Staré odrody

PÔVOD: Anglicko, grófstvo Norfolk, Brentmarch, vypestoval ju ako náhodný semenáč Mr. Pace, známa bola už okolo roku 1580. Synonymá: London Pepping, Londoner Pepping, Londýnsky jadrnáč, Pepinka londýnská, Prasomila Londinensis, Bastard Calvill, Calville du Haire, Calville du Roi, Citron d'Hiver, Five-Crowned Pippin, Five Crown Pippin, London Pippin, Londoner Grosse Reinette, Lounden Peppen, New London Pippin, Old London Pippin.

RAST: stredne bujný, neskôr umiernený, vytvára plocho guľovité koruny dožívajúce sa stredného veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, je dobrým opeľovačom. Kvitne stredne skoro, dlho. Vhodné opeľovače napr.: Braeburn, Golden Delicious, Hviezdnatá reneta, Kalvil biely zimný, Kalvil červený jesenný, Kandil Sinap, Krasokvet žltý, Luxemburská reneta, Parména zlatá zimná, Šampanská reneta, Švajčiarske oranžové, Spartan, Topaz, Viliamovo atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelnejšia.

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 150 g), plocho guľovité, kalvilovité s 5 výraznými hranami. Šupka je jemná, hladká, lesklá, polomastná, zelenožltá až žltá, až na polovici prekrytá červeným rozmytým líčkom, najmä v hornej polovici plodu s tmavšími bodkami a bielymi pehami. Dužina je pevná, tuhá, neskôr krehká, žltkastá, šťavnatá, na vzduchu nehnedne. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladkokyslá, orieškovo korenistá, aromatická.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva v novembri až decembri, vydrží do marca či apríla. Dobre znáša prepravu a dobre sa skladuje.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum ako výborná stolová odroda, ale aj na pečenie, pri ktorom si dobre zachováva tvar či na výrobu pekne žltej výživy.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, otvorené, vzdušné, ale chránené pred silným vetrom. Je náročná aj na pôdu, vxžaduje úrodnú, hlbokú, vlhkejšiu, ale nie mokrú. Vhodná najmä do teplých či chránených stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je menej mrazuodolná v dreve, dobre mrazuodolná v kvete. Je veľmi málo odolná voči chrastavitosti vo vlhkom ovzduší, málo odolná voči rakovine v mokrej pôde či múčnatke v suchu.

PÔVOD: Begicko, Mechelen, náhodný semenáč, ktorý objavil gróf Coloma vo svojej kláštornej záhrade a ktorý v r. 1808 prvýkrát zarodil.

RAST: stredne bujný až slabší, ale zdraví, tvorí širokú, hustú, ihlanovitú korunu, v dobrých podmienkach veľkú, v horších len stredne veľkú. Konáre sa pod váhou úrod skláňajú a táto odroda nie je vhodná do alejí.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Giffardova, Hardyho maslovka, Krivica, Magdalénka, Nagevicova, Predobrá.

PLODNOSŤ: podmienená polohou, v teplých, chránených polohách plodí skoro a bohato, v drsných polohách neskoro a málo.

PLODY: stredne veľké (priemerne 170 g), hruškovité či baňaté, veľké plody bývajú mierne zhrbolené. Šupka je hladká, mastná, posiata lenticelami, zelenožltá, na slnku je viac žltkastá. Dužnina je žltobiela, jemná, veľmi šťavnatá, sladkokyslá a korenistá, výborná.

DOZRIEVANIE: zber na od polovice do konca septembra, konzumná zrelosť okolo 10. októbra, vydrží do konca októbra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, muštov. Prepravu znesie len tesne po zbere, neskôr sa otláča.

STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje úrodné , hlboké a teplé pôdy a chránené polohy. Neznáša ílovité a suché piesočnaté či štrkovité pôdy, plody sú na nich malé a trpkasté a špičky letorastov usychajú.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, náchylnejšia len na chrastavitosť v nižších a uzatvorených polohách, treba ju sadiť na otvorené polohy a udržiavať vzdušnú korunu.

