Staré odrody

PÔVOD: Nemecko, Dessau-Dallnau, našiel ju v r. 1930 učiteľ Ganzer na svojej záhrade ako náhodný semenáč a v r. 1934 ju Heimann uviedol na trh v Blankenburg/Harz. Po ňom má aj svoje alternatívne mená Heimanns Konservenweichsel či Heimanns 23.

RAST: stredne bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,3 g), v mladosti alebo po zmladení až veľmi veľké, guľovité. Šupka je tenká, pevná, lesklá, tmavočervená či hnedočervená, je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená so svetlými žilkami, mäkká až stredne tuhá, (stredne) šťavnatá, šťava je tmavočervená, silne farbí. Chuť je kyslá až kyselkavá, dobre aromatická, dobrá, typicky višňová. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddeľení stopky od plodu z neho nevyteká šťava.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6.-7. čerešňovom týždni, teda v 2. polovici júla, asi týždeň pred Morelou neskorou. Plody vydržia dlho na strome. Sú stredne vhodné na prepravu a skladovanie.

VYUŽITIE: najmä na výrobu kompótov a ďalšie spracovanie na džemy, sirupy a sušenie, menej vhodná na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na stanovište, hoci najlepšie sa jej darí v teplejších polohách s hlinitou až hlinitopiesočnatou pôdou s dostatkom vlahy. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve, stredne až silne mrazuvzdorná v kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a stredne odolná voči monilióze. Je náchylnejšia voči škvrnitosti listov čerešní a višní (Blumeriella jaapii) a voči bakteriálnej spále (Pseudomonas syringae pv. morsprunorum).

PÔVOD: Nemecko, Rottum v Hornom Švábsku, v r. 1903 ju objavil Jakob Fischer na okraji lesa v bezprostrednej blízkosti svojho pozemku ako náhodný semenáč s veľkými listami. V roku 1912 tento strom po prvýkrát priniesol ovocie a v roku 1914 boli niektoré z týchto jabĺk prezentované odborníkom z Württemberského záhradníckeho zväzu v Stuttgarte a následne boli po svojom objaviteľovi pomenované Jakob Fischer.

RAST: bujný, zdravý, tvorí rovné kmene, používa sa aj ako kmeňotvorná odroda. Vytvára veľké, široko pyramidálne koruny, časom prevísajúce pod váhou úrod.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a dlho, ale je zlým opeľovačom pre iné odrody (triploid). Vhodné opeľovače: Alkmene, Berlepschova reneta, James Grieve Red, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (až 500 g), plocho guľovité, nepravidelné. Šupka je svetložltá, prekrytá svietivo červeným výrazným pruhovaným či mramorovaným líčkom na veľkej časti plodu, často modrofialovo osrienená. Dužina je zelenobiela, mäkká, šťavnatá, aromatická, na vzduchu rýchlo hnedne. Chuť je sladká, ovocná, jemne kyselkavá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až začiatkom septembra, konzumne dozrievajú priamo pri zbere, plody vydržia asi 3-4 týždne, rýchlo múčnatejú.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj na pečenie, výrobu muštov, kompótov či výživ.

STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na stanovište a pôdu, nevyhovuje jej len ťažká, ílovitá pôda a lokality s neskorými jarnými mrazmi. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, dobre odolná voči chrastavitosti a múčnatke, stredne odolná voči rakovine.

PÔVOD: Slovensko, Naháč, stará odroda prvýkrát popísaná kňažom Jurajom Fándlym v jeho diele Pilní domajší a poľní hospodár v roku 1792 ako: "ščepi, které ňikda ňebudu kvitnuť, a predca budú mať viborného jablka". Strom tejto odrody sa dochoval do druhej polovice 20. storočia v Naháči pri potoku, odkiaľ zobral vrúble učiteľ v miestnej škole Alojz Kaššák a zaštepil nimi plánku rastúcu v záhrade tejto školy cca. v roku 1957. V roku 2002 bol tento strom vyhlásený za chránený strom. Okrem toho boli neskôr vysadené ďalšie 2 stromy tejto odrody na dvor a do záhrady fary, kde Juraj Fándly kedysi pôsobil.

RAST: stredne bujný až umiernený, vo vyššom veku tvorí previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: tvorí partenokarpické plody bez opelenia. Kvitne stredne skoro, kvety nemajú korunné lupienky ani tyčinky, ale majú znásobené kalíšne lístky a piestiky. Nie sú atraktívne ani pre opeľovače.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: tvarovo aj veľkostne nevyrovnané, ale skôr väčšie (7-8 cm) a guľovité až spološteno guľovité, často nesúmerné. Šupka je žltozelená až žltá, v plnej zrelosti na oslnenej strane prekrytá červeným líčkom, jemne horkastá až trpkastá. Dužina je biela, menej šťavnatá, jemne aromatická, so širokým a veľmi hlbokým kalichom s dužinatými zvyškami kalíšnych lístkov a s jadrovníkom s prázdnymi puzdrami bez jadier. Chuť dužiny je sladkokyslá, menej výrazná. 

DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, uskladnené vydržia do polovice októbra.

VYUŽITIE: strom je botanickou raritou a kultúrnym dedičstvom, plody sú vhodné najmä na spracovanie, napríklad na pečenie, výrobu výživ, džemov, lekvárov či cideru alebo na sušenie. Menej vhodná na muštovanie či priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, zdá sa, že nie je veľmi náročná na pôdu. Vhodná do teplých, stredne teplých a zrejme aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: zdá sa dobre mrazuodolná v dreve aj kvete. Nezvykne trpieť chorobami.

