Test - ČR 12% DPH (Stromy, rastliny...)

PÔVOD: hory Európy – Alpy, Karpaty. Rastie vo vyšších horských polohách, málokedy pod nadmorskou výškou 1500 m n. m., častejšie na silikátovém podklade, v Alpách až do nadmorskej výšky okolo 2850 m, často až po hranicu lesa.

RAST: pomalý, dosahuje výšku 10-25 m a šírku 6 m, ale zriedkakedy prirastie viac než 30 cm za rok. Dožíva sa aj 1000 rokov. V mladosti je koruna kompaktná, vajcovitého tvaru, neskôr redne. Borka je červenohnedá až šedohnedá s pozdĺžnými prasklinami. Ihličie vyrastá v zväzkoch po 5, dorastá do dĺžky 5–10 cm, na vnútornej strane je belavý pásik.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, ale silne cudzoopelivá, opeľovaná vetrom. Dobre ju opeľujú iné druhy borovíc. Kvitne v máji až júni. Samčie šištice vyrastajú na bázi letorastov, sú tmavožlté až načervenalé, samičie šištice sú drobné a vyrastajú na koncoch výhonov, sú tmavočervené až fialové.

PLODNOSŤ: v prirodzenom prostredí vstupuje do plodnosti až po 40-60 rokoch od vyklíčenia, pri pestovaní to môže byť už cca. po 12 rokoch. V prirodzenom prostredí rodí približne každé 2-3 roky, ale až jeden z 4-10 rokov je semenný, teda úroda je bohatá.

PLODY: šiška je vajcovitá, dlhá 5–8 cm, neotvára sa. Semená v nej sú červenohnedé, bez krídla, veľké 8x10 mm a sú jedlé a veľmi chutné.

DOZRIEVANIE: po vyše roku od opelenia, v septembri. Zrelé šišky sa neotvárajú.

VYUŽITIE: Stromy sa často používajú na bonsaje alebo sa sadia do parkov a záhrad vo vyšších polohách či chladnejších oblastiach alebo sa dajú použiť aj ako vetrolam či zábrana proti tvorbe lavín a erózii pôdy v horách. Kulinárne využitie: Semená sú jedlé a veľmi chutné, ale s jemnou príchuťou terpentínu. Dajú sa jesť surové alebo opražené, dá sa z nich získať prchavý jedlý olej. Na plátky narezané nezrelé šišky sa dajú macerovať v alkohole alebo v sirupe, ktorým dodávajú výbornú chuť.

STANOVIŠTE: slnečné, bez konkurencie iných stromov. Preferuje dobre odvodnené piesočnaté alebo štrkovito-hlinité pôdy, ale znesie aj vlhké ílovité pôdy. Nie je náročná na množstvo živín v pôde. Nevyhovujú jej len zle odvodnené, bažinaté pôdy. Dobre zakorenené rastliny tolerujú sucho.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná až do -43 °C, veľmi dobre znáša silný vietor, po zakorenení je dobre suchuvzdorná. Odolná voči hube mechúrnatke vejmutovkovej (Cronartium ribicola).

PÔVOD: Holandsko, JUB Holland, pôvodný zdroj nie je známy, je to mix odrôd hybridného druhu Begonia x tuberhybrida, ktorý má synonymum Begonia x tuberhybrida var. grandiflora a vznikol krížením botanických druhov B. boliviensis × B. pearcei × B. veitchii.

RAST: umiernený, dorastá do výšky aj šírky 25 cm. Je to na mrazy citlivá trvalka prezimujúca v hľuzách v bezmrazom suchom priestore. Sadíme ju v marci až máji do bezmrazého priestoru a po skončení mrazov aj von v spone 25x25 cm a zakryjeme tenkou vrstvou pôdy. Na jeseň pred prvými mrazmi hľuzy zo zeme vyberieme a uskladníme v suchu, najlepšie pri cca. 6 °C.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, ale vzhľadom na plnokvetosť je pre hmyz ťažko prístupná. Kvitne počas veľmi dlhého obdobia, pri predpestovaní už od júna do prvých mrazov veľkými, plnými kvetmi bielej, žltej, oranžovej alebo červenej farby, podľa toho, ktoré odrody sa dostali do mixu.

PLODNOSŤ: ako plnokvetá nezvykne tvoriť plody.

PLODY: pukavé tobolky s drobnými semenami.

DOZRIEVANIE: na jeseň, ale málokedy sa plody vytvoria.

VYUŽITIE: listom aj kvetom veľmi dekoratívna teplomilná trvalka, vhodná najmä do polotieňa do hrantov či kvetináčov na balkóny či terasy, ale aj do voľnej pôdy najmä zo severnej či východnej strany budov či drevín. Kulinárne využitie: krásne kvety sú jedlé, príjemne chrumkavé, šťavnaté, kyslasté, vhodné na priamy konzum len tak či ako súčasť šalátov, ako jedlá ozdoba dezertov, dipov či nápojov, namiesto citrónu či ako jeho doplnenie k rybám.

STANOVIŠTE: najlepšie polotieň, menej jej vyhovuje plné slnko najmä na poludnie či tieň, vyhýbajte sa veterným miestam. Pôda mierne kyslá až neutrálna, humózna, výživná, dobre odvodnená, ale vlhká, neznáša premokrenie. Keďže sa prezimováva vnútri, je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí.

ODOLNOSŤ: nie je mrazuodolná, nielen nadzemnú časť, ale aj hľuzy poškodzuje mráz už od 0 °C. Pri prílišnej vlhkosti ju môže potrápiť pleseň šedá, bakteriálna hniloba stonky, múčnatka. Zo škodcov ňou nepohrdnú slizniaky a slimáky, ak je vysadená priamo v zemi, pri prílišnom teple suchu zas vošky, strapky či roztoče. 

PÔVOD: Holandsko, JUB Holland, ide o moderné krížence zo skupiny Nanus (= trpasličí) Gladiolus × hortulanus, pričom rodičovské druhy zrejme pochádzajú z druhov z Južnej a Východnej Afriky. 

