Test - ČR 12% DPH (Stromy, rastliny...)

PÔVOD: juhozápadná a južná Európa, dnes sa vyskytuje v celom Stredozemí, na ostrovoch Tenerife a Gran Canaria, pestuje sa aj v Severnej Amerike.

 
RAST: pomalý. Je to stálozelený strom dorastajúci vo svojej domovine do výšky 20 m a šírky 15 m. Borka je veľmi hrubá (až 13 cm), pórovitá, zvrásnená. Listy sú premenlivého tvaru, vajcovité, dlhé 3–7 cm, celokrajové alebo zubaté, na líci lesklé, na rube husto šedo chlpaté. Dožíva sa aj 500 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi na tom istom strome, vetrom opelivý, dobre ho opeľujú aj duby iných druhov.

 
PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 15-20 rokov), striedavá.

 
PLODY: žalude (dlhé 2-4,5 cm, široké 1-1,8 cm) umiestnené v sivých, drsných čiaškach. Oplodie je holé, hladké a lesklé, hnedočervenej farby. Plody sú horké.

 
DOZRIEVANIE: v októbri toho istého roku (menšie žalude) a niekedy aj po 18 mesiacoch od opelenia (väčšie žalude).

 
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna drevina vhodná do parkov a veľkých záhrad v mestských tepelných ostrovoch. V Stredomorí sa od 25. roku z dubu opakovane po 9-12 rokoch zbiera borka - korok, ktorý má mnohoraké využitie vďaka jeho jedinečným vlastnostiam (pružnosť, stlačitelnosť, vodeodolnosť, tepelná, zvuková a elektrická izolácia), najčastejšie na výrobu zátok, ako izolačný materiál a podlahová krytina. Plody sú jedlé ako múka po odstránení horkosti premývaním po vysušení a rozomletí či použiteľné ako náhrada kávy po opražení.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Znesie širokú škálu pôdu, ale uprednostňuje piesočnaté, ľahšie pôdy. Vhodný do voľnej pôdy do najteplejších polôh miest a do prenosných veľkých kvetináčov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorný len asi do -10 °C, po zakorenení silne suchuvzdorný , ale znesie aj množstvo zrážok (aj 2400 mm ročne na SZ Portugalska), dobre znáša zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: stredná Európa a západná Ázia, kde rastie najmä na humóznych pôdach v suťových lesoch, na svahoch hlbších údolí, v bučinách a niektorých smrečinách. Prvýkrát ho formálne opísal Carl Linné v diele Species Plantarum (1753). 

RAST: bujný. Je to veľký, rýchlo rastúci opadavý strom, bežne dosahujúci výšku 12-18 m (v dobrých podmienkach dorastá do výšky 30-40 m a šírky 15 m), so vzpriamenou až zaoblenou korunou. Staršie stromy majú typicky šupinovitú odlučnosť borky. Listy na dlhých červenkastých stopkách sú päťlaločnaté, veľké 10-15 cm, po okraji hrubo pílkovité.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivý, hmyzom (včely, muchy, strapky atď.) aj vetrom opelivý, jednodomý s oddelenými samčími a samičími kvetmi, pričom populácia sa delí na jedince "protandrické" (rozkvitajú najskôr samčie kvety) a "protogynické" (rozkvitajú najskôr samičie kvety), čo podporuje krížové opelenie v rámci druhu namiesto samoopelenia. Žltozelené kvety sú sústredené do 5-15 cm dlhých visiacich strapcov, v ich spodnej časti spravidla prevládajú samčie kvety, v strednej a hornej časti samičie kvety. Strom kvitne v máji, po rozvití listov.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale je neskorá, začína vo veku 10-20 rokov, skôr u voľne stojacich stromov než v zápoji. Vrchol dosahuje vo veku 40-60 rokov, v každom súplodí môže byť okolo 30 plodov a strom môže mať vyše 800 súplodí.

PLODY: krídlaté dvojnažky, pričom vnútorný okraj krídiel zviera ostrý uhol. Krídla sú lysé alebo chlpaté, zelenkasté až červenkasté, pri dozretí hnedé. Nažky sú vypuklé až guľaté.

DOZRIEVANIE: semená dozrievajú od septembra do októbra.

VYUŽITIE: okrasné využitie: veľký a mohutný strom vhodný do veľkých parkov a širokých alejí. Pre svoju odolnosť voči vetru a znečisteniu ovzdušia sa uplatňuje aj v krajinotvorbe miest a ako solitéra. Kulinárne využitie: kvety produkujú množstvo peľu a nektáru a sú atraktívne pre hmyz, vošky tvoria aj veľa medovice, ktorú zbierajú včely, takže je významnou medonosnou drevinou vhodnou do včelníc. Navŕtaním starších stromov v predajarí možno získať tzv. javorovú vodu, teda miazgu, ktorá sa dá uvariť na javorový sirup, hoci je menej koncentrovaná než tá z javoru cukrodarného. Do listov možno zabaliť pečené jedlá, ktorým dodajú sladkastú príchuť. Technické využitie: drevo je tvrdé, ťažké, krémovobiele, jemnozrnné, využívané na hudobné nástroje, nábytok, stolárske výrobky, drevené podlahy, kuchynský riad a ako palivové drevo. Do listov možno zabaliť jablká apod. na lepšie uskladnenie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, obľubuje hlboké humózne pôdy, ale znesie takmer akúkoľvek pôdu okrem veľmi vápenitých či zamokrených. Darí sa mu najmä vo vlhkej horskej klíme a chladnejších údoliach okolo vodných tokov. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne vetruodolný. Listové choroby sú bežné, no zväčša málo významné: čerň javorová (Rhytisma acerinum) a biela škvrnitosť listov (Cristulariella depraedans) sú nápadné, ale považované za pomerne bezvýznamné. Môže sa vyskytnúť aj verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae), rakovina kôry javora (Cryptostroma corticale), choroby spôsobované hubami rodu Phytophthora. Dobre znáša znečistenie ovzdušia a po zakorenení aj sucho.

