Staré odrody

PÔVOD: Nemecko, Brüheim pri meste Gotha v Durínsku, v r. 1837 bola nájdená ako náhodný semenáč v záhrade komorníka Wangenheima, po ktorom ho pomenoval pomológ Dittrich.

 
RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti, vytvára stredné až väčšie guľovité, rozložité koruny. Používa sa aj ako kmeňotvorná odroda, lebo je silne mrazuodolná v dreve a rastie rovno. Vo vyššom veku sa na kmeni tvoria charakteristické závaly.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: stredna skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 23 g, niekedy až 40 g), oválne, súmerné. Šupka je pod silným svetlomodrým osrienením fialovomodrá, niekedy jemne hrdzavá, je kyslastá a v plnej zrelosti sa dá z plodu stiahnuť. Dužina je stredne tuhá až tuhá, zelenožltá, stredne šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká, dobre aromatická, veľmi dobrá až výborná, najmä z teplejších polôh a po menej daždivej sezóne. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, 10 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie (veľmi tmavé slivky), výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných, vlhkejších pôdach, ale uspokojí sa so širšou škálou pôd. Je vhodná aj do vyšších polôh a do alejí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, použila sa pri šľachtení prvej generácie tolerantných odrôd v Čačaku: Čačanskej lepotice, Č. ranej a Č. najbolje, plody pri dlhotrvajúcich dažďoch praskajú a napáda ich monilióza, treba udržiavať vzdušnú korunu.

PÔVOD: neznámy, zrejme náhodný semenáč druhu Morus alba nájdený už dávno.

Synonymá: Previsnutá čierna.

RAST: rastie previsnuto od miesta zaštepenia, čo umožňuje pohodlné oberanie. Pri vyviazaní výhonov je možné docieliť aj vyššieho tvaru. Otváraním koruny rezom na jar môžeme dosiahnuť široký tvar koruny, pod ktorú sa zmestia aj viaceré deti. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, na veľkosť stromu bohatá a pravidelná. 

PLODY: menšie, čierne, stredne šťavnaté, sladké, aromatické.

DOZRIEVANIE: približne od polovice júna do júla či augusta.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny a dá sa použiť na spestrenie menších aj väčších záhrad či parkov. Je ideálnym stromom k detským ihriskám - výborný bunker aj s občerstvením. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu sirupov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred studeným vetrom na jar.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do asi -25 °C až -29 °C. Náchylná na poškodenie pukov, letorastov a kvetov neskorými jarnými mrazmi - ako všetky moruše. Vzhľadom na veľkosť sa však dá (minimálne prvé roky po výsadbe) ochrániť pred zmrznutím počas kritických nocí zakrytím fóliou či netkanou textíliou. Podobne sa netkanou textíliou či v spolupráci s mačkami dá ochrániť pred vyzobaním plodov vtákmi.

PÔVOD: USA

RAST: bujný. Koruna je stredne veľká, guľovitá až ihlanovitá, hustá, s mierne zvislými vetvami.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, výborne opeľuje mnohé iné odrody. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova, Coxova reneta, Croncelské, Parména zlatá zimná, Landsberská reneta, Kalvil biely zimný, Ušľachtilé žlté, Ontario.

PLODNOSŤ: skorá, každý 2. alebo 3. rok veľmi vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké plody kalvilového tvaru. Šupka je mierne drsná, suchšia, žltozelená až žltá, osrienená, niekedy s červeným nádychom na slnečnej strane, s nápadnými hnedými bodkami. Dužina jemná, kyprá, voňavá, šťavnatá, belavožltá, na reze málo hnedne. Chuť korenistá, aromatická, sladkokyslastá, pripomínajúca chuť duly.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, dozrieva koncom novembra až začiatkom decembra, vydrží do apríla.

VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, vína, skladovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlboké, živné pôdy, bohaté na vápnik. V chudobnejších pôdach je nutný dostatok vlahy a občasné prihnojenie.

ODOLNOSŤ: dosť odolná voči mrazu; na studených, nepriepustných pôdach podlieha rakovine, vo vlhkom prostredí je málo odolná voči chrastavitosti, v suchom prostredí trpí múčnatkou, je náchylná na škvrnitosť plodov pri nedostatku vápnika či prehnojení dusíkom.

PÔVOD: Rumunsko – Sedmohradsko, veľmi stará odroda.

RAST: v mladosti rastie veľmi bujne, vznosne; koruna je veľká, guľovitá, hustá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Coxova reneta, Golden Delicious, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Starking Delicous. 

PLODNOSŤ: skorá, úrodnosť bohatá.