PÔVOD: Japonsko, Pyrus pyrifolia, 1927, kríženec odrôd Amanogawa x Imamuraaki, podľa novšieho výskumu je druhým rodičom zrejme Chojuro

RAST: slabý až stredne bujný, koruna je veľmi vzpriamená. Dosahuje výšku približne 3-4,5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: silne cudzoopelivá odroda, má takmer sterilný peľ. Dobre ju opeľujú odrody ázijských hrušiek Seuri, Ya Li, Tsu Li, Oympic, Korean Giant, Chojuro, Shinseiki, Shinsui, Yongi, Kikusui, Nijiiseiki, Kosui, Shinko, Hwa Hong alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská). Nie úplne vhodné na opelenie sú odrody Imamuraaki, Okusanian (zmenšujú plody a počet semien v nich). Kvitne skoro, na začiatku apríla.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, potrebuje prebierku.

PLODY: zvyknú byť veľmi veľké (vo svojej domovine priem. 450-500 g, niekedy až 1 kg, u nás skôr okolo 200 g), guľovité. Povrch plodu je zlatavý až hrdzavohnedý, pokrytý výraznými lenticelami. Dužina je krémovobiela, krehká, šťavnatá, veľmi sladkej, málo kyslej chuti bez príchuti.

DOZRIEVANIE: Dozrievajú na zber koncom augusta až koncom prvej dekády septembra. Konzumne dozrievajú od septembra a vydrží do novembra, pri veľmi dobrých skladovacích podmienkach až do februára.

VYUŽITIE: Sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve do -29 °C. Rezistentná voči alternárii premenlivej (Alternaria alternata), náchylná na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola) a hrdzu (Gymnosporangium asiaticum), stredne citlivá na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).

PÔVOD: nie presne známy, ale zrejme je to prastará odroda z Peloponézskeho polostrova, neskôr rozšírená do starovekého Ríma Appiom Claudiom. Prvý krát ju popísal švajčiarsky botanik a pomológ Johann Bauhin v 17. storočí ako "pomum pentagonum". Najstaršie nemecké pomológie zas tvrdia, že sa pestovala najmä v alpských oblastiach Tyrolska, vo Švajčiarsku a južnom Nemecku.

RAST: bujný, tvorí rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro.

PLODNOSŤ: neskorá, vysoká, striedavá

PLODY: malé až stredné (50-70 g), viac či menej hviezdicovitého tvaru s 5 cípmi. Šupka je tenká, pevná, lesklá, nie je mastná, svetložltá až slamovožltá s granátovočerveným líčkom. Dužina je biela až svetložltá, tuhá, chrumkavá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je sladkokyslá, priemerná osviežujúca, bez zvláštnej arómy či príchute.

DOZRIEVANIE: Zber v 2. pol. októbra, konzumná zrelosť od 1. pol. decembra, skladovateľnosť až do júna.

VYUŽITIE: vhodné predovšetkým ako vianočná dekorácia a na spracovanie na mušty a cider a na dlhodobé uskladnenie.

STANOVIŠTE: slnečné, hlboké hlinité, skôr vlhkejšie pôdy a slnečné stanovište, prípadne polotieň, najmä stredne teplé oblasti, ale aj chránené vyššie oblasti, vyhýbať sa uzavretým polohám s vysokou vlhkosťou vzduchu a veľmi teplým a suchým polohám.

ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná v dreve, stredne odolná voči chrastavistosti, náchylnejšia na múčnatku a bakteriálnu spálu. Plody sú odolné voči otláčaniu.

PÔVOD: Austrália, Eastwood v štáte Nový južný Wales, náhodný semenáč, zrejme potomok odrody French Crab, ktorú kúpila Maria Ann Smithová od sadára Thomasa Lawlessa z Tasmánie na trhu v Sydney a vypestovala na svojej záhrade. Prvýkrát rodila v roku 1868. Rodina Smithových začala jabloň propragovať s menom Smith’s Seedling (Semenáč Smithových) a v roku 1890, 20 rokov po smrti pani Smithovej, bola predstavená na výstave Castle Hill Agricultural and Horticultural Show. V roku 1895 ju Albert Benson, ovocinársky expert Ministerstva poľnohospodárstva Nového južného Walesu, pomenoval Granny Smith a na výskumnej stanici Bathurst Experimental Station sa vo veľkom začala množiť. Synonymá: Smith's Seedling.

RAST: stredne bujný a vzpriamený až rozložitý so strednou tendenciou k prevísaniu konárov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, rozkvitať začína skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Bismarckovo, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, Dukát, Florina, Golden Delicious, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Míšeň jaroměřská, Signe Tillisch, Spartan, Šampion, Vejlímek červený, Worcesterská parména, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká, pravidelná s menšou tendenciou k preplodzovaniu a následnej striedavej plodnosti. Rodí na jednoročných a dvojročných prevísajúcich konároch.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité až kužeľovité, niekedy s menej výrazným rebrovaním. Šupka je hladká, pevná, výrazne zelená s nápadnými svetlými lenticelami, niekedy s purpurovohnedým líčkom, mierne voskovitá. Dužina je zelenobiela, pevná, hrubozrnná, krehká, šťavnatá. Chuť je kyslosladká, osviežujúca, dobrá až veľmi dobrá podľa klimatických podmienok.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, od kvitnutia po zber asi 180-210 dní, plody sa zbierajú koncom októbra až začiatkom novembra, čo najneskôr, ale tak, aby neomrzli. Konzumne dozrievajú až vo februári a veľmi dobre sa skladujú v dostatočne chladnom uskladnení, z vhodných polôh vedia čerstvé vydržať až 9 mesiacov.