Mohutný strom s priamym kmeňom, dorastajúci do výšky 20-30 metrov a dožívajúci sa vyše 100 rokov. Koruna je vajcovitého, neskôr valcovitého tvaru, vetvy sú pomerne tenké. Kôra je zelenohnedá, s početnými priečnymi lenticelami na letorastoch. Borka je tmavosivá až čierna, v mladosti hladká, neskôr rozpukaná. Púčiky sú veľmi lepkavé, fialovo-hnedé. Listy sú jednoduché, tvarom obráteno vajcovité, na vrchole oblé, okraj je dvojito pílkovitý. Vrchná strana listov je lesklá, tmavozelená, spodná strana svetlozelená, s hrdzavými chĺpkami, v mladosti lepkavá. Listy sa na jeseň nesfarbujú, opadávajú zelené. Jahňady sa začínajú tvoriť už na jeseň a kvitnú v marci a apríli. Samčie kvety tvoria visiace, 4-7 cm dlhé jahňady. Samičie jahňady (dlhé 5-7 mm) sú vajcovité, vzpriamené, fialovo-hnedé, v čase kvitnutia s červenými bliznami. Vajcovité šištičky na dlhšej stopke, v stave zrelosti tmavohnedé, zdrevnatené, dozrievajú v septembri až októbri. Semenom je okrúhla až päť-hranná semenná nažka (veľká 2-4 mm), ktorá je lesklá, hnedá, s úzkym obojstranným krídlom. Svetlomilná brehová drevina, na Slovensku sa vyskytuje v lužných lesoch, okolo riek a potokov, v polohách do 750 m.n.m. Preferuje hlboké pôdy so stálou hladinou podzemnej vody, obľubuje slnečné stanovište a je pomerne odolná voči mrazu.

Dekoratívny ker, vhodný pre živé ploty a krajinárske úpravy. Zelené listy nádherne kontrastujú s bielymi kvetmi a neskôr s jasnočervenými bobuľami. Plody sú dôležitým zdrojom potravy pre vtáctvo, ale pre ľudí sú jedovaté, obsahujú xylosteín. Ker s nepravidelnou a husto rozkonárenou korunou, dorastajúci do výšky 1 - 3 m. Kvitne v máji až júni. Nenáročný druh. Na Slovensku rastie od nížin až do výšky 1400 m.n.m., prevažne ako podrast listnatých lesov a na rúbaniskách. Pôdy výhrevné, vlhké i suché, neutrálne alebo zásadité, hlinito piesčité. Tieňomilná drevina. Mrazuvzdorná, celkovo odolná drevina. Nenáročný druh. Dobre znáša rez.

PÔVOD: Francúzsko, Sainte Bazeille, škôlka Pépinières Lalanne, selekcia z voľného opelenia odrody Payne, množiť sa začala v roku 1985. Synonymá: Pierral.

RAST: umiernený, kompaktný, obvykle dorastá do výšky a šírky len 4-5 m, odporúčaný spon výsadby je 4x5 až 7x8 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý, so samčími a samičími kvetmi. Je protandrický, teda samčie kvety rozkvitajú skôr než samičie a prekryv ich kvitnutia je relatívne krátky, takže k dosiahnutiu vyššej úrody ho odporúčame vysádzať spolu s inými odrodami. Kvitne neskoro, začína rozkvitať po odrode Chandler, ale asi 5-8 dní pred Franquette. Vhodné opeľovače napr.: Chandler, Fernette, Franquette, Fernor atď. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná. Rodí aj na bočných výhonoch, nielen na koncových.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 12-14 g, 30-38 mm), typicky guľovitého tvaru. Škrupina je pevná, ale ľahko lúskateľná. Jadro je svetlojantárovej farby a tvorí 44-55 % hmotnosti plodu. Chuť je výborná, jemná, sladká, aromatická, krémová bez horkosti. 

DOZRIEVANIE: koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj na cukrárenské využitie vcelku, či v nakrájanej či pomletej podobe a na lisovanie oleja. 

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred mrazivým vetrom, s dobre odvodnenou, ale vlahou zásobenou pôdou - najlepšie hlinitou až hlinitopiesočnatou. Vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu vhodný do teplých aj stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve, stredne mrazuodolný v kvetných pukoch počas zimy a vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je vyššie odolný voči antraknóze (Gnomonia leptostyla), pričom tá sa prejavuje najmä na listoch, takmer vôbec na plodoch, stredne odolný voči bakterióze spôsobovanej baktériou Pantoea agglomerans, odolný v listoch ale náchylnejší v plodoch voči bakterióze spôsobovanej Xanthomonas arboricola pv. juglandis.  

PÔVOD: Francúzsko, Nancy vyšľachtil ho Victor Lemoine v roku 1896 ako jednu z prvých plnokvetých odrôd odrodu orgovánu obyčajného (Syringa vulgaris) a pomenoval ho po Victorovi Charlesovi Joly, francúzskom lekárovi, hoteliérovi a spisovateľovi záhradníckej tematike. Synonymum: Chas Joly.

RAST: stredne bujný, je to opadavý listnatý krík dorastajúci do výšky 3-4 m a šírky 2,5-4 m. Mladé letorasty majú červenkastý nádych. Stará kôra je šedohnedá a vo vyššom veku sa po malých kúskoch odlupuje. Listy sú široko vajcovité až srdcovité, šťavnato zelené.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne v koncom apríla až v máji dlhými a relatívne úzkymi (12-22x7-10 cm) metlinami menších (cca. 1,6 cm dlhých), silne a príjemne voňavých kvetov. Kvetné puky sú veľmi tmavopurpurové. Otvorené kvety sú tmavopurpurové a poloplné. Keďže vnútorné lupene kvetov sú často podvihnuté a jemne skrútené, spodná časť lupeňov svetlopurpurovej farby vytvára dvojfarebný efekt. Po odkvitnutí odporúčame kvety odstrihnúť. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: tobolky obsahujúce semená, ale nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: najmä v júli a auguste, ale nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: nádherný okrasný orgován vhodný do záhrad aj parkov, do voľne rastúceho živého plotu aj ako solitéra. Ako krásna a veľmi voňavá odroda je veľmi vhodná aj na rez do vázy. Je atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: jeho sladká vôňa ho predurčuje k použitiu do sladkých jedál a do nápojov, vôňu uchováme v kandizovaných kvetoch, v orgovánovom cukre, sirupe či želé. Môžeme ho pridávať do krémov aj do cesta koláčov. Kozmetické využitie: na výrobu hydrolátov či éterického oleja do parfémov, pot pourri. Technické využitie: z listov sa dá získať zelené a hnedé farbivo, z konárikov žltooranžové. Drevo zo starších konárov sa vraj používalo na výrobu píšťal.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje dobre odvodnenú, výživnú, humóznu pôdu, neutrálnu až mierne zásaditú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -28 °C až -30 °C, stredne mrazuodolný v kvetných pukoch a kvetoch. Môže ho napádať bakteriálna škvrnitosť listov (Pseudomonas syringae), fytoftóra, podpňovky, múčnatka. Prevenciou je slnečné stanovište s dobrým prúdením vzduchu.

PÔVOD: Holandsko, JUB Holland, pôvodný zdroj nie je známy, je to mix odrôd hybridného druhu Begonia x tuberhybrida, ktorý má synonymum Begonia x tuberhybrida var. grandiflora a vznikol krížením botanických druhov B. boliviensis × B. pearcei × B. veitchii.