PLODY: menšie až stredne veľké, tvar guľovitý, pravidelný. Šupka hladká, suchá, najprv svetlozelená, neskôr svetložltá až slamenná žltá, s červenkastým líčkom a veľmi drobnými lenticelami. Biela dužina, krehká a šťavnatá, chuť kyselkavo - sladká, osviežujúca.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, najneskôr začiatkom októbra, konzumná zrelosť: december-január, uskladnenie do marca až apríla.

VYUŽITIE: priamy konzum, výroba muštov a kuchynské spracovanie, znesie transport.

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu, polohu (do 600 m n.m.) a agrotechniku, prospieva jej dobrá vzdušná vlhkosť. Dobre znáša veterné polohy.

ODOLNOSŤ: veľmi odolná voči mrazom a chorobám.

PÔVOD: pravdepodobne v JV Európe a na Zakaukazsku, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru.

 
RAST: stredne rýchly. Je to mohutný a dlhoveký strom, dorastá do výšky 30+ m a šírky 15 m a tvorí veľké, rozložité koruny. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná, listy sú jednoduché, podlhovasto kopijovité, lesklé, s pílkovitým okrajom. Koreňový systém je mohutný, kolovitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo kultúrnej odrody. Kvitne v máji. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samčích.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, po 5-10 rokoch, vysoká.

 
PLODY: tmavohnedé, guľovité nažky široko vajcovitého tvaru a veľkosti do 3,5 cm, nažka je pri vrchole hrotitá a jemne chlpatá, uložená je v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

 
DOZRIEVANIE: v priebehu októbra.

 
VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, náchylný na poškodenie výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredný. Tvorí pyramidálne, neskôr vysokoguľovité či širokoguľovité, hustejšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pri dobrej starostlivosti o strom pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 17-25 g), podlhovasté, na oboch koncoch zúžené. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením tmavomodro fialová, kyslastá, niekedy mierne trpkastá. Dužina je tuhá, zlatožltá až oranžová, stredne šťavnatá, sladká, jemne kyselkavá, veľmi aromatická, výborná až vynikajúca. Neprezreté plody majú príjemnú muškátovú vôňu a príchuť. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, podľa podmienok stanovišťa väčšinou počas 1. a 2. dekády septembra. Vydrží dlho na strome. Včas obraná sa veľmi dobre prepravuje a skladuje.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie v úrodných, teplých, vlhkých pôdach. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Náchylná na poškodenie šarkou, na červenú škvrnitosť listov sliviek (Polystigma rubrum), moniliózu (Monilinia spp.) i na poškodenie grmaníkom slivkovým (Taphrina pruni).

PÔVOD: USA, Massachusetts, Bolton, našiel ju ako náhodný semenáč na svojej záhrade zrejme generál Steven Partridge Gardner niekedy pred rokom 1844, kedy bola uvedená v časopise Magazine of Horticulture. Cez škôlkara Thomasa Riversa sa dostala do Spojeného kráľovstva, kde bola populárna najmä v súkromných záhradách a sadoch. Synonymá a cudzie názvy: Mother, Nonnenit, Queen Mary, Lavantaler Bananenapfel, Mutterapfel, Gardner's Apple, Queen Anne, American Mother, Mother of America, Pomme mere, Skvostné z Roztok.

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabší. Vytvára spočiatku vysoko guľovitú, neskôr mierne rozložitú, menšiu až stredne veľkú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Coxova reneta, Golden Delicious, James Grieve, Jonathan, London Pepping, Malinové holovouské, Melrose, Oldenburgovo, Ontario, Starking, Starkrimson Delicious. Neopeľuje sa dobre s odrodou Wealthy.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, hoci striedavej veľkosti, zriedkakedy vynechá.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 130-195 g), tupo kužeľovité, vyššie, pri kalichu charakteristicky zúžené, nepravidlene rebrovité. Šupka je takmer hladká, polomatná, suchšia, hrubšia, ale pomerne krehká, najskôr špinavozelená, v plnej zrelosti tmavožltá až zlatožltá, prekrytá z väčšej časti tmavočerveným líčkom, pruhovaným najmä na oslnenej strane a bodkovaným až mramorovaným najmä v kališnej časti. Dužina je žltá, krehká, v optimálnej zrelosti šťavnatá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je výborná, sladká, veľmi aromatická a príjemne korenistá, pred prezretím až s banánovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží uskladnená do decembra, z vyšších polôh môžu aj dlhšie, ale väčšinou po Vianociach rýchlo múčnatejú.

