: západná, stredná a juhovýchodná Európa, na severe po južnú Škandináviu, na juhu po Sicíliu, na východe po rieku Dnestr. Izolované lokality sú na Kryme a na Kaukaze. V ČR a SR je veľmi rozšírený, najmä v pahorkatinách a hornatinách do 700 m n. m.
RAST: pomalý. Je to opadavý, mohutný strom dorastajúci do výšky 20–40 m a šírky až 25 m s rovným kmeňom a širokou korunou, je veľmi dlhoveký, dožíva sa okolo 500 rokov, niekedy aj viac. Borka je v mladosti sivozelená, hladká, neskôr popukaná, sivočierna. Listy sú stopkaté, stopky sú dlhé 12–15 mm. Listová čepeľ je široko obrátene vajcovitá, na báze klinovitá, zriedkavo zaokrúhlená alebo plytko srdcovitá, perovito laločnatá.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý s rôznopohlavnými kvetmi, vetrom opelivý, prevažne cudzoopelivý. Kvitne protandricky, teda samčie kvety jedného stromu rozkvitajú skôr než väčšina samičích kvetov.
PLODNOSŤ: neskorá (medzi asi 20-40, či až 100 rokmi v zápoji), striedavá, so silnými semennými rokmi, ktorých frekvencia je podmienená konkrétnou lokalitou.
PLODY: žalude podlhovastého tvaru (15–25 mm × 8–14 mm), s plochými alebo len mierne vypuklými čiaškami s nezrastenými šupinami, vajcovito kopijovitými, drobnými, jemne chlpatými, plody vyrastajú v pazuchách listov po 1–5 a buď sedia alebo sú na krátkych stopkách do 1,5 mm.
DOZRIEVANIE: od septembra do októbra.
VYUŽITIE: okrem toho, že je významnou lesnou drevinou, je vhodný aj ako okrasná solitérna drevina v parkoch, veľkých záhradách, pastvinách a voľnej krajine, ale aj v alejách či vetrolamoch. Zohráva významnú ekologickú rolu, keďže je naň naviazaných mnoho druhov hmyzu a jeho žalude sú zdrojom potravy pre množstvo živočíchov a jeho riedka koruna umožňuje prenikanie dostatku svetla a podporuje tak pestrý podrast. Žalude sa dajú využiť aj pre kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Jeho peľ zbierajú včely medonosné, hoci je menej výživný. Kulinárne využitie: Je významným producentom medovice, teda včelárskou drevinou. Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: pevné, veľmi kvalitné, trvanlivé drevo sa používa v stavebníctve, výrobe nábytku a sudov, keďže dobre znáša kontakt s tekutinami, a je odolné voči hubám a hmyzu. Pri výmladkovom hospodárení je významným zdrojom tvrdého palivového dreva a drevného uhlia. Dubienky, teda guľovité hálky hmyzu, ktorý iniciuje ich vznik na listoch, sa dajú využiť na získanie tanínov aj farbiva použiteľného ako atrament.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyskytuje sa na rôznych geologických podložiach. Rastie aj na plytkých a minerálne chudobných pôdach. Vyhýba sa len oblastiam s viac kontinentálnou klímou.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -23,3 °C až -28,9 °C, kvôli neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu zvykne unikať neskorým jarným mrazom. Po zakorenení dobre odolný voči suchu, vetru a znečisteniu ovzdušia.
PÔVOD: Taliansko, kríženec odrôd Gialla di Firenze a Fertilia Morettini, vyšľachtil Alessandro Morettini v roku 1966.
RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý. Veľmi dobre rastie a dobre sa tvaruje .
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho až dlho.
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké guľovitého tvaru, súmerné. Šupka je tenká až stredne hrubá, slabo až stredne silne prilieha k dužine, je mierne až husto plstnatá, žltozelená, z väčšej časti prekrytá karmínovočerveným, rozmytým líčkom; dužina je žltá až oranžovo žltá, mäkká až stredne pevná, nevláknitá, aromatická, sladko kyselkavá , v plnej zrelosti dobre oddeliteľná od stredne veľkej kôstky. Náchylnosť na praskanie kôstky je nízka. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.
DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva okolo 25. júla, 15 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi slabo.
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum, ale aj na zaváranie.
STANOVIŠTE: stredne náročná na stanovište, vyžaduje slnečné miesto a výživné pôdy, vhodná je i do okrajových pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: v dreve i v kvetných pukoch vysoko odolná voči mrazu a stredne odolná voči kučeravosti, tolerantná voči šarke.
PÔVOD: Kanada, kríženec odrôd Cherry Red a (Jerseyland x May Flower).
RAST: slabší až stredne bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi skoro, dlho.
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná.
PLODY: malé až stredne veľké, guľovité, nesúmerné. Šupka je hrubá, husto plstnatá, slabo až stredne silno prilieha k dužine. Základná farba je zelenožltá, na viac než polovici plodu prekrytá tmavočerveným pruhovaným líčkom. Dužina je žltá, mäkká až stredne tuhá, vláknitá, kyslosladkej, stredne aromatickej, dobrej chuti. Kôstka je kruhovitá, stredne veľká až veľká, dužina je od nej stredne až slabo odlučiteľná. Náchylnosť na praskanie kôstky je stredná. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie za dažďa.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici júla, 22 dní pred odrodou Redhaven. Náchylnosť na predčasný opad plodov pred zberom nie je alebo len veľmi slabá.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých pestovateľských oblastiach pre broskyne.
ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná. Málo náchylná na bakteriálnu škvrnitosť kôstkovín (Xanthomonas arboricola pv. pruni), ale slabo tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).
PÔVOD: Severná Amerika, Spojené štáty americké od východného Texasu po južnú Georgiu.
RAST: rastie bujne, dorastá do výšky 15-20 m, šírky okolo 12 m. Má veľké dekoratívne chlpaté listy a veľmi nápadné biele až svetloružové kvety.
OPEĽOVACIE POMERY: má obojpohlavné kvety, je samoopelivá.
PLODNOSŤ: stredne skorá, začína vo veku 6-8 rokov a väčšie úrody produkuje od 10. roku života, striedavá, dobré úrody každé 2-3 roky. Len malé percento z kvetov vytvorí plody.
PLODY: valcovité tobolky (20-30 cm dlhá, 6-8 mm široká) svetlohnedej farby, ktorá puká dvoma chlopňami. Plody vyrastajú v metlinách na 20-40 mm dlhých stopkách. Semeno je dvojstranne blanito lemované, striebristo sivé. Semená sú zoskupené vo väčšom počte okolo stredného stĺpika.
DOZRIEVANIE: počas septembra.
VYUŽITIE: alejový a parkový strom, dekoratívny celoročne.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, živná, najlepšie vlhkejšia pôda v teplých nížinách a stredne teplých pahorkatinách, ale znesie aj sucho.
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná do -23 °C až -29 °C.
PÔVOD: pôvodná euroázijská drevina.
RAST: ker, ojedinele strom s nepravidelnou, širokou korunou, dorastajúci do výšky 4 - 6 m. Kôra je svetlosivá, staršie kmene pokrýva tmavosivá, plytko rozpukaná borka. Jednoduché, protistojné listy sú kopijovité až vajcovité, po okraji jemne pílkovité. Vrchná strana je matná, zelená.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji a júni. Zelenkavé / žltobiele obojpohlavné kvety sú zoskupené do vzpriamených vidlanov a sú opeľované hmyzom. Sú iba čiastočne samoopelivé.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: zelené, v zrelosti cyklaménovočervené štvorpuzdrové tobolky, tzv. “kvadrátky”, dlhé asi 1 - 1,5 cm, visiace na 2 -3 cm dlhej stopke. V každom puzdre je oranžový miešok, ktorý obsahuje jedovaté semená.
DOZRIEVANIE: dozrievajú koncom septembra a v októbri.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívny krík, najmä na jeseň v čase dozrievania plodov, vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov, parkov, či inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov či medzí. Semienka sú často konzumované vtákmi, najmä červienkami. Kvety sú nektárodajné, takže sa uplatní aj pri včelniciach. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevené uhlie využívané ako uhlík na kreslenie.
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, znesie i zatienenie. Vlhkejšie pôdy, ale znesie aj suchý polotieň pod stromami. Preferuje prirodzene lužné lesy, dubiny, bučiny, súčasť krovísk. Na Slovensku sa vyskytuje predovšetkým v nížinách a pahorkatinách do 700 m n.m.
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný, odolný voči vetru, zatieneniu, suchu, toleruje znečistenie ovzdušia aj dočasné zaplavenie.
PÔVOD: od Európy až po Áziu, najčastejšie v lužných lesoch, pozdĺž tokov a na vlhkých humóznych pôdach.
RAST: bujný, dosahuje výšku 10 - 15 m a šírku 8 m. Listnatý opadavý strom, ktorý rastie vzpriamene, často ako viackmenný ker. Kôra je červenohnedá až sivá s tmavosivou, plytko rozpukanou borkou. Jednoduché, podlhovasté listy sú po okrajoch jemne pílkovité s ostrým hrotom.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Atraktívne biele kvety sú zoskupené v strapcoch dlhých 8-15 cm, kvitnú v apríli až máji a sú výrazne aromatické.
PLODNOSŤ:
PLODY: guľovité, lesklé, čierne kôstkovice (veľké 5-7 mm) s trpkou a šťavnatou dužinou usporiadané v prevísajúcich strapcoch. Kôstka je žltá, guľovitá, ryhovaná.
DOZRIEVANIE: v júli až auguste.
VYUŽITIE: Vhodná ako okrasná parková drevina najmä vo vlhkejších, nivných oblastiach pri vodných tokoch či vodných plochách. Drevo vonia po horkých mandliach a používa sa v rezbárstve na výrobu drobných predmetov či v stolárstve na výrobu nábytku. Plody sa dajú použiť na výrobu džemu, zasurova sú väčšinou príliš horké. Z listov sa dá získať zelené farbivo, z plodov zelené až šedé.
STANOVIŠTE: V mladosti znáša i tienisté stanovište, neskôr vyžaduje viac svetla a viac priestoru, aby viac rodila. Vo všeobecnosti nenáročná na pestovanie, len nemá rada veľmi veterné polohy a veľmi vápenité pôdy, hoci nejaký vápnik v pôde znesie.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 až -40 °C. Dobre odolná voči chorobám a škodcom.