RAST: umiernený, dorastá do výšky aj šírky 25 cm. Je to na mrazy citlivá trvalka prezimujúca v hľuzách v bezmrazom suchom priestore. Sadíme ju v marci až máji do bezmrazého priestoru a po skončení mrazov aj von v spone 25x25 cm a zakryjeme tenkou vrstvou pôdy. Na jeseň pred prvými mrazmi hľuzy zo zeme vyberieme a uskladníme v suchu, najlepšie pri cca. 6 °C.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, ale vzhľadom na plnokvetosť je pre hmyz ťažko prístupná. Kvitne počas veľmi dlhého obdobia, pri predpestovaní už od júna do prvých mrazov veľkými, plnými kvetmi bielej, žltej, oranžovej alebo červenej farby, podľa toho, ktoré odrody sa dostali do mixu.

PLODNOSŤ: ako plnokvetá nezvykne tvoriť plody.

PLODY: pukavé tobolky s drobnými semenami.

DOZRIEVANIE: na jeseň, ale málokedy sa plody vytvoria.

VYUŽITIE: listom aj kvetom veľmi dekoratívna teplomilná trvalka, vhodná najmä do polotieňa do hrantov či kvetináčov na balkóny či terasy, ale aj do voľnej pôdy najmä zo severnej či východnej strany budov či drevín. Kulinárne využitie: krásne kvety sú jedlé, príjemne chrumkavé, šťavnaté, kyslasté, vhodné na priamy konzum len tak či ako súčasť šalátov, ako jedlá ozdoba dezertov, dipov či nápojov, namiesto citrónu či ako jeho doplnenie k rybám.

STANOVIŠTE: najlepšie polotieň, menej jej vyhovuje plné slnko najmä na poludnie či tieň, vyhýbajte sa veterným miestam. Pôda mierne kyslá až neutrálna, humózna, výživná, dobre odvodnená, ale vlhká, neznáša premokrenie. Keďže sa prezimováva vnútri, je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí.

ODOLNOSŤ: nie je mrazuodolná, nielen nadzemnú časť, ale aj hľuzy poškodzuje mráz už od 0 °C. Pri prílišnej vlhkosti ju môže potrápiť pleseň šedá, bakteriálna hniloba stonky, múčnatka. Zo škodcov ňou nepohrdnú slizniaky a slimáky, ak je vysadená priamo v zemi, pri prílišnom teple suchu zas vošky, strapky či roztoče. 

PÔVOD: USA, Pensylvánia, škôlka Pleasant Hills, vyšľachtil ju fred Scott v roku 1952 a uviedol na trh v roku 1955.

RAST: dosahuje výšku približne 80-110 cm a šírku 50-70 cm. Patrí medzi dekoratívne georgíny. Hľuzy umiestnite do výsadbovej jamy do hĺbky cca. 15 cm a prikryte 3-5 cm zeminy. Vzdialenosť výsadby hľúz od seba je 30-60 cm. Vysádzame ich von až koncom apríla či začiatkom mája podľa lokality, aby sme predišli spáleniu mrazom po vyrašení. Po zmrznutí nadzemnej časti na jeseň hľuzy treba vytiahnuť a uskladniť v bezmrazom, chladnom priestore.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne sterilná. Kvitne počas celého leta, od júla až do prvých prízemných mrazov, veľmi veľkými (15-20 cm), plnými, červenými kvetmi s bielymi špičkami jazykovitých kvetov. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody a ako plnokvetá zrejme ani netvorí plody.

PLODY: nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: pravdepodobne netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, vyššia georgína, ktorá sa poteší opore, vynikne samostatne, ale najmä v záhonoch s ďalšími georgínami či trvalkami, najmä tými rozkvitajúcimi koncom leta.  Sú veľmi vhodné ako rezané kvety, po zbere skoro ráno a rýchlom ponorení do vody si dlho udržia sviežosť. Kulinárne využitie: jazykovité kvety nevýraznej chuti ale výrazného vzhľadu sú jedlé a sú peknou dekoráciou šalátov, slaných či sladkých krémov, nátierok, dezertov, dajú sa pridať do cesta - kysnutého či liateho, na vrchnú stranu palaciniek. Pri priamom kontakte s teplom však hnednú podobne ako po zmrznutí, takže najlepšie pridávať ich k studeným jedlám.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Pri dodržaní vhodnej doby výsadby vhodné do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: hľuzy sú mrazuodolné len do maximálne - 5 °C, nadzemná časť je veľmi citlivá na mráz. Mladé rastliny obľubujú slimáky a slizniaky. 

PÔVOD: Austrália, Eastwood v štáte Nový južný Wales, náhodný semenáč, zrejme potomok odrody French Crab, ktorú kúpila Maria Ann Smithová od sadára Thomasa Lawlessa z Tasmánie na trhu v Sydney a vypestovala na svojej záhrade. Prvýkrát rodila v roku 1868. Rodina Smithových začala jabloň propragovať s menom Smith’s Seedling (Semenáč Smithových) a v roku 1890, 20 rokov po smrti pani Smithovej, bola predstavená na výstave Castle Hill Agricultural and Horticultural Show. V roku 1895 ju Albert Benson, ovocinársky expert Ministerstva poľnohospodárstva Nového južného Walesu, pomenoval Granny Smith a na výskumnej stanici Bathurst Experimental Station sa vo veľkom začala množiť. Synonymá: Smith's Seedling.

RAST: stredne bujný a vzpriamený až rozložitý so strednou tendenciou k prevísaniu konárov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, rozkvitať začína skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Bismarckovo, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, Dukát, Florina, Golden Delicious, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Míšeň jaroměřská, Signe Tillisch, Spartan, Šampion, Vejlímek červený, Worcesterská parména, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká, pravidelná s menšou tendenciou k preplodzovaniu a následnej striedavej plodnosti. Rodí na jednoročných a dvojročných prevísajúcich konároch.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité až kužeľovité, niekedy s menej výrazným rebrovaním. Šupka je hladká, pevná, výrazne zelená s nápadnými svetlými lenticelami, niekedy s purpurovohnedým líčkom, mierne voskovitá. Dužina je zelenobiela, pevná, hrubozrnná, krehká, šťavnatá. Chuť je kyslosladká, osviežujúca, dobrá až veľmi dobrá podľa klimatických podmienok.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, od kvitnutia po zber asi 180-210 dní, plody sa zbierajú koncom októbra až začiatkom novembra, čo najneskôr, ale tak, aby neomrzli. Konzumne dozrievajú až vo februári a veľmi dobre sa skladujú v dostatočne chladnom uskladnení, z vhodných polôh vedia čerstvé vydržať až 9 mesiacov.