VYUŽITIE: výborné stolové jablko na priamy konzum, ale aj na pečenie, výrobu muštov či výživ.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlkhou, ale dobre odvodnenou pôdou, neznáša ťažkú ílovitú pôdu, ale ani suchú, kde plody predčasne padajú a prezrievajú. Je vhodná  najmä do stredne teplých, pred vetrom chránených polôh, znesie aj vlhkejšie ovzdušie.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a v kvete, silne odolná voči chrastavitosti, stredne až menej voči múčnatke, rakovine v ťažkej pôde. Má sklon k horkej škvrnitosti dužiny. Často ju napáda voška vlnačka krvavá.

PÔVOD: zrejme z Grécka alebo Talianska, odkiaľ sa v 1. pol. dostala do Francúzska, kde dostala meno po kráľovne Claudii "Reine Claude".

RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára široko a vysoko guľovité, veľké koruny. Používa sa aj ako podpník.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Bystrická, Mirabelka nancyská, Oullinská ringlota, Vlaška. Sama dobre opeľuje Althanovu ringlotu a Flotowovu mirabelku.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi striedavá, od veľmi vysokej po nízku po preplodení, dá sa regulovať vhodným rezom a prebierkou v plodnom roku.

PLODY: stredne veľké (priemerne 22-25 g), guľaté, na oboch koncoch stlačené, nesúmerné. Šupka je zelená až zelenožltá, na slnečnej strane s červenohnedými bodkami a škvrnami, pri stopke hrdzavo sieťovaná. Dužina je zelenožltá, stredne tuhá až mäkká, rôsolovitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, výborná, jedna z najlepších. Kôstka je odlučiteľná od dužiny v závislosti od polohy, v teplých, vlhkých polohách veľmi dobre.

DOZRIEVANIE: v 2. polovici až koncom augusta, postupne. Na zaváranie sa zbiera 2 týždne pred plnou zrelosťou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, zaváranie kompótov, výrobu destilátov, ale aj netradične sfarbených džemov. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou. V suchej a chudobnej pôde ostávajú plody malé a kôstka sa zle oddeľuje od dužiny. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a menej náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena), len pri vysokej úrode plodov v zhlukoch je náchylnejšia, treba udržiavať vzdušnú korunu a robiť prebierku plodov. Napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta) a v plnej zrelosti aj osy.

PÔVOD: Slovensko, veľkoplodý čiernoplodý genotyp zo stredného a dolného Považia.

RAST: bujný, ale slabší než bieloplodý genotyp, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, podlhovasté, čierne. Chuť je sladká až jemne sladkokyselkavá, vyváženejšia, osviežujúca. Plody obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, dlhé, od konca júna do augusta. Plody po dozretí opadávajú. Plody zbierame ručne alebo striasaním na plachty.

VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie, či výrobu džemov, sirupov, zmrzlín či destilátov či kŕmenie hydiny.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

PÔVOD: veľmi stará odroda, vznikla buď v Nemecku, ako náhodný semenáč pri zámku Gravenstein v Schleswig-Holsteinsku alebo v Taliansku, v južnom Tyrolsku, je známa od 17. storočia.

RAST: bujný, vytvára veľké až veľmi veľké, široké, rozložité, neskôr až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Coxova reneta, Croncelské, Idared, Ingrid Marie, James Grieve Red, Jonathan, Krasokvet žltý, McIntosh, Ontário, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Ušľachtilé žlté, Zvonkové.

PLODNOSŤ: neskorá (okolo 7.-10. roku po výsadbe), dobrá, striedavá, priemerne 12-16 t/ha.

PLODY: stredne veľké až väčšie (130-170 g), sploštene guľovité až vysoko guľovité, silne rebrovité, pozdĺžne nesúmerné. Šupka je pevná, hladká, stredne mastná až mastná, žltozelená až žltá, prekrytá pruhovaným purpurovočerveným líčkom. Dužina je zelenkasto krémová, jemná, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, veľmi aromatická, vynikajúca.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až v prvej polovici septembra, konzumne dozrievajú asi po 2 týždňoch po zbere, vydržia do konca októbra či do polovice novembra.

VYUŽITIE: výborné jablko najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu muštov, vína, destilátov. Dobre sa skladujú.

STANOVIŠTE: slnečné, teplejšie a vlhkejšie, lepšie pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh. Neznáša mrazové a inverzné polohy. V suchých, veterných polohách plody predčasne opadávajú.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete, odolnejšia voči rakovine, stredne až menej odolná voči chrastavitosti, múčnatke.

PÔVOD: Nemecko, objavená okolo r. 1870 ako náhodný semenáč.