RAST: je umiernený, dorastá do výšky 60-70 cm. Je to teplomilná trvalka prežívajúca v podobe hľúz uskladnených v bezmrazom priestore. Vysaďte hľuzy v apríli až máji do prehriatej pôdy do hĺbky asi 7-10 cm a do vzdialenosti asi 10-12 cm od seba. Saďte tak, aby neboli ohrozené neskorými jarnými mrazmi, takže v apríli s krytím fóliou či netkanou textíliou. Na jeseň - koncom septembra až začiatkom októbra suché stonky a listy orežte a hľuzy opatrne vyberte zo zeme a asi 10 sušte v izbovej teplote pri dobrom vetraní. Potom ich zbavte vrchnej šupky a uskladnite v bedničke vystlanej slamou alebo hrubými pilinami pri asi 10 °C v tme až do jari. Hľuzy sadíme každý rok na iné miesto, aby sme predchádzali rozvoju hubových chorôb.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi kvitnúcimi protandricky, teda samčie tyčinky dozrievajú skôr než samičie piestiky. Na dosiahnutie opelenia potrebuje inú odrodu mečíka kompatibilnú v kvitnutí. Tento mix odrôd kvitne v júli a auguste - menšími, jednoduchými, lievikovitými kvetmi rôznych farieb (biela, biela s purpurovými fľakmi, ružová, purpurová, červená) rozkvitajúcimi postupne v klasovitom súkvetí s celkovou výškou okolo 30 cm. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, prípade inej kompatibilnej odrody a prítomnosti vhodných opeľovačov sa tvoria, ale nie sú vo významnom množstve, odroda sa rozmnožuje cibuľkami.

PLODY: pukavé troboké tobolky s plochými okrídlenými semenami.

DOZRIEVANIE: pri ponechaní kvetov v septembri až októbri, ale kvety sa väčšinou odrezávajú.

VYUŽITIE: je výnimočne krásna cibuľovina vhodná do menších aj väčších záhrad do záhonov s georgínami či inými cibuľovinami alebo aj trvalkami. Je veľmi vhodná na rez do vázy, reže sa po rozkvitnutí prvých kvetov pri ponechaní listov. Kulinárne využitie: krásne kvety sú po odstránení zeleného kalichu, piestika a tyčiniek jedlé, chrumkavé a chuťou pripomínajú kvety ľalioviek. Používajú sa čerstvé do ovocných šalátov natrhané na lupienky, v sladkej kuchyni aj vcelku na ozdobu koláčov a dezertov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom. Preferujú ľahkú, hlinitopiesočnatú, vlhkú, ale dobre odvodnenú, úrodnú pôdu, v ťažkej a premokrenej môžu trpieť hubovými chorobami. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh pri dodržaní vhodného času výsadby a zberu hľúz.

ODOLNOSŤ: suché hľuzy na rozdiel od ostatných okrasných mečíkov znesú aj silnejší mráz, ale nadzemné časti sú citlivé aj na teplotu 0 °C. Aj tak odporúčame hľuzy na jeseň vybrať zo zeme a uskladniť v bezmrazom priestore. Je stredne odolný voči strapkám (Thrips simplex), fusáriovej hnilobe (Fusarium oxysporum f. sp. gladioli), plesni šedej (Botrytis cinerea), bakteriálnej hnilobe či vírusom. Najdôležitejšie je predchádzať zamokreniu.

PÔVOD: druh pochádza zo strednej Číny, provincií An-chuej, Che-nan, Chu-pej, Kansu, Šan-si a Šen-si, kde rastie v nadmorskej výške od 300 do 1400 m n. m na horských svahoch, v krovinách, na okrajoch ciest, medzi skalami. Prvýkrát ju vedecky popísal Karl Graebner až v roku 1901. Do Európy sa dostala na začiatku 20. storočia. Rodový názov pripomína nemeckého botanika Richarda Kolkwitza, druhový latinský znamená doslova ľúbezná. Odroda Pink Cloud pochádza zo Spojeného kráľovstva, Surry, kde bola v roku 1946 vybraná v záhrade bristkej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti vo Wisley.

RAST: stredne bujný, je to opadavý, bohato vetvený krík s husto olistenými konármi. Dorastá do výšky 1,5-3 m a šírky 2,5-4 m. Má protistojné, jednoduché listy s krátkymi stopkami, ich čepeľ je kopijovitá až oválna.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, minimálne čiastočne samoopelivá až samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne od mája do júna kvetmi, ktoré sú na rozdiel od botanického druhu mierne väčšie a aj sa objavujú vo väčšom množstve v súkvetiach. Maju zvonkovitý tvar, sú ružovkasté s výraznou žltou sieťovitou kresbou, obsahujú veľa peľu a nektáru a sú veľmi atraktívne pre hmyz: včely, pestrice, čmeliaky či motýle.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale do plodnosti vstupuje skoro (2-4 roky po výsadbe), plodnosť je pravidelná a vysoká.

PLODY: malé tobolky (5-8 mm) vajcovitého tvaru, chlpaté a hnedé, obsahujú 1 semeno. 

DOZRIEVANIE: od augusta do septembra.

VYUŽITIE: ako krík okrasný najmä počas neskorej jari kvetom atraktívnym nielen pre nás, ale aj pre opeľovače a včely medonosné, je vhodná do menších aj väčších záhrad ako solitéra, ale aj do živých plotov, parkov či inej mestskej zelene, ale aj do včelníc na spestrenie pastvy po odkvitnutí ovocných drevín. V zime môže plniť okrasnú funkciu aj vďaka zaujímavo odlupujúcej sa kôre na staršom dreve.  

STANOVIŠTE: slnečné či polotieň, chránené pred vetrom. Pôdu preferuje stredne úrodnú, dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú, neznáša premokrenú ťažkú pôdu. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve až do -34 °C, v kvete obvykle uniká neskorým jarným mrazom. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami, občas ju môžu napadnúť vošky.

PÔVOD: neznámy

 
RAST: nízkeho vzrastu (50 cm), je preto vhodná na pestovanie na balkónoch, v kvetináčoch.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá

 
PLODNOSŤ: na minuloročných výhonoch.

 
PLODY: čierne, lesklé, pevné a vajcovité, sladkokyslé, aromatické.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 2. polovici júla.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie

 
STANOVIŠTE: slnečné s južnou alebo juhovýchodnou expozíciou. Hlinitá až hlinitopiesčitá a priepustná záhradná pôda, bohatá na živiny. V zatrávnení rastlina stráda. Vhodná do teplých a chránených stredne teplých oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuvzdorná.