VYUŽITIE: najmä na pečenie, sušenie, po plnom vyzretí aj na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné, ale chránené pred silným vetrom. Pôdu preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú. Vhodná do teplých polôh s dostatočne dlhou vegetačnou dobou. 

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete. Stredne odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na moniliózu, múčnatku a bakteriálnu spálu (Erwinia amylovora).

PÔVOD: ČR, materská rastlina je 20 rokov pestovaná pri fare v Příměticích, ktoré sú súčasťou Znojma, pravdepodobne je to už asi 500 rokov pestovaný klon zo Znojma, lokality Hradiště alebo pochádza zo Strahovského kláštora v Prahe.

RAST: je veľmi bujný, rozložitý. Dosahuje až 8 m šírku a 6 m výšku v dobrých podmienkach, ale rezom sa dá krotiť.

OPEĽOVACIE POMERY: tvorí partenokarpické plody bez potreby opelenia.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, v 2 várkach - breba a hlavná úroda.

PLODY: sú stredne veľké až veľké, hruškovitého tvaru s menším okom. Šupka je v rôznych odtieňoch hnedej. Dužina je šťavnatá, hnedočervená, veľmi chutná.

DOZRIEVANIE: breba dozrieva začiatkom augusta, niekoľko dní po odrode Marie, hlavná úroda koncom septembra až v októbri.

VYUŽITIE: je to okrasný aj úžitkový ker, ktorý záhrade dodá závan Stredomoria. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Liečivé využitie: Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov. Chutný je aj čaj z mladých listov.

STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, najlepšie pri múre nejakej budovy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda.

ODOLNOSŤ: staršie rastliny sú mrazuvzdorné do cca. -15 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime zazimujeme v chladnej miestnosti. Prvé roky po výsadbe do zeme môžeme ešte na zimu hlboko nastieľať slamou, lístím či ovčou vlnou. U nás nezvykne trpieť výrazne chorobami či škodcami.

PÔVOD: zrejme už zo 17. storočia, pôvod neznámy, možno z Halle an der Saale z nemeckého Saska.

RAST: bujný, vzpriamený, vytvára vysokú, neskôr guľovitú, veľkú, nie príliš hustú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, údaje o jej schopnosti opeľovať iné hrušky sú protichodné. Vhodní opeľovači: Avranšská, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Trévouxská.

PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe, je striedavá, každý druhý rok je veľká.

PLODY: stredne veľké plody variabilného tvaru (guľovitý, hruškovitý, cibuľovitý, inokedy zvonovitý, dlhý). Šupka je pevná, hladká, pri dozretí žltá, na slnečnej strane krásne karmínovočervená, posiata nápadnými šedohnedými lenticelami vrúbenými červeným okrajom, ktoré pripomínajú kožu pstruha. Dužina je biela, mäkká, veľmi šťavnatá, maslovitá, chuťovo výborná, sladká, príjemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, v novembri, skladovateľná do januára.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, zaváranie, výrobu destilátu, džemov, muštovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, hlboké pôdy, radšej vlhkejšie ako suchšie. Odroda nevhodná do uzavretých polôh. Vhodná do teplých a stredne teplých, otvorených polôh.

ODOLNOSŤ: málo mrazuodolné letorasty v mladosti kvôli príliš bujnému rastu, neskôr v dreve silne mrazuodolná, v kvete menej, v nevhodných podmienkach je stredne až silne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Belgicko, vypestoval ju škôlkar L. Coulon v Liège, prvé plody dozreli v r. 1856.

RAST: je veľmi bujný, vytvára jedny z najväčších stromov s mohutnou, široko guľovitou až rozložitou korunou a krátkym plodonosným obrastom. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Dülmener Herbstrosenapfel, Carpentin.

PLODNOSŤ: neskorá, medzi 10.-12. rokom po výsadbe, striedavá, stredne veľká až veľká.

PLODY: veľé až veľmi veľké (priemerne 180-200 g, ale aj 400 g) zhruba pravidelného, plocho guľatého tvaru. Šupka je hladká, čiastočne zdrsnená hrdzou, tvrdá, málo lesklá, v základe zelená, neskôr žltá a na slnečnej strane pruhovane červenkastá, pokrytá hrdzavými bodkami alebo škvrnami. Je to tzv. kožovka. Dužina je belavo žltkastá, jemná, hustá, najskôr chrumkavá, neskôr mäkne. Chuť veľmi dobrá, sladkokyslá, jemne korenistá, renetovitá, ušľachtilá.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva v novembri až v 1. polovici decembra, skladovateľná je do februára až apríla. Plody dobre držia na strome a neotláčajú sa pri preprave. Počas skladovania ale môžu vädnúť alebo zvnútra hniť.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum a muštovanie, vhodná aj na sušenie a ďalšie kuchynské spracovanie. Vhodná kvôli vzrastu najmä do sadov a veľkých záhrad, menej do alejí.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlboké, živné pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími, ak nie sú príliš suché alebo príliš mokré. Vhodné sú polohy chránené pred neskorými jarnými mrazmi.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, málo v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti, rakovine a múčnatke, menej voči monilióze.