VYUŽITIE: najmä na pečenie, sušenie, po plnom vyzretí aj na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné, ale chránené pred silným vetrom. Pôdu preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú. Vhodná do teplých polôh s dostatočne dlhou vegetačnou dobou. 

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete. Stredne odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na moniliózu, múčnatku a bakteriálnu spálu (Erwinia amylovora).

PÔVOD: Ázia. 'Pink Giant' (obchodné synonymum 'Flogi') vyšľachtili francúzske škôlky Pépinières Minier a do distribúcie ho uviedli od roku 1970.

RAST: pomaly rastúci, vzpriamený ker, dosahujúci výšku 1,5 až 3 m a šírku 1 až 1,5 m, so srdcovitým koreňovým systémom. Listy sú stredne zelené, striedavé, široko vajcovité s tromi lalokmi a hrubo zúbkovanými okrajmi. Celkový habitus je vázovitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzomopelivý. Kvitne od júla do septembra. Kvety sú, bohaté, veľké, ružové s priemerom až 8 cm. Jednotlivé kvety vydržia iba jeden deň, ale nepretržitá tvorba nových pukov zabezpečuje dlhé obdobie kvitnutia.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody. 

PLODY: päťchlopňové otváravé tobolky, ktoré pretrvávajú väčšinu zimy, počas vegetačného pokoja sa rozštiepia a uvoľnia ľahko klíčivé semená okolo bázy materskej rastliny.

DOZRIEVANIE: počas jesene až zimy po letnom kvitnutí.

VYUŽITIE: do záhradných záhonov, na živé ploty, clonenie alebo ako solitér.

STANOVIŠTE: slnečné, ideálne orientácia na juh alebo západ, chránené miesto. Znáša aj polotieň. Toleruje širokú škálu pôd, no dobre priepustných. Suchovzdorný po zakorenení, odolný voči mestskému znečisteniu ovzdušia. 

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný do –20 až –24 °C (niektoré zdroje uvádzajú až -29°C). Suchovzdorný po zakorenení, odolný voči mestskému znečisteniu ovzdušia i chudobnej pôde. Môže sa vyskytnúť náchylnosť na vošky, štítničky, škvrnitosť listov, spála, hrdze, rakovina dreva a skleníková molica pri pestovaní pod sklom. Zriedkavo koreňová hniloba a múčnatky.  

PÔVOD: Rusko, Novočerkask, vyšľachtil amatérsky šľachtitel Jevgenij Georgijevič Pavlovskij ako medzidruhového kríženca odrôd Talisman x (Cardinal + zmes peľu európsko-amurských odrôd). Synonymá: Рошфор.

RAST: silný, výhony dobre vyzrievajú, raší neskoro. Listy sú stredne veľké, stredne vykrajované.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: veľmi vysoká a pravidelná, pestuje sa na 40-45 očiek na ker, 8-10 očiek na ťažeň, vyžaduje redukciu strapcov na priemerne 1,2-1,4 na výhon.

PLODY: strapce sú veľmi veľké (priemerne 500-900 g, ale aj 1000 g, často i viac), kónické až cylindricko-kónické, stredne husté až husté. Bobule sú veľmi veľké (priemerne 8-10 g, niekedy až 15 g), guľaté. Šupka je najskôr tmavoružová, neskôr tmavofialovomodrá, stredne pevná, tenká. Dužina je mäsitá, chrumkavá, obsahuje semená. Chuť je výborná, harmonická, v plnej zrelosti muškátová (degustačne hodnotená na 9,7 bodov z 10). Cukornatosť je 15-18 g/100 ml, obsah kyselín 6-7 g/l.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré (100-120 dní), obvykle v 1. dekáde augusta. Strapce môžu ostať dlho na kríkoch bez poškodenia osami a straty kvality.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum ako stolové hrozno, prípadne na výrobu kompótov, džemov či muštov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, je stredne náročný na pôdu, menej vhodné sú pôdy suché, ale aj príliš vlhké, prehnojené. Je vhodný na pestovanie najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve zrejme do -22 °C až -24 °C, neskorým rašením spomedzi stolových odrôd lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči plesni révovej - perenospóre (Plasmopara viticola) - má gény Rpv12 a Rpv3 - a vyššie odolný voči múčnatke (Erysiphe necator), stredne odolný voči plesni sivej - botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Rakúsko, Klosterneuburg, Lehr- und Forschungszentrum für Wein- und Obstbau Klosterneuburg, vyšľachtená v roku 1978 ako medzidruhový kríženec obsahujúci v rodokmeni druhy Vitis vinifera, Vitis aestivalis, Vitis cinerea a Vitis rupestris, konkrétne je to kríženec odrôd Rizling rýnsky x Freiburg 589-54, ktorý je zas krížencom Seyve Villard 12 481 x (Rulandské šedé x Chrupka biela). Synonymá: Klosterneuburg 1680, KLBG 1680-3R/19.

RAST: je bujný až veľmi bujný s hustým olistením a vysokou intenzitou rastu zálistkov. Preto je náročnejší na zelené práce, teda najmä vylamovanie zálistkov v zóne strapcov. Pri odlisťovaní sa odstraňujú len 1-2 listy, aby bobule neboli náhle exponované voči priamemu slnečnému žiareniu a vysokým teplotám, ktoré by mohli spôsobiť ich poškodenie. Listy sú veľké, troj- až päťlaločné s plytkým až stredne hlbokým vykrajovaním. Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: vysoká, pre dosiahnutie kvality plodov je potrebná ich prebierka.

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké, kužeľovité. Bobule sú malé, oválne. Šupka je žltozelená až žltá, na slnečnej strane niekedy s jemným ružovkastým či oranžovým nádychom. Chuť je aromatická, korenistá. 

DOZRIEVANIE: je neskoré, v 2. polovici októbra.

VYUŽITIE: najmä na výrobu ekologických odrodových bielych vín s plnou chuťou a osviežujúcou kyselinkou.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, najlepšie južné svahy. Znesie aj suchšiu pôdu, ale extrémne či dlhodobo suchá sa negatívne prejaví na kvalite bobúľ a vína. Preferuje hlinitopiesočnatú či piesočnatohlinitú pôdu, nevyhovujú mu hlboké a vlhké pôdy. Je vhodný najmä do teplých polôh pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je veľmi dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a múčnatke viniča (Erysiphe necator), dobre odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea). Netrpí spŕchaním súkvetí ani abiotickým vädnutím strapcov.