PÔVOD: Belgicko, 19.st.

RAST: stredne silný, ihlanovitý rast; koruna je malá, vysoká, slabo rozvetvená, pod váhou ovocia neskôr rozprestretá.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská.

PLODNOSŤ: v 5.-6 r. po výsadbe, pravidelná, hojná.

PLODY: stredne veľké plody úhľadného hruškovitého, kužeľovitého i zvonovitého tvaru. Šupka je zelenožltá, neskôr citrónovožltá, stredne tvrdá, drsná, pokrytá hrdzavými bodkami. Dužina je belavá až žltá, maslová, okolo jadrovníka zrnitá, tuhá, chuťovo príjemne sladká, korenistá, s jemnou arómou škorice.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumná zrelosť: november, skladovateľnosť do decembra až januára.

VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, muštovanie, výrobu destilátov, kompótov, lekvárov. Pri skladovaní dozrieva postupne, chuť a kvalitu si v dobrých podmienkach udrží do decembra/ januára.

STANOVIŠTE: odrode sa darí aj vo vyšších a drsnejších polohách; preferuje slnečné a teplé stanovište chránené pred vetrom a stredne ťažkú, úrodnú, priepustnú pôdu.

ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči mrazu a chorobám. V uzavretých polohách náchylnosť ku chrastavitosti.

PÔVOD: materiál z asi 450-ročného stromu tzv. Adamcovej oskoruše z vrchu Žerotín pri Strážnici na Morave, patrí do pomologického typu Jemná.

RAST: stredne bujný až bujný. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky, dobre plodná aj v medziobdobí.

PLODY: stredne veľké (2-3,5 cm, 7-15 g), guľovitého až kónického tvaru s malou kalíšnou jamkou. Šupka je pomerne jemná, väčšinou lesklá, žltá až žltooranžová s červeným líčkom, ktoré pokrýva 20-50 % šupky. Celý plod je pokrytý drobnými hrdzavými lenticelami. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, sladká, šťavnatá, aromatická, s minimom zrnitosti. Zrelé plody sú náchylné na otlaky.

DOZRIEVANIE: od polovice do konca septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: majestátny, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -30 °C, plody sú silne až stredne odolné voči chrastavitosti(Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

Zdravý, stredne silný rast, vytvára pomerne hustú, guľovitú korunu. Skorá a pravidelná plodnosť. Stredne veľký plod guľovitého, mierne splošteného tvaru. Hladká šupka je lesklá, zeleno-žltá, na slnečnej strane zlatistá, niekedy s jemnými hrdzavými škvrnami / bodkami. Dužina je jemná, šťavnatá, žltkasto belavá, chuť veľmi dobrá, sladko kyselkavá, príjemne korenistá. Jemná levanduľová vôňa. Výborná stolová odroda. Neskorší zber (od pol. októbra), konzumná zrelosť v decembri, skladovateľnosť do marca. Menej náročná odroda, znesie otvorené polohy i suchšie pôdy. Dobrá odolnosť voči mrazu (v dreve i kvete) a voči chrastavitosti.

PÔVOD: ČR, stará krajová odroda, pravdepodobne zo Studnice u Náchoda

 
RAST: stredne bujný, vytvára veľké, košaté, vysoko guľovité koruny, neskôr široko rozložité až previsnuté, husto olistené. Je dlhoveká.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: napr. Ontário a ďalšie všeobecne dobré opeľovače.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé až stredné plody (okolo 100 g) guľovitého až splošteného tvaru. Šupka je mierne drsná, zelenkavá až zelenožltá, na slnečnej strane s hnedočerveným krytím a hrdzavými lenticelami. Dužina je biela, málo šťavnatá, voňavá, po reze na vzduchu len málo hnedne. Chuť je veľmi dobrá, lahodná, kyslosladká s charakteristickou vôňou.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v decembri, skladovateľnosť do apríla až júna.

 
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum, ale aj kompóty či ďalšie spracovanie. Je dlhodobo dobre skladovateľná.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je to nenáročná odroda, znesie i ťažké, ílovité, horšie pôdy a vyššie polohy, skôr otvorenejšie.