PÔVOD: Španielsko, zrejme veľmi stará odroda z okolia Barcelony, možno už zo 17. storočia či skôr, popísaná v roku 1826 ako Barcelona nut v Katalógu Záhradníckej spoločnosti v Londýne. Synonymá: Fertile de Coutard, Katalónska, Catalonische Nuss, Große Barcelloner Zellernuss, Große bunte Zellernuss, Große runde Haselnuss, Große spanische Nuss, Miglinarina, Spanische Zellernuss, Spanish nut. Nie je identická s odrodou Barcelónska hranatá (= Eckige Barcelloner, Barcelone de Loddiges).

RAST: bujný, vzpriamený, hustý, málo odnožuje. Listy sú skôr menšie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, vetrom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, dlho a dlho s prekrýva aj kvitnutie samčích a samičích kvetov, je dobrým opeľovačom iných odrôd. Vhodné opeľovače: Tonda Gentile, Tonda Romana, Ennis, Ségorbe, Hallská obrovská, Nottingham, Webbova, atď. S odrodou Corabel, kvitnúcou neskoro, sa v čase kvitnutia míňa.

PLODNOSŤ: vysoká, priemerne 4 kg/ker pri 6-12-ročných kroch, priemerne 3,2 t/ha. Máva málo prázdnych orieškov (menej než 1 %).

PLODY: sú usporiadané po 2-5 väčšinou na konci konárov, sú veľmi veľké (priemerne 3,8 g, 20-22x20 mm), guľaté alebo guľato-hranaté, zhora a zdola mierne sploštené, často s 2 alebo viacerými rebrami, často dokonca s 2 špičkami. Pančuška je vykrajovaná a krátka, sotva zakrýva plod. Škrupina je tmavohnedá so svetlohnedými pruhmi, spodná časť často šedo plstnatá. Jadro je veľké, srdcovitého tvaru, dobre vypĺňa škrupinu. Podiel jadra k celkovej hmotnosti plodu je stredný, ale celková hmotnosť jadra je aj tak vysoká (priemerne 43 % hmotnosti plodu, teda asi 1,6 g). Chuť je výborná, mandľovo sladká. Šupka jadra je svetlohnedá s hnedými vláknami.

DOZRIEVANIE: skoré, v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: krík je vhodný do prírodných živých plotov, vetrolamov, medzí, menších aj väčších záhrad či sadov, poskytuje hmyzu prvý peľ v roku. Kulinárne využitie: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky, ale aj na výrobu oleja či destilátu, likérov. Technické využitie: nevysýchavý olej sa používa aj v kozmetike a na výrobu farieb, mladé konáre sa používajú v košikárstve, napr. na výrobu lubových košov, ale aj na výrobu kvalitného drevného uhlia pre umelcov.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvôli skoršiemu začiatku kvitnutia stredne mrazuodolná v kvete. Je stredne až menej odolná voči nosáčikovi lieskovému (Curculio nucum).

PÔVOD: pravdepodobne juhovýchodná Európa a Malá Ázia.

RAST: na Slovensku zákonom chránený druh. V prírode sa bežne vyskytujúci druh hrušky už len v nízkej početnosti a na pár miestach južnej hranice. Hruška snežná (Pyrus nivalis) je iný druh ako hruška obyčajná. Strom dorastá do výšky 6-10 m a šírky 5-7 m. Mladé vetvičky sú striebornobiele s chĺpkami. Staršie tmavnú do sivej až čiernej farby, rovnako aj kmeň. Na jeseň sa lístie sfarbí do tmavočervena, ako ostatné druhy hrušiek.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro na jar veľkým množstvom veľkých bielych kvetov (v priemere 2,5-3 cm), kvôli čomu dostala druhový názov snežná / nivalis. Je cudzoopelivá a na dosiahnutie úrody potrebuje prepelenie geneticky odlišným jedincom svojho druhu (Pyrus nivalis) alebo nejakou hruškou domácou (Pyrus communis) či hruškou planou (Pyrus pyraster) kvitnúcou v podobný čas vo vzdialenosti do cca. 60 m.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača vysoká.

PLODY: malé guľovité až hruškovité, zelenožltej farby, jemnej, nakyslastej chuti po uhniličení.

DOZRIEVANIE: na zber dozrieva koncom októbra, konzumne až koncom novembra, vydrží do marca.

VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, najmä v kvete, vhodný do veľkých záhrad, parkov a alejí a vetrolamov. Plody sú vhodné na pálenie a sušenie alebo výrobu perry, teda hruškového cideru.

STANOVIŠTE:slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, dobre znáša sucho, ale aj ťažké ílovité pôdy.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, odolná voči suchu, vetru a zasoleniu pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Francúzsko, Croncels, vyšľachtili ju bratia Baltetovci zo škôlky v Croncels pri Troyes ako semenáč pravdepodobne Antonovky a v r. 1869 uviedli na trh.

RAST: stredný až bujný. Koruna je pravidelná guľovitá, neskôr mierne rozložitá, tvorí silne konkurenčné výhony, ľahko hustne. Často sa dožíva vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Charlamowski, James Grieve Red, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, McIntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Wealthy, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká, ob rok veľmi vysoká.