PÔVOD: severná Európa a severná Ázia – divorastúci botanický druh. Jeho súčasné taxonomické vymedzenie zahŕňa dreviny pôvodné vo väčšine Európy a v častiach Ázie, ako aj v severnej Afrike, pričom areál sa tiahne od Madeiry, Britských ostrovov a Islandu až po Rusko a severnú Čínu. Z tohto pôvodného druhu bolo v priebehu histórie vyšľachtených viacero okrasných aj úžitkových kultivarov.
RAST: štíhly, opadavý strom, ktorý na dobrých stanovištiach dosahuje výšku 15 – 20 m; na chudobnejších stanovištiach zostáva len v podobe kra. V mladosti tvorí užšiu korunu, ktorá sa neskôr rozširuje – vplyvom bohatej násady plodov sa konáre ohýbajú, čím koruna postupne dostáva takmer guľovitý tvar.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá drevina s obojpohlavnými, krémovobielymi kvetmi usporiadanými v hustých, plstnatých súkvetiach, kvitne od mája do júna, v severnej Európe až do júla; je opeľovaná hmyzom.
PLODNOSŤ: nastupuje približne od 15. roku. Úroda je zvyčajne bohatá, so striedaním úrodnejších a slabších rokov – ide teda o druh s výrazným periodickým plodením. Presné hmotnostné údaje o úrode na strom v kilogramoch nie sú vo vedeckej literatúre štandardizované, keďže ide o voľne rastúci druh.
PLODY: jasne červené, guľovité malvice s priemerom okolo 1 cm. Súkvetie (chocholík) nesie typicky 80 až 100 malvíc; každý plod obsahuje hviezdicovité, viaczväzkové ovárium s dvoma až piatimi komôrkami, z ktorých každá nesie jedno až dve ploché, úzke, špicaté červenkasté semená; vytrvalé kalíšky tvoria na dozretom plode charakteristickú čiernu päťcípu hviezdičku, v priemere okolo 2,5 semena na plod. Čerstvá hmota je tvorená prevažne vodou (okolo 73 %), sušina obsahuje asi 8,9 % sacharidov a 3,1 % lipidov. Dužina obsahuje karotenoidy, kyselinu citrónovú, kyselinu jablčnú, kyselinu parasorbovú, pektín, provitamín A, sorbitol, triesloviny a vitamín C. Chuťovo je surový plod planého typu výrazne trpký a zvieravý, s vysokým obsahom horkastej, mierne dráždivej kyseliny parasorbovej – preto sa surové nekonzumujú a spracúvajú sa na džemy, marmelády, šťavy alebo pyré. Šľachtené sladkoplodé kultivary majú túto trpkosť výrazne zredukovanú a plody väčšie.
DOZRIEVANIE: Plody dozrievajú od augusta do októbra – jarabina vtáčia teda patrí medzi stredne neskoro až neskoro dozrievajúce druhy, kým samotné kvitnutie prebieha od mája do júna. Plody zostávajú na strome v priemere okolo 100 dní a veľká časť úrody vydrží na konároch až do zimy, čím poskytuje potravu vtáctvu, ktoré následne šíri semená.
VYUŽITIE: tvrdé, jemnozrnné a pružné drevo sa spracúva na obruče sudov a ozubené kolesá, na násady náradia, sústruženie, nábytkárstvo a remeselnú výrobu. Plody sú bohaté na vitamíny, najmä vitamín C, a antioxidanty, tradične sa využívali liečivo, napríklad proti obličkovým kameňom; používajú sa aj na ochucovanie vodky a na výrobu štiav a džemov. Plody zbierame keď sú mäkké prípadne necháme prejsť prvými mrazmi. Čerstvé plody vo väčšom množstve môžu spôsobiť otravu. Z ekologického hľadiska poskytuje potravu a útočisko mnohým druhom hmyzu a je cenená ako nektárodajná drevina; húževnatý koreňový systém sa využíva pri biotechnickom spevňovaní svahov a pri obmedzovaní erózie.
STANOVIŠTE: slnečné, znáša aj čiastočný tieň. Dobre sa jej darí aj vo vyšších nadmorských výškach – od úrovne mora v severných šírkach až po 2400 m v Tirolsku. Darí sa jej v prevažnej väčšine dobrých, nezamokrených pôd na slnečnom stanovišti, dobre rastie aj v ťažších ílovitých pôdach; nevyhovujú jej plytké pôdy.
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorná (do -30C až -40C ), odolná voči neskorým mrazom. Vetruodolná - využíva sa do veterolamov. Znáša mestské znečistenie. V teplejšom podnebí horšie znáša vysoké teploty a vysokú vzdušnú vlhkosť. Patrí medzi najmenej náročné dreviny. Je náchylná na bakteriálnu spálu; chrastavitosť; môžu sa vyskytnúť aj rakoviny, bakteriálna nádorovitosť koreňov, múčnatka a hrdza; z hmyzu sa vyskytujú vošky, pilatky, štítovky a vrtavce.
PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.
RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Konferencia, Parížanka. Nie je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: skorá, veľká, každoročná.
PLODY: veľké plody nepravidelného tvaru. Špička s krátkou stopkou je výrazne ohnutá. Šupka je lesklá, zeleno-žltá, na slnečnej strane s červeným líčkom. Dužina je belavá, jemná, šťavnatá, rozplývavá. Chuť jemne korenistá, sladko-kyselkavá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. septembra, konzumná zrelosť v 2. pol. septembra, skladovateľnosť do októbra.
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, destilátu, muštu. Krátka skladovateľnosť.
STANOVIŠTE: nižšie a stredné polohy, chránené pred vetrom a mrazom, kvalitná a dobre zásobená pôda.
ODOLNOSŤ: menšia odolnosť voči mrazu, stredná odolnosť voči monílii, mierna náchylnosť k chrastavitosti.
PÔVOD: Európa až po západnú Sibír a Strednú Áziu, Predná Ázia a SZ Afriky.
RAST: bujný rast, vytvára stromy vysoké 25 m a široké 10 m.
OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomá, tvorí samčie a samičie stromy, kvety sú opeľované hmyzom. Významý zdroj peľu pre hmyz v apríli a máji.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: tobolky.
DOZRIEVANIE: po 5 týždňoch od oplodnenia.
VYUŽITIE: ikonická drevina vodných plôch a tokov, kde spevňuje brehy. Strom je hostiteľom vyše 200 hmyzích druhov, okrem iného je významnou potravou pre mnohé húsenice motýľov. Minuloročné výhony sa používajú v košikárstve. Liečivé využitie: vŕbová kôra sa používa vnútorne proti horúčkam, reumatizmu a neuralgiám. Drevo sa používa na výrobu rúčok a násad, ale aj drevného uhlia na vnútorné použitie pri hnačkách apod.
STANOVIŠTE: neznáša zatienenie, vyžaduje slnečné stanovište. Preferuje hlboké, piesočnato-hlinité až hlinité, na živiny bohaté pôdy, ale znesie aj chudobnejšie pôdy. Je súčasťou lužných lesov, brehových porastov, neodmysliteľne patrí k vodným plochám aj tokom.
ODOLNOSŤ: silno mrazuodolná, znáša dlhotrvajúce záplavy, znečistenie ovzdušia.
PÔVOD: juhozápadná a južná Európa, dnes sa vyskytuje v celom Stredozemí, na ostrovoch Tenerife a Gran Canaria, pestuje sa aj v Severnej Amerike.
RAST: pomalý. Je to stálozelený strom dorastajúci vo svojej domovine do výšky 20 m a šírky 15 m. Borka je veľmi hrubá (až 13 cm), pórovitá, zvrásnená. Listy sú premenlivého tvaru, vajcovité, dlhé 3–7 cm, celokrajové alebo zubaté, na líci lesklé, na rube husto šedo chlpaté. Dožíva sa aj 500 rokov.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi na tom istom strome, vetrom opelivý, dobre ho opeľujú aj duby iných druhov.
PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 15-20 rokov), striedavá.
PLODY: žalude (dlhé 2-4,5 cm, široké 1-1,8 cm) umiestnené v sivých, drsných čiaškach. Oplodie je holé, hladké a lesklé, hnedočervenej farby. Plody sú horké.
DOZRIEVANIE: v októbri toho istého roku (menšie žalude) a niekedy aj po 18 mesiacoch od opelenia (väčšie žalude).
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna drevina vhodná do parkov a veľkých záhrad v mestských tepelných ostrovoch. V Stredomorí sa od 25. roku z dubu opakovane po 9-12 rokoch zbiera borka - korok, ktorý má mnohoraké využitie vďaka jeho jedinečným vlastnostiam (pružnosť, stlačitelnosť, vodeodolnosť, tepelná, zvuková a elektrická izolácia), najčastejšie na výrobu zátok, ako izolačný materiál a podlahová krytina. Plody sú jedlé ako múka po odstránení horkosti premývaním po vysušení a rozomletí či použiteľné ako náhrada kávy po opražení.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Znesie širokú škálu pôdu, ale uprednostňuje piesočnaté, ľahšie pôdy. Vhodný do voľnej pôdy do najteplejších polôh miest a do prenosných veľkých kvetináčov.
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorný len asi do -10 °C, po zakorenení silne suchuvzdorný , ale znesie aj množstvo zrážok (aj 2400 mm ročne na SZ Portugalska), dobre znáša zasolenie pôdy posypovou soľou.
PÔVOD: južná, západná, stredná Európa, na západ do Írska a Anglicka, východne až po Ukrajinu po Don. Izolovaná lokalita v severnej Afrike. Teplomilné dúbravy, lesostepi, kroviny, lesné lemy.
RAST: poloopadavý až opadavý ker, dorastie do 2–5 m. Letorasty sú lysé alebo krátko chlpaté, púčiky sú vajcovité. Listy má podlhovasté až podlhovasto kopijovité, na vrchnej strane tmavozelené, na rube žltozelené, slabo kožovité, protistojné alebo po 3 v praslenoch. Veľmi dobre znáša rez do živých plotov. Z listov či kôry možno získať žlté farbivo.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až v júli, má obojpohlavné kvety opeľované hmyzom. Je samoopelivý. Kvety sú štvorpočetné, biele až zelenkasto biele, usporiadané v malých metlinách, kalich je zvončekovitý, koruna lievikovitá.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká v prípade ponechania kvetov a vyvíjajúcich sa plodov pri reze.