RAST: bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké; šupka je sýtočervená až fialovobordová, dužina je biela, okolo kôstky červenkastá, šťavnatá, voňavá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je sladká a aromatická.

DOZRIEVANIE: v polovici septembra.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, zaváranie.

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na stanovište, ale kvôli času dozrievania vhodnejšia do nižších polôh, dobre znáša i sucho a všetky typy pôd okrem ťažkých ílovitých.

ODOLNOSŤ: vysoko odolná voči mrazu, kučeravosti listov (Taphrina deformans) a múčnatke broskýň (Sphaerotheca pannosa var. persicae), vhodná na ekologické pestovanie.

PÔVOD: USA, vyšľachtil Stanley Johnston zo South Haven Experiment Station v štáte Michigan ako kríženec odrôd Halehaven a Kalhaven, na trh bola uvedená v roku 1940

RAST: stredne bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stretne skoro, stredne dlho.

PLODNOSŤ: vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Na dosiahnutie kvalitných plodov je potrebný rez na veľmi krátko a dostatočná prebierka.

PLODY: stredne veľké, pri nižšej násade alebo po dôkladnej prebierke až veľké, elipsovité, prevažne súmerné. Šupka je stredne hrubá, slabo priľnavá k dužine, stredne husto plstnatá. Základná farba je žltá, približne na polovici plodu je prekrytá rozmytým, tmavočerveným líčkom. Dužina je žltá, stredne tuhá, nevláknitá, kyslosladká až sladká, dobrá. Kôstka je stredne veľká, elipsovitá, dobre odlučiteľná od dužiny. Plody sú veľmi málo náchylné na praskanie kôstky aj na praskanie počas dažďov. Plody sú málo náchylné na otlaky a vhodné na prepravu aj konzervovanie.

DOZRIEVANIE: podľa podmienok stanovišťa obvykle v 1. dekáde augusta. Plody sú veľmi málo náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: na priamy konzum, zaváranie aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých oblastiach vhodných na pestovanie broskýň. Je nenáročná na podmienky stanovišťa.

ODOLNOSŤ: v dreve aj v kvetných pukoch silne mrazuodolná, stredne až vyššie tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans), málo náchylná na hnedú škvrnitosť kôstkovín (Xanthomonas arboricola pv. pruni) aj na múčnatku (Podosphaera leucotricha).

PÔVOD: USA, Kingston, farma Philippa Ricka, objavená ako náhodný semenáč, zrejme odrody Esopus Spitzenberg. O jej propagovanie sa najviac zaslúžil Jonathan Hasbrouck, po ňom ju pomenoval autor prvého pomologického popisu v r. 1826 Judge J. Buel.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, šľahúnovitý, neskôr slabší, vytvára guľovité, hustejšiem neskôr širšie, previsnuté koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Berlepschova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Dukát, Gdanský hranáč, Hájkova muškátová reneta, Idared, James Grieve, Krasokvet žltý, Laxton Superb, Matkino, Mclntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Red Delicious, Spartan, Starkrimson Delicious, Wagenerovo, Wealthy, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: skorá, v dobrých podmienkach vysoká a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 105-130 g), vysoko guľovité až tupo kužeľovité, pomerne vyrovnané. Šupka je hladká a lesklá, žltozelená až žltá, prekrytá na 3/4 až 4/5 povrchu karmínovočerveným rozmytým či mramorovaným líčkom. Dužina je krémová až žltá, pod šupkou býva ružovkastá, pevná, krehká, šťavnatá, jemná. Chuť je sladkokyslá, typicky jemne korenistá, aromatická, veľmi dobrá až výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber podľa lokality a roku od konca septembra do asi polovice októbra, konzumne dozrieva od decembra a vydrží do marca až mája. Predčasne odtrhnuté, ale aj prezreté plody vädnú a rýchlo múčnatejú. Plody prezrejú aj priamo na strome bez padania.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie či muštovanie. Dužina na vzduchu len málo hnedne. Po zbere ich treba rýchlo schladiť a udržiavať pri teplote do 2-3 °C. Veľmi dobre sa prepravujú.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dostatočne vlhkým vzduchom, napr. pri vodných plochách, ale nie v inverznej polohe. Vyžaduje výživnú, dostatočne vlhkú pôdu, v suchej piesočnatej plody predčasne prezrievajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete. V teplých, suchých oblastiach veľmi náchylná na múčnatku, je náchylná na bakteriálnu spálu a stredne odolná voči chrastavitosti. Zvykne trpieť tzv. Jonathanovou škvrnitosťou plodov, čo je fyziologický prejav nedostatku vápniku v plodoch a vzniká najmä po príliš suchom lete, pri prehnojení dusíkom či po príliš neskorom zbere a skladovaní pri vysokej teplote. Je odolná voči monilióze a málo náchylná na rakovinu.