PLODY: väčšie, guľovité, pravidelné. Šupka je hladká a lesklá, svetlozelené, v zrelosti slamovožlté so svetlými bodkami, niekedy aj mdlým líčkom. Dužina je žltá, hustá, krehká, šťavnatá. Chuť je veľmi lahodná sladkokyslá, mierne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až začiatkom septembra, dozrieva rovnomerne, konzumne krátko po zbere, vydrží do konca októbra, z vyšších polôh až do Vianoc. Plody ľahko padajú vo vetre a vyžadujú šetrný zber, ľahko sa otlačia.

VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu muštov a vín, sušenie. Na vzduchu málo hnedne.

STANOVIŠTE: slnečné, vhodná aj do vyšších polôh, ale vyžaduje výživnú pôdu. Nevhodná do mokrých, suchých pôd a do veterných a vlhkých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvetom nevadí ani dážď. Odolná voči vlnačke krvavej a obaľovačovi jablčnému. Stredne až vyššie odolná voči rakovine, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej voči chrastavitosti. Je náchylnejšia na hnednutie dužiny a šupky počas skladovania.

"Stredne silný rast. Habitus je vzpriamený, široký. Kvitne veľkými, jemne ružovými kvetmi (v máji až júni). Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Plodnosť skorá. Veľký až veľmi veľký plod jablkového tvaru a žltej farby. Dužina je tvrdšia, pevná, krémovo žltá, šťavnatá. voňavá. Chuť výrazná, aromatická. Plody obsahujú vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. V surovom stave sú ťažšie stráviteľné, trpkasté; odporúča sa tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, kompótov, ďalej sušenie, muštovanie. Plody odpudzujú mole.
Skladovanie na chladnom a vetranom mieste približne do apríla. Zber od polovice októbra, postupné dozrievanie (november), skladovateľnosť do jari. Chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, hlinitá - hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami. Výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez (koncom zimy). Mrazuvzdorná, odolná odroda, vhodná pre ekologické pestovanie. Samoopelivá."

PÔVOD: Nemecko, Guben an der Neiße, nájdená ako náhodný semenáč pánom Droganom.

RAST: stredne bujný až bujný rast. Vytvára stredne veľké stromy s vyššími, guľovitými, redšími, guľovitými korunami.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Hedelfingenská.

PLODNOSŤ: skorá a pravidelná.

PLODY: stredne veľké (4,8-5,6 g), srdcovité, najširšie v strede. Šupka sa nápadne leskne, je svetložltej voskovej farby, na slnečnej strane aj trochu červenkastá, je pevná a dá sa stiahnuť. Dužina je stredne tuhá, šťavnatá, sladkej chuti. Pravdepodobne vďaka žltej farbe sú plody oveľa menej napádané vtákmi.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda v 1. polovici júla. Plody už napáda vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, kuchynské spracovanie, konzervovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, nemá špeciálne požiadavky na pôdu, ale nie je vhodná len ťažká ílovitá a premokrená. Vhodná aj do vyšších polôh. Celkovo nenáročná odroda.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu v dreve aj kvete, odolnejšia voči monilióze, ale za prílišného vlhka praská a hnije.

PÔVOD: Belgicko, Mons, vypestoval ju niekedy v rokoch 1750-1760 v záhrade svojho letného sídla cirkevný hodnostár Hardenpont.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne silný rast. Vytvára ihlanovitú, redšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Blumenbachova maslovka, Charneuská, Madame Verté, Hardyho maslovka, Clappova maslovka, Parížanka, Williamsova, Trévouxská.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká.

PLODY: veľké, hrboľaté. Šupka je hrubá, najskôr svetlo-zelená, neskôr žltá, s početnými hrdzavými lenticelami, niekedy s načervenalým líčkom. Dužina je belavá, maslovitá, veľmi jemná, sladko kyslastá, príjemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumne dozrievajú v novembri až decembri, skladovateľné sú do februára.

VYUŽITIE: najmä priamy konzum a na výrobu muštov, kompótov, destilátov a na sušenie.

STANOVIŠTE: nižšie a stredné polohy, teplé a chránené stanovište; kypré, úrodné, hlboké pôdy. V suchých pôdach plody predčasne opadávajú, v nevhodných podmienkach (v studených pôdach) plody trpia kamienkovitosťou.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, v mladosti málo, menej mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti, vyššie voči monilióze.

PÔVOD: Francúzsko, Amiens, vyšľachtil škôlkar Jacques Lebel v roku 1825 ako neznámy semenáč, množený od roku 1849.

 
RAST: veľmi bujný, vytvára široko rozložité, na semennom podpníku mohutné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Bernské ružové, Baumannova reneta, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Parména zlatá zimná, Ontario, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá (4-5 rokov po výsadbe), bohatá až veľmi bohatá, ale striedavá.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 180 g), plocho guľovité, len mierne zhranatené, nesúmerné, často s charakteristickým závalom pri stopke. Šupka je veľmi mastná, zelenožltá až svetložltá s červenými prúžkami či bodkami, voní. Dužina je žltkastá, kyprá, jemná a veľmi šťavnatá, na vzduchu rýchlo hnedne. Chuť je osviežujúco kyslosladká, príjemná, ale menej výrazná, bez korenitosti, čím neskôr sa plody zbierajú, tým sú chutnejšie.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice septembra, dozrieva od októbra, vydrží do Vianoc, nevädne, zle sa prepravuje, otláča sa.