PÔVOD: areál pôvodného druhu sa rozprestiera od Stredomoria a J strednej Európy (zasahuje až na Slovensko) cez Kaukaz a západné Himálaje až po Čínu. VEurópe rastie na výslnných kamenistých svahoch v nížinách a pahorkatinách, v ďalších častiach areálu potom najčastejšie v horských lesoch a krovinách od 700 do 2400 m n. m. Odroda pochádza z Holandska, škôlka Kolster, vyšľachtil ju Hendrik Kolster v roku 1997.

RAST: umiernený, je to kompaktný ker alebo menší strom dorastajúci do výšky a šírky až 2-2,5 m, dá sa strihom vytvarovať na živý plot s výškou 1,8 m či menej. Má okrúhlo vajcovité tmavozelené listy s vyčnievajúcou, svetlozelenou žilnatinou, ktoré sa krásne vynímajú pri svetlozeleno- či červenosfarbených kultivaroch. Na jeseň sa listy sfarbia do odtieňov oranžovej a červenej. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne malými, žltozelenými kvetmi na dlhých stopkách v koncových metlinách od mája do júna.

PLODNOSŤ: relatívne nízka, ostatné opadávajú.

PLODY: tmavohnedé kôstkovice s trvalým kalichom veľmi ozdobné dlhými stopkami, ktoré spolu so stopkami opadnutých nevyvinutých plodov a bočnými konárikmi súkvetí ochlpatejú (= obrastú trichómami), takže celé súplodie vyzerá ako obláčik ružovokrémového dymu alebo ako parochňa. Z toho je odvodený aj anglický názov (European) smoke tree či wig-tree.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Po dozretí sa odlamuje celé súplodie a slúži ako lietací aparát.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna drevina, ktorá sa uplatní ako solitéra v menších aj väčších záhradách či parkoch, ale aj do živého plotu, najmä v kombinácii s inými odrodami škumpy - napr. s purpurovolistou Royal Purple alebo žltozelenolistou Golden Spirit®. Technické využitie: z kvetov a listov sa získava esenciálny olej s mangovou vôňou. Z koreňa a kmeňa sa získava nie veľmi trvanlivé žlté farbivo "mladý fustik", ktoré sa používalo od renesancie až do objavenia syntetických farbív v 19. storočí. Drevo, označované tiež ako "uhorský fustik" či "fisetové drevo", sa používalo najmä na výrobu intarzií nábytku či výrobu rámov na obrazy. Listy a kôra sú dobrým zdrojom tanínov. Konáriky sa dajú použiť v košikárstve.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Na rozdiel od iných odrôd so žltozelenými listami dobre znáša aj plné slnko bez popálenia listov, ak pôda nie je príliš suchá. Na pôdu nie je náročná, znesie väčšinou pôd, ale preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, nie príliš výživnú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -25 °C. Kvetné puky môžu niekedy poškodiť neskoré jarné mrazy. Staršie rastliny dobre znášajú sucho. Je dobre odolná aj voči vetru, vysokým teplotám či znečisteniu ovzdušia. Väčšinou netrpí chorobami či škodcami, ojedinele podpňovkami či verticíliovou hnilobou alebo v prílišnom suchu múčnatkou.

PÔVOD: Je považovaný za „kráľa lesov“ mierneho klimatického pásma Európy. Tento dominantný strom veľkých rozmerov vytvára predovšetkým bukové porasty bez podrastu, hoci sa vyskytuje aj v zmiešaných lesoch.

RAST:  bujný až stredne bujný, je to mohutný strom, dorastá približne do výšky 35 m (v optimálnych podmienkach až 50 m). Vytvára husto vetvenú, vajcovitú až guľovitú korunu. Kmeň je rovný, so svetlosivou hladkou kôrou. Dlhoveký strom - dožíva sa 200 až 400 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý - samčie a samičie kvety sú oddelené, ale vyskytujú sa na tom istom jedincovi. Kvitne od apríla do mája.

PLODNOSŤ: je neskorá, samostatne stojace stromy vstupujú do plodnosti v 30-40 rokoch, v zápoji lesa až niekedy po 60. roku života. Buk neplodí každoročne rovnako, ale vykazuje tzv. semenné roky v intervale približne 2–8 rokov. Úroda v semenných rokoch môže byť až 1500–4000 semien na m², v rokoch s nižšou produkciou aj len 16-17 % z tohto množstva. Úrodnosť je výrazne ovplyvnená klimatickými podmienkami (teplé a suché leto podporuje tvorbu kvetných púčikov).

PLODY: hnedé, lesklé, trojboké nažky = bukvice (priemerne 1,5–2,0 cm, 0,2–0,3 g) uložené v ostnatých čiaškach. Dužina je olejnatá, škrobovitá, pripomínajúca jadro orechov. Chuť je oriešková, jemne sladkastá a jemne horkastá kvôli trieslovinám. Surové bukvice obsahujú mierne toxickú látku fagín, po tepelnej úprave sa toxicita výrazne znižuje.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Plody dozrievajú približne 5–6 mesiacov po odkvitnutí.

VYUŽITIE: Často sa vysádza ako solitérna drevina v parkoch a stromoradiach. Má významnú ekologickú hodnotu. Druh je veľmi vhodný na tvarovanie a do živých plotov. Kvôli využitiu dreva je to jedna z hospodársky najvýznamnejších listnatých drevín Európy. Kulinárne využitie: mladé listy tesne po rozvinutí sú jedlé, vhodné ako súčasť šalátov. Majú veľmi jemnú, kyslastú chuť. Tepelne upravené, teda najmä pražené, bukvice sú jedlé. Majú príjemnú sladkastú chuť, sú však malé a náročnejšie na spracovanie. Semená možno sušiť a mlieť na prášok, ktorý sa používa ako prídavok k obilným múkam pri výrobe chleba, koláčov a iných pekárenských výrobkov. Sú tiež bohaté na olej - obsahujú približne 17–20 % jedlého oleja, ktorý je stabilný a nežltne. Tento olej je svojou jemnosťou prirovnávaný k olivovému oleju. Používa sa ako olej do šalátov aj na tepelné spracovanie potravín. Technické využitie: drevo je pleťovo ružovej až naružovelo hnedej farby, bez výrazne vyvinutého pravého jadra, tvrdé, ťažké. Na vonkajšie použitie je nevhodné. Využíva sa najmä na výrobu ohýbaného nábytku, ďalej na dyhy, preglejky a parkety. V stredoveku sa používalo aj na výrobu dreveného uhlia.