PÔVOD: Kanada, Britská Kolumbia, Summerland, Výskumná stanica, vyšľachtil ju v r. 1926 R. C. Palmer ako kríženca odrôd McIntosh x neznámej odrody (pôvodne určenej ako Newton Pippin, ale genetické analýzy to nedávno vyvrátili), na trh bola uvedená v r. 1936. V Európe sa pestuje od r. 1960, najviac v Poľsku a bývalom Československu.

RAST: stredne bujný, neskôr slabší, najskôr vytvára vysoko guľovité, neskôr guľovité až rozložité koruny. Konáre sú pomerne riedke, ale s hustým obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi rozvkitajúcimi stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.:  Ananásová reneta, Banánové zimné, Baumannova reneta, Bernské ružové, Blenheimská reneta, Boikovo, Coxova reneta, Discovery, Dukát, Gascoyneho šarlátové, Gdanský hranáč, Gloria mundi, Golden Delicious, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, James Grieve,  Jonagold, Jonathan, Kalvil biely zimný, Kidd's Orange Red, Matkino, Melrose, Oldenburgovo, Ontario, Parména šarlátová, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Pottovo, Spartan, Starkrimson, Wealthy, Zuccalmagliova, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr na udržanie plodnosti treba zmladzovať v roky očakávanej nadúrody.

PLODY: sú stredne veľké až menšie (priemerne 90-150 g), široko kužeľovité, guľovité až široko guľovité, tvarovo pravidelné, mierne tupo rebrovité, súmerné. Šupka je hladká, pevná, pružná, lesklá, neskôr mierne mastná, zelenožltá až žltá, takmer celá prekrytá súvislou tmavočervenou farbou s tmavofialovým líčkom a s výrazným, modrastým osrienením a naopak nevýraznými lenticelami. Dužina je zelenobiela až biela, jemná, krehká, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladkokyslá, jemne aromatická, osviežujúca.

DOZRIEVANIE: zber počas septembra, konzumne dozrieva v novembri a vydrží asi do februára, vo vyšších polohách aj dlhšie. Plody treba mierne podtrhnúť. Pri zbere treba dávať pozor, aby sa nevytrhávali stopky. Plody sú stredne náchylné na otlačenie, skladujú sa lepšie než rodičovská odroda McIntosh.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum a kuchynské spracovanie, je to výborné stolové jablko, ale aj na muštovanie či výrobu cideru. 

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, vzdušné, s dostatočne vlhkou a úrodnou pôdou, neznáša suchú pôdu, lebo tam plody predčasne dozrievajú, sú drobné a padajú. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne v kvete, je stredne až silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti, rakovine, stredne odolná voči bakteriálnej spále.

PÔVOD: ČR, veľmi stará odroda pestovaná odnepamäti v Čechách a na Morave.

 
RAST: rast zdravý, priamy. Je to strom s mohutnou a vznosnou, guľovitou korunou, spodné vetvy sa mierne skláňajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dobre sa opeľuje a je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodní opeľovači: Bernské ružové, Coxova reneta, Jonathan, Landsberská reneta, Laxton's Superb, Malinové holovouské, Malinové hornokrajské, Matkino, Mclntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Red Delicious, Sudetská reneta, Watervlietské mramorované, Wagenerovo.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vždy po 2 až 3 rokoch veľmi hojná.

 
PLODY: malé, zriedkavo stredne veľké, najčastejšie tupo kužeľovité, pripomína vajíčko skosené z oboch pólov, niekedy je aj guľaté. Šupka je lesklá, takmer celá súvislo červená, niekedy červeno pruhovaná, pri zbere modravo osrienená. V zatienenej polovici plodu presvitá základná žltozelená farba. Dužina je biela, pod šupkou niekedy naružovelá, jemná, hustá, šťavnatá, sladká až ľahko kyslastá, príjemne voňavá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť bez straty chuti do decembra, celkovo až do apríla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale výborná aj na sušenie (dužina ostáva biela), výrobu muštu, vína, destilátov. Veľmi dobre znáša prepravu, v mieste otlačenia nehnije, len skorkovatie. Pri skladovaní nevädne, nehnije.