Mohutný strom s priamym kmeňom, dorastajúci do výšky 20-30 metrov a dožívajúci sa vyše 100 rokov. Koruna je vajcovitého, neskôr valcovitého tvaru, vetvy sú pomerne tenké. Kôra je zelenohnedá, s početnými priečnymi lenticelami na letorastoch. Borka je tmavosivá až čierna, v mladosti hladká, neskôr rozpukaná. Púčiky sú veľmi lepkavé, fialovo-hnedé. Listy sú jednoduché, tvarom obráteno vajcovité, na vrchole oblé, okraj je dvojito pílkovitý. Vrchná strana listov je lesklá, tmavozelená, spodná strana svetlozelená, s hrdzavými chĺpkami, v mladosti lepkavá. Listy sa na jeseň nesfarbujú, opadávajú zelené. Jahňady sa začínajú tvoriť už na jeseň a kvitnú v marci a apríli. Samčie kvety tvoria visiace, 4-7 cm dlhé jahňady. Samičie jahňady (dlhé 5-7 mm) sú vajcovité, vzpriamené, fialovo-hnedé, v čase kvitnutia s červenými bliznami. Vajcovité šištičky na dlhšej stopke, v stave zrelosti tmavohnedé, zdrevnatené, dozrievajú v septembri až októbri. Semenom je okrúhla až päť-hranná semenná nažka (veľká 2-4 mm), ktorá je lesklá, hnedá, s úzkym obojstranným krídlom. Svetlomilná brehová drevina, na Slovensku sa vyskytuje v lužných lesoch, okolo riek a potokov, v polohách do 750 m.n.m. Preferuje hlboké pôdy so stálou hladinou podzemnej vody, obľubuje slnečné stanovište a je pomerne odolná voči mrazu.

PÔVOD: východná Ázia: Sibír, severná Čína, Kórea a Japonsko. Biela forma Alba je známa v európskych záhradách už od polovice 19. storočia. Na rozdiel od mnohých moderných hybridov ide o prirodzene sa vyskytujúcu farebnú variáciu. V roku 1997 bol druh na základe molekulárnych analýz preradený z rodu Dicentra do monotypického rodu Lamprocapnos.

RAST: stredne bujne, dorastá do výšky 60-80 cm a šírky 60-90 cm. Je to trvalka prezimujúca v koreni. Listy sú 2–3 trojpočetné, stopkaté a lysé, veľmi dekoratívne laločnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, s nápadnými obojpohlavnými chasmogamickými (opeľovanými hmyzom) kvetmi aj neskôr rozkvitajúcimi nenápadnými kleistogamickými kvetmi, ktoré sa opelia samé, bez pomoci hmyzu. Kvitne od apríla do júna bielymi kvetmi v tvare srdca usporiadanými do jednostranných strapcov.

PLODNOSŤ: pravidelná, vysoká.

PLODY: tobolky s elaiozómom ("mäskom") pre mravcov, ktoré ich rozširujú.

DOZRIEVANIE: v júli, prípadne auguste.

VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka najmä do polotieňa pod stromy, ktoré na jar ozvláštni svojimi nápadnými kvetmi a listami.

STANOVIŠTE: polotieň, prípadne slnečné, kde ale vyžaduje dostatočne vlhkú pôdu. Preferuje humóznu, ľahšiu pôdu, skôr neutrálnu až mierne kyslú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v koreni až do -34 °C. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami. Niekedy ju môžu poškodiť vošky, slizniaky, slimáky či múčnatka, hrdza alebo antraknóza.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: Celá rastlina obsahuje izochinolínové alkaloidy (napr. protoberberín), ktoré sú toxické pre ľudí pri požití a môžu spôsobiť podráždenie pokožky (kontaktná dermatitída). Problémová pre psy a mačky. Pri manipulácii sa odporúčajú rukavice.

PÔVOD: druh bol nájdený v Nemecku ako medzidruhový kríženec Lonicera sempervirens a Lonicera x americana (ten je krížencom L. caprifolia x L. etrusca) koncom 19. storočia, prvýkrát ho popísal v roku 1900 Alfred Rehder. Je pomenovaný po nemeckom škôlkarovi Heckrottovi. Pôvod odrody nie je známy. 

RAST: bujný, je to poloopadavá až opadavá liana dorastajúca aj do výšky 3-4,5 m a šírky 2-4 m vyžadujúca oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať. Rezom sa dá vytvarovať do menšieho kríka s rozmermi 1,2-1,8 m. Má modrozelené, oválne listy dlhé do 5 cm. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne čiastočne samoopelivý, opeľovaný včelami, čmeliakmi, morami či kolibríkmi. Kvitne veľmi bohato od júna do septembra silne voňavými kvetmi s dlhou rúrkovitou korunou ružovopurpurovou z vonkajšej a žltou z vnútornej strany.

PLODNOSŤ: skorá (2.-3. rok po výsadbe), stredne vysoká, hoci sa nepestuje pre nejedlé plody.

PLODY: malé, lesklé červené, guľaté, nejedlé bobule (5-8 mm) s tenkou šupkou, obsahujúce niekoľko semien.

DOZRIEVANIE: od augusta do októbra podľa lokality.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna hustorastúca liana listami aj bohatým a dlhým kvitnutím krásnymi a voňavými kvetmi vhodná na pergoly, treláže, ploty, kde sa môže ovíjať. Vhodná do záhrad, parkov aj inej mestskej zelene. Kulinárne využitie: kvety po odstránení zeleného kalichu možno použiť ako jedlú dekoráciu dezertov, šalátov či zaliať ich ako čaj alebo si z nich urobiť sirup.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu bohatú na organickú hmotu od mierne kyslej po mierne zásaditú, neznáša premokrenie. Je vhodný do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný do asi -23 °C. V kvete obvykle uniká neskorým jarným mrazom. Je obvykle dobre odolný voči škodcom a chorobám, v príliš teplom ovzduší môže trpieť voškami či múčnatkou. Je dobre vetruodolný, dobre znáša zatienenie, hoci najviac kvitne na priamom slnku.