 
ODOLNOSŤ: vysoko odolná voči mrazom a rakovine, dobre odolná voči múčnatke a monílii, náchylná na chrastavitosť v uzavretých polohách s nedostatkom prúdenia vzduchu.

Rast bujný, koruna sa mohutne rozvetvuje do výšky, neskôr je široko guľovitá, plodnosť neskoršia (7-10 rokov po výsadbe), na vyšších tvaroch dobrá úrodnosť. Plod stredne veľký až veľký, tvar guľovitý, pri kalichu mierne zúžený. Šupka pevná, najprv zelenkavo-žltá až žltá, neskôr červená, na slnečnej strane tmavočervená, nenápadne pruhovaná, s veľkými bielymi alebo hrdzavými lenticelami. Dužina je belavá so žltým odtieňom, jemná, hustá, šťavnatá, chuť sladká, príjemne kyslastá. Zimná odroda s krásnym ovocím vhodným na priamy konzum, spracovanie a uskladnenie. Zber v polovici októbra, konzumná zrelosť: november až december, skladovateľnosť do marca. Nenáročná odroda, prospieva aj vo vysokých, podhorských polohách. Pestovateľský tvar vyšší, zmladzovací rez nie príliš hlboký. Mrazuodolná. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Ontario, Ušľachtilé žlté. Sám je zlý opeľovač. Pôvodom z Nemecka.

PÔVOD: neznámy, asi Francúzsko, stará odroda najneskôr zo začiatku 19. storočia. U nás sa volá aj Štepové.

 
RAST: zdravý a silný, vytvára vysokú, široko guľovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, kvety sú mrazuodolné.

 
PLODNOSŤ: vysoká, tvorí veľa plodonosných konárikov.

 
PLODY: stredne veľké, kužeľovité. Šupka je hrubá, hladká až mastná, žltá, s početnými hrdzavými lenticelami, na slnečnej strane zlatožltá. Dužina je žltkastá, dosť jemná a šťavnatá, chuť korenistá, sladkokyselkavá.

 
DOZRIEVANIE: zber v prvej polovici septembra, konzumná zrelosť od konca septembra, skladovateľnosť do januára. Podobne ako Riznerovo má veľmi dlhú konzumnú dobu na to, že sa zbiera už v septembri ako letná odroda.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, spracovanie. Dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj drsnejšie, vyššie polohy, aj horšie, plytšie, menej úrodné pôdy. Je vhodná do otvorených aj uzavretých záhrad, polí, alejí. Len v príliš suchých polohách má drobné plody.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, málo náchylná na choroby.

PÔVOD: Slovensko, Sabinov, pravdepodobne náhodný semenáč Maďarskej, ktorý objavil a šíril konzul Anton Eiselt zrejme na začiatku 20. storočia. Registrovaná bola v r. 1954.

RAST: bujný rast, tvorí rozložitú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, bohatá.

PLODY: veľké, oranžovožltej farby s rozmytým menším purpurovým líčkom, dužina oranžovožltá, stredne tuhá, šťavnatá, vynikajúcej sladkokyselkavej aromatickej chuti, dobre oddeliteľná od kôstky, jadro je sladké.

DOZRIEVANIE: zároveň s Velkopavlovickou, teda v 2.-3. dekáde júla.

VYUŽITIE: priamy konzum a konzervovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé a chránené, priepustná pôda; vhodná do teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: v dreve mrazuodolná, v kvete citlivá na jarné mrazíky, málo náchylná na moniliózu.