STANOVIŠTE: slnečné, ale dobre znáša aj zatienenie, po tise a jedli najlepšie z európskych drevín. Je vhodný pre ľahké, stredne ťažké aj ťažké pôdy, pričom uprednostňuje dobre priepustné, mierne vlhké pôdy. Z hľadiska pôdnej reakcie toleruje mierne kyslé, neutrálne aj mierne zásadité pôdy a je schopný rásť aj na silne kyslých i silne alkalických pôdach. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorný v dreve približne do -25 °C. Kvety sú citlivé na neskoré jarné mrazy. Je veľmi dobre tieňuvzdorný. Je odolný voči silnému vetru, avšak neznáša prímorské podmienky. Znáša dobre aj znečistené ovzdušie, čo ho predurčuje na použitie v mestskom a prímestskom prostredí. Je relatívne dobre odolný voči škodcom a chorobám. Napáda ho červec bukový (Cryptococcus fagisuga) hubové patogény rodu Armillaria spp. spôsobujúce hnilobu koreňov či rakovina kôry spôsobená ražovkou (Neonectria ditissima).

PÔVOD: subarktické a mierne oblasti severnej pologule, s areálom rozšírenia od severnej Európy a Škandinávie až po Sibír a Himaláje. Historicky bola dokumentovaná v 12. storočí ako liečivá rastlina a bola vo veľkom pestovaná v škandinávskych kláštoroch. Keď Vikingovia v 9. storočí začali obchodovať v Európe, bola táto rastlina dôležitou komoditou. V raných islandských zákonoch mohla byť osobe uložená pokuta za krádež archangeliky z cudzej záhrady. Slávny britský bylinkár zo 17. storočia Nicholas Culpeper túto rastlinu nazýval "bylinou slnka". Na Slovensku je vo voľnej prírode zaradená medzi zraniteľné druhy. 

RAST: bujný, dosahuje impozantnú výšku až 1,5 metra. Je to krátkoveká, monokarpická trvalka - rastie vegetatívne 2 až 4 roky, raz zakvitne a následne odumiera. Má masívnu, dutú, ryhovanú stonku a veľké, 2 až 3-krát perovito zložené listy, ktoré môžu dosahovať šírku až 1 meter. Koreňový systém tvorí hrubý, mäsitý kolovitý koreň.

OPEĽOVACIE POMERY:  cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne od júna do augusta.

PLODNOSŤ: vysoká, v rozmedzí 50-200 gramov sušeného osiva vo svojom poslednom roku života.

PLODY: elipsovité, krídlaté, slamovožlté dvojnažky so silným, komplexným, chuťovým profilom – horký, aromatický a mierne korenistý, s tónmi pižma a borievky.

DOZRIEVANIE: semená zvyčajne dozrievajú koncom leta až začiatkom jesene, teda v auguste až septembri. V porovnaní s inými zástupcami čeľade mrkvovité (ako fenikel alebo kôpor) sa archangelika považuje za neskoro dozrievajúci druh, vyžadujúci celé trvanie leta na akumuláciu obsahu esenciálnych olejov.

VYUŽITIE: okrasné využitie: svojím mohutným vzrastom, výraznou textúrou stonky, listov a obrovskými kvetmi je veľmi dekoratívna, uplatní sa najmä vo vlhkých častiach záhrad či parkov. Kulinárne využitie: najlepšie mladé, jarné ošúpané stonky a mladé výhonky sa jedia surové ako stopkatý celer alebo kandizované ako cukrovinky či dekorácie tôrt alebo sa varia na džem podobne ako stonky rebarbory. Esenciálny olej získavaný zo semien a koreňov či samotné semená sa používajú na aromatizáciu jedál či likérov, ako sú francúzske Chartreuse a Bénédictine. Mladé listy s príchuťou sladkého drievka sa dajú použiť do šalátov, na dosladenie kyslého ovocia. Korene sa dajú jesť varené. Z koreňov, listov či semien sa robí čaj. Liečivé využitie: archangelika je bohatá na furanokumaríny a esenciálne oleje (felandrén). Najviac sa používa koreň pri tráviacich ťažkostiach, problémoch s krvným obehom a na vykašliavanie. Nie je vhodná pre diabetikov a tehotné ženy, po jej liečivom použití sa treba vyhnúť dlhšiemu pobytu na slnku.  Technické využitie: esenciálny olej z koreňa je vysoko ceneným fixatívom v parfumérii.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, je vysoko náročná na vlahu. Preferuje hlboké, úrodné, vlhké a mierne kyslé pôdy (pH 4,5 – 7,0). Prosperuje najmä v stredne teplých až chladnejších polohách.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná. V suchých podmienkach je náchylná na vošky a roztočce. Najvýznamnejšou chorobou je listová škvrnitosť a koreňová hniloba pri absencii drenáže. Vysoký obsah esenciálnych olejov pôsobí ako prirodzený repelent pre mnohé bylinožravce.

Botanická poznámka: Archangelika má podobný vzhľad ako niektoré toxické druhy, napríklad bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý je extrémne jedovatý. Na rozdiel od archangeliky má bolehlav hladkú, fialovo škvnitú stonku a jeho vôňa je nepríjemná (pripomína myšinu), zatiaľ čo archangelika vonia príjemne anízovo či po sladkom drievku. Preto si pred konzumáciou - najmä po zbere v divej prírode - overte jej identitu. Môže tiež spôsobovať zvýšenú citlivosť na slnečné žiarenie (fotosenzitivitu) a kontaktnú dermatitídu kvôli obsahu furanokumarínov.

PÔVOD: pravdepodobne z Anglicka z pol. 18. storočia.

 
RAST: bujný, vytvára veľkú, ihlanovitú korunu, neskôr je široko guľovitá. Má výrazne tmavozelené listy kontrastujúce so svetlozelenými listovými stopkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, sama je zlým opeľovačom, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Hardyho maslovka, Kozačka štuttgartská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, hojná, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (až 10 cm dlhé), pretiahnuté, fľaškovitého tvaru, niekedy aj zakrivené. Šupka je hladká, lesklá, svetlozelená až žltozelená, na slnečnej strane s karmínovočerveným líčkom, z horších polôh môže byť trpkastá. Dužina je biela, jemná, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladkokyselkavá až sladká, jemne vínovito korenistá, veľmi príjemná.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice augusta alebo aj skôr ešte v tvrdej, svetlozelenej zrelosti, konzumná zrelosť o 1-2 týždne, nevydrží dlho, výnimočne do začiatku septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, muštovanie, pečenie, na výrobu kompótov, džemov a lekvárov alebo destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Uprednostňuje hlboké, výživné pôdy, dostatočne vlhké, ale dobre odvodnené pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími pôdami, ak nie sú príliš mokré a studené. Je vhodná do väčších záhrad a sadov alebo aj do alejí s dostatočne vysoko zapestovanou korunou. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh, v chladnejších síce dobre rastie, ale plody nedosahujú dobrú kvalitu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Odolná voči chorobám, len v nevhodných polohách a pri prehustení koruny môže trpieť chrastavitosťou. Udržiavame vzdrušnú korunu a sadíme ju na vzdušné, otvorené lokality.