PLODY: guľovité až vajcovité bobule, čierne, lesklé, pre nás nejedlé, ale jedlé pre vtákov, s dvoma fialovo hnedými semenami. Sú usporiadané v metlinách. Získava sa z nich modrozelené farbivo, stálejšie ako väčšina iných zelených prírodných farbív.
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.
VYUŽITIE: dekoratívna drevina, vhodná do živých plotov. Plody sú jedlé pre vtákov.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, od vlhkejšej až po suchšiu pôdu. Veľmi vhodný ako drevina do živého plotu.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -29 °C až -34 °C, odolný voči suchu, dobre znáša znečistenie ovzdušia.
PÔVOD: S Amerika, územie Pennsylvánie, Nebrasky, Texasu a Missouri. V Európe sa prvýkrát objavila okolo roku 1700, je pomenovaná po botanikovi Johannovi Gottliebovi Gleditschovi. Beztŕnny variant sa prirodzene vyskytuje v pôvodnom území a ďalej sa množí.
RAST: stredne bujný. Je to strom s riedkou korunou, dorastá do výšky 20–30 m a šírky 15 m. Borka je tmavošedá, neskôr sa plátkovito odlupuje. Na rozdiel od pôvodného tŕnitého druhu sa na kmeni a starších konároch netvoria tŕne, ktoré bývajú v tŕnitom druhu jednoduché až trojdielne, lesklé, hnedé a veľké. Listy sú striedavé, jeden až dvakrát párnoperovité. Jednotlivé svetlozelené lístky sú buď celokrajné alebo jemne vrúbkované.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá. Jedna rastlina tvorí obojpohlavné aj jednopohlavné kvety. Žltozelené kvety v krátkých, cca. 5 cm dlhých, vzpriamených strapcoch sa objavujú pred rašením listov alebo aj trochu neskôr, najčastejšie v júni.
PLODNOSŤ: stredne skorá, d
PLODY: sploštené tmavé struky, dlhé 20-45 cm a hrubé až 2,5 cm. Obsahujú oválne semená dlhé asi 8-20 mm.
DOZRIEVANIE: v októbri a ostávajú na strome až do jari.
VYUŽITIE: ako okrasný strom najmä do parkov a alejí v mestách. Vo svojej domovine pomáha predchádzať erózii, používa sa ako vetrolam či v agrolesníctve ako krmivo pre dobytok. Semená sú jedlé aj pre ľudí, mladé chutia surové ako hrášok, dajú sa aj tepelne upravovať, môžu obsahovať až 30 % cukru. Pražené semená sa dajú použiť ako náhrada kávy. Dužina mladých, krehkých strukov je sladká a dá sa jesť zasurova, použiť na prípravu nápojov alebo z nej získať cukor, neskôr pri dozrievaní zhorkne. Drevo je tvrdé a príležitostne sa používa na výrobu nábytku či v rezbárstve.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Je veľmi prispôsobivá z hľadiska pôdy, optimálne rastie v úrodných, vlhkých, nivných či vápenitých pôdach, ale znesie širokú škálu pôd od piesočnatých cez hlinité až po ílovité, kyslé aj zásadité a aj suchšie pôdy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -28,9 °C až -34,4 °C. Znesie aj utužené pôdy, sucho, mestské prostredie, zasolenie pôdy, znečistenie ovzdušia a krátkodobé zaplavenie.
Opadavý ker/ strom s hustou, nepravidelnou korunou dorastajúci do 10-12 m. Kvitne v marci až apríli, jahňady sú elipsovité, samčie žlté, samičie zelenavé. Ker má rozsiahly a dobre rozvinutý koreňový systém. Plod tvorí tobolka s páperistou nažkou. Semienko dozrieva v apríli až máji. Svetlomilná, nenáročná na pôdu. Dobre znáša i suchšie obdobia a výkyvy teplôt. Na Slovensku sa vyskytuje od nížin až do hôr (do 1700 m.n.m.). Často osídľuje rúbaniská, výmole, okraje lesov. Významná pre včelárov aj ako krajinotvorný prvok. Dôležitú úlohu zohráva pri obnove krajiny - je schopná tolerovať aj znečistené pôdy a viazať ťažké kovy.
RAST: stredne bujný, dorastá do výšky približne 8 m, má zdravé, pekné olistenie.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji.
PLODNOSŤ: skorá (do 3 rokov po výsadbe), veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: veľmi veľké, podlhovasté, v plnej zrelosti lesklé čierne. Dužina je šťavnatá, farbiaca. Chuť je výborná, sladká s jemnou kyselinkou.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, dlhšie, od júna do júla.
VYUŽITIE: plody na priamy konzum a všestranné spracovanie na džemy, lekváre, džúsy, sirupy, likéry, destiláty, na sušenie vcelku aj v podobe ovocnej kože.
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.
