Lieska Tonda di Giffoni

PÔVOD: južné Taliansko, Campania, provincia Salerno, Giffoni Valle Piana, stará krajová odroda. V roku 1997 získala od Európskej Únie Chránené geografické označenie.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený až rozložitý, stredne až menej odnožuje (priemerne 3-9,4 odnoží na ker/rok, ktoré treba odstrániť). Raší skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, vetrom opelivá, má alely S2S23, kvitne protogynicky, teda samičie kvety začínajú rozkvitať pred samčími, prekryv v kvitnutí môže byť až 18 dní. Vhodné opeľovače napr.: Tonda Gentile Romana, Piemont, Mortadella, Nocchione, Tonda Gentile delle Langhe, Barcelonská.

PLODNOSŤ: skorá (3-4 roky po vysadení), v Taliansku vyoká (2-2,5 t/ha), v našich podmienkach zrejme nižšie (priemerne 1,7 t/ha alebo 2,13 kg/ker/rok medzi 6.-12. rokom po výsadbe v Nemecku)

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 2,5-2,9 g), takmer dokonalo guľovité, len na báze a špičke mierne sploštené, pravidelné. Priemerne sú v súplodí 4 plody. Škrupina je svetlohnedá až stredne hnedá, stredne hrubá (1,1-1,3 mm), relatívne hladká. Má stredne vysoké percento prázdnych škrupiniek (priemerne 2,85 %). Pančuška je dlhšia než plod. Jadro je stredne veľké (priemerne 1,3 g, teda 43-48 % z hmotnosti plodu), guľaté, krémovobiele až slonovinové, jemnej konzistencie, s relatívne málo vláknitou šupkou. Šupka sa veľmi dobre odstraňuje opražením. Chuť je  príjemná, aromatická, sladká, výborná aj po opražení.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v prvej dekáde septembra.

VYUŽITIE: celé kry sú vhodné do stredne veľkých a veľkých záhrad, sadov a medzí, samčie kvety sú dobrým zdrojom skorého peľu pre včely medonosné, plody sú vhodné na priamy konzum aj cukrárenské spracovanie, pri veľkopestovaní sa používajú najmä v rozlúskanej forme.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred severnými vetrami a mimo mrazových kotlín. Pôdy najlepšie ľahšie hlinitopiesčité, piesčitohlinité či hlinité s dostatkom živín a vlahy v teplých až stredne teplých pestovateľských oblastiach (do cca. 450 m n.m.).

ODOLNOSŤ: zrejme dobre mrazuduolná v dreve, kvôli skorému rašeniu je menej mrazuodolná v rašiacich listoch. Je silne odolná voči nosáčikovi lieskovému (Curculio nucus - priemerne 1,1 % plodov napadnutých), vlnovníkovi lieskovému (Phytoptus avellanae - priemerne len 0,7 % púčikov napadnutých) dobre odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea - priemerne 0,5 % plodov napadnutých), menej odolná voči bakterióze spôsobovanej baktériou Pseudomonas avellanae (priemerne 6,1 % rastlín napadnutých).