PÔVOD: Francúzsko, Nancy vyšľachtil ho Victor Lemoine v roku 1896 ako jednu z prvých plnokvetých odrôd odrodu orgovánu obyčajného (Syringa vulgaris) a pomenoval ho po Victorovi Charlesovi Joly, francúzskom lekárovi, hoteliérovi a spisovateľovi záhradníckej tematike. Synonymum: Chas Joly.

RAST: stredne bujný, je to opadavý listnatý krík dorastajúci do výšky 3-4 m a šírky 2,5-4 m. Mladé letorasty majú červenkastý nádych. Stará kôra je šedohnedá a vo vyššom veku sa po malých kúskoch odlupuje. Listy sú široko vajcovité až srdcovité, šťavnato zelené.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne v koncom apríla až v máji dlhými a relatívne úzkymi (12-22x7-10 cm) metlinami menších (cca. 1,6 cm dlhých), silne a príjemne voňavých kvetov. Kvetné puky sú veľmi tmavopurpurové. Otvorené kvety sú tmavopurpurové a poloplné. Keďže vnútorné lupene kvetov sú často podvihnuté a jemne skrútené, spodná časť lupeňov svetlopurpurovej farby vytvára dvojfarebný efekt. Po odkvitnutí odporúčame kvety odstrihnúť. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: tobolky obsahujúce semená, ale nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: najmä v júli a auguste, ale nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: nádherný okrasný orgován vhodný do záhrad aj parkov, do voľne rastúceho živého plotu aj ako solitéra. Ako krásna a veľmi voňavá odroda je veľmi vhodná aj na rez do vázy. Je atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: jeho sladká vôňa ho predurčuje k použitiu do sladkých jedál a do nápojov, vôňu uchováme v kandizovaných kvetoch, v orgovánovom cukre, sirupe či želé. Môžeme ho pridávať do krémov aj do cesta koláčov. Kozmetické využitie: na výrobu hydrolátov či éterického oleja do parfémov, pot pourri. Technické využitie: z listov sa dá získať zelené a hnedé farbivo, z konárikov žltooranžové. Drevo zo starších konárov sa vraj používalo na výrobu píšťal.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje dobre odvodnenú, výživnú, humóznu pôdu, neutrálnu až mierne zásaditú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -28 °C až -30 °C, stredne mrazuodolný v kvetných pukoch a kvetoch. Môže ho napádať bakteriálna škvrnitosť listov (Pseudomonas syringae), fytoftóra, podpňovky, múčnatka. Prevenciou je slnečné stanovište s dobrým prúdením vzduchu.

PÔVOD: druh pochádza z Číny, kde sa pestuje viac ako 7000 rokov. Odroda Li pochádza z výberu 67 odrôd, ktoré doviezol z Číny, z provincie Šan-Si do USA v roku 1908 Frank Meyers v spolupráci s USDA. Po testovaní na Plant Introduction Station v Chico v Kalifornii a ďalších pokusných staniciach USDA na Floride, v Novom Mexiku, Oklahome, Texase a v Georgia boli na pestovanie v USA vybrané 4 odrody, vrátane odrody Li.

RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý. Je to menší opadavý strom až krík dorastajúci do výšky 3-4 m a šírky 2,5-3 m. Odporúčame sadiť v spone aspoň 4x3 m. Konáre sú jemne tŕnité. Listy sú lesklé, oválne.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samooopelivá, na dosiahnutie vyššej úrody odporúčame prítomnosť inej kompatibilnej odrody. Vhodné opeľovače: Lang, zrejme aj Honey Jar, Sherwood. Kvety sa tvoria na letorastoch a kvitnú v júni a v júli.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, spoľahlivo pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 3-5 cm, 25 g), súdkovité až oválne, hladké. Tenká šupka dozrieva zo zelenožltej farby do mahagónovohnedej, lesklej. Dužina je najskôr svieža, zelenkavá, stredne šťavnatá a chrumkavá, pri dozrievaní po zbere krémovobiela, suchšia, špongiovitá. Jej chuť je začerstva (v zelenožltej zrelosti) podobná jablku, pri dozrievaní dohneda a strate vlhkosti sa mení na sladkú, podobnú chuti datlí, s jemnou kyselinkou. Obsahuje úzku, vretenovitú kôstku.

DOZRIEVANIE: skoré, od konca septembra do októbra. Môžu dlho ostať na strome, ak je suchšie počasie, tak na ňom pomaly zosychajú a sladnú. Dozrievať do sladkej suchej podoby môžu aj po zbere uložené v jednej vrstve na site. Po vysušení vydržia uskladnené vo vzduchotesných nádobách aj niekoľko mesiacov.

VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné najmä na priamy konzum v zelenožltej zrelosti, ale taktiež na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C až -28 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia. U nás ju netrápia choroby ani škodcovia.

PÔVOD: juhozápadná a južná Európa, dnes sa vyskytuje v celom Stredozemí, na ostrovoch Tenerife a Gran Canaria, pestuje sa aj v Severnej Amerike.

 
RAST: pomalý. Je to stálozelený strom dorastajúci vo svojej domovine do výšky 20 m a šírky 15 m. Borka je veľmi hrubá (až 13 cm), pórovitá, zvrásnená. Listy sú premenlivého tvaru, vajcovité, dlhé 3–7 cm, celokrajové alebo zubaté, na líci lesklé, na rube husto šedo chlpaté. Dožíva sa aj 500 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi na tom istom strome, vetrom opelivý, dobre ho opeľujú aj duby iných druhov.

 
PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 15-20 rokov), striedavá.

 
PLODY: žalude (dlhé 2-4,5 cm, široké 1-1,8 cm) umiestnené v sivých, drsných čiaškach. Oplodie je holé, hladké a lesklé, hnedočervenej farby. Plody sú horké.

 
DOZRIEVANIE: v októbri toho istého roku (menšie žalude) a niekedy aj po 18 mesiacoch od opelenia (väčšie žalude).