 
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, ale chránené pred vetrom, nižšie i vyššie polohy. Pôdy preferuje vápenité, hlboké, úrodné, dostatočne vlhké, znesie aj ílovité či hlinité premiešané so štrkom, kde sa iným jabloniam nedarí. V príliš kyprých náplavách má vyššiu náchylnosť k rakovine, v suchých pôdach sú plody drobné a opadávajú. Vhodné sú otvorené plochy, sady, veľké záhrady, aleje.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti. V uzavretých miestach má náchylnosť k rakovine, napadá ju vlnačka krvavá.

PÔVOD: ČR, Ostroměř u Hořic v Podkrkonoší, náhodný semenáč, ktorý vyrástol v sade ovocinára F. Kareša na začiatku 20. storočia

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr bujný. Tvorí veľké stromy so široko rozložité, guľovité až vysoko guľovité koruny s riedkym vetvením a s nápadne veľkými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Burlat, Kaštánka, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Rivan, Van.

PLODNOSŤ: je skorá, vysoká a pravidelná. Plodí dobre po celej dĺžke konárov.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6 g), nepravidelne srdcovité. Šupka je tenšia, ale pevná, veľmi lesklá, v plnej zrelosti tmavočervenej až hnedej farby. Dužina je tmavočervená, v plnej zrelosti mäkká, silne šťavnatá, šťava dobre farbí. Chuť je výborná, kyslosladká, príjemne čerešňovo korenistá. Kôstka je veľká, od dužiny sa oddeľuje stredne dobre.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. čerešňovom týždni, podľa oblasti niekedy počas 1. polovice júna. Uniká vrtivke čerešňovej, takže nebýva červivá.

VYUŽITIE: Veľmi vhodná na priamy konzum a vhodná aj na ďalšie spracovanie: sušenie, výrobu kompótov, sirupov, džemov a destilátov. Dobre znáša aj dlhšiu prepravu, keď sa zbiera v červenom stave.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné, ale aj vo vyšších polohách. Potrebuje výživnú, ľahšiu, dostatočne výhrevnú, hlinitopiesočnatú pôdu s dostatkom vlahy, v príliš suchých alebo naopak príliš vlhkých pôdach rodí menšie plody.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete. Málo náchylná na moníliu plodov aj moníliovú spálu. Stredne odolná voči praskaniu plodov počas dlhodobých dažďov.

PÔVOD: Francúzsko, v r. 1915 nájdená ako náhodný semenáč

RAST: v mladosti veľmi bujný, v plnej plodnosti bujný. Vytvára veľké, široko rozložené koruny, dostatočne husté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Rivan, Van, Summit, Bing.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne veľká a pravidelná. Plodí v malých chumáčoch po celej dĺžke konárov.

PLODY: veľké (priemerne 6,4 g), srdcovité, mierne hrboľaté. Šupka je pevná, lesklá, hnedočervená až tmavočervená so svetlými bodkami a čiarkami. Dužina je stredne tuhá až tuhšia, v plnej zrelosti červená, veľmi šťavnatá, farbí stredne silne. Chuť je kyslosladká, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka je stredne veľká až veľká, oválna a dobre sa odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. čerešňovom týždni, teda niekedy počas 1. polovice júna, rovnomerne. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. Je veľmi dobre prepravovateľná a skladovateľná.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda najlepšie hlinitopiesčitá, priepustná, ale dostatočne vlhká. Vhodná do suchších teplých až stredne teplých pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne až dobre mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvetoch. Plody po dažďoch silne praskajú a sú stredne náchylné na moniliózu.

PÔVOD: ČR, náhodný semenáč z Podivína na Morave, popísaná bola až vo Velkých Pavloviciach v r. 1931 Suchým ml.

RAST: na začiatku veľmi bujný, neskôr stredne bujný. Tvorí guľovito rozložité prirodzene zahustené koruny s rozvetveným viacročným plodným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro, relatívne krátko, rozloženie kvitnutia do dlhšieho obdobia sa dá dosiahnuť Šiitovým rezom. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Veselka, Vesna, Vestar.

PLODNOSŤ: stredne skorá (4.-5. rok po výsadbe), stredne vysoká, takmer pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 45-65 g), guľovito oválny, v rôznej miere súmerný, hladký. Šupka je stredne plstnatá, oranžová s purpurovým rozmytým líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubá, stredne šťavnatá, rozplývavá, nevláknitá, väčšinou dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je plná, kyslosladká až sladká, veľmi aromatická, vynikajúca. Jadro kôstky ja sladké.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, väčšinou v 2.-3. dekáde júla.

VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pre marhule.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, dobre v kvetných pukoch (na úrovni Harogem a Goldrich), málo v kvete (ale viac ako Maďarská - kvety poškodené od -1,5 °C) a v mladých plôdikoch (poškodené od -0,6 °C až -1 °C). Stredne až lepšie odolná voči monilóze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), citlivá voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).