PÔVOD: veľká časť Európy a Ázie, vystupuje vysoko na sever, v Škandinávii až po 71° s. z. šírky a na východ zasahuje až po povodie rieky Leny. Na Slovensku rastie hlavne vo vyšších polohách od 700 do 1670 m n. m., v ČR od nížin až po hory. V nižších polohách rastie na močariskách a rašeliniskách, v horských polohách väčšinou v pásme kosodreviny.
RAST: bujný, je to opadavý strom dorastajúci do výšky 20–25 m a šírky 10 m, ale niekedy v extrémnych polohách rastie ako ker. Koruna je vajcovitá, konáre - na rozdiel od brezy previsnutej - sú vzpriamené pod ostrým uhlom, teda neprevísajú. Borka je biela, hladká aj vo vyššom veku, odlupuje sa v priečnych plátoch. Listy sú široko vajcovité až okrúhlasté, po okraji jednoducho pílkaté, mladé plstnaté, neskôr z vrchu lysejúce a chĺpky ostávajú len na rube na žilkách.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, čiastočne samoopelivá, vetrom opelivá, kvety sú rôznopohlavné, samčie jahňady sa zakladajú už na jeseň, v čase kvitnutia sú 30–60 mm dlhé, previsnuté, samičie jahňady sú vzpriamené, 10–15 cm dlhé. Kvitne od marca do apríla.
PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 10-15 rokov v zápoji, skôr pri solitéroch v parku apod.), veľmi vysoká počas semenných rokov, ktoré sú každých 2-4 rokov, v medzičase nižšia.
PLODY: krídlaté nažky (1–2 mm), krídelko je široké ako nažka, nažky sú usporiadané do šišticovitého súplodia.
DOZRIEVANIE: podľa lokality v júli až v septembri, neskôr než plody brezy previsnutej v rovnakej lokalite.
VYUŽITIE: strom je vhodný ako pioniersky druh na výsadbu do podmáčaných plôch, na spevnenie brehov, do parkov a väčších záhrad s dostatočne vlhkou pôdou, k vodným prvkom. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, esenciálny olej získaný z vnútornej kôry na rôzne kožné problémy (najmä na ekzémy a psoriázu) či vracajúcu sa horúčku. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo. Technické využitie: Drevo je mäkké a ľahké a používa sa najmä na výrobu papiera a ako palivové, ale aj v rezbárstve či výrobe hračiek. Kôra sa používala na výrobu nádob, kanoe či došiek na strechu. Mladé konáriky sa dajú použiť na výrobu metiel. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevné uhlie použiteľné ako umelecký uhlík.
STANOVIŠTE: slnečné, je výrazne svetlomilná. Môže rásť v ílovitých, hlinitých aj piesočnatých pôdach, ale je náročná na pôdnu vlhkosť, neznáša suché pôdy.
ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve do - 40 °C až -45,6 °C, znáša veľké výkyvy teplôt. Je silne odolná voči zamokreniu pôdy aj krátkodobému zaplaveniu, toleruje aj zasolenie pôdy posypovou soľou.
PÔVOD: stredná Európa a západná Ázia, kde rastie najmä na humóznych pôdach v suťových lesoch, na svahoch hlbších údolí, v bučinách a niektorých smrečinách. Prvýkrát ho formálne opísal Carl Linné v diele Species Plantarum (1753).
RAST: bujný. Je to veľký, rýchlo rastúci opadavý strom, bežne dosahujúci výšku 12-18 m (v dobrých podmienkach dorastá do výšky 30-40 m a šírky 15 m), so vzpriamenou až zaoblenou korunou. Staršie stromy majú typicky šupinovitú odlučnosť borky. Listy na dlhých červenkastých stopkách sú päťlaločnaté, veľké 10-15 cm, po okraji hrubo pílkovité.
OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivý, hmyzom (včely, muchy, strapky atď.) aj vetrom opelivý, jednodomý s oddelenými samčími a samičími kvetmi, pričom populácia sa delí na jedince "protandrické" (rozkvitajú najskôr samčie kvety) a "protogynické" (rozkvitajú najskôr samičie kvety), čo podporuje krížové opelenie v rámci druhu namiesto samoopelenia. Žltozelené kvety sú sústredené do 5-15 cm dlhých visiacich strapcov, v ich spodnej časti spravidla prevládajú samčie kvety, v strednej a hornej časti samičie kvety. Strom kvitne v máji, po rozvití listov.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale je neskorá, začína vo veku 10-20 rokov, skôr u voľne stojacich stromov než v zápoji. Vrchol dosahuje vo veku 40-60 rokov, v každom súplodí môže byť okolo 30 plodov a strom môže mať vyše 800 súplodí.
PLODY: krídlaté dvojnažky, pričom vnútorný okraj krídiel zviera ostrý uhol. Krídla sú lysé alebo chlpaté, zelenkasté až červenkasté, pri dozretí hnedé. Nažky sú vypuklé až guľaté.
DOZRIEVANIE: semená dozrievajú od septembra do októbra.