 
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna drevina vhodná do parkov a veľkých záhrad v mestských tepelných ostrovoch. V Stredomorí sa od 25. roku z dubu opakovane po 9-12 rokoch zbiera borka - korok, ktorý má mnohoraké využitie vďaka jeho jedinečným vlastnostiam (pružnosť, stlačitelnosť, vodeodolnosť, tepelná, zvuková a elektrická izolácia), najčastejšie na výrobu zátok, ako izolačný materiál a podlahová krytina. Plody sú jedlé ako múka po odstránení horkosti premývaním po vysušení a rozomletí či použiteľné ako náhrada kávy po opražení.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Znesie širokú škálu pôdu, ale uprednostňuje piesočnaté, ľahšie pôdy. Vhodný do voľnej pôdy do najteplejších polôh miest a do prenosných veľkých kvetináčov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorný len asi do -10 °C, po zakorenení silne suchuvzdorný , ale znesie aj množstvo zrážok (aj 2400 mm ročne na SZ Portugalska), dobre znáša zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Francúzsko, Troyes, vypestovali ju bratia Baltetovci z ovocnej škôlky v Troyes ako náhodný semenáč Williamsovej, pomenovali ju po Dr. Julesovi Guyotovi, lekárovi, ktorý sa zaujímal o fyziku, mechaniku a telegrafiu, ale najviac sa preslávil svojou prácou v oblasti vinohradníctva, kde zaviedol známe  pestovateľské systémy vedenia viniča - Guyotove vedenie. V roku 1875 hrušku uviedli na trh. Synonymá: Dr. Jules Guyot.

RAST: strom rastie slabšie, vytvára ihlanovitú, širokú korunu s redšími hlavnými vetvami, ktoré smerujú šikmo hore; postranné vetvy sú v neskorších rokoch mierne previsnuté, plodonosné drevo je krátke.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Charneuská, Williamsova, Lectierova, Madame Verté, Dekanka Robertova, Clappova maslovka.

PLODNOSŤ: nastupuje skoro a je veľmi dobrá, stála a pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (v závislosti od kvality pôdy), tvar pretiahnutý, kužeľovitý, nerovnomerný až mierne hrboľatý. Šupka je hladká, zelená, po dozretí jasno-žltá, zriedkavo sa objaví i načervenalé líčko, drobné lenticely sú prítomné v blízkosti stopky. Dužina je biela, rozplývavá, šťavnatá, chuť sladká až mierne kyslastá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta (zbierame ešte tvrdé plody), konzumná zrelosť 8-10 dní po zbere, skladovateľnosť cca. 2 týždne.

VYUŽITIE: priamy konzum a na výrobu kompótov. Plody znášajú prepravu dobre len tesne po zbere, v tvrdom stave.

STANOVIŠTE: náročnejšia na stanovište, vyžaduje nižšie a stredné polohy - do 400 m.n.m. a živné pôdy, chránené pred mrazmi. Vhodná predovšetkým do záhrad.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči chorobám a škodcom, netrpí chrastavitosťou. Mladé stromy sú menej odolné voči mrazom.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, kráľovská botanická záhrada v Kew, asistent kurátora Brian Halliwell ju v 80. rokoch 20. storočia vyselektoval ako perspektívneho kríženca levandule úzkolistej (L. angustifolia) a tzv. španielskej levandule (L. lanata), teda Lavandula x chaytoriae a pomenoval po ďalšom zamestnancovi záhrady, Richardovi Grayovi.

 
RAST: pomalý. Je to stredne vysoký poloker dorastajúci do 50 cm s drevnatejúcimi stonkami. Listy sú bez stopky, na levanduľu relatívne široké, striebristé, chlpaté, dlhé až 5,5 cm. Strihá sa buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne ako hybrid sterilná, ale kvitne drobnými, voňavými modrofialovými kvetmi usporiadanými do stredne dlhých praslenov (6-10 cm) dlho od júla do augusta, dlhšie než levanduľa úzkolistá.

 
PLODNOSŤ: pravdepodobne sterilná, množí sa vegetatívne odrezkami.

VYUŽITIE: je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle. Dá sa použiť na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvná rastlina. Má nižší obsah esenciálnych olejov (EO) než viaceré odrody levandule, jej vôňa je jemná, bylinná, svieža, jemne živičná a drevitá, s nižším obsahom gáfru. Môžete ju využiť v domácej kozmetike či aromaterapii, ale aj kulinárne. Kulinárne využitie: listy a kvety čerstvé aj sušené, surové aj tepelne upravené na dochutenie šalátov, polievok, dusených jedál či koláčov, keksov, zmrzliny či krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov či octov. Robí sa z nich čaj. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď priamo kvety v čaji či kúpeli. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej EO.

 
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná do -20 °C, krátkodobo aj -23 °C, mrazuodolnejšia než väčšina odrôd l. prostrednej, mierne menej mrazuodolná než niektoré odrody l. úzkolistej (napr. Munstead). Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Ako prevenciu voči hubovým chorobám pestujeme v dobre odvodnenej pôde a na vzdušnom stanovišti.

PÔVOD: stredná, J a V Európa, cez Sibír až po Jenisej, od Malej, Prednej a Strednej Ázie až po západné Himálaje.

RAST: bujným rastom dosahuje rýchlo výšku 20-35 m a šírku 12 m. Má široký kmeň, rozložitú veľkú korunu a bielošedú až zelenošedú borku, ktorá je u starých stromov tmavo šedá až černejúca a hrubo rozbrázdená. Listy sú na líci lysé a lesklé, na rubu plstnaté, pričom tvar listov je rôzny. Listy na dlhých výhonoch sú 3–5 laločné, dlhé 4–12 cm a na rube bieloplstnaté. Na krátkych vetvičkách sú listy okrúhlo vajcovité, dlhé 3–6 cm, hrubo zubaté a na rube tenko plstnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomý, opeľovaný vetrom, kvitne v marci a apríli pred olistením. Samičie jahňady sú až 5 cm dlhé a zelené. Samčie jahňady sú o niečo väčšie, dlhé 3–7 cm, šedé s červenými tyčinkami.

PLODNOSŤ: stredne skorá (do 5-10 rokov), vysoká, pravidelná.

PLODY: tobolky v 5–10 cm dlhých jahňadách s páperím.

DOZRIEVANIE: v máji a júni.

VYUŽITIE: vysádzať ho môžeme do brehových porastov a alejí popri vodných tokoch či do vetrolamov, kde plní funkciu výplňových rýchlorastúcich drevín, do agrolesníckych systémov. A samozrejme ako František Dobrota k rybníkom a iným vodným plochám. Kôra z mladých konárikov obsahuje glykozidy salicín a populín, ktoré sa používajú proti horúčke a pri ochoreniach močového mechúra.