 
VYUŽITIE: jedna z najlepších odrôd na muštovanie, vhodná na kuchynské spracovanie, napríklad aj na marmelády, v menšej miere na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Preferujú ľahšie, úrodné pôdy. Je vhodná do veľkých sadov so širokým sponom, kvôli širokým korunám nevhodná do alejí. Vhodná aj do vyšších, ale pred vetrom chránených polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej trpí dažďom pri kvitnutí. Silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, najmä v uzavretých polohách, v teplých oblastiach náchylnejšia voči vlnačke krvavej. Z mokrých pôd plody zvnútra hnijú.

PÔVOD: Francúzsko, Rouen, vypestoval ju škôlkar Boisbunnel ako semenáč neznámeho pôvodu okolo roku 1860 a Francúzska pomologická spoločnosť ju odobrila a pomenovala po francúzskom pomológovi Olivierovi de Serres. Synonymá: Sereska, Serreská, Serreská bergamotka, Bergamotka Serreská, Olivierka.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamný, vždy bujnejší než Crassanská, na ktorú sa v mnohom podobá. Vytvára široké, ihlanovité koruny s pravidelne rozloženými kostrovými konármi a s množstvom krátkeho plodonosného obrastu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Angoulemská, Blumenbachova, Dekanka Robertova, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Madame Verté, Napoleonova maslovka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vyššia, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až menšie (80-200 g a viac), tvarovo nepravidelné, guľaté, baňaté až hruškovité, hladké, nezhrbolené. Šupka je hrubá, len mierne lesklá, pri zbere zelená, v konzumnej zrelosti zelenožltá s hnedastým líčkom na slnečnej strane, s množstvom veľkých, hrdzavých lenticiel a často s hrdzou najmä pri kalichu a stopke. Dužina je žltkastá, pri zatienených plodoch až zelenkastá, jemná, rozplývavá, okolo jadrovníka aj zrnitá, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyselkavá, jemne korenistá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber až koncom októbra, pri opade listov, predčasne obraté plody vädnú a nedozrievajú. Konzumne dozrieva v januári, zrenie prezradí nielen žltnutie plodov, ale aj príjemná vôňa. Pri dobrom, chladnom uskladnení vydrží až do marca.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu destilátov, ale aj džemov a lekvárov, kompótov, muštov, výživ či na pečenie. Po zbere aj pred konzumným dozretím veľmi dobre znáša prepravu. Má nízky sklon k otlačeniu, stredný k hnednutiu dužiny, vyšší ku kamienkovitosti dužiny v nevhodných polohách a pôdach. Skladuje sa dobre, ak nebola podtrhnutá, vyžaduje vyššiu vlhkosť vzduchu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené s teplou, priepustnou, humóznou pôdou s dostatočnou pôdnou vlhkosťou, takže je vhodná do teplých, vinohradníckych oblastí a na slnečné, teplé svahy pahorkatín, k múrom a stavbám z južnej strany.

 
ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne z Francúzska alebo Severnej Ameriky. Je to stará odroda uvádzaná v katalógoch už v r. 1771. Synonymá a cudzie názvy: Kmínová reneta, Reinette de Canada, Kanada Renette, Reneta Kanadyjska, Pariser Rambur, Renet Kanadskij.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr bujný, vytvára veľké, plocho guľovité, rozložité až prevísavé koruny. Dobre obrastá krátkym až stredne dlhým plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a veľmi dlho, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, Oldenburgovo, Ontario, Sudetská reneta, Zvonkové. Neopeľuje sa s Parménou zlatou zimnou a Hájkovou muškátovou renetou.

PLODNOSŤ: stredne skorá (5-6 rokov po výsadbe), stredne vysoká, striedavá.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké, veľkostne stredne vyrovnané (priemerne 180 g, ale aj 450 g), plocho guľovité, pravidelne 5-hranne rebrovité, súmerné. Šupka je hladká, matná, pevná, v nepriaznivých podmienkach drsná a hrdzavá, najskôr hnedavozelená, neskôr bronzovožltá, s oranžovočerveným mramorovaným alebo pruhovaným líčkom, s hrdzavými lenticelami odrodovo typického kmínovitého, prípadne hviezdicovitého tvaru. Často vytvárajú nesúvislú, mramorovanú hrdzu po väčšej časti plodu. Je to tzv. kožovka. Dužina je žltobiela, krehká, neskôr jemná, niekedy mierne zrnitá, šťavnatá, po rozkrojení rýchlo hnedne. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, korenistá, renetovitá, s príjemnou vôňou.

DOZRIEVANIE: zber približne v polovici októbra, čo najneskôr, inak vädne pri skladovaní. Konzumne dozrieva v decembri a vydrží do februára. Vyžaduje vyššiu vzdušnú vlhkosť pri skladovaní, teplotu okolo 4 °C, nemá klesnúť pod 2 °C. Dobre sa prepravuje, najmä pri zbere, plody sa neotláčajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie výrobu lekvárov a vína.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Vyžaduje teplú, vlhkejšiu, ale dostatočne odvodnenú, výživnú, najlepšie hlinitú pôdu. Je vhodná najmä do stredne teplých polôh. V drsných a suchých podmienkach sa jej nedarí dobre, v suchu trpí obaľovačom, v ílovitej pôde rakovinou.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve a v kvete, silnejšie odolná voči chrastavitosti a múčnatke, stredne odolná voči rakovine, menej odolná voči monilióze.