PÔVOD: ČR, Znojemsko, známa už v 1. pol. 20. storočia.
RAST: stredne bujný, dorastá do asi 6 m výšky aj šírky, koruna je guľovitá, hustejšia, kostrové konáre sa veľmi rozvetvujú.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.
PLODNOSŤ: skorá, do 5 rokov po výsadbe, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké, ploché, oranžovožlté, na oslnenej strane tmavočervené. Dužina je silne šťavnatá, chuťovo dobrá, bez príchuti. Kôstka je dobre oddeliteľná od dužiny, jadro je sladké.
DOZRIEVANIE: neskoré, v 1. pol. augusta, plody dozrievajú nerovnomerne. Sú skladovateľná je asi 2 týždne po zbere. Dobre sa prepravuje, neotláča sa.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na džemy, kompóty, sušenie či destiláty.
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na kvalitu pôdy, toleruje aj vlhkejšie aj suchšie pôdy, toleruje veterné polohy. Vhodná do teplých a chránených polôh v rámci stredne teplých oblastí (do asi 350 m n.m.).
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvetoch, stredne odolná voči monilóze, citlivá na šarku.

PÔVOD: pravdepodobne Nemecko, 1. pol. 19. stor.

RAST: bujný, zdravý vzrast, koruna vysoká a široká.

OPEĽOVACIE POMERY: horšie prijíma cudzí peľ a zle opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Parména zlatá zimná, Priesvitné žlté, Ušľachtilé žlté.

PLODNOSŤ: neskoršia, bohatá úrodnosť každý 2.-3. rok.

PLODY: veľké, široko kužeľovité. Šupka je zelenavo-žltá, neskôr až zlatožltá, slnečná strana červeno pruhovaná a bodkovaná. Dužina jemná, hustá, mäkká, šťavnatá, chuť ľahko renetovo okorenená, nasladlá.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť: november, vydrží do januára až marca.

VYUŽITIE: priamy konzum a spracovanie; plody dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: ľubovoľné, aj vyššie polohy, chránené pred drsným vetrom; na živiny bohaté, priepustné pôdy. V suchých pôdach sa jej nedarí a plody opadávajú, v mokrých a nepriepustných pôdach je náchylná na rakovinu.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu; v ťažkých, mokrých, nepriepustných pôdach náchylnosť na rakovinu.

PÔVOD: USA, Cayuga County v štáte New York na začiatku 19. storočia, tam získala aj meno Cayuga Redstreak. Synonymum v nemecky hovoriacich krajinách je Morgenröte, teda Ranné zore podľa výrazného červeného zafarbenia.

 
RAST: bujný, vytvára široko rozložité, guľovité koruny, neskôr mierne previsnuté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, krátko, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Baumannova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion,Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, stredná, striedavá.

 
PLODY: stredné až veľmi veľké (150-250 g), plocho guľovité, nepravidelné, hranaté. Šupka je hrubá, mdlo lesklá, neskôr mastná, žltá, na slnečnej strane rozmyto karmínovočervená, s pruhovaním či mramorovaním a svetlými lenticelami, na strome silne osrienená. Dužina je žltobiela, pevná, tuhá, neskôr krehká a šťavnatá, sladkokyslastá až sladkastá, menej výrazná.

 
DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumná zrelosť od decembra, uskladnenie do konca marca.

 
VYUŽITIE: vhodná skôr na spracovateľské využitie, najmä pečenie než na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje dostatočne vlhké, úrodné pôdy, skôr teplejšie polohy, z drsných polôh nebýva chutná.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, stredne odolná voči múčnatke, málo odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: ČR, pravdepodobne Chodov na Domažlicku, 18. storočie.

 
RAST: stredný, vytvára ihlanovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače neboli preverené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť Gdanský hranáč, Grahamovo, Hodvábne neskorokvitnúce, Kasselská reneta, Ontário, Panenské české, Parména zlatá zimná, Hrkáč súdkovitý, Studničné, Sudetská reneta, Ušľachtilé žlté, Vejlímek červený, Watervlietské mramorované.

 
PLODNOSŤ: neskorá, pravidelná, priemerná.

 
PLODY: stredný až väčší plod splošteného, hranatého tvaru. Šupka je hladká, lesklá, mastná, pevná, zafarbená karmínovou červeňou a hrdzavými lenticelami. Dužina je tuhšia, pevná, chrumkavá, voňavá, žltkavo biela. Chuť ľahko korenistá, lahodná, s malinovou arómou. Plody obsahujú vysoký obsah fenolických látok a antioxidantov (inhibícia rakoviny).