STANOVIŠTE: slnečné, len mladé stromčeky znášajú slabší tieň. Nemá veľké nároky na pôdu, ale najlepšie sa mu darí na piesčitohlinitých výživných naplaveninách. Rastie typicky v lužných lesoch a v brehových porastoch, sekundárne osídľuje lomy, pieskovne, tehelne, násypy a ďalšie miesta s obnaženým povrchom. V mäkkom luhu vytvára společenstvá s vŕbou bielou a topoľom čiernym.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný do -34 °C až -40 °C, dobre znáša trvalé podmáčani. Jeden z najodolnejších stromov voči zasoleniu pôdy.

PÔVOD: Japonsko, stredná a Z Čína, kde rastie v horských lesoch od 600 do 2700 m n. m. Do Európy introdukovaný v r. 1865.

 
RAST: stredne bujný, neskôr slabší. Je to často viackmenný strom s oválnou pôvodnom areáli dorastá do výšky 30–40 m a šírky 15 m, u nás len asi do 20 m. Kmeň má šedohnedú a hlboko ryhovanú borku. Dekoratívne listy má vajcovité až srdcovité, dlhé 4–7 cm. Dlhá stopka je červenkastá. Opadané listy pri vädnutí charakteristicky prenikavo voňajú - ako perník, karamel či čerstvé pečivo alebo buchty. Stromy sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, dvojdomý, vetrom opelivý. Jednotlivé stromy majú buď samčie alebo samičie kvety, na získanie plodov sú potrebné oba. Samčie kvety majú nápadne červené tyčinky, samičie dlhé piestiky. Kvitne v apríli a máji pred olistením nenápadnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: neskorá (v poraste aj po 100 rokoch, pri pestovaní po 15-20 rokoch).

PLODY: mechúrik dlhý 1,5-2 cm s hnedastými semenami s jednostranným krídlom.

 
DOZRIEVANIE: v auguste.

 
VYUŽITIE: je to okrasný strom, ktorý najmä na jeseň spestrí väčšiu záhradu či park nielen srdcovitými, pekne žlto až červeno sfarbenými, ale aj príjemne voňavými listami.

 
STANOVIŠTE: polotieň až priame slnko, vlhkejšia, výživná, hlboká pôda. Znesie aj mierne zásaditú, ale preferuje skôr kyslejšiu pôdu. Vhodný do teplých aj chladnejších polôh, ale chránených pred neskorými jarnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do asi -34 °C, náchylnejší na zmrznutie kvetov a rašiacich pukov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Kvôli plytšiemu koreňovému systému horšie znáša sucho, ale aj utuženie pôdy. Silne vetruodolný. Dobre odolný voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne Holandsko.

RAST: dorastá priemerne do výšky 55 cm a šírky 40-50 cm. Hľuzy umiestnite do výsadbovej jamy do hĺbky asi 15 cm a prikryte asi 3-5 cm pôdy. Vzdialenosť výsadby hľúz od seba je 30-60 cm. Vysádzame ich von až koncom apríla či začiatkom mája podľa lokality, aby sme predišli spáleniu mrazom po vyrašení. Po zmrznutí nadzemnej časti na jeseň hľuzy treba vytiahnuť a uskladniť v bezmrazom, chladnom priestore.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne sterilná, kvitne od júla až do prvých prízemných mrazov veľkými, plnými, výrazne červenými kvetmi. Patrí medzi veľkokveté, plnokveté georgíny. Priemer "kvetu" je až 10-15 cm.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody a ako plnokvetá zrejme ani netvorí plody.

PLODY: nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: pravdepodobne netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, stredne vysoká georgína, ktorá sa poteší opore, vynikne samostatne, ale najmä v záhonoch s ďalšími georgínami či trvalkami, najmä tými rozkvitajúcimi koncom leta.  Sú veľmi vhodné ako rezané kvety, po zbere skoro ráno a rýchlom ponorení do vody si dlho udržia sviežosť. Kulinárne využitie: jazykovité kvety nevýraznej chuti ale výrazného vzhľadu sú jedlé a sú peknou dekoráciou šalátov, slaných či sladkých krémov, nátierok, dezertov, dajú sa pridať do cesta - kysnutého či liateho, na vrchnú stranu palaciniek. Pri priamom kontakte s teplom však hnednú podobne ako po zmrznutí, takže najlepšie pridávať ich k studeným jedlám.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Pri dodržaní vhodnej doby výsadby vhodné do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: hľuzy sú mrazuodolné len do maximálne - 5 °C, nadzemná časť je veľmi citlivá na mráz. Mladé rastliny obľubujú slimáky a slizniaky.

PÔVOD: stredná, západná a južná Európa, Ukrajina, Rusko, severné Turecko.
Na Slovensku a v Česku najmä v teplejších oblastiach, na slnečných lokalitách v teplomilných dúbravách, lesostepiach, pastvinách, na bázických až mierne kyslých horninách.

RAST: variabilný, ale prevažne bujný. Je to dlhoveký strom vysoký 10-20 m a široký okolo 10-12 m, niekedy len ker. Listy má celistvé, s dlhými stopkami, okrúhle až vajcovité, väčšinou lysé, na okraji jemne pílovité až celookrajové. Dožíva sa až do 300 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v priebehu apríla a mája.

PLODNOSŤ: väčšinou neskoršia, vysoká a variabilne pravidelná. 

PLODY: malé (1,5-3 cm), guľovité až široko guľovité, prevažne žlté v plnej zrelosti. Chuť je variabilná, v zelenej zrelosti prevažne trpká, po zhniličení príjemnejšia, často sladkokyslá až sladká.

DOZRIEVANIE: variabilné u jednotlivých stromov, od augusta do októbra. 