PÔVOD: Euroázia okrem Islandu, v Škandinávii a Rusku po 65° severnej šírky. Na juhu zasahuje areál na Azorské a Kanárské ostrovy, do S Afriky, Malej Ázie, na V cez Kaukaz, Blízky východ, Irán, do nižších polôh Himálají, do J Číny a na Taiwan.

 
RAST: stredne rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 60–90 cm a široká asi 80 cm, s drevnatejúcimi horizontálnymi oddenkami. Stonka je priama, štvorhranná, rozkonáruje sa až v hornej časti. Na listoch, listeňoch aj kalichu sú tmavé lesklé žliazky, vylučujúce silice. Listysú stopkaté, vajcovité, chlpaté. Na vrchole hlavnej stonky a horných konárikov rastú krátke hlávky ružových kvetov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými, niekedy funkčne samičími kvetmi, hmyzom opelivý. Kvitne v júni až septembri.

 
PLODNOSŤ: každoročná, bohatá.

 
PLODY: vajcovité, podlhovasté tvrdky.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: listy sa používajú najmä ako korenina - oregano - a kvitnúca vňať najmä ako liečivá rastlina. Kulinárne využitie: listy čerstvé a sušené ako korenina najmä do mediteránnych jedál ako pizza, špagety apod. Používajú sa aj na ochutenie octov, olejov, dresingov, zeleninových či strukovinových jedál. Jedlé a podobne chutné sú aj kvety, ktoré sa dajú používať podobne. Liečivé využitie: sušená kvitnúca vnať sa používa externe do kúpeľov a ako kloktadlo pri zápaloch ďasien, inhaluje pri kašli. Vnútorne pôsobí pozitívne na tráviaci a dýchací systém. Pôsobí proti kŕčom, zvyšuje vylučovanie žlče, upravuje činnosť žalúdku a podporuje trávenie a chuť do jedla. Používa sa proti prechladnutiu, chrípke, horúčke a bolestivej menštruácii. Je to významná nektárodajná rastlina.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so suchšou, teplejšou, dobre odvodnenou pôdou, ale nie je náročný na úrodnosť pôdy, preferuje mierne zásaditú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v koreni do -29 °C až -34 °C.

PÔVOD: druh pochádza zo Stredomoria a JV Európy, Balkánskeho poloostrova, stredného Talianska, Malej Ázie a Sýrie. Nájdeme ju od Anglicka cez Francúzsko a Nemecko až po Ukrajinu a európsku časť Ruska, na Kaukaze a v S Iráne. Ľudovo sa nazýva aj "babské ucho". Pôvod tohto kultivaru nie je známy, vznikol niekedy v 90. rokoch 20. storočia. Preslávil ho holandský záhradný dizajnér Piet Oudolf, ktorý ho rád používal vo svojich prérijných záhradách.

 
RAST: v koreni prezimujúca trvalka dorastajúca do výšky aj šírky 30-90 cm. Jej hrubé, široké, chlpaté, vajcovito-trojuholníkové, stredne zelené listy vytvárajú kopčeky, z ktorých vyrastajú červenkasté stonky s purpurovými súkvetiami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Bohato kvitne purpurovými, hluchavkovitými, voňavými kvetmi usporiadanými do početných praslenov, po zrezaní kvetov opakovane od júna do septembra.

 
PLODNOSŤ: pri ponechaní kvetov vysoká a pravidelná.

 
PLODY: vajcovité, malé, hnedé, matné tvrdky so semenami.

 
DOZRIEVANIE: v júli až septembri.

 
VYUŽITIE: veľmi atraktívna trvalka pre nás aj pre hmyz, keďže je veľmi nektárodajná. Kulinárne využitie: drobné kvety môžeme striedmo pridať ako korenie pri grilovaní v alobale, na ochutenie dipov, omáčok, dresingov, šalátov či chlebíčkov alebo ako jedlú dekoráciu dezertov, ovocných šalátov či zmrzlín. Liečivé využitie: listy a kvitnúca vňať sa používajú vo forme čaju, pôsobia sú protizápalovo, používajú sa na liečbu pomočovania a externe na hojenie rán.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, obľubuje však dobre priepustné pôdy s vyšším pH. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná do -23 °C. Všeobecne je dobre odolná voči chorobám a škodcom, viac ju môžu poškodiť najmä slizniaky na začiatku rašenia či pri umiestnení vo veľmi ťažkej pôde hniloba koreňov či verticíliové vädnutie.

PÔVOD: východná Ázia: Sibír, severná Čína, Kórea a Japonsko. Biela forma Alba je známa v európskych záhradách už od polovice 19. storočia. Na rozdiel od mnohých moderných hybridov ide o prirodzene sa vyskytujúcu farebnú variáciu. V roku 1997 bol druh na základe molekulárnych analýz preradený z rodu Dicentra do monotypického rodu Lamprocapnos.

RAST: stredne bujne, dorastá do výšky 60-80 cm a šírky 60-90 cm. Je to trvalka prezimujúca v koreni. Listy sú 2–3 trojpočetné, stopkaté a lysé, veľmi dekoratívne laločnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, s nápadnými obojpohlavnými chasmogamickými (opeľovanými hmyzom) kvetmi aj neskôr rozkvitajúcimi nenápadnými kleistogamickými kvetmi, ktoré sa opelia samé, bez pomoci hmyzu. Kvitne od apríla do júna bielymi kvetmi v tvare srdca usporiadanými do jednostranných strapcov.

PLODNOSŤ: pravidelná, vysoká.

PLODY: tobolky s elaiozómom ("mäskom") pre mravcov, ktoré ich rozširujú.

DOZRIEVANIE: v júli, prípadne auguste.

VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka najmä do polotieňa pod stromy, ktoré na jar ozvláštni svojimi nápadnými kvetmi a listami.

STANOVIŠTE: polotieň, prípadne slnečné, kde ale vyžaduje dostatočne vlhkú pôdu. Preferuje humóznu, ľahšiu pôdu, skôr neutrálnu až mierne kyslú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v koreni až do -34 °C. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami. Niekedy ju môžu poškodiť vošky, slizniaky, slimáky či múčnatka, hrdza alebo antraknóza.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: Celá rastlina obsahuje izochinolínové alkaloidy (napr. protoberberín), ktoré sú toxické pre ľudí pri požití a môžu spôsobiť podráždenie pokožky (kontaktná dermatitída). Problémová pre psy a mačky. Pri manipulácii sa odporúčajú rukavice.