VYUŽITIE: okrasné využitie: veľký a mohutný strom vhodný do veľkých parkov a širokých alejí. Pre svoju odolnosť voči vetru a znečisteniu ovzdušia sa uplatňuje aj v krajinotvorbe miest a ako solitéra. Kulinárne využitie: kvety produkujú množstvo peľu a nektáru a sú atraktívne pre hmyz, vošky tvoria aj veľa medovice, ktorú zbierajú včely, takže je významnou medonosnou drevinou vhodnou do včelníc. Navŕtaním starších stromov v predajarí možno získať tzv. javorovú vodu, teda miazgu, ktorá sa dá uvariť na javorový sirup, hoci je menej koncentrovaná než tá z javoru cukrodarného. Do listov možno zabaliť pečené jedlá, ktorým dodajú sladkastú príchuť. Technické využitie: drevo je tvrdé, ťažké, krémovobiele, jemnozrnné, využívané na hudobné nástroje, nábytok, stolárske výrobky, drevené podlahy, kuchynský riad a ako palivové drevo. Do listov možno zabaliť jablká apod. na lepšie uskladnenie.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, obľubuje hlboké humózne pôdy, ale znesie takmer akúkoľvek pôdu okrem veľmi vápenitých či zamokrených. Darí sa mu najmä vo vlhkej horskej klíme a chladnejších údoliach okolo vodných tokov.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne vetruodolný. Listové choroby sú bežné, no zväčša málo významné: čerň javorová (Rhytisma acerinum) a biela škvrnitosť listov (Cristulariella depraedans) sú nápadné, ale považované za pomerne bezvýznamné. Môže sa vyskytnúť aj verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae), rakovina kôry javora (Cryptostroma corticale), choroby spôsobované hubami rodu Phytophthora. Dobre znáša znečistenie ovzdušia a po zakorenení aj sucho.
PÔVOD: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Škótsko, Scottish Crop Research Institute, vyšľachtená v roku 1975 ako kríženec odrôd (Brödtorp × Janslunda) × (Consort ×Magnus) s ako prvá zo série "Ben" a bola pomenovaná po škótskom vrchu Ben Lomond.
RAST: bujný, ale kompaktný, len mierne rozložitý.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro a dlho. Miera samoopelivosti je na čierne ríbezle vysoká (45 % pri úplnej izolácii, aj od hmyzu a okolo 60 % pri opelení čmeliakmi bez prítomnosti inej odrody), ale úroda sa zvýši v prítomnosti inej odrody.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (priemerne 1,02-1,3 kg/ker), pravidelná.
PLODY: strapce sú kratšie (priemerne 4,5-5,2 cm). Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 1,2 g s rozpätím 0,8-1,3 g), guľaté a čierne. Sú stredne pevné až pevné. Farba šťavy je výrazná a stabilná. Chuť je výrazne aromatická, vyvážene sladkokyslá (priemerne 15,4-17,9 °Brix), veľmi dobrá. Plody majú vysoký obsah antioxidantov a antokyánov, vykazujú vysokú antimikrobiálnu aktivitu a majú vysoký obsah vitamínu C.
DOZRIEVANIE: neskoré (priemerne 8 dní po odrode Triton).
VYUŽITIE: jedlý krík do malých aj veľkých záhrad, sadov, do živých plotov aj samostatných bobuľových záhonov. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džúsy, džemy, kompóty, sirupy, vína, likéry, na pečenie či sušenie do čajových zmesí. Listy a listové púčiky sa používajú na ochutenie mlieka do dezertov, polievok či do čajov. Liečivé využitie: plody majú močopudné a potopudné účinky, zvyšujú odolnosť voči infekciám a pomáhajú pri prechladnutí a chrípke. Šťava z plodov pôsobí proti hnačke a zlepšuje trávenie. Listy a púčiky majú čistiace, močopudné a potopudné účinky, znižujú krvný tlak. Externe sa používajú na pomaly sa hojace rany a ako kloktadlo na boľavé hrdlo a afty. Semená sú zdrojom kyseliny gama-linolenovej (GLA) a olej z nich sa používa aj v kozmetike.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom a neskorými jarnými mrazmi, s výživnou, humóznou pôdou, bez zatrávnenia. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, aj chladných.
ODOLNOSŤ: Je silne mrazuodolná v dreve aj kvete a často uniká neskorým jarným mrazom. Je náchylnejšia na napadnutie kvetovkou ríbezľovou (Dasineura tetensi) a americkou múčnatkou egrešov (Podosphaera leucotricha, predtým Sphaerotheca mors uvae) či reverziou ríbezlí (Blackcurrant Reversion Virus (BRV)).
PÔVOD: Čína, neskôr Kórea a Japonsko, kde bola prvý krát popísaná a získala aj svoje druhové meno japonica. Do Európy bola introdukovaná asi v roku 1747 či 1753. Synonymá: latinské Styphnolobium japonicum.
RAST: bujný. Je to opadavý strom, ktorý dorastá až do výšky 25 m a šírky 20 m. Borka je hladká, u starších stromov zbrázdená. Zložené listy sú dlhé 15–25 cm, majú 3–8 párov elipsovitých či vajcovitých lístkov. Zostávajú dlho do jesene zelené.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá. Kvitne od júla do augusta v metlinových súkvetiach zložených z 30–65(–80) krémovobielych, jemne voňavých kvetov.