VYUŽITIE: strom je dekoratívny, mohutný a dlhoveký, krajinotvorný, vhodný do voľnej krajiny, pastvín ako solitér či v skupinke, do medzí, vetrolamov, stromoradí a alejí, ale aj do včelníc, parkov či mestskej zelene. Kulinárne využitie: Plody sú najmä po uhniličení vhodné na výrobu muštov, perry, destilátov či džemov. Semená sa používajú na vypestovanie bujnejšie rastúcich, dlhovekých podpníkov pre kultúrne odrody hrušiek. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dobre odvodnenú, dostatočne vlhkú hlinitú pôdu, ale zvláda širšiu škálu pôd, vrátane ílovitých. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a variabilne v kvete. Po zakorenení je dobre odolná voči suchu. Dobre znáša znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Poľsko, vyšľachtil ju Dr. Tadeusz Szymanowski, na trh ju v roku 1995 uviedla poľská škôlka CLEMATIS Źródło Dobrych Pnączy Spółka z ograniczoną odpowiedzialnością.

RAST: je umiernený až stredne bujný, táto ovíjavá liana dosahuje veľkosť 3-4 m a ročné prírastky sú okolo 0,5 m na letorast. Má vyrazne dekoratívne, panašované listy, ktoré sa začínajú vyfarbovať až 2.-3. rok po výsadbe a najmä na slnečnom mieste do zelena, krémovobiela a ružova. Vyžaduje pevnú oporu buď v podobe pergoly, plota alebo vedenia, najlepšie s dvoma stĺpmi v tvare T a medzi ramenami natiahnutými drôtmi.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne čiastočne samoopelivé, hmyzom opelivé. Je to prevažne samičia odroda s čiastočne vyvinutými tyčinkami. Pre istotu vysokej úrody odporúčame pestovať so samčou odrodou Adam, ktorá zabezpečí opelenie. Kvitne približne v 2. polovici mája.

PLODNOSŤ: skorá, rodí už 4.-5. rok po výsadbe, vysoká v prítomnosti opeľovača. 

PLODY: sú malé (priemerne 3,2-3,7 g, 2,3-2,6 cm x 1,6-2 cm), podlhovasté, výrazne sploštené. Šupka je hladká a zelená. Dužina je zelená. Chuť je príjemne osviežujúco sladkokyslá. 

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, už počas 2. polovice augusta. Po dozretí plody opadávajú, takže je dobré pod rastlinu natiahnuť plachtu či netkanú textíliu.

VYUŽITIE: celá liana je veľmi dekoratívna listami, kvetmi aj plodmi na zakrytie pergol, plotov, vhodná aj ako živý plot v menších či väčších záhradách, parkoch, na vedení aj do sadov. Kvety sú atraktívne pre opeľovače. Plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády, džúsy, atď.).

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, prípadne polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ho k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolné v dreve do približne -30 až -34 °C. Raší síce trochu skôr než odrody aktinídie význačnej (Actinidia arguta), ale je odolnejšie voči neskorým jarným mrazom.

PÔVOD: Poľsko, bližší pôvod nie je známy.

RAST: stredne bujný, táto ovíjavá liana dosahuje veľkosť 3-4 m a ročné prírastky sú okolo 50 cm na letorast. Má vyrazne dekoratívne, panašované listy, ktoré sa začínajú vyfarbovať až 2.-3. rok po výsadbe a najmä na slnečnom mieste do zelena, krémovobiela a ružova. Vyžaduje pevnú oporu buď v podobe pergoly, plota alebo vedenia, najlepšie s dvoma stĺpmi v tvare T a medzi ramenami natiahnutými drôtmi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivé, hmyzom opelivé, dvojdomé. Je to samčia rastlina, ktorá opeľuje samičie odrody aktinídie pestrolistej (Actinidia kolomikta), napr. Dr. Szymanowski, Sientiabrskaja, Krupnoplodnaja, Vitakola, Pautske, Náhodka, atď. Vie opeliť až 10 samíc.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: celá liana je veľmi dekoratívna listami a kvetmi na zakrytie pergol, plotov, vhodná aj ako živý plot v menších či väčších záhradách, parkoch, na vedení aj do sadov. Voňavé kvety sú atraktívne pre opeľovače. Používa sa ako opeľovač pre samičie odrody aktinídie pestrolistej.

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, prípadne polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ho k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Je vhodné do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolné v dreve do asi -30 °C až -34 °C. Raší síce trochu skôr než odrody aktinídie význačnej (Actinidia arguta), a neskoré jarné mrazy ho poškodzujú, ale je voči ním odolnejšie.

PÔVOD: USA, Davis, University of California, California Agricultural Experiment Station, vyšľachtili Harold P. Olmo a Albert T. Koyama ako kríženca genotypov Olmo L 12-80 x Olmo S 45-48, kríženie prebehlo v roku 1957 a následná selekcia v roku 1958. Synonymá: Redglobe, Rosito.

RAST: stredne bujný, stredne vzpriamený. Hustota olistenia je stredná.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká (priemerne 4-17 kg/ker).

PLODY: strapce sú veľké (600-800 g) a riedke. Bobule sú veľké až veľmi veľké (priemerne 10-15 g, 34x30 mm), guľaté až jemne pretiahnuté. Šupka je ružová až červená so silným osrienením, pevná, stredne hrubá až hrubá Dužina je pevná, chrumkavá, menej šťavnatá, obsahuje 2-4 semená. Chuť je jednoduchá, sladká, menej aromatická, cukornatosť sa pohybuje okolo 14-16 °Brix, množstvo kyselín je nízke (4-5 g/l).

DOZRIEVANIE: stredne skoré až stredne neskoré, teda v 2. polovici až koncom septembra, potrebuje 130-140 dní na dozretie. Dobre znáša prepravu a skladovanie.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako stolové hrozno, do šalátov, na zamrazovanie, prípadne na kompóty či výrobu muštov, džemov či sirupov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne priepustnou, výživnou pôdou. Je vhodný najmä do teplých lokalít, prípadne do skleníkov.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve a pukoch v zime do asi -18 °C. Stredne odolný voči múčnatke (Erysiphe necator) a perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), menej odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea) a čiernej škvrnitosti viniča (Phomopsis viticola).

PÔVOD: Kanada, Britská Kolumbia, Prince George. Objavili ju ako náhodný semenáč Phyllis a Lyle Sarrazin. Na trh ju uviedla spoločnosť Pride of Place Plants. V auguste 2012 získala najvyššie ocenenie na medzinárodnom hodnotení noviniek medzi trvalkami ISU Evaluation of New Perennials v Holandsku.

