Agát biely

PÔVOD: Severná Amerika. Do Európy bol introdukovaný začiatkom 17. storočia. Linné pomenoval rod po Jeanovi Robinovi, ktorý bol so synom Vespasienom medzi prvými, kto drevinu v Európe zaviedol a pestoval. Rozsiahle výsadby v strednej Európe sa začali koncom 18. a začiatkom 19. storočia.

RAST: v mladosti veľmi bujný. Dorastá zvyčajne do 12 až 18 m s priemerom kmeňa 30 až 75 cm. Na lepších stanovištiach dosahuje 30 m a priemer kmeňa nad 122 cm. V Európe sa zvyčajne dožíva 60 až 100 rokov, európsky rekord však presahuje 300 rokov. Kmeň býva obvykle zakrivený. Koruna je riedka a nepravidelná, tvorená krivoľakými konármi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom opelivý. Kvety sú obojpohlavné a voňavé, s bielou až krémovou korunou, usporiadané v previsnutých strapcoch dlhých 10 až 20 cm. Kvitne v máji až júni a doba kvitnutia je krátka, približne 10 dní.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, do plodnosti vstupuje skoro (4-6 rokov po výsadbe).

PLODY: struky dlhé 5–10 cm, tmavohnedé, zostávajú na strome cez zimu a obsahujú 4–10 semien. Semená sú tmavé, fazuľovitého tvaru, dlhé 3–5 mm, s tvrdým, nepriepustným osemením. Semená a všetky časti stromu okrem kvetov sú jedovaté!

DOZRIEVANIE: struky dozrievajú v septembri a októbri. Otvárajú sa na strome a semená sa rozširujú od septembra do apríla.

VYUŽITIE: cení sa najmä ako významná medonosná drevina. Kulinárne využitie: poskytujú ovocne voňavý med a kvety sú sladké a jedlé zasurova alebo vyprážané v cestíčku. Za priaznivého počasia môže včelstvo z jedného stromu nazbierať až 8 kg medu, za nepriaznivého 4–6 kg. Technické využitie: Drevo je trvanlivé, odolné voči hnilobe kmeňa a hmyzu. Cení sa ako palivové drevo pre vysokú výhrevnosť. Výmladkové hospodárenie je najefektívnejším spôsobom obhospodarovania. Využíva sa na kolíky a stĺpiky, stavbu lodí, podlahy, nábytok, banské výdrevy, železničné podvaly a dyhu. Zlepšovanie pôdy: prostredníctvom symbiotických baktérií rodu Rhizobium v koreňových hľúzkach dokáže viazať 23–300 kg dusíka na hektár ročne. Vysádza sa na protieróznu ochranu, rekultiváciu narušených pôd, ako vetrolam a ako prípravná (krycia) drevina. Koreňové výlučky inhibujú rast mnohých rastlín.

STANOVIŠTE: slnečné, netoleruje zatienenie. Najlepšie rastie na vlhkých, živných, hlinitých pôdach alebo na pôdach vápencového pôvodu. Je veľmi citlivý na slabo odvodnené alebo zhutnené, ťažké pôdy a nevhodné sú aj extrémne suché stanovištia. Prachovité a piesočnato-hlinité pôdy sú vhodnejšie než ílovité. Je vhodný nahjmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: extrémne zimné mrazy drevinu ľahko poškodzujú. Zo škodcov ju môžu napádať bzdochy, drevokazné parazitické huby, múčnatka, či listová škvrnitosť. 

BOTANICKÁ POZNÁMKA: všetky časti okrem kvetenstiev sú jedovaté, najmä kôra a semená. 
Hlavnými toxínmi sú toxalbumíny, teda jedovaté rastlinné bielkoviny (lektíny). Najvýznamnejšie sú robín a fazín. Ďalej sa uvádza glykozid robitín a alkaloid robinín. Lektíny pôsobia podobne ako ricín z ricínovníka: blokujú tvorbu bielkovín v bunkách, čo vedie k ich odumieraniu a k poškodeniu sliznice tráviaceho traktu. 

• Kôra je najjedovatejšia časť. Obsah robínu v nej stúpa na jeseň.
• Semená sú tiež výrazne jedovaté.
• Listy, konáriky a korene sú menej jedovaté, no nie neškodné.
• Kvety (kvetenstvá) sú netoxické alebo podstatne menej toxické. Preto sa agátové kvety tradične využívajú v kuchyni.

Toxicita pre ľudí: Otravy ľudí sú zriedkavé. Najčastejšie ide o deti, ktoré žujú kôru alebo jedia semená zo strukov. Typické príznaky sú nevoľnosť, vracanie, slabosť, sčervenanie tváre a malátnosť. Väčšina tráviacich príznakov sa objaví do 6 hodín po požití a môže viesť k dehydratácii. Vzácne boli opísané aj ťažšie prejavy, napríklad poškodenie pečene a kŕče. Závažnosť zrejme závisí od množstva a od toho, ako dôkladne bol materiál rozžutý.

Toxicita pre zvieratá: Otravou môžu byť postihnuté všetky druhy zvierat vrátane psov, mačiek, hovädzieho dobytka, hydiny a papagájov. Najcitlivejšie sú kone, ktoré často ohlodávajú kôru z nudy alebo pri nedostatku krmiva. Otravy domácich miláčikov sú nepravdepodobné. Hlavné riziko sa týka hospodárskych zvierat a koní. Smrteľná dávka pre koňa sa uvádza na 150 g kôry. 

Foto Zdroj:  Hans