PÔVOD: pravdepodobne z Anglicka z pol. 18. storočia.

 
RAST: bujný, vytvára veľkú, ihlanovitú korunu, neskôr je široko guľovitá. Má výrazne tmavozelené listy kontrastujúce so svetlozelenými listovými stopkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, sama je zlým opeľovačom, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Hardyho maslovka, Kozačka štuttgartská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, hojná, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (až 10 cm dlhé), pretiahnuté, fľaškovitého tvaru, niekedy aj zakrivené. Šupka je hladká, lesklá, svetlozelená až žltozelená, na slnečnej strane s karmínovočerveným líčkom, z horších polôh môže byť trpkastá. Dužina je biela, jemná, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladkokyselkavá až sladká, jemne vínovito korenistá, veľmi príjemná.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice augusta alebo aj skôr ešte v tvrdej, svetlozelenej zrelosti, konzumná zrelosť o 1-2 týždne, nevydrží dlho, výnimočne do začiatku septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, muštovanie, pečenie, na výrobu kompótov, džemov a lekvárov alebo destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Uprednostňuje hlboké, výživné pôdy, dostatočne vlhké, ale dobre odvodnené pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími pôdami, ak nie sú príliš mokré a studené. Je vhodná do väčších záhrad a sadov alebo aj do alejí s dostatočne vysoko zapestovanou korunou. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh, v chladnejších síce dobre rastie, ale plody nedosahujú dobrú kvalitu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Odolná voči chorobám, len v nevhodných polohách a pri prehustení koruny môže trpieť chrastavitosťou. Udržiavame vzdrušnú korunu a sadíme ju na vzdušné, otvorené lokality.

PÔVOD: Francúzsko, Troyes, vypestovali ju bratia Baltetovci z ovocnej škôlky v Troyes ako náhodný semenáč Williamsovej, pomenovali ju po Dr. Julesovi Guyotovi, lekárovi, ktorý sa zaujímal o fyziku, mechaniku a telegrafiu, ale najviac sa preslávil svojou prácou v oblasti vinohradníctva, kde zaviedol známe  pestovateľské systémy vedenia viniča - Guyotove vedenie. V roku 1875 hrušku uviedli na trh. Synonymá: Dr. Jules Guyot.

RAST: strom rastie slabšie, vytvára ihlanovitú, širokú korunu s redšími hlavnými vetvami, ktoré smerujú šikmo hore; postranné vetvy sú v neskorších rokoch mierne previsnuté, plodonosné drevo je krátke.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Charneuská, Williamsova, Lectierova, Madame Verté, Dekanka Robertova, Clappova maslovka.

PLODNOSŤ: nastupuje skoro a je veľmi dobrá, stála a pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (v závislosti od kvality pôdy), tvar pretiahnutý, kužeľovitý, nerovnomerný až mierne hrboľatý. Šupka je hladká, zelená, po dozretí jasno-žltá, zriedkavo sa objaví i načervenalé líčko, drobné lenticely sú prítomné v blízkosti stopky. Dužina je biela, rozplývavá, šťavnatá, chuť sladká až mierne kyslastá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta (zbierame ešte tvrdé plody), konzumná zrelosť 8-10 dní po zbere, skladovateľnosť cca. 2 týždne.

VYUŽITIE: priamy konzum a na výrobu kompótov. Plody znášajú prepravu dobre len tesne po zbere, v tvrdom stave.

STANOVIŠTE: náročnejšia na stanovište, vyžaduje nižšie a stredné polohy - do 400 m.n.m. a živné pôdy, chránené pred mrazmi. Vhodná predovšetkým do záhrad.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči chorobám a škodcom, netrpí chrastavitosťou. Mladé stromy sú menej odolné voči mrazom.

PÔVOD: stredná, západná a južná Európa, Ukrajina, Rusko, severné Turecko.
Na Slovensku a v Česku najmä v teplejších oblastiach, na slnečných lokalitách v teplomilných dúbravách, lesostepiach, pastvinách, na bázických až mierne kyslých horninách.

RAST: variabilný, ale prevažne bujný. Je to dlhoveký strom vysoký 10-20 m a široký okolo 10-12 m, niekedy len ker. Listy má celistvé, s dlhými stopkami, okrúhle až vajcovité, väčšinou lysé, na okraji jemne pílovité až celookrajové. Dožíva sa až do 300 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v priebehu apríla a mája.

PLODNOSŤ: väčšinou neskoršia, vysoká a variabilne pravidelná. 

PLODY: malé (1,5-3 cm), guľovité až široko guľovité, prevažne žlté v plnej zrelosti. Chuť je variabilná, v zelenej zrelosti prevažne trpká, po zhniličení príjemnejšia, často sladkokyslá až sladká.

DOZRIEVANIE: variabilné u jednotlivých stromov, od augusta do októbra. 