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky 60-75 cm a šírky 60-75 cm. Je to trvalka prezimujúca v koreni. Listy sú dvoj- až trojpočetné, stopkaté a lysé, veľmi dekoratívne laločnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, s nápadnými obojpohlavnými chasmogamickými (opeľovanými hmyzom) kvetmi aj neskôr rozkvitajúcimi nenápadnými kleistogamickými kvetmi, ktoré sa opelia samé, bez pomoci hmyzu. Kvitne od apríla do júna nápadnými, sýtočervenými kvetmi v tvare srdca usporiadanými do jednostranných strapcov.

PLODNOSŤ: pravidelná, vysoká.

PLODY: tobolky s elaiozómom ("mäskom") pre mravcov, ktoré ich rozširujú.

DOZRIEVANIE: v júli, prípadne auguste.

VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka najmä do polotieňa pod stromy, ktoré na jar ozvláštni svojimi nápadnými kvetmi a listami.

STANOVIŠTE: polotieň, prípadne slnečné, kde ale vyžaduje dostatočne vlhkú pôdu. Preferuje humóznu, ľahšiu pôdu, skôr neutrálnu až mierne kyslú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v koreni až do -40 °C. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami. Niekedy ju môžu poškodiť vošky, slizniaky, slimáky či múčnatka, hrdza alebo antraknóza.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: Celá rastlina obsahuje izochinolínové alkaloidy (napr. protoberberín), ktoré sú toxické pre ľudí pri požití a môžu spôsobiť podráždenie pokožky (kontaktná dermatitída). Problémová pre psy a mačky. Pri manipulácii sa odporúčajú rukavice.

Foto č.2 zdroj: Sonja-Kalee, Pixabay

PÔVOD: zrejme Francúzsko, presný pôvod nie je známy. Kríženec medzi levanduľou úzkolistou (Lavandula angustifolia) a širokolistou (Lavandula latifolia). Nazývaná aj "francúzska levanduľa" alebo "lavandin".

 
RAST: stredne rýchly. Je to stredne vysoký poloker dorastajúci do asi 60 cm s drevnatejúcimi stonkami. Listy sú bez stopky, čiarkovité, zelené. Striháme ju buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými, voňavými bielymi drobnými hluchavkovitými kvetmi v dlhých praslenoch (9,5-11 cm) kvitnúcimi od júna do júla, v prípade zrezania aj opakovane v auguste či septembri.

 
PLODNOSŤ: ako medzidruhový hybrid netvorí plody, množí sa vegetatívne.

VYUŽITIE: je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle. Dá sa použiť na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvná rastlina. Hoci má nižší obsah esenciálnych olejov (EO) než viaceré odrody levandule, jej vôňa je jemná, sladká, veľmi príjemná a kvetinová, s nižším obsahom gáfru, a preto sa používa najmä v kozmetike, parfumérii, ale aj kulinárne. Kulinárne využitie: listy a kvety čerstvé aj sušené, surové aj tepelne upravené na dochutenie šalátov, polievok, dusených jedál či koláčov, keksov, zmrzliny či krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov či octov. Robí sa z nich čaj. EO sa používa podobne. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď priamo kvety v čaji či kúpeli alebo EO z nich získavaný. Je jedným z najbezpečnejších EO a môže sa používať neriedený, napr. na hojenie povrchových rán, popálenín, štípnutí hmyzom či ako protijed proti jedu niektorých hadov. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej EO.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -15 °C, krátkodobo aj -20 °C. Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Ako prevenciu voči hubovým chorobám pestujeme v dobre odvodnenej pôde a na vzdušnom stanovišti.

PÔVOD: Stredomorie, na V areál zasahuje asi až na Kaukaz a po Z Sibír, kde rastie na slnečných a suchých stanovištiach, rumoviskách, medziach, železničných násypoch, od nížin až po pahorkatiny. Splaňuje v teplejších oblastiach Z a strednej Európy, zavlečený bol aj do Severnej Ameriky.

 
RAST: rýchly. Poloker, vysoký a široký 20–60 cm, so vzpriamenými, čiastočne drevnatejúcimi konárikmi. Listy sú bez stopiek, kopijovité, dlhé 1-3 cm so silne aromatickými žliazkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s ružovými kvetmi usporiadanými v papraslenoch sediacich v pazuchách horných listov a smerujú jedným smerom. Kvitne od júla do septembra.

 
PLODNOSŤ: pravidelná, každoročná, bohatá.

 
PLODY: štvorhranné, tmavohnedé tvrdky.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: známa liečivá a kulinárna rastlina a zároveň okrasná a nektárodajná rastlina, ktorá láka opeľovače a užitočný hmyz. Dá sa využiť aj ako pôdopokryvná a protierózna rastlina či nízky živý plot, dobre znáža strihanie. Kulinárne využitie: silne aromatické listy a mladé výhonky či kvety sa používajú čerstvé či sušené na ochutenie šalátov, polievok a pod. Esenciálny olej z rastliny sa používa na dochucovanie jedál. Liečivé využitie: kedysi bol považovaný za všeliek, dnes je často nedocenený. Používajú sa listy a kvitnúca vňať ako čaj najmä proti suchému kašľu a na uľahčenie vykašliavania pri nadmernej tvorbe hlienu pri bronchitíde a ďalších infekčných ochoreniach dýchacích ciest a pri bolestiach žalúdka. Nesmú ho užívať tehotné ženy, keďže vo veľkých dávkach môže spôsobiť potrat. Má antiseptické účinky, pôsobí proti plynatosti, je žlčopudný, ukľudňujúci, rozširuje cievy. Zbiera sa počas kvetu a suší na neskoršie použitie. Externe sa používa obklad z čerstvých listov na hojenie rán. Esenciálny olej sa používa v aromaterapii, nesmú ho však používať epileptici a nesmie sa používať vnútorne bez lekárskeho dohľadu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje ľahkú, dobre odvodnenú, vápenitú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -25 °C až -29 °C, najmä v suchšej pôde. Nezvykne trpieť škodcami. Hubovým chorobám predchádzame umiestnením do dobre odvodnenej pôdy v dostatočnom spone 60x60 cm. Po zakorenení je dobre suchuvzdorný.