PÔVOD: Biele Karpaty, stará odroda, ktorá sa vyskytovala hlavne na pohraničí Moravy a Slovenska.

RAST: stredne bujný, tvorí vysoko guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ:PLODY: prevažne stredne veľké až malé, elipsovité. Šupka je zlatožltá až slamovožltá, posiata bielymi lenticelami, po dozretí silno osrienená. Dužina je jemná, polotuhá, prepletená bielymi žilkami, stredne šťavnatá. Chuť je sladká, niekedy korenistá, inokedy mierne kyslastá s charakteristickou vôňou. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré koncom júla až začiatkom augusta. Po zbere vydrží asi týždeň.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu lekvárov a výborného destilátu.

STANOVIŠTE: slnečné, inak nie je náročná, vhodná aj do vyšších polôh aj veternejších lokalít.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, stredne tolerantná voči šarke, náchylnejšia na moniliózu, treba sa vyhýbať uzavretým polohám pri výsadbe a udržiavať vzdušnú korunu.

PÔVOD: ČR, Svojšice u Kolína, vypestoval ju J. Procházka ako semenáč Zelenej ringloty v 1. pol. 19. storočia a pomenoval ju podľa vtedajšieho majiteľa panstva, registrovaná v r. 1954.

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný, vytvára široko guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Anna Späth, Lützelsachsenská, Kirkeho, Ontário, Oullinská, Kráľovná Viktória, Stanley, Zelená ringlóta. Dobre opeľuje: Bühlskú, Flotovovu mirabelku, Kirkeho, Katalónsky špendlík a Zelenú ringlótu.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 36-40 g), takmer guľovité, z oboch strán mierne stlačené, mierne nesúmerné. Šupka je stredne hrubá, tuhá, osrienená, zelenožltá prekrytá svetlofialovou až fialovohnedou, niekedy s jemnou, inokedy hrubšou hrdzou, so stredne výraznými až výraznými lenticelami, dá sa stiahnuť. Dužina je stredne tuhá až tuhšia, žltkastá až zlatožltá, veľmi šťavnatá, mierne vláknitá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka sa oddeľuje od dužiny stredne dobre, na jej rebrách môže dužina čiastočne ostávať.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, 10 dní pred Bystrickou, teda 3. dekáda augusta až 1. dekáda septembra. Na strome vydrží 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, ale aj na výrobu džemov, lekvárov a na sušenie či pečenie. Včas obraté plody sa dobre prepravujú, plne zrelé sú citlivé na otlaky.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, je náročná na úrodnú a hlbokú pôdu. V suchej pôde sú plody drobné, vo vlhkej uzavretej polohe trpí moniliózou. Vhodná aj pre vyššie polohy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, plody sú náchylnejšie na praskanie počas dlhotrvajúcich dažďov a následne na moniliózu, obľubujú ju osy. Je stredne až vyššie tolerantná voči šarke, menej odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma rubrum).

PÔVOD: Francúzsko, obec Aprémont v departemente Haute-Saône, v regióne Franche-Comté, nájdená ako náhodný semenáč okolo roku 1826, pomenovaná po pomológovi Boscovi.

 
RAST: stredne bujný, neskôr mierny. Vytvára stredne veľkú, riedku, tupo ihlanovitú či guľovitú až široko guľovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, sama je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Angoulemská, Avranšská, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardenpontova, Hardyho maslovka, Konferencia, Madame Verté, Magdalénka, Parížanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (cca 5-8 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná

 
PLODY: veľké, typického fľašovitého vzhľadu, šupka má základnú farbu svetlozelenú, prekrytú jemnou hrdzou, v zrelosti má zlatožltú až hnedopomarančovú farbu. Biela až žltobiela dužina je mäkká, jemná, silno šťavnatá, maslovitá. Chuť je polosladká, výborná, korenistá. Považuje sa za jednu z najchutnejších hrušiek.

 
DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici septembra, konzumná zrelosť prvá polovica októbra, vydrží do novembra. Plody vetrom nepadajú.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj džemy, mušty, či kompóty. V dobe zberu znáša veľmi dobre prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené, vyžaduje hlboké, dobre priepustné a primerane vlhké, teplé pôdy. V nepriepustných a studených pôdach je dužina kamienkovitá a plody sú malé. Je vhodná do teplých až stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvetoch. V teplejších polohách ju napadá obaľovač jablčný, vo vlhkých, uzavretých môže trpieť chrastavitosťou, tak jej vyberáme otvorené polohy a udržiavame vzdušnú korunu.