VYUŽITIE: strom je dekoratívny, mohutný a dlhoveký, krajinotvorný, vhodný do voľnej krajiny, pastvín ako solitér či v skupinke, do medzí, vetrolamov, stromoradí a alejí, ale aj do včelníc, parkov či mestskej zelene. Kulinárne využitie: Plody sú najmä po uhniličení vhodné na výrobu muštov, perry, destilátov či džemov. Semená sa používajú na vypestovanie bujnejšie rastúcich, dlhovekých podpníkov pre kultúrne odrody hrušiek. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dobre odvodnenú, dostatočne vlhkú hlinitú pôdu, ale zvláda širšiu škálu pôd, vrátane ílovitých. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a variabilne v kvete. Po zakorenení je dobre odolná voči suchu. Dobre znáša znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: pravdepodobne Turecko, kde sa volá Misk Armudi.

 
RAST: zdravý rast, vytvára najprv priame a štíhle koruny, neskôr sa pod váhou plodov rozkladajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: neoverené, kvitne skoro, ale kvety sú dobre mrazuodolné a je ich veľa.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, stála.

 
PLODY: malé (40-75 g), s vajcovitým, mierne baňatým tvarom; stopka je oproti ostatným muškatelkám hrubšia a kratšia. Šupka je hladká, mierne hrboľatá, trochu drsná, málo lesklá, farba šupky nazelenalá a na slnečnej strane temne načervenalá, celá pokrytá drobnými lenticelami. Dužina je biela až žltkastá, veľmi šťavnatá, jemná, /b>maslovitej konzistencie, niekedy zrnitá. Chuť a vôňa veľmi dobrá, muškátovo aromatická, sladká.

 
DOZRIEVANIE: zbiera sa začiatkom augusta, ešte za zelena, za 3-5 dní plody zožltnú a zmäknú.

 
VYUŽITIE: pre svoje jemne šťavnaté, sladké a muškátovo aromatické plody je vyhľadávanou stolovou hruškou a využíva sa tiež na výrobu džemov a marmelád, muštovanie a sušenie. V nezrelom stave plody dobre znášajú prepravu, zrelé vydržia len pár dní.

 
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu, znáša i vyššie polohy.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolná voči chorobám, vysoko odolná voči mrazu, v nevhodných, príliš vlhkých podmienkach náchylná na chrastavitosť, ktorá sa ale prejavuje len na listoch.

PÔVOD: Dánsko, vypestoval ju ako náhodný semenáč Hardesvogt Tillisch v Bjerre neďaleko Horsensu okolo roku 1866. Rozšíril ju záhradnícky závod E. Mathiesena v Olstyke.

RAST: stredne bujný, vytvára stredne veľké, guľovité koruny. Dobre znáša prísnejší rez a vytvára kratší plodonosný obrast.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, stredne dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Coxova reneta, Croncelské, James Grieve, Laxton's Superb, McIntosh, Priesvitné letné, Richardovo, Ušľachtilé žlté.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, striedavá.

PLODY: sú veľké (priemerne 190 g, ale aj až 700 g), plocho guľovité, rebernaté obvykle s 5 rebrami, nesúmerné, tvarovo menej pravidelné. Šupka je lesklá až mastná, jemná, zelenožltá až slamovožltá, niekedy s malým zlatožltým až načervenalým líčkom a s drobnými hnedými lenticelami. Dužina je jemná, hustá, krehká, šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyslá, mierne korenistá, aromatická, veľmi podobná chuti Kalvilu bieleho zimného.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až v septembri, konzumne dozrieva v septembri a vydrží do novembra. Na veterných lokalitách môže predčasne padať. Pri skladovaní nevädne, ale z príliš prehnojených lokalít môžu najmä väčšie plody hniť.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na kuchynské spracovanie na pečenie či výrobu výživ.

STANOVIŠTE: slnečné, pôdy aj menej kvalitné, ale s dostatkom vlahy a vápniku. Znesie i vyššie polohy, ale pred vetrom chránené, aj lokality, ktoré sú pre Kalvil biely zimný príliš chladné. Vhodná predovšetkým do záhrad.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete. V nevhodných polohách je náchylnejšia na múčnatku a chrastavitosť, v ťažkej pôde na rakovinu.

PÔVOD: Maďarsko+Nemecko, Franz Späth z berlínskej škôlky L. Späth v r. 1870 vybral perspektívny náhodný semenáč v Kadoszbegu v Maďarsku a o štyri roky neskôr ho uviedol na trh pod menom svojej manželky Anny Späth.

RAST: stredne bujný, zdravý, tvorí riedke, rozložité koruny

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 55 g), guľovité až široko elipsovité, zrastovou jazvou rozdelené na dve nerovnaké polovice. Šupka je tuhá, pevná, purpurovo červená až modravo červená, po celom plode sú roztrúsené bodky, prechádzajúce niekedy v čiarky. Dužina je sviežo žltozelená až zlatožltá, pevná, veľmi šťavnatá a odlučiteľná od kôstky v závislosti od polohy a miery vyzretia v daný rok. Chuť je niekedy výborná, inokedy mdlá, po teplom lete v kvalitnej pôde je sladká, vyvážená, jemne pikantná a aromatická.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, koncom septembra, začiatkom októbra.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj výrobu kompótov či džemov a lekvárov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Pôdu preferuje výživnú. Je vhodná do teplých a stredne teplých, chránených polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, prejavuje sa u nej len na listoch a v minimálnej miere na plodoch. Na moniliózu plodov je stredne citlivá a najnáchylnejšia je na červenú škvrnitosť listov sliviek.