PLODNOSŤ: neskorá, až v 30-40 rokoch života. Kvitne bohato najmä po horúcom predchádzajúcom lete.
PLODY: hladké struky dlhé 8–15 cm s 1 až 6 semenami, u nás dozrievajú len v najteplejších polohách.
DOZRIEVANIE: v októbri až novembri, ostávajú na strome počas zimy.
VYUŽITIE: strom veľmi dekoratívny svojím olistením a neskoro počas roka rozkvitajúcou záplavou kvetov, ktoré sú aj dobrou včeľou pastvou, poskytujú síce len málo peľu, ale veľmi veľa nektáru v období, keď nekvitnú už žiadne medonosné stromy. Je vhodná do veľkých záhrad, parkov, včelníc či stromoradí. Kulinárne využitie: mladé listy a kvety sa môžu variť alebo použiť ako čaj, obsahujú veľmi veľa rutínu. Listy sa varia s veľkým množstvom vody, lebo sú dosť horké. Liečivé využitie: Využíva sa dlho v čínskej medicíne a patrí tam k 50 najvýznamnejším liečivým rastlinám. Kvety a kvetné puky pôsobia antibakteriálne, protizápalovo, protikŕčovo, znižujú cholesterol a krvný tlak, zastavujú krvácanie, najmä vnútorné, podporujú prekrvenie periférií. Rastlina znižuje horúčku, pôsobí močopudne a proti zápche. Nesmú ju užívať tehotné ženy, lebo môže vyvolať potrat, najmä semená a struky. Semená sa používajú proti hemoroidom, krvácaniu maternice, zápche, bolesti hlavy či vysokom krvnom tlaku. Odvar zo stopiek sa používa na boľavé oči, hemoroidy a kožné problémy. Všetky súčasti treba užívať opatrne, keďže obsahujú cytozín, ktorý sa veľmi podobá na nikotín. Technické využitie: z kvetov a strukov sa dá získať žlté farbivo. Drevo je pevné, ľahké, silné, používa sa v tesárstve.
STANOVIŠTE: slnečné a teplé najlepšie v dobre odvodnenej, stredne úrodnej pôde, ale znesie aj chudobnejšiu. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: v mladosti mrazuodolná do asi -18 °C až -23 °C, neskôr až do -25 °C, v kvete bezpečne uniká mrazom. Je odolná voči chudobnejším pôdam, znečisteniu ovzdušia, teplu a po zakorenení aj voči suchu, dobre znáša zasolenie pôdy posypovou soľou.
PÔVOD: Nemecko, Geisenheim nad Rýnom, vypestoval Rudolf Goethe ako semenáč Landsberskej renety v roku 1882, v roku 1891 prvýkrát rodila.
RAST: v mladosti bujný rast, čoskoro ustáva, vytvára širokokužeľovitú až previsnutú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: James Grieve, Ananásová reneta, Coxova reneta, Parména zlatá zimná.
PLODNOSŤ: skorá, každoročná, veľmi bohatá.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150-190 g, ale aj 320 g, pri preplodení na vysokokmeni len okolo 130 g), tupo rebernaté, sploštené. Šupka je lesklá, mastná, žltozelená, v plnej zrelosti sýtožltá s nepatrným svetločerveným líčkom. Dužina je žltkastá, jemnozrnná, veľmi šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyselkavá, mierne korenistá, aromatická. Má vyšší obsah vitamínu C.
DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva v decembri, uskladnené plody vydržia v dobrom stave do marca až apríla.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, muštovanie, ale aj ďalšie všestranné spracovanie, najmä sušenie či pečenie alebo výrobu výživ. Plody sú vhodné proti prekysleniu žalúdka.
STANOVIŠTE: slnečné a teplé, otvorené polohy a hlboké hlinité pôdy. Neznáša mrazové polohy, je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke, mierne náchylná na rakovinu, moníliu a vošku vlnačku krvavú.
PÔVOD: Francúzsko, Angers, stará odroda pestovaná už možno v 15. storočí. Často využívaná aj ako podpník pre hrušky a označovaná vtedy ako dula A / (EM) quince A, MA či Pillnitz R 5.
RAST: bujný až stredne bujný, dorastá do 4-6 m. Potrebuje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho (9-11 dní). Vhodné opeľovače napr.: Bereczki bőtermő, Champion, Konstantinopolská, Mezőtúri.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 195-221 g, ale aj 340 g), variabilného tvaru. Šupka je citrónovožltá a plstnatá, v plnej zrelosti intenzívne zlatožltá, oplstenie sa stráca. Dužina je žltobiela, tuhá, silne aromatická. Chuť je po tepelnom spracovaní veľmi príjemná, kyslastá, voňavá.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne v polovici októbra.
VYUŽITIE: výborná na tepelné spracovanie na tzv. dulový syr, marmeládu, výživy, kompóty, ale aj na mušt, víno, destiláty, likéry či na sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda dobre priepustná, ale nemá rada suché, vápenité pôdy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, ako všetky duly kvitne neskoro, takže väčšinou uniká neskorým jarným mrazom. Je odolná voči agrobakterovi (Agrobacterium tumefaciens), stredne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), voči vápniku v pôde, suchu a vysokej hladine podzemnej vody.