PÔVOD: USA, Dorchester v Massachusetts, v 2. polovici 19. vypestoval Thaddeus Clapp ako semenáč odrody Hájenka, popísaná v r. 1869 pomológom Downingom ako Clapp's Favorite.

 
RAST: spočiatku bujný, potom stredne bujný. Koruna najskôr široko pyramidálna až ihlanovitá, s dlhými šlahúňovitými konármi v ostrejšom uhle. Tie sa neskôr ohýbajú do oblúkov, koruna sa rozkladá, konáre visia až k zemi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Blumenbachova, Boscova fľaša, Esperenova bergamotka, Esperenova maslovka, Hardenpontova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté‚ Neue Poiteau, Parížanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá (5-10 r. po výsadbe), stredná až vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (160-180 g), baňato kužeľovité, ku kalichu zaoblené, k stopke mierne prehĺbené. Šupka je hladká, pololesklá, jemne osrienená, svetlozelená až žltozelená, na tienistej strane je škvrnito červené, na slnečnej jasne červené, pruhované líčko. Dužina je žltobiela, jemná, zrnitá len okolo jadrovníka, maslová, veľmi šťavnatá. Chuť má sladko kyselkavú, veľmi dobrú až výbornú, aromatickú, jemne korenistú.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice do konca augusta, so svetlozelenou šupkou, dozrieva nerovnomerne, konzumne dozrieva po 10-14 dňoch a vydrží do konca septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov, výživ, muštov a do koláčov. Prepravu znáša dobre hneď po zbere, potom sa otláča.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu, ale najlepšie prospieva v hlinitých, hlbokých, priepustných pôdach v stredných polohách, nemá rada suché pôdy. Preferuje stanovištia chránené pred vetrom, znesie aj vyššie polohy a ťažšie pôdy, ale tam nebýva tak chutná.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, stredne až silne odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči monilióze.

PÔVOD: ČR, Chlumec nad Cidlinou, vypestoval ju Jan Říha ako semenáč z voľného opelenia Ostheimskej v r. 1893 a pomenoval ju po starostovi a škôlkarovi V. Vackovi.

RAST: stredne bujný, zdravý, tvorí charakteristické guľovité koruny skôr hustejšie, s hlavnými konármi dostatočne silnými. Postranné konáre sú previsnuté, dlhé. Obrast vnútri stromu zvykne presychať.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne zároveň s neskoro kvitnúcimi čerešňami, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: čerešne Hedelfingenská, Thurn Taxis (Schneiderova), Troprichterova, višňa Kӧrӧšská.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná v prítomnosti vhodných opeľovačov.

PLODY: stredne veľké (4-5 g) guľovité až sploštené. Šupka je tmavočervená, lesklá, je to kyselka. Dužina je veľmi jemná, riedka, svetločervená, šťavnatá, šťava len slabo až stredne farbí. Chuť je kyslastá až sladkastá, mierne trpkastá, v plnej zrelosti veľmi dobrá až výborná, príjemne korenistá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 4. čerešňový týždeň, teda v 2. polovici júna. Dobre drží na strome. Zvláda dopravu aj v stave plnej zrelosti.

VYUŽITIE: stolová odroda vhodná na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty, likéry či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné. Stromy sú vhodné do každej, čo i len trochu úrodnej pôdy ale z pôd hlbokých a hlinitých sú plody neobyčajne veľké a krásne. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a voči monilióze.

PÔVOD: USA, kríženec odrôd Agenská x Grand Duke, zač. 20. st.

RAST: stredne silný rast, vytvára vysoko pyramidálnu, redšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, prináša pravidelné, vysoké úrody.

PLODY: veľké, podlhovasté, na oboch koncoch zúžené (30 - 40 g). Šupka je pevná, tmavomodrá až tmavofialová so svetlomodrým osrienením, kyslastá. Dužina je zelenožltá, šťavnatá. Chuť sladká/ sladkokyselkavá, lepšia v teplých polohách a po úplnom dozretí, mierne aromatická. Pomerne dobrá oddeliteľnosť dužiny od kôstky.

DOZRIEVANIE: začiatkom septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie, mrazenie, výrobu pálenky. Plody dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: hlinité, úrodné, výživné pôdy a teplé, chránené polohy. Neznáša chladné a zamokrené stanovištia.

ODOLNOSŤ: odroda tolerantná k šarke, v dreve odolná voči mrazu, v kvete stredne odolná voči mrazu, náchylnejšia na moniliózu.