PÔVOD: takmer celá Európa, na S asi po 61° s. z. šírky, na výslnných krovinatých stráňach, lesostepiach, v lužných lesoch, od nížin do asi 900 m n. m.

RAST: variabilný, ale väčšinou bujný.  Je to dlhoveký, listnatý, opadavý strom dorastajúci do výšky a šírky 10–12 m. Korunu máva guľovitú až široko rozloženú. Kôra je zelenohnedá, borka hnedosivá, rozpukaná v pozdĺžnych platničkách. Na starších konároch sa tvorí množstvo brachyblastov aj tŕňov stonkového pôvodu. Listy sú dlhé 3–6 cm a široké 2–4 cm, sú široko vajcovité, po okraji jemne vrúbkovano zúbkaté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi kvitnúcimi v apríli a máji.

PLODNOSŤ: variabilná, ale väčšinou neskoršia, vysoká, v rôznej miere pravidelná.

PLODY: variabilné, ale väčšinou malé (2-4cm), guľaté, žlté, rôznej, ale väčšinou trpkokyslej chuti. Chuť je príjemnejšia po premrznutí.

DOZRIEVANIE: variabilné, ale väčšinou

VYUŽITIE: je to krásny, mohutný, krajinotvorný strom vhodný najmä do voľnej krajiny ako solitér či skupinka, do medzí, vetrolamov, alejí, stromoradí, ale aj do včelníc a do parkov na spestrenie. Kulinárne využitie: plody, najmä po premrznutí možno použiť na výrobu muštov, želé, octov. Obsahujú veľa pektínu, takže sa dajú použiť na zahustenie džemov a marmelád. Z listov je príjemný čaj. Liečivé využitie: plody majú laxatívne účinky, teda pôsobia proti zápche. Rozmačkaná dužina sa dá použiť ako obklad na drobné rany. Kôra pôsobí proti parazitom v tráviacom trakte a proti horúčke. Listy obsahujú až 2,4 % antibakteriálnej látky florin, ktorá potláča rast mnohých gram-pozitívnych aj gram-negatívnych baktérií. Semená sa používajú na dopestovanie bujne rastúcich, dlhovekých podpníkov pre kultúrne odrody jabloní. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dobre odvodnenú priepustnú pôdu, ale je prispôsobivá širokej škále pôd. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných lokalít.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, variabilne v kvete. Dobre vetruodolná.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Gravetye Manor, vyšľachtil ho Ernest Markham v 30. rokoch 20. storočia (cca. 1935) ako semenáč neznámeho pôvodu a uvedený bol na trh posmrtne. V roku 1993 získal ocenenie RHS Award of Garden Merit (AGM), čo potvrdzuje jeho spoľahlivosť a vysokú estetickú hodnotu. Synonymá: C. macropetala var. markhamii.

RAST: stredne bujný. Je to bohato kvitnúci kultivar, dosahujúci výšku 2-2,5 m, avšak v ideálnych podmienkach a bez pravidelného rezu môže túto veľkosť poľahky zdvojnásobiť. Zložené listy tvorí 9 hlboko lístkov. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne na minuloročných výhonoch. Doba kvitnutia trvá od konca marca do mája, preto je možné vykonať rez hneď po odkvitnutí, aby sa rastlina udržala v požadovaných medziach. Hoci na jar vytvára záplavu kvetov, po hlavnej vlne kvitnutia len veľmi neochotne remontuje - ak áno, tak je to zvyčajne v septembri. Kvety sú prevísajúce a poloprevísajúce, zvonovitého tvaru. Tvoria ich 4 tmavoružové bazálne okvetné lístky dlhé asi 5 cm. Uprostred nich je sukňa podobných, ale užších patyčiniek (staminodium). Tyčinky sú krémovej farby.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: suché, jednosemenné nažky vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym príveskom. Súplodia sú dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče. 

DOZRIEVANIE: na jeseň, v septembri až októbri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, stenám s oporou, altánkom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí. 

STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň - veľmi vhodný na pestovanie pri severnej expozícii, keďže dokáže prosperovať aj v určitom tieni; v teplejších oblastiach môže byť práve toto najvhodnejšie stanovište pre jeho výsadbu. Na plnom slnku najviac kvitne. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný v dreve. Náchylný na vošky, slimáky a slizniaky (na mladých výhonkoch) a v horúcich suchých podmienkach na roztočce. V prostredí so stagnujúcim vzduchom sa môže vyskytnúť múčnatka.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče.

PÔVOD: druh pochádza z Číny, kde sa pestuje viac ako 7000 rokov. Odroda Li pochádza z výberu 67 odrôd, ktoré doviezol z Číny, z provincie Šan-Si do USA v roku 1908 Frank Meyers v spolupráci s USDA. Po testovaní na Plant Introduction Station v Chico v Kalifornii a ďalších pokusných staniciach USDA na Floride, v Novom Mexiku, Oklahome, Texase a v Georgia boli na pestovanie v USA vybrané 4 odrody, vrátane odrody Li.

RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý. Je to menší opadavý strom až krík dorastajúci do výšky 3-4 m a šírky 2,5-3 m. Odporúčame sadiť v spone aspoň 4x3 m. Konáre sú jemne tŕnité. Listy sú lesklé, oválne.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samooopelivá, na dosiahnutie vyššej úrody odporúčame prítomnosť inej kompatibilnej odrody. Vhodné opeľovače: Lang, zrejme aj Honey Jar, Sherwood. Kvety sa tvoria na letorastoch a kvitnú v júni a v júli.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, spoľahlivo pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 3-5 cm, 25 g), súdkovité až oválne, hladké. Tenká šupka dozrieva zo zelenožltej farby do mahagónovohnedej, lesklej. Dužina je najskôr svieža, zelenkavá, stredne šťavnatá a chrumkavá, pri dozrievaní po zbere krémovobiela, suchšia, špongiovitá. Jej chuť je začerstva (v zelenožltej zrelosti) podobná jablku, pri dozrievaní dohneda a strate vlhkosti sa mení na sladkú, podobnú chuti datlí, s jemnou kyselinkou. Obsahuje úzku, vretenovitú kôstku.

DOZRIEVANIE: skoré, od konca septembra do októbra. Môžu dlho ostať na strome, ak je suchšie počasie, tak na ňom pomaly zosychajú a sladnú. Dozrievať do sladkej suchej podoby môžu aj po zbere uložené v jednej vrstve na site. Po vysušení vydržia uskladnené vo vzduchotesných nádobách aj niekoľko mesiacov.

VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné najmä na priamy konzum v zelenožltej zrelosti, ale taktiež na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C až -28 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia. U nás ju netrápia choroby ani škodcovia.