 
DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumná zrelosť: december až január, skladovateľnosť do apríla až júna.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, dlhá skladovateľnosť. Plody dobre znášajú transport.

 
STANOVIŠTE: slnečné, odroda je nenáročná, darí sa jej aj vo vyšších polohách.

 
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a múčnatke, stredná náchylnosť k chrastavitosti.

PÔVOD: ČR, stará odroda z východných Čiech, koniec 18. storočia.

 
RAST: rýchly a zdravý rast, tvorí veľké košaté koruny, v šírke dosahuje až 20 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne dobre plodí v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov a je kvalitným opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

 
PLODY: menšie až stredné plody guľovitého alebo kužeľovitého tvaru, visia na krátkej silnej stopke. Šupka je jemná, skôr mastná, farbou svetložltá, pruhovaná na slnečnej strane karmínovočervenými pruhmi. Dužina je jemná, šťavnatá, drobnozrnná, chutí výborne a príjemne vonia. Chuť je sladká až sladko kyselkavá, lahodná.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra a začiatkom októbra, konzumná zrelosť: október; skladovateľnosť do februára.

 
VYUŽITIE: plody lahodnej chuti sú vhodné predovšetkým na priamy konzum a kuchynské použitie. Má malý jadrovník, takže je z nej málo odpadu pri čistení.

 
STANOVIŠTE: odroda znesie i vyššie, drsnejšie polohy. Nároky na pôdu nie sú vysoké.

 
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči mrazu a chorobám, silne odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke.

PÔVOD: z juhu stredného a zo západného Slovenska okolo Prievidze a Trenčína, nazývaná tam aj ""Bocmanka"" či ""Bosvanka"".

RAST: bujný, vytvára mohutnú korunu. V mladosti vyžaduje výchovný rez, neskôr nie je na rez náročná.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká.

PLODY: plocho guľovité, zelenožlté s červeným líčkom, dužina je sladkokyslá, šťavnatá.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, vydrží do Vianoc.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie na mušty, sušenie apod.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie jej vyhovuje dostatočne vlhká, ale priepustná pôda, ale celkovo je nenáročná, vhodná aj do chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chrastavitosti.

Bujný rast. Do plodnosti vstupuje neskôr. Stredne veľký plod, šupka je základnej farby zeleno žltej s bodkovaním. Vynikajúca chuť. "

PÔVOD: Rusko, Povolžie, 18. st.

RAST: stredne bujný rast, vytvára široko guľovitú, rozložitejšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom pre iné jablone. Vhodné opeľovače: Charlamowski, Coxova reneta, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

PLODNOSŤ: pravidelná, ale striedavá, čo sa týka objemu, nezvykne preplodzovať.

PLODY: stredne veľké plody guľovitého až plocho guľovitého tvaru. Hladká šupka je osrienená, belavo žltá, takmer celá prekrytá rozmytou karmínovočervenou farbou s nápadnými bielymi lenticelami a modravým osrienením. Biela dužina, pod šupkou niekedy ružovejúca, je krehká, šťavnatá, jemne voňavá, po reze na vzduchu hnedne; chuť je dobrá, sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: koncom júla až začiatkom augusta, vydrží asi 14 dní, potom múčnatie. Dozrieva nerovnomerne, treba robiť postupnú prebierku a trafiť správny čas zberu, aby plody neboli príliš kyslé, ale ani múčnaté.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a kuchynské použitie (na pečenie, kompóty apod.). Má málo odpadu pri spracovaní.

STANOVIŠTE: slnečné. Odroda nenáročná na pôdu, skromná na živiny a hnojenie. Nemá rada suché pôdy (padajú plody a trpí múčnatkou a červivosťou) ani mokré, ílovité (tam trpí rakovinou). Darí sa jej aj vo vyšších polohách, ale chránených pred vetrom.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i kvete, stredne odolná voči chrastavitosti (viac než Astrachán biely) a voči múčnatke, málo k monilióze.